Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21CoKR-10-2016.pdf
PDF · 133.04 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoKR/10/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: Ing. Miroslav R. Šefčík, PhD., Podjavorinskej 37/1, 917 01 Trnava, správca úpadcu Peter Pinkas, nar.XX.XX.XXXX, IČO: 17 736 374, miesto podnikania Sokolská 505/43, 919 43 Cífer, zastúpený advokátom JUDr. Ľubomírom Nemčekom, Čajkovského 5, 811 04 Bratislava, proti žalovaným 1/: Ing. V. O., rodená K., nar.XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX R. a 2/: TIKO-INVEST a.s., so sídlom Mlynská 143/18, 919 43 Cífer, IČO: 47 754 401, obaja zastúpení JUDr. Petrom Buckom, advokátom, Sv. Cyrila a Metoda 842/12, 900 29 Nová Dedinka, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 36Cbi/45/2014-85 zo dňa 13.01.2016 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalobcovi súd priznáva náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom určil, že Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorú uzatvorili Peter Pinkas a žalovaná 1/ dňa 4.7.2013 vo forme notárskej zápisnice č. N 1037/2013, NZ 22737/2013 a na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným v tejto dohode v prospech žalovanej 1/ Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor dňa 18.10.2013 pod číslom V 3682/13 a tiež Darovacia zmluva, ktorú uzavrel Peter Pinkas a žalovaná 1/ dňa 23.10.2013 vo forme notárskej zápisnice č. N 1519/2013, NZ 37653/2013, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným v tejto zmluve v prospech žalovanej 1/ rade Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, dňa 6.11.2013 pod číslom V 5940/13 je voči veriteľom dlžníka v konkurze, ktorý bol vyhlásený na jeho majetok uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 16.06.2014 sp.zn. 23K/8/2014 neúčinná. Za neúčinné voči veriteľom dlžníka Petra Pinkasa súd určil i písomné Vyhlásenie vkladateľa, ktoré urobila žalovaná 1/ dňa 4.4.2014, podľa ktorého akcionár a zakladateľ obchodnej spoločnosti TIKO-INVEST a.s., so sídlom Mlynská 143/18, 919 43 Cífer, vkladá ako nepeňažný vklad do tejto spoločnosti nehnuteľnosti v k. ú. R., evidované na Okresnom úrade Trnava, katastrálny odbor na listoch vlastníctva č. XXXX, č.XXXX, č.XXX a č. XXXX a žalovanej 1/ uložil povinnosť vydať do konkurznej podstaty tieto nehnuteľnosti, ktoré vo výroku rozsudku podrobne špecifikoval a žalovanej 2/ uložil povinnosť strpieť vydanie nehnuteľností žalovanou 1/ žalobcovi. Žalovaným 1/ a 2/ súd uložil zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi náhradu trov konania vo výške 879.83 eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal určiť, že právne úkony a to Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, Darovacia zmluva, ktorú uzatvoril Peter Pinkas so žalovanou 1/ v jej prospech pred vyhlásením konkurzu, ktorému úkonu
predchádzalo zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi dlžníkom a jeho manželkou - žalovanou 1/ sú právne neúčinné a tiež Vyhlásenie vkladateľa zo dňa 04.04.2014, keď bola založená spoločnosť žalovaná 2/, do majetku ktorej ako zakladateľ a jediný akcionár vložila takto nadobudnuté nehnuteľnosti žalovaná 1/.
3.Žalobca návrh odôvodňoval tým, že na základe rozhodnutia Okresného súdu Trnava vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. 27C/286/2013 zo dňa 04.07.2013 bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov za trvania manželstva medzi Ing. V. O. - žalovano u 1/ a dlžníkom Petrom Pinkasom. Po tomto zrušení bola uzatvorená Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov dňa 04.07.2013 bez toho, aby žalovaná 1/mala povinnosť uhradiť Petrovi Pinkasovi akúkoľvek náhradu titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nasledovalo uzatvorenie Darovacej zmluvy dňa 23.10.2013, ktorou dlžník bezodplatne previedol do vlastníctva žalovanej 1/, nehnuteľnosti v podiele 5/8 , z ktorých podiel 3/8 už získala Dohodou o vyporiadaní BSM. Nakoľko uvedené právne úkony urobil dlžník so svojou manželkou - žalovanou 1/ ako osobou s ním spriaznenou podľa § 9, § 58 ods.2 a § 59 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ZKR) žalobca ich považoval za vykonané v úmysle ukrátiť konkurzných veriteľov s tým, že tento úmysel dlžníka bol alebo musel byť žalovanej 1/ známy už v čase podania návrhu na zrušenie BSM. Po nadobudnutí majetku, keď zrušenie BSM žalovaná 1/ odôvodňovala nehospodárnym nakladaním dlžníka s ich spoločným majetkom pri jeho podnikateľských aktivitách a záväzkami z titulu pôžičiek, sama žalovaná 1/ nadobudnutý majetok vložila do základného imania žalovanej 2/, ktorú založila v roku 2014 výlučne žalovaná 1/ ako jediný zakladateľ a akcionár nepeňažným vkladom, ktorý práve predstavoval nehnuteľnosti, ktoré nadobudla Dohodou o vyporiadaní BSM a Darovacou zmluvou. K uvedenému konaniu žalobca zdôraznil, že spísaný majetok dlžníka spadajúci do konkurzu je v hodnote 12.657,- eur, čo je zanedbateľné oproti prihláseným pohľadávkam konkurzných veriteľov.
4. Žalované 1/. a 2./ žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, k čomu žalovaná 1/. uviedla, že i keď majetok nadobudla bez povinnosti výplaty, zaviazala sa uhradiť pasíva za svojho manžela, ktoré sú protiplnením za nadobudnuté nehnuteľnosti, a teda, i keď neplnila priamo manželovi, ale za neho prevzala jeho záväzok voči ŠFRB, a dlžník jej do 20.10.2014 ako veriteľke nevrátil finančné prostriedky, ktoré mala vo výlučnom vlastníctve a ktoré mu požičala, tento dlh bol preto kompenzovaný darovacou zmluvou. Právne úkony neboli urobené počas úpadku a ani úpadok nespôsobili a u dlžníka existuje i ďalší majetok, ktorý môže byť na uspokojenie prihlásených veriteľov použitý. Žalované tiež zdôraznili, že žalobca musí v konaní preukázať, že právne úkony, ktorých neúčinnosti sa domáha, boli vykonané počas úpadku, alebo že spôsobili úpadok dlžníka, pričom je preukázané z konkurzného spisu, že v čase vykonania sporných právnych úkonov dlžník v úpadcu nebol a tieto úkony jeho úpadok ani nespôsobili, teda nie sú splnené základné zákonné predpoklady k tomu, aby mohla byť žaloba úspešná.
5. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, vypočul strany sporu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to najmä Dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, Darovacou zmluvou, Vyhlásením vkladateľa, konkurzným spisom vedeným na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 23K/8/2014 a dospel k záveru, že návrh žalobcu je opodstatnený.
6. Z hľadiska vykonania dôkazov súd vychádzal z právnej úpravy uvedenej v ust. § 118a ods. 1, 2 O.s.p. a § 132 O.s.p. k čomu uviedol, že navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia a dôkaznú povinnosť musí účastník plniť od začiatku konania, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
7. Skôr ako súd posúdil samotnú žalobu neopomenul pri rozhodnutí o veci posúdiť i splnenie podmienok v súvislosti so zachovaním lehôt vyžadovaných zák. č. 7/2005 Z.z.. Prvoinštančný súd mal preukázané, že uznesením zo dňa 16.6.2014 vydanom Okresným súdom Trnava v konaní vedenom pod sp.zn. 23K/8/2014, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku 119/2014bol vyhlásený dňom 5.6.2014 (§ 23
ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 ZKR) konkurz na majetok dlžníka Peter Pinkas, nar. XX.XX.XXXX a za správcu bol ustanovený žalobca. Dňa 18.11.2014 žalobca uplatnil na súde právo odporovať právnym úkonom vykonaným v dňoch 04.07.2013, 23.10.2013 a 04.04.2014, teda právo uplatnil na súde v zákonnej lehote ( § 57 ods. 2 ZKR do jedného roka od vyhlásenia konkurzu) a napadol úkony urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania (§ 58 ods. 3 ZKR).
8. Konkurzné konanie preukázalo, že si v ňom prihlásili svoje pohľadávky viacerí veritelia a jedným z nich bola i spoločnosť Hílek a spol. a.s., ktorá si prihlásila pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 280 907,21 eur, ktorá v čase vykonania napadnutých právnych úkonov už existovala, rovnako bolo preukázané, že po vykonaní žalobou označených právnych úkonov zostal úpadcovi majetok v hodnote 12 657,- eur, z čoho je zrejmé, že tento na uspokojenie konkurzných veriteľov nebude postačovať. Žalovaná 1/ v konaní poukazovala na to, že i po vykonaní napadnutých právnych úkonov úpadcovi ešte zostal ďalší majetok v hodnote, ktorá na uspokojenie pohľadávok veriteľov postačuje, ale žiaden presvedčivý dôkaz o tejto skutočnosti v konaní nepredložila a súd tak nemal vôbec preukázané jej tvrdenie, ktoré bolo podané iba v rovine iba všeobecného tvrdenia, bolo nekonkrétne, bez podloženia hodnoverným dôkazom, pričom dôkazné bremeno zaťažovalo žalovanú1/. Súd vychádzal pri rozhodnutí o návrhu z tvrdení žalobcu, ktoré sú podložené konkurzným spisom a konkurzným konaním, dôkazmi, medzi ktoré patria prihlášky veriteľov, súpis majetku, návrh na vyhlásenie konkurzu a ostatné súvisiace listiny, oproti čomu zo strany žalovanej 1/. žiaden dôkaz o jej tvrdení súdu prvej inštancie predložený nebol.
9. Súd pri rozhodovaní zobral do úvahy i splnenie podmienky odporovateľnosti vyžadovanej podľa § 58 ZKR pri posúdení právneho úkonu bez primeraného protiplnenia, ku ktorému žalovaná 1/. opäť iba všeobecne a nekonkrétne uvádzala, že protiplnením za nadobudnuté nehnuteľnosti bol ňou prevzatý spoločný záväzok a od jeho prevzatia uhrádza splátky vo výške 61,61 eur mesačne voči Štátnemu fondu rozvoja bývania. Podľa názoru súdu prvej inštancie, ale ani k tomuto tvrdeniu neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že by táto úhrada bola adekvátnym protiplnením k hodnote majetku, ktorý získala s úkonmi, ktorých neúčinnosti sa žalobca v konaní domáha.
10. Súd prvej inštancie zdôraznil, že právo úpadcu a žalovanej 1/. na zrušenie BSM a spôsob, akým si ho vyporiadali nespochybňuje, ani v súvislosti s uzatvorením Darovacej zmluvy, ale uvedené úkony zhodnotil ako relevantné v súvislosti s neskôr vyhlásením konkurzom na majetok úpadcu a odporovateľnosťou takémuto právnemu úkonu, keď mal v konaní preukázané , že boli naplnené predpoklady odporovateľnosti z hľadiska neprimeranosti plnenia a to tak pri Dohode o vyporiadaní BSM ako aj Darovacej zmluve, k čomu poukázal na veľmi blízky vzťahom medzi žalovanou 1/. a úpadcom, ktorí sú manželmi.
11. Žalovaná 1/ tvrdila, že za darované nehnuteľnosti sú protiplnením za pôžičku, ktorú poskytla dlžníkovi vo výške 66.387,86 eur (2.000.000,- Sk) zmluvou o pôžičke, ktorú uzatvorili dňa 20.04.2003 v ústnej forme, a na základe ktorej poskytla dlžníkovi v hotovosti finančné prostriedky, ktoré mala vo výlučnom vlastníctve. Prvoinštančný súd opäť poukázal na to, že žiadnym preukázateľným spôsobom žalovaná 1/ toto tvrdenie nepreukázala, nepredložila dôkazy o skutočnom poskytnutí pôžičky, o spôsobe jej vrátenia, pričom v darovacej zmluve, na ktorú sa odvoláva a v súvislosti s ktorou bola údajne pôžička poskytnutá, nie je žiadna zmienka o takomto plnení, z toho dôvodu i celú obranu žalovanej 1/.vyhodnotil súd ako účelovú, ktorá neobsahuje základné znaky vedúce k tomu, aby boli vyvrátené tvrdenia žalobcu o bezodplatnosti Darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 23.10.2013 medzi žalovanou 1/. a úpadcom.
12. Vzhľadom na zistené skutočnosti oba úkony a to tak Dohodu o vyporiadaní BSM zo dňa 04.07.2013, ako i Darovaciu zmluvu zo dňa 23.10.2013 súd posúdil ako úkony vykonané bez primeraného protiplnenia. K otázke preukázania príčinnej súvislosti medzi právnym úkonom dlžníka a vzniknutým úpadkom, súd prvej inštancie zdôraznil, že oba úkony boli urobené v prospech žalovanej 1/, ktorá je osobou spriaznenou s dlžníkom, nakoľko je jeho manželkou a tak sa úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Preukázanie tohto opaku bolo na žalovanej 1/., ktorá i keď v konaní uvedené skutočnosti popierala, nepredložila žiaden konkrétny dôkaz, ktorým by ich vyvrátila. Je nesporné, že po vykonaní oboch právnych úkonov, ktoré sú predmetom sporu zostal úpadcovi len minimálny majetok, z čoho je možné vyvodiť, že uvedené úkony boli urobené práve s cieľom, aby zapríčinili úpadok dlžníka vo forme predĺženia, a keď sa tento zbavil takmer všetkého hodnotného majetku. Súd vzhľadom na tieto skutočnosti zdôraznil, že žalovaná 1/ dôkaznú povinnosť
tvrdenia, ktoré na svoju obranu uvádzala nesplnila ako ani právnu domnienku podľa § 58 ods. 2 ZKR a návrhu v časti úkonov, ktorých stranou bola žalovaná 1/ v celom rozsahu vyhovel.
13. K úkonu označenému ako Vyhlásenie vkladateľa, ktoré urobila žalovaná 1/ dňa 04.04.2014 a ktorým vložila ako nepeňažný vklad do spoločnosti TIKO-INVEST a.s. - žalovaná 2/. všetok nehnuteľný majetok, ktorý nadobudla Dohodou o vyporiadaní BSM a Darovacou zmluvou, súd vyhodnotil ako preukázané splnenie zákonom predpokladaných podmienok pre pasívnu legitimáciu žalovanej 2./ , k čomu vychádzal z ust. § 62 ods.2 ZKR, s tým, že boli naplnené všetky predpoklady i pre odporovanie tomuto právnemu úkonu a uloženiu povinnosti žalovanej 2/ strpieť vydanie nehnuteľností, ktoré vo výroku rozsudku prvoinštančný súd podrobne špecifikoval.
14. Osoba, ktorá úspešne uplatnila odporovateľnosť má právo voľby a môže namiesto peňažnej náhrady požiadať o vydanie veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty v prospech príslušnej konkurznej podstaty, ak sa tieto u povinného nachádzajú. Nakoľko žalobca využil svoje právo a požiadal namiesto peňažnej náhrady o vydanie napadnutými právnymi úkonmi prevedených nehnuteľností, tak súd rozhodol v zmysle § 63 ods. 1 ZKR a uložil povinnosť ich vydať.
15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a v konaní neúspešné žalované zavial k povinnosti ich uhradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne s poukazom na vyhl. č. 655/2004 Z.z. , podľa ktorej ich výšku špecifikoval.
16. Z hľadiska právneho posúdenia návrhu súd poukázal na právnu úpravu zák.č. 7/2005 Z.z., konkrétne ust. § 57 ods.1, 4, §58 ods.1,2,3, § 62 ods.2, §63 ods.1, § 9 ods.1,2, ktoré na vec aplikoval a z ktorých pri rozhodnutí vychádzal.
17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu žalovaná 1/. a žalovaná 2/. odvolanie a žiadali, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
18. V dôvodoch odvolania zdôraznili, že konaním a postupom súdu prvej inštancie im bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože im súd svojim postupom v prejednávanej veci neumožnil realizovať ich práva, ktoré im Občiansky súdny poriadok a Ústava SR za účelom ochrany práv a právom chránených záujmov poskytuje. Súd i keď poukázal na právnu úpravu uvedenú v § 118a O.s.p., dňa 13.05.2015 sa konalo pojednávanie v neprítomnosti žalovaných, súd prvej inštancie v tento deň vec prejednával a to napriek tomu, že sa žalovaná 1/. ako aj štatutárny orgán žalovanej 2./ pred pojednávaním zo svojej neúčasti riadne ospravedlnili a požiadali o odročenie pojednávanie z vážnych zdravotných dôvodov. Prvoinštatnčný súd ale zdravotné dôvody nevzal do úvahy, vo veci konal, čím hrubým spôsobom narušil zásadu rovnosti zbraní a naviac v tom čase ešte žalované neboli ani právne zastúpené. Súd prvej inštancie ďalej konal na pojednávaní nariadenom na deň 13.01.2016 napriek tomu, že sa z neprítomnosti riadne ospravedlnil právny zástupca žalovaných, ktorý ospravedlnil súčasne aj obe žalované strany sporu a žiadal odročiť pojednávanie. ,Uvedenú žiadosť prvoinštančný súd opäť nezobral do úvahy, a hoci ospravedlnil neúčasť strán a ich právneho zástupcu, pojednávanie vykonal, vyhlásil dokazovanie za skončené a to napriek tomu, že nevypočul svedkov, ktorí boli navrhnutí žalovanou 1/., čím opäť odňal stranám právo konať pred súdom a hrubým spôsobom narušil rovnosť strán sporu, ktorým postupom bolo závažným spôsobom zasiahnuté do procesných práv žalovaných.
19. K skutkovej stránke veci žalované zdôraznili, že súd prvej inštancie neprihliadol na zásadné skutočnosti, na ktoré poukazovali najmä v súvislosti s ust. § 58 ods. 1, 2, 3 zák. č. 7/2005 Z.z., k čomu dali do pozornosti uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica vydané v konaní vedenom pod sp. zn. 25CoKR/2013 (zrejme mali odvolatelia na mysli rozhodnutie vydané pod sp. zn. 25CoKR/5/2013), v ktorom sú upravené dve základné skupiny odporovateľných právnych úkonov a to právne úkony bez primeraného plnenia a zvýhodňujúce právne úkony a právne úkony, ktoré nie je možné subsumovať pod ust. § 58 a § 59 ZKR. Pri právnych úkonoch bez primeraného plnenia a zvýhodňujúcich sa úmysel úpadcu ukrátiť uspokojenie pohľadávok veriteľov a vedomosť o tomto úmysle druhou stranou nemusí preukazovať, avšak žalobca musí preukázať, že právny úkon bol urobený počas úpadku dlžníka alebo, že tento právny úkon jeho úpadok spôsobil. Je nesporné, že v čase vykonania odporovateľných právnych úkonov nebol dlžník v úpadcu a takéto právne úkony ani jeho úpadok nespôsobili, pretože v čase, keď ich vykonal a to v roku 2013 bol dlžník v kladných číslach ako vyplýva z daňového priznania,
ktoré je súčasťou konkurzného spisu a takéto právne úkony ani jeho úpadok nespôsobili, z čoho vyplýva, že neboli splnené zákonné predpoklady k tomu, aby žaloba bola úspešná. Rovnako Dohoda o vyporiadaní BSM a Darovacia zmluva neboli správne zo strany súdu prvej inštancie posúdené, pretože sa nejednalo o úkony bez primeraného protiplnenia, ale išlo o plnenie za ekvivalentné protiplnenie, ktoré preto nemôže byť odporovateľným právnym úkonom, nakoľko medzi dlžníkom a žalovanou 1/. bola dňa 20.04.2013 uzatvorená zmluva o pôžičke, v ktorej žalovaná 1/ vystupovala ako veriteľ a úpadca ako dlžník, a ktorou mu žalovaná 1/ požičala finančné prostriedky, ktoré mala vo výlučnom vlastníctve, a v prípade, ak nebude dlžník schopný finančné prostriedky vrátiť a nebude disponovať zdrojmi na ich vrátenie, prevedie na žalovanú 1/. svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti - rodinný dom, následkom čoho bola uzatvorená Darovacia zmluva, čo je reálne ekvivalentný právny úkon poskytnutý na určité protiplnenie, preto nemožno hodnotiť Darovaciu zmluvu ako právny úkon bez primeraného protiplnenia, splnenie ktorej podmienky vyžaduje právna úprava uvedená v § 58 ZKR. Rovnako nemôže byť ani vyporiadanie BSM medzi úpadcom a žalovanou 1/. považované za právny úkon bez primeraného protiplnenia, pretože žalovaná zaňho prevzala pasíva a povinnosť uhrádzať záväzky, ktoré pre žalovaného vyplývali zo zmluvy o poskytnutí podpory, ktorú uzatvorili úpadca a žalovaná 1. ako manželia so štátnym fondom rozvoja bývania. I keď súd poukázal na ust. § 58 a § 60 ZKR a žalovaná 1. je považovaná za blízku osobu dlžníkovi, žalovanej 1. nebolo známej, že by mal dlžník veriteľov, ktorí by na základe vykonaného právneho úkonu boli na svojich pohľadávkach ukrátení a teda žalovaná 1. konala s náležitou starostlivosťou, informovala sa o stave dlžníkovho účtovníctva a nevedela o žiadnych vedľajších úmysloch dlžníka, čo potvrdila i vo svojej výpovedi vykonanej pred súdom prvej inštancie. Nejedná sa vzhľadom na tieto skutočnosti o právne úkony vykonané bez primeraného protiplnenia, ktoré by mali spôsobiť úpadok dlžníka, alebo boli vykonané počas úpadku, ako vyhodnotil súd prvej inštancie, čo má za následok nesprávnosť jeho rozhodnutia.
20. K námietke týkajúcej sa hrubého porušenia zásady rovností zbraní poukázali odvolatelia i na skutočnosť, že právny zástupca žalobcu, teda správcu konkurznej podstaty je súčasne právny zástupcom jedného z veriteľov v konkurznom konaní, pričom podľa ustálenej judikatúry NS SR správca konkurznej podstaty nie je účastníkom konania, ale je to osobitý subjekt, ktorý má samostatné postavenie tak voči úpadcovi, ako aj konkurznému veriteľovi a nemožno ho považovať za zástupcu konkurzného veriteľa, ani za zástupcu úpadcu. Zásada zastúpenia je ale porušená, ak správa konkurznej podstaty je v tomto konaní zastúpený právnym zástupcom jedného z veriteľov, čo je v rozpore s nestrannosťou konania, a je tu obava, že tento bude konať v prospech tohto veriteľa, v dôsledku čoho nie je možné od správcu konkurznej podstaty očakávať, že bude nezaujatý a bude postupovať s odbornou starostlivosťou, k čomu poukázali odvolatelia na nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 780/2008 zo dňa 31.03.2010, ktorý riešil otázku, či správca pri výkone svojej funkcie nemôže byť ovplyvňovaný v prospech jedného resp. v neprospech iného účastníka konkurzu. Nakoľko sa záujmy správcu konkurznej podstaty a právneho zástupcu zastupujúceho jedného z veriteľov stretajú, treba podľa názoru odvolateľov postupovať obdobne ako je to v prípade rozhodovania o vylúčení sudcu, inak je porušené právo na spravodlivý proces. Tým, že správca konkurznej podstaty je zastúpený právnym zástupcom, ktorý zastupuje jedného z veriteľov je podstatná okolnosť, s ktorou sa mal prvostupňový súd zaoberať, aby tak nedošlo práve k porušeniu ústavného práva na spravodlivý proces, čo sa ale v tomto prípade stalo. V závere žiadal právny zástupca žalovaných priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
21. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. K námietke o upretí možnosti konať pred súdom vznesenej odvolateľmi uviedol, že ju je potrebné hodnotiť v súvislosti s právnou úpravou uvedenou v § 118 ods. 3 O.s.p., preto i keď súd konštatoval, že je žalovaná 1/ ospravedlnená, neznamená, že pre jej neúčasť nemohol konať a jej ospravedlnenie akceptoval a ospravedlnil. Ospravedlnenie bolo žalovanou 1/ doručené krátko pred pojednávaním, ktoré ale nespĺňa zákonné požiadavky, nakoľko sa odvolala na svoj zdravotný stav, ku ktorému však žiadne dôkazy nepripojila, teda jej ospravedlnenie z tohto pohľadu nenaplnilo zákonné požiadavky vyžadované v § 118 ods. 3 O.s.p. Na pojednávaní dňa 13.05.2015 sa nevykonávalo žiadne dokazovanie, zápisnica bola žalovaným doručená a na pojednávaní dňa 01.07.2015 bol už právny zástupca žalovaných prítomný, ako i na pojednávaní konanom dňa 14.10.2015, z čoho je zrejmé, že procesné práva žalovaných boli zachované a mali možnosť si ich uplatniť. Ospravedlnenie právneho zástupcu žalovaných z pojednávania konanom dňa 13.01.2016 z dôvodu ním plánovanej dovolenky takisto nemôže byť ospravedlniteľným dôvodom, pretože ak si právny zástupca plánoval dovolenku na tento termín v čase, kedy sa malo uskutočniť pojednávanie, mal ju plánovať v inom termíne, prípadne splnomocniť iného svojho kolegu a tak nie je možné tento dôvod považovať za odňatie práva žalovaným,
ale skôr je ho možné hodnotiť ako účelovú snahu o predlžovania súdneho konania. Skutkové zistenia a právne závery, ku ktorým dospel súd prvej inštancie považuje žalobca za správne a hoci sa žalovaná 1/ snaží za každú cenu zachrániť nehnuteľný majetok, ktorý spoločne nadobudla so svojim manželom. Tvrdenie o údajnej pôžičke vo výške 2.000.000,- Sk, ktoré mala získať žalovaná 1/ darom od svojich rodičov a sestry a tieto poskytnúť manželovi je potrebné vziať do úvahy, že táto pôžička nie je v žiadnych zmluvách zapracovaná ani spomenutá, pravdivosť takéhoto tvrdenia je spochybnená i tým, že takouto sumou žalovaná disponovala v hotovosti a súd nepresvedčila o tom, že finančné prostriedky skutočne poskytnuté boli. Zo strany žalovanej 1. nebolo preukázané ani poskytnutie primeraného plnenia za nehnuteľnosti, ktoré získala do vlastníctva, teda k nim neuniesli žalované dôkazné bremeno, ktoré sa pri právnych úkonoch vykonaných spriaznenými osobami zo zákona predpokladá. K námietke o porušení zásady rovností zbraní, ktorú v súvislosti s právnym zástupcom konkurzného veriteľa spoločnosti HÍLEK A SPOL. a.s. a právnym zastúpením žalobcu vzniesli odvolatelia poukazuje žalobca na to, že v uvedenej výhrade nie sú uvedené žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by konfliktu záujmov pri zastupovaní správcu úpadcu, alebo pochybnosti o jeho nestrannosti vyvolali, tvrdenie je založené iba na všeobecných skutkových dôvodoch, ktoré nemajú reálny ani právny základ. S poukazom na právnu úpravu uvedenú v ustanoveniach zákona o konkurze a reštrukturalizácii, najmä na § 1, § 5, § 7, § 40, § 57, § 67, § 80, § 86 žalobca zdôraznil, že záujem správcu vychádza z citovaných právnych úprav a je vedený snahou uspokojiť pohľadávky konkurzných veriteľov v súlade so záujmami týchto veriteľov, teda medzi záujmami existuje súlad, pričom miera uspokojenia konkurzných veriteľov závisí od rozsahu a hodnoty majetku spadajúceho do konkurznej podstaty a samotná skutočnosť, že správca úpadcu Petra Pinkasa zastupuje pri uplatnení odporovacieho práva na súde ten istý právny zástupca, ktorý koná i ako zástupca konkurzného veriteľa, tohto úpadcu nemožno považovať za neprípustné zastúpenie a v tejto súvislosti mať, že sa jedná o zaujatosť správcu.
22. Odvolací súd doručil vyjadrenie k odvolaniu na vyjadrenie právnemu zástupcovi žalovaných, ktorý už ďalšie vyjadrenie k veci nepodal.
23. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorý nahradil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. obsiahnutých v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Uvedené znenie prechodných ustanovení znamená, že nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, čo znamená, že sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie rozhodoval podľa právneho predpisu účinného v čase začatého súdneho konania, ktorým bol zák. č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého začalo konanie vo veci samej a podľa tohto zákona boli vykonané i súvisiace procesné úkony, bolo vedené dokazovanie a vyhlásené rozhodnutie. Za účinnosti tohto zákona začalo aj odvolacie konanie. Krajský súd konajúci ako súd odvolací musel rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov a rozhodnutia súdu v danej veci ako i začatého odvolacieho konania. Odvolací súd zároveň poukazuje na článok 2 ods. 1, 2 a článok 3 ods. 1 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., v súvislosti s potrebou podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli použité súdom prvej inštancie.
24. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd vec prejednal podľa § 379 C.s.p., (Civilný sporový poriadok), podľa ktorého je rozsahom odvolania viazaný a podľa § 380 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorého je odvolacími dôvodmi viazaný, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., ktoré ustanovenie jeho nariadenie neukladalo, ak nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Elektronicky stranám miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd neoznámil, pretože strany o to nepožiadali.
25. Odvolací súd, ktorý je dôvodmi odvolania a rozsahom viazaný sa v prvom rade zaoberal námietkou porušenia zásady rovnosti zbraní, na ktorú poukazovali odvolateľky voči žalobcovi, ktorý je zastúpený
advokátom, ktorý súčasne zastupuje v konkurznom konaní i jedného z veriteľov úpadcu a to spoločnosť HÍLEK A SPOL. a.s. Z rozhodnutia ÚS ČR zo dňa 31.03.2010 vydanom pod sp. zn. III. ÚS 780/2008, ktoré je okrem iného rozhodnutím Ústavného súdu Českej republiky a nie nálezom Ústavného súdu SR, ako uvádzajú odvolateľky, odvolací súd uvádza, že predmetné rozhodnutie rieši otázku zaujatosti správcu konkurznej podstaty a úpadcu, ktorý je predstavovaný tým, že manžel správkyne konkurznej podstaty je právnym zástupcom úpadcu v konaní, ktoré s konkurzným konaním súvisí. Uvedené predstavuje blízky vzťah medzi správcom konkurznej podstaty a úpadcom, ktorého zastupuje jej manžel v konaní súvisiacom s konkurzom, čo nie je totožná skutková situácia ako je v tomto spore, preto uvedené rozhodnutie nie je možné považovať za podklad pre vyslovenie pochybnosti o nezaujatosti správcu. Okrem toho Ústavný súd ČR uvedeným nálezom zrušil uznesenie Vrchního soudu v Prahe zo dňa 09.01.2008 č.k. 1Ko/456/2007-517 z dôvodu, že sa príslušné všeobecné súdy námietkou zaujatosti správcu konkurznej podstaty vzhľadom na vznesenú námietku osobitne nezaoberali a sa s ňou nevyporiadali. Odvolací súd v súvislosti s týmto nálezom a zistenými skutočnosťami, preto poukazuje na vyššie uvedené závery s tým, že samotná skutočnosť, že konkrétny advokát zastupuje jedného z veriteľov v konkurznom konaní a súčasne je právnym zástupcom v konaní súvisiacom s konkurzom - incidenčnom konaní nezakladá zaujatosť správcu, že toho istého advokáta splnomocnil na zastupovanie v incidenčnom konaní. Iná situácia by podľa názoru odvolacieho súdu nastala v prípade, ak by túto námietku vzniesol niektorý z veriteľov, ktoré postavenie ale odvolateľky nemajú. Predmetnú námietku preto odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnenú a na ňu neprihliadal.
26. K námietke o odňatí práva žalovaných konať pred súdom, keď prvoinštančný súd neakceptoval ospravedlnenie právneho zástupcu žalovaných, ani žalovaných z neúčasti na pojednávaniach, odvolací súd zdôrazňuje, že neúčasť žalovanej 1/ a štatutárneho orgánu žalovanej 2/ na pojednávaní konanom dňa 13.05.2015, i keď sa žalovaná 1/ ospravedlnila, vychádzajúc z obsah pojednávania, ktoré je zaznamenané v zápisnici zo dňa 13.05.2015 nemožno dospieť k záveru, že by otvorením pojednávania došlo k odňatiu práv účastníkov konať pred súdom, pretože vzhľadom i na hospodárnosť samotného konania súd síce v predmetnej veci vypočul žalobcu, ktorého výpoveď je ale v podstate totožná s obsahom žaloby, žiadne ďalšie úkony okrem zaznamenania výpovede právneho zástupcu žalobcu neboli na pojednávaní vykonané a súd pojednávanie odročil a zápisnicu z pojednávania doručil i s ďalším dňom určeného termínu pojednávania žalovaným stranám. Na ďalšom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 01.07.2015 boli žalované už zastúpené prítomným právnym zástupcom. Uvedené pojednávanie bolo odročené na deň 14.10.2015, určenie ktorého termínu bral právny zástupca žalovaných na vedomie a zaviazal sa dostaviť bez osobitného písomného predvolania. Zo spisu vyplýva, že dňa 01.07.2015 sa konalo riadne pojednávanie, ktorého sa právny zástupca žalovaných zúčastnil, rovnako tiež pojednávania konaného dňa 14.10.2015, na ktorom bol určený ďalší termín pojednávania na deň 13.01.2016, ktorý termín bral právny zástupca žalovaných opäť na vedomie, teda už odo dňa 14.10.2015 mal právny zástupca žalovaných vedomosť o tom, že ďalší termín pojednávania sa uskutoční dňa 13.01.2016 a teda mal dostatok priestoru a času na to, aby konajúci súd informoval o nemožnosti zúčastniť sa v uvedený deň pojednávania, ak, ako uviedol v ospravedlnení neúčasti zo dňa 11.01.2016 , že sa pojednávania nezúčastní, pretože má plánovanú dovolenku, z čoho možno jedine vyvodiť, že sa nejednalo o náhlu a nepredpokladanú okolnosť, ktorá by mu znemožnila sa pojednávania zúčastniť a ktorej vznik nemohol predpokladať. Právny zástupca žalovaných preto mohol včas súd o tejto skutočnosti informovať, aby bolo možné určiť iný vhodný termín. Tým, že právny zástupca svoju neprítomnosť ospravedlnil až deň pred pojednávaním a žiadal o jeho odročenie, odvolací súd hodnotí ako konanie, ktoré nemohlo založiť relevantné dôvody pre odročenie pojednávania a teda nevyhovením návrhu na odročenie pojednávanie nedošlo zo strany súdu prvej inštancie k odňatiu možnosti žalovaným konať pred súdom.
27. Odvolatelia namietli v odvolaní i skutkovú stránku veci s tým, že v konaní nebolo preukázané, že by právne úkony, neúčinnosti, ktorých sa žalobca v konaní domáha, boli urobené počas úpadku úpadcu, alebo že by úpadok spôsobili, pretože z konkurzného spisu vyplýva, že v roku 2013 podľa daňového priznania bol dlžník „v kladných číslach“.
28. K tomuto odvolaciemu dôvodu dáva odvolací súd do pozornosti odvolateľov právnu úpravu uvedenú v ust. § 58 ods. 3 ZKR, na ktorý poukázal i súd prvej inštancie, keď zdôraznil, že právne úkony, ktorých sa návrh týka boli urobené jednoznačne v prospech spriaznenej osoby s dlžníkom (§9 ZKR), ktorou je žalovaná 1/ ako jeho manželka, a v takom prípade sa úpadok v čase urobenia takýchto úkonov zo zákona predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Dôkaz o opaku musí preukázať nadobúdateľ prospechu, na
ktorého sa dôkazné bremeno pre tento dôkaz a tejto situácie otáča. Žalovaná 1/ okrem ústneho tvrdenia nepredložila, ani nenavrhla vykonať žiadne dôkazy, ktorými by opak zákonom predpokladanej situácie vyvrátila, a tak zostáva stav, podľa ktorého právne úkony boli bezodplatné, ako zdôraznil v záverečnej časti odôvodnenia rozsudku i súd prvej inštancie ktorý skonštatoval, že po v konaní uvedených právnych úkonoch, ktorými sa úpadca zbavil takmer všetkého majetku, mu zostal iba majetok nepatrný. K námietke súvisiacej s neunesením dôkazného bremena poukazuje odvolací súd na dôkaznú núdzu, do ktorej sa jednoznačne žalovaná 1/ dostala, keď žiadnym spôsobom nenavrhla dôkazy preukazujúce, že disponovala v rozhodnom období sumou 2.000.000,- Sk, ktorú mala požičať dlžníkovi, ktorý túto sumu nevrátil a z toho dôvodu na ňu bezodplatne previedol svoj spoluvlastnícky podiel v nehnuteľnosti - rodinnom dome. Uvedené tvrdenie k žalobe, ktoré bolo bez akýchkoľvek dôkazov, preto správne súd prvej inštancie hodnotil ako právny úkon bez primeraného plnenia.
29. Okrem toho odvolací súd pri posúdení správnosti rozhodnutia vydaného súdom prvej inštancie preskúmal i rešpektovanie procesného postupu, ktorý musí súd prvej inštancie dodržať. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že žalované strany sporu boli v zmysle § 118a O.s.p. jednoznačne upozornené na koncentračnú zásadu, ktorá sa k tomu konaniu vzťahuje v znení platnom v rozhodnom čase a vyplýva z Občianskeho súdneho poriadku a ktorú je potrebné rešpektovať.
30. Podľa § 387 CSP
(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. (3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
31. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia vydaného súdom prvej inštancie nezistil existenciu dôvodov, ktoré by zakladali opodstatnenosť pre zmenu či zrušenia predmetného rozhodnutia a rozsudok súdu prvej inštancie, keď sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. potvrdil. V tomto odôvodnení sa zároveň vyporiadal i s podstatnými tvrdeniami, na ktoré poukázali odvolatelia, ale ktoré vyhodnotil ako bezpredmetné.
32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p. s tým, že ich výške rozhodne uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.
Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).