Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cbi/45/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu: Ing. Miroslav R. Šefčík, PhD., Podjavorinskej 37/1, 917 01 Trnava, správca úpadcu Peter Pinkas, G. IČO: 17 736 374, miesto podnikania Sokolská 505/43, 919 43 Cífer, právne zastúpený JUDr. Ľubomírom Nemčekom, advokátom, so sídlom Čajkovského 5, 811 04 Bratislava, proti žalovanej v 1. rade: IG. v 2. rade: TIKO-INVEST a.s., so sídlom Mlynská 143/18, 919 43 Cífer, IČO: 47 754 401, obaja právne zastúpení JUDr. Petrom Buckom, advokátom, Sv. Cyrila a Metoda 842/12, 900 29 Nová Dedinka, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto

rozhodol:

I. U r č u j e s a , že Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorú uzavrel dlžník O. a žalovaná v 1. rade dňa 4.7.2013 vo forme notárskej zápisnice č. N 1037/2013, NZ 22737/2013, napísanej notárom M., so sídlom v G. a na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným v tejto dohode v prospech žalovanej v 1. rade Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, dňa 18.10.2013 pod číslom V 3682/13, je neúčinná voči veriteľom dlžníka v konkurze vyhlásenom na jeho majetok uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 16.06.2014 sp.zn. .

II. U r č u j e s a , že Darovacia zmluva, ktorú uzavrel dlžník O.r a žalovaná v 1. rade dňa 23.10.2013 vo forme notárskej zápisnice č. N 1519/2013, NZ 37653/2013, napísanej notárom M. 940 61 Nové Zámky a na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným v tejto zmluve v prospech žalovanej v 1. rade Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, dňa 6.11.2013 pod číslom V 5940/13, je neúčinná voči veriteľom dlžníka v konkurze vyhlásenom na jeho majetok uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 16.06.2014 sp.zn. .

III. U r č u j e s a , že písomné Vyhlásenie vkladateľa, ktoré urobila žalovaná v 1. rade dňa 4.4.2014 o tom, že ako akcionár a zakladateľ obchodnej spoločnosti TIKO-INVEST a.s., so sídlom Mlynská 143/18, 919 43 Cífer, vkladá ako nepeňažný vklad do tejto spoločnosti nehnuteľnosti v katastrálnom území R., evidované na Okresnom úrade Trnava, katastrálny odbor, na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXX a XXXX, je neúčinné voči veriteľom dlžníka: O. tP. v konkurze vyhlásenom na majetok tohto dlžníka uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 16.06.2014 sp.zn. .

IV. Žalovaná v 1. rade j e p o v i n n á v y d a ť do konkurznej podstaty konkurzu, vyhláseného na majetok dlžníka: O. uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 16.6.2014 sp.zn. , do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku tieto nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, v katastrálnom území R.: a) na liste vlastníctva č. XXX ako stavba so súpisným číslom 134 - rodinný dom na pozemku parc. č. 1XXXX/XX, b) na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemky - parcely registra “C“ evidované na katastrálnej mape - parc. č. XXXXX/X o výmere 1068 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXXX/ XX o výmere 425 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, stavba so súpisným číslom XXX -

rodinný dom na pozemku parc. č. XXXXX/X a stavba bez súpisného čísla - skladová hala na pozemku parc. č. XXXXX/XX, c) na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemky - parcely registra “C“ evidované na katastrálnej mape - parc. č. XXXXX/X0 o výmere 530 m2, druh pozemku: záhrady, parc. č. XXXXX/XX o výmere 488 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXXX/XX o výmere 117 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXXX/X.8 o výmere 499 m2, druh pozemku: záhrady, parc. č. XXXXX/XX o výmere 323 m2, druh pozemku: záhrady, d) na liste vlastníctva č. XXXX ako byt č. 2 s príslušenstvom, vchod neuvedený, na 2. poschodí rodinného domu - stavby so súpisným číslom XXX na pozemku parc. č. XXX a k tomuto bytu prislúchajúci podiel o veľkosti XXXXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súp. č. XXX a na pozemkoch parc. č. XXX o výmere 637 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX o výmere 1099 m2, druh pozemku: záhrady a parc. č. XXX/1 o výmere 3558 m2, druh pozemku: orná pôda.

V. Žalovaná v 2. rade je povinná strpieť vydanie nehnuteľností žalovanou v 1. rade žalobcovi, ako to ukladá výrok č. IV. tohto rozsudku.

VI. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi náhradu trov konania vo výške 879.83 eur na účet právneho zástupcu žalobcu č. IBAN: SC. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.11.2014 domáhal určenia, že Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorú uzavrel dlžník O. a žalovaná v 1. rade dňa 4.7.2013, Darovacia zmluva, ktorú uzavrel dlžník O. a žalovaná v 1. rade dňa 23.10.2013 a Vyhlásenie vkladateľa, ktoré urobila žalovaná v 1. rade dňa 4.4.2014 sú voči veriteľom dlžníka v konkurze vyhlásenom na jeho majetok úpadcu O. vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. neúčinné. V žalobe uviedol, že Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 16.6.2014 sp.zn. vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: O. a do funkcie správcu ustanovil žalobcu. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňom 25.6.2014, t.j. deň nasledujúci po vydaní Obchodného vestníka č. 119/2014, v ktorom bolo toto uznesenie zverejnené. Z písomnej prihlášky č. 3 pohľadávky konkurzného veriteľa: HÍLEK a spol., a.s., ako aj z písomného podnetu veriteľa na uplatnenie odporovacieho práva bol žalobca informovaný, že dlžník pred vyhlásením konkurzu vykonal písomné bezodplatné právne úkony v prospech svojej manželky (žalovanej v 1. rade), ktorými na ňu bez náhrady previedol výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. obce R.. Žalobca sa domáha vyslovenia právnej neúčinnosti právnych úkonov Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a Darovacej zmluvy, ktoré vykonal dlžník v prospech žalovanej v 1. rade pred vyhlásením konkurzu. Uzavretiu týchto právnych úkonov predchádzalo zrušenie BSM dlžníka a žalovanej v 1. rade Okresným súdom Trnava v konaní č.k. . Dohodou o vyporiadaní BSM dlžník bez toho, aby žalovaná v 1. rade mala povinnosť uhradiť mu náhradu z titulu vyporiadania ich BSM (čl. II. tejto Dohody), previedol do výlučného vlastníctva žalovanej v 1. rade nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, v katastrálnom území R.: a) na liste vlastníctva č. XXX ako stavba so súpisným číslom XXX - rodinný dom na pozemku parc. č. XXXXX/XX, v pomere 3/8 k celku, b) na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemky - parcely registra “C“ evidované na katastrálnej mape - parc. č. 1XXXX/X o výmere 1068 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXXX/ XX o výmere 425 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, stavba so súpisným číslom XXX - rodinný dom na pozemku parc. č. XXXXX/X a stavba bez súpisného čísla - skladová hala na pozemku parc. č. XXXXX/XX, c) na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemky - parcely registra “C“ evidované na katastrálnej mape - parc. č. XXXXX/XX o výmere 530 m2, druh pozemku: záhrady, parc. č. XXXXX/XX o výmere 488 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXXX/XX o výmere 117 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXXX/X8 o výmere 499 m2, druh pozemku: záhrady, parc. č. XXXXX/XX o výmere 323 m2, druh pozemku: záhrady, d) na liste vlastníctva č. XXXX ako byt č. 2 s príslušenstvom, vchod neuvedený, na 2. poschodí rodinného domu - stavby so súpisným číslom XXX na pozemku parc. č. XXX a k tomuto bytu prislúchajúci podiel o veľkosti XXXXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súp. č. XXX a na pozemkoch parc. č. XXX o výmere 637 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX

o výmere 1099 m2, druh pozemku: záhrady a parc. č. 4XX/X o výmere 3558 m2, druh pozemku: orná pôda. Darovacou zmluvou dlžník bezodplatne previedol do výlučného vlastníctva žalovanej v 1. rade tieto nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, v katastrálnom území R., na liste vlastníctva č. XXX ako stavba so súpisným číslom XXX - rodinný dom na pozemku parc. č. XXXXX/X5, v pomere 5/8 k celku (podiel 3/8 žalovaná v 1. rade získala už Dohodou o vyporiadaní BSM). Dohoda o vyporiadaní BSM a Darovacia zmluva sú právnymi úkonmi bezodplatnými a teda úkonmi bez primeraného protiplnenia a tieto úkony urobil dlžník so svojom manželkou (žalovanou v 1. rade), teda s osobou s ním spriaznenou (§ 58 v spojení s § 9 ods. 2 . Naviac ide o právne úkony urobené dlžníkom v úmysle ukrátiť svojich veriteľov (konkurzných veriteľov) a tento úmysel dlžníka bol alebo musel byť žalovanej v 1. rade známy (§ 60 už v čase podania návrhu na zrušenie BSM na Okresný súd Trnava. Účelovosť Dohody o vyporiadaní BSM a ňou sledovaný úmysel vyplýva z jej čl. II. bod 1., podľa ktorého žalovaná v 1. rade nadobúda nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva bez povinnosti uhradiť dlžníkovi náhradu z titulu vyporiadania ich BSM. Napriek tomu, že žalovaná v 1. rade vo svojom návrhu na zrušenie BSM za trvania manželstva, podanom na Okresný súd Trnava dňa 18.06.2013, odôvodňuje tento návrh nehospodárnym nakladaním dlžníka so spoločným majetkom v súvislosti s jeho podnikateľskými aktivitami a jeho finančnými záväzkami z titulu pôžičiek, sama neváhala nehnuteľnosti získané od dlžníka do výlučného vlastníctva (titulom Dohody o vyporiadaní BSM a Darovacej zmluvy) vložiť do základného imania žalovanej v 2. rade - akciovej spoločnosti TIKO- INVEST a.s., ktorú žalovaná v 1. rade založila v apríli 2014. Nakoľko žalovaná v 2. rade je spriaznenou osobou so žalovanou v 1. rade v zmysle ust. § 9 ods. 2 a 3 ZKR, uplatňuje žalobca voči žalovanej v 2. rade touto žalobou odporovateľnosť písomného právneho úkonu Vyhlásenia vkladateľa zo dňa 4.4.2014, v ktorom žalovaná v 1. rade ako akcionár a jediný zakladateľ vyhlásila, že nepeňažný vklad predstavujúci nehnuteľnosti, ktoré nadobudla Dohodou o vyporiadaní BSM a Darovacou zmluvou, vkladá do ňou založenej spoločnosti TIKO-INVEST a.s.. Doteraz zistený a spísaný majetok dlžníka spadajúci do konkurzu je v súpisovej hodnote 12.657 eur, čo je zanedbateľná hodnota oproti výške prihlásených pohľadávok konkurzných veriteľov.

Žalovaná v 1. rade ako aj žalovaný v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 17.12.2014 (č.l. 26 spisu) uviedli, že žalobu žiadajú ako nedôvodnú zamietnuť. Spochybňovanie rozhodnutia OS Trnava v konaní , v ktorom došlo k zrušeniu BSM je zo strany žalobcu nedôvodné. Nakoľko O.s bol oprávnený na výkon podnikateľskej činnosti, tak boli splnené zákonné podmienky na zrušenie BSM v zmysle § 148a ods. 2 OZ. Nehnuteľnosti, ktoré žalovaná v 1. rade nadobudla na základe dohody o vyporiadaní BSM, nadobudla za protiplnenie formou splatenie dlhu voči veriteľovi Štátny fond rozvoja bývania, ktorý tvoril pasíva BSM. Medzi O. a žalovanou v 1. Rade bola dňa 20.4.2013 uzavretá zmluva o pôžičke, ktorou O. O. ako dlžník prijal od odporkyni v 1. rade ako veriteľky peňažné prostriedky v jej výlučnom vlastníctve vo výške 66.387,86 eur (2.000.000 Sk) s tým, že tieto mal vrátiť do 20.10.2014. V prípade nevrátenia pôžičky sa dlžník zaviazal previesť na veriteľa, žalovanú v 1. rade bezodkladne svoj spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome súp. č. 134 o veľkosti 5/8 k celku. Ďalej vo svojom vyjadrení uviedli, že dohoda o vyporiadaní BSM a darovacia zmluva neboli urobené počas úpadku dlžníka a ani nespôsobili jeho úpadok. Týmito úkonmi nedošlo k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov, nakoľko existuje ešte hnuteľný majetok dlžníka, ktorý môže byť použitý na uspokojenie veriteľov. Darovanie bolo uskutočnené ako plnenie za ekvivalentné protiplnenie a preto nemôže byť odporovateľným právnym úkonom. Žalovanej v 1. rade nebolo známe že by dlžník mal veriteľov, ktorí by na základe vykonaného právneho úkonu mohli byť ukrátení na splnení svojich záväzkov. V závere poukázali na to, že návrh na začatie konkurzného konania podal sám dlžník, preto v prípade ak by chcel dlžník ukrátiť svojich veriteľov alebo iným spôsobom ich znevýhodniť uzavretím napadnutých právnych úkonov, konal by tak aby sa následne vyhol podaniu tejto alebo inej obdobnej žaloby.

Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 16.1.2015 (č.l. 31 spisu) uviedol, že žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe svoje tvrdenia nepreukázali žiadnymi dôkazmi a ide o účelovú obranu. Tvrdenie žalovanej v 1. rade, že v rámci vyporiadania BSM nadobudla nehnuteľnosti za protiplnenie formou splnenia dlhu voči štátnemu fondu rozvoja bývania, ktorý tvoril pasíva BSM, nemá oporu v znení dohody o vyporiadaní BSM, v ktorej je výslovne uvedené, že žalovaná v 1. rade je bez povinnosti uhradiť manželovi Petrovi Pinkasovi náhradu z titulu vyporiadnia BSM. Žalovaná v 1. rade o vzniku a výške záväzku voči ŠFRB nepredložila žiadny dôkaz a ak by taký záväzok aj existoval, tak je možné

predpokladať, že jeho výška bude zanedbateľná oproti hodnote nehnuteľností ktoré žalovaná v 1. rade získala vyporiadaním BSM. Taktiež nie je preukázané uzavretie zmluvy o pôžičke zo dňa 20.4.2003 vo výške 2.000 Sk. V darovacej zmluve nie je žiadna zmienka o nejakom záväzku ktorý by sa mal vysporiadavať darovacou zmluvou.

Žalovaní vo vyjadrení zo dňa 13.3.2015 (č.l. 36 spisu) uviedli k tvrdeniam žalobcu, že nakoľko nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom dohody o vyporiadaní, síce nadobudla žalovaná v 1. rade bez povinnosti uhradiť priamo manželovi náhradu z titulu vyporiadania BSM tak sa zaviazala za svojho manžela uhradiť pasíva popísané v dohode, ktoré sú protiplnením za nadobudnuté nehnuteľnosti. V tomto zmysle to teda nie je plnenie priamo manželovi O. ale za neho a to prevzatím jeho záväzku voči veriteľovi Z.. Rovnako nie sú účelové tvrdenia o uzavretí zmluvy o pôžičke. Nakoľko do 20.10.2014 žalovanej v 1. rade ako veriteľovi neboli dlžníkom vrátené požičané finančné prostriedky došlo darovacou zmluvou zo dňa 23.10.2013 k bezodplatnému prevodu spoluvlastníckeho podielu dlžníka na žalovanú v 1. rade. Opäť v závere zdôraznili že právne úkony neboli urobené počas úpadku a nespôsobili jeho úpadok, pričom existuje ďalší majetok dlžníka, ktorý mohol byť použitý na uspokojenie prihlásených veriteľov.

Vo vyjadrení zo dňa 20.5.2015 (č.l. 44 spisu) žalobca uviedol, že doteraz zistený a spísaný majetok dlžníka spadajúci do konkurzu je v súpisovej hodnote 12.657 eur čo je zanedbateľná hodnota oproti výške prihlásených pohľadávok konkurzných veriteľov. Tieto skutočnosti preukazuje spis OS Trnava sp. zn. . Žalovaní nepredložili žiaden dôkaz o tom, že by dlžník O. po prevode nehnuteľností vykonaných v roku 2013 napadnutými právnymi úkonmi disponoval aj iným majetkom v takej hodnote ktorá by postačoval na uspokojenie jeho veriteľov. Dlžník mal v roku 2013 viacerých veriteľov čo sám potvrdil aj vo svojom návrhu na vyhlásenie konkurzu a v návrhu tiež uviedol, že ku dňu 31.12.2013 eviduje vo svojom účtovníctve majetok v celkovej výške 14.088 eur ktorý pozostáva z pohľadávky voči spoločnosti HÍLEK a spol. a.s. vo výške 12.147,15 eur z pokladničnej hotovosti vo výške 270 eur a z peňažných pohľadávok z bankových účtov vo výške 1.675 eur. Aj z tohto návrhu na vyhlásenie konkurzu vyplýva, že dlžník po prevode nehnuteľností v roku 2013 nedisponoval majetkom postačujúcim na uspokojenie veriteľov. Naviac pohľadávka dlžníka voči spoločnosti HÍLEK a spol. a.s. je sporná.

Žalovaní v písomnom vyjadrení zo dňa 8.10.2015 (č.l. 60 spisu) okrem iného uviedli, že navrhovateľ musí v konaní preukázať, že sporný právny úkon bol urobený počas úpadku dlžníka alebo že spôsobil jeho úpadok. Z konkurzného spisu je zrejmé, že v čase vykonania sporných a odporovaných právnych úkonov nebol dlžník v úpadku a tieto úkony nespôsobili jeho úpadok. V roku 2013 bol dlžník v kladných číslach. Z uvedeného dôvodu tak neboli naplnené podstatné a fakultatívne zákonné predpoklady na to, aby mohla byť žaloba žalobcu úspešná.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, žalovanej v 1. rade a zároveň štatutárnej zástupkyne žalovaného v 2. rade, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, darovacou zmluvou, vyhlásením vkladateľa, obchodným vestníkom, rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. -13, konkurzným spisom tunajšieho súdu sp. zn. ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že napadnuté právne úkony darovanie a dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov boli vykonané medzi manželmi, teda medzi osobami blízkymi a boli vykonané v úmysle ukrátiť veriteľov dlžníka PN., nakoľko týmito úkonmi došlo preukázateľne k zmenšeniu majetku tohto dlžníka značnej hodnoty a žiadny iný majetok tohto dlžníka, ktorý by postačoval na uspokojenie jeho veriteľov nezostal v zodpovedajúcej výške čo vyplýva zo zistení žalobcu v konkurznom konaní vedenom proti dlžníkovi O.i na Okresnom súde Trnava č.k. . Podľa zistení je majetok dlžníka spadajúci do konkurzu len v súpisovej hodnote 12.657 eur s tým, že v takejto výške zostal majetok dlžníka po vykonaní napadnutých úkonov. Úkonmi dlžníka došlo k ukráteniu predovšetkým prihlásenej pohľadávky veriteľa HÍLEK a spol., a.s. na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 280.907,21 eur, ktorá pohľadávka vznikla na základe uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. zo dňa 30.11.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.2.2013, čo je dátum ktorý z časového hľadiska predchádza dátumu uzatvorenia oboch napadnutých právnych úkonov, pričom veriteľ spoločnosť HÍLEK spol a.s. si túto pohľadávku aj v konkurznom konaní riadne prihlásil. Žalobca popiera pravdivosť tvrdení žalovanej v 1. rade o tom, že by veriteľ nebol napadnutými úkonmi

ukrátený, tvrdenie žalovanej v 1. rade o uzavretí údajnej zmluvy o pôžičke dňa 20.4.2003 vo výške 2.000.000 Sk, žalovaná v 1. rade ničím nepreukázala, rovnako žalovaná v 1. rade nepreukázala že by majetok dlžníka O. teda jej manžela po vykonaní napadnutých právnych úkonov zostal v takej výške ktorá by postačovala na uspokojenie jeho veriteľov. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej v 1. rade o tom, že z účtovníctva dlžníka je zrejmá informácia o dostatočnom majetku na uspokojenie veriteľov tak takáto informácia nezodpovedá skutočnosti, pretože ako je zrejmé z konkurzného spisu, majetok dlžníka je len v sume 12.657 eur. Zmluva o pôžičke je fingovaným úkonom, ktorá doteraz nebola žiadnym spôsobom preukázaná. Vzhľadom na to, že žalovaná v 1. rade je manželkou dlžníka O., nie je tvrdené poskytnutie pôžičky medzi manželmi ani štandardným a vierohodným úkonom. Dôvodnosť žaloby bola dostatočne preukázaná, bol preukázaný úpadok úpadcu O., ktorý je zrejmý z konkurzného spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. , z tohto konkurzného spisu je preukázané, že menovaný úpadca bol v úpadku v čase urobenia právnych úkonov, ktoré sú predmetom tohto konania a prevodom nehnuteľností podľa týchto právnych úkonov na žalovanú 1. rade. úmyselne ukrátil svojich veriteľov a docielil ten právny a majetkový stav, podľa ktorého zostávajúci majetok bol len v nepatrnej hodnote konkrétne v súpisovej hodnote 12.657 eur z čoho je zrejmé, že tento majetok nepostačuje na uspokojenie konkurzných veriteľov. Žalovaná v 1. rade v konaní neuniesla dôkazné bremeno ku svojim tvrdeniam najmä o údajne poskytnutej pôžičke na základe ústnej zmluvy uzavretej medzi ňou a úpadcom. Pokiaľ ide o prevod nehnuteľností medzi žalovanými vkladom do základného imania žalovaného v 2. rade tak išlo o osoby spriaznené a v zmysle ZoKR sa predpokladá úpadok úpadcu a zároveň úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov. Žalovaní nepreukázali opak, preto podľa zákona sa úmysel ukrátiť veriteľov predpokladá. Pasívna legitimácia žalovaného 2. rade je založená ustanovením § 62 ods. 2 písm. c/ v spojení s § 9 ZoKR.

Žalovaná v 1. rade a zároveň štatutárna zástupkyňa žalovaného v 2. rade V. v konaní potvrdila, že uzavrela s úpadcom dňa 4.7.2013 Dohodu o vyporiadaní BSM, na základe ktorej nadobudla podiel 3/8 na rodinnom dome súp. č. XXX ako aj pozemky bližšie označené v dohode a taktiež byt č. 2 v R.. Predmetnej dohode o vyporiadaní BSM predchádzalo zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželom na základe rozhodnutia Okresného súdu Trnava. V dohode je uvedené, že medzi pasíva sa zahŕňa aj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o poskytnutí podpory uzavretej medzi manželmi a Štátnym fondom rozvoja bývania. V dobe uzatvorenia dohody bol záväzok vo výške 500.000 Sk. Uzavreli s manželom ústnu dohodu, že zvyšok tohto záväzku bude splácať ona v splátkach po 61,61 eur mesačne, čo aj riadne uhrádza. Na otázku súdu či existuje o takejto dohode osobitná písomná dohoda o prevzatí tohto záväzku žalovaná v 1. rade uviedla, že nie. O splácaní tohto záväzku sa dohodli s manželom len ústne. Ďalej potvrdila uzavretie písomnej Darovacej zmluvy zo dňa 23.10.2013, na základe ktorej jej manžel O. daroval zvyšnú časť podielu 5/8 na rodinnom dome súp. č. XXX. Predmetnej darovacej zmluve predchádzala zmluva o pôžičke uzavretá ústne dňa 20.4.2003. Žiaden písomný doklad o tom nie je. Na otázku súdu, aby zdôvodnila svoje tvrdenia, že finančné prostriedky požičané manželovi vo výške 66.387,86 eur (2.000.000 Sk) boli v jej výlučnom vlastníctve uviedla, že predmetné prostriedky získala darom v časti od svojich rodičov N. a od sestry L. O., ktorá nemala potomkov. Finančné prostriedky žiadal od nej manžel za účelom vloženia ich do podnikania, rozširoval predmet činnosti, tak mu vyhovela. Sestra je už nebohá, zomrela v roku 2006. Peniaze jej boli odovzdané v hotovosti. Bližšie sa nevedela vyjadriť k podnikaniu manžela ani k jeho záväzkom, k pohľadávkam, vždy všetko riešil sám. Že má manžel finančné problémy zistila až v dobe keď bol na neho vyhlásený konkurz. On sám podával návrh na vyhlásenie konkurzu. Na otázku súdu z akého dôvodu v písomnej darovacej zmluve neuviedli, že v minulosti bola poskytnutá darcovi pôžička, ktorú nesplatil a darovaním nehnuteľností si vlastne vyrovnávajú dlhy z minulosti odpovedala, že v dobe uzatvorenia darovacej zmluvy to nepokladali za potrebné v zmluve uvádzať. Nehnuteľnosti nadobudnuté od úpadcu vložila ako vklad do spoločnosti žalovaného v 2. rade z toho dôvodu, že sama chcela začať podnikať a chcela požiadať o úver.

Z notárskej zápisnice sp. zn. G. (č.l. 9 spisu) súd zistil, že dňa 4.7.2013 uzavreli PN. dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorú obsiahli do notárskej zápisnice spísanej notárskym úradom v G.. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov účastníkov bolo zrušené za trvania ich manželstva rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. -13, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.7.2013. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria aktíva: nehnuteľnosti v katastrálnom území R. zapísané na LV č. XXX ako rodinný dom súp. číslo XXX na parcele č. XXXXX/XX patriaci do BSM v pomere 3/8 k celku, na LV č. XXXX parcely č. XXXXX/X. - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1068 m2, parcela č. XXXXX/XX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 425 m2, dom súp. č. XXX na parcele č. XXXXX/X, skladová hala bez súp. č. na parcele č. XXXXX/XX, na LV č. XXXX parcely č.

XXXXX/X0, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, na LV č. XXXX parcely č. XXX, XXX, XXX/ X, rodinný dom súp. č. XXX na parcele č. XXX, byt č. 2 na druhom podlaží, podiel priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu súp. č. XXX. Pasíva: záväzok vyplývajúci zo zmluvy o poskytnutí podpory č. XXX/XXXXXXXX . uzatvorenej medzi manželmi a štátnym fondom rozvoja bývania. Účastníci sa ohľadne vyporiadania majetku dohodli v zmysle § 150 tak, že predmetné nehnuteľnosti nadobúda do výlučného vlastníctva Ing. V. bez povinnosti uhradiť O. náhradu z titulu vyporiadania ich BSM pričom sa zaväzuje voči veriteľovi Štátnemu fondu rozvoja bývania uhradiť pasíva. Týmto si účastníci vyporiadali celý majetok patriaci do BSM.

Z rozhodnutia Okresného úradu, katastrálny odbor zo dňa 18.10.2013 (č.l. 13 spisu) súd zistil, že Okresný úrad Trnava vydal rozhodnutie ktorým povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam uvedeným v dohode o vyporiadaní BSM zo dňa 4.7.2013 v prospech T. Z notárskej zápisnice sp. zn. G. zo dňa 23.10.2013 (č.l. 14 spisu) súd zistil, že O. ako obdarovaná uzavreli darovaciu zmluvu, ktorú obsiahli do notárskej zápisnice. Darca vyhlásil, že je vlastníkom podielu na nehnuteľnostiach v KÚ R. zapísaný na LV č. XXX ako rodinný dom súp. č. XXX na parcele č. XXXXX/X5 v pomere 5/8 v celku. Celý tento podiel darca daroval obdarovanej.

Z rozhodnutia Okresného úradu, katastrálny odbor zo dňa 6.11.2013 (č.l. 16 spisu) súd zistil, že Okresný úrad Trnava vydal rozhodnutie ktorým povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti rodinný dom súp. č. XXX na pozemku parcela č. XXXXX/XX v prospech T. Z vyhlásenia vkladateľa (č.l. 17 spisu) súd zistil, že IG.á ako akcionár a zakladateľ obchodnej spoločnosti TIKO-INVEST a.s. vyhlásila, že nepeňažný vklad nehnuteľnosti v KÚ R. zapísané na LV č. XXXX ako parcela č. XXXXX/X, XXXXX/XX, dom súp. č. XXX na parcele č. XXXXX/X, skladová hala na parcele č. XXXXX/XX patriace T.j v celosti sa započítajú za plnenie emisného kurzu akcií v sume 100.000 eur. Ďalej nehnuteľnosti v KÚ R. zapísané na LV č. XXXX ako parcely č. XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, rodinný dom súp. č. XXX na parcele XXXXX/XX sa započítajú na plnenie emisného kurzu akcií v sume 80.000 eur. Nehnuteľnosti v KÚ R. evidované na LV č. XXXX ako parcely č. XXX, XXX, XXX/X, rodinný dom súp. č. XXX na parcele č. XXX a to byt č. 1, byt č. 2 a podiely na spoločných častiach a zariadeniach domu sa započítajú za plnenie emisného kurzu akcií v sume 150.000 eur. Keďže uvedené nehnuteľnosti sa započítavajú za plnenie emisného kurzu akcií a povolením vkladu sa stávajú majetkom spoločnosti, vkladá spoločník a zakladateľ spoločnosti uvedený majetok do založenej spoločnosti.

Z obchodného vestníku č. 156/2014 zo dňa 14.8.2014 (č.l. 46 spisu) súd zistil, že v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu O. na tunajšom súde pod sp. zn. bol spolu zapísaný majetok do súpisu vo výške 12.657 eur.

Z návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu (č.l. 47 spisu) súd zistil, že dňa 27.3.2014 podal dlžník Peter Pinkas návrh na tunajší súd na vyhlásenie konkurzu na svoju osobu, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. a uviedol, že vo svojom účtovníctve ku dňu 31.12.2013 eviduje majetok v celkovej výške 14.088 eur.

Z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -13 zo dňa 4.7.2013 (č.l. 56 spisu) súd zistil, že súd zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov T. v zmysle § 148a ods. 2 OZ.

Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

Podľa § 57 ods. 4 cit. zákona odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

Podľa § 58 ods. 1 cit. zákona právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.

Podľa § 58 ods. 2 cit. zákona právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

Podľa § 58 ods. 3 cit. zákona odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

Podľa § 62 ods. 2 cit. zákona právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak a) v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva, b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo c) je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva.

Podľa § 63 ods. 1 cit. zákona ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, 2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba 3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť.

Podľa § 118a ods.1,2 O.s.p. vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, o základe veci v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže, o základe veci v sporoch o ochranu práv porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním, o základe veci v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo sú účastníci povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania; to neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie prvého pojednávania a došlo k jeho odročeniu. Na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada; to neplatí, ak ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré účastník nemohol bez svojej viny včas uviesť a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných dôkazných prostriedkov.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané a nebolo medzi účastníkmi sporné, že dňa 4.7.2013 uzavreli úpadca O. písomnú Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastnícva manželov (BSM), zrušeného rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. zo dňa 4.7.2013, právoplatným v deň 4.7.2013, ktorou sa manželia dohodli, že všetky nehnuteľnosti obsiahnuté v dohode a ktoré sú špecifikované vo výroku rozsudku nadobudne do výlučného vlastníctva žalovaná v 1. rade IG. bez povinnosti uhradiť O.i náhradu z titulu vyporiadania ich BSM, pričom sa zaväzuje voči veriteľovi Štátnemu fondu rozvoja bývania uhradiť pasíva. K pasívam patriacim do BSM účastníci uviedli záväzok vyplývajúci zo zmluvy o poskytnutí podpory č. XXX/XXXXXXXX uzatvorenej medzi manželmi a Štátnym fondom rozvoja bývania. Týmto si účastníci vyporiadali celý majetok patriaci do BSM. Dňa 23.10.2013 darca O. uzavrel s obdarovanou žalovanou v 1. rade T. písomnú Darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľností obsiahnutých v zmluve, a ktoré sú špecifikované vo výroku rozsudku. Žalobca v konaní tvrdil, že predmetné právne úkony sú úkonmi odporovateľnými v zmysle § 58 a § 60 ZKR, nakoľko oba úkony boli bezodplatné a teda bez primeraného protiplnenia a naviac ide o právne úkony urobené dlžníkom v úmysle ukrátiť svojich veriteľov (konkurzných veriteľov) a tento úmysel dlžníka bol alebo musel byť žalovanej v 1. rade známy už v čase podania návrhu na zrušenie BSM na Okresný súd Trnava, pričom zdôraznil, že oba úkony boli urobené v prospech manželky dlžníka (žalovanej v 1. rade), teda s osobou s ním spriaznenou (§ 58 v spojení s § 9 ods. 2 . Žalovaní v konaní tvrdili, že oba úkony bezodplatné neboli, nakoľko Dohodou o vyporiadaní BSM žalovaná na seba prevzala spoločný záväzok voči tretej osobe (splácať úver štátnemu fondu rozvoja bývania) a Darovacou zmluvou jej dlžník vracal hodnotu finančných prostriedkov, ktoré mu v minulosti požičala. Zo všeobecných predpokladov odporovateľnosti vyplýva, že aj keď právnym úkonom dlžníka dôjde k zmenšeniu jeho majetku, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie pohľadávky, pretože týmto úkonom dlžníka nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Majetok žalovaného, ktorý mu zostal po uskutočnení napádaných právnych úkonov postačoval na uspokojenie pohľadávok veriteľov existujúcich v čase vykonania právneho úkonu a prihlásený do konkurzu, a preto sa žalobca nemôže úspešne domáhať odporovateľnosti právnych úkonov. Medzi stranami tak zostalo sporným, či je možné, alebo nie dohodu o vysporiadaní BSM a Darovaciu zmluvu napadnúť odporovateľnosťou. V prvom rade je nutné uviesť, že úprava odporovateľnosti obsiahnutá v zákone o konkurze a reštrukturalizácii je úpravou špeciálnou popri právnej úprave odporovateľnosti v Občianskom zákonníku. Odporovateľnosť právnych úkonov je osobitným inštitútom, ktorý slúži na ochranu veriteľov. Odporovateľnosť právnych úkonov ako určitá sankcia nie je postihom za konkrétne vady právneho úkonu, ale za jeho právne dôsledky vo vzťahu k veriteľom dlžníka. Negatívne právne dôsledky sa prejavujú v tom, že konkrétny právny úkon dlžníka spôsobí ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľa. K tomu dôjde zásadne vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka zmenší jeho majetok. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Z toho vyplýva, že ten, kto odporuje, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí sa preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú: právny úkon, účinnosť právneho úkonu dlžníka, ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú: vyhlásenie konkurzu, právny úkon dlžníka týkajúci sa jeho majetku a ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku. Ako je vyššie uvedené jedným zo všeobecných predpokladov odporovateľnosti je, že právnym úkonom dlžníka musí dôjsť k ukráteniu uspokojenia veriteľa. Treba zdôrazniť, že ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa je vecou dôkazného bremena žalobcu. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu zostane na uspokojenie pohľadávky. Odporovateľnosť môže nastať nielen u bezodplatných právnych úkonov ale aj odplatných, ak protiplnenie druhej strany právneho

úkonu nie je ekvivalentné (ako tvrdí v danom prípade žalobca).V takom prípade môže byť pohľadávka veriteľa ukrátená v rozsahu rozdielu medzi dohodnutou odplatou a odplatou ekvivalentnou. Napr. ak dlžník odpredá kúpnou zmluvou nehnuteľnosti, v ktorej si strany dohodnú cenu nižšiu ako je cena trhová. Odporovateľnosť predpokladá, že právnym úkonom dlžníka sa skráti uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Aj keď právnym úkonom dlžníka dôjde k zmenšeniu jeho majetku, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, nepochybne postačuje na uspokojenie pohľadávky, pretože týmto úkonom dlžníka nedošlo ku kráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa a nie je dôvod na vyslovenie neúčinnosti takéhoto právneho úkonu. Zásadnou otázkou tak je, či hodnota majetku dlžníka (úpadcu), po vykonanom právnom úkone postačovala alebo nepostačovala na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov.

Pred tým ako súd posúdil dôvodnosť podanej žaloby bolo nutné zistiť, či boli splnené podmienky rozhodovania súdu o žalobe žalobcu v zmysle zachovania lehôt podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V konaní mal súd preukázané, že Okresný súd Trnava uznesením Okresného súdu Trnava sp.zn. zo dňa 16.6.2014, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku 119/2014 zo dňa 24.6.2014, bol vyhlásený dňom 5.6.2014 (§ 23 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 konkurz na majetok dlžníka O. a za správcu bol ustanovený žalobca. Dňa 18.11.2014 žalobca uplatnila na súde právo odporovať právnym úkonom zo dňa 4.7.2013, 23.10.2013 a 4.4.2014. Na základe vyššie uvedeného má súd zato, že žalobca uplatnil svoje právo na súde v zákonnej lehote (v zmysle § 57 ods. 2 do jedného roka od vyhlásenia konkurzu) a napadol úkony urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania (§ 58 ods. 3 .

Prvou (všeobecnou) podmienkou odporovateľnosti právneho úkonu je, že vykonaný právny úkon ukracuje uspokojenie prihlásených pohľadávok. V konaní bolo preukázané, že v konkurznom konaní si prihlásili svoje pohľadávky viacerí veritelia, pričom len jeden z týchto veriteľov spoločnosť Hílek a spol., a.s., si prihlásil svoju pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 280.907,21 eur, ktorá existovala už v čase vykonania napadnutých právnych úkonov. Ďalej bolo preukázané, že po vykonaní napadnutých právnych úkonoch zostal úpadcovi len majetok v nepatrnej hodnote, konkrétne v súpisovej hodnote 12.657 eur z čoho je zrejmé, že tento majetok nepostačuje na uspokojenie konkurzných veriteľov. Na základe toho možno dospieť k záveru, že napadnutými právnymi úkonmi došlo k ukráteniu prihlásených pohľadávok konkurzných veriteľov a je tým naplnený prvý z predpokladov odporovateľnosti. Aj keď v konaní žalovaná ukrátenie popierala a tvrdil, že po vykonaní napadnutých právnych úkonoch zostal úpadcovi ešte ďalší majetok v hodnote, ktorá postačovala na uspokojenie jeho záväzkov, tak v konaní žiaden presvedčivý dôkaz o tomto svojom tvrdení nepredložila. Z jej strany to bolo iba všeobecné, nekonkrétne tvrdenie a už vôbec nie preukázané akýmkoľvek hodnoverným dôkazom a to aj napriek tomu, že v tomto smere ju zaťažovalo dôkazné bremeno a povinnosť. Preto súd vychádzal o existencii ukrátenia z tvrdení žalobcu, ktorého tvrdenia sú jednoznačne preukázané konkurzným spisom a konkurzným konaním (prihlášky veriteľov, súpis majetku, návrh na vyhlásenie konkurzu podaný dlžníkom a pod.).

Ďalšou podmienkou odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle § 58 je, že musí ísť o úkon bez primeraného protiplnenia. Žalovaná v 1. rade sa v konaní bránila tým, že za nadobudnuté nehnuteľnosti na základe Dohody o vyporiadaní BSM úpadca získal primerané plnenie ak prevzala na seba spoločný záväzok voči Štátnemu fondu rozvoja bývania. Treba zdôrazniť, že súd má opäť za to, že žalovaná v 1. rade v tomto smere opäť neuniesla dôkazné bremeno, ktoré ju zaťažovalo a hodnoverne nepreukázala žiadne plnenie, ktoré by poskytla úpadcovi, a ktoré by bolo plnením ekvivalentným k plneniu, ktoré od neho získala. Žalovaná v 1. rade opäť len veľmi všeobecne, nekonkrétne uviedla a tvrdila, že za všetky nadobudnuté nehnuteľnosti prevzala spoločný záväzok, ktorý od jeho prevzatia uhrádza v pravidelných mesačných splátkach po 61,61 eur. Takýto dôkaz o mesačnej úhrade splátok záväzku je sám o sebe absolútne nedostatočný pre prijatie záveru o primeranosti plnenia. Bolo na žalovanej v 1.rade, aby súdu preukázala, že prevzala ak tak záväzok v primeranej, ekvivalentnej hodnote k hodnote prevádzaných nehnuteľností (ide o viaceré nehnuteľnosti), aby preukázala jeho výšku. Žalovaná v 1. rade žiaden dôkaz o tom nepredložila a nie je možné vylúčiť, že výška prevzatého záväzku tak bude zanedbateľná oproti hodnote nehnuteľností ktoré žalovaná v 1. rade získala vyporiadaním BSM. Súd nespochybňuje právo úpadcu a žalovanej v 1. rade po zrušení ich BSM na jeho vyporiadanie a nespochybňuje ani vôľu a spôsob ako si BSM vzájomne vyporiadali, avšak v súvislosti s neskôr vyhláseným konkurzom na úpadcu a odporovateľnosťou tohto právneho úkonu je nevyhnutné posudzovať Dohodu o vysporiadaní

BSM aj z hľadísk naplnenia predpokladov odporovateľnosti a to aj z hľadiska neprimeranosti plnenia na základe predmetného právneho úkonu. Obdobne je tomu aj pri darovacej zmluve, kde opäť právna obrana žalovanej v 1. rade vyznieva značne nedôveryhodne a to vzhľadom na okolnosti prípadu a veľmi blízky vzťah s úpadcom. Žalovaná sa bránila tým, že za Darované nehnuteľnosti získal úpadca protiplnenie vo výške 66.387,86 eur (2.000.000 Sk) vo forme poskytnutej pôžičky uzavretej dňa 20.4.2003 v ústnej forme. Pôžička bola poskytnutá v hotovosti z finančných prostriedkov v jej výlučnom vlastníctve. Žalovaná žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázala poskytnutie pôžičky a najmä dohodu o spôsobe jej vrátenia, že úpadca ako dlžník nevráti prijaté finančné prostriedky (veci rovnakého druhu) ale svoj dlh uhradí tak, že prevedie bezodplatne na žalovanú v 1. rade ako veriteľku nehnuteľnosti resp. podiel na nehnuteľnosti. V znení darovacej zmluvy nie je o takejto dohode a spôsobe vyporiadania v minulosti poskytnutej pôžičky ani zmienka, a preto aj v kontexte vyhláseného konkurzu a daného sporu sa javí celá obrana žalovanej a jej tvrdenia za účelové a nedostatočne hodnoverné, aby vyvrátili skutočnosť bezodplatnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy zo dňa 23.10.2013. V konaní tak bolo dostatočne hodnoverne žalobcom preukázané, že Dohoda o vysporiadaní BSM zo dňa 4.7.2013 a Darovacia zmluva zo 23.10.2013 sú úkonmi bez primeraného protiplnenia.

Poslednou podmienkou odporovateľnosti je preukázanie príčinnej súvislosti medzi právnym úkonom dlžníka a vzniknutým úpadkom alebo vykonanie právneho úkonu už počas existujúceho úpadku. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že vzhľadom k tomu, že ako dohoda o vyporiadaní BSM tak aj Darovacia zmluva boli urobené v prospech žalovanej v 1. rade ako osoby spriaznenej s dlžníkom (manželka) tak úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Dôkaz opaku je na žalovanej v 1. rade. Osoba blízka dlžníkovi sa môže ubrániť odporovacej žalobe len ak preukáže, že dlžník v úpadku nebol a úkon ani úpadok nespôsobil. Žalovaná v 1. rade síce v konaní uvedenú skutočnosť popierala, avšak opäť len veľmi všeobecne a nekonkrétne bez predloženia akéhokoľvek dôkazu. Samotné vyhlásenie, tvrdenie žalovanej v 1. Rade, že dlžník nebol v tej dobe v úpadku a prevod nehnuteľností úpadok nespôsobil je bez ďalšieho absolútne nepostačujúce. Práve naopak z konkurzného spisu je zrejmé, že po vykonaní oboch právnych úkonoch zostal úpadcovi len minimálny majetok, pričom už v tej dobe mal značné záväzky (ktoré si veritelia aj v konkurze prihlásili) a je možné s veľkou mierou pravdepodobnosti predpokladať, že napadnuté právne úkony boli urobené, prípadne, že zapríčinili úpadok dlžníka, vo forme predĺženia, keď sa tento zbavil skoro všetkého hodnotného majetku. Súd dospel k záveru, že žalovaná v 1. rade si dôkaznú povinnosť nesplnila a nevyvrátila právnu domnienku v zmysle § 58 ods. 2 ZKR.

Žalobca žalobou napadol aj právny úkon Vyhlásenie vkladateľa, ktoré urobila žalovaná v 1. rade dňa 4.4.2014 o tom, že ako akcionár a zakladateľ obchodnej spoločnosti TIKO-INVEST a.s., vkladá ako nepeňažný vklad do tejto spoločnosti nehnuteľnosti, ktoré nadobudla Dohodou o vysporiadaní BSM a Darovacou zmluvou. V tejto súvislosti preto podal žalobu aj voči spoločnosti TIKO-INVEST a.s. ako žalovanému v 2. rade. Podľa § 62 ods. 2 právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak a) v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva, b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo c) je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané naplnenie všetkých vyššie citovaných zákonných predpokladov pasívnej legitimácie žalovaného v 2. rade ako aj naplnenie všetkých predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu Vyhlásenia vkladateľa zo dňa 4.4.2014.

Súd tak na základe vykonaného dokazovania a zákonných ustanovení dospel k záveru, že žalobca preukázal súdu naplnenie všetkých podmienok odporovateľnosti napadnutých právnych úkon v zmysle § 58 a preto žalobe ako nedôvodnej spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku vyhovel.

V závere súd len poznamenáva, že základným právom, ktoré je možné uplatniť z neúčinného právneho úkonu, na základe ktorého bola z majetku dlžníka prevedená vec, právo alebo iná majetková hodnota je právo na peňažnú náhradu. Výška peňažnej náhrady za poskytnuté plnenie sa rovná hodnote tohto plnenia v čase, keď bolo dlžníkom poskytnuté. Osoba, ktorá úspešne uplatnila odporovateľnosť má právo voľby a môže namiesto peňažnej náhrady požiadať o vydanie veci, práva alebo inej majetkovej

hodnoty v prospech príslušnej konkurznej podstaty, ak sa tieto u povinného nachádzajú. Nakoľko žalobca využil svoje právo a požiadal namiesto peňažnej náhrady o vydanie napadnutými právnymi úkonmi prevedených nehnuteľností, tak súd rozhodol v zmysle § 63 ods. 1 tak, že uložil povinnosť ich vydať.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 11 ods.1 písm. a) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania vo výške 879,83 eur za trovy právneho zastúpenia (za 2 hlavné úkony pr. služby po á 61,85 eur /14.11.2014 prevzatie a príprava, 18.11.2014 písomné podanie žaloby/ za 4 úkony po á 64,53 /16.1.2015 vyjadrenie, účasť na pojednávaní v deň 13.5.2015, 1.7.2015, 14.10.2015/, za 1 úkon po á 66 eur /účasť na pojednávaní 13.1.2016/, náhrada hotových výdavkov (§ 15 a nasl. vyhlášky): 4 x náhrada cestovného BA-TT a späť, 115 km, spolu 130,34 eur, 2 x režijný paušál (§ 16 vyhlášky) po á 8,04 eur, 4 x po á 8,39 eur, 1 x po á 8,58 eur, náhrada za stratu času (§ 17 ods. 1 vyhlášky): 4 x BA-TT a späť, 6 polhodín, spolu 168,72 eur, odmena a náhrady (za pojednávanie v deň 13.1.2016 a cestovné náhrady) zvýšené podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty) proti procesne neúspešným žalovaným s tým, že v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. priznanú náhradu trov konania uložil zaplatiť žalovaným do rúk právneho zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ (z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

- konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a O.s.p./,

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

- súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3 O.s.p., časť prvej vety za bodkočiarkou. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok/.