Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Cb-115-2019.pdf
PDF · 254.49 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cb/115/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Svrčkovou v spore žalobcu : JPB INVESTISSEMENT, Société a responsabilité limitée, so sídlom Rue Notre Dame Les Terrasses de la Couronne 1, 300 0 Nîmes, IČ : 453 788 739, Francúzska republika, právne zastúpený POLÁČEK & PARTNERS s. r. o., so sídlom Hurbanovo nám. 1, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO : 50 568 124 proti žalovanému : Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO : 36 442 151, právne zastúpený CONSULTA v.o.s., so sídlom Šafárikovo námestie 4, 811 02 Bratislava, IČO : 31 318 495, o zaplatenie 642.081,07 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 110.658,- eur z a s t a v u j e .
Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .
Žalovanému s a p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou postúpenou z Okresného súdu Banská Bystrica Okresnému súdu Žilina dňa 18.09.2019 sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy vo výške 642.081,07 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že táto žaloba sa týka splnenia tzv. oznamovacej povinnosti, ktorá mala byť splnená v roku 2015, ako aj podpory pre výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ktorá mala byť poskytnutá za rok 2015. Žalobca je právnickou osobou založenou a existujúcou podľa právneho poriadku Francúzskej republiky. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.06.2016 uzatvorenej medzi X. U..G..C.., N. : XX XXX XXX, žalobcom a postupníkom S. S. došlo k postúpeniu pohľadávky X. U..G..C.. voči žalovanému, ktorá má právny dôvod vzniku porušenia povinnosti žalovaného uzatvoriť s X. U..G..C.. zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát pre rok 2015 a zmluvu o doplatku pre rok 2015 vzťahujúce sa k zariadeniu X., ktorým je X. U. Č.H. P. nachádzajúca sa v k.ú. Č. P., na pozemkoch KNC č. XXXX/XX-XX slúžiace na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie zo spaľovania bioplynu vyrobeného anaeróbnou fermentačnou technológiou a inštalovaným výkonom 0,999 MW. Žalovaný je prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy. Žalobca poukázal na ust. § 3 ods. 1 zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby. Zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie upravuje pre výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie určitý mechanizmus pri uplatňovaní daných druhov podpory. Žalobca poukazuje na ust. § 4 ods. 2 písm. c) cit. zákona, ktorý ustanovuje tzv. oznamovaciu povinnosť. Podstata tohto mechanizmu spočíva v tom, že pred samotným poberaním podpory musí výrobca elektriny
oznámiť, že daný druh podpory si plánuje v budúcnosti uplatniť. Podľa ust. § 4 ods. 3 cit. zákona upravuje sankciu v prípade nesplnenia oznamovacej povinnosti. Sankcia spočíva v nemožnosti uplatnenia práva na podporu výkupom a podporu doplatkom na nasledujúci kalendárny rok. Zákonná úprava oznamovacej povinnosti je strohá, v tomto konkrétnom prípade bolo povinnosťou žalobcu informovať žalovaného o uplatnení podpory doplatkom a podpory výkupom do 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky. Podstatné je, že oznamovacia povinnosť a logicky aj sankcia straty podpory sa vzťahuje len na subjekty, ktoré majú postavenie výrobcu elektriny. Úrad rozhodnutím č. XXXX/XXXX/ E-C. zo dňa 02.02.2015 schválil X. U..G..C.. pre zariadenie na rok 2014 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 107,26 eur na MWh. Cena 107,26 eur/MWh platila aj na rok 2015 a 2016. X. U..G..C.. požiadala žalovaného o uzatvorenie zmluvy o doplatku a zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát, v nadväznosti na čo žalovaný X. U..G..C.. doručil list zo dňa 13.04.2015 označený ako vrátenie zmlúv, kde uviedol, že „SSE-D zistila, že Vaše prevádzkované zariadenie na výrobu elektriny stratilo nárok na podporu podľa zákona o podpore pre kalendárny rok 2015 a to z dôvodu, že si ako výrobca elektriny nesplnili zákonné povinnosti ustanovené v § 4 ods. 2 cit. zákona. Z dôvodu Vami nesplnených zákonných povinností zaniklo pre kalendárny rok 2015 Vaše právo uplatniť si podporu podľa § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona o podpore (právo na doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) predmetného zákona a právo na odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) predmetného zákona).“ Na protiprávne konštatovanie žalovaného o zániku práva X. U..G..C.. na podporu a odmietnutie poskytnúť žalobcovi podporu doplatkom a podporu výkupom na základe zmluvy o doplatku a zmluvy na výkup elektriny na krytie strát reagovala X. U..G..C.. opakovane a požadovala poskytnutie zákonnej podpory. X. U..G..C.. v liste zo dňa 02.10.2015 označenom ako nárok X. U..G..C.. na podporu pre rok 2015 ohľadne X. Č.Ý. P. trvala na skutočnosti, že sa na ňu nemôže aplikovať sankcia strata podpory. Žalovaný v liste zo dňa 16.11.2015 označenom : nárok na podporu pre rok 2015 ohľadne X. Č. P.
- odpoveď, trval na aplikovateľnosti sankcie na X. U..G..C.. a zrejme nesprávne uviedol, že podľa vydaného potvrdenia o pôvode je zrejmé, že spoločnosť X. U..G..C.. sa stala výrobcom elektriny s právom na podporu dňom 19.12.2014. Čo sa týka ust. § 4 ods. 2 písm. c) cit. zákona žalobca poukazuje na to, že výrobca elektriny s právom na podporu je povinný oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok. Pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití tohto práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že adresátom právnej normy ukladajúcej oznamovaciu povinnosť je len subjekt, ktorý je výrobcom elektriny. Keďže X. U..G..C.. je vo vzťahu k podpore doplatkom a podpore výkupom na rok 2015 zariadením uvedeným do prevádzky po 15. auguste, mala povinnosť splniť svoju oznamovaciu povinnosť do 30 dní pred uvedením do prevádzky za súčasného splnenia podmienky získania statusu výrobcu elektriny. Až výrobca elektriny je adresátom normy, na ktorého sa vzťahuje oznamovacia povinnosť, teda adresát právnej normy, voči ktorému smerujú aj jej príkazy, zákazy, či dovolania. Preto je pre posúdenie veci potrebné určiť, kedy sa X. U..G..C.. stala výrobcom elektriny. Žalobca poukázal na ust. § 3 písm. b) bod 1 a § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, ako aj na § 6 ods. 1 cit. zákona. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že oznamovacia povinnosť sa na X. U..G..C.. ako na výrobcu elektriny mohla vzťahovať až potom, čo mu bolo doručené správne rozhodnutie, ktorým je potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti č. XXX/XXXX/E-L. zo dňa 29.01.2015. Bez riadneho doručenia písomnosti, t.j. potvrdenia nemožno od adresáta, t.j. od X. U..G..C.. žiadať, aby sa správal spôsobom v písomnosti uvedeným. Nesmú sa od neho vyžadovať povinnosti, ktoré mu neboli oznámené zákonným spôsobom. Platí, že lehota na splnenie oznamovacej povinnosti X. U..G..C.. uplynula 30 dní pred doručením potvrdenia. Potvrdenie bolo žalobcovi doručené dňa 23.03.2015, lehota na splnenie oznamovacej povinnosti tak uplynula dňa 21.02.2015. Potvrdenie bolo vydané až 29.01.2015. V žiadnom prípade preto nemožno akceptovať argumentáciu žalovaného uvedenú v liste zo dňa 16.11.2015, že podľa vydaného potvrdenia o pôvode je zrejmé, že spoločnosť X. U..G..C.. sa stala výrobcom elektriny s právom na podporu dňom 19.12.2014. Splnenie oznamovacej povinnosti X. voči úradu je na rozdiel od výrobcov uvedených do prevádzky do 15.08. kalendárneho roku, ktorý predchádza roku, v ktorom sa uplatňuje podpora značne zjednodušené. Oznamovacia povinnosť sa neplní vo vzťahu k úradu, ale len voči žalovanému ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy. Takáto úprava je logická s ohľadom na časovú nadväznosť vydania cenového rozhodnutia pre výrobcu elektriny úradom. Uvedené je možné demonštrovať aj na zariadení X., kde cenové rozhodnutie uvádza: Úradu pre reguláciu sieťových odvetví bol dňa 02.01.2015 pod poradovým číslom úradu XXXXX/XXXX/BA doručený návrh ceny, ktorým regulovaný subjekt X. U..G..C.. požiadal
o schválenie ceny elektriny pre stanovenie doplatku na roky 2014 až 2019. Úrad pri posudzovaní predpokladaného množstva elektriny, na ktoré sa v roku 2014 uplatní doplatok, vychádza z údajov pre rok 2014 predložených regulovaným subjektom, ktoré boli súčasťou návrhu ceny, a to po a) predpokladaná ročná výroba elektriny 8000 MWh za rok, po b) technologická vlastná spotreba elektriny 800 MWh za rok, po c) predpokladané ročné množstvo elektriny, na ktoré sa uplatní doplatok 7200 MWh na rok. V zmysle uvedeného možno považovať posudzovanie splnenia oznamovacej povinnosti X. vo vzťahu k úradu pri podpore doplatkom a podpore výkupom na rok 2015 za irelevantné. Čo sa týka splnenia oznamovacej povinnosti voči žalovanému: X. požiadalo o podporu doplatkom a podporu výkupom už dňa 12.02.2015, tak ako uviedla X. U..G..C.. v liste zo dňa 02.10.2015. Ich spoločnosť požiadala dňa 12.02.2015 o uzatvorenie zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát a zmluvy o doplatku, obe pre kalendárny rok 2015 týkajúce sa ich zariadenia X. Č. P., nachádzajúce sa v k.ú. Č. P., na pozemok CKN č. XXXX/XX- XX a slúžiaceho na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie spaľovaním bioplynu vyrobeného anaeróbnou fermentačnou technológiou. Keďže lehota na splnenie oznamovacej povinnosti uplynula až 30 dní pred dňom doručenia potvrdenia , t.j. dňa 21.02.2015, je zrejmé, že oznamovacia povinnosť X. U..G..C.. bola splnená. Na tejto skutočnosti nemení nič ani fakt, že žalovaný na žiadosť X. U..G..C.. reagoval oznámením o zániku až dňa 13.04.2015. Žalobca pre úplnosť dodáva, že žalovaný poveril Stredoslovenská energetika Holding, a.s., toho času Stredoslovenská energetika, a.s. výkupom elektriny v súlade s § 4 ods. 1 písm. b) zákona o podpore z obnoviteľných zdrojov energie, t.j. na odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) cit. zákona na základe zmluvy o dodávke elektriny. Oznamovacia povinnosť aplikovateľná v prípade X. mala z obsahového hľadiska jedinú obsahovú náležitosť, a to informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva. Žiadosti o uzatvorenie zmluvy na podporu doplatkom na rok 2015 a zmluvy na výkup elektriny na krytie strát pre rok 2015 preukazujú informovanie žalovaného o uplatnení práva X. U..G..C.. Uvedené vyplýva aj z prevádzkového poriadku žalovaného, ktorý bol schválený rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 05.12.2014 a vo vzťahu k uplatneniu podpory doplatkom uvádza, že výrobca elektriny, ktorý si chce uplatniť právo na doplatok v súlade so zák. č. 309/2009 Z.z. uplatňuje svoje právo na podporu spolu s uvedením obdobia, na ktoré si právo na podporu uplatňuje podaním žiadosti o uzavretie zmluvy o doplatku. Rovnako vo vzťahu k podpore výkupom prevádzkový poriadok uvádza, že ak si chce výrobca elektriny uplatniť v príslušnom kalendárnom roku svoje právo na výkup elektriny, musí splniť nasledovné podmienky, uzatvorí s PDS zmluvu o dodávke elektriny na krytie strát v distribučnej sústave na kalendárny rok alebo jeho časť, v ktorom si chce uplatniť právo na výkup elektriny na základe žiadosti, ktorú je výrobca elektriny povinný predložiť PDS alebo ním poverenej osobe najneskôr 30 dní pred začiatkom príslušného obdobia, na ktoré si uplatňuje podporu vo forme odberu elektriny na straty. Žalobca považuje splnenie oznamovacej povinnosti voči žalovanému za preukázané a to vo vzťahu k obom formám podpory, t.j. podpore doplatkom, aj podpore výkupom. Nemožnosť aplikácie sankcie: bez ohľadu na splnenie oznamovacej povinnosti nebola sankcia straty podpory aplikovateľná v prípade X. U..G..C.. Žalobca poukázal na ust. § 4 ods. 3 cit. zákona. Tento záver o neaplikovateľnosti sankcie vyplýva aj zo znenia oznamovacej povinností, ktorá teda jednoznačne rozlišuje : - zariadenia výrobcov elektriny uvedené do prevádzky pred 15.08. kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku uplatnenia podpory, - zariadenia výrobcov elektriny uvedené do prevádzky po 15.08. kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku uplatnenia podpory, avšak pred začatím roka, v ktorom má dôjsť k poskytnutiu podpory, - zariadenia výrobcov elektriny uvedené do prevádzky počas príslušného kalendárneho roka, v ktorom má byť podpora poskytnutá. V prvom prípade je splnenie oznamovacej povinnosti do 15.08. jasnou podmienkou podpory doplatkom a podpory výkupom na nasledujúci kalendárny rok, tomu zodpovedá aj jednoznačné znenie sankcie strata podpory na nasledujúci kalendárny rok. V druhom prípade je výrobca povinný splniť oznamovaciu povinnosť do 30 dní od získania postavenia adresáta právnej normy a uvedenia zariadenia do prevádzky v závislosti od toho, ktorá skutočnosť nastane neskôr. X. U..G..C.. spadá práve do poslednej tretej skupiny. Pre uplatnenie práva na podporu doplatkom a podporu výkupom na príslušný rok zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie oznamovaciu povinnosť výrobcovi elektriny neukladá. Prvýkrát je mu uložená až k 15.08. na nasledujúci rok po tom, čo sa stal výrobcom elektrickej energie, t.j. adresátom právnej normy, ktorý uviedol do prevádzky zariadenie s právom na podporu. Sankciu straty podpory v tomto prípade nemožno aplikovať. X. sa stala výrobcom elektriny a adresátom normy, ktorá upravuje oznamovaciu povinnosť a teda aj odkazovacej normy, ktorá upravuje sankciu straty podpory až v roku 2015. Žalovaný nemal a nemá oprávnenie dotvárať, resp. rozširovať sankciu straty podpory na prípady, ktoré zákon neoznačuje za postihnuteľné. Žalovaný konal nad rámec oprávnení zverených mu zákonom, nakoľko aplikoval sankciu na skutkový stav, na ktorý sa sankcia nevzťahuje. Žalobca ako postupník preukázal žalovanému postúpenie pohľadávky. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky v lehote do 29.04.2019, z tohto dôvodu požaduje
úrok z omeškania počnúc 30.04.2019. Na základe tejto žaloby žalobca žiada o zaplatenie podpory výkupom, ktorá nebola spoločnosti X. U..G..C.. uhradená žalovaným v súlade s ust. § 4 ods. 1 písm. b) cit. zákona za mesiace apríl až december 2015 v dôsledku protiprávneho konania žalovaného, a to vo výške 15.078,10 eur, čo predstavuje rozdiel medzi cenou pri podpore výkupom (mala byť X. U..G..C.. vyplatená) a trhovou cenou za dodanú elektrinu (bola reálne vyplatená) za rok 2015, ktorého sa žalobca domáha, ďalej žalobca žiada náhradu škody vo forme ušlého zisku, ktorý X. U..G..C.. vznikol v dôsledku porušenia právnej povinnosti žalovaného poskytnúť X. podporu výkupom počas mesiacov apríl až december 2015, pričom tento ušlý zisk X. U..G..C.. v dôsledku neposkytnutia podpory výkupom spočívajúci v zníženej výrobe elektrickej energie, na ktorú sa uplatňuje podpora výkupom za mesiace apríl až december 2015 predstavuje výšku 246.885,60 eur s DPH. Ďalej žalobca žiada zaplatenie podpory doplatkom, ktorý nebol spoločnosti X. U..G..C.. uhradený žalovaným v súlade s ust. § 4 ods. 1 písm. c) cit. zákona za mesiace apríl až december 2015 a to vo výške 90.321,77 eur, žalobca zároveň žiada náhradu škody vo forme ušlého zisku, ktorý X. vznikol v dôsledku porušenia právnej povinnosti žalovaného poskytnúť X. U..G..C.. podporu doplatkom počas mesiacov apríl až december 2015 a to vo výške 289.795,60 eur. Žalobca spolu so žalobou predložil výpis z obchodného registra žalobcu aj spolu s prekladom, zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 27.06.2016 uzavretú medzi X. U..G..C. ako postupcom a postupníkmi : S. S. a žalobca, rozhodnutie ÚRSO č. XXXX/XXXX/E-C. zo dňa 02.02.2015, list žalovaného zo dňa 13.04.2015 označený ako vrátenie zmlúv, list spoločnosti X. U..G..C.. zo dňa 02.10.2015, odpoveď žalovaného zo dňa 16.11.2015, potvrdenie ÚRSO zo dňa 29.01.2015, potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti ÚRSO č. C.-L., kniha došlej pošty za marec 2015, rozhodnutie ÚRSO č. XXXX/XXXX/E zo dňa 28.11.2014, faktúra č. 2/2015 zo dňa 01.09.2015, faktúra č. 3/2015 zo dňa 01.10.2015, faktúra č. 4/2015 zo dňa 31.10.2015, faktúra č. 5/2015 zo dňa 30.11.2015, faktúra č. 6/2015 zo dňa 31.12.2015, kniha pohľadávok, rozhodnutie ÚRSO č. XXXX/ XXXX/E-L. zo dňa 05.12.2014, prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy SSE-D, a.s., oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 23.04.2019 s podacím lístkom, emailová komunikácia, predpoklad produkcie v roku 2015.
3. Po vydaní platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania (sp. zn. 31Up/597/2019 zo dňa 04.06.2019) žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu. Žalovanému nebola zo strany žalobcu doručená faktúra ohľadne uplatňovaného nároku vo výške 642.081,07 eur s príslušenstvom. Žalobca si uplatňuje žalovanú pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.06.2016. Žalovaný má za to, že daná pohľadávka nevznikla a teda ani jej postúpenie nemôže byť účinné, nakoľko výrobca nemal nárok na uzatvorenie predmetných zmlúv a to z dôvodu jeho nesplnenia oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 309/2009 Z.z. Podľa zákona o obnoviteľných zdrojov energie sa zabezpečuje podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie štyrmi nasledujúcimi spôsobmi: po a) prednostným pripojením distribučnej sústavy (podpora prednostným pripojením), po b) odberom elektriny na straty (podpora odberom elektriny na straty), po c) doplatkom (podpora doplatkom) a po d) prevzatím zodpovednosti za odchýlku (podpora prevzatím zodpovednosti za odchýlku). Na preukázanie práva na podporu slúži potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ktoré vydá Úrad pre reguláciu sieťových odvetví výrobcovi elektriny, ak splní podmienky definované zák. č. 309/2009 Z.z. Na základe potvrdenia o pôvode vydá ÚRSO výrobcovi na základe jeho žiadosti cenové rozhodnutie, ktorý určí pevnú cenu na stanovenie doplatku. Na základe potvrdenia o pôvode si môže výrobca elektriny uplatniť podporu u prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy za podmienky splnenia povinnosti podľa cit. zákona. V prípade uplatnenia práva výrobcu elektriny na podporu odberom elektriny na straty uzatvára výrobca s PDS písomnú zmluvu o dodávke elektriny. V prípade uplatnenia práva výrobcu elektriny na podporu doplatkom uzatvára výrobca s PDS písomnú zmluvu na doplatok. Žalovaný je prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy. Podľa zákona o obnoviteľných zdrojov energie je SSD povinná vykúpiť všetku vyrobenú elektrinu od výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov za garantovanú výkupnú cenu, aj keď tento objem elektriny prevyšuje potrebu na pokrytie strát vo svojej distribučnej sústave. Nakoľko reálne dodávky elektriny od výrobcov elektriny prevyšujú potreby elektriny pre SSD na krytie strát, poverila SSD výkupom elektriny dodávateľa s elektrinou, ktorým bol v predmetnom čase spoločnosť Stredoslovenská energetika, a.s. Spoločnosť SSE je oprávnená tieto prebytky elektriny predať na veľkoobchodnom trhu s elektrinou. Žalovaný je regulovaným subjektom, teda subjektom, ktorého všetky výnosy sú určené a regulované Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Výrobca je podnikateľom, ktorý je okrem iného aj výrobcom elektriny, pričom na vyrobenú elektrinu si môže výrobca uplatniť právo na podporu odberom elektriny na straty a podporu doplatkom po dobu 15 rokov a rovnako počas tejto doby má právo na pripojenie do distribučnej sústavy ich spoločnosti. Výrobca
má pri svojom podnikaní po dobu 15 rokov garantované výnosy za vyrobenú elektrinu, a to bez ohľadu na trhové, sociálne a ekonomické podmienky, pričom výrobca sa môže kedykoľvek rozhodnúť o uplatnení podpory alebo predaj vyrobenej elektriny za trhové ceny. Je na vlastnom rozhodnutí výrobcu, kedy a za akých podmienok bude prevádzkovať zdroj na výrobu elektriny. Z tohto hľadiska možno konštatovať, že výrobca má na trhu výroby elektriny konkurenčnú výhodu oproti iným výrobcom elektriny tým, že má garantované výnosy za vyrobenú elektrinu. Mechanizmus financovania poskytovanej podpory a význam notifikačnej povinnosti : predmetom úpravy cit. zákona je poskytovanie podpory pre výrobcov elektriny tak, že výrobcovia majú garantovanú výkupnú cenu za vyrobenú elektrinu počas doby 15 rokov, pričom garantovaná výkupná cena je výrazne vyššia, ako trhová cena elektriny. Konkrétne trhová cena elektriny v roku 2015 bola cca 34 až 34,- eur za MWh, pričom cena za doplatok pre výrobné zariadenia výrobcu je stanovená vo výške 107,26 eur na MWh. Na základe cit. zákona bola ich spoločnosti ako PDS uložená povinnosť poskytovať podporu výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov formou doplatku a výkupom elektriny na straty. Pre správne určenie TPS a teda vytvorenie dostatočných finančných zdrojov pre SSD na poskytovanie podpory výrobcom elektriny je potrebná a nevyhnutná súčinnosť zo strany výrobcov elektriny spočívajúca v plnení oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) cit. zákona a to tak voči ÚRSO, ako aj voči ich spoločnosti. Pre objasnenie pojmu garantovaná výkupná cena žalovaný uvádza, že toto predstavuje spolu podporu formou po a) doplatku, po b) výkupu elektriny na straty: po a) podpora vo forme doplatku: to znamená, že za všetku elektrinu, ktorú výrobca s právom na podporu vyrobí, mu prináleží platba vo forme doplatku v súlade s cenovým rozhodnutím na doplatok, po b) podpora vo forme výkupu elektriny na straty SSD za cenu určenú ÚRSO: táto podpora pre výrobcu elektriny spočíva v tom, že za elektrinu, ktorú reálne dodá SSD do distribučnej sústavy, mu prináleží pevná cena, ktorú určí svojím rozhodnutím ÚRSO. Žalovaný poukazuje na to, že žaloba je nedôvodná, poukazuje na ust. § 4 ods. 2 písm. c) cit. zákona a § 4 ods. 3 cit. zákona. Žalobca v podanom návrhu dostatočne nepreukázal dôvodnosť podanej žaloby, nakoľko spoločnosti výrobcu žalovaná pohľadávka nikdy nevznikla (túto preto nemohol účinne ani postúpiť na žalobcu) a to z dôvodu, že výrobca si voči SSD nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) cit. zákona, a preto v zmysle ust. § 4 ods. 3 cit. zákona stratil výrobca právo uplatniť si podporu pre rok 2015. Výrobca si svoju povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) cit. zákona nesplnil. Žalovaný poukazuje na ust. § 2 ods. 3 písm. e) cit. zákona, podľa ktorého časom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky sa rozumie dátum, kedy bolo na základ právoplatného kolaudačného rozhodnutia povolené trvalé užívanie zariadenia výrobcu elektriny alebo kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy podľa toho, ktorý dátum nastane neskôr. Zariadenie výrobcu bolo uvedené do prevádzky dňa 19.12.2014, čo je preukázané nasledujúcimi dôkazmi : a to potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, rozhodnutím ÚRSO, ktorým bola výrobcovi schválená pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku, zmluva o pripojení v znení jej dodatkov (zmluva bola pôvodne uzavretá so spoločnosťou H.-U. U..G..C.., na základe dodatku č. 3 vystupuje odo dňa 18.11.2014 ako výrobca spoločnosť X. U..G..C.., kolaudačné rozhodnutie na výrobné zariadenie výrobcu, zápis o odovzdaní a prevzatí budovy alebo jej stavby (vyhotovené funkčné skúšky). Z týchto predložených dôkazov je zrejmé, že za čas uvedenia zariadenia do prevádzky, je v prípade výrobcu v zmysle cit. ust. nevyhnutné považovať dátum 19.12.2014. Predmetné ust. § 4 ods. 2 písm. c) cit. zákona viaže povinnosť splnenie oznamovacej povinnosti práve k dátumu uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky. Ak teda výrobca nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť do 19.11.2014, teda najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, ako to vyžaduje citovaný zákon, stratil podľa § 4 ods. 3 cit. zákona nárok na podporu na nasledujúci kalendárny rok, t.j. rok 2015. Medzi stranami je nesporné, že výrobca si túto svoju povinnosť do 19.11.2014 voči žalovanému nesplnil. Skutočnosť, že zariadenie výrobcu elektriny bolo uvedené do prevádzky dňa 19.12.2014, jednoznačne potvrdzuje aj priložené potvrdenie o pôvode a cenové rozhodnutie, v ktorom samotný Úrad pre reguláciu sieťových odvetví konštatoval ako dátum uvedenia zariadenia výrobcu do prevádzky deň 19.12.2014. Žalobca sa vo svojej argumentácii mylne domnieva, že lehota na splnenie oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) cit. zákona sa vzťahuje k dátumu doručenia potvrdenia o pôvode výrobcovi. Dikcia citovaného zákona je však právne jednoznačná, keď táto viaže splnenie oznamovacej povinnosti výrobcu k dátumu uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky a nie k dátumu doručenia potvrdenia o pôvode. Žalobca mylne uvádza, že výrobca si oznamovaciu povinnosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) cit. zákona plniť nemusel, nakoľko výrobca sa stal výrobcom elektriny a adresátom normy, ktoré upravuje oznamovaciu povinnosť až v roku 2015. Uvedené nie je pravdou, nakoľko ako uviedli, výrobca sa stal výrobcom elektriny s právom na podporu dňom 19.12.2014. Priložené potvrdenie o pôvode, ako aj cenové rozhodnutie výslovne uvádzajú, že sa vzťahujú už aj na obdobie kalendárneho roka 2014. Je teda zrejmé, že výrobca si mohol uplatňovať podporu aj za kalendárny rok 2014, teda aj spätne. Potvrdenie o pôvode vydáva
ÚRSO na obdobie, na ktoré má výrobca nárok na podporu, pričom potvrdenie o pôvode, ktoré bolo výrobcovi vydané, platí na obdobie 15 rokov od 19.12.2014. Podľa vydaného potvrdenia o pôvode je zrejmé, že výrobca sa stal výrobcom elektriny s právom na podporu dňom 19.12.2014. V cenovom rozhodnutí, ktoré ÚRSO vydal až dňa 02.02.2015, je výrobcovi určená cena na stanovenie doplatku na kalendárny rok 2014. ÚRSO uvádza, že cenové rozhodnutie na rok 2014 platí aj na roky 2015 a 2016. Z uvedeného je zrejmé, že výrobca si mohol uplatňovať podporu spätne aj za tento rok, a to po uvedení jeho zariadenia na výrobu elektriny do prevádzky. Výrobca sa teda stal výrobcom elektriny s právom na podporu odo dňa 19.12.2014. Žalobca nepreukázal dôvodnosť žaloby, nakoľko spoločnosť výrobcu si voči SSD nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) cit. zákona, a preto v zmysle ust. § 4 ods. 3 cit. zákona stratil výrobca právo uplatniť si podporu pre rok 2015. Vzhľadom k tomu, že si výrobca nesplnil svoju notifikačnú povinnosť, nemohla ich spoločnosť postupovať inak, ako aplikovať ust. § 4 ods. 3 cit. zákona, to znamená, výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatňovať právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok. Z uvedeného vyplýva, že v prípade spoločnosti výrobcu nastala situácia, že nebolo možné jeho výrobné zariadenie na výrobu elektriny zaradiť v kalendárnom roku 2015 do systému podpory v zmysle cit. zákona. Žalovaný dodáva, že nesplnením si povinností podľa § 4 ods. 2 písm. c) cit. zákona nezaniklo právo výrobcu na podporu, no zanikol mu nárok uplatňovať si podporu pre rok 2015, ako jednoznačne vyplýva z § 4 ods. 3 cit. zákona. Toto ustanovenie nepredpokladá žiadny úkon zo strany SSD alebo ÚRSO, ktorý s konštitutívnym účinkom zruší podporu pre výrobcu elektriny na nasledujúci kalendárny rok. Nárok na podporu zaniká výrobcovi na jeden kalendárny rok priamo zo zákona, pričom rozhoduje skutočnosť, že došlo k porušeniu povinnosti. Výrobcovi nič nebráni uplatňovanie si podpory pre roky nasledujúce v prípade, že si splní svoje zákonné povinnosti. V prípade poskytnutia podpory výrobcovi doplatkom a výkupom elektriny na krytie strát pre rok 2015 by však žalovaný túto poskytol v rozpore s platnou legislatívou SR. Žalovaný poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 50/2015. Postup žalovaného v posudzovanom prípade je odôvodnený dôsledným dodržiavaním ustanovení cit. zákona a plne zodpovedá požiadavke stanovenej v ust. § 4 ods. 3 cit. zákona, podľa ktorého spoločnosť výrobcu stratila vzhľadom na nesplnenie notifikačnej povinnosti právo podľa § 4 ods. 1 písm. b) a c) citovaného zákona na nasledujúci kalendárny rok, t.j. rok 2015. Keďže výrobcovi nevznikol nárok na podporu, nemohla vzniknúť ani pohľadávka, ktorú výrobca postúpil na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalovaný spolu s odporom proti platobnému rozkazu predložil : potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vydaným ÚRSO pod č. XXXX/XXXX/POP-C. zo dňa 02.02.2015, rozhodnutie ÚRSO č. XXXX/XXXX/E-C. zo dňa 02.02.2015, zmluvu o pripojení zariadenia výrobcu do distribučnej sústavy uzavretú medzi žalovaným a výrobcom elektriny H.-U. U..G..C.. zo dňa 21.12.2012 spolu s dodatkom č. 3 zo dňa 18.11.2014, kolaudačné rozhodnutie stavebné úradu obce C. Č. P. zo dňa 04.12.2014, zápis o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby.
4. Následne sa k odporu žalovaného vyjadril žalobca podaním zo dňa 09.09.2019, v ktorom uviedol, že základný rozpor medzi žalobcom a žalovaným nie je v tom, či X. U..G..C.. oznamovaciu povinnosť splnila alebo nie tak, ako prezentuje žalovaný, základný rozpor spočíva v tom, či X. U..G..C.. bola alebo nebola adresátom, t.j. subjektom právnej normy oznamovacej povinnosti, či bola alebo nebola výrobcom elektriny s právom na podporu, ktorým je ustanovenie o oznamovacej povinnosti. Žalovaný má za to, že X. U..G..C.. bola povinná splniť oznamovaciu povinnosť najneskôr ku dňu 19.11.2014. Žalovaný pritom opomína skutočnosť, že X. U..G..C.. v tom čase nebola adresátom právnej normy, ktorú mala podľa názoru žalovaného porušiť. Žalobca postavenie výrobcu elektriny nadobudol až 23.03.2015. Adresát právnej normy, t.j. výrobca elektrickej energie a teda podnikateľ v energetike je právnou úpravou vymedzený podľa § 6 písm. d) bod 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike. Musí teda ísť o osobu, ktorá má buď povolenie na podnikanie v energetike alebo potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti na účely podnikania v energetike. Žalobca poukazuje na ust. § 3 písm. b) bod 1 a § 4 ods. 1 písm. a) zákona o energetike. Žalobca nebol ku dňu 19.12.2014 výrobcom elektriny a nevzťahovala sa na neho oznamovacia povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) cit. zákona a to až do momentu, kým mu nebolo doručené potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti zo dňa 29.01.2015, lehota na splnenie oznamovacej povinnosti X. U..G..C.. uplynula 30 dní pred doručením potvrdenia a potvrdenie bolo žalobcovi doručené dňa 23.03.2015, lehota na splnenie oznamovacej povinnosti tak X. U..G..C.. uplynula dňa 21.02.2015. Aplikácia oznamovacej povinnosti nemá v prejednávanej veci žiaden súvis s potvrdením o pôvode výrobcovi. Žalovaný zrejme poukazuje na potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie podľa § 4 ods. 2 písm. a) cit. zákona. V tejto veci je irelevantné iné potvrdenie podľa iného zákona. Skutočnosť, že ÚRSO v rozhodnutí zo dňa 02.02.2015 schválil X. U..G..C.. cenu elektriny
pre stanovenie doplatku aj spätne, pred vydaním rozhodnutia je len nedokonalosťou rozhodnutia ÚRSO. Je nelogické, aby si X. U..G..C.. uplatnila podporu na činnosť, ktorú nemôže vykonávať a to bez ohľadu na to, čo stanovuje rozhodnutie Úradu. Žalobca má za to, že žalovaný si bol vedomý toho, že X. U..G..C.. nemala postavenie výrobcu elektriny k 19.12.2014 a teda nemala oznamovaciu povinnosť do 19.11.2014. Túto skutočnosť možno preukázať aj na základe komunikácie žalovaného a Úradu zo dňa 28.11.2014 a teda po dátume, ktorého sa dovoláva žalovaný. Konkrétne ide o list žalovaného zo dňa 28.11.2014. List obsahuje údaje o výrobcoch, ktorí si svoju oznamovaciu povinnosť splnili, resp. nesplnili. List je teda zoznamom subjektov, ktoré sám žalovaný považoval za výrobcov elektriny a teda zoznamom subjektov, na ktoré sa vzťahovala oznamovacia povinnosť. Ak žalovaný skutočne považoval X. U..G..C.. za výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, potom bude X. U..G..C.. v tomto zozname uvedená či už ako subjekt, ktorý oznamovaciu povinnosť splnil alebo nesplnil. Žalobca navrhol, aby súd zaviazal ÚRSO na predloženie nasledovných dokumentov : a) spis ÚRSO č. XXXX-XXXX-X., b) list žalovaného č. Z.-J.-XXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.12.2014 zaevidovaný úradom pod č. XXXXX/ XXXX/BA zo dňa 22.12.2013, c) list žalovaného č. Z.-J.-XXXXXXX/XXXX zo dňa 28.11.2014. Uvedený spis Úradu a listy žalovaného sú podkladom pre rozhodnutie Úradu zo dňa 23.12.2014 a obsahujú údaje o uplatnení si práva na podporu zo strany výrobcov elektriny. X. U..G..C.. sa stala výrobcom elektriny a teda aj odkazovacej normy, ktorá upravuje sankciu straty podpory v roku 2015, až v roku 2015 sa stala X. U..G..C.. výrobcom elektriny. Žalobca poukázal na neaplikovateľnosť sankcií, čo vyplýva aj zo znenia oznamovacej povinnosti, ktorá jednoznačne rozlišuje tri skutkové situácie (uvedené aj v žalobe) s tým, že X. U..G..C.. spadá do poslednej tretej skupiny pre uplatnenie práva na podporu doplatkom a podporu výkupom na príslušný rok.
5. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu a to podaním zo dňa 21.02.2020, v ktorom uviedol, že žalovaný má za to, že pohľadávka žalobcu nevznikla a teda ani jej postúpenie nemôže byť účinné, nakoľko výrobca nemal nárok na uzatvorenie predmetných zmlúv a to z dôvodu nesplnenia oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 309/2009 Z.z. Žalovaný poukázal na ust. § 3 ods. 1 písm. b), c) cit. zákona, ust. § 4 ods. 2 písm. c), ust. § 2 ods. 3 písm. e) a ust. § 4 ods. 3 cit. zákona. Žalovaný považuje za nesporné, že výrobca si oznamovaciu povinnosť voči žalovanému v roku 2014 pre podporu na kalendárny rok 2015 nesplnil, čo potvrdzuje aj žalobca vo svojich podaniach. V konaní teda zostáva sporná otázka, či výrobca mal oznamovaciu povinnosť v prípade, ak si chcel uplatniť podporu pre rok 2015 a kedy bol povinný túto povinnosť splniť. Žalovaný trvá na svojej argumentácii, podľa ktorej výrobca mal oznamovaciu povinnosť v kalendárnom roku 2014 a keďže si túto povinnosť nesplnil, nemohol si uplatniť právo na podporu na nasledujúci kalendárny rok, teda na rok 2015. Keďže nárok výrobcu na podporu pre rok 2015 nevznikol a to práve z dôvodu nesplnenia notifikačnej povinnosti, ani postúpenie pohľadávky nemohlo byť platne realizované. Ak by aj teoreticky pripustili argumentáciu žalobcu, podľa ktorej výrobca do 31.12.2014 nemal status výrobcu elektriny (čo však v ich vyjadreniach rozporujú) a oznamovaciu povinnosť si z tohto dôvodu nesplnil, právo na podporu v roku 2015 by mu v takomto prípade jednoznačne nevzniklo. Právo na podporu majú totiž iba tie subjekty, ktoré sú výrobcami elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a to za splnenia podmienky, že si splnia svoje zákonné povinnosti riadne a včas. Žalobca svoj názor o tom, že výrobca oznamovaciu povinnosť údajne nemal, odôvodňuje s poukazom na nasledovné ustanovenia: § 6 ods. 1, § 3 písm. b) bod 1, ust. § 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 251/2012 Z.z. Žalobca poukazuje na to, že subjekt, ktorý má záujem podnikať v energetike, musí mať alternatívne : 1/ povolenie na podnikanie v energetike alebo 2/ potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti na účely podnikania v energetike. Žalobca poukazuje na to, že výrobcom elektriny môže byť len tá osoba, ktorá má oprávnenie na výrobcu elektriny, pričom výrobcom elektriny môže byť len ten, kto môže v energetike podnikať. Žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že ku dňu 19.12.2014 údajne nebol výrobcom elektriny, a preto sa na neho údajne nevzťahovala ani oznamovacia povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) cit. zákona a to až do momentu, kedy mu bolo doručené potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti č. XXX/XXXX/E-L. zo dňa 29.01.2015. Žalobca tvrdí, že potvrdenie bolo vydané dňa 29.01.2015 a teda lehota na splnenie oznamovacej povinnosti výrobcu uplynula 30 dní pred doručením potvrdenia. Potvrdenie malo byť doručené žalobcovi dňa 23.03.2015, teda lehota na splnenie oznamovacej povinnosti mala plynúť dňa 21.02.2015. Žalobca sa na základe takejto argumentácie snaží vyvodiť dôsledok: 1) výrobca oznamovaciu povinnosť vôbec nemal, 2) výroba aj napriek nesplneniu zákonnej povinnosti má právo na podporu v jednotlivých mesiacoch kalendárneho roku 2015. Tieto závery žalobcu žalovaný považuje za účelové, zjavne nesprávne, nakoľko nezohľadňujú skutkový stav a odporujú cit. ustanoveniam zákona č. 309/2009 Z.z. Ust. § 4 ods. 2 písm. c) cit. zákona je jednoznačné v tom, že výrobca elektriny má povinnosť oznámiť adresátom, jednak Úradu pre reguláciu sieťových odvetvi a jednak prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, t.j.
žalovanému dva základné údaje : 1) uplatnenie konkrétneho druhu podpory, 2) predpokladané množstvo dodanej elektriny. V zmysle vety za bodkočiarkou uvedeného ustanovenia pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po dátume 15. augusta je výrobca elektriny povinný informovať prevádzkovateľa distribučnej sústavy o využití práva najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky. Je nepochybné, že v prípade nesplnenia oznamovacej povinnosti v zmysle zákona č. 309/2009 Z.z. v určenej lehote výrobca elektriny nemá právo na podporu na obdobie jedného roka, t.j. pre 12 kalendárnych mesiacov sankcia daná zákonom a to v ust. § 4 ods. 3 cit. zákona. Je taktiež nepochybné, že výrobca si oznamovaciu povinnosť pre podporu na rok 2015 voči žalovanému nesplnil, a to ani v roku 2014, ani v roku 2015. Ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c) cit. zákona je dostatočne zrejmé v tom, že oznamovacia povinnosť je povinnosťou opakovanou, ktorá v prípade záujmu o podporu musí byť splnená každoročne. Uvedené ustanovenie pritom rozlišuje iba dve skutkové situácie : po 1) keď výrobné zariadenie výrobcu elektriny bolo uvedené do prevádzky pred dátumom 15. augustom a po 2/ keď výrobné zariadenie výrobcu elektriny bolo uvedené do prevádzky po dátume 15. augusta. Na základe logického a gramatického výkladu tohto ustanovenia možno vyvodiť záver, že pre podporu na rok 2015 bolo možné splniť si oznamovaciu povinnosť v časovom rozmedzí: po 1) pri zariadeniach uvedených do prevádzky pred 15. augustom od 1. januára do 15. augusta 2014 vrátane a po 2) pri zariadeniach uvedených do prevádzky po dátume 15. augusta najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky. Žalovaný zastáva názor, že od 01.01.2015 bolo možné splniť si oznamovaciu povinnosť, avšak až na nasledujúci kalendárny rok, teda na rok 2016. Podľa názoru žalovaného nie je prípustné splniť si oznamovaciu povinnosť v roku 2015 pre podporu na rovnaký rok. Ak by pritom aj bolo dovolené uplatniť si podporu na rok 2015 v roku 2015, s čím však žalovaný nesúhlasí, je nesporné, že výrobca žalovanému oznámenie o uplatnení podpory neoznámil ani v roku 2015. Keďže výrobca si nesplnil voči žalovanému oznamovaciu povinnosť pre rok 2015 a to ani v rokoch 2014 ani po dátume 1. januári 2015, žalovaný nemohol vedieť, že výrobca si voči nemu mieni uplatňovať nárok na podporu. Náklady na predpokladanú podporu pre žalobcu preto neboli premietnuté ani do cenového konania o určenie tarify za prevádzkovanie systému. Žalovaný by teda v takomto prípade musel náklady na podporu pre žalobcu uhradiť z vlastných zdrojov, na čo samozrejme nie je daný žiadny právny nárok. Keďže výrobca si voči žalovanému oznamovaciu povinnosť nesplnil (a to bez ohľadu na to, či mal status výrobcu elektriny alebo nie), žalovaný nemohol postupovať inak, ako aplikovať § 4 ods. 3 cit. zákona, teda sankciu v podobe straty práva na podporu na obdobie jedného kalendárneho roka. V konaní je dôležité zodpovedať na skutkovú otázku, kedy bolo výrobné zariadenie výrobcu uvedené do prevádzky. Žalovaný považuje za nesporné, že zariadenie výrobcu bolo uvedené do prevádzky dňa 19.12.2014, čo vyplýva z predložených listín. S poukazom na ust. § 4 ods. 2 písm. c) cit. zákona pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky. Čo sa rozumie časom uvedenia zariadenia do prevádzky, upravuje ustanovenie § 2 ods. 3 písm. e) cit. zákona. Za čas uvedenia zariadenia do prevádzky je v prípade výrobcu v zmysle § 2 ods. 3 písm. e) cit. zákona nevyhnutné považovať dátum 19.12.2014. Ust. § 4 ods. 2 písm. c) cit. zákona viaže oznamovaciu povinnosť práve k dátumu uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky. Ak teda výrobca nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť do 19.11.2014 a to tak, ako to vyžaduje zákon, stratil podľa § 4 ods. 3 cit. zákona nárok na podporu na nasledujúci kalendárny rok, t.j. na rok 2015. Výrobca si notifikačnú povinnosť do 19.11.2014 voči žalovanému nesplnil. Skutočnosť, že zariadenie výrobcu elektriny bolo uvedené do prevádzky 19.12.2014, jednoznačne potvrdzuje aj predložené potvrdenie o pôvode a cenové rozhodnutie, v ktorom samotné ÚRSO konštatoval, že dátumom uvedenia zariadenia výrobcu do prevádzky je dátum 19.12.2014. Pokiaľ žalobca tvrdí, že výrobca, t.j. spoločnosť X. U..G..C.. ku dňu 19.12.2014 nemala status výrobcu elektriny a z tohto dôvodu údajne nemal notifikačnú povinnosť, takáto argumentácia je účelová, so zámerom obchádzať zákonné ustanovenia cit. zákona. Ak by aj pripustili argumentáciu žalobcu, v takomto prípade by došlo k neprimeranému zvýhodneniu výrobcu, ktorý by na rozdiel od iných výrobcov, mal nárok na podporu a to aj napriek tomu, že svoju notifikačnú povinnosť si nesplnil. Pokiaľ výrobca mal záujem uplatniť si podporu pre rok 2015, bol povinný splniť si notifikačnú povinnosť. Výrobca bol povinný splniť si oznamovaciu povinnosť voči žalovanému najneskôr 19.11.2014, keďže však výrobca si notifikačnú povinnosť k tomuto dňu nesplnil, žalovaný nemohol postupovať inak, ako aplikovať zákonnú sankciu. Žalovaný trvá na argumentácii, že spoločnosť X. U..G..C.. sa stala výrobcom s právom na podporu dňom 19.12.2014. Keďže k splneniu oznamovacej povinnosti zo strany výrobcu pre rok 2015 nedošlo v roku 2014, ani v roku 2015, nárok výrobcu na podporu pre rok 2015 nevznikol, resp. takýto nárok zanikol priamo zo zákona. Žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcu o rozdelení zariadení výrobcov do troch skupín, je taktiež nepochybné, že citovaný
zákon rozlišuje iba dve skutkové situácie, kedy je možné si oznamovaciu povinnosť splniť, a to: 1) keď bolo zariadenie uvedené do prevádzky pred dátumom 15. augustom v rozmedzí dní od 01. januára do 15. augusta vrátane, 2) keď bolo zariadenie uvedené do prevádzky po dátume 15. auguste (t.j. najskôr dňa 16. augusta) v lehote najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia. Z listín vyplýva, že zariadenie výrobcu bolo uvedené do prevádzky dňa 19.12.2014, a preto výrobca bol povinný si oznamovaciu povinnosť splniť, a to najneskôr dňa 19.11.2014. V takomto prípade výrobné zariadenie výrobcu spadá práve do druhej skupiny v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) cit. zákona za bodkočiarkou. Od 01.01.2015 si výrobca mohol splniť oznamovaciu povinnosť, avšak až na nasledujúci rok, teda na rok 2016. Nárok na zákonnú podporu majú iba výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Subjekt, ktorý nie je výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, nemá nárok na zákonnú podporu. Pre poskytnutie podpory zákon vyžaduje splnenie určitých povinností a v rámci nich v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) cit. zákona splnenie oznamovacej povinnosti, ktorá musí byť splnená v zákonnej lehote. Oznamovacia povinnosť je povinnosťou opakovanou, ktorá v prípade záujmu o podporu musí byť splnená každoročne a cit. zákon pritom rozlišuje iba dve skutkové situácie. Sankcia za nesplnenie oznamovacej povinnosti je predpísaná v ustanovení § 4 ods. 3 cit. zákona a spočíva v strate práva na podporu na nasledujúci jeden kalendárny rok. Výrobné zariadenie spoločnosti X. U..G..C.. bolo uvedené do prevádzky dňa 19.12.2014, oznamovacia povinnosť keďže mala byť splnená najneskôr ku dňu 19.11.2014. Spoločnosť X. U..G..C.. si oznamovaciu povinnosť pre podporu na kalendárny rok 2015 do uvedeného dátumu nesplnila a nesplanila ju ani neskôr a od 01.01.2015 bolo možné splniť si túto povinnosť a uplatniť si právo na podporu, avšak až pre nasledujúci rok, teda na rok 2016. Vzhľadom na nesplnenie notifikačnej povinnosti, žalovaný nemohol postupovať inak, ako aplikovať sankciu.
6. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 08.02.2020 sa vyjadril, že žalobca nadobudol postavenie výrobcu elektriny až dňa 23.03.2015. Žalobca nebol ku dňu 19.12.2014 výrobcom elektriny a nevzťahovala sa na neho oznamovacia povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) cit. zákona, a to až do momentu, kým mu nebolo doručené potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti zo dňa 29.01.2015. Výrobcom elektriny môže byť len osoba, ktorá má oprávnenie na výrobu elektriny. Zároveň je výroba elektrickej energie podnikaním v energetike, a preto výrobca elektriny môže byť len ten, kto môže v energetike podnikať. Potvrdenie bolo vydané až 29.01.2015, lehota na splnenie oznamovacej povinnosti X. U..G..C.. uplynula 30 dní pred doručením potvrdenia a potvrdenie bolo žalobcovi doručené dňa 23.03.2015, lehota na splnenie oznamovacej povinnosti tak X. U..G..C.. uplynula dňa 21.02.2015. Pre uplatnenie práva na podporu doplatkom a podporu výkupom na príslušný rok zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie oznamovaciu povinnosť výrobcovi elektriny neukladá. Takéto ustanovenie v posudzovanom období neexistovalo. Žalobca poukazuje na to, že v prípade podpory na príslušný kalendárny rok platí, že oznamovacia povinnosť sa rozdielne aplikuje, poukázal na tri skupiny zariadenia výrobcov elektriny, pričom má za to, že spoločnosť X. U..G..C.. vo vzťahu k podpore na rok 2015 spadala do poslednej tretej skupiny. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 17.05.2021 označenom ako vyjadrenie k dokumentom predloženým ÚRSO uviedol, že aj sám žalovaný nepovažoval spoločnosť X. v roku 2014 za výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a teda za subjekt oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) cit. zákona. Žalobca od začiatku konania tvrdí, že spoločnosť X. U..G..C.. nebola v roku 2014, t.j. od 19.11.2014 (ani 19.12.2014) subjektom oznamovacej povinnosti a ani sankcie, ktorá sa viaže na jej nesplnenie. Spoločnosť X. U..G..C.. si svoju oznamovaciu povinnosť splnila včas už dňa 12.02.2015, t.j. pred dňom 21.02.2015. Čo sa týka predložených dokumentov, spoločnosť X. U..G..C.. sa v zozname výrobcov žalovaného nenachádza. Sám žalovaný teda 28.11.2014 nepovažoval spoločnosť X. U..G..C.. za výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, t.j. za subjekt oznamovacej povinnosti k dátumu 19.11.2014. Spoločnosť X. U..G..C.. sa nenachádza ani na zozname výrobcov úradu. Z porovnania zoznamu výrobcov žalovaného a zoznamu výrobcov úradu vyplýva, že v zozname výrobcov žalovaného sú uvedené všetky subjekty, ktoré žalovaný k 28.11.2014 považoval za výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Žalobca nebol ku dňu 19.12.2014 výrobcom elektriny a nevzťahovala sa na neho oznamovacia povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) cit. zákona a to až do momentu, kým mu nebolo doručené potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti zo dňa 29.01.2015. Nakoľko si spoločnosť X. U..G..C.. svoju oznamovaciu povinnosť splnila dňa 12.02.2015, splnila všetky zákonné podmienky na poberanie podpory doplatkom a výkupom v roku 2015.
7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19.05.2021 označenom ako vyjadrenie k dokumentácii predloženej ÚRSO uviedol, že podľa názoru žalovaného tieto listiny žiadnym spôsobom nepreukazujú nárok žalobcu a nespochybňujú argumentáciu žalovaného, ktorá je obsahom jeho predošlých podaní. Žalovaný trvá na tom, podľa ktorého výrobné zariadenie výrobcu X. U..G..C.. bolo uvedené do prevádzky k
dátumu 19.12.2014. Potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie zo dňa 02.02.2015, ktorým úrad vydal potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pre zariadenia výrobcu elektriny s uvedením do prevádzky dňa 19.12.2014. Dátum je stanovený na základe dátumu nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Cenové rozhodnutie ÚRSO zo dňa 02.02.2015 stanovuje, že zariadenie výrobcu elektriny bolo uvedené do prevádzky dňa 19.12.2014. Pokiaľ žalobca konštatuje, že spoločnosť X. U..G..C.. sa nenachádza v zozname ÚRSO a ani žalovaný s ním nepočítal ako výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, žalovaný uvádza, že zoznam má len evidenčnú povahu, nezakladá práva a povinnosti a na ÚRSO bol zo strany žalovaného zaslaný v novembri 2014. Zoznam bol teda zaslaný ÚRSO ešte v dobe, keď X. U..G..C.. nebola výrobcom elektriny, ktorým sa stala až ku dňu 19.12.2014. Podstatným zostáva, že listiny predložené žalovaným preukazujú dátum uvedenia výrobného zariadenia výrobcu do prevádzky, ktorým je dátum určujúcim pre splnenie oznamovacej povinnosti. Výrobca X. U..G..C.. bol povinný splniť si oznamovaciu povinnosť ku dňu 19.11.2014. Keďže túto povinnosť si nesplnil, stratil nárok na podporu na nasledujúci jeden kalendárny rok. Splnenie notifikačnej povinnosti X. U..G..C.. voči žalovanému nebolo preukázané žiadnym dôkazom. Žalobca tvrdí, že výrobca X. U..G..C.. na splnenie oznamovacej povinnosti ani nebol povinný, z ust. § 4 ods. 2 písm. c) cit. zákona je však zrejmé, že zákonná podpora môže byť poskytnutá iba tým výrobcom, ktorí si splnia zákonnú požiadavku, teda splnia notifikačnú povinnosť a to voči obidvom adresátom, ÚRSO a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, t.j. voči žalovanému. V opačnom prípade sa aplikuje sankcia, ako je tomu aj v prípade žalobcu. Argumentáciu žalobcu o tom, že výrobcovi X. U..G..C.. (ktorý sa údajne výrobcom stal až v roku 2015) by mala byť vyplatená podpora za jednotlivé mesiace v rovnakom roku 2015, považuje žalovaný za neprípustnú.
8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 13.10.2021, na ktorom vec prejednal a rozhodol za účasti právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného a žalovaného. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že oznamovacia povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) zjednodušene prikazuje výrobcom elektriny oznámiť na nasledujúci rok, či si uplatnia podporu doplatkom a podporu výkupom. Výrobca alebo teda náš klient ani nemal povinnosť túto oznamovaciu, nakoľko nebol výrobcom elektriny. Zo zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov, je zrejmé, že to ustanovenie 4 ods. 2 písm. c) konštatuje alebo ukladá povinnosť výrobcovi elektriny s právom na podporu, uvádza sa výrobca elektriny s právom na podporu je povinný podľa písm. c) oznámiť ÚRSO a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c). Ich klient v tom roku 2014 netušil, či bude výrobcom elektriny a už vôbec nemal mať povinnosti výrobcu elektriny. ÚRSO v priebehu roku 2015 zverejnilo zoznam výrobcov, kde konštatuje, vydalo zoznam výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili povinnosti, ich bioplynová stanica sa tu ani nevyskytuje. Pokiaľ zákon hovorí, že výrobca elektriny má nejakú povinnosť a v prípade, ak si výrobca elektriny túto povinnosť nesplní, tak je to nutné naozaj vychádzať z toho pojmu výrobca elektriny a neaplikovať povinnosť a zároveň sankciu na subjekt, ktorý nie je výrobcom elektriny a nebol výrobcom elektriny v roku 2014. Vychádzajú zo znenia zákona o energetike, definuje sa tam výrobca elektriny. Toto oprávnenie na výrobu elektriny im bolo vydané až v roku 2015, potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti je zo dňa 29.01.2015, bolo im doručené v marci 2015. V roku 2014 tak nemali status výrobcu elektriny a tým pádom oznamovacia povinnosť na nasledujúci rok sa na nich nevzťahovala. Začiatkom roka 2015 poslali zmluvy na poskytovanie podpory na rok 2015, tieto zmluvy im boli vrátené, je teda zrejmé, že v roku 2015 si uplatnili tú podporu na rok 2015. Jedna vec je uplatnenie podpory, druhá vec je aplikácia samotnej sankcie a tá sankcia sa vždy viaže na nasledujúci rok, odkedy mala byť oznámená podpora. To znamená, že aj keby si v roku 2015 nesplnia nejakú svoju povinnosť, tak nemôžu byť sankcionovaní za rok 2015, ale logicky môžu byť sankcionovaní až za rok 2016. Zásadnou otázkou je, kto je adresátom povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) a teda oznamovacej povinnosti. Ním môže byť iba výrobca elektriny. Výrobcom elektriny môže byť len výrobca, ktorý má oprávnenie na podnikanie v energetike. Takéto potvrdenie bolo adresované spoločnosti X. U..G..C.., bolo vydané v januári 2015, bolo doručené v marci, žalobca v roku 2014 nemal práva a nemal ani povinnosti výrobcu elektriny, z toho dôvodu nie je možné ho zaväzovať ani povinnosťami, ktoré zákon o podpore obnoviteľných zdrojov výrobcom elektriny ukladá. Sú názoru, že v roku 2015 nemohli prísť o podporu, nakoľko sankcia uvedená v § 4 ods. 3 predpokladá hypotézu, že ak v predchádzajúcom roku je výrobca elektriny, ktorý si plánuje uplatniť podporu na nasledujúci rok, je povinný oznámiť toto uplatnenie v danom roku. Keďže v roku 2014 výrobca alebo spoločnosť X. U..G..C.. nemala štatút výrobcu elektriny, nebola ani povinná túto oznamovaciu povinnosť splniť. Sankcia nedopadá na prípad ich klienta, sú oprávnené ich nároky. Samotné potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti bolo vydané až v roku 2015, to znamená, že akúkoľvek sankciu podľa § 4 ods. 3 je možné viazať len na rok 2016. Keď sa pozeráme na ten režim, ktorý platil v roku 2014, 2015, tam platí to, že
nie je nevyhnutné, aby stále, keď poberá výrobca podporu v danom roku, tak v predošlom roku bola nahlásená nejaká podpora, nie. V predošlom roku musí byť nahlásenia podpora len za predpokladu, že v tom predošlom roku bolo zariadenie, ktoré malo právo na podporu alebo resp. potenciálne práva na podporu a zároveň v tom roku toto zariadenie bolo prevádzkované tým subjektom, ktoré malo povolenie na podnikanie, resp. malo potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti. Právny zástupca žalovaného sa na pojednávaní vyjadril, že trvá na svojich doterajších stanoviskách. Pohľadávka P. X. U..G..C.. nevznikla, keďže výrobcovi nevznikol nárok na uzatvorenie zmlúv, z dôvodu, že táto spoločnosť, tento výrobca si nesplnil zákonnú povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2014. Pre skutkový stav je relevantná veta za bodkočiarkou tohto zák. ustanovenia, podľa ktorej pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výroba elektriny povinný informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa ods. 1, teda o právach o využití práva čerpať podporu doplatkom a odberom elektriny na krytie strát najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky. Z tejto právnej normy je teda dostatočne zrejmé, že rozlišuje iba dve skutkové situácie. Výrobca X. U..G..C.. si notifikačnú povinnosť nesplnil ani v roku 2014, ani v roku 2015. S účinnosťou od 01.01.2014 bola zavedená sankcia, ktorá spočíva v strate práva na podporu na obdobie nasledujúceho kalendárneho roku v prípade nesplnenia si zákonných povinností. Výrobné zariadenie tejto spoločnosti bolo uvedené do prevádzky 19.12.2014, čo dokladovali aj listinnými dôkazmi. Ust. § 4 ods. 2 písm. c) veta za bodkočiarkou viaže oznamovaciu povinnosť v lehote najneskôr 30 dní pred uvedením teda výrobného zariadenia výrobcu do prevádzky. Spoločnosť X. U..G..C.. mala notifikačnú povinnosť a táto povinnosť musela byť splnená najneskôr 19.11.2014. Žalobca si svoju oznamovaciu povinnosť ku dňu 19.11.2014 nesplnil, nesplnil ani neskôr v roku 2014, 2015. Nárok na zákonnú podporu majú pri tom iba subjekty, ktoré sú výrobcami elektriny z obnoviteľných zdrojov. Žalobca predložil potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti v zmysle zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike. Z textu potvrdenia vyplýva, že za začiatok činnosti výrobcu sa považuje dátum 22.12.2014. Zákon o energetike uvádza, že povolenie sa nevyžaduje na činnosti výroba a dodávka elektriny zariadeniami na výrobu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 1 MW vrátane. Výrobné zariadenie výrobcu X., U..G..C.. je s inštalovaným výkonom do 1 MW a subjekty, ktorým sa nevydáva povolenie, tak na nich sa vzťahuje oznamovacia povinnosť a v zmysle zákona sú povinné v lehote do 30 dní oznámiť úradu začiatok, ukončenie a zmenu tejto činnosti. Zákon o energetike stanovuje povinné náležitosti oznámenia, pri právnických osobách je to teda uvedenie obchodného mena, identifikačného čísla, sídla, štatutárneho orgánu právnickej osoby, vymedzenie činnosti a čo je dôležité, taktiež dátum začiatku zmeny alebo ukončenia činnosti. To znamená, že ÚRSO pri vydaní potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti vychádza z údajov, ktoré poskytne úradu práve výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov. Potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti, na základe samotného oznámenia spoločnosti X., U..G..C.. za začiatok činnosti sa považuje dátum 22.12.2014. Majú za to, že potvrdenie vydané ÚRSO má iba deklaratórny účinok, keďže za dátum začiatku činnosti sa považuje dátum 22.12.2014. Vzhľadom aj na túto skutočnosť spoločnosť X. U..G..C.. mala status výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov ešte v roku 2014 a z tohto dôvodu bola adresátom právnej normy, ktorá predpisuje teda oznamovaciu povinnosť v zmysle zákona o podpore obnoviteľných zdrojov, a keďže túto zákonnú povinnosť si výrobca nesplnil, tak žalovaný bol nielen oprávnený, ale aj povinný postupovať v zmysle § 4 ods. 3 zákona o podpore a aplikovať zákonnú sankciu. Výrobné zariadenie bolo uvedené do prevádzky 19.12.2014, najneskôr 19.11.2014 mala byť oznamovacia povinnosť splnená. Nárok na zákonnú podporu odberu elektriny na krytie strát a podpory doplatkom majú iba výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov. Subjekt, ktorý nie je výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov, nemá nárok na zákonnú podporu. Pre poskytnutie podpory zákon o podpore vyžaduje splnenie určitých predpísaných právnych povinností, kde podľa § 4 ods. 2 písm. c) sa vyžaduje splnenie oznamovacej povinnosti, ktorá musí byť splnená v zákonnej lehote. Táto oznamovacia povinnosť je povinnosťou opakovanou, teda v prípade záujmu o podporu musí byť splnená každoročne. Zákon pri tom jednoznačne rozlišuje iba dve skutkové situácie. Sankcia za nesplnenie notifikačnej povinnosti je predpísaná priamo zákonom, spočíva v strate práva na podporu na obdobie jedného kalendárneho roka, teda nasledujúceho kalendárneho roka, teda strata podpory na 12 kalendárnych mesiacov. Keďže výrobca X. U..G..C.. si notifikačnú povinnosť nesplnil k dátumu 19.11.2014, žalovaný bol povinný aplikovať zákonnú sankciu podľa § 4 ods. 3 zákona o podpore. Žalovaný sa na pojednávaní vyjadril, že sa v celom rozsahu pridržiava vyjadrení jeho právneho zástupcu.
9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to najmä zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 27.06.2016 uzavretú medzi X. U..G..C. ako postupcom a postupníkmi : S. S. a žalobca, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 23.04.2019, rozhodnutím ÚRSO č. XXXX/XXXX/E-C. zo dňa
02.02.2015, listom žalovaného zo dňa 13.04.2015, listom spoločnosti X. U..G..C.. zo dňa 02.10.2015, odpoveďou žalovaného zo dňa 16.11.2015, potvrdením ÚRSO zo dňa 29.01.2015, potvrdením o splnení oznamovacej povinnosti ÚRSO č. C.-L., knihou došlej pošty za marec 2015, rozhodnutím ÚRSO č. XXXX/XXXX/E zo dňa 28.11.2014, faktúrami, rozhodnutím ÚRSO č. XXXX/XXXX/E-L. zo dňa 05.12.2014, potvrdením o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vydaným ÚRSO pod č. XXXX/XXXX/POP-C. zo dňa 02.02.2015, rozhodnutím ÚRSO č. XXXX/XXXX/E-C. zo dňa 02.02.2015, zmluvou o pripojení zariadenia výrobcu do distribučnej sústavy uzavretú medzi žalovaným a výrobcom elektriny H.-U. U..G..C.. zo dňa 21.12.2012 spolu s dodatkom č. 3 zo dňa 18.11.2014, kolaudačným rozhodnutím stavebné úradu obce C. Č. P. zo dňa 04.12.2014, zápisom o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby, ako aj celým spisovým materiálom a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení.
10. Vzhľadom na to, že ide o vec s cudzím prvkom - žalobca, ktorý má sídlo vo Francúzsku podal žalobu na súde Slovenskej republiky proti žalovanému, ktorý má sídlo na území Slovenskej republiky, je potrebné prvotne skúmať otázku právomoci súdu SR. Súd skúmal právomoc slovenských súdov, ktorá je daná v zmysle nižšie citovaných ustanovení. 11. Podľa článku 1, bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu s Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I), toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci ani na zodpovednosť štátu za úkony a opomenutia pri výkone štátnej moci (acta iure imperii). 12. Podľa článku 4, bod 1 a 2 cit. nariadenia (všeobecná právomoc), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Na osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi členského štátu, na území ktorého majú bydlisko, sa vzťahujú normy právomoci použiteľné na štátnych občanov tohto členského štátu. 13. Súd v prejednávanej veci v rámci skúmania podmienok konania vyhodnotil, že na prejednanie veci má právomoc, ktorá je daná v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu s Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I bis). 14. Z hľadiska procesného postupu súdu v prejednávanej veci je namieste aplikovať lex fori t.j. procesné právo Slovenskej republiky (CSP). 15. Podľa článku 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerozvážne postavenie strán sporu.
16. Podľa článku 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
17. Podľa článku 9 CSP, strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.
18. Podľa článku 15 ods. 1 a 2 CSP : (1) Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. (2) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
19. Podľa § 150 ods. 1 a 2 CSP : (1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. (2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
20. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP : (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
21. Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP : (1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
22. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
23. Čo sa týka rozhodného práva, súd poukazuje na to, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 27.06.2016 bola uzatvorená medzi postupcom X. U..G..C.. a postupníkom v 1/ rade S. S. a v 2/ rade JPB INVESTISSEMENT, so sídlom Francúzska republika. Súd uvedenú zmluvu posudzoval podľa slovenského právneho poriadku, a to s poukazom na článok 3 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 593/2008 zo dňa 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) a článok 8, bod 8.6 zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.06.2016. Čo sa týka uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie podpory výkupom a na zaplatenie podpory doplatkom za mesiace apríl až december 2015 a nároku žalobcu na náhradu škody vo forme ušlého zisku v dôsledku porušenia právnej povinnosti žalovaného poskytnúť spoločnosti X. podporu výkupom a náhradu škody v dôsledku ušlého zisku v dôsledku porušenia právnej povinnosti žalovaného poskytnúť X. U..G..C.. podporu doplatkom za mesiace apríl až december 2015, súd uplatnený nárok posudzoval podľa slovenského právneho poriadku a to s poukazom na článok 4 bod 1 a 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II), teda postupuje podľa hmotného práva Slovenskej republiky.
24. Podľa § 1 písm. a) a b) zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby v relevantnom platnom a účinnom znení od 01.01.2014 do 31.12.2018 (ďalej len zákon o podpore), tento zákon ustanovuje a) spôsob podpory a podmienky podpory výroby 1. elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, 2. elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou, 3. Biometánu, b) práva a povinnosti výrobcov 1. elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, 2. elektriny kombinovanou výrobou, 3. elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou, 4. biometánu.
25. Podľa § 2 ods. 1 písm. b), c) zákona o podpore, pri podpore obnoviteľných zdrojov energie sa na účely tohto zákona rozumie b) elektrinou z obnoviteľných zdrojov energie elektrina vyrobená v zariadení na výrobu elektriny využívajúcom iba obnoviteľné zdroje energie alebo elektrina, ktorá zodpovedá podielu obnoviteľných zdrojov energie v zariadení na výrobu elektriny; za elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie sa nepovažuje elektrina vyrobená v prečerpávacej vodnej elektrárni, c) výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie výrobca elektriny, ktorý vyrába elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie.
26. Podľa § 2 ods. 3 písm. e) cit. zákona, na účely tohto zákona sa všeobecne rozumie, časom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky dátum, kedy bolo na základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia povolené trvalé užívanie zariadenia výrobcu elektriny alebo kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy (ďalej len "funkčná skúška") podľa toho, ktorý dátum nastane neskôr.
27. Podľa § 3 ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o podpore, podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpora výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa zabezpečuje a) prednostným 1. pripojením zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy, 2. prístupom do sústavy, 3. prenosom elektriny, distribúciou elektriny a dodávkou elektriny, b) výkupom elektriny výkupcom elektriny za cenu vykupovanej elektriny, c) doplatkom.
28. Podľa § 4 ods. 1 písm. a), b), c) a d), ods. 2 písm. a), b), c) a d), ods. 3 zákona o podpore: (1) Výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3 (ďalej len "výrobca elektriny s právom na podporu"), má právo na
a) prednostné pripojenie do distribučnej sústavy, prednostný prenos elektriny, prednostnú distribúciu elektriny a prednostnú dodávku elektriny, ak zariadenie na výrobu elektriny spĺňa technické podmienky prevádzkovateľa sústavy podľa osobitného predpis a neohrozí bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky sústavy; prednostný prenos elektriny sa nevzťahuje na prenos elektriny spojovacím vedením, b) odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorú dodal za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy alebo subjektom povereným prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na základe zmluvy o dodávke elektriny, c) doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, z obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny, upravenej podľa § 3 ods. 4, aj v tom prípade, že si právo na odber elektriny podľa písmena b) neuplatňuje, d) odber elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené, za cenu elektriny na straty v období odo dňa uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky do konca kalendárneho roka, ak toto zariadenie uviedol do prevádzky v danom kalendárnom roku alebo do 31. marca, ak od roku uvedenia zariadenia na kombinovanú výrobu do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie technologickej časti takéhoto zariadenia uplynulo najviac 15 rokov. (2) Výrobca elektriny s právom na podporu je povinný a) predložiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou vydané za predchádzajúci kalendárny rok, b) oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, s ktorým má uzavretú zmluvu o dodávke elektriny, predpokladanú charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, ak celkový inštalovaný výkon zariadenia je väčší ako 1 MW, c) oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok; pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, d) vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c), ktorý mu bol vyplatený v rozpore s podmienkami podpory podľa tohto zákona. (3) Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok.
29. Podľa § 7 ods. 1, 2 a 3 písm. a) zákona o podpore : (2) Potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vydá úrad výrobcovi elektriny z obnoviteľných zdrojov energie na základe žiadosti, ak spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3 a množstvo elektriny uvedenej v žiadosti zodpovedá očakávaným možnostiam zariadenia výrobcu elektriny. Potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie úrad vydá v lehote 30 dní po doručení úplnej žiadosti. Ak žiadosť nie je úplná, úrad vyzve žiadateľa, aby v ním určenej lehote žiadosť doplnil. Ak žiadosť v určenej lehote žiadateľ nedoplní, úrad konanie zastaví a potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie nevydá. (3) Potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie sa vydáva výrobcovi elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a) na obdobie, na ktoré má podľa tohto zákona nárok na podporu.
30. Podľa § 18i ods. 1, 2 a 3 zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby v platnom znení (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2019) : (1) Podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou podľa § 3 tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2018 pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2019, zostávajú zachované podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2018, ak odsek 3 neustanovuje inak. (2) Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2019; vznik týchto právnych vzťahov a nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2019 sa posudzujú podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2018, ak odsek 3 neustanovuje inak.
Cena elektriny na straty podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2018 sa považuje za cenu vykupovanej elektriny podľa tohto zákona a právo na podporu odberom elektriny za cenu elektriny na straty podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2018 sa považuje za právo na podporu výkupom elektriny za cenu vykupovanej elektriny podľa tohto zákona. (3) Podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpora výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou podľa § 3 ods. 1 písm. b) a d) v znení účinnom do 31. decembra 2018 pre zariadenie výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2019, ktorá sa podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2018 vzťahuje na takéto zariadenie výrobcu elektriny po celú dobu jeho životnosti, trvá najviac do 31. decembra 2033. Výrobca elektriny, ktorého zariadenie výrobcu elektriny bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2019, má právo na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. d) v znení účinnom do 31. decembra 2018, iba ak si uplatňuje právo na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b).
31. Podľa § 3 písm. b) bod 1 zákona č. 251/2012 o energetike, na účely tohto zákona sa rozumie b) v elektroenergetike 1. výrobcom elektriny osoba, ktorá vyrába elektrinu v zariadení na výrobu elektriny,
32. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 o energetike : (1) Podnikaním v energetike je a) výroba, prenos, distribúcia a dodávka elektriny.
33. Podľa § 6 ods. 1 až 5 zákona č. 251/2012 o energetike : (1) Podnikať v energetike možno len na základe a v súlade s povolením alebo potvrdením o splnení oznamovacej povinnosti. (2) Povolenie sa vyžaduje, ak nejde o činnosti podľa odseku 4, na a) výrobu, prenos, distribúciu a dodávku elektriny, b) činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, c) výrobu, prepravu, distribúciu, uskladňovanie a dodávku plynu, d) prevádzkovanie potrubí na prepravu pohonných látok, e) prevádzkovanie potrubí na prepravu ropy, f) prevádzkovanie zariadenia na plnenie tlakových nádob, g) prevádzkovanie zariadenia na rozvod skvapalneného plynného uhľovodíka, h) činnosť výkupcu elektriny. (3) Činnosti podľa odseku 2 povoľuje úrad; povolenie možno vydať na jednu alebo na viac činností, na dobu neurčitú, ak žiadateľ nežiada inak. (4) Povolenie sa nevyžaduje na tieto činnosti: a) výroba a dodávka elektriny zariadeniami na výrobu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 1 MW vrátane, b) výroba a dodávka plynu z biomasy, c) výroba a dodávka plynu z bioplynu, d) predaj stlačeného zemného plynu určeného na pohon motorových vozidiel, e) preprava vyťaženej ropy z miesta ťažby do miesta spracovania, f) predaj skvapalneného plynného uhľovodíka v tlakových nádobách, g) predaj skvapalneného plynného uhľovodíka určeného na pohon motorových vozidiel vrátane plnenia nádrže motorového vozidla skvapalneným plynným uhľovodíkom určeným na pohon motorových vozidiel s výnimkou plnenia tlakových nádob, h) preprava skvapalneného plynného uhľovodíka v tlakových nádobách. (5) Na osoby, ktoré vykonávajú činnosti, na ktoré sa nevyžaduje povolenie podľa odseku 4, sa vzťahuje oznamovacia povinnosť, podľa ktorej sú povinné v lehote do 30 dní oznámiť úradu začiatok, ukončenie a zmenu tejto činnosti. Oznámenie obsahuje meno, priezvisko, adresu pobytu fyzickej osoby alebo obchodné meno, identifikačné číslo, sídlo a štatutárny orgán právnickej osoby, vymedzenie činnosti podľa odseku 4, dátum začiatku, zmeny alebo ukončenia činnosti a opis, adresu, náklady na obstaranie a inštalovaný výkon zariadenia, na ktorom sa vykonávajú činnosti podľa odseku 4. Prílohou k oznámeniu je úradne osvedčená kópia dokladu o vlastníckom vzťahu alebo nájomnom vzťahu žiadateľa k energetickému zariadeniu na výrobu elektriny, zariadeniu na výrobu plynu alebo zariadeniu na prepravu ropy alebo skvapalneného plynného uhľovodíka v tlakových nádobách v dvoch vyhotoveniach. Lehota na vydanie potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti je 30 dní. Potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti, ktoré vydá úrad, je dokladom o oprávnení podnikať. Úrad potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti zmení alebo zruší, ak sa preukáže, že bolo vydané na základe nesprávnych údajov, nepravdivých údajov alebo sa zmenili podmienky na základe, ktorých bolo toto potvrdenie vydané.
34. Podľa § 1 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka : (1) Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. (2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
35. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
36. Podľa § 441 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
37. Žalobca sa pôvodne žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 642.081,07 eur s príslušenstvom, a to konkrétne nároku na zaplatenie podpory výkupom za mesiace apríl až december 2015 vo výške 15.078,10 eur, nároku na náhradu škody vo forme ušlého zisku, ktorý X. U..G..C.. mal vzniknúť v dôsledku porušenia právnej povinnosti žalovaného poskytnúť X. U..G..C.. podporu výkupom počas mesiacov apríl až december 2015 vo výške 246.885,60 eur, ďalej nároku na zaplatenie podpory doplatkom za mesiace apríl až december 2015 vo výške 90.321,77 eur a nároku na náhradu škody vo forme ušlého zisku, ktorý spoločnosti X. U..G..C.. mal vzniknúť v dôsledku porušenia právnej povinnosti žalovaného poskytnúť X. U..G..C.. podporu doplatkom počas mesiacov apríl až december 2015 a to vo výške 289.795,60 eur. Žalobca podaním zo dňa 12.10.2021 upresneným a doplnením na pojednávaní dňa 13.10.2021 sa vyjadril, že žalobca berie žalobu čiastočne späť o zaplatenie sumy 110.658,-eur a domáha sa tak voči žalovanému zaplatenia sumy 531.423,07 eur s príslušenstvom, ktorého žalovaná suma pozostáva, konkrétne : z nároku na zaplatenie podpory výkupom za mesiace apríl až december 2015 vo výške 15.078,10 eur, zaplatenia podpory doplatkom za mesiace apríl až december 2015 vo výške 90.321,77 eur, nároku na náhradu škody ako ušlého zisku spoločnosti X. U..G..C.. v dôsledku neposkytnutia podpory výkupom za mesiace apríl až december 2015 vo výške 174.822,03 eur a náhrady škody vo forme ušlého zisku v dôsledku neposkytnutia podpory doplatkom vo výške 251.201,17 eur.
38. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), žalobca môže vziať žalobu späť.
39. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd rozhodnutím vo veci samej.
40. S poukazom na to, že žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 110.658,-eur, súd teda vzhľadom na dispozitívny procesný úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu čiastočne späť, rozhodol pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 110.658,-eur a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (I. výrok).
41. Medzi stranami sporu boli nesporné nasledovné skutkové okolnosti : skutočnosť vydania a obsah rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len ÚRSO) zo dňa 02.02.2015, ktorým bola schválená pre regulovaný subjekt X. U..G..C.. na rok 2014 pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 107,26 eur na MWh s tým, že cenové rozhodnutie na rok 2014 platí aj na roky 2015 a 2016, ktoré zariadenie podľa odôvodnenia rozhodnutia bolo uvedené do prevádzky 19.12.2014. Ďalej bolo nesporným, že ÚRSO dňa 28.11.2014 vydal rozhodnutie pre regulovaný subjekt SSE - Distribúcia, a.s., ktorým sa zmenilo rozhodnutie zo dňa 28.11.2013 s účinnosťou od 01.01.2015 do 31.12.2016 a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, že cena elektriny na straty bola stanovená na sumu 44,0150 eur/MWh. Ďalej bolo nesporným, že C. Č. P. dňa 04.12.2014 vydala kolaudačné rozhodnutie pre spoločnosť X. U..G..C.., povolenie na užívanie stavby X. U. Č. P., ďalej skutočnosť uzavretia zmluvy o pripojení zariadenia výrobcu do distribučnej sústavy uzavretá medzi prevádzkovateľom: žalovaným a výrobcom elektriny: H.-U. U..G..C.. zo dňa 21.12.2012 s prílohou č. 1 k danej zmluve a to špecifikácia odberného miesta X. U. Č. P. v znení dodatku č. 3 uzavretom medzi prevádzkovateľom: žalovaným a výrobcom elektriny: H.-U. U..G..C.. a výrobcom elektriny: X. U..G..C.. zo dňa 18.11.2014, v dodatku č. 3 bolo konštatované, že na základe zmluvy o postúpení práv a povinností zo dňa 02.10.2014 previedol pôvodný výrobca H.-U. U..G..C.. na nového výrobcu X. U..G..C.. nehnuteľnosti a práva X. U. Č. P., ku ktorej bola uzatvorená zmluva č. P. s tým, že nový výrobca X. U..G..C.. vstupuje do všetkých práv a povinností odberateľa zo zmluvy, kde na miesto pôvodného výrobcu H.-U. U..G..C.. vstupuje nový výrobca X. U..G..C.. Ďalej skutočnosť vystavenia potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti ÚRSO č. XXX/XXXX/E-L. zo dňa 29.01.2015 vydaného spoločnosti X. U..G..C.. pre zariadenie X. U. Č. P., uvedený začiatok činnosti 22.12.2014. Uvedené skutkové okolnosti boli nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP, pričom zároveň v konaní neexistoval dôvod na pochybnosť o ich pravdivosti.
42. Spornou skutočnosťou medzi stranami sporu bolo to, či spoločnosť X. U..G..C.. mala/resp. nemala oznamovaciu povinnosť v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. (účinného od 01.01.2014 do 31.12.2018) v prípade, ak si chcela uplatniť podporu na rok 2015 a ak áno, kedy bola povinná si túto povinnosť splniť, a či si teda spoločnosť X. U..G..C.. splnila túto povinnosť riadne a včas a
či v prípade nesplnenia povinnosti dopadal na ňu právny dôsledok predpokladaný ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z., teda nemožnosť uplatnenia práva na podporu na kalendárny rok 2015. Zároveň bolo potrebné posúdiť po vyhodnotení ťažiskovej otázky, či si spoločnosť X. U..G..C.. riadne a včas splnila notifikačnú povinnosť vo vzťahu k žalovanému, či na strane žalovaného boli splnené predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu z titulu ušlého zisku voči žalobcovi. Súd považuje za potrebné poukázať na to, že čo sa týka časového momentu pre splnenie oznamovacej povinnosti výrobcov elektriny v ustanovení § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z., ako už bolo konštatované v odôvodnení rozhodnutí viacerých súdov prvej a druhej inštancie, Najvyššieho súdu SR a ako vyplýva aj z Nálezov Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 50/2015, IV. ÚS 491/2018, že úprava v ustanovení § 4 ods. 2 písm. c) citovaného zákona je považovaná za úpravu lehoty na splnenie oznamovacej povinnosti a to lehotu hmotnoprávnu. Súd teda poukazuje na to, že ust. § 4 ods. 2 písm. c) citovaného zákona, táto zákonná úprava je súdom považovaná za úpravu lehoty na splnenie oznamovacej povinnosti.
43. Súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 50/2015 zo dňa 22.03.2017, ktorý sa vyjadril, že zákon o podpore, t.j. zákon č. 309/2009 Z.z. upravuje vzájomné práva povinnosti medzi subjektmi súkromného práva, na ktoré nemožno hľadieť optikou verejného práva. K takýmto vzťahom nepochybne patria predovšetkým vzťahy medzi výrobcami energie z OZE a prevádzkovateľmi regionálnych distribučných sústav, ktoré sú vo svoje podstate regulované aj ust. § 4 ods. 3 cit. zákona. Ďalej ÚS SR uviedol, že z hľadiska aplikácie ust. § 4 ods. 3 cit. zákona je podstatný vzťah medzi výrobcami elektriny a prevádzkovateľmi regionálnych distribučných sústav. Tento záver predovšetkým potvrdzuje skutočnosť, že práva podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b) a c) cit. zákona si výrobcovia elektriny môžu uplatňovať vo vzťahu k prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy a nie úradu, prípadne inému orgánu verejnej moci. Z nálezu vyplýva, že právo na podporu má primárne súkromnoprávny charakter. ÚS SR v náleze uviedol, že v podmienkach právneho štátu je každý subjekt práva (a teda aj výrobcovia elektriny) povinný plniť povinnosti ustanovené zákonom, a to bez ohľadu na to, či predmetný zákon ustanovuje sankčný mechanizmus prostredníctvom, ktorého ho „núti“ či „motivuje“ k plneniu týchto povinností. ÚS SR konštatoval, že už podľa pôvodného znenia zákona o podpore OZE bolo prostredníctvom pôvodného znenia § 4 ods. 3 tohto zákona neplnenie zákonných povinností ustanovených v § 4 ods. 2 písm. a) a b) sankcionované tak, že ak si tieto povinnosti konkrétny výrobca elektriny z OZE nesplnil, tak ex lege nedisponoval právom na odber elektriny za cenu elektriny na straty. K zmene pôvodného znenia § 4 ods. 3 zákona o podpore OZE došlo s účinnosťou od 1. januára 2014, boli zavedené dve zásadnejšie zmeny: a) pod hrozbu (majetkovej) sankcie zahrnul plnenie všetkých povinností ustanovených v § 4 ods. 2 zákona o podpore OZE, t.j. oproti predchádzajúcemu stavu aj povinnosti uvedené v § 4 ods. 1 písm. c) a d) tohto zákona, b) rozšíril dôsledky neplnenia zákonných povinností nielen na stratu práva na odber elektriny za cenu elektriny na straty podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona, ale aj straty práva na tzv. doplatok podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona, išlo o zmenu, ktorú možno odôvodniť legitímnym verejným záujmom. Súkromnoprávny charakter vzťahu vyplýva aj z Nálezu ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 491/2018 zo dňa 31.01.2019.
44. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu nie je dôvodný, preto žalobu zamietol. Súd poukazuje na zákon č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie s tým, že tento zákon upravuje práva a povinnosti výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. V zmysle § 3 ods. 1 citovaného zákona sa podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpora výroby elektriny s vysoko účinnou kombinovanou výrobou zabezpečuje okrem iného výkupom elektriny (podpora výkupom) a doplatkom (podpora doplatkom). V zmysle § 4 ods. 2 písm. c) cit. zákona výrobca elektriny s právom na podporu je povinný oznámiť jednak Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ako aj prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy údaje citované v tomto ustanovení a to uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, pričom právna úprava uvádza dve skutkové situácie, kedy má byť splnenia oznamovacia povinnosť: po 1/ ak zariadenie bolo uvedené do prevádzky pred 15.08., oznamovaciu povinnosť splniť v časovom období od 01.01. do 15.08. voči Úradu pre reguláciu sieťových odvetví aj voči prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, po 2/ ak zariadenie bolo uvedené do prevádzky po 15.08., oznamovaciu povinnosť splniť a informovať prevádzkovateľa o využití práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky. Kedy je zariadenie výrobcu uvedené do prevádzky, upravuje ustanovenie § 2 ods. 3 písm. e) citovaného zákona, podľa ktorého časom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky sa rozumie dátum, kedy bolo na základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia povolené trvalé užívanie zariadenia výrobcu elektriny alebo kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy podľa
toho, ktorý dátum nastane neskôr. Podľa zákona č. 309/2009 Z.z., nárok na podporu (§ 3 ods. 1 písm. b), c) majú iba výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov elektriny a to tí, ktorí si splnia zákonné povinnosti a to v lehote stanovenej zákonom. Rozhodujúci dátum pre splnenie oznamovacej povinnosti je v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) za bodkočiarkou cit. zákona - najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky. V akej lehote má byť splnená oznamovacia povinnosť, jednoznačne vyplýva z právnej úpravy. Táto zákonná úprava oznamovacej povinnosti nepredpisuje nejakú konkrétnu formu, ale obsahuje požiadavku na obsah konkrétnych informácií, ktoré povinnosti ukladá oznámiť adresátovi, upravuje lehotu, do kedy je výrobca elektriny s právom na podporu tak povinný urobiť. Ak si výrobca elektriny s právom na podporu nesplní oznamovaciu povinnosť, nemôže si na elektrinu vyrobenú v jeho zariadení uplatniť právo na podporu na nasledujúci kalendárny rok. Zákonodarca upravuje oznamovaciu povinnosť ako opakovanú povinnosť, a preto v prípade záujmu o poskytnutie podpory musí výrobca elektriny splniť notifikačnú povinnosť každoročne a k určitému v zákone vymedzenému dátumu, na nasledujúci kalendárny rok.
45. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že spoločnosť X. U..G..C.. nadobudla status výrobcu elektriny až dňa 23.03.2015, kedy jej bolo doručené potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. XXX/XXXX/E-L. zo dňa 29.01.2015, s uvedeným sa súd nestotožňuje. Súd má za to, že z predložených listinných dôkazov vyplýva, že spoločnosť X. U..G..C.. mala status výrobcu elektriny už v roku 2014. Pre spoločnosť X. U..G..C.. ako výrobcu elektriny bolo vydané dňa 02.02.2015 potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie č. XXXX/XXXX/PoP-C. pre roky 2014 až 2029 a to pre zariadenie výrobcu elektriny uvedené do prevádzky dňa 19.12.2014. Toto potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vydáva ÚRSO - výrobcovi elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a to na základe jeho žiadosti v zmysle ust. § 7 zákona č. 309/2009 Z.z. (úradu bola žiadosť X. U..G..C.. doručená už dňa 02.01.2015). Pre spoločnosť X. U..G..C.. bola stanovená pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku aj na rok 2014 (teda na roky 2014 až 2029), ako vyplýva z rozhodnutia ÚRSO č. XXXX/XXXX/E-C. zo dňa 02.02.2015. Podľa tohto rozhodnutia vystupovala spoločnosť X. U..G..C.. ako výrobca elektriny s právom na podporu doplatok s poukazom na ust. § 3, 4 zákona č. 309/2009 Z.z., pričom podľa odôvodnenia tohto cenového rozhodnutia sama spoločnosť X. U..G..C.. dňa 02.01.2015 požiadala ÚRSO o schválenie ceny elektriny pre stanovenie doplatku a to na roky 2014 až 2029, zároveň bola zo strany ÚRSO vyzvaná okrem predloženia iných dokladov aj na predloženie dokladov, údajov o zariadení výrobcu elektriny za kalendárny rok 2014 od uvedenia zariadenia do prevádzky, čo aj následne doplnila. Priložené potvrdenie o pôvode, ako aj cenové rozhodnutie teda výslovne uvádzajú, že sa vzťahujú už aj na obdobie kalendárneho roka 2014. Je teda zrejmé, že výrobca si mohol uplatňovať podporu aj za kalendárny rok 2014. Potvrdenie o pôvode vydáva ÚRSO na obdobie, na ktoré má výrobca nárok na podporu, potvrdenie o pôvode, ktoré bolo spoločnosti X. U..G..C.. ako výrobcovi vydané, platilo na obdobie 15 rokov (výslovne uvedené na roky 2014 až 2029). Spoločnosti X. U..G..C.. bolo ako výrobcovi elektriny vydané kolaudačné rozhodnutie dňa 04.12.2014, bola úspešne vykonaná funkčná skúška zariadenia výrobcu elektriny dňa 17.12.2014, ďalej spoločnosť X. U..G..C.. vystupovala ako výrobca elektriny pri uzatváraní zmluvy o pripojení v znení dodatku č. 3 zo dňa 18.11.2014 (dodatok č. 3 k zmluve bol uzatvorený medzi prevádzkovateľom: žalovaným a výrobcom elektriny: H.-U. U..G..C.. a výrobcom elektriny: X. U..G..C.. dňa 18.11.2014, predmetom ktorého bolo to, že na základe zmluvy o postúpení práv a povinností zo dňa 02.10.2014 previedol pôvodný výrobca H.- U. U..G..C.. na nového výrobcu X. U..G..C.. nehnuteľnosti a práva X. U. Č. P., ku ktorej bola uzatvorená zmluva č. P. s tým, že nový výrobca X. U..G..C.. vstupuje do všetkých práv a povinností odberateľa zo zmluvy, kde na miesto pôvodného výrobcu H.-U. U..G..C.. vstupuje nový výrobca X. U..G..C.. Na jednej strane žalobca tvrdí, že spoločnosť X. U..G..C.. získala status výrobcu elektriny až dňa 23.03.2015 a na druhej strane vystupovala v zmluvných vzťahoch výslovne ako výrobca elektriny už v novembri 2014, dňa 02.01.2015 podávala žiadosti na ÚRSO ako výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov energie.
46. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, výrobca elektriny v tom čase spoločnosť X. U..G..C.. bola povinná si splniť oznamovaciu povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) za bodkočiarkou cit. zákona v roku 2014 (najneskôr do 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky), aby nestratila právo na odber a doplatok pre nasledujúci rok a to rok 2015. Bolo preukázané, že zariadenie spoločnosti X. U..G..C.. bolo uvedené do prevádzky dňa 19.12.2014, kedy nadobudlo právoplatnosť kolaudačné rozhodnutie povoľujúce trvalé užívanie zariadenia výrobcu elektriny (čo bolo uvedené v cenovom rozhodnutí ÚRSO č. XXXX/XXXX/E-C. zo dňa 02.02.2015, čo vyplýva z potvrdenia o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie ÚRSO č. XXXX/XXXX/PoP- C. zo dňa 02.02.2015) a funkčné skúšky boli vykonané dňa 17.12.2014 (dátum funkčnej skúšky bol
skôr a s poukazom na ust. § 2 ods. 3 písm. e) cit. zákona, súd teda nevychádzal z tohto dátumu funkčnej skúšky, ale z dátumu 19.12.2014, kedy nadobudlo právoplatnosť kolaudačné rozhodnutie, čo sa týka teda lehoty na splnenie oznamovacej povinnosti) a teda v zmysle uvedeného a ust. § 4 ods. 2 písm. c) cit. zákona mal výrobca elektriny, teda spoločnosť X. U..G..C.. povinnosť splniť si oznamovaciu povinnosť do 19.11.2014. Súd nemal žiadnym spôsobom preukázané, že by si spoločnosť X. U..G..C.. splnila oznamovaciu povinnosť voči žalovanému v tejto lehote. V akej lehote má byť splnená povinnosť, jednoznačne vyplýva zo zákonnej úpravy, dikcia zákona je jednoznačná. Súd poukazuje na to, že splnenie oznamovacej povinnosti sa neviaže od doručenia potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti č. XXX/XXXX/E-L. zo dňa 29.01.2015 spoločnosti X. U..G..C.., ako na to poukazoval žalobca. V zmysle ust. § 4 ods. 3 cit. zákona, výrobca elektriny, ktorý si nesplnil v lehote oznamovaciu povinnosť, nevzniklo mu právo na podporu na nasledujúci jeden kalendárny rok, teda na rok 2015 (ide o sankčný mechanizmus).
47. Súd zároveň poukazuje na ust. § 1 písm. b), § 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z., výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie je výrobca elektriny, ktorý vyrába elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie, pričom je tu odkaz na § 3 písm. b) bod 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, podľa ktorého výrobcom elektriny je osoba, ktorá má oprávnenie na výrobu elektriny. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z.z., podnikaním v energetike je výroba, prenos, distribúcia a dodávka elektriny. V zmysle § 6 ods. 1 cit. zákona, podnikať v energetike možno len na základe a v súlade s povolením alebo potvrdením o splnení oznamovacej povinnosti. Pričom povolenie sa nevyžaduje, ak ide o výrobu a dodávku elektriny zariadeniami na výrobu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 1MW vrátane tak (§ 6 ods. 4 písm. a) zákona č. 251/2012 Z.z.), ako tomu bolo u X. U. Č. P. s inštalovaným výkonom v MV 0,999, na takéto subjekty sa vzťahuje oznamovacia povinnosť. Tieto subjekty boli povinné oznámiť ÚRSO, okrem iných údajov stanovených v zákone, aj vymedzenie svojej činnosti, dátum začiatku činnosti. Spoločnosti X. U..G..C.. bolo zo strany ÚRSO vydané potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti dňa 29.01.2015. Čo sa týka tohto potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. XXX/XXXX/E-L. zo dňa 29.01.2015, súd poukazuje na to, že nemožno z tohto potvrdenia vyvodzovať, ako tvrdil žalobca, že až dňom doručenia tohto potvrdenia zo dňa 29.01.2015, čo malo byť dňa 23.03.2015 sa stala spoločnosť BPC s.r.o. výrobcom elektriny, získala status výrobcu elektriny. Jednak kniha došlej pošty uvedené nepreukazuje, toto doručenie, doručenie tohto konkrétneho potvrdenia č. XXX/XXXX/E-L. zo dňa 29.01.2015, v knihe došlej pošty je pri dátume 23.03.2015 uvedené rozhodnutie pod iným číslom a to č. XXXX/XXXX/T-L.. A zároveň z tohto potvrdenia č. XXX/XXXX/E-L. zo dňa 29.01.2015, a ani zo zákona č. 251/2012 Z.z. nevyplýva, že sa spoločnosť X. U..G..C.. stáva výrobcom elektriny až momentom doručenia potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti, resp. momentom vydania potvrdenia. Toto potvrdenie nie je rozhodnutím, nemá konštitutívne účinky, išlo iba o potvrdenie, ktorým sa potvrdila skutočnosť, ktorá už reálne existovala, a teda, že tento subjekt je oprávnený pôsobiť na trhu s elektrinou, je oprávnený na výrobu elektriny, pričom spoločnosť X. U..G..C.. začala svoju činnosť vykonávať v decembri 2014 (začiatok činnosti 22.12.2014). Toto potvrdenie teda deklaruje iba určitú skutočnosť, že daný subjekt je oprávnený pôsobiť na trhu s elektrinou, je oprávnený podnikať v energetike, pričom začal vykonávať svoju činnosť v decembri 2014. Z ust. § 6 zákona č. 251/2012 Z.z. nevyplýva, že až doručením tohto potvrdenia sa subjekt stáva výrobcom elektriny, je oprávnený podnikať v energetike, vyrábať a dodávať elektrinu, zákon to takto nestanovuje, ako tvrdil žalobca, ide o účelové tvrdenie žalobcu, o jeho vlastný, jemu vyhovujúci výklad právnej normy. Súd zároveň poukazuje na ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z., ktorý jednoznačne upravuje zákonnú lehotu, v akej má byť oznamovacia povinnosť splnená. Lehota na splnenie oznamovacej povinnosti jednoznačne vyplýva z právnej úpravy, neviaže sa teda od doručenia potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti č. XXX/XXXX/E-L. zo dňa 29.01.2015 a teda nemožno odvíjať splnenie oznamovacej povinnosti od vydania, resp. doručenia tohto potvrdenia. Zákon výslovne v ust. § 4 ods. 2 písm. c) za bodkočiarkou uvádza, že oznamovacia povinnosť v prípade, ak zariadenie bolo uvedené do prevádzky po 15. auguste, sa musí splniť najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky. Dátum uvedenia výrobného zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky je určujúcim dátumom pre splnenie oznamovacej povinnosti X. U..G..C.. voči žalovanému.
48. Podľa zákona č. 309/2009 Z.z. nárok na podporu majú iba výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov elektriny. Subjekt, ktorý nie je výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, nemá nárok na zákonnú podporu. Pokiaľ žalobca sa vyjadroval, že v roku 2014 spoločnosť X. U..G..C.. nemala status výrobcu elektriny, tento status nadobudla až 23.03.2015, a preto sa nevzťahovala na nich oznamovacia povinnosť, ani sankcia a podľa žalobcu spoločnosť X. U..G..C.. si mala splniť oznamovaciu
povinnosť dňom 12.02.2015, kedy požiadala žalovaného o uzatvorenie zmluvy o doplatku a zmluvy o výkup elektriny na krytie strát, a na základe uvedeného mala nárok na podporu na rok 2015 - s týmto sa súd nestotožňuje, ide o účelovú argumentáciu žalobcu, ktorá obchádza v tom čase platnú zákonnú úpravu, lebo v takomto prípade by boli neoprávnene a neprimerane zvýhodnené iné spoločnosti, ktoré by na rozdiel od iných výrobcov, mali nárok na podporu a to aj napriek tomu, že si svoju notifikačnú povinnosť nesplnili, nie je možné takto vykladať zákon v prospech žalobcu. Súd iba nad rámec poznamenáva, v prípade pokiaľ by aj X. U..G..C.. nemala v roku 2014 (k 19.12.2014) status výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ale až v roku 2015 nadobudla tento status, nemohla si uplatniť v roku 2014 nárok na podporu na nasledujúci kalendárny rok 2015. Nárok na podporu musel byť uplatnený zo strany výrobcu elektriny s právom na podporu v roku 2014 (v danom prípade do 19.11.2014) na nasledujúci kalendárny rok. Nebolo možné splniť si oznamovaciu povinnosť v roku 2015 pre podporu na rovnaký rok 2015 (iba na okraj súd uvádza, že nebolo preukázané žiadnymi dôkazmi, že by si spoločnosť X. U..G..C.. splnila oznamovaciu povinnosť v roku 2015), bolo by to v rozpore s vtedy platnou zákonnou úpravou, ide o účelové tvrdenie a výklad žalobcu, ktorý z ust. § 4 ods. 2 písm. c) cit. zákona zároveň vyvodzoval tri skutkové situácie, pričom zákon tu výslovne a jasne uvádza iba dve skutkové situácie. Zákon tu výslovne jednoznačne uvádza (veta za bodkočiarkou), že výrobca elektriny musí informovať o využití práva prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, čo sa viaže k podpore na nasledujúci kalendárny rok. Zákon jednoznačne ukladal výrobcom elektriny splniť si oznamovaciu povinnosť každoročne, a to na nasledujúci kalendárny rok. Pokiaľ si žalobca uplatňoval nárok na podporu za apríl až december 2015, musel si splniť oznamovaciu povinnosť v roku 2014. Nakoľko spoločnosť X. U..G..C.. si oznamovaciu povinnosť v zákonom stanovenej lehote do 19.11.2014 nesplnila, uvedené je dôvodom nastúpenia účinkov podľa § 4 ods. 3 cit. zákona (z ničoho nevyplýva splnenie oznamovacej povinnosti zo strany spoločnosti X. U..G..C.. v zákonom stanovenej lehote, uvedené nebolo preukázané), teda strata práva na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b), c) pre rok 2015. Sankcia za nesplnenie povinností uvedených v ust. § 4 ods. 2 písm. c) cit. zákona je predpísaná priamo zákonom. Spoločnosť X. U..G..C.. si oznamovaciu povinnosť voči žalovanému v roku 2014 nesplnila pre uplatnenie práva na podporu na nasledujúci kalendárny rok 2015. Sankcia za nesplnenie notifikačnej povinnosti je predpísaná priamo zákonom, spočíva v strate práva na podporu na obdobie jedného kalendárneho roka, teda nasledujúceho kalendárneho roka, teda strata podpory na 12 kalendárnych mesiacov. Keďže výrobca X. U..G..C.. si notifikačnú povinnosť nesplnila k dátumu 19.11.2014, žalovaný bol povinný aplikovať zákonnú sankciu podľa § 4 ods. 3 zákona o podpore a nebolo tak možné výrobné zariadenie na výrobu elektriny zaradiť v kalendárnom roku 2015 do systému podpory v zmysle cit. zákona. Čo sa týka argumentácie žalobcu, že spoločnosť X. U..G..C.. nebola v zozname výrobcov žalovaného, ani úradu (podľa listu žalovaného zo dňa 28.11.2014), uvedené neznamená, že nemala postavenie výrobcu elektriny a neznamená ani to, že sa na ňu nemala vzťahovať oznamovacia povinnosť, ako tvrdil žalobca. Tento zoznam má len evidenčnú povahu, zoznam bol zo strany žalovaného zasielaný ÚRSO v novembri 2014, keď ešte spoločnosť X. U..G..C.. nebola výrobcom elektriny, zariadenie spoločnosti X. U..G..C.. ako výrobcu elektriny bolo uvedené do prevádzky dňa 19.12.2014.
49. Nakoľko spoločnosť X. U..G..C.. si nesplnila riadne a včas notifikačnú povinnosť voči žalovanému podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) cit. zákona, uvedené je dôvodom nastúpenia účinkov podľa § 4 ods. 3 cit. zákona, teda straty práva na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 309/2009 Z.z. pre rok 2015. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. PL. ÚS 50/2015-148 uviedol : náležité splnenie oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore je predpokladom vzniku práva na podporu a zároveň nesplnenie tejto povinnosti ako zákonom ustanovenej povinnosti nemôže v právnom štáte požívať právnu ochranu, pričom v podmienkach právneho štátu je vo všeobecnosti akceptovateľné a v zásade vždy aj z dôvodu zabezpečenia efektívnosti právnej úpravy žiaduce, aby nesplnenie zákonom ustanovených povinností bolo sankcionovateľné, resp. mohlo (potenciálne) vyvolať negatívne právne dôsledky na subjekt práva, ktorý zákonom ustanovenú povinnosť nesplnil.
50. Žalobca si v konaní uplatňoval právo na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) cit. zákona (právo na podporu doplatkom a výkupom), na ktoré mu však pre rok 2015 z dôvodu nesplnenia oznamovacej povinnosti spoločnosti X. U..G..C.. voči žalovanému podľa § 4 ods. 2 písm. c) cit. zákona, právo nevzniklo. Pokiaľ žalobca žalovanú pohľadávku v skutkovej rovine vymedzil ako škodu v podobe ušlého zisku v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného poskytnúť spoločnosti X. U..G..C.. podporu doplatkom a podporu výkupom za apríl až december 2015, pri konštatovaní absencie včasného a riadneho splnenia oznamovacej povinnosti zo strany spoločnosti X. U..G..C.., nie je možné skonštatovať porušenie právnej
povinnosti zo strany žalovaného (ten sa naopak pri nesplnení oznamovacej povinnosti zo strany spoločnosti X. U..G..C.. správal v súlade s príslušnou právnou úpravou a právnymi dôsledkami tohto stavu podľa § 4 ods. 3 cit. zákona) a tým nie je naplnený predpoklad vzniku práva na náhradu škody v podobe ušlého zisku, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zároveň súd konštatuje s poukazom na uvedené skutočnosti, že pohľadávka na strane spoločnosti X. U..G..C.. voči žalovanému ani nevznikla, spoločnosti X. U..G..C.. nevznikol nárok na podporu na rok 2015, a preto nemohla byť takáto pohľadávka ani predmetom postúpenia, keďže nevyhnutným predpokladom postúpenia je, že musí ísť o určitú a existujúcu pohľadávku. Nebola preukázaná existencia pohľadávky tejto spoločnosti ako veriteľa voči dlžníkovi žalovanému. Takáto neexistujúca pohľadávka nemohla byť ani predmetom postúpenia, postupník (žalobca) sa tak nemohol stať na miesto postupcu ani veriteľom takejto pohľadávky. Keďže predmetom postúpenia na žalobcu bola neexistujúca pohľadávka, z neexistujúcej pohľadávky nie je možné v súdnom konaní priznať žiadne plnenie. Vecná legitimácia je stav plynúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, je aktívne vecne legitimovaný a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti, je pasívne vecne legitimovaný (uznesenie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 517/2011-9). Žalobca teda v danom spore nepreukázal to, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, že nadobudol existujúcu pohľadávku, ktorú uplatňoval voči žalovanému žalobou, žalobca teda nie je v danom spore ani aktívne vecne legitimovaný. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
51. Pokiaľ právny zástupca žalobcu na pojednávaní navrhol vykonať dôkaz a to uloženie povinnosti žalovanému predložiť písomnú komunikáciu medzi žalovaným a ÚRSO týkajúcu sa konania o stanovenie TPS na rok 2015 a komunikáciu, ktorá súvisela s vytvorením zoznamov výrobcov - vykonanie tohto dôkazu súd posúdil za neefektívne, nadbytočné, bez relevantného vplyvu pre rozhodnutie vo veci samej (spoločnosť X. U..G..C.. mala oznamovaciu povinnosť a túto notifikačnú povinnosť si v zmysle zákonnej úpravy nesplnila), zároveň tento dôkaz nebol navrhnutý ani včas s poukazom na ust. § 153 CSP, a preto návrh právneho zástupcu žalobcu na vykonanie tohto dôkazu súd zamietol s poukazom na ust. § 153 ods. 2 CSP. Súd poukazuje na to, že procesné strany nemôžu dôkazné návrhy vykonávať kedykoľvek, ale iba v určitých štádiách konania, čo je v súlade s princípom hospodárnosti konania vyjadreným v čl. 8 CSP. Zásadne je vylúčené, aby procesné strany uvádzali dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by viedlo k zmareniu pojednávania, prípadne k nariadeniu nového pojednávania, pričom súd prihliadol na skutočnosť, že obe procesné strany sú v konaní právne zastúpené.
52. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal skutkovú a právnu dôvodnosť uplatneného nároku, preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku (II. výrok).
53. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
54. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
55. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP : (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
56. Nakoľko súd žalobu žalobcu zamietol, bol žalovaný úspešnou stranou sporu. Čo sa týka zastavenia konania v časti o zaplatenie sumy 110.658,-eur, procesné zavinenie na tomto čiastočnom zastavení bolo na strane žalobcu, teda žalovaný bol úspešný aj v tejto časti konania. Preto súd rozhodol tak, že priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku (III. výrok).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.