Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Cb-68-2019.pdf
PDF · 112.05 KB
Case nature
Area
Subarea
32Cb/68/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Ildikó Kohoutovou v právnej veci žalobcu: PETREX CAR s.r.o. so sídlom Vojenská 11 11, 040 01 Košice, IČO: 46 856 595, právne zast.: JUDr. Oskar Chnápko, advokát so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zast.: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava o zaplatenie 396,41 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 396,41 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 396,41 EUR od 04.04.2019 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 09.04.2019 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 396,41 EUR s príslušenstvom, titulom neoprávnene kráteného poistného plnenia.
2. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 18.12.2018 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola poškodená spoločnosti RoHab s.r.o. Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič, ktorý mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená a ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti č. 8013859769. Poškodený si dal svoje motorové vozidlo opraviť u spoločnosti PETREX CAR s.r.o. t.j. u žalobcu, pričom náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 1.024,38 EUR s DPH. Táto suma bola uplatnená u žalovaného faktúrou č. 2019005. Poškodenej spoločnosti bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 19.03.2019 oznámené, že dňa 15.03.2019 bolo ukončené šetrenie predmetnej poistnej udalosti a bol jej predložený výpočet výšky plnenia. Žalovaný krátil poistné plnenie o sumu 396,41 EUR s odôvodnením, že náklady na opravu priznané podľa výpočtu programom Audatex. Práce a ceny náhradných dielov a lakovacieho materiálu sú podľa údajov dodaných od výrobcu vozidla. Cena za 1 normohodinu práce (ďalej aj len „NhP“) je priznaná ako priemerná cena podľa cien opravcov v regióne - 25,- EUR s DPH, nakoľko z PZP sa hradia primerané náklady na opravu v regióne v prípade neautorizovaných opravcov. Rozdiel je v cene práce za 1Nh. Žalovaný tak priznal poškodenej sumu 627,97 EUR. Žalovaným neuznaná suma vo výške 396,41 EUR nebola priznaná ako rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou pre neautorizovaný servis a bola poškodenou postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 26.03.2019.
3. Podľa názoru žalobcu žalovaný neuviedol žiadny kvalifikovaný právny dôvod, na základe ktorého pristúpil k zníženiu poistného plnenia, pričom žalobca žiada zaplatiť iba toľko, čo zaplatil za opravu poškodeného motorového vozidla. Žalovaný ani v Oznámení ani v prílohe k Oznámeniu žalobcovi neuviedol, na základe akých ustanovení zákona krátil žalobcovi poistné plnenie. Opravu motorového vozidla po dopravnej nehode vykonal neautorizovaný servis, nakoľko medzi žalobcom a žalovaným nebola dohoda o tom, že opravu má vykonať určený konkrétny autorizovaný servis a žalovaný neurčil opravovňu, resp. servis, v ktorom sa má oprava poškodeného motorového vozidla vykonať. V žiadnom ustanovení právnych predpisov nie je uvedená maximálna účtovná sadzba za normohodinu vykonanej práce ani právo žalovaného znížiť plnenie za náhradné diely, či lakovací materiál z dôvodu, ktorý uvádza žalovaný v predmetnom oznámení o poistnom plnení.
4. V zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj len „OZ“) a § 797 ods. 3 prvá veta OZ si žalobca uplatnil nárok na úroky z omeškania, ktorých výšku ustanovuje osobitný predpis a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.
5. Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz sp. zn. 62Cb/37/2019 zo dňa 28.05.2019, ktorým podanému návrhu vyhovel. Voči uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že zo strany žalobcu neboli dodržané ustanovenia § 132 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „Civilný sporový poriadok“ alebo len „CSP“), kedy podľa jeho názoru v žalobe absentujú základné údaje o priebehu škodových udalostí a pod. Zároveň žalobca podľa jeho názoru nie je aktívne vecne legitimovaný v tomto spore, nakoľko zo žalobcom uvedeného skutkového stavu vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradených faktúrach. Poškodený tak predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu, čo vyplýva aj zo žalobcom doložených faktúr, kde subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený. S poukazom na uvedené a znenie ustanovenia § 524 OZ vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávok. Uzatvorením tejto zmluvy nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok poškodeného na žalobcu, keďže uvedené pohľadávky nikdy neuhradil a teda im nikdy ako pohľadávky nevznikli. V uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzkov poškodeného, ktoré v zmysle vystavených faktúr predstavujú práve pohľadávky žalobcu. Inak povedané, takýmto postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok žalobcu, čo je v rozpore s ustanovením § 524 OZ. S ohľadom na uvedené tak žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní.
6. V zmysle rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 4Obo/20/2007 s poukazom na žalovaným uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu jednotlivých zmlúv o postúpení pohľadávok medzi poškodeným a žalobcom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom týchto zmlúv bolo postúpenie pohľadávok zo strany poškodeného, ktoré žalobca eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi a teda sa jedná o neexistujúci predmet postúpenia, považuje žalovaný takéto právne úkony podľa ustanovenia § 39 OZ za absolútne neplatné. Súčasne žalovaný namietal, že samotný predmet jednotlivých zmlúv o postúpení pohľadávok je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný, keď z textu samotného postúpenia vyplýva, že poškodený postupuje pohľadávku, pričom z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že táto pohľadávka predstavuje záväzok poškodeného.
7. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia zo strany žalobcu žalovaný poukázal na Oznámenie, ktoré predložil žalobca, v zmysle ktorého žalovaný pri svojom postupe vychádzal z posudku, ktorý bol vypracovaný systémom AUDATEX, ktorý predstavuje automatizovaný kontrolný systém, používaný pre výpočet nákladov na opravy poškodených vozidiel, ktorý kalkuluje náklady na opravu konkrétneho vozidla. Z toho dôvodu má žalovaný za to, že náklady, ktoré žalobca vynaložil na opravu vozidla nepredstavujú náklady, ktorí bolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu, preto postup žalovaného považuje za oprávnený a riadne odôvodnený a priznané plnenie za maximálne možné a objektívne preukázané plnenie. Akékoľvek ďalšie nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a neodôvodnené.
8. Následne Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú vec tunajšiemu súdu na jej prejednanie. Okresný súd Bratislava I uznesením sp.zn. 32Cb/68/2019 zo dňa 24.09.2020 zrušil platobný rozkaz a vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k podanému odporu.
9. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 07.10.2020, pričom vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že žalovaný sám uznal nároky poškodeného na náhradu škody, keďže žalovaný z predmetnej škodovej udalosti čiastočne už plnil. Sporný preto nie je vznik poistnej udalosti, ale výška poskytnutého poistného plnenia.
10. Ohľadne námietky nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu tento uviedol, že ustanovenie § 524 ods. 1 OZ nijakým spôsobom nezakazuje uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky. Poškodený mal voči žalovanému pohľadávku za predmetnú poistnú udalosť. Zároveň mal žalobca voči poškodenému pohľadávku, na základe ktorých žalobca a poškodený uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávky poškodeného voči žalovanému, čo v danom prípade žiadny právny predpis nezakazuje.
11. Vo vzťahu k výške poskytnutého poistného plnenia žalobca uviedol, že je zrejmé, že žalovaný krátil poistné plnenie z dôvodu, že žalobca realizoval opravu poškodeného motorového vozidla v neautorizovanom servise. Žalobca opätovne zdôraznil, že takéto krátenie považuje za nedôvodné a neoprávnené. Poškodený si nechal opraviť motorové vozidlo v spoločnosti, ktorá má v predmete činnosti zapísané údržba motorových vozidiel bez zásahu do motorickej časti vozidla a opravy karosérií a poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 4C/47/2016, v zmysle záverov ktorého neprináleží poisťovni kompetencia členiť obchodné spoločnosti vykonávajúce, po splnení zákonných predpokladov, opravy cestných motorových vozidiel, opravy karosérií a lakovacie práce, na autorizované, či neautorizované servisy. Vo vzťahu argumentácii žalovaného, že pri priznaní poistného plnenia vychádzal z posudku, ktorý bol vypracovaný systémom AUDATEX, poukázal na to, že v danom prípade sa za žiadnych okolností nejedná o posudok, ale o kalkuláciu, teda dokument vypracovaný systémom samotného žalovaného, a to výlučne pre jeho potreby. Prvotné údaje, ako výška normohodiny a ceny jednotlivých náhradných dielov zadáva do tohto systému pre výpočet nákladov samotný žalovaný. V tomto smere poukázal na závery vyslovené Krajským súdom v Banskej Bystrici v rozsudku č.k. 14Co/60/2019-143 zo dňa 16.07.2019, v zmysle ktorých postup žalovaného, pokiaľ vypočítava náhradu škody len v programe AUDATEX, nemožno považovať za objektívne zistenie výšky škody.
12. Súd na pojednávaní konanom 22.09.2021 pojednával v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, pričom neúčasť právneho zástupcu žalovaného ospravedlnil. Právny zástupca žalobcu zotrval na svojich dovtedajších vyjadreniach.
13. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s listinami založenými v súdnom spise, a to:
- žaloba s prílohami z č.l. 1-36, konkrétne - zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 26.03.2019, záznam o dopravnej nehode, kalkulácia pre MV Audi A6 s EČV: KE-025JD, faktúra č. 2019005, Všeobecné poistné podmienky poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 711, oznámenie poistnom plnení zo dňa 19.03.2019 s prílohou, rozsudok OS BA I sp.zn. 4C/47/2016, rozsudok OS ZV sp.zn. 18C/95/2015, zápis o poškodení motorového vozidla,
- odpor voči platobnému rozkazu z č.l. 49-59 s prílohami, konkrétne kalkulácia č. 8013859769
- vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu k podanému odporu s prílohami z č.l. 73-93, konkrétne rozsudok KS v BB sp.zn. 14Co/60/2019
- súhlas žalovaného s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti z č.l. 103-109.
14. Z vykonaných dôkazov mal súd za preukázané, že žalobca nadobudol pohľadávku z vyššie špecifikovanej poistnej udalosti, ktorá spočívala v neuhradení časti poistného plnenia poškodenému žalovaným. Žalovaný nenamietal nesplnenie stanovených podmienok pre poskytnutie plnenia poškodenému, pričom nie je sporné, že žalovaný mu z povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel je nárok na náhradu škody z väčšej časti aj plnil. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení namietal výšku ceny za normohodinu práce, pričom poškodenému krátil poistné plnenie za normohodinu práce pri sume vyššej, ako žalovaným určenej sume 25,- EUR s DPH, ktorú žalovaný označil za priemernú cenu práce pre neautorizovaný servis v regióne. Samotné náklady na opravu boli žalovaným priznané podľa výpočtu programom Audatex, práce a cien náhradných dielov a lakovacieho materiálu sú podľa údajov od výrobcu vozidla. Z kalkulácie predloženej žalobcom vyplýva, že suma za opravu predmetného poškodeného motorového vozidla je vo výške 1023,78 EUR s DPH (853,15 EUR bez
DPH), priložená faktúra je na sumu 1.024,38 EUR s DPH (853,65 EUR bez DPH). Kalkulácia žalovaného zo systému Audatex je na sumu 627,97 EUR s DPH (523,31 bez DPH).
15. Podľa § 442 ods. 1 OZ sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
16. Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
17. Podľa § 4 ods. 2 písm. b/, d/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon o PZP“) v relevantnom znení má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, d) ušlého zisku.
18. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP v relevantnom znení, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP v relevantnom znení, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
20. Podľa 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Vo vzťahu k samotnému nároku, ktorý je predmetom žaloby, súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 OZ sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (obdobne aj uznesenie NS SR sp.zn. 4MCdo/23/2008).
23. K námietke žalovaného týkajúcej sa neurčitosti podanej žaloby súd uvádza, že žalobca v podanej žalobe uviedol skutočnosti, ktorými opísal skutkové okolnosti, z ktorých odvodzuje svoj nárok v rozsahu, ktorý umožnil súdu jeho jednoznačnú identifikáciu a individualizáciu. Súd preto námietku žalovaného, že žaloba nespĺňa kritériá požadované ustanovením § 132 CSP, vyhodnotil ako nedôvodnú.
24. K namietanému nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že predmetom týchto zmlúv bolo postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktoré žalobca eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi, teda sa jedná o neexistujúci predmet postúpenia, keďže nedošlo k úhrade týchto faktúr, na základe čoho považuje žalovaný takéto právne úkony podľa ustanovenia § 39 OZ za absolútne neplatné, súd uvádza, že základným predpokladom zodpovednosti za prevádzku motorového vozidla je škodová udalosť vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov. Už samotnou škodovou udalosťou dochádza k vzniku škody a k majetkovému úbytku na strane poškodeného, a to bez ohľadu na to, či si poškodený dá alebo nedá svoje poškodené motorové vozidlo opraviť. Žalobca, resp. poškodený, ktorý svoj nárok postúpil, si v predmetnom konaní uplatňuje nárok z povinného zmluvného poistenia vinníka nehody, ktorý bol poistený u žalovaného.
25. Z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b/ a ods. 4 zákona o PZP možno vyvodiť, že v prípade, ak dôjde ku škodovej udalosti v čase trvania poistenia, za ktorú zodpovedá poistený a na ktorú sa vzťahuje uvedené
poistenie, poisťovateľ má za poisteného poskytnúť poškodenému plnenie, teda nahradiť poškodenému preukázaný nárok na náhradu škody, pričom v zmysle § 15 ods. 1 zákona o PZP sa jedná o priamy nárok poškodeného voči poisťovni na náhradu škody. Vo veci konajúci súd zároveň uvádza, že nie je namieste stotožňovať nárok autoservisu voči poškodenému na zaplatenie fakturovanej ceny servisných prác v súvislosti s opravou poškodeného motorového vozidla, s nárokom poškodeného na poistné plnenie voči žalovanému. Ide o rôzne nároky založené rôznymi zmluvami prípadne právnymi skutočnosťami a existujúce medzi rôznymi subjektmi. Vzťah medzi poškodeným a autoservisom, ktorý realizoval opravu poškodeného motorového vozidla, vznikol na základe zmluvy o dielo, teda objednávky servisných prác zo strany poškodeného a realizácie týchto prác autoservisom. Právnym základom nároku poškodeného na poistné plnenie voči žalovanému ako poisťovateľovi je však náhrada škody uplatňovaná v zmysle § 4 ods. 2 písm. b/ a § 15 ods. 1 zákona o PZP. Z uvedeného je zrejmý právny základ jednotlivých právnych vzťahov a nárokov z nich vyplývajúcich, ktoré však nie je možné stotožňovať prípadne zmiešavať, ako to urobil žalovaný.
26. Keďže v danom prípade poškodený svoj priamy nárok voči žalovanému, v súlade s platnou právnou úpravou, postúpil na žalobcu, tento je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie práva proti žalovanému.
27. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázanú predmetnú škodovú udalosť, ako aj vystavenie faktúry za vykonanú opravu poškodeného vozidla. Žalovaný napriek vystavenej faktúre a splneniu podmienok v rámci nahlasovania poistných udalostí prešetril predmetnú poistnú udalosť tak, že krátil poistné plnenie o žalovanú istinu. Z predloženej faktúry je nepochybná skutočná výška škody, skutočné náklady na navrátenie poškodeného motorového vozidla do stavu pred poistnou udalosťou, pričom žalovaný dôvodnosť takéhoto krátenia v priebehu konania nepreukázal. Žalovaný v danom spore neoznačil ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazné prostriedky, ktoré by preukázali, že skutočne vynaložené náklady na opravu motorového vozidla poškodeného, v súvislosti s poistnou udalosťou, na základe ktorej bol žalovaný povinný poskytnúť poškodenému poistné plnenie, presiahli primerané a účelne vynaložené náklady na opravu. Jediným argumentom žalovaného vo vzťahu ku kráteniu poistného plnenia bol odkaz na kalkulačný program Audatex a zároveň uvedenie maximálnej ním akceptovanej sumy za Nmh prác pri neautorizovaných servisoch v danom regióne, ktorá má byť podľa jeho názoru cenou priemernou, pričom však neuviedol z čoho vypočítal túto priemernú cenu.
28. V kontexte uvedeného súd uvádza, že ak má opravovňa zapísaný ako predmet podnikania opravy cestných motorových vozidiel (čo v konaní nebolo sporné), neprináleží mu potom členiť subjekty vykonávajúce po splnení zákonných predpokladov opravy motorových vozidiel na autorizované, či neautorizované servisy. Ak sa poškodený rozhodol realizovať opravu vozidla v nezmluvnom neautorizovanom servise, neznamená to, že náklady ktoré boli vynaložené predstavujú náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci (vozidla) do pôvodného stavu. Podľa súdu neexistuje reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných, resp. zmluvných a nezmluvných, či neautorizovaných servisov. Samotná skutočnosť, že ide o autorizovaný, resp. zmluvný alebo nezmluvný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce. Objemový a časový úsek danej práce je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej udalosti. Napokon žalovaný súdu nepreukázal, že využil svoje oprávnenie určiť opravovňu, a preto nemôže svojvoľne krátiť poistné plnenie len preto, že motorové vozidlo bolo opravené v neautorizovanom servise. Žalovaný navyše nemá zákonný podklad vnútiť svoju vôľu výberu servisu poistenému, prípadné uprednostňovanie zmluvných servisov môže mať nanajvýš čisto odporúčací charakter. V rámci voľného trhu je na poškodenom, v akom servise (či autorizovanom, neautorizovanom, zmluvnom alebo nezmluvnom) si nechá poškodené motorové vozidlo opraviť, pokiaľ náklady, ktoré boli vynaložené sú účelné a smerovali k odstráneniu poškodení spôsobených v rámci škodovej udalosti.
29. Súd zároveň poukazuje aj na nariadenie komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20.04.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (tzv. všeobecná bloková výnimka) a v nariadení komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.05.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel, ktoré sa vzťahuje najmä k predajnému trhu - skrátene nazývané "bloková výnimka"- v zmysle ktorého majú všetky servisy rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, či preferovať niektoré z nich. Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a v rozpore s európskou legislatívou a jej zárukami. Vyššie uvedená bloková výnimka dáva možnosť prevádzať nezávislým servisom značkový
servis, údržbu a opravy aj nových automobilov v záručnej dobe, a to bez straty záruky samozrejme pri dodržaní postupov a rozsahu prác predpísaných výrobcom automobilu a pri použití originálnych alebo kvalitatívne rovnocenných náhradných dielov. Predmetné rozlišovanie a vnútené uprednostňovanie len určitého typu servisu vozidiel, by preto bolo v rozpore s hospodárskou súťažou a právom Európskej únie.
30. Vo vzťahu ku kráteniu výšky normohodiny práce vo veci konajúci súd konštatuje, že v tomto smere žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať primeranosť ním uvedených nákladov za normohodinu práce a uviesť na základe čoho považuje žalobcom požadovanú sumu za normohodinu práce za neprimeranú. Žalovaný, hoci bol povinný postupovať pri likvidácii poistnej udalosti s odbornou starostlivosťou, netvrdil, že v procese likvidácie poistnej udalosti odporučil poškodenému - poistenému autoservis pre daný typ a značku v regióne, v ktorom by bolo možné realizovať opravu poškodení motorového vozidla poškodeného v jednotkovej cene práce nižšej ako 25,- EUR a na takýto servis (ak existuje) nepoukázal ani vo svojich vyjadreniach. Žalovaný zároveň ani súdu nepreukázal, že by v danom regióne, prípadne kdekoľvek v Slovenskej republike, existoval vôbec autoservis, ktorý by realizoval opravu poškodení motorového vozidla rovnakej značky za sumu nižšiu, ako jednotkovú cenu práce vo výške 25,- EUR s DPH za normohodinu. Zároveň ani nepreukázal, z čoho vyvodil priemernú cenu v danom regióne práve sumu vo výške 25,- EUR s DPH. Za takýchto súvislostí sa potom súdu žalovaným tvrdené skutkové okolnosti ceny servisných prác javia ako hypotetické a bez reálneho základu. Námietka žalovaného tak zostala len v rovine tvrdenia a žalovaný neuniesol o nej dôkazné bremeno, na rozdiel od žalobcu, ktorý preukázal náklady na opravu poistnou udalosťou poškodeného motorového vozidla predloženou faktúrou.
31. Napokon súd dodáva, že samotnou kalkuláciou žalovaného je určená potencionálna škoda, nie však skutočná škoda, pretože kalkulačný program nemôže premietnuť všetky okolnosti konkrétnej opravy poškodeného vozidla. Takéto konanie žalovaného limitujúce vzniknutú škodu podľa toho, kde je vozidlo opravené, tak nemôže požívať právnu ochranu. Zároveň súd dáva do pozornosti skutočnosť, že kalkulácia v systéme AUDATEX a výstupy z tohto systému sú závislé na vstupných údajoch, ktoré do neho zadáva osoba, ktorá kalkuláciu vypracováva. Aj s ohľadom na uvedené nie je relevantná žalovaným predložená kalkulácia, z ktorej mal vychádzať pri riešení škodovej udalosti, keď výstup z nej neobsahuje atribút objektívnosti a nemá teda požadovanú výpovednú hodnotu.
32. Pre úplnosť súd dopĺňa, že správanie poškodeného len viedlo k tomu, aby obnovil stav poškodeného vozidla, ktorý tu bol pred poistnou udalosťou, a pokiaľ v zmysle takého správania a konania mu vznikli relevantné náklady na vykonanú opravu, tak je dôvodné zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávneného záujmu poškodeného, ktorému sa práve súdnym rozhodnutím zabezpečí náhrada plnenia, na ktoré sa poistenie vzťahovalo, k vynaloženiu ktorého bol poškodený donútený poistnou udalosťou.
33. Žalobca (resp. poškodený) teda riadne zdokladoval, že došlo k poškodeniu motorového vozidla, ktoré bolo opravené, ako aj výšku škody predloženou faktúrou autoservisu, teda si splnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvného vzťahu uzavretého so žalovaným, keď po vzniku poistnej udalosti si uplatnil poistné plnenie a predložil doklady v súvislosti s opravou motorového vozidla. Žalovaný zároveň nepreukázal kvalifikovaný právny dôvod krátenia poistného plnenia, t. j. bezdôvodne znížil požadované poistné plnenie, aj keď ho v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno, pretože z týchto tvrdení vyvodzoval priaznivé dôsledky pre seba. Súd preto žalovaného zaviazal na doplatenie poistného plnenia v sume 396,41 EUR, teda na sumu, o ktorú žalovaný krátil poistné plnenie.
34. Žalovaný nerozporoval v prejednávanej veci žalobcom uplatnený úrok z omeškania a ani moment omeškania sa s poistným plnením. Na základe uvedeného priznal súd žalobcovi proti žalovanému nárok na doplatok poistného plnenia v celej ním uplatnenej výške 396,41 EUR spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 04.04.2019 až do zaplatenia, s poukazom na § 517 ods. 1 a ods. 2 OZ v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Omeškanie žalovaného súd ustálil poukazom na § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keďže z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 19.03.2019 vyplýva, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 15.03.2019. So zohľadnením zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty tak omeškanie žalovaného nastalo dňom 31.03.2019. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania práve až odo dňa 04.04.2019, preto súd jeho návrhu vyhovel.
35. S ohľadom na všetko uvedené súd priznal žalobcovi žalovaný nárok a úrok z omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v potrebnom počte vyhotovení. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015 Z.z. %2523127'&ucin-k-dni='30.12.9999'>) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 366 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015 Z.z.%2523366'&ucin-k- dni='30.12.9999'> prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V prípade, ak nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='233/1995 Z.z.'&ucin-k- dni='30.12.9999'> o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).