Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sa/58/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: P., bytom U. Y. XXX/XX, F., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Račianska 71, o preskúmanie rozhodnutí žalovaného č. zo dňa 28. 10. 2019, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu zamieta. Krajský súd žalovanému nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. Rozhodnutím žalovaného č. zo dňa 28. 10. 2019 podľa , v spojení s a o správnom konaní, odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Útvaru sociálneho zabezpečenia zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS -d-11817/14-2019 zo dňa 22. 07. 2019 potvrdil.

2. Prvostupňový správny orgán predmetným rozhodnutím zo dňa 22. 07. 2019 zastavil konanie na základe žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku zo dňa 25. 01. 2019, pretože v tej istej veci bolo už právoplatne rozhodnuté a skutkový stav sa podstatne nezmenil.

Svoje rozhodnutie prvostupňový správny orgán odôvodnil tým, že žalobca opätovne žiadal o obnovenie vyplácania starobného dôchodku a svoju žiadosť odôvodňoval rozsudkom NS SR č. zo dňa 27. 09. 2017, z ktorého vyplýva, že prvostupňový správny orgán má rozhodnúť o nároku na starobný dôchodok podľa o sociálnom zabezpečení a zároveň podotkol, že Sociálna poisťovňa ústredie mu dňom 06. 02. 2018 zastavila vyplácanie starobného dôchodku.

Z rozsudku vyplýva, že ak nárok na starobný dôchodok vznikol podľa 5. časti pred účinnosťou osobitného právneho predpisu, príslušná rozhodnúť o nároku na starobný dôchodok nie je sociálna poisťovňa, ale orgán uvedený v , t.j. orgán Ministerstva spravodlivosti SR, čo je prvostupňový správny orgán.

Prvostupňový správny orgán preskúmal žiadosť žalobcu oboznámením sa pripojeného dávkového spisu, dospel k záveru, že je príslušným orgánom vo veci konať a rozhodnúť, avšak nie sú splnené podmienky pre vydanie meritórneho rozhodnutia vo veci samej, nakoľko v tej istej veci bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím zo dňa 24. 10. 2018. Týmto rozhodnutím žalobcovi nebol priznaný starobný dôchodok, pretože vypočítaná suma starobného dôchodku vo výške 593,66 eur je nižšia ako vyplácaný príspevok za službu, ktorý je považovaný za výsluhový dôchodok ku dňu 06. 02. 2018 v sume 621,04 eur mesačne.

Prvostupňový správny orgán realizoval týmto rozhodnutím rozsudok Najvyššieho súdu SR č. zo dňa 27. 09. 2017, v ktorom bol vyjadrený právny názor o príslušnosti orgánu na rozhodnutie o starobnom dôchodku. Keďže sa vo veci už právoplatne rozhodlo, nemožno o tej istej žiadosti rozhodovať opätovne, s výnimkou ak by sa podstatne zmenil skutkový stav.

Z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia vyplýva, že k zmene skutkového stavu nedošlo, pretože žalobcovi boli zhodnotené všetky obdobia trvania výkonu služby a civilného zamestnania 36 rokov a 178 dní, z toho v I. kategórii funkcií 27 rokov a 148 dní a v III. kategórii zamestnania 9 rokov a 30 dní, teda suma vypočítaného starobného dôchodku bez prídavku dôchodku sa nezmenila, je nižšia ako v totožne posudzovanej veci v r. 2018. Z toho dôvodu prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že sú splnené všetky procesné podmienky na zastavenie správneho konania.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že rozhodnutie je nezákonné, diskriminačné, zmätočné a nepreskúmateľné a navrhol rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.

4. Minister spravodlivosti SR rozhodnutím č. zo dňa 28. 10. 2019 potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán pred vydaním rozhodnutia o zastavení konania skúmal splnenie podmienok v tej istej veci a okolnosti, čo vo veci nastala podstatná zmena skutkového stavu. Z predloženej dokumentácie vyplýva, že k zmene skutkového stavu nedošlo, pretože žalobcovi boli zhodnotené všetky obdobia trvania výkonu služby a civilného zamestnania, t.j. celkom 36 rokov a 178 dní, pričom suma vypočítaného starobného dôchodku je nižšia ako výška príspevku za službu, preto boli splnené všetky procesné podmienky na zastavenie správneho konania.

5. Z ustanovenia vyplýva, že pri splnení všetkých podmienok nároku na starobný dôchodok žiadateľ má od dovŕšenia dôchodkového veku v danom prípade od 25. 04. 2001 buď nárok na príspevok alebo na starobný dôchodok. Vyššia dávka príspevku za službu, ktorá mu bola priznaná od 01. 02. 1998 rozhodnutím zo dňa 09. 02. 1998 sa považuje za príspevok od účinnosti a od účinnosti sa považuje za výsluhový dôchodok, ktorý po dovŕšení dôchodkového veku má charakter dávky v starobe. Táto vyššia dávka je žalobcovi vyplácaná v sume 637,24 eura na základe rozhodnutia o zvýšení výsluhového dôchodku od 01. 07. 2018.

6. V zmysle , podľa ktorého ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu viacerých dôchodkov toho istého druhu alebo ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku a dôchodku za výsluhu rokov, vypláca sa iba jeden dôchodok, a to vyšší. Pri súčasnom splnení podmienok nároku na výplatu starobného, invalidného, čiastočne invalidného dôchodku a dôchodku za výsluhu rokov ale v rovnakej výške, vypláca sa dôchodok, ktorý si oprávnený zvolil. V tejto súvislosti prvostupňový správny orgán vykonal úpravu porovnaním vyplácaného príspevku s vypočítaným starobným dôchodok, a tento mu nepriznal, pretože suma starobného dôchodku bola nižšia, preto sa žalobcovi vypláca vyššia dávka, a to výsluhový príspevok, ktorý je považovaný za výsluhový dôchodok.

Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR nevyplýva, aby žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán, nastúpil do právneho postavenia namiesto sociálnej poisťovne a naďalej vyplácal žalobcovi starobný dôchodok. Z týchto dôvodov napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

II.

7. Žalobca podal žalobcu dňa 22. 11. 2019, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia Ministra spravodlivosti SR, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Poukazoval v žalobe, že rozhodnutie žalovaného je v rozpore s platnou judikatúrou Ústavného súdu SR, konkrétne na rozhodnutie č. . Ďalej poukázal, že keď ukončil služobný pomer, tak nedošlo a nemohlo dôjsť k súbehu nároku na starobný dôchodok s prídavkom za službu a k súbehu nárokov nemohlo dôjsť z titulu, že ukončil službu v čase, keď nemal dôchodkový vek, nemal 55 rokov.

Ďalej žalobca uviedol, že Najvyšší súd SR svojím rozsudkom zo dňa 27. 09. 2017 neuložil prvostupňovému správnemu orgánu vykonať výpočet výšky prídavku k starobnému dôchodku, ale uložil povinnosť mu priznať starobný dôchodok, na ktorý mu priznal zákonný nárok dňom 25. 04. 2021 podľa ustanovenia na základe odstúpenej jeho žiadosti z 25. 11. 2013. Naviac k tomu, aby mohol súd uložiť povinnosť výpočtu výšky prídavku k starobnému dôchodku ako aj tomu, aby to prvostupňový správny orgán vykonal, bránilo ustanovenie , podľa ktorého už od 01. 07. 2002 nevznikol zákonný nárok na prídavok k starobnému dôchodku. Z týchto skutočností jednoznačne vyplýva, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, diskriminačné, zmätočné a nepreskúmateľné. Navrhoval rozhodnutie zrušiť a vrátiť na nové konanie.

III.

8. Žalovaný správny orgán podal písomné vyjadrenie k žalobe dňa 24. 05. 2021. 2020, v ktorom uviedol, že žiada žalobu v zmysle ako neprípustnú odmietnuť, pretože sa jedná o procesné rozhodnutie správneho orgánu, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu.

Žalovaný ďalej uviedol, že podľa personálneho rozkazu riaditeľa Nápravného ústavu pre mladistvých Martin č. 72 zo dňa 24. 11. 1997 žalobca skončil pracovný pomer dňom 31. 01. 1998. Od 01. 02. 1998 bol žalobcovi priznaný príspevok za službu rozhodnutím č. GR ZVJS-11817/30-98 zo dňa 09. 02. 1998 podľa a nasledujúce o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR, ktorý má od dovŕšenia dôchodkového veku charakter dávky v starobe.

Od 01. 04. 1998 príspevok za službu, na ktorý vznikol nárok podľa predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona sa podľa o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVJS SR a ŽP považuje za príspevok podľa tohto zákona.

Žalobca je narodený 25. 04. 1946. Z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia vyplýva, že žalobca službu policajta v I. kategórii vykonával 27 rokov a 148 dní, a to od 01. 10. 1965 do 27. 09. 1967 ZVS v I. kategórii funkcií (1 rok a 362 dní), od 13. 04. 1971 do 10. 05. 1971 vojenské cvičenie v I. kategórii funkcií (28 dní), od 01. 10. 1972 do 31. 01. 1998 príslušník ZVJS v I. kategórii funkcií (25 rokov a 123 dní). Dôchodkový vek 55 rokov dovŕšil žalobca dňa 25. 04. 2001.

Pre účely započítania civilného zamestnania bolo žalobcovi započítané obdobie 9 rokov a 30 dní, a to: od 06. 07. 1964 do 30. 09. 1965 - ZTS TEES a.s. Martin (1 rok a 86 dní), od 28. 09. 1967 do 12. 04. 1971

- ZTS TEES a.s. Martin (3 roky a 197 dní), od 11. 05. 1971 do 30. 09. 1972 - ZTS TEES a.s. Martin (1 rok a 143 dní), od 01. 02. 1998 do 31. 12. 2000 náhradná doba, t.j. doba, pre po ktorú sa evidovanému nezamestnanému vypláca podpora v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu, t.j. od zamestnanosti v znení neskorších predpisov (2 roky a 334 dní). Žalobca od 31. 01. 1998 zamestnaný nebol a na obdobie po vzniku nároku na starobný dôchodok po 25. 04. 2001 sa neprihliada. Po dosiahnutí 18. roku veku bolo žalobcovi zhodnotených 36 rokov a 178 dní, z toho v I. kategórii funkcií 27 rokov a 148 dní, III. kategórii zamestnania 9 rokov a 30 dní.

Žalobca už pred nadobudnutím účinnosti , t.j. pred 01. 07. 2002 splnil všetky podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa 5. časti (), a to po splnení zákonom stanovených podmienok (dovŕšením 55 rokov veku, dňom 25. 04. 2001, v dôsledku čoho došlo k súbehu nároku na starobný dôchodok s príspevkom za službu a dobou zamestnania viac ako 25 rokov). Žalobca k 31. 12. 2003 zamestnaný nebol, vzhľadom na to sa na žalobcu nemôže vzťahovať ustanovenie o sociálnom poistení. Žalobcovi nárok na starobný dôchodok podľa nesporne vznikol už dňom 25. 04. 2001.

Kompetencia príslušných orgánov Ministerstva spravodlivosti SR rozhodnúť o sociálnom zabezpečení policajtov, teda aj o nároku na starobný dôchodok nie je v danom prípade ustanovením bodu 1 dotknutá, keďže nárok na starobný dôchodok žalobcovi vznikol pred 01. 07. 2002. Súčasne žalobca nebol od vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. 12. 2003 tak ako to predpokladá ustanovenie V tejto súvislosti rozhodnúť o nároku žalobcu na starobný dôchodok prináleží príslušnému orgánu Ministerstva spravodlivosti SR podľa a , na ktoré poukazuje

ustanovenie , v spojitosti s s ohľadom na ustanovenie , podľa ktorého platí, že nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby do I., II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. 12. 2023.

Žalovaný v tejto súvislosti uvádza, že v dobe rozhodovania o starobnom dôchodku bol žalobca poberateľom príspevku za službu (ktorý bol následne považovaný za výsluhový dôchodok), pričom vo vzťahu k primerane použil ustanovenie a urobil úpravu rozhodnutím zo dňa 24. 10. 2018, kedy prvostupňový správny orgán porovnal výšku sumy vyplácaného výsluhové príspevku s vypočítaným starobným dôchodkom a neprihnal žalobcovi starobný dôchodok, pretože suma vypočítaného starobného dôchodku bola 593,66 euro mesačne, čo je nižšia ako vyplácaný príspevok za službu, ktorý bol považovaný za výsluhový dôchodok v sume 621,04 eura, ktorý bol následne zvýšený od 01. 07. 2018 rozhodnutím zo dňa 30. 06. 2018 o sumu 16,20 eur na sumu 637,24 eura, ktorú žalobca poberal v čase vydania prvostupňového rozhodnutia.

Novou právnou úpravou po prijatí zákona účinný od 01. 07. 2002 bol sledovaný cieľ, aby mohla byť vyššia dávka vyplácaná naďalej aj po dosiahnutí veku 60 rokov, v prípade žalobcu, inak by bol príspevok odňatý a žalobcovi by bol po 60 roku veku priznaný starobný dôchodok, ktorý by bol nižší.

K námietke žalobcu žalovaný uvádza, že žalobca si nesprávne vyložil aplikáciu právnych noriem, ktoré sú rozhodujúce k dátumu vzniku nároku na starobný dôchodok, a týmto dátumom je 25. 04. 2001 (aplikácia a ). Na uvedenom nič nemení tá skutočnosť, že žalobca požiadal o priznanie starobného dôchodku až v r. 2018 a celkom nesprávne si vyložil aplikáciu právnych noriem k dátumu podania žiadosti o priznanie starobného dôchodku, avšak rozhodujúca je skutočnosť na strane žalobcu, a to dovŕšenie dôchodkového veku nenastalo v r. 2018 ale dňa 25. 04. 2001.

Vo vzťahu k ustanoveniu , na ktoré sa žalobca odvoláva a ktorého účinnosť bola obmedzená do 30. 06. 2016, žalovaný uvádza, že predmetnú námietku žalobcu považuje za irelevantnú, pretože v prípade žalobcu ide o konanie, ktoré začalo po dátume 30. 06. 2016.

Žalobca splnil podmienky nároku na starobný dôchodok k 25. 04. 2001 a žalovaný zdôrazňuje, že žalobca splnenie podmienok nároku na starobný dôchodok si zamieňa so splnením podmienok nároku na výplatu starobného dôchodku. Žalobcovi unikli skutočnosti, a to zohľadnenie súbehu nároku na dávky a vylúčeného nároku na výplatu dávok (príspevku za službu so starobným dôchodkom), teda možnosť poberania len jednej, a to vyššej dávky, čo malo podstatný vplyv na vydanie rozhodnutia zo dňa 24. 10. 2018. Žiadal žalobu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietnuť, pretože všetky práva žalobcu boli žalovaným rešpektované.

IV.

9. Žalobca k vyjadreniu žalovaného vyjadril dňa 09. 08. 2021, kde poukázal, že celé vyjadrenie je postavené na nezákonnosti, najmä, že dňom 25. 04. 2001 u neho došlo k súbehu nároku na výsluhový príspevok s nárokom na starobný dôchodok mal dňom 25. 04. 2001, kedy mal možnosť voľby poberania výsluhového dôchodku namiesto starobného dôchodku s prídavkom k starobnému dôchodku. Ďalej poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 09. 2017, ktorý jasne uviedol, že získal viac ako 25 rokov zamestnania a vykonával službu v I. kategórii funkcií však ako 20 rokov, teda splnil podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok dovŕšením 55 roku veku, teda dňom 25. 04. 2001. Žiadosť o priznanie starobného dôchodku podal dňa 25. 11. 2013, teda až 11 rokov od dátumu, kedy mu vnikol nárok na starobný dôchodok.

Poukázal na tú skutočnosť, že požiadal SP o vyplácanie starobného dôchodku žiadosťou zo dňa 25. 11. 2013, kedy už 11 rokov platil , účinný od 01. 07. 2002, ktorý ustanovením zrušil Aj takéto tvrdenie žalovaného len a len preukazuje neznalosť právnych predpisov a zámerné zamieňanie si pojmov dôchodku za výsluhu rokov a výsluhový príspevok, ktorý sa mohol priznať len podľa

V.

10. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe bez pojednávania podľa a podľa dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. 11. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovaného konštatoval, že nezistil dôvod, že by sa žalovaný odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia. Žalovaný sa v rozhodnutí vyporiadal so všetkými námietkami žalobcu a rozhodnutie riadne zdôvodnil. 12. K námietke žalobcu, že žalovaný rozhodol o jeho žiadosti na základe uznesenia Najvyššieho súdu SR č. zo dňa 27. 09. 2017 správny súd uvádza, ako je to aj citované v predmetnom rozhodnutí žalobcovi bol za 27 rokov služby v 1. kategórii funkcií od 1.februára 1998 priznaný príspevok za službu podľa V zmysle pre vojakov z povolania a vojakov, ktorí sú počas činnej služby hmotne zabezpečení ako , pre príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov zborov nápravnej výchovy a občanov, ktorí boli týmito vojakmi alebo príslušníkmi a splnili podmienku nároku na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona (ďalej len ""), platia ostatné ustanovenia tohto zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak. 13. Podľa na účely tohto zákona sa za príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti považujú aj príslušníci Federálnej bezpečnostnej informačnej služby, príslušníci Slovenskej informačnej služby a policajti zaradení v policajných zboroch a za príslušníkov Zboru nápravnej výchovy sa považujú aj príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže. 14. Podľa vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií. Je nesporné, že navrhovateľ získal viac ako 25 rokov zamestnania a že vykonával službu zaradenú do 1.kategórie funkcií viac ako 20 rokov. Splnil teda všetky podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok dňom dovŕšenia 55.roku veku. Nárok na starobný dôchodok mu preto vznikol dňom 25. 04. 2001. Zo žiadosti o starobný dôchodok spísanej dňa 25. 11. 2013 vyplýva, že od skončenia služobného pomeru dňom 31. januára 1998 navrhovateľ už nebol zamestnaný - v dobe od 1.februára 1998 do 30. januára 2003 bol evidovaný na úrade práce. Uvedenú dobu evidencie nie je možné započítať do doby zamestnania v celosti, ale iba od 1.februára 1998 do 31.2000 [ v znení účinnom do 31. decembra 2000. Po 31. decembri 2000, teda navrhovateľ nezískal žiadne doby poistenia (zamestnania). O dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhoduje, pokiaľ ide o príslušníkov zborov nápravnej výchovy, orgán príslušného ministerstva spravodlivosti republiky [ ]. 15. Podľa bodu 1 v znení od 1. júla 2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú až 145 o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. 16. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že v ňom uvedené ustanovenia sa nepoužijú až od 1. júla 2002, počnúc ktorým mohol policajtom najskôr vzniknúť nárok na výsluhový dôchodok podľa 17. Aplikácia ustanovení a nasl. však nie je vylúčená pri nárokoch na starobný dôchodok tých policajtov, ktoré vznikli do 30. júna 2002 a policajt nebol k tomuto dňu nepretržite zamestnaný. Keďže všetky podmienky nároku na starobný dôchodok navrhovateľ splnil dňom 21. 04. 2001, právomoc rozhodnúť o jeho žiadosti o starobný dôchodok má v zmysle [ Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže ako orgán príslušného Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, a to bez ohľadu na to, že žiadosť o starobný dôchodok podal až 25.novembra 2013. 18. Žalovaný správny orgán rozhodnutím č. GR ZVJS-d-11817/14-2018 zo dňa 24. 10. 2018 žalobcovi nepriznal starobný dôchodok, považovaný za výsluhový dôchodok, pretože vypočítaná suma dávky je nižšia ako vyplácaný príspevok za službu považovaný za výsluhový dôchodok. 19. Žalobca dosiahol fyzický vek 55 rokov dňa 25. 04. 2001 a k tomuto dňu splnil všetky podmienky nároku na starobný dôchodok podľa 5. časti Výška starobného dôchodku bola vypočítaná podľa a za roky 1988-1997. Suma starobného dôchodku bola vypočítaná vo výške 8.764,-Sk mesačne a k tejto sume patrili zvýšenia starobného dôchodku podľa jednotlivých úprav za obdobie rokov 2001-2017 až na sumu 593,66 eur od 7. mesiaca roku 2017.

20. K 06. 02. 2018, od ktorého žiadal žalobca priznať starobný dôchodok bol mu vyplácaný výsluhový dôchodok, predtým príspevok za službu, v sume 621,04 eur mesačne, ktorý bol vyšší ako vypočítaný starobný dôchodok bez prídavku v sume 593,66 eur. 21. Žalobca požiadal 31. 01. 2019 žiadosťou o obnovenie vyplácania starobného dôchodku od 06. 02. 2018. 22. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím GR ZVJS-d-11817/14-2019 zo dňa 22. 07. 2019 zastavil konanie o priznanie starobného dôchodku žalobcu, pretože v tej istej veci bolo už právoplatne rozhodnuté a skutkový stav sa v podstate nezmenil. 23. Žalovaný správny orgán preskúmavaným rozhodnutím č. zo dňa 28. 10. 2019 zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako vecne správne potvrdil. 24. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že prvostupňový správny orgán skúmal podmienky konania pred vydaním rozhodnutia ako aj okolnosti, či nastala podstatná zmena skutkového stavu predchádzajúcej žiadosti o priznanie starobného dôchodku, o ktorej bolo rozhodovaní v r. 2018. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že skutkový stav veci v danom prípade sa nezmenil. Z predloženého administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že žalobcovi boli zhodnotené všetky doby trvania výkonu služby a civilného zamestnania celkom 36 rokov a 178 dní. Suma vypočítaného dôchodku sa nezmenila, teda je nižšia ako výška príspevku za službu, resp. za výsluhový dôchodok. 25. Správny súd dáva do pozornosti, že i keď žalobca požiadal o starobný dôchodok svojou žiadosťou v r. 2018, nič nemení na tom, že pre žalovaný správny orgán je dôležitá skutočnosť dovŕšenie dôchodkového veku žalobcu, teda je rozhodujúci dátum vzniku nároku na starobný dôchodok, a týmto dátumom je 25. 04. 2001, teda aplikácia a pri výpočte starobného dôchodku. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré boli jednoznačne preukázané, že žalobca sa domáhal opätovnou žiadosťou o priznanie starobného dôchodku, i napriek tomu, že sa nezmenili skutkové pomery, správne prvostupňový orgán rozhodol, a taktiež aj žalovaný, preto súd podľa žalobu ako nedôvodnú zamietol.

26. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (, ods. 2 ). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (, ods. 1, 2, 3 ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v , ods. 1, 2 . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1 mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (, ods. 2, písm. c/).