Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_16Sa-4-2023.pdf
PDF · 84.38 KB
Case nature
Area
Subarea
16Sa/4/2023
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX. XXXXXX XXXX, bytom C. D. XXX/XX, E., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. F. G./XX-XXXX z 22. júla 2019 , takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave žalobu odmieta. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania a kasačného konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) dňa 22. novembra 2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „GR ZVJS“) z 22. júla 2019 č. F. G./XX-XXXX (ďalej len „napadnuté prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bolo zastavené správne konanie o priznanie starobného dôchodku iniciované žiadosťou žalobcu z 18. júna 2019, pretože v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. 2. Krajský súd žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) uznesením č. k. 23Sa/101/2019-17 zo dňa 17. decembra 2019 (ďalej len „uznesenie o odmietnutí žaloby“), pretože správna žaloba smerovala proti rozhodnutiu, ktoré je podľa § 7 písm. a) SSP vylúčené zo súdneho prieskumu z dôvodu, že žalobca nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Pokiaľ totiž voči napadnutému prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy nebolo podané odvolanie, nemôže byť samostatným predmetom prieskumu zo strany správneho súdu. Žalobca mal svoju žalobu po správnosti smerovať voči druhostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy. 3. Žalobca napadol uznesenie o odmietnutí žaloby kasačnou sťažnosťou v ktorej namietal, že odvolanie voči napadnutému prvostupňovému rozhodnutiu podal a rozhodol o ňom minister spravodlivosti Slovenskej republiky tak, že odvolanie zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) uznesenie o odmietnutí žaloby zrušil uznesením sp. zn. 9Sžsk/37/2020 z 27. júla 2020 a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie konštatujúc, že odmietnutie žaloby bolo predčasné, pretože označenie prvostupňového rozhodnutia ako toho, ktoré má byť správnym súdom preskúmavané, je formálnym nedostatkom ktorý možno odstrániť a preto mal krajský súd najprv vyzvať žalobcu postupom podľa § 58 ods. 2 SSP na doplnenie žaloby a predloženie druhostupňového rozhodnutia ministra spravodlivosti SR. 5. Uznesením č. k. 23Sa/58/2020-44 z 13. novembra 2020 (ďalej len „uznesenie o výzve na odstránenie vád podania“) vyzval krajský súd žalobcu na predloženie druhostupňového rozhodnutia ministra spravodlivosti Slovenskej republiky ako spôsobilého predmetu prieskumu v správnom súdnictve. V bode 4 predmetného uznesenia žalobcu zároveň poučil, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie GR ZVJS nie je možné samostatne preskúmať. 6. Následne, na výzvu krajského súdu žalobca doložil druhostupňové rozhodnutie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. XXXXX/XXXX/XX z 28. októbra 2019 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“)
a súčasne zdôraznil, že správnou žalobou sa domáha preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého prvostupňového rozhodnutia, ktoré ako jediné považuje za to, ktorým boli porušené jeho práva. 7. Krajský súd, postupujúc podľa záväzného právneho názoru Najvyššieho súdu a posudzujúc správnu žalobu neformálne, pristúpil k preskúmaniu zákonnosti druhostupňového rozhodnutia ministra spravodlivosti Slovenskej republiky a žalobu rozsudkom č. k. 23Sa/58/2020-62 zo dňa 18. októbra 2021 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) zamietol. 8. Žalobca napadol rozsudok krajského súdu kasačnou sťažnosťou, ktorou namietal, že nežiadal o preskúmanie druhostupňového rozhodnutia ministra spravodlivosti Slovenskej republiky z 28. októbra 2019 ale výslovne žiadal prieskum napadnutého prvostupňového rozhodnutia, ktorým bolo porušené jeho právo na starobný dôchodok. 9. O kasačnej sťažnosti rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“) rozsudkom sp. zn. 7Ssk/59/2022 z 26. apríla 2023 (ďalej len „rozsudok kasačného súdu“) ktorým rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, konštatujúc, že krajský súd pochybil, pokiaľ ignoroval opakovane a jasne prejavenú vôľu žalobcu, že predmetom prieskumu má byť napadnuté prvostupňové rozhodnutie a nie rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu. Povinnosťou krajského súdu bolo vychádzať z toho, že žalobca sa domáhal súdneho prieskumu napadnutého prvostupňového rozhodnutia a vo vzťahu ku nemu mal skúmať aj naplnenie procesných podmienok. 10. Dňa 13. novembra 2023 doručil žalobca Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) podanie, v ktorom opätovne namietal voči záverom uvedeným v napadnutom prvostupňovom rozhodnutí, jeho zákonnosť žiadal preskúmať a následne ho zrušiť. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. Podľa § 3 ods. 1, písm. a), b), c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie a) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Podľa § 7 písm. a) SSP, správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. 11. Správny súd v prvom rade odkazuje na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“), ktorým boli zriadené správne súdy (medzi nimi aj Správny súd v Bratislave), ktoré v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 citovaného zákona začali svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zákona o správnych súdoch zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Správny súd teda začal konať vo všetkých veciach v ktorých je od 1. júna 2023 daná
právomoc správnych súdov, v ktorých do 31. mája 2023 konali Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Trnave. 12. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná na krajskom súde pod pridelenou spisovou značkou 23Sa/58/2020 (predtým aj sp. zn. 23Sa/101/2019). Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný správny súd. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej konal a rozhodol pod novou spisovou značkou 16Sa/4/2023, ktorá jej bola pridelená po vrátení veci z Najvyššieho správneho súdu. 13. Správny súd, viazaný právnym názorom Najvyššieho správneho súdu, skôr ako pristúpil k vecnému vybaveniu správnej žaloby, ustálil, že žalobca jasne, opakovane a konštantne prejavil svoju vôľu iniciovať a docieliť súdny prieskum prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým je rozhodnutie č. F. G./XX-XXXX G. z 22. júla 2019. Správny súd pre odstránenie akýchkoľvek pochybností dodáva, že nevidel dôvod, aby opätovne vyzýval žalobcu na odstránenie vád podania resp. na riadnu opravu a doplnenie všetkých náležitostí správnej žaloby v sociálnych veciach (§ 202 ods. 1 SSP) tak, aby ju bolo možné vecne prejednať a to s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu (uznesenie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Ssk/5/2022 publikované pod č. 37/2022 ZNSS) ako aj s poukazom na podanie žalobcu z 13. novembra 2023 nadväzujúce na rozsudok kasačného súdu, v ktorom žalobca opätovne zdôraznil, že žiada preskúmať zákonnosť napadnutého prvostupňového rozhodnutia GR ZVJS. Priestor na opravu a doplnenie správnej žaloby mu bol už raz poskytnutý uznesením o výzve na odstránenie vád podania, ktorý však vhodne nevyužil. 14. V nadväznosti na ustálenie predmetu prieskumu správny súd zdôrazňuje, že správne súdnictvo vychádza zo zásady subsidiarity súdneho prieskumu, teda súdna ochrana nastupuje až v tom okamihu, keď sa už účastník správneho konania nemôže domôcť svojich práv v rámci správneho konania uplatnením prípustných riadnych opravných prostriedkov. V rámci správneho konania treba za vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov považovať až rozhodnutie o nich v rámci druhostupňového konania na príslušnom správnom orgáne. Následne je možné správnu žalobu podať až proti takémuto rozhodnutiu podľa príslušných ustanovení SSP, t. j. v tomto prípade možnosť podania správnej žaloby proti rozhodnutiu vydanému odvolacím správnym orgánom o podanom opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu, ak vydané rozhodnutie žalobca nepovažoval za zákonné. 15. Správny súd zdôrazňuje, že konanie v správnom súdnictve je prostriedkom ultima ratio, a teda ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov právnych vzťahov súdom nastupuje až po zlyhaní všetkých zákonných prostriedkov nápravy v rámci správneho konania. Konštrukcia Správneho súdneho poriadku preto vychádza z požiadavky vyčerpania prípustných opravných prostriedkov v zmysle ustanovenia § 7 písm. a) SSP, t. j. správne súdy preskúmavajú až právoplatné, resp. konečné rozhodnutia správnych orgánov. 16. Preskúmaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo priložené k žalobe, správny súd zistil, že ide o rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, čo preukazuje i poučenie rozhodnutia, v zmysle ktorého je možné proti danému rozhodnutiu podať riadny opravný prostriedok, t. j. odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Rozhodnutie je preskúmateľné súdom po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, čo vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia § 7 písm. a) SSP. Z vyššie uvedených dôvodov preto správny súd dospel k záveru, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. 17. Správny súd reflektuje na argumentáciu žalobcu, podľa ktorej boli jeho subjektívne práva porušené výlučne napadnutým prvostupňovým rozhodnutím ktorého súdny prieskum zákonnosti žiada a tieto námietky by samozrejme zo strany správneho súdu nezostali nepovšimnuté, pokiaľ by ich žalobca namietal spôsobom predpokladaným relevantnými ustanoveniami SSP. Administratívne konanie je totiž ovládané princípom jednoty prvostupňového a odvolacieho konania, ktoré sa posudzujú ako jeden celok. Vychádzajúc z ustanovenia § 191 ods. 3 SSP je preto možné zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy (pokiaľ by to žalobca navrhol), avšak iba súčasne spolu s druhostupňovým rozhodnutím, voči ktorému by správna žaloba smerovala. Na druhej strane, samo prvostupňové rozhodnutie (voči ktorému zákon pripúšťa podanie riadneho opravného prostriedku) možno podrobiť prieskumu iba v rámci administratívneho konania. 18. Keďže žalobca aj napriek poučeniu správneho súdu zotrval na podanej správnej žalobe v jej pôvodnom znení, smerujúcej voči napadnutému prvostupňovému rozhodnutiu GR ZVJS, správny súd nemal inú možnosť ako z takto jasne prejavenej vôle žalobcu vychádzať, a teda aj z požadovaného žalobného návrhu a preskúmavaného rozhodnutia. Za tohto procesno-právneho stavu správny súd musel správnu žalobu postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. a) SSP odmietnuť. 19. Záverom správny súd poukazuje na početné obdobné súdne konania, ktorých účastníkom bol sám žalobca, a v ktorých sa neúspešne domáhal súdneho prieskumu prvostupňového rozhodnutia
orgánu verejnej správy (napríklad konania vedené na krajskom súde pod sp. zn. 23Sa/101/2019, sp. zn. 22Sa/7/2022 a sp. zn. 23Sa/46/2021 ktoré boli skončené odmietnutím správnej žaloby ako neprípustnej). V jednom z posledných konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 22Sa/19/2022, krajský súd správnu žalobu odmietol postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP ako neprípustnú, pričom Najvyšší správny súd rozhodujúc o kasačnej sťažnosti žalobcu v uznesení sp. zn. 6Ssk/65/2023 z 20. apríla 2023 konštatoval, že krajský súd nepochybil, pokiaľ správnu žalobu smerujúcu voči prvostupňovému rozhodnutiu (hoci za súčasného využitia riadneho opravného prostriedku žalobcom a existencie druhostupňového rozhodnutia o odvolaní) odmietol. 20. Hoci je to žalobca, ktorý v dôsledku neodstránenia vád podania procesne zavinil odmietnutie žaloby pre jej neprípustnosť, a postupom podľa ustanovenia § 171 ods. 1 SSP by mal správny súd po správnosti priznať trovy konania ako aj kasačného konania žalovanému, ten vo vyjadrení k žalobe výslovne uviedol, že trovy konania priznať nežiada. Správny súd s odkazom na uvedené zistenie rozhodol o trovách konania ako aj kasačného konania tak, že právo na ich náhradu žalovanému nepriznal.
Poučenie:
Doručené uznesenie je právoplatné (§ 151 ods. 2 SSP). Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.