Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/54/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Borisom Šiškom, PhD., v spore žalobcu: H. I., narodený XX.XX.XXXX, bytom Q. tr. XX, A., zastúpený : JUDr. Pavol Gráčik, advokát so sídlom Farská 40, Nitra, proti žalovanému: MH Invest, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpený : JUDr. Allan Böhm, Advokátska kancelária Böhm & Partners, so sídlom Jesenského 2, Bratislava, v konaní o náhradu škody vo výške 32.916, 77 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 08.06.2020 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 32.916,77 eur s príslušenstvom, a to titulom náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť z dôvodu ušlého zisku. V žalobe uviedol, že dňa 22.07.2015 doručilo Ministerstvo hospodárstva SR na Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor žiadosť o zápis predkupného práva zo dňa 20.07.2015, č. 20801/2015-1000-35060, ktoré vzniklo dňa 08.07.2015 schválením Návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii Uznesením vlády SR č. 401/2015 - „Vybudovanie strategického parku“. Z uvedeného vyplýva, že odo dňa 08.07.2015 bol obmedzený na svojom práve voľne nakladať s uvedenou nehnuteľnosťou, keďže ak by mal záujem tento pozemok scudziť tretej osobe, táto by ho určite nekúpila, pretože na liste vlastníctva bolo zaznačené predkupné právo štátu. Zároveň podľa ustálenej judikatúry vyšších súdnych inštancií, by v prípade prevodu vlastníckeho práva k pozemku po vzniku predkupného práva štátu k nemu, príslušný katastrálny odbor Okresného úradu Nitra návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zamietol. Dňa 20.07.2015 mu bola doručená ponuka žalovaného na uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa 16.07.2015, č. /Lužianky/007/3461, ktorej prílohou bola aj vyhotovená formulárová Kúpna zmluva č. /Lužianky/007/3461. Kúpna cena za pozemok bola určená, teda nie dohodnutá, vo výške 38.681,60 Eur na základe Znaleckého posudku ÚEOS - Komercia a. s. č. 191/2015 zo dňa 13.07.2015, ktorý stanovil na str. 59 všeobecnú hodnotu pozemkov v k. ú. D. za 1 m2 vo výške 15,11 Eur. Žalobca poukázal na to, že predmetný znalecký posudok rieši cca 200 ha územie a teda viac ako sto vlastníkov za jednu jedinú všeobecnú hodnotu za 1 m2 vo výške 15,11 Eur. Takýto znalecký posudok je sám o sebe aj v tomto nezákonný, pretože je nutné nahliadať na každú jednu parcelu samostatne, pretože môže mať iné využitie v zmysle územného plánu, iné regulatívy zastavanosti, môže byť zasieťovaný, prípadne mať v blízkosti siete, a preto od začiatku považoval a považuje predmetný znalecký posudok za nezákonný. K tejto ponuke žalovaného sa písomne vyjadril dňa 24.07.2015 a považoval a považuje cenu za jeho konkrétny pozemok - stavebný pozemok v zmysle stavebného zákona za veľmi nízku, keďže jeho pozemok bol zahrnutý v územnom

pláne obce Lužianky na možnú výstavbu a nebol len ornou pôdou na ktorej nie je možné stavať. Žalovaný doručil dňa 17.08.2015 na Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej aj ako „OU NR OVBP“) návrh na vyvlastnenie zo dňa 12.08.2015, č. 30203/4730/2015/ Lužianky/007/3461 (ďalej aj ako „Návrh na vyvlastnenie“). Doručením tohto návrhu bolo začaté vyvlastňovacie konanie podľa ustanovenia a nasl. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Dňa 21.08.2015 mu bolo doručené oznámenie OU NR OVBP o začatí vyvlastňovacieho konania a nariadenie ústneho pojednávania zo dňa 19.08.2015, č. OU-NR-OVBP2-2015/032532-2, podľa ktorého sa malo vyvlastniť jeho vlastnícke právo k pozemku v k. ú. Lužianky, zapísaného v tom čase na LV č. XXXX ako parcela registra C KN č. XXXX, druh pozemku: orná pôda o výmere 2.560 m2. OU NR OVBP aj napriek jeho zásadným námietkam proti vyvlastňovaciemu konaniu vydal dňa 01.12.2015 rozhodnutie o vyvlastnení č. OU-NR-OVBP2-2015/032532-7, ktorým podľa ustanovenia stavebného zákona a v súlade s ustanovením stavebného zákona vyvlastnil jeho vlastnícke právo k predmetnému pozemku v prospech žalovaného, na účel podľa ustanovenia stavebného zákona a ustanovenia (ďalej aj ako „Rozhodnutie o vyvlastnení“). Proti Rozhodnutiu o vyvlastnení podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (ďalej aj ako „MDVaRR SR“) ako odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 13.01.2016, č. 06914/2016/B624-SV/01672/Ka zamietlo a potvrdilo Rozhodnutie o vyvlastnení. Rozhodnutie MDVaRR SR a Rozhodnutie o vyvlastnení nadobudli právoplatnosť dňa 15.01.2016. Uviedol však, že aj napriek tomu mu žalovaný náhradu za vyvlastnenie nikdy nezaplatil. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor mu dňa 19.02.2016 oznámil, že vykonal zápis vlastníckeho práva k pozemku do katastra nehnuteľností v prospech žalovaného dňa 03.02.2016. Na základe uvedených skutočností sa žalovaný (vyvlastniteľ - MH Invest s.r.o.) stal vlastníkom pozemku dňa 15.01.2016.

2. Dňa 14.03.2016 podal v zákonnej lehote na Krajský súd v Bratislave žalobu zo dňa 14.03.2016 podľa ustanovenia a nasl. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia MDVaRR SR. Krajský súd v Bratislave však rozsudkom zo dňa 15.06.2016, č. k. -31 túto žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť, a na jej základe Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 08.11.2017, sp. zn. (ďalej aj ako „Rozsudok NS SR“) zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.06.2016, č. k. -31 tak, že zrušil rozhodnutie MDVaRR SR zo dňa 13.01.2016, č. 06914/2016/B624-SV/01672/Ka a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Rozsudok NS SR nadobudol právoplatnosť dňa 20.12.2017. Právoplatnosťou rozsudku NS SR, teda dňa 20.12.2017, znova nadobudol vlastníctvo k pozemku, keďže zrušením rozhodnutia MDVaRR SR sa vyvlastňovacie konanie dostalo do fázy opätovného rozhodovania MDVaRR SR o jeho odvolaní proti Rozhodnutiu o vyvlastnení, teda dňom právoplatnosti rozsudku NS SR zaniklo a následne neexistovalo žiadne právoplatné rozhodnutie o jeho vyvlastnení. Z tohto dôvodu na Ministerstvo dopravy a výstavby SR, (ďalej aj ako „MDaV SR“) dňa 14.12.2017 doručil list zo dňa 13.12.2017, ktorým predložil rozsudok NS SR a žiadal o „vrátenie“ pozemku. Dňa 12.12.2017 na Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor doručil žiadosť o urýchlený zápis - prinavrátenie vyvlastneného pozemku - parc. č. XXXX v kat. úz. Lužianky na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR č. a dňa 03.01.2018 doručil na Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor doplnenie tejto žiadosti zo dňa 02.01.2018. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor mu oznámil, že vykonal zápis jeho vlastníckeho práva k pozemku do katastra nehnuteľností dňa 08.01.2018. Dňa 11.01.2018 taktiež žalovanému doručil žiadosť o urgentné - bezodkladné odovzdanie a sprístupnenie jeho nehnuteľnosti - pozemku parc. č. XXXX v kat. úz. Lužianky vedenej na LV č. XXXX zo dňa 10.01.2018, v ktorej žiadal o odovzdanie a sprístupnenie pozemku. Na túto žiadosť mu žalovaný odpísal listom zo dňa 11.01.2018, ktorý mu bol doručený dňa 05.02.2018. Na základe rozsudku NS SR vydalo MDaV SR dňa 31.01.2018 rozhodnutie č. 05294/2018/ SV/04367, ktorým zrušilo prvostupňové rozhodnutie OU NR OVBP o vyvlastnení a vec vrátilo OU NR OVBP na nové prejednanie a rozhodnutie. Toto rozhodnutie MDaV SR nadobudlo právoplatnosť dňa 23.02.2018. Z tohto dôvodu po vrátení veci OU NR OVBP vyzval žalovaného, aby upravil návrh na vyvlastnenie a aby ho zosúladil so , a upozornil ho, že inak vyvlastňovacie konanie zastaví. OU NR OVBP zároveň vydal dňa 23.04.2018 rozhodnutie č. OU-NR-OVBP2-2018/012128-020, ktorým na tento účel prerušil vyvlastňovacie konanie. Dňa 18.05.2018 vydal OU NR OVBP Rozhodnutie o zastavení vyvlastňovacieho konania č. OUNR-OVBP2-2018/012128-021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.07.2018. Rozhodnutie o zastavení vyvlastňovacieho konania bolo vydané podľa ustanovenia o správnom konaní (správny poriadok) v spojení s ustanovením o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „ Z.

z.), keďže žalovaný v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vyvlastnenie, resp. ho nezosúladil so Na základe uvedených skutkových okolností a právnych tvrdení teda vyplýva, že doba, počas ktorej mu bolo obmedzené jeho vlastnícke právo k pozemku začala plynúť schválením návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii Uznesením vlády SR č. 401/2015 - „Vybudovanie strategického parku“ - t. j. dňa 08.07.2015. Doručením návrhu na vyvlastnenie na OU NR OVBP, a teda začatím vyvlastňovacieho konania dňa 17.08.2015, bolo jeho vlastnícke právo k pozemku obmedzené ešte v širšom rozsahu. Je tiež preukázané, že žalovaný bol vlastníkom pozemku od právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení - t. j. od 15.01.2016 do 19.12.2017 (deň pred právoplatnosťou rozsudku NS SR), pričom v tomto období mu bolo nezákonne odňaté vlastnícke právo a možnosť nakladať s pozemkom. Vlastnícke právo k pozemku opäť nadobudol ku dňu právoplatnosti rozsudku NSSR - t. j. dňa 20.12.2017, avšak až právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení vyvlastňovacieho konania - t. j. dňa 02.07.2018 nastala u žalobcu úplná právna istota, že konanie o vyvlastňovaní jeho majetku je platne ukončené. Je tak zrejmé, že jeho vlastnícke právo k pozemku zaručené SR bolo obmedzované v celkovom časovom horizonte od 08.07.2015 do minimálne 01.07.2018, a z toho odňaté od 15.01.2016 do 19.12.2017, a to výlučne na základe návrhu vyvlastnenie jeho pozemku zo strany žalovaného - MH Invest s.r.o. Ďalej poznamenal, že keďže vyvlastňovacie konanie bolo začaté doručením návrhu žalovaného na vyvlastnenie a zastavené bolo z dôvodu, že žalovaný nereagoval na výzvu OU NR OVBP na odstránenie nedostatkov návrhu na vyvlastnenie, práve žalovaný mu spôsobil vznik škody, ktorú prezumuje samotný . Preto v tomto prípade vyplýva jeho nárok ako vyvlastňovaného na náhradu škody a vynaložených nákladov voči žalovanému ako vyvlastniteľovi. Na základe nesporného konania žalovaného mu tak preukázateľne vznikla škoda z dôvodu ušlého zisku, ktorý by mohol dôvodne očakávať, ak by mu nebolo procesom nezákonného vyvlastňovania znemožnené riadne nakladať s pozemkom, teda ho aj prenajať. V uvedenej súvislosti akcentoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 28.04.2010 a sp. zn. zo dňa 21.12.2008. Doplnil aj spôsob výpočtu náhrady škody. Keďže pozemok má výmeru o veľkosti 2.560 m2, nájom za celý pozemok na jeden rok je vo výške 13.363,20 eur, pričom vlastnícke právo k pozemku mu bolo žalovaným - vyvlastniteľom - MH Invest s.r.o. nezákonne odňaté a obmedzené počas doby 2 rokov 5 mesiacov a 17 dní. Voči žalovanému si tak uplatňuje náhradu škody vo výške 32.916,77 eur. Zároveň si uplatnil úrok z omeškania, ktorý požaduje od 02.07.2018 do zaplatenia. Citoval viaceré články , najmä čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 4, čl. 13 ods. 4 a čl. 20 ods. 1 a ods. 4, ustanovenia a 124 a , a .

3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, č. k. -83 zo dňa 11.08.2020, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote žalovaný odpor, z ktorého dôvodu bol platobný rozkaz v celom rozsahu zrušený uznesením č. k. -99 zo dňa 08.09.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.10.2020.

4. V podanom odpore žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že návrh žalobcu je v celom rozsahu nedôvodný a neopodstatnený. Podľa jeho názoru nie sú splnené zákonne predpoklady zodpovednosti za škodu. Žalobca v podanom návrhu nepreukázal žiadny protiprávny úkon žalovaného, v príčinnej súvislosti s ktorým žalobcovi mala vzniknúť škoda. Poukázal na skutočnosť, že bol vlastníkom pozemku na základe právoplatného rozhodnutia o vyvlastnení a to až do právoplatnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 08.11.2017, ktorým kasačný súd zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 16.06.2016 tak, že rozhodnutie ministerstva zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie, teda vlastnil pozemok do 19.12.2017 na základe právoplatných rozhodnutí. Nevyhnutnosť rozsahu vyvlastnenia bola preukázaná osvedčením o významnej investícii na realizáciu stavby č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13.07.2015 v znení osvedčenia č. 20801/2015-1000-35613, schváleného uznesením vlády SR č. 413/2015 zo dňa 21.07.2015 (ďalej len „Osvedčenie"). Vzhľadom na vyššie uvedené je vylúčené, aby sa žalovaný výkonom svojich práv a povinností, ktoré mu vyplývali z právoplatných rozhodnutí dopustil pri realizácii svojho vlastníckeho práva k pozemku protiprávneho konania, ako sa to snaží mylne navodiť žalobca. Výkon práva predsa nezakladá bezprávie. Žalobca by mal nárok na náhradu škody voči žalovanému v zmysle len za predpokladu, že došlo k zamietnutiu návrhu na vyvlastnenie, alebo v prípade, ak došlo k zastaveniu vyvlastňovacieho konania z dôvodu späťvzatia návrhu na vyvlastnenie. Vzhľadom k tomu, že v predmetnom vyvlastňovacom konaní nedošlo k zastaveniu vyvlastňovacieho konania z dôvodu späťvzatia návrhu na vyvlastnenie, čo jednoznačne vyplýva z právoplatného rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-

NR-OVBP2-2018/012128-021 zo dňa 18.05.2018 o zastavení vyvlastňovacieho konania (ďalej len „Rozhodnutie o zastavení"), žalobca nie je oprávnený domáhať sa údajného nároku na náhradu škody v zmysle Zdôraznil, že ustanovenie sa vzťahuje na prípady, kedy dôjde k vydaniu samostatného rozhodnutia o zrušení vyvlastnenia a to vyslovene len na základe návrhu oprávnených subjektov uvedených v a a za predpokladu splnenia zákonných predpokladov pre zrušenie vyvlastnenia, špecifikovaných v týchto ustanoveniach. Takéto rozhodnutie o zrušení vyvlastnenia správnym orgánom v žiadnom prípade nemožno stotožňovať s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 08.11.2017, ktorým kasačný súd zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn, zo dňa 16.06.2016 tak, že rozhodnutie ministerstva zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Na základe uvedeného je žalovaný toho právneho názoru, že neboli naplnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia v súvislosti s uplatňovaným nárokom žalobcu na náhradu škody v tomto konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené, mal za to, že neboli splnené žiadne zo zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu podľa ustanovení , a . Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, len ak sú splnené nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu a) porušenie právnej povinnosti, b) vznik škody alebo majetkovej ujmy, c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou, d) zavinenie. Zdôraznil, že žalobca v žalobe ani netvrdí, že žalovaný porušil nejakú právnu povinnosť a nárok na náhradu škody žalobca odôvodňuje výlučne konaním žalovaného, a to podaním návrhu na vyvlastnenie. Vzhľadom na túto skutočnosť môžeme konštatovať, že nie je splnená podmienka porušenia právnej povinnosti zodpovednosti žalovaného za škodu. Porušenie právnej povinnosti ako predpoklad občianskoprávnej zodpovednosti sa neprezumuje, ale musí byť žalobcom preukázané. V súdnom konaní je úlohou žalobcu preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého je odvodzovaná zodpovednosť žalovaného za protiprávny úkon. Ďalej mal za to, že žalobca nepreukázal ani vznik škody resp. majetkovej ujmy ako to tvrdí v podanom návrhu. Svoj nárok žalobca odôvodnil ušlým ziskom z očakávaného nájmu pozemku, pričom k návrhu predložil kúpne zmluvy, čo žalovaný považuje prinajmenšom za nelogické, keďže sa domáha ušlého zisku z nájmu. Žalobca navyše nijakým spôsobom nepreukázal, že by mal uzatvorenú nájomnú zmluvu na pozemok v danom období. Z predložených kúpnych zmlúv nevyplýva, že by bol žalobca jednou zo zmluvných strán uzatvorených kúpnych zmlúv. Žalovaný má za to, že úvahy a tvrdenia žalobcu sú naozaj len hypotetické a neúplné. Žalobca nemá nikde garantované, že by dosahoval naozaj také zisky z prenájmu pozemku, aké uvádza vo svojom návrhu. K žalobcom predloženým kúpnym zmluvám, ktorými preukazuje svoj (údajný) nárok na ušlý zisk žalovaný uviedol, že sa jedná o pozemky nachádzajúce sa v k. ú. Dražovce resp. k. ú. Mlynárce, pričom pozemok žalobcu sa nachádza v k. ú. Lužianky. Žalobca navyše predložil kúpne zmluvy, ktorých predmetom sú pozemky evidované v katastri nehnuteľnosti ako ostatná plocha, avšak pozemok žalobcu je ornou pôdou, túto skutočnosť vo svojom výpočte ušlého nájomného žalobca nezohľadnil, rovnako je potrebné brať do úvahy ďalšie faktory pozemku, ako polohu a tvar pozemku. Poukázal tiež na skutočnosť, že žalobca predložil súdu tri kúpne zmluvy za obdobie r. 2009, 2016 a 2018, pričom v prípade kúpnej zmluvy zo dňa 19.11.2018 je zrejmé, že je zmluvou medzi spriaznenými osobami a je možné predpokladať že si dohodnú priaznivejšie ceny za pozemky, ktoré sú predmetom kúpy. Na základe predložených kúpnych zmlúv preto podľa jeho názoru nemožno stanovovať alebo posudzovať všeobecnú hodnotu pozemku. Z vyššie uvedených dôvodov považuje nárok žalobcu na náhradu škody za nepreukázaný. Žalovaný v plnom rozsahu popiera a spochybňuje celý uplatnený nárok žalobcu, t. j. nárok na náhradu škody ako aj ušlý zisk. Keďže dôkaz o existencii ušlého zisku musí byť jednoznačný, neobstojí iba špekulácia, ale musí byť zistená pravdepodobná výška ušlého zisku blížiaca sa k istote. Žalobca dospel k výške ním uplatneného nároku na základe svojich individuálnych výpočtov, ktorých správnosť však nepreukazuje žiadnymi relevantnými dôkazmi, ale sú založené len na jeho vlastných tvrdeniach. Nie je pritom zrejmé za aké konkrétne obdobie si žalobca uplatňuje ušlý zisk. Na uplatnenie takéhoto nároku by však žalobca musel, okrem vzniku samotnej škody, preukázať aj ďalšie podmienky vzniku zodpovednosti za škodu, t.j. najmä preukázanie existencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom (ktorý podľa jeho názoru nepreukázal) a vzniknutou škodou (ktorú rozporuje). Avšak žalobca nijakým spôsobom v návrhu nepreukazuje ďalšie podmienky vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle . Podľa názoru žalobcu je daná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním žalovaného, keďže bez podania návrhu na vyvlastnenie by mu údajná škoda nevznikla. Žalovaný má za to, že nie je žiadna príčinná súvislosť medzi podaním návrhu na vyvlastnenie a vznikom škody, keďže o návrhu vyvlastňovací orgán riadne rozhodol, návrh nebol vzatý späť a nedošlo ani k zastaveniu vyvlastňovacieho konania. Správny orgán vydal právoplatné rozhodnutie o vyvlastnení. Ak žalobca tvrdí, že mu vznik škody bol spôsobený nezákonným odňatím resp. obmedzením jeho

vlastníctva na základe právoplatného rozhodnutia o vyvlastnení, v takom prípade žalovaný nemôže byť ani pasívne vecne legitimovaný, keďže nezodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tomto konaní, keďže nepreukázal splnenie žiadnych podmienok zodpovednosti za škodu, ktorú si uplatňuje voči žalovanému. Je absurdné a v rozpore s ustanovením citovaného a , aby si žalobca v tunajšom konaní uplatnil nárok na úrok z omeškania, keď o samotnom nároku na náhradu škody doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté, v dôsledku čoho k omeškaniu žalovaného ani nemohlo dôjsť. Rozhodnutie súdu o náhrade škody má konštitutívny charakter, ktorý bude zakladať práva a povinnosti strán tohto sporu. Od žalovaného tak ani v prípade jeho neúspechu v tomto konaní úrok z omeškania, vypočítaný zo žalobcom navrhnutej a v tomto konaní uplatnenej náhrady škody, nemožno požadovať.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktoré sa dostavil žalobca, jeho právny zástupca a právny zástupca žalovaného. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovaného, keďže mal na taký postup podľa splnené podmienky, právni zástupcovia strán sporu nežiadali odročiť pojednávanie.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní odkázal na skutočnosti uvedené v žalobe zo dňa 04.06.2020, kde boli v dostatočnej miere ozrejmené jednak skutkové okolnosti odôvodňujúce žalobu a uplatnený nárok a tak isto v rámci tejto žaloby poukázal aj na jednotlivé zákonné ustanovenia, a teda stanovili právny rámec uplatňovaného nároku na náhradu škody. Vyjadril sa k obsahu podaného odporu žalovaného proti platobnému rozkazu. Za významnú skutočnosť, ktorú žalovaný zvýrazňuje vo svojom odpore, je údajná neexistencia zákonného nároku žalobcu, ktorá ho oprávňuje uplatňovať si náhradu škody. Poukazuje totiž na to, že neprišlo k zamietnutiu návrhu a ani k zastaveniu vyvlastňovacieho konania, resp. k zastaveniu síce prišlo, ale k zamietnutiu neprišlo. Takáto argumentácia je neprípustná a to najmä s poukazom na rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 18.05.2018, ktoré už je súčasťou súdneho spisu, nakoľko tvorila súčasť žaloby, ktorou bolo iniciované toto konanie. Tu je potrebné poukázať najmä na to, že žalovaný nevyužil jeho právo podať riadny opravný prostriedok proti takémuto rozhodnutiu (zastavujúcemu), nevyužil ani možnosť napadnúť takéto rozhodnutie a nechať ho preskúmať súdom. Vzhľadom túto skutočnosť bol toho názoru, že sa s predmetným rozhodnutím žalovaný stotožnil žalovaný jednak po skutkovej, ale i právnej stránke, inak sa nedá vysvetliť takéto pasívne konanie žalovaného voči uvedenému rozhodnutiu. Ak by mal voči nemu námietky, s určitosťou by ho musel napadnúť, čo sa však nestalo, o čom svedčí aj to, že dané rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.07.2018.

7. Právny zástupca žalovaného sa vyjadril k podstate sporu a následne k podaniu, ktoré bolo doručené do súdneho spisu. Pokiaľ ide o podstatu sporu, má za to, že nie sú naplnené ani všeobecné podmienky, všeobecné zákonné podmienky pre zodpovednosť za škodu, ani osobitné podmienky uvedené v o vyvlastňovaní. Zdôraznil, že žalovaný v nijakom aspekte svojho konania neporušil žiadnu právnu povinnosť. Konal vždy v súlade so zákonom. Návrh na vyvlastnenie dával z dôvodu, že uvedený pozemok bol zahrnutý do osvedčenia o významnej investícií. Nie je naplnený ani druhý zákonný dôvod, a to preukázanie vzniku škody. Žalobca nemôže preukazovať a zdôvodňovať škodu z hypotetických skutočností, z kúpnych zmlúv ktoré sa týkajú pozemkov v danej lokalite, ale škodu musí jednoznačne a zákonným spôsobom preukázať. Rovnako, teda logicky nemôže byť naplnená ani príčinná súvislosť medzi škodou a porušením právnej povinnosti. Pokiaľ ide o osobitné podmienky zodpovednostného vzťahu uvedené v zákone o vyvlastňovaní, poukázal na to, že nie sú naplnené ustanovenia , a zákona o vyvlastňovaní. Návrh voči vyvlastňovateľovi nebol nikdy zamietnutý, tak ako to vyžaduje . Konanie nebolo nikdy zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu, tak ako to vyžaduje a rozhodnutie o vyvlastnení nebolo nikdy zrušené na základe návrhu žalovaného, tak ako to predpokladá zákona o vyvlastňovaní. Z uvedeného dôvodu mal za to, že nie sú naplnené zákonné znaky zodpovednosti za škodu. Žiadal, aby súd žalobu zamietol. Pokiaľ ide o podanie, ktoré bolo doručené do súdneho spisu v priebehu pojednávania, poukázal na to, že ide o argumenty, ktoré sú irelevantné resp. ktoré skôr potvrdzujú neexistenciu nároku voči žalovanému. Pokiaľ by bolo pravdou to, že vo veci rozhodol nepríslušný orgán, v štádiu správneho konania, nárok žalobcu nemôže smerovať voči žalovanému, ale mal by smerovať voči správnym orgánom, ktorý vo veci rozhodol ako nepríslušný. Žalovaný predsa nemôže niesť zodpovednosť za údajné pochybenia správnych orgánov v rámci občianskeho súdneho konania. V neposlednom rade, poukázal na to, že argument o tom, že pán O. W. bol prednostom Okresného úradu Nitra a následne pár rokov na to

sa stal prokuristom, je pre toto súdne konanie irelevantné. Prednosta Okresného úradu Nitra nemá žiadnu kompetenciu metodického riadenia odboru výstavby a bytovej politiky, za ktorý v plnom rozsahu zodpovedá vedúci odboru. Uvedené vyplýva zo zákona o organizácií miestnej štátnej správy. Pokiaľ ide o návrh na ďalší postup v konaní, dal na zváženie súdu z dôvodu ekonómie konania vo veci najprv rozhodnúť medzitímnym rozsudkom, v ktorom sa vysporiada s existenciou nároku a následne pokiaľ nárok bude súdom uznaný, aby bol vo veci vydaný konečný rozsudok o výške náhrady škody, ktorú tiež spochybnil.

8. Žalobca, vypočutý ako strana konania, poznamenal, že je nesporné, že bol násilne vyvlastnený proti jeho vôli. Takmer 3 roky nemohol nakladať so svojim majetkom, užíval ho iný subjekt, čiže vyvlastniteľ nezákonne, pretože rozhodnutie o vyvlastnení bolo súdom zrušené a následne on spôsobil, že nedoložil doklady o pokračujúcom vyvlastňovacom konaní, napriek tomu, že bol upozornený písomne vyvlastňovacím orgánom, ak v lehote nedoloží a nesplní tak zákonný predpoklad na vydanie rozhodnutia o vyvlastnení, tak vyvlastňovací orgán môže jeho majetok vyvlastniť v prospech žalovaného, tak vyvlastňovací orgán konanie zastaví. Teraz poukazuje na veľmi dôležitú skutočnosť, ktorú dnes súdu oznámili, že sa to zdá ako koordinovaný postup medzi žalovaným a vyvlastňovacím orgánom, ako formálne ukončiť konanie tak, aby nebolo toho, kto zodpovedá za situáciu, že takmer 3 roky niekto užíval jeho pozemok a nechce za to ani platiť. O to viac, že nezákonne a doteraz bez akéhokoľvek povolenia naniesol asi 6 000 ton stavebného materiálu, ktorý zabudoval. Je v rozpore s SR odkaz na článok 20 ods. 1 a 20 ods. 4 ako aj Dohovor o ľudských právach, kde má právo, aby nerušene užíval svoj majetok. Predsa najvyšší súd jednoznačne sa vyjadril, že rozhodnutie o vyvlastnení bolo nezákonné a žalovaný nepreukázal vo vyvlastňovacom konaní opak tak, aby svoj nezákonný postup napravil. Žalovaný totiž porušuje zákony od začiatku. Strategický park nie je v územnom pláne mesta Nitra. Strategický park ako celok nebol posudzovaný. Pre účel vyvlastnenia nepredchádzalo územné konanie a teda nebol ani vyjasnený rozsah potreby pre vyvlastnenie a nakoniec bol vyvlastnený a vyvlastniteľ posunul predmet vyvlastnenia na Jaguar Land Rover, čiže pre súkromný subjekt. Toto všetko sú koordinované a nezákonné a až dokonca mafiánske praktiky, ktoré sa dejú voči legitímnym vlastníkom. Nevie si predstaviť pre prílišný formalizmus a dokonca z podozrenia na koordinovaný postup bývalého prednostu Okresného úradu W., terajšieho štatutára žalovaného (MH Invest, s.r.o.), vedúceho odboru G.. W., voči ktorému namietal predpojatosť vo vyvlastňovacom konaní inom, a o ktorom rozhodoval vtedajší prednosta Okresného úradu a terajší štatutár žalovaného, že takýmto doslova prílišným formalizmom zavedú súd tak, že nebude možné spravodlivo rozhodnúť. Avšak nad zákonom je a Dohovor o ľudských právach a preto je nutné v týchto intenciách celú túto situáciu chápať a vyhodnotiť. Žalovaný zavádza súd, ak tvrdí, že sa jedná o ornú pôdu alebo ako keby nie o stavebný pozemok. Poukázal na to, že sa jedná o LV zo dňa 17.05.2016, poukazuje na stranu 11 a parcelu 3064 o výmere 2560 m2, pričom je tam uvedené ostatná plocha. Poukazuje na stavebný zákon , že sa jedná o stavebný pozemok a tak isto dáva do pozornosti súdu, že jeho pozemok pred vyvlastnením bol stavebný pozemok s poukazom na stavebného zákona, pretože sa jednalo o pozemok už vtedy dávno určené územným plánom obce Lužianky na zastavanie. Aj v zmysle veľkého komentára stavebného zákona je už dávno ustálené a v zákone opísané, že pozemok určený v územnom pláne na zastavenie je stavebný pozemok. Precizuje , preto je smutné, že MH Invest, ktorý je spoločnosťou s.r.o., avšak so 100% účasťou štátu takto zavádza súd a je to zrejmé aj zo , ktorý bol vyhotovený pre účel údajne vyvlastnenia a objednávateľom bol SARIO, ktorý postúpil tieto práva MH Invest, že sa oceňovali stavebné pozemky a tomu zodpovedá aj keď veľmi podhodnotená cena 15,21 eur a nie orná pôda, ktorá je radovo okolo 1 eura, ak nemá a nie je teda určená pre stavebné využitie. Na dokreslenie, ako účelovo až podvodne či už predchodca žalovaného, alebo následne žalovaný konali je v spise sa nachádzajúci , určil všetky pozemky cca 200 hektárov v jednej jedinej cene, čo je nielen nelogické, ale aj zjavne nezákonné, pretože každý pozemok má iné vzdialenosti od cesty inak je napojený na inžinierske siete. Má iný tvar, veľkosť a podobne a to len dokresľuje násilný proces vyvlastňovania za asistencie Q. X. ako aj A. W.. Na otázky právneho zástupcu žalovaného uviedol, že v súčasnosti je opätovne nezákonne vyvlastnený, a vyvlastniteľ je žalovaný, pričom ten už previedol pozemok na Jaguar Land Rover, teda ho nemôže prenajímať. Po zrušení vyvlastňovacieho rozhodnutia, čiže 20.12.2017 prebiehalo ďalej vyvlastňovacie konanie, kde obštrukčne nedodali požadované doklady a tým právoplatne bolo rozhodnuté o zastavení vyvlastňovacie konania až 02.07.2018. Je logické, že pokiaľ sa vedie vyvlastňovacie konanie a na príslušnom LV je uvedený o tom záznam, že nikomu taký pozemok nie je možné prenajať a takýto stav bol prakticky od júla 2015, keď žalovaný alebo štát si zabezpečili poznámku na LV, či už predkupné právo štátu, alebo prebiehajúce vyvlastňovacie konanie. Jednoznačne odkazom na článok 20 ods. 4

bol obmedzený s nadkladaním so svojím majetkom a naviac ihneď na to ako bolo zastavené vyvlastňovacie konanie, žalovaný inicioval nové vyvlastňovacie konanie a so všetkými obštrukciami smerom k vlastníkovi. V tomto prípade jeho vyvlastňovali cca 4 krát sústavne od júl/august 2015 až do roku 2020, kde bol násilne opäť vyvlastnený a podal správnu žalobu a domáha sa zrušenia tohto mafiánsko-vyvlastňovacieho konania ani nie pre vyvlastniteľa, ale pre súkromný subjekt, ktorému to vyvlastniteľ ihneď previedol. V zmysle územného plánu Lužianky si pripravoval zámer s týmto pozemkom a neprenajímal ho predtým, pričom podstatné je, či bol obmedzený vo vlastníctve. Nesporne sa jedná o obmedzenie vlastníctva, za ktoré prináleží primeraná náhrada aj podľa doktrinálneho výkladu JUDr. T. a to po dobu obmedzenia pokiaľ trvá, to je podstatné na celej veci. Nik nemôže zákonne bez náhrady užívať cudzí majetok a to sa stalo. Tu sa nemôže jednať o jednorazovú náhradu, tu sa jedná o opakujúcu sa náhradu po dobu, pokiaľ sa iné vlastníctvo užíva. Ostatné je len zavádzanie súdu, pretože je zrejmé, že tu nebolo zriadené ani zákonne vecné bremeno a ani zmluvné vecné bremeno na užívaní, ktoré mimochodom je tiež odplatné a to rovnakým spôsobom primeranej náhrady za dobu užívania. A tá bola ním preukázaná a to spôsobom, že doložil 3 kúpne zmluvy z priemyselného parku Nitra-Sever, čiže z tejto lokality a z týchto cien bola vypočítaná preukázateľným spôsobom náhrada počas doby užívania vo forme nájmu. Vysvetlí súdu, prečo sú znalci zastrašení v strategickom parku mafiánskymi praktikami pri jeho výstavbe a nik tam nechce oceňovať, okrem dvornej organizácie pre žalovaného ÚEOS komercia, a.s.- znalecká organizácia, pričom u nich sa jedná o podvodné znalecké posudky a bola uznaná za vinnú Ministerstvom spravodlivosti, v súvislosti s ocenením v strategickom parku Nitra. Po 5 rokoch a 3 mesiacoch pre neho neskončilo ani prekvapivo konanie vedené na KS NR sp. zn. , pretože súdu nejak nevadilo, že pri posudzovaní stavby zámer neobsahoval lakovňu, ktorá 16-krát presadzovala prahovú hodnotu. Súdu nevadilo, že žalovaný podviedol správny orgán a namiesto 4 130 stojísk uviedol 440, pričom 500 je limit na povinné posudzovanie, toto rozhodnutie považuje bohužiaľ za objednané politicky, a pripravuje voči nemu kasačnú sťažnosť, ktorá bude doručená Najvyššiemu správnemu súdu, pretože je až šokujúce a neodborné, výsledok Jaguar Land Rover bol rozhodnutím KS NR požehnaný tak, že ho nebolo treba povinne posudzovať napriek tomu, že sa jedná o fabriku na 200 hektárovom území a napriek tomu, že neobsahoval lakovňu a podviedol stojiská. V uvedenom konaní bola zamietnutá jeho žaloba voči neposudzovaniu projektu Automotive Nitra project I. fáza a zároveň uviedol, že vyhral 27 súdnych sporov v správnom konaní, kde sa preukázala nezákonnosť konania žalovaného. Považuje túto situáciu, že PZ nie je zorientovaný v lokalite a zároveň, čo je pre neho smutnejšie, nerozumie, že nie je podstatné, aká je poznámka na LV napríklad k využitiu ostatná plocha, ale je podstatné, čo určuje územný plán prípadne, aká stavba sa tam nachádza, ak tento pozemok je v tejto chvíli súčasťou areálu Jaguar Land Rover, to znamená vystavaný pozemok pre stavbu. Opätovne však vo všeobecnosti s poukazom na poukazuje na pojmy územného plánovania v spojitosti s je nesporné, že sa už dávno pred príchodom Jaguar Land Rover jednalo o stavebný pozemok a s poukazom na LV, kde dokonca na ostatnú plochu to dal zmeniť sám žalovaný, a jednostranne nič to nemení na veci významného využitia tohto pozemku pre stavby. Na otázky súdu (akú konkrétnu povinnosť žalovaný porušil) uviedol, že v prvom rade nezákonne užíval jeho pozemok, za čo logicky mu patrí náhrada. V druhom rade fakticky neboli splnené podmienky pre vyvlastnenie, taký návrh je možné zamietnuť, alebo vziať naspäť, pričom mu formalisticky aj pri tomto patrí náhrada. V tretom rade je tu podozrenie, že skoordinovali postup tak, aby boli vyzvaní Okresným úradom na doplnenie podkladov, ktoré nedoložili a formálne prišlo k zastaveniu konania, pričom je to buď obchádzanie zákona a koordinovaný postup navrhovateľa na vyvlastnenie vyvlastňovacím orgánom, avšak aj s odkazom na SR je nutné zákon vysvetľovať a aplikovať ústavne konformným spôsobom. Nie je možné to presunúť na ťarchu jednoznačne poškodeného občana. Vyvlastňovací zákon po obsahovej stránke uvádza, že neúspešný vyvlastniteľ zaplatí náhradu a to je podstatné a to je v súlade so zdravým rozumom a v súlade s a preto sa jej dožaduje od toho, kto jeho majetok užíval a to je žalovaný, a od toho, kto spôsobil zastavenie konania, čo je opäť žalovaný. Žalobca poznamenal, že vzhľadom na to, čo odznelo, že bol reálne obmedzený a akákoľvek fikcia možného užívania tu vyznieva až tragikomicky. Žiada preto súd, aby posúdil, či sa jedná o bezdôvodné obohatenie zo strany žalovaného, keďže rozhodnutie na základe ktorého majetok užíval bolo zrušené a preto žiada vydať bezdôvodné obohatenie vo forme nájmu, čiže náhrady za užívanie, pretože si myslí, že žalovaný bohužiaľ procesne konal tak, ako keby nemal platiť za užívanie majetku, na ktorý nemal zmluvu uzatvorenú.

9. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči poznamenal, že argumenty žalobcu, ktoré sa týkajú výšky náhrady na vyvlastnenie, ktoré sa týkajú neposudzovania vplyvov investície na životné prostredie, ktoré sa týkajú možnej výšky kúpnej ceny predmetného pozemku sú pre podstatu tohto konania

irelevantné. Žalobca nepreukázal odôvodnenosť svojho právneho nároku pokiaľ tvrdí, že žalovaný užíva pozemky neoprávnene voči tomuto uviedol, že toto jednoducho nie je pravda. Treba si uvedomiť, že v čase keď žalovaný užíval pozemky, disponoval právoplatným vyvlastňovacím rozhodnutím, ktoré bolo v tom čase platné a bolo zrušené. Až následne, ihneď po zrušení vyvlastňovacieho rozhodnutia, bol žalobca zapísaný na LV, disponoval vlastníckymi právami, avšak s ohľadom na skutočnosť, že pozemok bol stále uvedený v osvedčení o vyznanej investícií, to znamená, že štát vo vzťahu k tomuto pozemku má predkupné právo. Žalobcovi však nič nebránilo pozemky prenajať a uplatňovať si tým úžitky, čo však neurobil. Z výpovede žalobcu na dnešnom pojednávaní navyše vyplynulo, že žalobca nevie uviesť žiadnu konkrétne právnu povinnosť, ktorá by bola vo vzťahu k žalovanému relevantná z hľadiska jeho nároku na náhradu škody. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému právo na náhradu trov konania.

10. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu a vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom, najmä oboznámením sa s rozhodnutím o vyvlastnení Okresného úradu Nitra a rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktorý potvrdil rozhodnutie o vyvlastnení, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 08.11.2017, rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 18.05.2018 kúpnou zmluvou 3/2009 zo dňa 29.05.2009, kúpnou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 21.04.2016, znaleckým posudkom č. 191/2015 a listinami predloženými na pojednávaní a zistil nasledovný skutkový stav:

11. Je všeobecne známe, že vláda Slovenskej republiky uznesením z 08.07.2015 č. 401/2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii. Medzi pozemkami, na ktorých sa mala budovať významná investícia sa nachádzal i pozemok vo vlastníctve žalobcu - parc.č. XXXX k.ú. Lužianky. Okresnému úradu Nitra bola 22.07.2015 doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva SR z 20.07.2015 o zápis predkupného práva štátu, prílohou ktorej bol uvedený zoznam pozemkov podľa katastrálnych území, na ktorých je potrebné vykonať zápis predkupného práva štátu a osvedčenie o tom, že stavba „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.

12. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-NR- OVBP2-2016/-2015/032532-7 zo dňa 01.12.2015 rozhodol o vyvlastnení vlastníckeho práva žalobcu (H. I.) k pozemku evidovanom na katastrálnej mape ako parcela registra „C“ - orná pôda o výmere 2560 m2, v tom čase zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom, nachádzajúcom sa v kat.úz. Lužianky, Obec Lužianky, okres Nitra, ktorého vlastníka bol v čase vydania rozhodnutia o vyvlastnení žalobca a to v prospech spoločnosti MH Invest s.r.o na účel „Vybudovania strategického parku“, kat. úz. Mlynárce, Zobor, Drážovce, Lužianky, Zbehy, Čakajovce s tým, že náhradu vo výške 38.681,60 eur uhradí spoločnosť MH Invest s.r.o. do 21 pracovných dní od nadobudnutia právoplatnosti uvedeného rozhodnutia. Z predmetného rozhodnutia vyplýva, že za vyvlastnený pozemok patrila žalobcovi náhrada podľa ustanovenia § 111 ods. 2 stavebného zákona, určená znaleckým posudkom č. 191/2015, ktorý určil všeobecnú hodnotu pozemkov za 1 m2 na sumu 15,11 eura.

13. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodlo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej repliky rozhodnutím č. 06914/2016/B624-SV/01672/Ka zo dňa 13. 01. 2016 tak, že odvolanie žalobcu zamietlo a napadnuté rozhodnutie potvrdilo, pričom rozhodnutie podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť dňa 15.01.2016.

14. Zo žaloby vyplynulo, že žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutiu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky rozhodnutím č. 06914/2016/B624-SV/01672/Ka zo dňa 13. 01. 2016 (osobitne však žalobca rozhodnutie nepredložil v listinnej podobe). Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. -31 bola správna žaloba žalobcu zamietnutá. Žalobca podal proti uvedenému rozsudku kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. zo dňa 08.11.2017. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, že ho zrušil a vec vrátil Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky na ďalšie konanie. Z predmetného rozhodnutia vyplynulo, že Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky ako žalovaný sa s námietkami sťažovateľa (v tomto konaní žalobcu) v súvislosti so zákonnosťou a objektívnosťou znaleckého posudku nevysporiadal a len stroho konštatoval,

že „vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia , ministerstvo nie je oprávnené v odvolacom konaní konať a rozhodovať o námietke odvolateľa týkajúcej sa vyššej náhrady za vyvlastnenie. S požiadavkou o vyššiu náhradu (rozdiel oproti náhrade stanovenej vo vyvlastňovacom konám) sa odvolateľ môže obrátiť na súd so žalobou smerujúcou proti navrhovateľovi vyvlastnenia (nejde o správne súdnictvo).“ Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný ustálil, že Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky ako žalovaný, ako aj stavebný úrad v preskúmavanej veci nepostupovali v intenciách v rozsudku citovaných právnych noriem a vo veci nedostatočne zistili skutkový stav, týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnenie a možnosti pridelenia náhradného pozemku sťažovateľovi za vyvlastnené pozemky. Kasačný súd tak dospel k záveru odlišnému, ako formuloval v napadnutom rozhodnutí krajský súd, pretože úsudok orgánov verejnej správy v danej veci nepovažoval za vecne správny. Z uvedených dôvodov kasačný súd vyhodnotil námietky sťažovateľa za dôvodné a relevantné na vyhovenie kasačnej sťažnosti. Vychádzal pritom z toho, že ústavné predpoklady vyvlastnenia, vyvlastňovacie konanie ako aj následné rozhodnutie o vyvlastnení musí byť v súlade nielen s , no zároveň musí rešpektovať podmienky obsiahnuté v stavebnom zákone, i podmienky obsiahnuté v , či vyhláške č.

15. Zo žaloby bolo súdu zrejmé, hoci žalobca nepredložil rozhodnutie, ktoré v opise skutkového stavu výslovne spomenul, že na základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky (predtým Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky) vydalo dňa 31.01.2018 rozhodnutie č. č. 05294/2018/ SV/04367, ktorým zrušilo prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky o vyvlastnení a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.02.2018.

16. Následne dňa 18.05.2018 vydal Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutie o zastavení vyvlastňovacieho konania č. OUNR-OVBP2-2018/012128-021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.07.2018. Rozhodnutie o zastavení vyvlastňovacieho konania bolo vydané podľa ustanovenia o správnom konaní (správny poriadok) v spojení s ustanovením o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov keďže žalovaný v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vyvlastnenie, resp. ho nezosúladil so .

17. Z kúpnej zmluvy č. 3/2009 zo dňa 29.05.2009 uzavretej medzi spoločnosťou Nitra Invest, s.r.o. ako predávajúcim a spoločnosťou SONY SLOVAKIA, spol. s.r.o. ako kupujúcim, bolo zistené, že predávajúci predal a previedol do vlastníctva kupujúcemu nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území Mlynárce, obec Nitra, okres Nitra, zapísanú v katastri nehnuteľnosti ako parcela registra „C“, parc. č. XXXX/XXX o výmere 2810 m2 - ostatné plochy (ktorá vznikla geometrickým plánom č. 110/2009 zo dňa 11.05.2009 rozdelením pôvodnej parcely č. XXXX/XXX o výmere 4107 m2) za kúpnu cenu 121.257,12 eur bez DPH ( za m2).

18. Z kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 21.04.2016 uzavretej medzi spoločnosťou Nitra Invest, s.r.o. ako predávajúcim a spoločnosťou VL-MONT s.r.o. ako kupujúcim predal v celosti novovytvorené pozemky parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 233 m2 a parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 188 m2 nachádzajúce sa v katastrálnom území Dražovce vytvorené na základe geometrického plánu za kúpnu cenu 44.174,69 eura (87,44 za 1 m2). 19. Z listinného dôkazu predloženého na pojednávaní - podanie námietky predpojatosti voči zamestnancovi Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky - Ing. B. W. súd zistil, že žalobca vzniesol námietku zaujatosti podľa § 10 Správneho poriadku a to z dôvodu, že Ing. B. W. sa k nemu mal správať nepriateľsky.

20. O námietke zaujatosti rozhodol prednosta Okresného úradu Nitra rozhodnutím č. OU- NR-2018/012460 (G.. O. W., MBA) tak, že G.. B. W. nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vo veci vyvlastňovacieho konania podľa , ktoré sa týkalo pozemkov vo vlastníctve podávateľa námietky - žalobcu.

21. Z písomného vyjadrenia žalobcu k súdnemu pojednávaniu v tomto konaní vyplynulo, že žalobca sa snažil upriamiť pozornosť súdu na skutočnosť, že žalovaný - spoločnosť MH Invest s.r.o. angažovala do svojich radov bývalého prednostu Okresného úradu v sídle kraja Ing. O. W., P.. Z písomného vyjadrenia je zrejmé, že žalobca namietal osobu bývalého prednostu Okresného úradu Nitra, ktorý ako jeho prednosta rozhodoval vo vyvlastňovacom konaní o jeho námietke o predpojatosti jeho podriadeného vedúceho odboru Okresného úradu Nitra, odbor bytovej výstavby a bytovej politiky G.. B. W.. Podľa jeho názoru G.. O. W. sám predpojato rozhodol a dnes, keď je už prokuristom žalovaného (spoločnosti MH Invest s.r.o.) ovplyvnil radu rozhodnutí v prospech žalovaného ešte v pozícií štatutára na Okresnom úrade Nitra. Ako dôkaz o tom, že G.. O. W., P. je prokuristom žalovaného, predložil informatívny výpis z obchodného registra žalovaného.

22. Podľa o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), tento zákon upravuje odňatie vlastníckeho práva, obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, zriadenie, obmedzenie, zrušenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe, obmedzenie, zrušenie práv tretích osôb k pozemku alebo ku stavbe, ak je to nevyhnutné pre uskutočnenie stavby alebo opatrenia v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme a na účel podľa osobitných zákonov a za primeranú náhradu.

23. Podľa § 11 ods. 2 zákon o vyvlastňovaní, ak sa vo vyvlastňovacom konaní preukáže, že nie sú splnené podmienky vyvlastnenia, vyvlastňovací orgán návrh zamietne. Vyvlastňovací orgán doručí rozhodnutie o zamietnutí návrhu príslušnému okresnému úradu na úseku katastra nehnuteľností do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti.

24. Podľa § 12 ods. 5 zákona o vyvlastňovaní, ak vyvlastňovací orgán zastaví vyvlastňovacie konanie z dôvodu späťvzatia návrhu, má vyvlastňovaný alebo iná oprávnená osoba voči vyvlastniteľovi nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla vyvlastňovacím konaním alebo v jeho dôsledku. Ak nedôjde k dohode medzi vyvlastňovaným a vyvlastniteľom o uspokojení nárokov na náhradu škody a ich výške, rozhodne o nich súd.

25. Podľa § 17 ods. 6 zákona o vyvlastňovaní, práva, ktoré boli vyvlastnenému rozhodnutím o vyvlastnení odňaté alebo obmedzené, opäť nadobúda vyvlastnený alebo jeho právny nástupca dňom právoplatnosti rozhodnutia o zrušení vyvlastnenia. Účinky spojené s vyvlastnením, ktoré nastali podľa § 15 ods. 2 zostávajú zachované. Nárok na náhradu škody a nákladov spojených s vyvlastnením, ktoré vznikli účastníkom vyvlastňovacieho konania, zostávajú zachované.

26. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

27. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

28. Z dôvodovej správy k zákonu o vyvlastňovaní explicitne vyplýva, že upravuje problematiku vyvlastnenia z hmotnoprávneho hľadiska, ako aj z hľadiska procesného. Podmienky odňatia alebo obmedzenia vlastníckeho práva vyvlastnením sú formulované v súlade s Listinou základných práv a slobôd a , a to z hľadiska preukázania verejného záujmu na vyvlastnení, účelu, rozsahu a obsahu vyvlastnenia, ako aj z hľadiska podmienok na poskytnutie primeranej náhrady za vyvlastnenie. Účel vyvlastnenia je viazaný na osobitné zákony z dôvodu, že účel vyvlastnenia vo verejnom záujme ako aj ďalšie hmotnoprávne podmienky vyvlastnenia, sú zakotvené v jednotlivých osobitných zákonoch, ktoré komplexne upravujú problematiku osobitných druhov stavieb vrátane vyvlastnenia na konkrétne účely, ktoré tvoria predmet ich úpravy (napr. cesty, železnice, letiská, banské stavby a dobývacie priestory, stavby pre obranu štátu, vodné stavby, protipovodňové úpravy a pod.).

29. Keďže právna úprava zákona o vyvlastňovaní neobsahuje úpravu náhrady škody, je nevyhnutné v predmetnom prípade použiť právnu úpravu obsiahnutú v , ktorý komplexne upravuje problematiku náhrady škody, ako aj podmienky, ktoré je potrebné splniť a v konaní o náhradu škody následne aj preukázať.

30. V ustanovení je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická osoba, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je porušenie určitej povinnosti a práve v dôsledku porušenia tejto povinnosti bola spôsobená inej osobe škoda. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti ) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa uvedeného ustanovenia.

31. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu: a) porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), b) vznik škody ako majetkovej ujmy, c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, d) zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil (ide o zodpovednosť za predpokladané zavinenie).

32. Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia je úkon - prejav vôle fyzickej osoby, pričom tento úkon je protiprávny. Úkon je protiprávny, ak došlo k porušeniu právnej povinnosti. Ide najmä o porušenie (i obchádzanie) všeobecne záväzných právnych predpisov, iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať (interné smernice, bezpečnostné predpisy, stanovy a pod.), povinností vyplývajúcich zo zmlúv alebo iných právnych úkonov, a to po celú dobu trvania právneho vzťahu, ktorý je nimi založený, zanedbanie povinnosti predchádzať škodám, ktorá bola uložená buď konkrétne, alebo vyplýva z vykonávanej činnosti a postavenia škodcu, porušenie prevenčnej povinnosti podľa atď. Protiprávnosť úkonu podľa teda spočíva v porušení právnej povinnosti, pričom nie je rozhodné, či porušenie právnej povinnosti vyplýva zo zmluvy alebo zo zákona. Náhrada škody je v oboch prípadoch upravená jednotne. Protiprávny úkon sa skladá z úkonu a z jeho protiprávnosti. Dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti úkonu spočíva na poškodenom, keďže protiprávnosť zákon nepredpokladá (injuria non praesumitur).

33. Porušením právnej povinnosti má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická (právnická) osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby splnila povinnosti jej uložené právnym predpisom alebo inou právnou skutočnosťou. Protiprávne konanie musí byť poškodeným preukázané takisto ako vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto príčin.

34. Z vyššie uvedeného vyplýva, že poškodený musí v spore okrem protiprávnosti a vzniku škody preukázať, že je medzi nimi vzťah príčinnej súvislosti. Existencia príčinnej súvislosti je nevyhnutná bez zreteľa na to, či povinnosť náhrady škody sa zakladá na princípe zavinenia alebo na základe tzv. objektívnej zodpovednosti. Pri zistení škody je potrebné ustáliť to, či medzi skutočnosťami, ktoré prichádzajú do úvahy ako príčiny vzniku škody a škode predchádzajú, je protiprávny úkon, prípadne určitým spôsobom kvalifikovaná škodná udalosť, alebo také skutočnosti, s ktorými sa podľa zákona spája zodpovednosť. Pri kladnom závere súd zisťuje, a to vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, či táto skutočnosť skutočne vznik škody spôsobila, či by teda škodlivý následok nebol nastal aj bez tejto skutočnosti (príčiny). Úsudok o zistenej príčinnej súvislosti musí byť v súlade s poznatkami vyplývajúcimi zo spoločenských a prírodných vied, ako i s pravidlami logického myslenia. Zodpovednosť nemožno robiť neobmedzene závislou na kauzalite, pretože to by mohlo viesť k neobmedzenému a tým neúnosnému ukladaniu povinností nahradiť škodu.

35. Škodou je každá majetková ujma, ku ktorej došlo nedovoleným alebo protiprávnym konaním iného subjektu, za čo tento subjekt zodpovedá. Obsahom pojmu majetková škoda, tak ako ju jednotne zadefinovala judikatúra (R 55/1971), je zmenšenie majetku poškodeného. Ďalej musí byť škoda reálna, t. j. musí existovať v čase, keď poškodený od škodcu požaduje náhradu škody, pretože len tvrdenie, že škoda vznikne v budúcnosti, nie je postačujúce. Škoda je reálna aj vtedy, keď nie je premlčaná (pozri ).

36. V je upravený rozsah náhrady škody na majetku. Rozsahom náhrady škody je potrebné chápať, koľko má škodca poškodenému nahradiť. Pri náhrade majetkovej škody sa poškodenému uhradzuje skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) (rovnaké rozlíšenie

pozná aj ). Skutočná škoda i ušlý zisk predstavujú samostatné zložky tvoriace obsah pojmu škoda. však, rovnako ako pri pojme škoda, neposkytuje žiadnu definíciu, čo je skutočnou škodou alebo ušlým ziskom.

37. Žalobca sa v súdenej veci domáhal priznania ušlého zisku. Ušlým ziskom sa rozumie ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného v dôsledku škodovej udalosti nedôjde k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to dalo očakávať pri pravidelnom priebehu vecí. Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodná udalosť), teda, o aký reálne dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel. Výšku ušlého zisku nemožno doložiť konkrétnymi dôkazmi ako v prípade skutočnej škody, ale nejde o nedoložiteľný predpoklad a musí byť preukázaná aspoň pravdepodobnosť považovaná podľa bežného uvažovania za istotu, ide teda o vecne podložený predpoklad (C.H. Beck, r. 2002, str. 953). Podľa rozsudku NS ČR sp. zn. dôkaz o existencii zisku musí byť jednoznačný, musí byť zistená pravdepodobná výška ušlého zisku, blížiaca sa k istote, pričom vymedzenie ušlého zisku musí byť podložené existujúcimi či reálne dosiahnuteľnými okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že škodová udalosť skutočne zasiahla do priebehu konkrétneho deja vedúceho k určitému zisku, pričom v rámci konania o náhradu ušlého zisku je žalobca povinný preukázať, že v predmetnom období mal reálnu možnosť prenajať pozemok za určitú sumu až keby sa tak pri normálnom slede udalosti stalo, keby nedošlo k protiprávnemu konaniu.

38. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a škodou je otázkou skutkovou. Jej existenciu zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie je. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou tejto ujmy) má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí ak je sprostredkovaný.

39. Porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon) musí preukázať poškodená strana. Ak bola porušená povinnosť stanovená zmluvou, musí poškodená strana doložiť existenciu takejto zmluvy a existenciu tvrdenej porušenej povinnosti. Pokiaľ bude zodpovednostný vzťah prezentovaný ako dôsledok porušenia povinnosti vyplývajúcej z právneho predpisu, musí poškodená strana preukázať, že k porušeniu určitej zákonom uloženej povinnosti skutočne došlo. Porušenie právnej povinnosti môže nastať v dôsledku činnosti škodcu, ale i nečinnosťou (opomenutím, pasivitou).

40. Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti).

41. V danom prípade je predmetom konania nárok žalobcu na náhradu škody vo forme ušlého zisku, ktorý nárok žalobca odvodzuje od zákonných ustanovení zákona o vyvlastňovaní, hlavne s odkazom na citované ustanovenia , a upravujúcich možnosť domáhať sa náhrady škody a to len v prípade naplnenia hypotézy dotknutých zákonných ustanovení. Zároveň však musia byť kumulatívne splnené podmienky náhrady škody, ktoré precizuje . Zákon o vyvlastnení v citovaných ustanoveniach upravuje nárok vyvlastniteľa na náhradu škody v prípade, ak bolo vyvlastňovacie konanie zastavené pre späťvzatie návrhu, čo však v tomto prípade nenastalo, nakoľko vyvlastňovacie konanie bolo zastavené z iného dôvodu, a to z dôvodu nepredloženia potrebných listín. Podľa názoru súdu nie je možné rozširovať extenzívnym výkladom možnosti nároku na škodu, ako to urobil žalobca, pretože explicitne je v zákone stanovené, že nárok na náhradu škody vzniká pri zastavení vyvlastňovacieho konania pre späťvzatie.

42. Žalobca si uplatnil náhradu škody a to konkrétne ušlého zisku, k čomu produkoval dôvody uvedené v žalobe samotnej. Súdu však nevedel uviesť, akú právnu povinnosť mal žalovaný porušiť, v dôsledku porušenia ktorej by vznikla zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu. Žalobca tvrdil, že žalovaný nezákonne užíval jeho pozemok, s čím sa súd nestotožnil. Žalovaný mohol užívať pozemok počas doby, kedy existovalo právoplatné rozhodnutie o vyvlastnení pozemku vo vlastníctve žalobcu, čo však nie je možné považovať a nezákonné užívanie pozemku. Po zrušení rozhodnutia o vyvlastnení na základe kasačnej sťažnosti žalobcu Najvyšším súdom Slovenskej republiky bol žalobca opäť zapísaný ako vlastník sporného pozemku, pričom ani žalobca netvrdil, že by aj po tomto čase bol pozemok žalobcu

užívaný žalovaným. Teda dobu, počas ktorej žalovaný vyvlastnený pozemok užíval, ho užíval zákonne a teda za uvedené obdobie nemôže patriť žalobcovi nárok na náhradu, ako to tvrdí žalobca. V ďalšom namietal, že neboli splnené podmienky pre vyvlastnenie, pričom pokiaľ by bolo vydané rozhodnutie bez splnenia zákonných podmienok, nebola by to zodpovednosť žalovaného, ale správneho orgánu, ktorý by takéto rozhodnutie vydal. V ďalšej časti svojej odpovede na to, aby uviedol, akú právnu povinnosť porušil žalovaný uviedol svoje podozrenie na koordinovaný postup správneho orgánu a žalovaného, ktoré malo viesť k zastaveniu konania. Je však zrejmé, že pre vznik zodpovednosti za škodu nestačí „podozrenie“, ale porušenie povinnosti musí byť bez pochybností preukázané, pričom dôkazné bremeno nesie ten, kto tvrdí, že k porušeniu povinnosti došlo a kto je za porušenie zodpovedný. Nebola teda splnená prvá podmienka pre vznik nároku na náhradu škody zo strany žalovaného, a to porušenie právnej povinnosti.

43. V prejednávanom prípade je zo skutkového vymedzenia uplatneného práva jasné, že žalobca požadoval náhradu za to, že v dôsledku protiprávneho konania žalovaného nezískal žalovanú sumu, ktorú mohol mať, ak by bol predmetný pozemok prenajatý v čase, kedy ním žalobca nemohol disponovať v dôsledku vyvlastnenia. Žalobca sa nedomáhal náhrady toho, o čo sa jeho majetková sféra znížila kvôli (ne)konaniu žalovaného, ale náhrady toho, o čo sa jeho majetok nerozšíril, hoci inak by k tomu došlo. Žalobca požadoval nahradiť nie to, čo už mal a stratil (t. j. skutočnú škodu), ale to čo ešte nemal a mohol a mal mať, nebyť správania sa žalovaného. Toto je zásadný rozdiel odlišujúci na jednej strane skutočnú škodu a na druhej strane ušlý zisk ako dve osobitné kategórie definujúce rozsah práva na náhradu škody v zmysle ust. <aspi://module='ASPI'&link='%2523442'&ucin- k-dni='30.12.9999'>.

44. O náhradu škody spočívajúcu v ušlom zisku sa jedná vtedy, ak v dôsledku protiprávneho konania škodcu nedošlo k nárastu majetkových hodnôt poškodeného, hoci sa to dalo s ohľadom na pravidelný priebeh vecí očakávať. Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti).

45. V skutkovom vymedzení žalovaného práva subsumovateľnom pod ust. a nasl. <aspi://module='ASPI'&link='%2523420'&ucin-k-dni='30.12.9999'> je teda obsiahnuté to, že: 1. žalovaný porušil svoju právnu povinnosť, keď podľa žalobcu nezákonne užíval pozemok, neboli splnené zákonné podmienky vyvlastnenia a koordinovaný postup žalovaného so správnym orgánom, čo viedlo k zasraveniu vyvlastňovacieho konania, 2. žalobcovi bola spôsobená škoda spočívajúca v tom, že hoc nemá, mal by inak peňažné prostriedky z užívania, resp. prenájmu svojich nehnuteľností, 3. tvrdené nerozmnoženie majetku žalobcu (škoda) vzniklo v dôsledku porušenia povinnosti žalovaným, čo je obsahovo tvrdením o príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a škodou, a 4. išlo o zavinené (úmyselné) konanie žalovaného (pričom zavinenie sa prezumuje podľa ust. <aspi://module='ASPI'&link='%2523420'&ucin-k-dni='30.12.9999'>).

46. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je zjavne nedôvodná, keďže ani žalobca neoznačil konkrétne dôkazy o tom, že mu tvrdená škoda vznikla. Súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne vzniku ušlého zisku. Škoda - ušlý zisk žalobcu je tak len v rovine fiktívnosti uplatneného práva, lebo je najpodstatnejším v tomto spore to, že žalobca ho založil na fikcii, že nebyť (ne)konania žalovaného, mal by z vlastníctva svojich nehnuteľností automaticky bez ďalšieho príjem rovnajúci sa cenám, za ktoré sa má prenajímať nehnuteľný majetok, k čomu doložil kúpne zmluvy a z kúpnych cien v nich uvedených vypočítal výšku nájmu, ktoré by mohol dostať za pozemok v jeho vlastníctve. Súd má za to, že nemožnosť užívať vec sama o sebe neznamená vznik škody. Nárok žalobcu považuje súd za hypotetický. Nestačí, že žalobca eventuálne nemohol svoje nehnuteľnosti užívať, ale bolo potrebné zistenie a preukázanie toho, že keby nie (ne)činnosti žalovaného, k dosiahnutiu zisku (príjmu) na jeho strane by nepochybne a určite došlo. Nič také však v tomto spore z vykonaných dôkazov nevyplynulo. Podstatou problému v posudzovanej veci bol nedostatok skutkových tvrdení a neunesenie dôkazného bremena žalobcom, pokiaľ ide o preukázanie základných zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu ušlého zisku. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže strana sporu v konaní uplatniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť

dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia strany sporu s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo dostatočne nesplnila svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tej strane sporu, na ktorej podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska práva. <aspi://module='ASPI'&link=''&ucin-k-dni='30.12.9999'> je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom hodnotení. Jeho význam spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci, z ktorého potom vychádza a aplikuje naň konkrétnu právnu normu, teda rozhoduje. Žalobcom uplatňovaný žalobný nárok je podľa právneho názoru súdu prvej inštancie v celom rozsahu nedôvodný. Súd považoval námietky žalobcu, ktoré sa týkali neposudzovania strategického parku ako celku, nesplnenie zákonných podmienok pri povoľovacích konaniach podľa stavebného zákona, ako i námietky o predpojatosti G.. W. P. a jeho prípadné ovplyvňovanie rozhodovania Okresného úradu v Nitre z dôvodu, že sa stal prokuristom u žalovaného, za irelevantné v tomto konaní, a preto sa nimi bližšie nezaoberal.

47. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.

48. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

49. V zmysle o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. Keďže v predmetnom prípade súd vo veci rozhodol rozhodnutím, ktorým sa konanie končí bolo jeho povinnosťou rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle . Keďže žalovaný bol v konaní v plnej miere úspešný a žalobca nedosiahol žiadny materiálne merateľný úspech, súd priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %). Dôvody hodné osobitného zreteľa podľa súd v prejednávanom spore nevzhliadol, tieto netvrdili ani strany sporu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. ( )

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. ( a ) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.( )

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.