Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

54Ek/1543/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: MH Invest, s.r.o., IČO: 36724530, so sídlom: Mlynské Nivy 44/A, 821 09 Bratislava; zastúpený právnym zástupcom: JUDr. Allan Böhm, IČO: 30845238, Medená 97/18, 811 02 Bratislava; proti povinnému: A. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. D. XX/XX, XXX XX E.; vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Peter Kliment, sídlo exekútorského úradu: Sv. Cyrila a Metoda 4647/1, 955 01 Topoľčany; pre vymoženie istiny 3.076,06 eur, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 02.10.2023 a o sťažnosti oprávneného proti II. výroku uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 02.10.2023 takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 02.10.2023 z a m i e t a .

II. Súd sťažnosť oprávneného proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 02.10.2023 z a m i e t a .

III. Oprávnenému nárok na náhradu trov konania o podanej sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 02.10.2023 n e p r i z n á v a .

IV. Oprávnený nemá n á r o k na náhradu trov konania o podanej sťažnosti oprávneného proti II. výroku uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 02.10.2023.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 20.06.2023 domáhal od povinného vymoženia istiny 3.076,06 eur, a to na základe exekučných titulov - 1/ Uznesenie Okresného súdu Nitra vydaného dňa 02.08.2022 pod sp. zn. -288; 2/ Uznesenie Okresného súdu Nitra vydaného dňa 11.11.2022 pod sp. zn. -333 (ďalej len „exekučné tituly“).

2. Uznesením sp. zn. zo dňa 02.10.2023 súd I. výrokom návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol a II. výrokom rozhodol, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznáva. Predmetné uznesenie súd odôvodnil tým, že po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučnými titulmi a priloženými prílohami mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosti uvedené vo výroku exekučných titulov nesplnil, v zmysle právoplatných a vykonateľných exekučných titulov. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Poverenie na vykonanie exekúcie tak bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku. Každý, voči ktorému bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, je povinný ho rešpektovať

a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie tak, ako o tom bol, v exekučnom titule, poučený i samotný povinný. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Jedným z dôvodov podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným je, že podal dovolanie proti exekučnému titulu. Súd k predmetnému uviedol, že samotné podanie dovolania proti exekučnému titulu nie je právnou skutočnosťou, ktorá by mohla mať za následok zastavenie exekúcie. Podanie dovolania nemá žiaden vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť predloženého exekučného titulu (k tomu porovnaj znenie ust. ). Inštitútu dovolania zákon nepriznáva žiadne účinky vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu a to až do času, kým o ňom súd nerozhodne. Samotné podanie dovolania nepreukazuje ani zánik resp. neexistenciu hmotného práva, ktoré bolo oprávnenému priznané exekučným titulom. Dôvodom pre zastavenie exekúcie potom nemôže byť bez ďalšieho podanie dovolania proti exekučnému titulu, keďže podanie takéhoto návrhu zo zákona nemá žiadne účinky vo vzťahu k právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu a ani exekučný súd sám nemôže prezumovať výsledok tohto konania (zrušenie exekučného titulu) v podobe zastavenia exekúcie. Súd pri posúdení daného prípadu vychádzal z postulátu, že skutočnosť zakladajúca neprípustnosť exekúcie je taká okolnosť, ktorá definitívne a trvale bráni výkonu exekúcie na podklade konkrétneho exekučného titulu. Pokiaľ má potom oprávnený k dispozícii vykonateľný rozsudok, ktorý nebol v predpísanom konaní zrušený, je oprávnený domáhať sa aj jeho núteného výkonu. Opačný výklad by bol v rozpore s primárnym účelom exekučného konania, ktorým je rýchle a efektívne uspokojenie judikovaného nároku oprávneného. V tomto smere súd tiež poukázal na skutočnosť, že zákon síce chráni záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované, a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo (pozri Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Spory a iné právne veci sú prejednávané a rozhodované pred (k tomu povolanými) súdmi v občianskom súdnom konaní, a to v tzv. nachádzacom (základnom) konaní. Ak je súčasťou tohto rozhodnutia uloženie povinnosti, náš právny poriadok predpokladá, že jej adresát si ju voči osobe oprávnenej splní dobrovoľne, v lehote a spôsobom ustanoveným v rozhodnutí súdu. Inštitút núteného výkonu takéhoto rozhodnutia možno uplatniť vtedy, keď nie je zo strany povinného oprávnenému poskytnuté judikované plnenie riadne a včas, teda v stanovenej výške a lehote. Z ust. Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať plnenie z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Pokiaľ si potom povinný svoju judikovanú povinnosť voči oprávnenému nesplnil, oprávnený má zákonom priznanú možnosť domáhať sa núteného výkonu takéhoto rozhodnutia. Súd pri posudzovaní tohto prípadu vychádzal zo samotného účelu vykonávacieho konania, ktorého je zaistiť ochranu práva toho, komu takéto právo bolo priznané vykonateľným exekučným titulom. V prípade zrušenia exekučného titulu dovolacím súdom môže povinný opätovne podať návrh na zastavenie exekúcie. Súd pre úplnosť veci uviedol, že v rovine exekučného konania by následkom povolenia odkladu vykonateľnosti exekučného titulu (vysloveného v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku) mal byť odklad exekúcie v zmysle Exekučného poriadku, o ktorom rozhoduje exekútor vydaním upovedomenia o odklade exekúcie. Pokiaľ ide o tvrdenie povinného, že exekučný titul je zmätočný a nezákonný, a že ide o ničotný exekučný titul, ktorý nevyvoláva žiadne právne účinky, pričom k zaviazaniu povinného na zaplatenie vymáhanej sumy je v rozpore aj z hľadiska dobrých mravov a poctivého obchodného styku, súd uviedol, že pokiaľ povinný s exekučným titulom, prípadne výškou pohľadávky uvedenej v exekučnom titule nesúhlasil, jeho procesnou obranou malo byť podanie opravného prostriedku. Predmetom skúmania v tomto štádiu konania nie sú okolnosti, za ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a ktoré nastali ešte pred vznikom exekučného titulu. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý daný exekučný titul vydal. V danom štádiu konania už nijakým spôsobom nemôže súd zasahovať alebo posudzovať dôvody, pre ktorý bol exekučný titul vydaný. Jeho obsahom je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 31.07.2008, sp. zn. ). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní vychádza súd z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní súd právo nenachádza, ale len vykonáva to, o čom bolo už právoplatne rozhodnuté a nenahrádza tak súd v základom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučnému súdu v exekučnom konaní

ani v rámci rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie neprináleží posudzovať ani revidovať rozhodnutie, ktoré mu je ako exekučný titul predložené, ani procesný postup orgánu v základom konaní a je vykonateľným rozhodnutím vo veci samej (exekučným titulom) viazaný. Povinný zároveň namieta procesné pochybenie konajúceho exekútora, keďže mu bolo doručené Upovedomenie o začatí exekúcie (oprava), čo znamená, že riadne upovedomenie mu doposiaľ nebolo doručené. K uvedenému súd uviedol, že Exekútor je povinný vykonávať činnosť podľa tohto zákona s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Výkon exekučnej činnosti spadá do kompetencie súdneho exekútora pričom súdu nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by súdny exekútor pri výkone svojej činnosti svoje povinnosti porušil. Súd preskúmal uovedomenie o začatí exekúcie (oprava) zo dňa 18.07.2023 a zistil, že je vydané v súlade so zákonom a obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti uvedené v §61a ods. 1 Exekučného poriadku. V prípade, ak súdny exekútor pred uvedeným upovedomením vydal skoršie upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré obsahovalo zjavnú chybu, a chybné upovedomenie neodoslal povinnému, nepredstavuje to dôvod na zastavenie exekúcie, resp. nespôsobuje to neplatnosť opraveného Upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému riadne doručené. Ďalším dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie povinného bolo, že mu bola stiahnutá z osobného účtu suma 3.076,06 eur na vinkulačný podúčet, čo mu spôsobuje značné problémy, o to viac v tejto dobe. Súd k predmetnému dôvodu uvádza, že majetkové pomery povinného sú predmetom skúmania zo strany povereného súdneho exekútora v priebehu vykonávania exekúcie. Ak súdny exekútor dospeje k záveru, že povinný je preukázateľne nemajetný a sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie, poverený súdny exekútor v súlade s ustanovením § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku rozhodne o zastavení exekúcie. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov povinného sú premetom zisťovania zo strany súdneho exekútora v priebehu exekúcie. Podľa platnej a účinnej právnej úpravy (Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov) súdny exekútor exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastaví len v prípade, že sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo do 5 rokov od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok povinného alebo jeho príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekúcie. Z uvedeného podľa tunajšieho súdu vyplýva, že súd nie je oprávnený zastaviť prebiehajúcu exekúciu pre nemajetnosť povinného, nakoľko posúdenie nemajetnosti povinného a následné zastavenie exekúcie patrí podľa § 61n ods. 1písm. d) Exekučného poriadku o rozhodovacej činnosti povereného súdneho exekútora. Vzhľadom na konštatované skutočnosti a citované právne predpisy súd dospel k záveru, že v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy nie je oprávnený (bez kvalifikovaného posúdenia súdneho exekútora) posúdiť majetkové pomery povinného a zastaviť exekúciu pre nemajetnosť povinného Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia zákona, u ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd skonštatoval, že povinný nepredložil relevantný dôkaz na základe ktorého, by exekúcia proti nemu vedená mohla byť zastavená. II. výrok predmetného uznesenia súd odôvodnil tým, že nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal.

3. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný sťažnosť v zákonnom stanovenej lehote, ktorú odôvodnil tým, že dovolanie proti rozhodnutiu Krajského súdu v Nitre, ktorého znenie uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie, podal aj s návrhom na odloženie právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, pritom o tomto návrhu nebolo zo strany dovolacieho súdu doteraz rozhodnuté, pričom má za to, že aj preto nebol dôvod na podanie návrhu na exekúciu oprávneným a je tak predčasný a zjavne nemorálny a v rozpore s dobrými mravmi Povinný sa domáha čo najskoršieho vydania rozhodnutia dovolacieho súdu o dovolaní. Je presvedčený, že keďže exekučný nárok vyplýva zo súdneho konania a rozhodnutí, ktoré podľa neho musia byť dovolacím súdom zrušené, aj toto exekučné konanie je nedôvodné. Čo sa týka jeho nároku voči oprávnenému na zaplatenie sumy vo výške 131.918,21 eur, má za to, že existujú také skutočnosti, na základe ktorých mu je tu oprávnený teda MH Invest s.r.o. dlžný túto sumu, čo je dostatočne zdôvodnené v návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorý tiež citoval v návrhu na zastavenie exekúcie. Hrozí vznik situácie, že keďže je veľmi pravdepodobné, že dovolací súd zruší rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, že bude úspešný a v prípade zániku MH Invest s.r.o. mu nebude mať kto zaplatiť trovy konania, k čomu samozrejme nechce aby došlo. Je tak zrejmé, že nie on má

byť niečo dlžný MH Invest s.r.o, ale práve táto spoločnosť mu je dlžná oveľa väčšiu sumu, a aj napriek tomu si dovolila podať voči nemu návrh na exekúciu, keď jej určite musí byť známe, že podal dovolanie o ktorom rozhodnutie bude mať vplyv aj na nárok, ktorý si oprávnený uplatňuje v tomto exekučnom konaní voči nemu. Povinný je presvedčený, že voči nemu vedená predmetná exekúcia je neprípustná, keďže tu jednoznačne existujú také okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku zo strany oprávneného voči nemu. Exekučný titul považuje povinný za zmätočný a nezákonný a možno preto uzavrieť že v rámci tohto exekučného konania ide o exekučný titul ničotný, ktorý nevyvoláva žiadne právne účinky, čím ide o nespôsobilý exekučný titul, pričom k zaviazaniu na zaplatenie vymáhanej sumy v rozpore aj z hľadiska dobrých mravov, pretože nie len pred ale aj po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a zároveň existujú aj vyššie uvedené skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Súd sa tak v tejto exekučnej veci evidentne nesprávne vysporiadal s okolnosťami potrebnými pre spravodlivé rozhodnutie, teda nepostupoval tak, aby sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými zisteniami a zároveň vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím je postup ktorý predchádzal vydaniu napadnutého uznesenia nesprávny.

4. Predmetnú sťažnosť povinného súd oprávnenému z dôvodu procesnej ekonómie (nenavyšovania trov exekúcie) na vyjadrenie nezasielal, nakoľko povinný v sťažnosti argumentuje rovnakými skutočnosťami ako v návrhu na zastavenie exekúcie, ku ktorému návrhu sa oprávnený písomne vyjadril podaním zo dňa 15.09.2023.

5. Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.

8. Podľa a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za vecne správne a sťažnosť povinného proti nemu tak logicky za nedôvodnú. Súd má za to, že vyšší súdny úradník rozhodol správne, keď návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Súd sa teda stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu Exekučného poriadku s poukazom na nesúhlas a argumentáciu povinného prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, súd nad rámec dodáva:

13. Ústavný súd v uznesení z 3. mája 2011, č. k. -31, vyslovil, že exekučný súd skúma exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), tiež na prípadnú námietku povinného proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku), ako aj na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie (§ 58 exekučného poriadku); súčasne platí, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol zákonom zavedený ako procesná obrana povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z uvedeného je zrejmé, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo vydané rozhodnutie, ktoré slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesným prostriedkom, ktorým možno vyvolať spor o prípustnosť exekúcie, pretože smeruje proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie preto môže byť iba skutočnosť procesného alebo hmotného práva, ktorá nastala po vydaní exekučného titulu. Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže procesne zasahovať do konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, čiže exekučný súd už nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie žiadať o vecný prieskum exekučného titulu, pretože exekučný súd naň nemá právomoc, keďže vo vzťahu k rozhodnutiu orgánu v základnom konaní nepôsobí ako opravná inštancia a jeho úlohou je len zabezpečiť nútený výkon rozhodnutia vydaného v základnom konaní, do ktorého obsahu nemôže nijakým spôsobom zasahovať, ani ho inak preskúmavať, keďže je ním viazaný. Exekučný titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú formu a obsah, musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej, alebo materiálnej povahy. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti preto musí každý titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a presne stanovenú lehotu na plnenie. Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie, v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je tak obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinná hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. Exekučný súd však nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť, ani opätovne preverovať. So zreteľom na uvedené neobstojí argumentácia povinného týkajúca sa zmätočnosti a nezákonnosti exekučného titulu.

14. Oprávnený sa domáha výkonu rozhodnutia na základe vykonateľných exekučných titulov (špecifikovaných v 1. odseku odvodňujúcej časti predmetného uznesenia). Argumentácia povinného o tom, že mu má byť oprávnený dlžný finančný obnos vo väčšej výške, akej sa oprávnený domáha od povinného v predmetnom exekučnom konaní je pre vedenie exekučného konania právne irelevantné. Uvedené by bolo namieste len za predpokladu ak by sa povinný za splnenia zákonnom stanovených podmienok domáhal započítacieho prejavu.

15. Pokiaľ ide o argumentáciu povinného ohľadom podaného dovolania proti rozhodnutiu Krajského súdu v Nitre, v tejto súvislosti súd odkazuje na vyjadrenie vyššieho súdneho úradníka v napadnutom uznesení a podotýka, že samotné podanie mimoriadneho opravného prostriedku proti exekučnému titulu, nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, keďže nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu. Až prípadné právoplatné rozhodnutie dovolacieho súdu o podanom dovolaní, resp. o návrhu na odklad vykonateľnosti exekučného titulu by zakladalo dôvod pre odklad, respektíve zastavenie exekúcie.

16. Povinný súdu nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci niektorý z dôvodov na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Dôvody na zastavenie exekúcie, sú pritom v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, uvedené taxatívne. Podaný návrh na zastavenie exekúcie spočíval iba v subjektívnych tvrdeniach povinného o nespokojnosti a nezákonnosti exekučného titulu a z toho dôvodu podanom dovolaní. S takýmito tvrdeniami povinného sa vyšší súdny úradník vysporiadal správne a v dostatočnom rozsahu. Povinný súdu nepreukázal, že by dovolací súd o jeho podaniach rozhodol

v súlade s jeho právnym názorom a založil by tak niektorý dôvod na zastavenie exekúcie. Samotné podanie dovolania, však celkom nepochybne nie je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, t.j. takým, ktorý by bránil vymáhateľnosti exekučného titulu. Medzi skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu patrí napríklad premlčanie, praktická nevykonateľnosť exekučného titulu, či nedostatok hmotnoprávnej legitimácie oprávneného alebo povinného a pod. Tvrdenie povinného, že vymáhateľnosti vykonateľného exekučného titulu bráni podanie dovolania, tak nemá oporu v zákone. Súd ho preto považoval za nedôvodné.

17. Súd v tomto smere dodáva, že za skutkového stavu, keď oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktorý nebol zrušený, pričom na „zrušenie“ exekučného titulu nepostačuje tvrdenie povinného o podaní dovolania, súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu (stále) právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktoré mu nebolo splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.

18. Vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v podanom návrhu na zastavenie exekúcie žiadne dôvody na zastavenie exekúcie, taxatívne uvedené v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to dôvody preukazujúce zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu, ani skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, sudca podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.

19. Proti II výroku vyššie citovaného uznesenia podal v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť aj oprávnený, ktorú ju odôvodnil tým, že v zmysle ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Trovy oprávneného a trovy povinného) platí, že: „Trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie“. Z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že trovami oprávneného sú podľa zákona všetky trovy oprávneného, ktoré mu vznikli v súvislosti so zastupovaním v exekučnom konaní vo vzťahu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. V samotnom uznesení o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie súd priznáva, že mal vedomosť o tom, že oprávnený sa k návrhu na zastavenie exekúcie písomne vyjadril a z tohto vyjadrenia aj súd cituje. Z písomného vyjadrenia oprávneného je zároveň zrejmé, že oprávnený toto vyjadrenie pripravil a podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu a je teda zrejmé, že oprávnenému museli vzniknúť výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekučného konania. Nepriznanie práva na náhradu trov konania vo vzťahu k návrhu na zastavenie exekúcie súd zdôvodnil tým, že si oprávnený nárok na náhradu trov konania neuplatnil. Je nesporné, že v podanom návrhu na začatie exekučného konania si oprávnený uplatnil trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia v (celom) exekučnom konaní. Je tiež pravdou, že oprávnený si v návrhu na začatie exekučného konania neuplatnil trovy konania v súvislosti s vyjadrením voči návrhu povinného na zastavenie konania, a to predovšetkým z toho podstatného dôvodu, že v čase podávania návrhu na začatie exekučného konania oprávnený nemohol tušiť, že povinný podá návrh na zastavenie exekučného konania, ku ktorému sa bude oprávnený písomne vyjadrovať. Bez ohľadu na skutočnosť, že si oprávnený výslovne vo svojom vyjadrení k návrhu na zastavenie exekučného konania explicitne neuplatnil svoj nárok na náhradu trov konania vzniknutých v súvislosti s podaním tohto vyjadrenia však platí vyššie citované ust. Exekučného poriadku, ktoré priamo zo zákona – t.j. ex lege - uvádza, že tieto trovy sú trovami, ktoré vznikli na strane oprávneného v súvislosti so zastupovaním v exekučnom konaní vo vzťahu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Exekučný poriadok (resp. žiadne iné zákonné ustanovenie) zároveň v žiadnom zo svojich ustanovení neuvádza, že podmienkou pre rozhodnutie o ich náhrade je ich osobitné uplatnenie. Súd teda pri rozhodovaní o náhrade trov konania za úkon - vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie konania – prihliada na vznik týchto trov zastupovania ex offo a vo svojom uznesení aj rozhodne o ich náhrade, pokiaľ úspešnému účastníkovi takéto trovy so zastupovaním vznikli. Z uvedeného dôvodu na vylúčenie akýchkoľvek pochybností si oprávnený vyčíslil svoj nárok na náhradu trov konania za jeden úkon právnej pomoci – písomné vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekučného konania vo výške 87,73 Eur (tarifná odmena za jeden úkon 60,59 Eur + režijný paušál 12,52 Eur + DPH vo výške 14,62).

21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

22. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

23. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za vecne správne a sťažnosť oprávneného proti nemu tak logicky za nedôvodnú. Vyšší súdny úradník rozhodol vecne správne, keď oprávnenému nárok na náhradu výdavkov na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal, keďže oprávnený si ich v konaní neuplatnil.

24. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich. Oprávnený (tak ako uviedol aj vyšší súdny úradník v sťažnosťou napadnutom uznesení) si náhradu trov, ktoré by mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie v návrhu na zastavenie exekúcie neuplatnil. Vychádzajúc z ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok voči povinnému si uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený (z úradnej moci) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní uplatnený. Keďže oprávnený nenavrhol, v rámci konania o návrhu na zastavenie exekúcie, aby súd rozhodoval (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku) o trovách oprávneného v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, súd oprávnenému trovy konania súvisiace s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. Neobstojí tvrdenie oprávneného, že tento si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil trovy celého exekučného konania. V návrhu na začatie exekúcie si oprávnený uplatnil trovy konania z titulu úkonov príprava a prevzatie zastúpenia a podanie návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré trovy sa v zmysle vydaného poverenia v prospech oprávneného aj vymáhajú. Za predpokladu, ak by si ich oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie neuplatnil (uplatnenie trov je právom, nie povinnosťou), súd by uvedenú skutočnosť akceptoval a vydal súdnemu exekútorovi poverenie len v rozsahu oprávneným uplatneného nároku. Nie je možné sa stotožniť so záverom právneho zástupcu oprávneného že o nároku na náhradu trov súd rozhoduje exe offo aj bez návrhu, nakoľko otázka trov konania je dostatočne a primárne upravená v samotnom Exekučnom poriadku a tento neukladá ex offo povinnosť rozhodovať o trovách konania v prípadoch, kedy rozhoduje o návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Okrem iného platí, že exekučný súd nemá vo svojom postavení zákonnú povinnosť rozhodovať o takom procesnom nároku, ktorý v zásade nebol účastníkmi konania riadne a včas uplatnený. Nakoľko si teda oprávnený nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd mu ich správne druhým výrokom napadnutého uznesenia nepriznal. Sudca tiež uvádza, že Exekučný poriadok neukladá povinnosť uplatniť si trovy konania, pretože ide o fakultatívnu možnosť, či si nárok na náhradu trov konania od protistrany uplatní alebo nie. Pokiaľ platí základná zásada, že si každý z účastníkov hradí trovy konania sám (podľa ustanovenia § 199b Exekučného poriadku), potom prípadný nárok na ich náhradu od protistrany je možnosťou a nie povinnosťou účastníka konania, a zákon takúto povinnosť ukladať nemôže. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak, že sťažnosť oprávneného proti výroku II. uznesenia sp. zn. zo dňa 02.10.2023 ako nedôvodnú zamietol

25. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na ust. v spojení s ust. Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť povinného zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by sťažnostný súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Nakoľko však oprávnenému žiadne trovy v súvislosti s podanou sťažnosťou povinného nevznikli (tento si žiadne trovy neuplatnil, o podanej sťažnosti nemal ani vedomosť) súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 02.10.2023 nepriznal.

26. Vo veci podanej sťažnosť oprávneného proti II. výroku uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. si oprávnený trovy sťažnostného neuplatnil, pričom vo veci úspešný nebol, preto súd rozhodol, že oprávnený nemá nárok na náhradu trov konania v súvislosti s podanou sťažnosťou proti napadnutému uzneseniu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).