Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ek/1479/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: MPL TRADING spol. s r.o., so sídlom Galvániho 8, 821 04 Bratislava, IČO: 31 388 639, zast.: Advokátska kancelária MAJLING & NINČÁK, s.r.o., so sídlom Palárikova 14, 811 04 Bratislava, IČO: 35 960 728, proti povinnému: D.. E. P., Z.. XX.XX.XXXX, K. X. J.Á. XXX/XX, XXX XX Q. Z. V., o vymoženie 14 307,04 Eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Stanislav Laifer, so sídlom exekútorského úradu Prievozská 14/A, 821 09 Bratislava, pod sp. zn.: 100EX 315/2020, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a .

II. Súd oprávnenému voči povinnému priznáva nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 195,29 Eur, ktoré budú v prospech oprávneného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

odôvodnenie:

1. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 18.02.2021 návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 24.12.2020 s prílohou, vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, upovedomenie o začatí exekúcie spolu s doručenkou.

2. Súdny exekútor uviedol, že návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 24.12.2020 bol na poštovú prepravu podaný dňa 28.12.2020, súdnemu exekútorovi bol doručený v zákonnej lehote dňa 29.12.2020. Vyjadrenie právneho zástupcu oprávneného bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 15.02.2021. Vzhľadom na podanie povinného v súvislosti s vyjadrením oprávneného tvrdenia ktorými sa zaoberajú súvisia s okolnosťami vydania exekučného titulu, kde súdny exekútor nebol účastníkom konania, preto sa k uvedenému nevyjadruje. Ide o výsostne posúdenie otázok ručiteľského vyhlásenia, ktoré sa malo vzťahovať aj na povinného ako fyzickej osoby (nie štatutára), a preto súdny exekútor nevie podať relevatné stanovisko k podanému návrhu na zastavenie exekúcie.

3. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že po doručení upovedomenia o začatí exekúcie podáva ako povinný návrh na zastavenie exekúcie, a to z dôvodu podľa § 61k ods. 2 písm. Exekučného poriadku v spojení s § 61 k ods. 1 písm. a) až d) Exekučného poriadku, ktorý odôvodňuje nasledovne. Exekučným titulom je v zmysle upovedomenia o začatí exekúcie rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane schváleného zmieru č. 598/18 zo dňa 09.10.2018, vydaného Mgr. Andrej Gundel, rozhodca. Poukazuje na skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok, predstavujúci exekučný titul, napadol žalobou na súde. Konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. . O podanej žalobe doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. V konaní sp. zn. navrhoval aj povolenie odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, pričom ani o tomto návrhu nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté. Vzhľadom k tomu považuje exekúciu za predčasnú, a preto za nedôvodnú a nezákonnú. V upovedomení o začatí exekúcie sa uvádza ako exekučný titul rozhodnutie rozhodcu z 09.10.2018 vrátane zmieru v ňom schváleného. Namieta existenciu zmieru s oprávneným, nakoľko

sa s oprávneným na žiadnom zmieri nedohodol. Naopak, postupom rozhodcu mu bolo znemožnené riadne sa zúčastniť rozhodcovského konania a o existencii rozhodcovského konania sa dozvedel až na základe doručeného rozhodcovského rozsudku. To vylučuje, aby došlo k schváleniu zmieru, na ktorý poukazuje súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie. Rozhodcovský rozsudok považuje za materiálne nevykonateľný exekučný titul. O existencii rozhodcovského konania sa dozvedel až doručením rozhodcovského rozsudku. Dovtedy nemal vedomosť o existencii rozhodcovského konania, a preto ani nemohol uplatňovať žiadne námietky. Nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní a nebolo mu umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský rozsudok len veľmi stručne v bodoch 6 až 8 uvádza, že mu rozhodca zaslal výzvu k žalobnej odpovedi a odoslaná zásielka sa vrátila rozhodcovi dňa 13.03.2018 ako neprevzatá v odbernej lehote. S poukazom na ustanovenie rozhodca uzavrel, že deň vrátenia nedoručenej zásielky sa považuje za deň doručenia. Z rozhodcovského rozsudku nie je zrejmé, kedy bola zásielka zaslaná a ani na akú adresu. Taktiež nie je zrejmé, na základe akých zákonných ustanovení rozhodca subsidiárne použil ustanovenia o doručovaní zásielky. Má za to, že rozhodca postupoval nesprávne, ak použil ustanovenia o doručovaní a nesprávne preto konal v jeho neprítomnosti. Zákon o rozhodcovskom konaní v upravuje doručovanie zásielok, pričom dané zákonné ustanovenie neobsahuje odkaz na . Postup rozhodcu považuje za nesprávny a účelový, kedy rozhodca len odoslal zásielku (nevedno kedy a na akú adresu) a po tom, čo sa táto vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote, považoval s poukazom na deň vrátenia zásielky za deň doručenia a následne vo veci rozhodol. Pritom ak rozhodca chcel použiť fikciu doručenia žaloby v zmysle , mal postupovať nie podľa , ale podľa . Z rozhodcovského rozsudku nevyplýva, či (a ak áno tak aké) úkony vykonal rozhodca na zistenie jeho skutočného pobytu, a či a kedy rozhodca zverejnil oznámenie o podanej žalobe. Rozhodcovská zmluva, na podklade ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok predstavujúci exekučný titul, je neplatná, bola uzatvorená v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky a povinný nikdy nemal vôľu sa s oprávneným dohodnúť na rozhodcovskom konaní. Vo vzťahu s oprávneným konal výlučne len v mene spoločnosti BRILANT DOM SK s.r.o. ako konateľ spoločnosti, nie vo vlastnom mene. Nemal nikdy vôľu konať vo vzťahu s oprávneným vo vlastnom mene, ale vždy len v mene spoločnosti BRILANT DOM SK s.r.o. ako jej konateľ. Táto skutočnosť je zrejmá aj zo samotnej zmluvy, kde sa nachádza len jeho podpis ako konateľa spoločnosti BRILANT DOM SK s.r.o., nie však jeho podpis ako osoby konajúcej vo vlastnom mene. Povinný nikdy neprejavil súhlas s rozhodcovským konaním voči svojej osobe. Rozhodcovské konanie preto nemohlo byť vedené voči povinnému ako fyzickej osobe, nakoľko nikdy neprejavil vôľu uzatvoriť vo vlastnom mene ako fyzická osoba s oprávneným rozhodcovskú zmluvu a taktiež ani nikdy na seba platne neprevzal ručiteľský záväzok. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj to, že rozhodcovská zmluva, ako aj ručiteľský záväzok nie sú obsiahnuté v samotnej zmluve, ale majú vyplývať z ustanovení všeobecných obchodný podmienok (ďalej ako „VOP“). Odhliadnuc od toho, že VOP nie sú povinným podpísané ani ako konateľom spoločnosti v jej mene, a už vôbec nie v jeho vlastnom mene ako fyzickej osoby - ručiteľa, je zrejmé, že inkorporovanie ručiteľského záväzku, ako aj rozhodcovskej zmluvy, do VOP a nie aj do textu samotnej rámcovej zmluvy, je snahou oprávneného zatajiť resp. skryť ich existenciu pred druhou zmluvnou stranou. Niet žiadneho logického dôvodu, iného než nepoctivý úmysel oprávneného takýmto spôsobom skryť dané ustanovenia do VOP, pre ktorý neboli ručiteľský záväzok a ani rozhodcovská zmluva obsiahnuté priamo v texte rámcovej zmluvy, ale boli skryté do ustanovení VOP. Text zmluvy je pritom pripravený výlučne tak, aby povinný túto podpisoval len ako konateľ spoločnosti BRILANT DOM SK s.r.o., nie vo vlastnom mene ako fyzická osoba - ručiteľ. Konanie oprávneného je porušením zásady poctivého obchodného styku a nemožno mu priznávať právnu ochranu. Povinný po celú dobu konal výlučne ako konateľ spoločnosti BRILANT DOM SK s.r.o., nikdy nemal vôľu prevziať na seba ručiteľský záväzok a z konania oprávneného je zrejmé, že tento sa snažil o to, aby rozhodcovská doložka a ručiteľský záväzok ostali nepovšimnuté a skryté len v rámci VOP. Konanie oprávneného nesie všetky znaky nepoctivého konania, preto mu nemôže súd priznať právnu ochranu. Úmyslom povinného bolo konať vo vzťahu s oprávneným výlučne len ako konateľ spoločnosti BRILANT DOM SK s.r. o. v jej mene, nie vo vlastnom mene. Bol to práve oprávnený, kto pripravoval text zmluvy a pokiaľ oprávnený zmluvu vyhotovil tak, že je sporné, či povinný túto zmluvu uzatváral vo vlastnom mene ako fyzická osoba, potom je potrebné túto skutočnosť vykladať na ťarchu oprávneného. Oprávnenému nič nebránilo pripraviť písomné vyhotovenie zmluvy tak, aby táto obsahovala ustanovenia o povinného osobnom ručiteľskom záväzku, rozhodcovskú doložku a v neposlednom rade tak, aby povinný mohol zmluvu podpísať aj vo vlastnom mene, nie len ako konateľ spoločnosti BRILANT DOM SK s.r.o.. Pokiaľ oprávnený konal tak, že ručiteľský záväzok, ako aj rozhodcovskú doložku uviedol len vo VOP a písomné vyhotovenie zmluvy pripravil tak, aby vyvolalo u povinného dojem, že koná len ako konateľ spoločnosti

BRILANT DOM SK s.r.o., išlo o nepoctivý úmysel oprávneného. Vzhľadom k tomu spornú otázku, či povinný podpisom zmluvy ako konateľ spoločnosti BRILANT DOM SK s.r.o. prevzal na seba aj ručiteľský záväzok vo vlastnom mene a či vo vlastnom mene uzatvoril s oprávneným rozhodcovskú zmluvu, je potrebné vykladať na ťarchu oprávneného, a teda uzavrieť, že ručiteľský záväzok povinného ako fyzcikej osoby takýmto spôsobom nevznikol a povinný ani nevyslovil vo vlastnom mene ako fyzická osoba súhlas s rozhodcovským konaním. K samotnému ručiteľskému záväzku poukazuje na ustanovenie , v zmysle ktorého je veriteľ oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu. Preto ak by aj bol platný ručiteľský záväzok povinného ako fyzickej osoby (čo ale nie je), tak oprávnený nepreukázal, že by si svoje právo uplatnil u dlžníka, t. j. spoločnosti BRILANT DOM SK s.r.o. Povinný poukazuje na to, že pri uzatváraní zmlúv zneužil oprávnený jeho situáciu, kedy bol v ťažkej životnej situácii. Mal ťažko chorú dcéru, ktorá napokon chorobe v mladom veku podľahla, čo oprávnený využil a ľsťou pripravil zmluvu tak, že do zmluvy resp. VOP zahrnul aj rozhodcovskú doložku. Oprávnený zneužil povinného situáciu, jeho konanie je v hrubom rozpore s dobrými mravmi a nemôže požívať právnu ochranu. V prílohe predkladá oznámenie o úmrtí svojej dcéry. Výkon exekúcie za terajšieho stavu by predstavoval pokračovanie arbitrárneho zásahu do práv povinného zo strany orgánov verejnej moci. Navyše, v súčasnosti sa nachádza v nepriaznivej životnej situácii, má zdravotné problémy, ako aj veľmi ťažko znáša smrť jeho dcéry. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje exekúciu zastaviť. V prípade, ak nedôjde k zastaveniu exekúcie, žiada o povolenie odkladu exekúcie z dôvodu podľa h ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Vyhlasuje, že sa bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre povinného alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Momentálne je v ťažkej životnej situácii, má vážne zdravotné problémy, ktoré sú umocňované zármutkom nad smrťou dcéry. Býva spoločne so svojou manželkou, ktorá celú situáciu veľmi ťažko znáša. Exekúciu v tomto životnom období vníma mimoriadne citlivo. Preto v prípade, ak nedôjde k zastaveniu exekúcie, žiada o povolenie jej odkladu najmenej na dobu 3 mesiacov od podania tejto žiadosti.

4. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že oprávnený nesúhlasí so zastavením a odkladom exekúcie. Zastáva názor, že neexistujú žiadne skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti nároku. Návrh povinného pokladá za bezpredmetný a účelový. O nároku oprávneného bolo právoplatne rozhodnuté na základe rozhodcovského rozsudku, ktorý povinný napadol aj svojou žalobou, ktorou sa domáhal jeho zrušenia. Zdôrazňuje, že súd jeho žalobu zamietol. Argumenty povinného v návrhu nemajú právnu relevanciu. Povinný vo svojom návrhu tvrdí, že nemal vedomosť o existencii rozhodcovského konania. K tejto skutočnosti oprávnený cituje časť odôvodnenia spomínaného rozsudku Okresného súdu Bratislava V, ktorým súd zamietol návrh povinného na zrušenie rozhodcovského rozsudku: „Súd s ohľadom na námietky žalobcu, že nebol upovedomený o ustanovení rozhodcu, nebolo mu umožnené zúčastniť sa, rozhodcovské konanie neprebiehalo podľa dohody účastníkov, dodáva, že sám žalobca sa v rozhodcovskom konaní rozhodol nevyužiť právo zúčastniť sa rozhodcovského konania a preto nemôže v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku tieto dôvody namietať.“ Povinný taktiež vo svojom vyjadrení namietal neplatnosť rámcovej kúpnej zmluvy so všeobecnými obchodnými podmienkami, kvôli jej údajnému rozporu s dobrými mravmi a právnym poriadkom Slovenskej republiky. Taktiež uvádzal, že jeho podpis rámcovej kúpnej zmluvy zahŕňal len vôľu konať za spoločnosť ako konateľ a nie podpisovať vyhlásenia vo vlastnom mene. Situácia, že si povinný neprečítal pozorne všeobecné obchodné podmienky, je bohužiaľ chyba jeho nepozornosti, umiestnenie rozhodcovskej doložky spoločne s ručiteľským vyhlásením vo všeobecných obchodných podmienkach je zákonnou a bežnou praxou podnikateľských subjektov vo všeobecnosti, nie len spoločnosti MPL TRADING spol. s r.o.. Dáva do pozornosti aj fakt, že samotná osoba konateľa je povinná konať s odbornou starostlivosťou v zmysle . Oprávnený v žiadnom prípade nemal v úmysle zneužívať ťažkú životnú situáciu povinného, podpísanie rovnakej rámcovej kúpnej zmluvy so všeobecnými obchodnými podmienkami je bežnou praxou pri každodenných zákazníkoch MPL TRADING spol. s r.o. Skutočnosť, že sa na rámcovej kúpnej zmluve a všeobecných obchodných podmienkach nachádza iba jeden podpis, neznamená, že vo vzťahu k nim konal žalobca iba ako osoba zastupujúca spoločnosť. V zmysle judikátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. : „skutočnosť, že zmluva, ktorej obsahom je aj ručiteľský záväzok obsahuje iba jeden podpis za situácie, že záväzok obchodnej spoločnosti zabezpečuje jej spoločník, ktorý je zároveň konateľom spoločnosti, nespôsobuje bez ďalšieho jej neplatnosť. Ak jedna osoba koná v procese vzniku zmluvy za alebo v mene jej viacerých účastníkov

neznamená to, že musí byť na zmluve jej podpis osobitne za každého z nich“ je zrejmé, že sa nevyžadujú dva oddelené podpisy - t. j. podpis osoby konajúcej za spoločnosť a podpis osoby ako ručiteľa. Zároveň oprávnený poukázal i na právoplatný rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 28.10.2015, sp. zn. , ktorým súd rozhodol v totožnej veci (o platnosti ručiteľského vyhlásenia obsiahnutom v Rámcovej kúpnej zmluve Žalovaného). „Po zhodnotení VOP zo dňa 07.11.2012, ktoré boli súčasťou RKZ uzavretej medzi účastníkmi konania, keď táto kúpna zmluva, ako aj VOP boli podpísané štatutárnymi zástupcami účastníkov konania, teda za žalobcu 2/ žalobcom 1 /, odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že VOP v čl. 6, bode 2 obsahujú ručiteľské vyhlásenie žalobcu 1/ ako štatutárneho zástupcu kupujúceho. Ručiteľské vyhlásenie vo VOP zodpovedá zákonom v stanoveným podmienkam ručiteľského vyhlásenia tak, ako to podrobnejšie zdôvodnil v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa. Z ručiteľského vyhlásenia je zrejmé, že ručiteľský záväzok na seba prevzal štatutár kupujúceho, teda žalobca 1/. Ako to uviedol aj súd prvého stupňa, nie je vylúčené, aby identifikovateľné. Samozrejme, pokiaľ by za žalobcu 2/ ako zmluvnú stranu nebol VOP podpísal žalobca 1/, ale iná oprávnená osoba (napr. splnomocnený zástupca), nedošlo by k platnému ručiteľskému vyhláseniu žalobcu 1/, o takýto prípad sa však nejedná. Žalobca 1/ ako konateľ žalobcu 2/ prevzal na seba ručiteľský záväzok za splnenie záväzku žalobcu 2/ ako dlžníka, preto za podmienok a nasl. sa môže žalovaný ako veriteľ domáhať voči nemu splnenia tohto záväzku. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so súdom prvého stupňa, pokiaľ ide o odôvodnenie vzniku ručiteľského záväzku žalobcu 1 /, súhlasí s ním, že v tomto prípade vznikol platne ručiteľský záväzok konateľa obchodnej spoločnosti a to bez ohľadu na to, že na listine, ktorá obsahuje tento ručiteľský záväzok, je uvedený len 1 podpis konateľa.“ „Ako už bolo uvedené, vo VOP zo dňa 07.11.2002, ktoré boli súčasťou vyššie uvedenej kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom 2/ a žalovaným je obsiahnuté aj ručiteľské vyhlásenie žalobcu 1/, ktoré je platné a na základe ktorej vznikli žalovanému ako veriteľovi práva voči žalobcovi 1/ ako ručiteľovi.“ Oprávnený poukázal i na rozsudok Krajského súdu Košice zo dňa 19.12.2017, sp. zn. , prostredníctvom ktorého súd rozhodol i na základe vyššie spomínaného rozsudku Najvyššieho súdu SR a v jeho odôvodnení uviedol nasledovné: „13. Podľa touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom. 14. Rámcovú kúpnu zmluvu uzavreli žalobca a právny predchodca žalovaného v 1. rade ako podnikatelia v súvislosti so svojim podnikaním. Ak súčasťou tejto zmluvy bolo ručiteľské vyhlásenie žalovaného v 2. rade, v súlade s citovaným zákonným ustanovením sa posudzuje podľa a nasl. , keďže má komplexnú úpravu ručenia, a preto nemožno aplikovať ustanovenia ani v prípade, ak ručiteľom je fyzická osoba - nepodnikateľ. 16. Treba prisvedčiť argumentácii žalobcu, že ručenie podľa citovaného zákonného ustanovenia vzniká jednostranným písomným vyhlásením ručiteľa, na rozdiel od , podľa ktorého ručiteľský záväzok vzniká dohodou medzi ručiteľom a veriteľom. To znamená, že takéto jednostranné ručiteľské vyhlásenie môže byť aj súčasťou inej zmluvy, ak je vyhotovená písomne, pričom podmienkou platnosti takéhoto ručiteľského vyhlásenie nie je, aby ručiteľ bol uvedený ako zmluvná strana, keďže ide o jeho jednostranné vyhlásenie. Z tohto ručiteľského vyhlásenia však musí nepochybne vyplývať, kto toto vyhlásenie robí - kto je ručiteľom, musí byť uvedený záväzok dlžníka, ktorý je ručením zabezpečený, vyhlásenie ručiteľa, že splní určitý záväzok uvedený v ručiteľskom vyhlásení, ak ho nesplní dlžník a musí byť konajúcou osobou, teda ručiteľom, podpísané. 17. Pokiaľ žalovaný v 2. rade namietal, že osoba ručiteľa nie je označená dostatočne určito, lebo v bode 5.4, je len odkaz na štatutárneho zástupcu kupujúceho, ktorý písomným vyhlásením v tomto bode prevzal ručiteľský záväzok, s touto odvolacou námietkou nemožno súhlasiť. V záhlaví zmluvy je konateľ právneho predchodcu žalovaného v 1. rade označený menom a priezviskom a rovnako je označený aj v závere zmluvy pri jeho podpise a pečiatke spoločnosti. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť uvádzať žalovaným v 2. rade označené údaje, ak iným spôsobom je splnená podmienka určitosti označenej osoby. Odvolací súd poukazuje na to, že ani žalovaný v 2. rade nespochybnil, že Rámcovú kúpnu zmluvu podpísal, že v rozhodnom čase bol konateľom kupujúceho a ani netvrdil, že existuje iný I. L. (napríklad otec, syn), ktorý bol v čase podpisu zmluvy tiež konateľom kupujúceho a bez ďalších identifikačných údajov - dátum narodenia, rodné číslo, bydlisko, nie je možné určiť, kto sa za dlh spoločnosti kupujúceho zaručil. Navyše, v čase podpisu zmluvy bol žalovaný v 2. rade jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti RPL izolácie, s.r.o., vedel, akú činnosť dlžník vykonáva, či bude schopný kúpnu cenu prevzatého tovaru uhradiť a ako konateľ dlžníka mohol priamo ovplyvniť jeho činnosť tak, aby dlh z kúpnych zmlúv uhrádzal podľa dohodnutých podmienok. 18. Rovnako je zrejmá

z ručiteľského prehlásenia aj určitosť záväzku dlžníka, za ktorý prevzal ručenie. Požiadavka určitosti ručiteľského vyhlásenia je splnená, ak je záväzok vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným záväzkom. Z ustanovenia jednak vyplýva, že ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti a podľa judikatúry súdov ide o určitý záväzok aj v prípade, ak sa ručiteľ zaviaže splniť záväzky dlžníka z konkrétnej zmluvy. 21. je nesporné, že žalovaný v 2. rade podpísal ako konateľ kupujúceho Rámcovú kúpnu zmluvu, ktorej súčasťou je aj ručiteľské vyhlásenie konateľa spoločnosti, teda fyzickej osoby Romana L, že uspokojí veriteľa (predávajúceho), ak tak neurobí dlžník - kupujúci. Osobitný podpis, keďže ide o tú istú osobu - konateľa a ručiteľa, nie je potrebný. 22. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný v 2. rade prevzal na seba ručiteľský záväzok obsiahnutý v ručiteľskom vyhlásení ako súčasti Rámcovej kúpnej zmluvy. Ručiteľské vyhlásenie vyhotovené v písomnej forme (ako súčasť písomnej kúpnej zmluvy) má všetky zákonom stanovené-náležitosti - je adresované veriteľovi, je v ňom uvedené, aký záväzok zabezpečuje, obsahuje aj vyhlásenie ručiteľa, že sa zaväzuje splniť dlh, ak ho nesplní dlžník a je ručiteľom podpísané.“ Vložiť do obsahu zmluvy aj zabezpečovací inštitút, akým je ručenie, je plne v súlade s platnými právnymi predpismi. V zmluve môže byť dohodnuté a ustanovené čokoľvek, pokiaľ to neodporuje zákonu alebo zákon neobchádza. Ťažká životná situácia povinného mrzí oprávneného a ešte raz si dovoľuje zopakovať, že konanie MPL TRADING spol. s r.o. nemalo za cieľ, aby zneužilo dané okolnosti proti povinnému, ale postupoval podľa pravidelného zaužívaného obchodného postupu. Oprávnený verí, že exekúcia bude prebiehať spôsobom, ktorý minimalizuje jej negatívne vplyvy na povinného, v súlade so zásadami primeranosti, vhodnosti a legality exekučného konania. Oprávnený uviedol, že všetky tvrdenia povinného boli vyvrátené a že žiadne z tvrdení povinného neodôvodňujú zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. S ohľadom na vyššie uvádzané považuje návrh povinného na zastavenie exekúcie za bezpredmetný, neopodstatnený a neodôvodnený a exekučný súd žiada, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol a ďalej pokračoval vo vedení exekučného konania. Právny zástupca oprávneného si v súvislosti s predmetným vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatňuje trovy konania vo výške 195,29 Eur (151,87 Eur + RP 10,87 Eur + DPH).

5. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

7. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.

8. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

9. Exekúcia proti povinnému sa vykonáva na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom: Mgr. Andrej Gundel, dňa 18.12.2018, sp. zn.: 598/18, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.12.2018 a vykonateľnosť dňa 17.12.2018. Súd uvádza, že v danom prípade bol rozhodcovský rozsudok vydaný v nespotrebiteľskej veci. V zmysle § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku platí, že exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.

10. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 11.11.2020 v tejto exekučnej veci poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Stanislav Laifer, so sídlom exekútorského úradu Prievozská 14/ A, 821 09 Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn.: 100EX 315/2020.

11. V zmysle prvej vety § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil.

12. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.03.2016, sp. zn.: : „Iba na podklade vykonateľného exekučného titulu je možné viesť exekúciu. Pod vykonateľnosťou sa rozumejú účinky rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne. Pri vykonateľnosti sa rozlišuje vykonateľnosť formálna ako aj materiálna. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa posudzuje podľa právneho predpisu, podľa ktorého bol tento titul vydaný, resp. spísaný. Aby bolo určité rozhodnutie formálne vykonateľné, platí, že musí byť dourčené v súlade s právnymi predpismi, voči rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, márne uplynula lehota na podanie opravného prostriedku, účastník základného konania sa vzdal práva podať opravný prostriedok, resp. ho vzal späť, prípadne podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa preukazuje doložkou vykonateľnosti.“

13. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp. zn.: : „Doložka právoplatnosti, vyznačená na predmetnom rozhodnutí, má charakter verejnej listiny, potvrdzuje teda pravdivosť v nej uvedených údajov. Ak niekto namieta jej obsahovú nesprávnosť, je povinný na preukázanie svojich tvrdení ponúknuť riadne dôkazy. Z hľadiska posúdenia pravdivosti údajov v doložke právoplatnosti nie je významný subjektívny názor účastníka o tom, že pri ich uvedení došlo k chybe, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že k tejto chybe skutočne došlo.“

14. Podľa uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23.03.2016, sp. zn.: : „Základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. Riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané) ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia (§ 42 Exekučného poriadku) je potvrdením o jeho formálnej vykonateľnosti. V prípade, že účastník namieta správnosť vyznačenia doložky vykonateľnosti (potvrdenia o vykonateľnosti) je povinný svoje tvrdenia preukázať.“

15. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie poukázal na skutočnosti ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. V zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, platí, že súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, preto pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu, tieto sú pre exekučné konanie bez právneho významu. Povinný mohol uvedené skutočnosti namietať podaním žalobnej odpovede, ktorú však povinný nepodal, čo vyplýva nie len z odôvodnenia exekučného titulu (bod. 6 odôvodnenia: ... „Rozhodca zaslal žalovanému výzvu k žalobnej odpovedi ...“; bod 7. odôvodnenia: „Odoslaná zásielka sa však vrátila rozhodcovi dňa 13.3.2018 z dôvodu, že si adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote.“), ale aj z vyjadrenia povinného v návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný síce namietol v návrhu na zastavenie exekúcie postup rozhodcu pri doručovaní výzvy na žalobnú odpoveď, avšak súd opätovne uvádza, že ide o skutočnosť, ktorá nastala pred vznikom exekučného titulu, ktorú exekučný súd nie je oprávnený skúmať, pričom exekučný súd nie je oprávnený vecne preskúmavať rozhodnutie a postup rozhodcu (v nespotrebiteľskej veci) v základnom konaní. Exekučný súd teda nie je oprávnený skúmať doručovanie výzvy na žalobnú odpoveď, exekučný súd je oprávnený skúmať len doručenie exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), avšak v danej veci samotný povinný potvrdil, že mu bol exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) doručený (... „O existencii rozhodcovského konania som sa dozvedel až doručením rozhodcovského rozsudku.“ ...). Povinný taktiež mohol na príslušnom súde podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote

60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku, o čom bol v exekučnom titule poučený (viď poučenie na štvrtej strane exekučného titulu). Povinný v návrhu na zastavenie uviedol, že exekučný titul napadol žalobou na Okresnom súde Bratislava V, že o podanej žalobe nebolo právoplatne rozhodnuté a že nebolo právoplatne rozhodnuté ani o návrhu na povolenie odkladu vykonateľnosti exekučného titulu. K uvedenému súd uvádza, že povinný nepreukázal, že by došlo k zrušeniu exekučného titulu a nepreukázal ani to, že by došlo k odkladu vykonateľnosti exekučného titulu. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že pri uzatváraní zmlúv bol v ťažkej životnej situácii, keďže mal ťažko chorú dcéru, ktorá napokon chorobe v mladom veku podľahla, čo oprávnený využil a ľsťou pripravil zmluvu tak, že do zmluvy resp. VOP zahrnul aj rozhodcovskú doložku, pričom povinný uviedol, že takéto konanie oprávneného je v hrubom rozpore s dobrými mravmi a nemôže požívať právnu ochranu. Súd k uvedenej námietke povinného poukazuje na skutočnosť, že pri nespotrebiteľských rozhodcovských rozsudkoch exekučný súd nemá právomoc skúmať existenciu, platnosť či rozsah rozhodcovskej zmluvy (doložky). K uvedenému súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.07.2021, č. k.: -81, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky (v bode 45 odôvodnenia) uviedol, že: „Zákonné oprávnenie účastníka konania namietať nedostatok právomoci rozhodcovského súdu podľa § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní a jeho oprávnenie podať žalobu o zrušenie takéhoto rozhodcovského rozsudku kauzálne príslušnému súdu podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní nepripúšťajú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu zo strany exekučného súdu v rozsahu, ktorý patrí civilnému súdu. Nevyužitie postupu podľa zákona o rozhodcovskom konaní (námietka nedostatku právomoci a žaloba o zrušenie rozsudku, pozn.) v iných ako spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti spochybňovať rozhodcovskú zmluvu v exekučnom konaní na strane žalovaného účastníka rozhodcovského konania, ktorý znáša svoju procesnú zodpovednosť za včasné uplatňovanie účinných prostriedkov ochrany, ktoré mu právny poriadok priznáva ().“

16. Súd poukazuje na skutočnosť, že vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu. Exekučný súd nedisponuje právomocou meniť, či rušiť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Súd taktiež uvádza, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii z dôvodov taxatívne stanovených v zákone a nie ďalší opravný prostriedok, ktorým by sa napádalo rozhodnutie (exekučný titul) alebo vady konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Cieľom exekučného konania je vymoženie peňažnej alebo nepeňažnej pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu v prípade, keď ju povinný dobrovoľne v stanovenej lehote nesplnil a nie opätovné hmotnoprávne skúmanie ohrozeného alebo porušeného subjektívneho práva, ktorého skúmanie a posudzovanie je predmetom základného konania. Exekučný titul nadobudol vykonateľnosť a je spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého možno viesť exekúciu voči povinnému. Z uvedených skutočností zároveň vyplýva, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

17. K žiadosti povinného o odklad exekúcie podľa § 61h ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd uvádza, že v zmysle Exekučného poriadku účinného odo dňa 01.04.2017 rozhoduje o odklade exekúcie súdny exekútor a nie súd (§ 61h Exekučného poriadku).

18. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia zákona, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je teda nepochybné, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný.

19. Súd má za to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal také okolnosti, ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie

podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

20. V súvislosti s podaním vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie si oprávnený uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní za vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vo výške 195,29 Eur (1 polovičný úkon právnej služby 151,87 Eur + 1x režijný paušál 10,87 Eur + 20 % DPH).

21. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

22. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

23. Podľa Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene ( až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

24. Podľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

25. má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie oprávneného. Podľa ustanovenia Exekučného poriadku, má oprávnený voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. teda v zásade predpokladá, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým oprávnenému. Rozhodnutie o trovách exekúcie však nepochybne musí tiež zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie.

26. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Poukazujúc sa vyššie uvedené, účastník konania - oprávnený, ktorý mal plný úspech v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré potreboval na uplatňovanie práva alebo bránenie práva proti účastníkovi

- povinnému, ktorý úspech nemal.

27. Súd zdôrazňuje, že za účelne vynaložené trovy konania považuje trovy právneho zastúpenia za jeden polovičný úkon právnej služby za vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie spolu s režijným paušálom + 20 % DPH (1 polovičný úkon právnej služby 151,87 Eur + 1x režijný paušál 10,87 Eur + 20 % DPH) voči povinnému. Vzhľadom na uvedené, súd posúdil oprávnenosť uplatneného úkonu právnej služby ako preukázateľné, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré oprávnený vynaložil na uplatňovanie bránenia svojho práva, v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, za úkon právnej služby tak, ako ich oprávnený žiadal priznať.

28. Súd okrem účelnosti uplatnených trov právneho zastúpenia skúmal aj správnosť ich vyčíslenia v nadväznosti na znenie až 14 , na ktoré odkazuje v ustanovení .

29. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie oprávneného, ktoré mu vznikli v súvislosti s vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, priznal oprávnenému nárok na náhradu trov konania za jeden polovičný úkon právnej služby vo výške 195,29 Eur voči povinnému, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanému po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.