Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cb/24/2019

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobcu: HK LOAN Sp. z o.o., Mickiewicza 18/6, Katowice 40-092, Poľská republika, IČO: 24 330 831 zastúpeného: Mgr. Juraj Berežný, advokát, Centrálna 2/38, Svidník, proti žalovanému: INŽINIERING PLUS s.r.o., 094 09 Majerovce 120, IČO: 45 986 622, zastúpenému: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA Lukáš Michaľov, s.r.o., Thurzova 6, Košice, o návrhu na čiastočné zrušenie zabezpečovacieho opatrenia, t a k t o

rozhodol:

Návrh žalovaného na čiastočné zrušenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalovaný sa písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.08.2021 domáhal, aby súd čiastočne zrušil zabezpečovacie opatrenie, prostredníctvom ktorého bolo zriadené záložné právo na všetky nehnuteľnosti v intenciách výroku uznesenia z 10.01.2020, s výnimkou ponechania zriadeného záložného práva na nehnuteľnostiach - sklade stojacom na parcele reg. B.-P., par. č. XXXX, k. ú. E., ktorého všeobecná hodnota bola určená na 194.252,52,- EUR, sklade stojacom na parcele reg. B.-P., par. č. XXXX, k. ú. E., ktorého všeobecná hodnota bola určená na 139.591,70,- EUR, pozemku reg. B.- P., par. č. XXXX, ktorého všeobecná hodnota bola určená na 22.820,85,- EUR a pozemku reg. B.-P., par. č. XXXX, ktorého všeobecná hodnota bola určená na 18.488,25,- EUR podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného znalcom Ing. C. H.. Svoj návrh odôvodnil tým, že uznesením súdu zo dňa 10.01.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.02.2020, bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie, ktorým bolo zriadené záložné právo v prospech žalobcu na nehnuteľnostiach patriacich žalovanému. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. -482 zo dňa 02.03.2021, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného súdu Vranov nad Topľou o zamietnutí návrhu žalovaného na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia. Podľa uvedeného rozhodnutia odvolací súd je toho názoru, že ust. nepokrýva všetky prípady zrušenia zabezpečovacieho opatrenia, keďže sa jedná iba o demonštratívny výpočet odpadnutia dôvodov. Žalovaný zotrváva na názore, že ust. nemožno interpretovať úzko a formalisticky. Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. Zákonodarca expressis verbis používa pojem „primerane“ a nie „totožne“, „rovnako“, resp. „v takom istom rozsahu“. Z príslovky „primerane“ možno usudzovať na potrebu použitia analógie zákona v procese aplikácie práva. Zákonodarca použitím pojmu „primerane“ jednoznačne pripúšťa, že medzi rozhodovaním o neodkladných opatreniach a rozhodovaním o zabezpečovacích opatreniach existujú určité odlišnosti. Zabezpečovacie opatrenie je spôsobilé zasiahnuť väčšmi do majetkovej situácie strany ako neodkladné opatrenie, osobitne pri vykonávaní podnikateľskej činnosti. Dotýka sa výlučne majetku, pričom neodkladné opatrenie nemusí mať majetkovú väzbu. Preto je ustanovenia o neodkladnom opatrení potrebné aplikovať len primerane, nie však mechanicky, ale v súlade s doktrinálne objektivizovaným duchom analogického používania práva. Súd môže podľa názoru žalovaného vo veciach zabezpečovacích opatrení rozhodovať voľnejšie, v súlade s účelom a charakterom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia. Kým totiž na zrušenie neodkladného opatrenia sa ust. aplikuje priamo, na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia sa aplikuje analógiou podľa ust. . To je dôvod, prečo ust. nemožno na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia

použiť rovnako ako na zrušenie neodkladného opatrenia. Používanie ust. vo veciach zabezpečovacích opatrení musí rešpektovať formálno-systematickú súvislosť s inými paragrafmi (v konkrétnom prípade s ust. ), t. j. nesmie byť v rozpore s ust. . Z uvedeného dôvodu je žalovaný v plnom súlade s právnym názorom Krajského súdu v Prešove vyrieknutým v uznesení zo dňa 02.03.2021, presvedčený, že v tomto prípade nemožno aplikovať ust. prísne, mechanicky, formalisticky, bez ďalšej analýzy a umožniť zrušenie zabezpečovacieho opatrenia jedine v prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. V náleze sp. zn. zo dňa 31. augusta 2017 Ústavný súd SR lapidárne podotýka: „Orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu.“ Ďalej poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. zo dňa 4. februára 1997 a nález Ústavného súdu ČR sp. zn. zo dňa 17. decembra 1997. Žalovaný ďalej v plnej zhode s názorom Krajského súdu v Prešove vyrieknutým v uznesení zo dňa 02.03.2021 uvádza, že ust. nepokrýva všetky prípady zrušenia zabezpečovacieho opatrenia. Zákonodarca pri kreovaní právnej normy nemôže pokryť všetky potenciálne situácie do budúcnosti. Zmena materiálnych okolností, ktorá nastane po prijatí právnej úpravy, vyvoláva vznik medzery v práve, odchýlky, ktorú zákonodarca pôvodne neplánoval (rozsudok Spolkového ústavného súdu Nemecka zo 6. decembra 2005). Žalovaný sa takto domáha zrušenia zabezpečovacieho opatrenia nie z dôvodu, že odpadol dôvod, pre ktorý bolo zriadené (ust. ), ale z dôvodov, ktoré priamo nepomenúva, ale ani nevylučuje ich aplikáciu. Jedným z týchto dôvodov je práve proporcionalita. Žalovaný sa dostal do situácie, ktorá ho neproporcionálne obmedzuje v podnikaní, nakoľko má „zablokovaný“ majetok v niekoľkonásobnej hodnote ako je žalovaná pohľadávka, ktorú navyše spochybňuje. Žalovaný opätovne poukazuje na to, že pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má zabezpečovacie opatrenie vzťahovať, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov osoby, ktorá má byť takýmto spôsobom obmedzená, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd by mal teda aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. Takýto prístup je v plnej zhode s argumentáciou Krajského súdu v Prešove uvedenou v uznesení zo dňa 02.03.2021, č. k. -482: „Bezpochyby súd musí zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov osoby, ktorá má byť takýmto spôsobom obmedzená, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie, v procesnom štádiu keď posudzuje samotný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia by nemal súd pripustiť, aby vznikol celkom zjavný nepomer. Pri posudzovaní návrhu na čiastočné zrušenie nariadeného zabezpečovacieho opatrenia je potrebné prvotne posúdiť, či medzi odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo pôvodne zabezpečovacie opatrenie nariadené patrí aj proporcionalita. Teda je potrebné si položiť otázku či súd pri posudzovaní návrhu na čiastočné zrušenie zabezpečovacieho opatrenia musí zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov osoby, ktorá má byť takýmto spôsobom obmedzená, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. (...) Obiter dictum odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že k argumentácii odvolateľa o potrebe výkladu ustanovení a a zohľadnenia proporcionality je potrebné dodať, že proporcionalitu ako kritérium vyextrahované z pre čiastočné zrušenie nariadeného zabezpečovacieho opatrenia nemožno a priori vylúčiť (pokiaľ toto kritérium je súd povinný zohľadniť pri rozhodnutí o zabezpečovacom opatrení, je povinný vykonať test proporcionality opätovne pri posudzovaní návrhu na čiastočné zrušenie nariadeného zabezpečovacieho opatrenia). Zriadením sudcovského záložného práva na všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, pre okres E., obec E., k.ú. E. sa žalovaný prakticky dostal do situácie, že nemôže reálne vykonávať podnikateľskú činnosť vrátane nakladania so svojim majetkom. Žalovaný nevytvára z dôvodu blokácie všetkých nehnuteľností takmer žiaden zisk, nakoľko všetky príjmy z nájmu sú vynakladané na základné aspekty prevádzky. V tomto konaní si žalobca uplatňuje spornú pohľadávku vo výške istiny 250.000,- EUR + príslušenstvo, pričom túto pohľadávku zabezpečuje sudcovské záložné právo zriadené na nehnuteľnostiach v hodnote viac ako 4 milióny eur, čo je absolútne neproporcionálne. Nie všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX sú znalecky ohodnotené. Priložené znalecké posudky pritom preukazujú hodnotu len časti areálu. Na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, pre okres E., obec E., k.ú. E. je zriadené tiež zmluvné záložné právo v prospech záložného veriteľa M., spol. s r.o., U. X,

080 01 Prešov, IČO: XX XXX XXX. Žalovaný oznámil súdu, že zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX došlo k postúpeniu pohľadávky záložného veriteľa v prvom poradí M. banka, a.s., na spoločnosť M., spol. s r. o., so sídlom U. X, 080 01 Prešov. Ide o právneho nástupcu záložného veriteľa M. banka, a. s., na ktorej zabezpečenie bolo zriadené bankové záložné právo na všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného zapísané na LV č. XXX, pre k. ú. E., obec E., okres E.. Výška pohľadávky zmluvne zabezpečeného veriteľa M., spol. s r. o., so sídlom U. X, 080 01, Prešov predstavuje sumu 713.500,- EUR. Mesačná splátka činí 6.000,- EUR. Žalovaný dodal, že toho času sa nachádza v procese rokovania s R. A. a.s. ohľadom refinancovania úveru na uhradenie pohľadávky záložného veriteľa v prvom rade spoločnosti M., spol. s r. o., so sídlom U. X, 080 01 Prešov. R., a.s. bude stačiť zmluvné zabezpečenie na nehnuteľnosti uvedené v znaleckom posudku č. XXX/XXXX v hodnote 1.807.000,- EUR, pričom zvyšné nehnuteľnosti, ktoré doposiaľ neboli predmetom ocenenia budú môcť byť scudzené za účelom získania finančných prostriedkov, investícií do areálu a zabezpečenia finančných prostriedkov pre reálne vykonávanie podnikateľskej činnosti. Bez zrušenia zabezpečovacieho opatrenia aspoň na časť nehnuteľností nie je možné refinancovať tento úver (veriteľ M., spol. s r.o.) a zabezpečiť žalovanému opätovné reálne vykonávanie podnikateľskej činnosti. Navyše množstvo z nehnuteľností je v dezolátnom stave a ich rekonštrukcia je viac než potrebná. Bez finančných prostriedkov to však možné nebude. Práve tieto vie žalovaný získať scudzením časti areálu bez ohrozenia postavenia veriteľov vrátane žalobcu, nakoľko tento bude mať svoju pohľadávku stále „krytú“ sudcovským záložným právom.

2. Žalovaný k návrhu na čiastočné zrušenie zabezpečovacieho opatrenia pripojil prehľad príjmov a výdavkov, Znalecký posudok č. XXX/XXXX, Znalecký posudok č. XXX/XX, pôdorys areálu, potvrdenie o zostatku vyhotovené spoločnosťou M., spol. s r.o., mailovú komunikáciu s R. A., a.s.

3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že s návrhom na čiastočné zrušenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 12.08.2021 nesúhlasí. Uviedol, že k zrušeniu zabezpečovacieho opatrenia môže dôjsť len, ak odpadne dôvod, pre ktorý bolo nariadené, pričom tento dôvod neodpadol, a to ani z časti. Žalovaný mal možnosť svoj nesúhlas s nariadeným zabezpečovacím opatrením prezentovať v odvolaní, ktoré však nepodal, čím sa právne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. U žalobcu stále pretrváva obava z ohrozenia exekúcie o to viac, že žalovaný má preukázateľne v úmysle rozpredávať majetok, ktorý je predmetom zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaný do konania predložil Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX a aj potvrdenie o zostatku záložného práva v prospech spoločnosti M., spol. s r.o., avšak žalovaný nepredložil dôkaz o tom, akým spôsobom a to aspoň z časti uspokojí spoločnosť M., spol. s r.o., pričom mu príde nepravdepodobné, že kupujúci - O. s.r.o. uhradí kúpnu cenu vo výške 290.000,- EUR predávajúcemu O. PLUS s.r.o. s tým, že záložné právo v prospech M., spol. s r.o. ostane zapísané aj po prevode nehnuteľnosti. Pokiaľ by to však aj bola pravda nastáva otázka, prečo by sa mala nevyhnutne odstrániť len poznámka z LV č. XXX o zriadení zabezpečovacieho opatrenia v časti predmetu kúpy a nie aj záložné právo spoločnosti M., spol. s r.o. Poukázal tiež na skutočnosť, že predmetom zmluvy je len stavba stojaca na pozemku parc. reg. „. P., č. XXXX bez samotného pozemku, pokladá za málo pravdepodobné, že by si niekto kupoval stavbu bez pozemku na ktorom je postavená, pričom poukázal aj na nepriaznivú finančnú situáciu kupujúceho, ktorý bol založený v roku 2020 so základným imaním vo výške 5.000,- EUR a s negatívnym výsledkom hospodárenia za rok 2020, nie je mu preto zrejmé, ako by reálne chcel do 60 dní od podpisu zmluvy financovať kúpu predmetnej nehnuteľnosti vo výške 290.000,- EUR. Nemyslí si, že by išlo o skutočnú vôľu kupujúceho o nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ale len o nepravdivý dôkaz. Žalovaný vo svojom návrhu ďalej uvádza, že pre zriadené sudcovské záložné právo na všetkých nehnuteľnostiach nemôže reálne vykonávať podnikateľskú činnosť vrátane nakladania so svojim majetkom, avšak neuviedol akým spôsobom (okrem predaja nehnuteľnosti) mu je bránené vykonávať podnikateľskú činnosť. Na základe verejne dostupných zdrojov je však zrejmé, že podľa účtovnej závierky a Štatistického úradu sú hlavným predmetom podnikania žalovaného - Zemné práce, a teda nie je jasné, ako zriadenie sudcovského záložného práva na všetkých nehnuteľnostiach môže žalovanému brániť vo vykonávaní jeho hlavného predmetu podnikania. Poukázal aj na deklarované príjmy z nájmu vo výške 13.247,50,- EUR, ku ktorým žalovaný do spisu nedoložil dôkaz a tiež poukázal aj na verejne dostupné zdroje (M..sk), kde celková výška výnosov žalobcu za rok 2020 je 251.517,- EUR, a teda žalobca musí mať okrem nájmu aj iné výnosy z podnikania. Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v areáli žalovaného majú podľa jeho vyjadrenia hodnotu vyššiu ako 4 milióny eur, avšak celý areál ponúka žalovaný na predaj za cenu 2,25 milióna (ponuka realitnej kancelárie P. S., Š. X, 071 01 E., www.P.-S..sk ), čím si sám odporuje a prezentuje svoje tvrdenia tak, ako mu to v danom čase vyhovuje. Celý areál žalovaný nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX od predchádzajúceho vlastníka

v dražbe za sumu cca 700.000,- EUR (bola to najvyššia ponuka). Od nadobudnutia vlastníckeho práva v areáli neprebehla významná investícia, ktorá by hodnotu areálu zvýšila, práve naopak, po nadobudnutí vlastníckeho práva začal žalovaný areál rozpredávať a tak znížil jeho hodnotu o sumu 240.000,- EUR (10.000m2 pozemkov vrátane dvoch budov ). Po nariadení zabezpečovacieho opatrenia pokračoval žalovaný v rozpredávaní areálu (betónové panely v sume 70.000,- EUR), ktoré boli podľa jeho názoru súčasťou zabezpečovacieho opatrenia a tak na žalovaného podal trestné oznámenie na obvodnom oddelení PZ v E. pre podozrenie zo spáchania prečinu poškodzovania veriteľa. Žalovaný nadobudol areál v dražbe pre 4 rokmi za cenu 700.000,- EUR, do dnešného dňa areál neprešiel výraznou rekonštrukciou, areál bol čiastočne rozpredaný za sumu 310.000,- EUR (dôkaz je obsiahnutý v samotnom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia), z uvedeného vyplýva, že areál ma reálnu hodnotu niečo okolo 400.000,- EUR, pričom spoločnosť M.I., spol. s r.o., eviduje voči žalovanému dlh vo výške 713.500- EUR.

4. Žalobca sa v konaní domáha zaplatenia sumy 250.000,- EUR spolu s príslušenstvom. Na pojednávaní dňa 17.08.2021 súd uznesením pripustil zmenu žaloby a to tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 250.000,- EUR s úrokom vo výške 23,36 % ročne od 31.01.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8% ročne od 01.07.2017 do zaplatenia.

5. Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením č.k. -177 zo dňa 10.01.2020 zriadil k nehnuteľnostiam: Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX o výmere XXX m2 Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX o výmere XXm2 Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX o výmere XXXm2 Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX o výmere XXm2 Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX o výmere XXXX m2 Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX o výmere XXm2 Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX o výmere XXm2 Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX o výmere XXXm2 Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX o výmere XXm2 Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX o výmere XX6m2 Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX o výmere XXXm2 Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX o výmere XXXm2 Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX o výmere XXXXm2 Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX o výmere XXXm2 Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX o výmere XXm2 Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX o výmere XXXm2 Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX/X o výmere XXXXXm2 Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX/X o výmere XXXm2 Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX/X o výmere XXXm2 Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX/X o výmere XXXm2 Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX/X o výmere XXXXm2 Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX/X o výmere XXXm2 Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX/X o výmere XXXm2 Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX/XX o výmere XXXm2 Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX/XX o výmere XXX m2 Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX/XX o výmere XXm2 Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX/XX o výmere XXm2 Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX/XX o výmere XXXXm2 Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX/XX o výmere XXXXm2 Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX/XX o výmere XXXm2 Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX/XX o výmere XXXXm2 Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX/XX o výmere XXXXm2 Administratívna budova postavená na parcele XXXX so súpisným číslom XXXX Sklad postavený na parcele XXXX Regul. Stan. Plynu postavená na parcele XXXX Prečerp. Stanicu na parcele XXXX Garáže, dielne postavené na parcele XXXX Sklad postavený na parcele XXXX

Sklad postavený na parcele XXXX Dielne postavené na parcele XXXX Sklad postavený na parcele XXXX Sklad postavený na parcele XXXX Sklad postavený na parcele XXXX Sociálna budova postavená na parcele XXXX Dielne postavené na parcele XXXX Sklad postavený na parcele XXXX Sklad postavený na parcele XXXX Sklad postavený na parcele XXXX Sociálna budova postavená na parcele XXXX/X Požiarna nádrž postavená na parcele XXXX/X Sklad postavený na parcele XXXX/X Garáže, dielne postavené na parcele XXXX/X Regul. Stan. Plynu postavená na parcele XXXX/X Administratívna budova postavená na parcele XXXX/X Kotolňa postavená na parcele XXXX/XX vedené na LV č. XXX, pre k.ú. E., obec E., okres E., ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, záložné právo v prospech žalobcu, a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky zo zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX vo výške 250.000,- EUR s príslušenstvom.

6. Žalovaný sa návrhom zo dňa 12.10.2020 domáhal čiastočného zrušenia zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že zriadené záložné právo na nehnuteľnostiach - pozemkoch a stavbách je v hodnote, ktorá je nepomerne vyššia ako zabezpečovaná pohľadávka.

7. O návrhu žalovaného rozhodol tunajší súd uznesením č.k. - 387 zo dňa 16.11.2020 tak že návrh žalovaného zamietol.

8. Voči vyššie uvedenému uzneseniu podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením č.k. - 482 zo dňa 02.03.2021 tak, že uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

9. Podľa (ďalej len „“) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. V zmysle záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

11. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

12. Ako vyplýva z ustanovenia súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

13. Vzhľadom na obdobný charakter inštitútu neodkladného opatrenia a inštitútu a zabezpečovacieho opatrenia nie je nevyhnutné duplikovať zhodne ustanovenia, ktoré riešia charakter, obsah a procesný postup samotného neodkladného opatrenia. Z uvedeného dôvodu sa ustanovenia o neodkladných opatreniach použijú primerane. Použijú sa predovšetkým náležitosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, postup pri odstraňovaní vád zabezpečovacieho opatrenia, lehota na rozhodnutie o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, doručovanie rozhodnutia o zriadení zabezpečovacieho zariadenia a zánik a zrušenie zabezpečovacieho opatrenia a podobne (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1164 s.).

14. Jednou zo zákonných podmienok zrušenia zabezpečovacieho opatrenia je odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo nariadené (ust. v spojení s ust. ). Zákonným dôvodom zrušenia neodkladného opatrenia ako aj zabezpečovacieho opatrenia vzhľadom na primerané použitie

ustanovení o neodkladnom opatrení na zabezpečovacie opatrenie, je zmena tých pomerov, ktoré oproti stavu rozhodujúcemu v čase jeho nariadenia boli relevantné na jeho nariadenie. Z uvedeného potom a contrario vyplýva, že existencia alebo pretrvávanie týchto dôvodov vytvára zároveň zákonnú prekážku, aby sa strana domáhajúca jeho zrušenia mohla dôvodne tohto návrhu aj domôcť.

15. V tejto súvislosti súd poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 3. augusta 2017 v zmysle ktorého: Všeobecný súd v rámci rozhodovania o zrušení uznesenia o nariadení predbežného alebo neodkladného opatrenia nemôže preskúmavať vecnú správnosť pôvodného uznesenia o jeho nariadení, ale musí sa zaoberať iba otázkou, či strana domáhajúca sa zrušenia tohto uznesenia vo svojom návrhu tvrdí také skutočnosti, ktoré nastali po jeho vyhlásení a ktoré zároveň znamenajú aj zmenu pomerov (vrátane situácie, keď v priebehu konania nastane kvalitatívny posun v otázke miery preukázania rozhodujúcich skutočností), pre úpravu ktorých bolo predbežné alebo neodkladné opatrenie nariadené. Len iný názor dotknutej strany sporu bez relevantnej zmeny skutkových okolností na hodnotenie otázok rozhodujúcich pre nariadenie predbežného alebo neodkladného opatrenia preto nevytvára dostatočný predpoklad pre rozhodovanie všeobecného súdu o jeho zrušení. Táto konštrukcia je reflexiou požiadavky, že aj v prípade právoplatných nemeritórnych rozhodnutí je potrebné chrániť stav nimi vytvorený a zamedziť jeho následným revíziám, čo znamená, že o otázkach, o ktorých už súd právoplatne rozhodol, nebude možné v prebiehajúcom konaní na tom istom skutkovom a právnom základe vydať obsahovo iné (protikladné) rozhodnutie.

16. Žalovaný vo svojom návrhu uvádza, že sa domáha zrušenia zabezpečovacieho opatrenia nie z dôvodu, že odpadol dôvod, pre ktorý bolo zriadené (ust. ), ale z dôvodov, ktoré priamo nepomenúva, ale ani nevylučuje ich aplikáciu a jedným z týchto dôvodov je práve proporcionalita. Z vyššie uvedeného ustanovenia Ústavného súdu Slovenskej republiky možno vyvodiť záver, že súd je povinný zaoberať sa skutočnosťou, či žalovaný tvrdí také skutočnosti, ktoré nastali po nariadení zabezpečovacieho opatrenia a ktoré zároveň znamenajú aj zmenu pomerov, pre úpravu ktorých bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené.

17. Z obsahu rozhodnutia, ktorým súd nariadil zabezpečovacie opatrenia vyplýva, že dôvodom jeho nariadenia bola existencia dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie vzhľadom na konanie žalovaného po uzavretí zmluvy o pôžičke, kedy žalovaný po splatnosti pôžičky požičanú finančnú sumu žalobcovi nevrátil, pričom uzavrel 2 kúpne zmluvy, predmetom ktorých boli nehnuteľnosti v celkovej kúpnej cene 249.000,- EUR a jednal o predaji ďalších nehnuteľností. Súd nemal z návrhu žalovaného preukázané, že by došlo k zmene skutočností, pre ktoré bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené a napokon žalovaný to vo svojom návrhu ani netvrdil. Rovnako sa medzi stranami sporu nezmenila ako ani nenastala nová hmotnoprávna situácia, v dôsledku ktorej zanikla potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie.

18. Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí -482 zo dňa 02.03.2021, vydanom v tomto konaní, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o čiastočnom zamietnutí návrhu žalovaného na čiastočné zrušenie zabezpečovacieho opatrenia, uviedol, že proporcionalitu ako kritérium vyextrahované z pre čiastočné zrušenie nariadeného zabezpečovacieho opatrenia nemožno a priori vylúčiť (pokiaľ toto kritérium je súd povinný zohľadniť pri rozhodnutí o zabezpečovacom opatrení, je povinný vykonať test proporcionality opätovne pri posudzovaní návrhu na čiastočné zrušenie nariadeného zabezpečovacieho opatrenia). Uvedené však platí iba v prípade, ak strana poskytne listinné dôkazy umožňujúce vykonať test proporcionality. Pri opätovnom posúdení proporcionality bude nutné klásť dôraz na druhú fázu testu proporcionality a vyhodnotiť kritéria nevyhnutnosti, potrebnosti či použitia najmenej drastických prostriedkov. Pri posudzovaní návrhu na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia má byť osobitne významná tá skutočnosť, aby neúčelným trvaním nariadených účinkov zabezpečovacieho opatrenia nevznikala alebo sa ďalej nerozširovala ďalšia škoda alebo iná ujma, za ktorú by neskôr mohla vznikať objektívna zodpovednosť. Otázka „pro portio“ hodnoty sporu a hodnoty rozsahu zabezpečenia bude pri čiastočnom zrušení zabezpečovacieho opatrenia vždy postavená na prípustnosti pomenovaného násobku ich rozdielu.

19. Žalovaný vo svojom návrhu poukázal na to, že žalobca si uplatňuje spornú pohľadávku vo výške 250.000,- EUR spolu s príslušenstvom, pričom túto pohľadávku zabezpečuje sudcovské záložné právo zriadené na nehnuteľnostiach v hodnote viac ako 4 milióny eur, čo je podľa jeho názoru absolútne neproporcionálne. Z návrhu žalovaného, ako aj k návrhu priložených listinných dôkazov je zrejmé, že

na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, k.ú. E. je zriadené zmluvné záložné právo v prospech spoločnosti M., spol. s r.o., U. X, Prešov, IČO: XX XXX XXX, ktorá je právnym nástupcom záložného veriteľa M. banka, a.s. Na zabezpečenie jeho pohľadávky bolo zriadené bankové záložné právo na všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného zapísané na LV č. XXX, pre k.ú. E.. Výška pohľadávky spoločnosti M., spol. s r.o. predstavuje sumu 713.500,- EUR.

20. V zmysle (ďalej len „“), ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich najskoršej registrácie alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom registri.

21. Podľa , ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, záložný veriteľ je povinný písomne oznámiť začatie výkonu záložného práva aj ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo. V oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.

22. V zmysle , ak pohľadávka prednostného záložného veriteľa alebo niektorého z ostatných záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo podľa odseku 6, je v čase výkonu záložného práva splatná, môže tento záložný veriteľ začať výkon záložného práva alebo uplatňovať uspokojenie svojej pohľadávky aj z výťažku z predaja zálohu.

23. Súd nespochybňuje, že výška pohľadávka žalobcu je podstatne nižšia ako je hodnota nehnuteľností, na ktorých súd zriadil záložné právo. Súd sa však nestotožnil s názorom žalovaného, že pre zriadenie záložného práva na všetky nehnuteľnosti žalovaného zabezpečovacím opatrením nie je splnená požiadavka proporcionality. V danom prípade je potrebné zohľadniť tú skutočnosť, že na všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného je zároveň zriadené záložné právo v prospech spoločnosti M., spol. s r.o., ktorá je záložným veriteľom v prvom poradí. V prípade konkurencie záložných práv platí pre poradie uspokojenia záložných práv zásada priority - prednostne sa uspokojí ten záložný veriteľ, ktorého záložné právo vzniklo skôr. Prednostný záložný veriteľ alebo záložný veriteľ, ktorý je v poradí predchádzajúcom poradiu záložného veriteľa, ktorý vykonáva záložné právo a má zároveň splatnú pohľadávku, môže začať výkon svojho záložného práva alebo uplatňovať uspokojenie svojej pohľadávky aj z výťažku predaja zálohu, ktorý získal záložný veriteľ, ktorý nemá postavenie prednostného záložného veriteľa. V tom sa prejavuje výhodnejšie postavenie prednostného záložného veriteľa, ktorý svoje výhodné postavenie môže uplatniť aj v štádiu speňaženia predmetu zálohu. Z uvedeného teda vyplýva, že v prípade, ak by súd návrhu žalovaného na čiastočné zrušenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel za situácie, kedy je zriadené záložné právo v prospech záložného veriteľa M., spol. s r.o. na všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, v prípade výkonu záložného práva zo strany žalobcu by bolo jeho uspokojenie ohrozené, nakoľko žalobca nemá postavenie prednostného veriteľa a výška pohľadávky spoločnosti M., spol. s r.o. činí sumu 713.500,- EUR. Súd má za to, že zabezpečovacie opatrenie môže žalobcovi poskytnúť náležitú ochranu iba vtedy, ak bude záložné právo efektívne zriadené na všetkých nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa vo vlastníctve žalovaného. Spoločnosť M., spol. s r.o. ako prednostný veriteľ môže vykonať záložné právo na ktorékoľvek nehnuteľnosti žalovaného zapísané na LV č. XXX, a teda aj len na tie nehnuteľnosti, na ktoré žalovaný navrhuje ponechať zriadené záložné právo a keďže je jeho pohľadávka vyššia ako pohľadávka žalovaného, v konečnom dôsledku by uspokojenie pohľadávky žalobcu mohlo byť zmarené. Teda pokiaľ bude mať spoločnosť M. spol. s r.o. zriadené záložné právo na všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného zapísané na LV č. XXX, tak je dôvodné a v súlade s požiadavkou nevyhnutnosti a potrebnosti ponechať zriadené záložné právo v prospech žalobcu na všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného zapísané na LV č. XXX, k.ú. E.. V opačnom prípade by mohol byť žalobca pri prípadnom vymáhaní svojej pohľadávky neúspešný.

24. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových okolností a zároveň zákonných ustanovení súd návrh žalovaného na čiastočné zrušenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

25. O trovách konania súd nerozhodoval, nakoľko žalobca pred podaním návrhu na čiastočné zrušenie zabezpečovacieho opatrenia podal žalobu vo veci samej. Súd preto podľa výsledkov konania rozhodne

aj o trovách tohto konania pretože predmetné rozhodnutie nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí v zmysle ust. .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).