Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/46/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobkyne S. K., rod K.J., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX právne zastúpená JUDr. Stanislavom Oravcom, advokátom so sídlom Prešov, Hlavná 19, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 7.013,85 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -100 zo dňa 30.06.2020, v spojení s opravným uznesením č.k. -119 zo dňa 17.07.2020, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. okrem výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti v spojení s opravným uznesením č.k. -119 zo dňa 17.07.2020. P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 7.013,85 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.013,85 Eur od 25.02.2018 do zaplatenia a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

III. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podľa ust. , , , , , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom, podľa ust. , , a , .

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že rozsudkom zo dňa 13.03.2018, č.k. -28, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 7.013,85 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 7.013,85 Eur od 4.2.2018 do zaplatenia a v žalobu zamietol prevyšujúcej časti, t.j. vo vzťahu k D. K.. Zároveň zaviazal žalovaného, aby nahradil žalobkyni trovy konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žaloba je dôvodná vo vzťahu k žalobkyni, keďže iba táto osoba bola v právnom vzťahu so žalovaným. Žalobkyňa nahradila škodu poškodenému, pričom na základe povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má žalobkyňa právo, aby túto škodu za ňu nahradil žalovaný. Proti výroku I. a III. vyššie uvedeného rozsudku podal žalovaný odvolanie.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd rozsudok v spojení s opravným uznesením č.k.

- 42 zo dňa 09.08.2018 zrušil v napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu 1. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd uviedol, že v odôvodnení rozhodnutia sa súd prvej inštancie nevyporiadal s námietkou žalovaného o predčasnosti žaloby a neuviedol ani dôvody, pre ktoré odmietol vykonať dokazovanie, ktoré navrhol žalobca a ku ktorému sa pripojil aj žalovaný, t.j. vyzvať poštu, aby oznámila, čo sa stalo so zásielkou obsahujúcou výzvu na úhradu žalovanej sumy adresovanej žalovanému. Žalovaný taktiež navrhol pripojil do prebiehajúceho konania súdny spis Okresného súdu Prešov sp.zn. . Súd neodôvodnil skutočnosť, prečo nevykonal dokazovanie aj oboznámením celého spisu Okresného súdu Prešov sp.zn. , tak ako to žiadal žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ale oboznámil iba rozsudok. Vzhľadom k tomu, že II. výrok rozsudku zo dňa 09.08.2018 nadobudol právoplatnosť, predmetnom konania tak zostal iba nárok žalobkyne, S. K..

4. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným dňa 26.11.2008 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

5. Z oznámenia o škodovej udalosti zo dňa 24.02.2009 súd zistil, že vodič - D. K. dňa 09.02.2009 spôsobil škodu na cudzom motorovom vozidle prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo predmetom poistnej zmluvy. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 18.11.2015, č.k. -412, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.06.2017, č.k. -458, v spore žalobcu ALD Automotive s.r.o. proti žalovanému D. K. (žalobcovi v 2. rade) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.616,41 Eur a zároveň zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 110,61 Eur ako aj trovy právneho zastúpenia vo výške 3.286,83 Eur. Predmetom tohto konania bol nárok na náhradu škody vo forme ušlého zisku, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku vyššie uvedenej dopravnej nehody, ktorú zavinil žalovaný. Rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť dňa 18.09.2017. Nebolo sporné, že žalovaný (spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group) bol v predmetnom konaní vyzvaný D. K. prostredníctvom súdu, aby sa vyjadril, či vstúpi do konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , ako vedľajší účastník na strane žalovaného.

6. Nebolo sporné, že žalobkyňa a D. K. po dopravnej nehode uzavreli manželstvo. Z výpisu z bankového účtu č. N. súd prvej inštancie zistil, že dňa 10.10.2017 boli uhradené sumy, na ktoré bol D. K. zaviazaný vyššie uvedeným rozsudkom.

7. Žalobkyňa s manželom podaním, ktoré bolo žalovanému doručené na adresu Š. X, G., dňa 09.11.2017, vyzvali žalovaného na refundáciu vyššie uvedených súm do 10 dní od doručenia výzvy.

8. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že poškodený si môže právo na náhradu škody uplatniť buď u osoby, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla [prevádzateľ a vodič (R 29/79)] alebo priamo u poisťovateľa škodcu alebo u škodcu a jeho poisťovateľa súčasne. Zodpovednosť vodiča je pritom založená ustanovením . V danom prípade si poškodený uplatnil škodu u vodiča motorového vozidla a v súdnom konaní bol úspešný. Výška škody a teda rozsah povinnosti poisťovateľa bol preukázaný v súdnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. . V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa ako prevádzateľ motorového vozidla uhradila škodu, ktorá bola spôsobená jej motorovým vozidlom, pričom na základe povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má žalobkyňa právo, aby túto škodu za ňu nahradil žalovaný. Žalobkyňa si splnila svoju povinnosť a oznámila žalovanému škodovú udalosť dňa 24.02.2009, žalovaný však svoju povinnosť skončiť prešetrovanie a poskytnúť poistné plnenie nesplnil po doručení výzvy žalobkyne dňa 09.11.2017, v ktorej žalovaného upovedomila o výsledku súdneho konania vedeného pod sp.zn. a tiež ani po doručení právoplatného súdneho rozhodnutia o výške náhrady škody dňa 24.07.2018. Pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku a preto žalobu v čase vyhlásenia rozhodnutia už nemožno považovať za podanú predčasne.

9. K námietke žalovaného, že osoba, ktorá má právo na poistné plnenie sa musí domáhať určovacou žalobou skončenia vyšetrovania poistnej udalosti, súd prvej inštancie uviedol, že s týmto názorom sa nestotožnil z dôvodu, že v zmysle ust. (ďalej „“),

neprichádza do úvahy podanie takejto určovacej žaloby, nakoľko možnosť jej podania nevyplýva z osobitného právneho predpisu. Preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 3.616,41 Eur, ako aj trov konania, ktoré žalobkyňa poškodenému nahradila a to v zmysle o§ 4 ods. 2 písm. c/ zákona o povinnom zmluvnou poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom.

10. Výrok o úroku z omeškania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že ich priznal žalobkyni od 25.02.2018, teda po uplynutí 3 mesiacov a 15 dní od doručenia výzvy žalobkyne na refundáciu uhradenej škody a trov konania vzniknutých v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. . K uvedenému dňu bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0%.

11. Neoboznámenie celého spisu súdu prvej inštancie sp.zn. odôvodnil súd prvej inštancie tým, že zástupca žalovaného bol do tohto spisu nazrieť a následne netrval na jeho oboznámení.

12. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie právne podľa ust. v spojení s a tak, že úspešnej žalobkyni čo do žalovanej istiny priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Zároveň konštatoval, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

13. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že rozsudok je datovaný dňa 30.06.2010.

14. Opravným uznesením č.k. - 119 zo dňa 17.07.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.08.2020 súd prvej inštancie opravil chybu v písaní v časti dátumu vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 30.06.2020 č.k. - 100 tak, že správny dátum „30.06.2020“.

15. Toto opravné uznesenie právne odôvodnil súd prvej inštancie podľa ust. s tým, že v písomnom vyhotovení v rozsudku došlo k chybe v písaní v časti dátumu vyhlásenia rozsudku.

16. Proti tomuto rozsudku v spojení s opravným uznesením podal včas odvolanie žalovaný, a to proti výrokom I. a III. Právne odôvodnil svoje odvolanie podľa ust. a . Žalovaný má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že žaloba je voči žalovanému dôvodná. Pokiaľ ide o zaplatenie sumy 3.616,41 Eur, ako aj trov konania, ktoré žalobkyňa uhradila poškodenému v konaní, ktoré predchádzalo tomuto konaniu pred súdom prvej inštancie v sume spolu 3.397,44 Eur. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie namietal nedôvodnosť a predčasnosť podanej žaloby. Poukázal na uplatnenie nároku, ktoré predchádza skončeniu vyšetrovania s tým, že toto je predčasne podaným návrhom, ktorý by mal súd zamietnuť. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia sumy 7.013,85 Eur s príslušenstvom, a nie určovacou žalobou skončenia šetrenia poistnej udalosti, a preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bolo potrebné túto žalobu považovať za predčasne podanú a súd mal túto žalobu zamietnuť. Žalobkyňa sa v konaní pred súdom prvej inštancie domáhala od žalovaného zaplatenia sumy, ktorú bola povinná zaplatiť na základe rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 27.10.2015 č.k. - 412, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.06.2017 č.k. - 458, na základe ktorého bola D. K. pôvodne v konaní žalobcovi v 2. rade uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi ALD Automotive, s.r.o., istinu v sume 3.616,41 Eur a trovy vo výške 110,61 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 3.286,83 Eur. Žalovaný bol vyzvaný zo strany žalobcu v 2. rade, aby vstúpil do konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. , v ktorom žalobca v 2. rade vystupoval na strane žalovaného ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nemal záujem na výsledku uvedeného konania, do daného konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného nevstúpil. Žalovaný súčasne poukázal na skutočnosť, že toto konanie bolo vedené za účinnosti vtedy platného , ktorý upravoval inštitút vedľajšieho účastníctva. Z uvedeného dôvodu nie je možné voči žalovanému aplikovať ust. týkajúce sa intervencie v civilnom sporovom konaní a s tým spojených účinkov oznámenia o spore. Žalovaný poukázal na znenie ust. , alebo b/ o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré citoval. Zároveň konštatoval, že predmetom konania pred súdom prvej inštancie v právnej veci sp.zn. o zaplatenie 5.454,65 Eur s príslušenstvom bol nárok žalobcu uplatňovaný voči žalovanému titulom ušlého zisku. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 03.07.2009 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 5.454,65 Eur s príslušenstvom ako ušlého zisku z dôvodu, že v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 09.02.2009 došlo k totálnemu zničeniu motorového vozidla škoda Fabia, EČV: BA 419SO, ktoré vtom

čase žalobca na základe Nájomnej zmluvy č. XXXXXXXXX prenajímal spoločnosti Izolačné projekty SR, s.r.o. V dôsledku totálneho zničenia predmetného motorového vozidla došlo k zániku nájomnej zmluvy čím žalobcovi mala vzniknúť škoda vo forme ušlého zisku, ktorá bola predmetom konania pred Okresným súdom Prešov vo veci sp.zn. v poisťovni, t.j. v spoločnosti Kooperativa poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group neuplatnil, ale túto náhradu škody požadoval iba od škodcu, teda D. K.. Podľa názoru žalovaného preto i z jeho strany nedošlo k nesplneniu si povinností v zmysle § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu, ani k neoprávnenému odmietnutiu poistného plnenia. A teda žalobcovia nemajú právo, aby im žalovaný v tomto konaní nahradil náklady, ktoré uhradili poškodenému v súvislosti s konaním vedeným na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. . Vyššie uvedené žalovaný namieta v odvolaní proti rozsudku č.k. -28 zo dňa 13.03.2018, ako aj na pojednávaní dňa 12.06.2020. S uvedenou argumentáciou žalovaného sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé len to, že súd prvej inštancie priznal žalobkyni aj trovy konania, ktoré žalobkyňa poškodenému nahradila, a to v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c/ zákona o povinnom zmluvnom poistení motorových vozidiel, ako to vyplýva z bodu 17 odôvodnenia rozsudku. Z uvedeného však nie je absolútne zrejmé z akého dôvodu súd prvej inštancie žalobkyni takýto nárok priznal, ako sa vyporiadal s námietkami žalovaného. Súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, čo zakladá inú vadu konania, ako odvolací dôvod a zároveň písomné vyhotovenie rozhodnutie neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Zároveň žalovaný konštatoval, že za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie možno považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje žalovaný za arbitrárne, ktoré nespĺňa kritéria uvedené v ust. , a zároveň je v rozpore so základným právom na súdnu ochranu v zmysle ust. SR. Preto navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že žalobu voči žalovanému v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania, alebo aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

17. Vyjadrenie k odvolaniu, ktoré bolo žalobkyni doručené prostredníctvom jej právneho zástupcu do spisu predložené nebolo.

18. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. okrem výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti v spojení s opravným uznesením č.k. - 119 zo dňa 17.07.2020, v zmysle zásad uvedených v ust. a nasledujúcich , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 13.10.2021 a zistil, že odvolanie žalovaného v napadnutej časti nie je dôvodné.

19. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa v 1.rade uzavrela so žalovaným dňa 26.11.2008 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z oznámenia o škodovej udalosti súd zistil, že pôvodný žalobca v 2. rade dňa 09.02.2009 spôsobil škodu prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo predmetom poistnej zmluvy. V spore žalobcu ALD Automotive s.r.o. proti žalovanému D. K. (pôvodnému žalobcovi v 2. rade) súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.616,41 Eur a zároveň zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 110,61 Eur ako aj trovy právneho zastúpenia vo výške 3.286,83 Eur. Predmetom odvolacím súdom preskúmavaného konania je nárok na náhradu škody vo forme ušlého zisku, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku vyššie uvedenej dopravnej nehody, ktorú zavinil žalovaný. Rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť dňa 18.09.2017. Žalobkyňa v 1. rade a pôvodný žalobca v 2. rade po dopravnej nehode uzavreli manželstvo. Z výpisu z bankového účtu č. SH. vyplýva, že dňa 10.10.2017 boli uhradené sumy, na ktoré bol pôvodný žalobca v 2. rade zaviazaný vyššie uvedeným rozsudkom. Žalobkyňa v 1. rade a pôvodný žalobca v 2. rade následne vyzvali žalovaného na refundáciu vyššie uvedených súm do 10 dní od doručenia výzvy. Podľa podacieho lístku bola zásielka adresovaná žalovanému na adresu Štefánikova 4, 816 23 Bratislava.

20. Podľa ust. , Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v alebo písm. b)

alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

21. Podľa ust. , Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

22. Podľa , Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

23. Podľa , Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

24. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že poškodený si môže právo na náhradu škody uplatniť buď u osoby, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla [prevádzateľ a vodič (R 29/79)] alebo priamo u poisťovateľa škodcu alebo u škodcu a jeho poisťovateľa súčasne. Zodpovednosť vodiča je pritom založená ustanovením . V danom prípade si poškodený uplatnil škodu u vodiča motorového vozidla a v súdnom konaní bol úspešný. Výška škody a teda rozsah povinnosti poisťovateľa bol preukázaný v súdnom konaní vedenom na súde pod sp.zn. . V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa ako prevádzateľ motorového vozidla uhradila škodu, ktorá bola spôsobená jej motorovým vozidlom, pričom na základe povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má žalobkyňa právo, aby túto škodu za ňu nahradil žalovaný. Žalobkyňa si splnila svoju povinnosť a oznámila žalovanému škodovú udalosť dňa 24.02.2009, žalovaný však svoju povinnosť skončiť prešetrovanie a poskytnúť poistné plnenie nesplnil po doručení výzvy žalobkyne dňa 09.11.2017, v ktorej žalovaného upovedomila o výsledku súdneho konania vedeného pod sp.zn. a tiež ani po doručení právoplatného súdneho rozhodnutia o výške náhrady škody dňa 24.07.2018. I odvolací súd má za to, že pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku a preto žalobu v čase vyhlásenia rozhodnutia už nemožno považovať za podanú predčasne.

25. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, ktorý sa nestotožnil s názorom žalovaného, že osoba, ktorá má právo na poistné plnenie sa musí domáhať určovacou žalobou skončenia vyšetrovania poistnej udalosti. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie na ktoré poukázal žalovaný v priebehu konania je rozhodnutím ojedinelým, a nereprezentuje ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Preto sa odvolací súd ďalej s ním hlbšie nezaoberal.

26. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých ho odvolateľ napáda. Ustanovenie zároveň vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia viazaný aj dôvodmi odvolania, t. j. na

iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ustanovením dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Jedinú výnimku predstavuje podľa ustanovenia oprávnenie odvolacieho súdu preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci.

27. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie stranami tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné.

28. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

29. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení , pričom súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie postačujúco a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané žalovaným v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil prečo zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 3.616,41 Eur, ako aj trov konania, ktoré žalobkyňa poškodenému nahradila, pričom v tejto súvislosti poukázal na ust. zákona o povinnom zmluvnom poistení motorových vozidiel. 30. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia , podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia ods. písm. f/ je možné teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

31. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným odvolacím dôvodom, ale v danom prípade táto námietka nie je opodstatnená, pretože súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe čiastočne vyhovel a pre ktoré ju vo zvyšku zamietol a prečo o trovách konania rozhodol tak, ako rozhodol. Napokon polemika o nesprávnosti súdom prvej inštancie vysloveného právneho záveru pre odlišné skutkové závery vyvodzované žalovaným, pričom žalovaným namietaná nesprávnosť vytvorenia skutkového základu nie je daná, sama o sebe nie je presvedčivou bázou pre konštatovanie vecnej nesprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne právne vec posúdil. Preto odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uplatnené žalovaným neboli naplnené.

32. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu žalovaného zachádzajúcu do nadbytočných podrobností, nespôsobilú už privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

33. Preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti, t.j. okrem výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, v spojení s opravným uznesením č.k. - 119 zo dňa 17.07.2020, podľa ust. ,a 2 , ako vecne správny potvrdil.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , v spojení s ust. a . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobkyňa bola úspešná, čo do celej žalovanej istiny. Preto jej patrí plná náhrada trov konania vo vzťahu k neúspešnému žalovanému. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.