Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Cpr-15-2019.pdf
PDF · 245.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-7Cpr/23/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom v právnej veci žalobcu : D. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom F. A. XX, XXX XX U., zastúpená: JUDr. Gabriela Kľačanová, advokátka, so sídlom Andreja Kmeťa 28, 036 01 Martin proti žalovanému: TOP Leasing s.r.o., so sídlom Gorkého 2019, 955 01 Topoľčany, IČO: 34 106 448, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., so sídlom J. Jesenského 69, 957 01 Bánovce nad Bebravou, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd priznáva žalovanej náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1./ Žalobkyňa podala dňa 14.8.2018 žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením a o náhradu mzdy, ktorú odôvodnila tak, že žalobkyňa v pracovnom pomere, uzatvorenom na dobu neurčitú, u žalovaného pracovala na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.4.2018. Žalobkyňa vykonávala prácu na pracovnej pozícii „obsluha čerpacej stanice ČSPH Handlová“ s miestom výkonu práce na Pracovisku H. XXXX/XX, Handlová, s týždenným pracovným časom 37,5 hodiny týždenne a mzdou vo výške 3,5315 eur za každú odpracovanú hodinu. Dňa 22.6.2018 žalovaný žalobkyni doručil na pracovisko podanie, v ktorom jej oznámil, že na základe závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré vymedzil ako neoprávnené používanie tzv. bonusovej zľavovej karty č. XXXXXXXXXXXXX, spočívajúce v tom, že žalobkyňa na bonusovú kartu realizovala vlastné nákupy tovarov za skladové nadobúdacie ceny, so žalobkyňou okamžite končí pracovný pomer v zmysle ust. §68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyni používanie bonusovej karty vôbec nepovolil a táto žalobkyni bola vydaná protiprávne zavineným protiprávnym konaním vedúceho zamestnanca čerpacej stanice p. E. R.. Žalobkyňa v súlade s ust. § 189 C.s.p. navrhuje, aby súd uložil žalovanému povinnosť predložiť osobný spis žalobkyne (zamestnankyne) za účelom zistenia skutkového stavu veci. Žalobkyňa nesúhlasí so skutkovým vymedzením dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré považuje nepravdivé. Žalovaný ako zamestnávateľ nemá vypracovanú smernicu o používaní bonusových zľavových kariet, pri vstupe do pracovného pomeru žalobkyňu nijako nepoučil, akým spôsobom majú byť bonusové zľavové karty používané a súčasne žalobkyni používanie zľavových kariet nezakázal. Konkrétnu bonusovú zľavovú kartu č. XXXXXXXXXXXXXX žalobkyni odovzdal jej nadriadený p. E. R.. Žalobkyňa nemala až do dňa 22.6.2018 vedomosť o tom, že predmetná bonusová zľavová karta jej mala byť zo strany jej nadriadeného p. E. R. vydaná „protiprávne zavineným protiprávnym konaním vedúceho ČS p. E. R.“. Žalobkyňa predmetnú zľavovú kartu aktívne používala od mesiaca december 2017, o čom jej zamestnávateľ - v tomto konaní žalovaný, mal vedomosť. Od tohto času až do okamihu, keď jej odovzdal okamžité skončenie pracovného pomeru, žalovaný žalobkyňu nijakým spôsobom neupozornil na akýkoľvek problém, spojený s používaním bonusovej zľavovej karty
č. XXXXXXXXXXXXX. Žalobkyňa zastáva taký právny názor, že žalovaný skutkovo nevymedzil dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou tak, ako to vyžaduje Zákonník práce, keďže pred okamžitým skončením pracovného pomeru so zamestnancom musí mať zamestnávateľ, t.j. žalovaný zistený dôvod okamžitého skončenia, nestačí iba podozrenie, že je tento dôvod daný. Dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru tak, ako ho vymedzil žalovaný, nie je podľa presvedčenia žalobkyne dôvodom, ktorý by zakladal závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne. Súčasne žalobkyňa poukazuje na to, že podľa žalovaného mala žalobkyňa neoprávnene použiť zľavovú kartu prvýkrát 17.12.2017, pričom podľa ust. § 68 ods. 2 Zákonníka práce má zamestnávateľ právo okamžite skončiť pracovný pomer výlučne v subjektívnej lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel. Žalovaný žalobkyni predložil Rekapituláciu nákupov na bonus, kartu č. XXXXXXXXXXXXX za obdobie od 17.12.2017 do 21.6.2018 a teda o používaní zľavovej bonusovej karty č. XXXXXXXXXXXXX vedomosť mal, napriek tomu nijako žalobkyňu neupozornil, že žalobkyňa bonusovú zľavovú kartu používať nemá a že jej mala byť vydaná protiprávne zavineným protiprávnym konaním vedúceho ČS p. E. R.. Za právne nesprávne považuje žalobkyňa i to, že na jednej strane žalovaný tvrdí v Čl. 3.3 Pracovnej zmluvy zo dňa 1.4.2018, že prevádzku čerpacej stanice ČS Shell Handlová preberá k 1.4.2018 od pôvodného prevádzkovateľa - obchodnej spoločnosti DN TRADE, spol. s.r.o. so sídlom E. XX, 821 05 Bratislava, IČO: 31354742, za nezmenených podmienok, pričom však žalovaný uzatvoril so zamestnancami nové pracovné zmluvy a vytýka zamestnancom nedostatky, ktoré mali vzniknúť za trvania pracovného pomeru s pôvodným zamestnávateľom, t.j. obchodnou spoločnosťou DN TRADE, spol. s.r.o., žalobkyňa z toho navrhuje, aby žalovaný v súlade s ust. § 189 C.s.p. predložil do súdneho konania listinné dôkazy, na základe akého právneho titulu malo dôjsť k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov z pôvodného zamestnávateľa - obchodnej spoločnosti DN TRADE spol. s.r.o. so sídlom E. XX, 821 05 Bratislava, IČO: 31 354 742, na žalovaného. Žalobkyňa listom zo dňa 29.6.2018 oznámila žalovanému s poukazom na ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce, že trvá na tom, aby ju žalovaný naďalej zamestnával podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve. Žalovaný odpovedal žalobkyni listom zo dňa 25.7.2018. Súčasne žalovaný dňom 22.6.2018 odhlásil žalobkyňu ako zamestnankyňu zo sociálnej poisťovne. Od 23.6.2018 je teda žalobkyňa zaevidovaná ako nezamestnaný občan - uchádzač o zamestnanie, hľadajúci si zamestnanie na Úrade práce na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny. Žalobkyňa navrhuje, aby súd prvej inštancie v prejednávanej právnej veci rozhodol aj o povinnosti žalovaného poskytnúť žalobkyni náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku odo dňa, keď žalobkyňa oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní, t.j. odo dňa 3.7.2018 až do času, keď do času, keď žalovaný umožní žalobkyni pokračovať v práci. Podľa ustanovenia § 134 ods. 2 Zákonníka práce rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka Podľa ust. § 134 ods. 4 Zákonníka práce sa priemerný zárobok zisťuje ako priemerný hodinový zárobok, ktorý sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Priemerný počet kalendárny týždeň pripadajúcich na jeden mesiac je 4,35 týždňa. U zamestnanca s týždenným pracovným časom 37,5 hodiny sa na výpočet priemerného mesačného zárobku používa počet hodín 163,1. priemerný hodinový zárobok v prvom štvrťroku 2018 predstavuje čiastku vo výške 4,5374 eur. Do dňa podania žaloby náhrada mzdy za obdobie jeden mesiac a jeden týždeň v sume priemerného zárobku žalobkyne predstavuje čiastku vo výške 925,07 eur. Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu žalobkyňa navrhuje, aby súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vydal Tento rozsudok 1.Určuje sa, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného zo dňa 22.6.2018 so žalobkyňou je neplatné. 2. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy, ktorú ku dňu podania žaloby žalobkyňa vyčísľuje vo výške 925,07 eur. 3. Žalobkyňa má od žalovaného právo na náhradu trov konanie v rozsahu 100%. Žalobkyňa dňa 15.4.2019 v písomnom vyjadrení na čl. 112 uviedla, že v bode II. Žalovaný opakuje právnu argumentáciu žalobkyne. Žalobkyňa uvádza,, že na podanej žalobe v celom rozsahu zotrváva. V čase, keď žalobkyňa so žalovaným uzatvorila pracovnú zmluvu zo dňa 1.4.2018, žalovaný nemal vypracovanú smernicu o používaní zľavových kariet a teda nemohol žalobkyňu s jej obsahom oboznámiť. Taktiež právny predchodca žalovaného, obchodná spoločnosť D.N. TRADE, spol. s.r.o. so sídlom E. XX, 821 05 Bratislava, IČO: 31354742, nemala vypracovanú nijakú smernicu o používaní zľavových kariet. Podľa hlbokého vnútorného presvedčenia žalobkyne žalovaný si smernicu vytvoril
spätne až potom, čo sa dozvedel, že žalobkyňa sa na súde domáha vyslovenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Žalobkyňa zotrváva ja na tom, že v časti okamžitého skončenia pracovného pomeru („neoprávnené používanie tzv. bonusovej karty č. XXXXXXXXXXXXX“) uplatňuje žalovaný dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru až po uplynutí subjektívnej lehoty v zmysle ust. § 68 ods. 2 Zákonníka práce. Žalovaný zdôrazňuje, že žalobkyňa mala predmetnú kartu použiť už dňa 17.12.2017 a teda od toho okamihu plynula aj subjektívna lehota, pričom v tom čase bola žalobkyňa v pracovnoprávnom vzťahu s právnym predchodcom žalovaného. Žalovaný uvádza, že bonusová zľavová karta č. XXXXXXXXXXXXX bola žalobkyni vydaná protiprávne zavineným protiprávnym konaním vedúceho ČS p. E. R.. K tomuto žalobkyňa uvádza, že p. E. R. bol je priamy nadriadený, ktorý bol v čase trvania pracovného pomeru vzorným pracovníkom žalovaného, (dňa 14.6.2018 bol odmenený za dlhodobý prínos pre značku SHELL). Žalobkyňa nedisponuje informáciami, že by sa p. E. R. bol býval ako vedúci zamestnanec dopustil zavineného protiprávneho konania. Žalovaný údajne predložil súdu osobný spis žalobkyne. Predložený spis žalobkyne nie je žurnalizovaný a hlavne nie je úplný. Podľa Internej smernice č. 1/2018 bodu 6 pracovníkom prevzaté predmety sú evidované na Osobnej karte na zverené predmety. Žalobkyňa má za to, že v prebiehajúcom súdnom konaní žalovaný nepreukázal, za aké hodnoty prevzala vlastne žalobkyňa hmotnú zodpovednosť. Ďalej žalobkyňa v bode 5. Internej smernice č. 1/2018 z 1.4.2018 prehlásila, že ako zamestnanec bola oboznámená so všetkými predpismi súvisiacimi s prevádzkou čerpacej stanice, s bezpečnostnými predpismi a predpismi ochrany zdravia pri práci, protipožiarnymi predpismi, havarijným poriadkom a technologickými predpismi, ktoré sa zaviazala pri svojej práci dodržiavať. Smernica o používaní zľavových kariet nie je v Internej smernici č. 1/2018 zo dňa 1.4.2018 vôbec spomenutá, nakoľko v tom čase ju žalovaný ešte nemal vypracovanú, t.j. v tom čase ešte vôbec neexistovala. Osobitne bola žalobkyňa po uzatvorení pracovného pomeru podľa bodu 1. Internej smernice č. 1/2018 z 1.4.2018 žalovaným oboznámená len so zásadami ochrany osobných údajov, s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ďalej, v Popise pracovnej činnosti taktiež absentuje akákoľvek zmienka o bonusových kartách, či už zákazníckych alebo zamestnaneckých. Podľa žalovaného k prechodu práv a povinností z pôvodného zamestnávateľa - obchodnej spoločnosti D.N. TRADE, spol. s.r.o. so sídlom Mierová XX, 821 05 Bratislava IČO: 31 354 742 na žalovaného došlo titulom Nájomnej zmluvy zo dňa 5.3.2018, pričom žalovaný mal k dispozícii od tohto okamihu výpočtovú techniku, elektronické registračné pokladnice a POS terminály (Článok II. Bod 1. posledná odrážka) a technické, ekonomické a právne informácie, potrebné k prevádzkovaniu predmetu nájmu (Článok IV. bod 1.). Toto je v priamom rozpore s tvrdením žalovaného na strane 9 podaného vyjadrenia pod bodom VII., podľa ktorého sa žalovaný dozvedel o konaní žalobkyne až dňa 23.5.2018. Žalovaný mal podľa predmetnej nájomnej zmluvy k dispozícii všetky potrebné informácie, súvisiace s predmetom nájmu a tá okolnosť, že sa s nimi podľa jeho tvrdení neoboznámil, nemôže ísť na ujmu žalobkyni. Žalovaný predložil pracovnú zmluvu, ktorú uzatvoril so žalobkyňou, ako aj pracovnú zmluvu, ktorú mala žalobkyňa s obchodnou spoločnosťou D.N. TRADE spol. s.r.o. Žalovaný Článok VII. Práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa bod 7.2 naformuloval nasledovne: Zamestnanec podpisom tejto zmluvy potvrdzuje, že bol riadne oboznámený s vnútornými predpismi zamestnávateľa na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s protipožiarnymi predpismi, s ustanoveniami upravujúcimi zákaz diskriminácie, s právami a povinnosťami zamestnanca, s pracovnými podmienkami, pracovným poriadkom a organizačnou štruktúrou zamestnávateľa, vnútroorganizačnými normami zamestnávateľa ako aj s inými skutočnosťami, nevyhnutnými pre riadny výkon jeho práce. Zamestnanec sa zaväzuje vyššie uvedené dodržiavať a svojim podpisom potvrdzuje, že porozumel obsahu všetkých, vyššie spomínaných predpisov, dokladov, písomností, s ktorými bol riadne oboznámený zamestnávateľom. Tento bod pracovnej zmluvy je v rozpore s bodom 1. Internej smernice č. 1/2008 z 1.4.2018, pričom však žalobkyňa zastáva taký právny názor, že bod 7.2 Pracovnej zmluvy je neplatný. Podľa ustanovenia §15 Zákonníka práce, prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom. Súčasne podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Bod 7.2 Pracovnej zmluvy z 1.4.2018 nie je určitý a ani zrozumiteľný, nakoľko nie je z neho zrejmé, s akým konkrétnymi vnútornými predpismi zamestnávateľa žalobkyňa bola oboznámená. Na jednej strane v pracovnej zmluve zamestnanec potvrdzuje, že bol poučený o právnych predpisoch a všetkých vnútroorganizačných predpisoch zamestnávateľa a súčasne v Internej smernici č. 1/2018 Dodatok k pracovnej zmluve zamestnancov z toho istého dňa sa zamestnávateľ zaviazal oboznámiť zamestnanca so zásadami ochrany osobných údajov a s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Nie je pravda, že žalovaný mal stanovené pravidlá používania kariet. V čase, keď žalobkyňa so žalovaným uzatvorila pracovnú zmluvu zo dňa 1.4.2018 a ani právny predchodca žalovaného
nemal vypracovanú internú smernicu o používaní vernostných kariet. To je aj dôvod, prečo pri internej smernici o používaní vernostných kariet absentuje podpis žalobkyne, pričom napr. o ochrane osobných údajov žalovaný žalobkyňu osobitne a preukázateľne poučil. Žalobkyňa kartu obdržala od vedúceho čerpacej stanice p. E. R.. Aj samotný žalovaný pripustil na strane šesť svojho vyjadrenia, že p. E. R. ako vedúci čerpacej stanice boj jediný z oprávnených subjektov pre aktiváciu predmetnej vernostnej karty. Žalobkyňa popiera skutkové tvrdenia, že mala neoprávnene používať bonusovú zľavovú kartu č. 2052064004461, bez povolenia zamestnávateľa a tiež to, že žalobkyňa mala svojím zavineným opakovaným konaním spôsobiť škodu žalovanému zamestnávateľovi. Žalovaný súdu predložil osobný spis žalobkyne, ktorého súčasťou nie je ani jedna zmienka o tom, že by bol žalovaný býval žalobkyni ako svojmu zamestnancovi na pracovnej pozícii obsluha čerpacej stanice vytýkal nejaké nedostatky v jej práci. Žalobkyňa nebola zo strany žalovaného nijakým spôsobom poučená o používaní vernostných kariet a nebola ani vo využívaní vernostnej karty zo strany žalovaného, nijakým spôsobom limitovaná. Žalobkyňa má za to, že žalovaný doposiaľ hodnoverným spôsobom nepreukázal, že by žalobkyňa vôbec bola bývala porušila pracovnú disciplínu závažným spôsobom. Žalobkyňa rozporuje tvrdenia žalovaného, že vôbec nemal vedomosť o tom, že žalobkyňa používa kartu č. XXXXXXXXXXXXX v rozpore s pokynmi žalovaného, s poukazom na to, že žalovaný doposiaľ nepreukázal, že by vo vzťahu k žalobkyni bol býval nejaké pokyny vydal. Žalovaný mal neustále k dispozícii komplexné údaje z informačného systému, kde je možné vyhľadať všetky zrealizované transakcie. Žalobkyňa uvádza, že sa konania, ktoré malo byť závažným porušením pracovnej disciplíny, nedopustila. Nie je pravdou, že žalovaný jej používanie bonusovej karty vôbec neumožnil. Keby jej žalovaný používanie karty neumožnil, nebola by sa žalobkyňa bývala k predmetnej bonusovej karte fyzicky dostala. Žalobkyňa potvrdzuje, že odmietla prevziať okamžité skončenie pracovného pomeru od žalovaného zamestnávateľa, lebo jej nedal nijakú možnosť sa k dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru vyjadriť a objektívne zaujať k údajnému závažnému porušeniu pracovnej disciplíny stanovisko. Žalobkyňa opätovne rozporuje, že by mala porušovať pracovnú disciplínu závažným spôsobom po dlhší čas, ako to tvrdí žalovaný. Žalobkyňa výslovne rozporuje to, že by sa na úkor žalovaného bola bývala obohacovala. Priložené súpisy transakcii sú nečitateľné a žalobkyni nie je zrejmé, čo majú preukazovať. Žalovaný ďalej uvádza, že zvažoval a naďalej zvažuje podanie trestného oznámenia, nakoľko mu v súvislosti s konaním žalobkyne mala vzniknúť škoda. Toto podľa presvedčenia žalobkyne nijakým spôsobom neovplyvňuje individuálny pracovnoprávny spor z pracovného vzťahu, ktorý prebieha pred súdom. Žalovaný uvádza, že výpočet náhrady mzdy, je vypočítaný nesprávne. Žalobkyňa má za to, že náhradu mzdy vypočítala správne. Pokiaľ bude žalovaný správnosť výpočtu naďalej rozporovať, žalobkyňa navrhuje, aby súd prvej inštancie ustanovil za účelom výpočtu výšky náhrady mzdy súdneho znalca z oboru 090000 ekonómia a manažment, odvetvia 090100 účtovníctvo a daňovníctvo 090200 personalistika, 090300 kontroling. Žalobkyňa po okamžitom skončení pracovného pomeru ostala nezamestnaná a príjem zo závislej činnosti v súčasnej dobe nemá. Žalobkyňa nesúhlasí s tým, že je potrebné vykonať dokazovanie v tom smere, či je možné od žalovaného požadovať, aby žalobkyňu naďalej ako zamestnávateľ zamestnával. Žalovaný podľa právneho názoru žalobkyne neoprávnene, bez relevantného právneho dôvodu, so žalobkyňou okamžite skončil pracovný pomer. Žalovaný súčasne navrhuje, aby súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom svedkov - zamestnankýň žalovaného p. O. Q. a p. E. R.. Takýto dôkaz žalobkyňa nepovažuje za objektívny, nakoľko zamestnankyne sú od žalovaného finančne závislé, pričom s určitosťou nebudú na súde vystupovať v rozpore so záujmami žalovaného, t.j zamestnávateľa. 1.1/ Žalobkyňa D. H. na pojednávaní dňa 22.9.2020 na čl. 189 uviedla, že ak žalovaná strana tvrdí, že konala protiprávne, tak o tom nevedela, pretože ona nepodpísala žiadnu internú smernicu, kde by to vymedzovalo, že takúto vernostnú kartu ona používať nesmie. Môže dokázať, že aj ostatní kolegovia využívali túto vernostnú kartu, čo je zdokumentované v inom spore, práve v tom, na ktorý sa žalovaná odvoláva. Oni takisto používali túto vernostnú kartu. Nie je pravda, že čestné prehlásenie, ktoré predložila žalovaná strana je pravdivé, pretože kolega T., s ktorým robila, využil tiež zľavu pri tankovaní, myslí si, že sú tam dva dátumy. A to dňa 15.1., kde tankoval diesel o 5,32 hod. a mal tam uplatnenú zľavu. Ona sama vlastní auto s benzínovým motorom. Dňa 9.1.2018 v čase o 17,05 hod sa táto situácia zopakovala. Pokiaľ sa ja niekde uvádza v listinných dôkazoch, že niečo ukradla, ona nič neukradla, všetko zaplatila. O tom, že si uplatňovala zľavu na cigarety, to nevedela. Nikdy si na bloku, ktorý jej
prináleží ako zákazníkovi, nekontrolovala, koľko jej prináleží na zľavu, či je vôbec zľava na cigaretách alebo na tovare. Druhá strana tvrdí, že realizovala aj jednoduché nákupy. Pre ňu však tá zľava bola dostačujúca. Je pravdou, že v čase ukončenia pracovného pomeru sa žalovaná strany domáhala zaplatenia škody vo výške 160 eur s tým, že jej bolo povedané, že inak to bude nahlásené ako trestný čin, s čím nesúhlasila. Kartu nosila v peňaženke len vtedy, keď bol jej vedúci na dovolenke, keď sa vrátil, tak mu ju vrátila. Čo sa týka existencie dvoch kariet, je pravdou, že keď telefonicky kontaktovala vedúceho, ktorý bol na dovolenke, ohľadne tejto karty jej povedal, že ju má pri sebe, že ju nenechal na pumpe, ale že vie ju vygenerovať na diaľku a takúto kartu aj používala. Ak by ju konateľ nejakým spôsobom vyzval, že je to protiprávne, tak by to nerobila, ale nič také sa za pol roka neudialo. Počas trvania pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa nebola upozornená na porušenie pracovnej disciplíny. Myslí si, že zamestnávateľ bol spokojný s výsledkami jej práce. Mala vedomosť, aké zľavy sú na jednotlivých typoch kariet, že 20% bola zľava na zamestnaneckej karte a na tej druhej bola vyššia, ale percento uviesť nevie. Nebola oboznámená so smernicou pri uzatvorení pracovného pomeru, ide o smernicu používania vernostných kariet na čerpacej stanici SHELL Handlová. Druhá strana bola veľmi pedantná pri podpisovaní akýchkoľvek papierov týkajúcich sa pracovného pomeru, tiež aj pri inventúrnych konaniach a preto nevie, z akého dôvodu takáto smernica nie je podpísaná ňou. Podľa nej predmetná smernica v čase uzatvárania pracovného pomeru s ňou neexistovala. V čase pracovného pomeru bola oboznámená s internou smernicou jednou, ktorá neobsahovala ten dôvod o využívaní alebo nevyužívaní vernostných kariet, boli tam aj ďalšie, nevie presne uviesť aké, naráta ich, bolo ich viac. Kartu pre zákazníka s väčšou zľavou používala z dôvodu, že jej ju dal vedúci, zveril jej ju, a nemala dôvod ju nepoužívať, takisto ako aj ostatní zamestnanci. Nie je pravda, že ostatní zamestnanci by túto kartu využívali iba so súhlasom konateľa. Ing. F. jej ani raz nedal súhlas na použitie karty na nákup tovaru. Zároveň si nepamätá, že by jej vedúci niekedy zavolal p. F., že si chce dať uplatniť zľavu na túto kartu, napríklad na vineu. Nevie prečo by takýmto spôsobom konateľ spoločnosti predával tovar s tým, že vlastne by predával tovar bez marže. 2./ Žalovaný k žalobe v písomnom vyjadrení zo dňa 28.9.2018 na čl. 46 uviedol, že žalobkyňa vo svojej žalobe uvádza, že v pracovnom pomere, uzatvorenom na dobu neurčitú, u žalovanej pracovala na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.4.2018. Žalobkyňa vykonávala prácu na pracovnej pozícii „obsluha čerpacej stanice ČSPH U.“ s miestom výkonu práce na pracovisku H. XXXX/XX, Handlová“ s týždenným pracovným časom 37,5 hodiny týždenne a mzdou vo výške 3,5315 za každú odpracovanú hodinu. Dňa 22.6.2018 žalovaná žalobkyni doručila na pracovisko podanie, v ktorom jej oznámila, že na základe závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré vymedzila ako neoprávnené používanie tzv. bonusovej zľavovej karty č. XXXXXXXXXXXXX, spočívajúce v tom, že žalobkyňa na bonusovú kartu realizovala vlastné nákupy tovarov za skladové nadobúdacie ceny, so žalobkyňou okamžite končí pracovný pomer v zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobkyni používanie bonusovej karty vôbec nepovolila a táto žalobkyni bola vydaná protiprávne zavineným protiprávnym konaním vedúceho zamestnanca ČS p. E. R.. Žalobkyňa ďalej uvádza, že nemá so skutkovým vymedzením dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré považuje za nepravdivé. Žalovaná ako zamestnávateľ nemá mať vypracovanú smernicu o používaní bonusových zľavových kariet, pri vstupe do pracovného pomeru nemala žalobkyňu nijako poučiť, akým spôsobom majú byť bonusové zľavové karty používané a súčasne žalobkyni používanie zľavových kariet nezakázala. Konkrétnu bonusovú zľavovú kartu č. XXXXXXXXXXXXX mal žalobkyni odovzdať nadriadený p. E. R.. Žalobkyňa nemala mať až do dňa 22.6.2018 vedomosť o to, že predmetná bonusová zľavová karta jej mala byť zo strany jej nadriadeného p. E. R. vydaná „protiprávne zavineným konaním vedúceho ČS p. E. R..“ Žalobkyňa predmetnú zľavovú kartu aktívne používala od mesiaca december 2017, o čom jej zamestnávateľ - v tomto konaní žalovaná mala mať vedomosť. Od tohto času až do okamihu, keď jej odovzdala okamžité skončenie pracovného pomeru, žalovaná žalobkyňu nemala nijakým spôsobom upozorniť na akýkoľvek problém, spojený s používaním bonusovej zľavovej karty č. XXXXXXXXXXXXX. Žalobkyňa má zastávať taký právny názor, že žalovaná skutkovo nevymedzila dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou tak, ako to vyžaduje Zákonník práce, keďže pred okamžitým skončením pracovného pomeru so zamestnancom musí zamestnávateľ, t.j. žalovaná, zistený dôvod okamžitého skončenia: nemá stačiť iba podozrenie, že je tento dôvodný daný. Dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru tak, ako ho vymedzil žalovaný, nemá byť podľa presvedčenia žalobkyne dôvodom, ktorý by zakladal závažné porušenie pracovnej disciplíny
zo strany žalobkyne. Súčasne žalobkyňa poukazuje na to, že podľa žalovaného mala žalobkyňa neoprávnene použiť bonusovú kartu prvýkrát 17.12.2017, pričom podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce má zamestnávateľ právo okamžite skončiť pracovný pomer výlučne v subjektívnej lehote dvoch mesiacov odo dňa , keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel. Žalovaná žalobkyni predložila rekapituláciu nákupov na bonus. Kartu za obdobie od 17.12.2017 do 21.6.2018 a teda o používaní bonusovej zľavovej karty č. XXXXXXXXXXXXX mala mať vedomosť, napriek tomu nijako žalobkyňu nemala upozorniť, že žalobkyňa bonusovú kartu požívať nemá a nesmie, a že jej mala byť vydaná protiprávne zavineným protiprávnym konaním vedúceho ČS p. E. R.. Žalobkyňa ďalej navrhuje, aby súd prvej inštancie v prejednávanej rozhodol aj o povinnosti žalovanej poskytnúť žalobkyni náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku odo dňa, keď žalobkyňa oznámila žalovanej, že trvá na ďalšom zamestnávaní, t.j. odo dňa 3.7.2018 až do času, keď žalovaná umožní žalobkyni pokračovať v práci. Podľa žalobkyne sa u zamestnanca s týždenným pracovným časom 37,5 hodiny sa na výpočet priemerného mesačného zárobku používa počet hodín 163,1. Priemerný hodinový zárobok žalobkyne v prvom štvrťroku 2018 predstavuje čiastku vo výške 4,5374 eur. Do podania žaloby, náhrada mzdy za obdobie jeden mesiac a jeden týždeň v sume priemerného zárobku predstavuje čiastku vo výške 925,07 eur. Zároveň v súlade s výzvou súdu sp.zn. XCpr/XX/XXXX zo dňa 28.8.2018 žalovaná uvádza, že k prechodu práv a povinnosti z pôvodného zamestnávateľa
- spoločnosti D.N. TRADE spol. s.r.o. so sídlom H. XXXX/XX, 972 51 Handlová (predtým E. ul. XX, 821 05 Bratislava) IČO: 31 354 742, došlo na základe nájomnej zmluvy zo dňa 5.3.2018, ktorú súdu predkladajú. Zároveň prechod práv a povinností z pôvodného zamestnávateľa na žalovanú, vyplýva z dodatku k pracovnej zmluve č. 2/2018. Žalovaná uvádza, že žalobkyňa vykonávala prácu na pozícii „obsluha čerpacej stanice ČSPH U.“ na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.4.2018 v znení jej dodatkov. Predtým na základe pracovnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovanej, spoločnosťopu D.N. TRADE, spol. s.r.o., so sídlom H. XXXX/XX, 972 51 Handlová (predtým E. ul. XX, 821 05 Bratislava) IČO: 31 354 742. Pokiaľ žalobkyňa vo svojej žalobe cituje ust. § 74 Zákonníka práce, žalovaná uvádza, že nemá zástupcov zamestnancov a ani jej nevznikla podľa zákonníka práce povinnosť určiť zástupcov zamestnancov, resp. inak kreovať tento orgán. Žalovaná nesúhlasí s názorom žalobkyne, že dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru tak, ako ho vymedzila žalovaná, nie je dôvodom, ktorý by zakladal závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne. Žalobkyňa nepopiera, že by nemala používať vernostnú kartu č. 2052064004461 (na samotnom vyhotovení vernostnej karty je uvedené iba číslo 640044,´úplné číslo sa zobrazuje iba pri evidencii použitia v pokladničnom systéme) pre svoje osobné potreby v dňoch 17.12.2017 až 21.6.2018. Svoje konanie obhajuje tým, že žalovaná nemala mať interné smernice na používanie vernostnej karty a tiež tým, že nemala mať vedomosť, že vernostnú kartu č. XXXXXXXXXXXXX nesmie používať. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že žalovaná ako zamestnávateľ nemá mať vypracovanú smernicu o používaní vernostných kariet a súčasne žalobkyni používanie vernostných kariet nezakázala, toto tvrdenie nie je pravdivé. Ako žalovaná, tak aj jej právny predchodca, spoločnosť D.N. TRADE, spol. s.r.o., má vypracovanú internú smernicu, ktorá obsahuje pravidlá používania vernostných kariet. Žalovaná svojim podpisom potvrdila, že bola poučená s internou smernicou č. 1/2018 zo dňa 1.4.2018 žalovanej. Súčasťou vnútorných predpisov žalovanej súvisiacich s prevádzkou čerpacej stanice SHELL U. zo dňa 1.4.2018 žalovanej a tiež bod 1. Internej smernice - používanie vernostných kariet SHELL U. zo dňa 1.12.2014 právneho predchodcu žalovanej, kde žalovaná, resp. jej právny predchodca presne definuje, že vernostná karta pre vybraný okruh zákazníkov je iba pre osoby a spoločnosti, ktorým boli vydané na základe rozhodnutia zamestnávateľa, t.j. žalovanej. Pre zamestnancov žalovanej je určená Zamestnanecká karta, ktorej používanie je upravené v bode 2. Internej smernice - používanie vernostných kariet SHELL U. zo dňa 1.4.2018 právneho predchodcu žalovanej. Táto jediná karta bola k dispozícii na pracovisku žalobkyne a jej používanie má taktiež stanovené pravidlá. Žalobkyňa bola poučená o používaní vernostných kariet a tiež o skutočnosti, že má k dispozícii zamestnaneckú vernostnú kartu, ktorá sa nachádza na pracovisku žalobkyne. Žalovaná taktiež poukazuje na bod 3. Internej smernice - používanie vernostných kariet SHELL U. zo dňa 1.4.2018 žalovanej a tiež bod 3. Internej smernice - používanie vernostných kariet SHELL Handlová zo dňa 1.12.2014 právneho predchodcu žalovanej, kde žalovaná, resp. jej právny predchodca vymedzuje aj vernostnú kartu pre zamestnávateľa, jej účel, využitie a aj to, že touto má disponovať iba vedúci čerpacej stanice pohonných hmôt. Žalobkyňa pri uzatváraní pracovnej zmluvy zo dňa 1.4.2018 potvrdila, že bola ďalej riadne oboznámená so všetkými vnútornými predpismi žalovanej ako zamestnávateľa (článok VII. Bod 7.2 pracovnej zmluvy). Nie je preto pochýb o tom, že mala vedomosť, že vernostnú kartu č. XXXXXXXXXXXXX nesmie používať pre svoje vlastné účely. Pokiaľ ide o samotný zákaz používania vernostných kariet, žalovaná uvádza, že žalobkyňa k vernostnej karte č. XXXXXXXXXXXXX ani nemala prístup. Jediná možnosť ako sa táto karta mohla dostať do jej
dispozície je tá, že by jej ju odovzdal zamestnávateľ. Žalovaná však uvádza, že nikdy žalobkyni nedala k dispozícii vernostnú kartu č. XXXXXXXXXXXXX. Táto karta bola určená zákazníkom čerpacej stanice PHM, ktorú prevádzkuje žalovaná. Tento typ kary je vydávaný len niektorým zákazníkom žalovanej ako súčasť vernostného programu (po zakúpení PHM a tovarov v určenom množstve), o čom žalobkyňa mala vedomosť. Do dispozície sa jej uvedená karta mohla dostať výlučne prostredníctvom vydania zo strany vedúceho čerpacej stanice pohonných hmôt (p. E. R.). V čase, kedy došlo k aktivácii vernostnej karty č. XXXXXXXXXXXXX ä15.12.2017) vedúci prevádzky p. E. R. (od 12.12.2017 po dobu dvoch mesiacov) čerpal dovolenku a dňa 15.12.2017 sa nachádzal v Thajsku. Napriek týmto skutočnostiam však došlo zo strany p. R. k aktivácii vernostnej karty č. XXXXXXXXXXXXX a žalobkyňa ju začala neoprávnene používať dňa 17.12.2017. Na aktiváciu vernostnej karty majú oprávnenie iba konatelia žalovanej a vedúci čerpacej stanice pohonných hmôt. Už zo samotného názvu tejto karty, ktorý je vyobrazený na fyzickej podobe karty „VERNOSTNÁ KARTA“ - vyplýva, že využívanie tejto karty je určené zákazníkom čerpacej stanice a je podmieňované „vernosťou“, t.j. opakovanými pravidelnými nákupmi tovaru. Samotná žalobkyňa si musela všimnúť, že pri použití vernostnej karty č. XXXXXXXXXXXXX jej sú generované zľavy vo výške viac ako 50%, t.j. všetky nákupy sa realizovali za výrazne zníženú cenu oproti predajným cenám, čím bola žalovanej spôsobovaná škoda v podobe finančnej straty. Podľa bodu 9 písm. g) internej smernice č. 1/2018 zo dňa 1.4.2018, za porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom podľa § 68 ods. 1 odst. 1b) Zákonníka práce, za ktoré môže zamestnávateľ okamžite zrušiť pracovný pomer sa považuje akékoľvek zneužitie Smart programu na svoje vlastné obohacovanie, neoprávnené pripisovanie Smart bodov, vyberanie tovaru zo zabudnutých Smart kariet, atď. Podľa bodu 9 písm. j) internej smernice zo dňa 1.4.2018, za porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom podľa § 68 ods. 1 odst. 1b) Zákonníka práce, za ktoré môže zamestnávateľ okamžite zrušiť pracovný pomer, sa považuje nedodržiavanie interných smerníc - povinnosti obsluhy ČS. Podľa bodu 1. Internej smernice - používanie vernostných kariet SHELL U. zo dňa 1.4.2018 a tiež bodu 1 Internej smernice - používanie vernostných kariet SHELL U. zo dňa 1.12.2014 právneho predchodcu žalovanej, vernostné karty pre vybraný okruh zákazníkov (autodopravcovia, taxislužby, „významní firemní, prípadne významní zákazníci“) na základe rozhodnutia Zamestnávateľa (ďalej len „Zákaznícke karty“). Tieto vernostné karty sú neprenosné a oprávnenie požívať tieto vernostné karty a využívať peňažné zľavy a iné benefity majú len osoby a firmy, ktorým boli vydané. Podľa bodu 2. internej smernice - používanie vernostných kariet SHELL U. zo dňa 1.4.2018 žalovanej a tiež bodu 2 Internej smernice - používanie vernostných kariet SHELL U. zo dňa 1.12.2014 právneho predchodcu žalovanej, vernostná karta pre zamestnancov prevádzka ČS PHM (ďalej len „Zamestnanecká karta“). Táto vernostná karta bude k dispozícii obsluhe pokladníc a obsluha pokladníc ju môže používať pri realizácii nákupov tovarov a služieb zamestnancami prevádzky ČS PHM. Podľa bodu 3. Internej smernice - používanie vernostných kariet SHELL U. zo dňa 1.4.2018 žalovanej a tiež bodu 3. Internej smernice - používanie vernostných kariet SHELL U. zo dňa 1.12.2014 právneho predchodcu žalovanej, vernostná karta pre potreby zamestnávateľa (ďalej len „Karta zamestnávateľa“). Táto vernostná karta bude k dispozícii vedúcemu prevádzky ČS PHM a tento je oprávnený túto vernostnú kartu používať pri nákupoch pre potreby prevádzky) alebo zamestnávateľa (realizácia nákupov tovarov pre motorové vozidlá zamestnávateľa, realizácia nákupov pri obchodných rokovaniach za účelom podania občerstvenia pre obchodných partnerov a pod.) Iné použitie tejto vernostnej karty je možné len s písomným súhlasom zamestnávateľa ( e-mail a pod.). táto vernostná karta je neprenosná a vedúci prevádzky ČS PHM plne zodpovedá za jej zneužitie. Podľa internej smernice - povinnosti obsluhy ČS - používanie vernostných kariet J. U. zo dňa 1.4.2018 a tiež Internej smernice - používanie vernostných kariet SHELL U. zo dňa 1.12.2014 právneho predchodcu žalovanej, za závažné porušenie pracovnej disciplíny s právom zamestnávateľa okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom sa považuje okrem iného porušenie pracovnej disciplíny spočívajúce v nasledovanom konaní zamestnanca:
- Držanie u seba, prípadne používanie pre vlastnú potrebu vernostných kariet, ktoré boli vydané iným osobám a subjektom
- Používanie vernostných kariet na poskytovanie zliav pri nákupoch tovarov a služieb iným osobám a subjektom ako tým, ktorým bolo určené
- Poskytovanie zľavy prostredníctvom zamestnaneckej vernostnej karty iným osobám ako zamestnancom prevádzky ČS PHM
- Predaj tovaru a poskytovanie služieb zákazníkom za nižšie ceny ako sú predajné ceny určené zamestnávateľom (predajné ceny sú zavedené do pokladničného systému Shop 2000), poskytovanie akýchkoľvek zliav a iným výhod zákazníkom bez súhlasu a vedomia zamestnávateľa
- Predaj cigariet a tabakových výrobkov za iné ako štátom určené regulované ceny, poskytovanie akýchkoľvek peňažných zliav (vrátane zliav prostredníctvom vernostných kariet zamestnávateľa) na tabakové výrobky
- Akékoľvek zneužívanie vernostného programu zamestnávateľa na vlastné obohacovanie.
Podľa článku VII. Bodu 7.2. pracovnej zmluvy zo dňa 1.4.2018, zamestnanec podpisom tejto zmluvy potvrdzuje, že bol riadne oboznámený s vnútornými predpismi zamestnávateľa na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s protipožiarnymi predpismi, s ustanoveniami upravujúcimi zákaz diskriminácie, s právami a povinnosťami zamestnanca s pracovnými podmienkami, pracovným poriadkom a organizačnou štruktúrou zamestnávateľa, vnútroorganizačnými normami zamestnávateľa ako aj s inými skutočnosťami, nevyhnutnými pre riadny výkon jeho práce. Zamestnanec sa zaväzuje vyššie uvedené dodržiavať a svojím podpisom potvrdzuje, že porozumel obsahu všetkých vyššie spomínaných predpisov, dokladov, písomností, s ktorými bol riadne oboznámený zamestnávateľom. Podľa bodu 8. informácie o spracúvaní osobných údajov zamestnancov spoločnosti TOP Leasing, s.r.o. zo dňa 25.5.2018, účelom zavedenia tohto kamerového systému je vo vzťahu k zamestnancom potreba prípadného vyvodenia pracovnoprávnej zodpovednosti voči zamestnancovi v prípade zneužitia alebo iného neoprávneného použitia zákazníckych kariet (Smart karty a pod.). Podľa § 81 písm. e) zák. č. 311/2011 Z.z., zamestnanec je povinný najmä hospodáriť s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Podľa konštantnej judikatúry (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 74/2008), ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie), je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo výpoveď z pracovného pomeru (§ 68 ods. 1 písm. b) a§ 63 ods. 1 písm. e), časť vety za bodkočiarkou Zákonníka práce). Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod. Podľa konštantnej judikatúry (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 316/2009), v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa tohto ustanovenia je výnimočným oparením, zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer so zamestnancom okamžite len vtedy, ak konanie zamestnanec možno s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti považovať za tak závažné, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby ho naďalej zamestnával. Pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa vo všeobecnosti musí prihliadnuť na osobu zamestnanca, ním zastávanú funkciu, jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, mieru zavinenia zamestnanca, spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnancom, dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, to či svojím konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu a pod. Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že predmetnú vernostnú kartu aktívne používala od mesiaca december 2017, o čom jej zamestnávateľ - v tomto konaní žalovaná mala vedomosť, tvrdenie žalobkyne, že o tejto skutočnosti mala mať vedomosť žalovaná, nie je pravdivé. Žalovaná uvádza, že došlo aj k okamžitému skončeniu pracovného pomeru s p. R., ktorý jediný mohol aktivovať žalobkyni vernostnú kartu č. XXXXXXXXXXXXXdňa 15.12.2017, zrejme vzdialeným prístupom. Žalovaná doposiaľ nemá vedomosť, akým spôsobom sa vôbec žalobkyni do dispozície dostala vernostná karta č. XXXXXXXXXXXXX, nakoľko k tejto ani samotní zamestnanci nemajú prístup. Žalovaná za účelom preukázania dňa aktivácie vernostnej karty č. XXXXXXXXXXXXX predkladá súdu e-mail správcu systému zo dňa 4.7.2018 adresovaný žalovanej, v ktorom správca systému potvrdzuje dátum založenia uvedenej karty. Žalovaná tiež vôbec nemala vedomosť, že žalobkyňa používa vernostnú kartu č. XXXXXXXXXXXXX. O používaní vernostnej karty žalobkyňou sa žalovaná dozvedela až dňa 23.5.2018 prostredníctvom e-mailu od správcu pokladničného systému, ktorého prílohou bol aj zoznam transakcii vykonaných vernostnou
kartou č. XXXXXXXXXXXXX. Ako sama žalobkyňa uvádza v žalobe, okamžité skončenie pracovného pomeru bola preto zachovaná. Žalovaná navyše poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa naposledy použila vernostnú kartu č. XXXXXXXXXXXXX dňa 4.6.2018, kde došlo k poslednému zavinenému porušeniu povinností na strane žalobkyne. Od 4.6.2018 až do 22.6.2018 vernostnú kartu nepoužila. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie žalobkyne malo vysokú intenzitu porušovania pracovnej disciplíny a bolo vykonávané v súčinnosti s iným zamestnancom - vedúcim ČS, hrozilo, pri ponechaní žalobkyne v pracovnom pomere riziko ďalšieho vzniku škôd na strane žalovanej. Preto nebolo možné ani zvoliť iný spôsob skončenia pracovného pomeru ako okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalovaná ďalej uvádza, že skutkovo vymedzila dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru tak, aby tento nebolo možné zameniť s iným dôvodom a taktiež nemala iba podozrenie, že dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou je daný, ale tento bol dostatočne zistený a aj preukázaný. Skutkové vymedzenie dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru bolo obsiahnuté v okamžitom skončení pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 22.6.2018 ako: „Neoprávnené používanie tzv. bonusovej zľavovej karty č. XXXXXXXXXXXXX Vašou osobou. Toto neoprávnené používanie bonusovej karty spočíva v tom, že sta na túto bonusovú kartu realizovali vlastné nákupy tovarov za nákupnú cenu, že sta na túto bonusovú kartu realizovali predaje cigariet za nákupnú cenu (došlo k porušeniu § 10 ods. 1 písm. e) zákona č. 106/2004 Z.z. Zákon o spotrebiteľskej dani z tabakových výrobkov), realizovali ste predaje pohonných hmôt za nákupné ceny, realizovali ste predaje iných tovarov a služieb za nákupné ceny, pričom peňažný rozdiel medzi predajnou cenou určenou cenníkom a skutočnou predajnou cenou ste si opakovane ponechali pre vlastné potreby. Zamestnávateľ Vám používanie takejto bonusovej karty vôbec neumožnil, táto vám bola vydaná protiprávne, zavineným protiprávnym konaním vedúceho ČS p. E. R.. Napriek uvedenému, ste vedome túto bonusovú zľavovú kartu opakovane používali pri realizácii nákupov na prevádzke.“ Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo vykonané písomne, boli v ňom skutkovo vymedzené dôvody tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a v ustanovenej lehote bolo doručené žalobkyni (resp. táto odmietla okamžité skončenie pracovného pomeru prevziať). Pokiaľ žalobkyňa vo svojej žalobe uvádza, že žalovaná má vytýkať zamestnancovi nedostatky, ktoré mali vzniknúť za trvania pracovného pomeru s pôvodným zamestnávateľom, t.j. obchodnou spoločnosťou D.N. TRADE, spol. s.r.o. uvedené sa nezakladá na pravde. Z rekapitulácie nákupov na bonusovú kartu č. XXXXXXXXXXXXX za obdobie 17.12.2017 až 21.6.2018 vyplýva, že žalobkyňa túto používala nielen do 1.4.2018 aj po 1.4.2018, kedy prešli práva a povinností z pracovnoprávneho vzťahu na žalovanú. Z rekapitulácie nákupov na bonusovú kartu č. XXXXXXXXXXXXX za obdobie od 17.12.2017 do 21.6.2018 vyplýva, ž prvé použitie vernostnej karty bolo žalobkyňou vykonané dňa 17.12.2017 v čase o 2:29:10. Žalovaná poukazuje, že za obdobie od 17.12.2017 do 21.6.2018 žalobkyňa pre svoju vlastnú potrebu uplatnila zľavy v celkovej výške 201,46 eur s DPH. Žalovaná poukazuje napríklad na nákupy cigariet a to:
- Dňa 13.1.2018 o 04:14:48
- Dňa 16.3.2018 o 16:58:03
- Dňa 7.4.2018 o 2:36:37
- Dňa 28.4.2018 o 19:23:36
- Dňa 7.5.2018 o 15:21:43 kedy žalobkyňa uplatnila zľavu na cigarety, pričom týmto došlo k predaju cigariet na konečnú spotrebu za cenu nižšiu ako je cena uvedená na kontrolnej známke, čím došlo k porušeniu § 10 ods. 1 písm. e) zákona č. 106/2004 Z.z. Žalobkyňa však aj v ostatných prípadoch pre svoje potreby a bez vedomia žalovanej si poskytla zľavy z ceny tovaru až na úroveň nákupných cien, ktoré spôsobili žalovanej škodu. Žiadne z ustanovení zákonníka práce a pracovnej zmluvy a ani iných interných predpisov žalovanej nedáva zamestnancom žalovanej takéto benefity. K tomuto konaniu došlo bez vedomia žalovanej a za súčasného závažného porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňou. Žalovaná v danej súvislosti zvažovala a aj naďalej zvažuje podanie trestného oznámenia, resp. oznámenia o priestupku, nakoľko tejto v súvislosti s konaním žalobkyne vznikla škoda, ktorá navyše nemusí byť konečná s poukazom na porušenie § 10 ods. 1 písm. e) zákona č. 106/2004 Z.z. Žalobkyňa ďalej navrhuje, aby súd prvej inštancie v prejednávanej veci rozhodol aj o povinnosti žalovanej poskytnúť žalobkyni náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku odo dňa, keď žalobkyňa oznámila žalovanej, že trvá ma ďalšom zamestnávaní, t.j. odo dňa 3.7.2018 až do času, kedy žalovaná umožní žalobkyni pokračovať v práci. Priemerný hodinový zárobok žalobkyne v prvom štvrťroku 2018 má predstavovať čiastku vo výške 4,5374 eur. Do podania žaloby má náhrada mzdy za obdobie jeden mesiac a jeden týždeň v sume priemerného zárobku žalobkyne predstavovať čiastku vo výške 925,07 eur. S týmito tvrdeniami žalovaná nesúhlasí. Za predpokladu, že súd žalobe vyhovie a v prípade ak
súd posúdi, že pre výpočet náhrady mzdy je rozhodujúce obdobie od 1.4.2018 do 22.6.2018, kedy žalobkyňa pracovala pre žalovanú, má sa postupovať podľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce a na výpočet priemerného hodinového zárobku je potrebné použiť pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. Za obdobie apríl až máj 2018 je priemerný hodinový zárobok žalobkyne 3,5315 eur,.V prípade, ak súd potvrdí, že pre výpočet náhrady mzdy sa má postupovať podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce, je rozhodujúcim obdobím kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Nakoľko sa zisťuje priemerný zárobok ta druhý kalendárny štvrťrok, je rozhodujúcim obdobím prvý kalendárny štvrťrok roku 2018. Výplatná páska za mesiac február 2018 obsahuje výšku priemerného hodinového zárobku za štvrtý kalendárny štvrťrok roku 2017 a nie prvý kalendárny štvrťrok 2018. Podľa potvrdenia o priemernom zárobku na pracovnoprávne účely je priemerný hodinový zárobok žalobkyne za prvý kalendárny štvrťrok 2018 v sume 4,2611 eur. Výpočet priemerného hodinového zárobku žalobkyne uvádzaný v žalobe je preto nesprávny. S poukazom na okolnosti skončenia pracovného pomeru, pokiaľ súd bude mať za to, že je daný dôvod žalobe vyhovieť, žalovaná navrhuje, aby súd v spore posúdil a vykonal dokazovanie za tým účelom, či vzhľadom na konanie žalobkyne, ktoré potvrdzuje vo svojej žalobe, je možné od žalovanej ako zamestnávateľa požadovať, aby túto naďalej ako zamestnankyňu zamestnával. Na základe vykonaného dokazovania ( a to aj výpoveďami ostatných zamestnancov), žalovaná v prípade, ak by došlo k vyhoveniu žalobe, navrhuje, aby súd zároveň z dôvodu, že nie je možné od žalovanej ako zamestnávateľa požadovať, aby žalobkyňu naďalej ako zamestnankyňu zamestnával, rozhodol o skončení pracovného pomeru. 2.1 Žalovaná v písomnom vyjadrení na čl. 130 zo dňa 6.6.2019 uviedla, že popiera tvrdenia žalobkyne, že žalovaná nemala byť v čase, keď so žalobkyňou uzatvárala pracovnú zmluvu zo dňa 1.4.2018 vypracovanú smernicu o používaní zľavových kariet. Žalobkyňa pri uzatváraní pracovnej zmluvy zo dňa 1.4.2018 potvrdila, že bola riadne oboznámená so všetkými vnútornými predpismi žalovanej ako zamestnávateľa (článok VII. Bod 7.2 pracovnej zmluvy). Nie je preto pochýb o tom, že mala vedomosť, že vernostnú kartu č. 2052064004461 nesmie používať pre svoje vlastné účely. Smernice, týkajúce sa používania zľavových kariet žalovanej aj právneho predchodcu žalovanej predložili súdu spolu s vyjadrením k žalobe zo dňa 26.9.2018. Žalovaná zotrváva na svojom tvrdení, že žalobkyňa bola o smerniciach žalovanej ako aj právneho predchodcu žalovanej riadne poučená. Pokiaľ ide o uplatnenie dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru po údajnom uplynutí subjektívnej lehoty, žalovaná uvádza, že až do 23.5.2018 nemala vedomosť o protiprávnom konaní žalobkyne, spočívajúcom v neoprávnenom používaní vernostnej karty č. XXXXXXXXXXXXX. Žalovaná navyše poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa naposledy použila vernostnú kartu č. XXXXXXXXXXXXX dňa 4.6.2018, kde došlo k poslednému zavinenému porušeniu povinnosti na strane žalobkyne. Od 4.6.2018 až do 22.6.2018 vernostnú kartu nepoužila. K okamžitému skončeniu pracovného pomeru dňa 22.6.2018 žalovaná nepochybne pristúpila pred uplynutím subjektívnej lehoty. Pokiaľ má žalobkyňa uvádzať, že p. Matúš Volf, ktorý jej bonusovú zľavovú kartu protiprávne vydal, mal byť jej nadriadený a mal byť vzorným pracovníkom žalovanej, žalovaná uvádza, že ocenenie, ktoré predložila žalobkyňa, nevydáva žalovaná, ale Shell J., s.r.o., nadnárodná spoločnosť, ktorá nie je a nikdy nebola zamestnávateľom p. R. a nikdy nemala žiadne informácie o konaní p. Volfa, spočívajúcom v neoprávnenom obohacovaní sa na úkor zamestnávateľa, resp. na úkor samotnej spoločnosti Shell. Toto ocenenie bolo p. R. vydané bez vedomia a bez súhlasu jeho zamestnávateľa, čo je možné si nepochybne u spol. Shell J., s.r.o., overiť. Toto ocenenie mu bolo udelené z dôvodu trvania jeho pracovného pomeru u žalovanej, resp. predchodcu žalovanej - t.j. pracoval „pre značku Shell“ po určitú dobu. K tvrdeniam žalobkyne k predloženiu jej osobného spisu, žalovaná uvádza, že predložila celý osobný spis žalobkyne. Žiaden právny predpis neustanovuje podmienku, aby bol osobný spis zamestnanca žurnalizovaný, navyše ani nestanovuje, čo má byť obsahom osobného spisu zamestnanca. Pokiaľ ide o zverené predmety, za ktoré mala žalobkyňa prevziať hmotnú zodpovednosť, žalovaná poukazuje, že súčasťou dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti zo dňa 1.4.2018 je aj inventúrny súpis k 1.4.2018. Tieto dôkazy žalovaná predložila súdu spolu s vyjadrením k žalobe zo dňa 26.9.2018. Karta na zverené predmety, ktorá obsahuje zoznam predmetom, ktoré majú charakter dlhšej spotreby (napr. pracovná rovnošata..), prípadne, ktoré sú zverené zamestnancovi s tým, že za ne preberá hmotnú zodpovednosť (okrem tovarových zásob a peňazí, kde je na pracovisku spoločná hmotná zodpovednosť) nie je a nemusí byť preto súčasťou osobného spisu. V prípade žalovanej je karta na zverené predmety uložená priamo na pracovisku v Handlovej (v kancelárii) a to z dôvodu, že do karty sa priebežne zapisujú veci a majetkové hodnoty tak ako sú vydávané prípadne vracané zamestnávateľovi jednotlivými zamestnancami. Žalovaná však uvádza, že podľa jej názoru, osobná karta na zverené predmety so sporom nesúvisí. Žalobkyňa správne konštatuje, že osobitne bola žalobkyňa po uzatvorení pracovného
pomeru podľa bodu I. Internej smernice č. 1/2018 z 1.4.2018 žalovanou poučená so zásadami ochrany osobných údajov, s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Žalovaná zvolila túto osobitnú formu poučenia, nakoľko príslušné právne predpisy (zákon o ochrane osobných údajov a zákon o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci) vyžadujú dostatočne preukázať poučenie zamestnancov (resp. dotknutých osôb). Z dôvodu právnej istoty bol aj tento spôsob poučenia zvolený žalovanou. Žalovaná uvádza, že je absurdné, aby zamestnancov poučovala o tom, že sa nemôžu na úkor svojho zamestnávateľa obohacovať s využívaním tzv. vernostnej karty, ktorá im nie je určená pre svoje osobné potreby, navyše, keď žalovaná dala k dispozícii pre tieto účely svojím zamestnancom inú kartu (ktoré im však neposkytovali také výhody ako karta, neoprávnene používaná žalobkyňou). Pracovnoprávny vzťah je založený nielen pracovnou zmluvou a popisom pracovnej činnosti ako sa žalobkyňa zrejme domnieva, ale je obsahom oveľa rozsiahlejšej zmluvnej aj nezmluvnej dokumentácie (pracovnoprávne predpisy, predpisy BOZP, predpisy o hygiene...). Súčasťou týchto predpisov a interných smerníc sú aj predpisy upravujúce nakladanie s tzv. SMART kartami (vernostné karty, ktoré sú pre zákazníkov vydávané spoločnosťou Shell, uvádzané napr. v bode 9. písm. g) internej smernice č. 1/2018 zo dňa 1.4.2018, interné predpisy upravujúce nakladanie s tzv. vernostnými kartami, vydávanými zamestnávateľom (uvádzané v bode 8. tretia odrážka informácie o spracúvaní osobných údajov zo dňa 25.5.2018 a v Internej smernici o používaní vernostných kariet SHELL Handlová zo dňa 1.4.2018). Z tohto dôvodu nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že v zmluvnej a nezmluvnej dokumentácii na pracovisku „absentuje akákoľvek zmienka o bonusových kartách, či už zákazníckych alebo zamestnaneckých“. Predložené dôkazy toto tvrdenie žalobkyne jednoznačne vyvracajú. Žalovaná taktiež popiera, že by niekedy mala tvrdiť, že sa nemala oboznámiť s informáciami, týkajúcimi sa predmetu nájmu podľa nájomnej zmluvy zo dňa 5.3.2018. K nadobudnutiu vedomosti o protiprávnom konaní žalobkyne došlo až na základe výstupu poskytnutého správcom systému žalovanej v e-maile zo dňa 23.5.2018. Nájomná zmluva zo dňa 5.3.2018 obsahuje len dohodu o tom, že nájomca preberá okrem iného do nájmu aj výpočtovú techniku, potrebné softwarové vybavenie a pokladničný software Shop 2000 (dodávateľ a majiteľ licencie je spol. Unicode, s.r.o.). Z nájomnej zmluvy vyplýva len to, že nájomca preberá okrem iného potrebné počítačové a programové vybavenie na prevádzkovanie činnosti podľa nájomnej zmluvy, vrátane potrebných databáz (skladové hospodárstvo ..). Z tohto ustanovenia v žiadnom prípade nemožno vyvodiť záver, že nájomca bol s týmto „oboznámený a uzrozumený“ s protiprávnym konaním žalobkyne. Žalobkyňa zastáva názor, že bod 7.2 pracovnej zmluvy zo dňa 1.4.2018 má byť neplatný, pretože nemá byť určitý a zrozumiteľný. Žalovaná uvádza, že námietka žalobkyne nie je dôvodná a trvá na tom, že všetky ustanovenia pracovnej zmluvy zo dňa 1.4.2018 boli uzatvorené platne. Pokiaľ žalobkyňa argumentuje znením bodu 1. Internej smernice č. 1/2018 zo dňa 1.4.2018, táto v žiadnom prípade neodporuje zneniu článku VII. Bodu 7.2 pracovnej zmluvy zo dňa 1.4.2018. Podľa bodu 1. Internej smernice č. 1/2018 zo dňa 1.4.2018, pred uzatvorením pracovnej zmluvy zamestnávateľ oboznámi pracovníka s právami a povinnosťami, ktoré pre pracovníka vyplývajú z pracovnej zmluvy a s pracovnými a mzdovými podmienkami, za akých má prácu vykonávať, zamestnávateľ oboznámi pracovníka so zásadami ochrany osobných údajov a s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Odo dňa vzniku pracovného pomeru zamestnávateľ je povinný prideľovať pracovníkovi prácu, mzdu, vytvárať podmienky pre úspešné plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky, ustanovené právnymi predpismi. Podľa bodu 5. Internej smernice č. 1/2018 zo dňa 1.4.2018, pred uzatvorením pracovnej zmluvy bol zamestnanec riadne oboznámený so všetkými predpismi súvisiacimi s prevádzkou čerpacej stanice, s bezpečnostnými predpismi a predpismi ochrany zdravia pri práci, s protipožiarnymi predpismi , havarijným poriadkom a technologickými predpismi, ktoré bude pri svojej práci dodržiavať. V praxi sa ustanovenie bodov 1. a 5. Internej smernice č. 1/2018 zo dňa 1.4.2018 uplatňujú tak, že pracovník je najprv oboznámený so všetkými základnými predpismi, súvisiacimi s prevádzkou čerpacej stanice (t.j. predpisom pracovnej zmluvy) a potom sú so zamestnancom podpisované základné zmluvné dokumenty, t.j. pracovná zmluva a ostatné dokumenty. Žalovaná nevidí žiaden rozpor medzi pracovnou zmluvou zo dňa 1.4.2018 s internou smernicou č. 1/2018 zo dňa 1.4.2018. Naopak tieto dokumenty sa dopĺňajú, keď konštatujú, že zamestnanec bol v určitých predpisoch poučený, ale zároveň vyjadrujú aj záväzok zamestnávateľa poučiť (opakovane v prípade zmeny) o týchto predpisoch. Žalovaná poukazuje, že interná dokumentácie v oblasti BOZP, požiarnej ochrany, hygieny, ochrany osobných údajov a pod. sa priebežne mení a aktualizuje najmä v prípade zmeny právnych predpisov. Ak by mali byť tieto smernice vyčerpávajúco vymenované v pracovnej zmluve, prípadne v popise pracovnej činnosti, tak by niekoľkokrát ročne muselo dochádzať k uzatváraniu dodatkov pracovnej zmluvy a k zmenám v popise pracovnej činnosti, čo v praxi nie je akceptovateľné. Žalobkyňa celkom rozporuje s
predloženými dôkazmi uvádza, že nemá byť pravdou, že žalovaná mala stanovené pravidlá používania kariet. Žalovaná zotrváva na svojich vyjadreniach uvádzaných vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 26.9.2018. Žalobkyňa bola riadne oboznámená so všetkými vnútornými predpismi žalovanej a teda aj s Internou smernicou - používanie vernostných kariet SHELL Handlová zo dňa 1.12.2014 a zo dňa 1.4.2018. Nie ja pravdivé tvrdenie žalobkyne, že táto obdržala predmetnú kartu od vedúceho čerpacej stanice p. R., nakoľko táto vernostná karta bola aktivovaná dňa 15.12.2017, t.j. v čase čerpania riadnej dovolenky vedúceho čerpacej stanice p. R., ktorý bol v tomto čase v zahraničí, takže žalobkyňa sa podľa názoru žalovanej zmocnila neoprávnene a spôsobom, ktorý je v rozpore so všetkými internými predpismi a postupmi zamestnávateľa. Na žiadnej vernostnej karte okrem tých, ktoré boli dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyne a p. E. R. nebola nastavená zľava tak, že bol tovar zákazníkom predávaný za nákupnú cenu. Aj pri prípadnej absencii nejakej internej smernice, muselo byť žalobkyni zrejmé, že bez vedomia a súhlasu zamestnávateľa bude toto konanie považované za poškodzovanie oprávnených záujmov zamestnávateľa. Žalovaná uvádza, že jediný dôvod na Internej smernici - používanie vernostných kariet SHELL U. zo dňa 1.12.2014 a zo dňa 1.4.2018 absentuje podpis žalobkyne, a na Informácii o spracúvaní osobných údajov zamestnancov zo dňa 25.5.2018 neabsentuje, je skutočnosť, že žalovaná je v prípade kontroly zo strany Úradu pre ochranu osobných údajov povinná preukázať splnenie povinností podľa Zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov pod hrozbou pokuty. Navyše žalovaná uvádza, že Zákon č. 18/2018 Z.z. je pomerne nový, keďže nadobudol účinnosť dňom 25.5.2018 a prax doposiaľ nie je ustálená. Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalobkyňa obdržala kartu od vedúceho čerpacej stanice p. E. R., ktorý bol oprávnený vydávať vernostné karty, žalovaná uvádza, že tento nebol oprávnený vydať túto konkrétnu kartu pre žalobkyňu, o čom mala žalobkyňa nesporne vedomosť. Pre žalovanú je nepredstaviteľné z akého titulu sa mohla žalobkyňa domnievať, že jej konanie je schválené zamestnávateľom, keď mala vedomosť, že žalovaná jej ako zamestnávateľ poskytla inú zľavovú kartu, práve pre potreby zamestnancov. Žalobkyňa však používala opakovane vernostnú kartu, ktorá nebola určená pre jej potreby. Túto do očí bijúcu protiprávnosť sa snaží ospravedlniť jej údajnou nevedomosťou o vnútorných predpisoch žalovanej, resp. tým, že jej ju vydala osoba oprávnená na jej vydanie, čo je však v rozpore s predloženými dôkazmi. Žalovaná opätovne uvádza, že žalobkyňa pri uzatváraní pracovnej zmluvy zo dňa 1.4.2018 potvrdila, že bola ďalej riadne oboznámená so všetkými vnútornými predpismi žalovanej ako zamestnávateľa (článok VII. Bod 7.2 pracovnej zmluvy). Pokiaľ má žalobkyňa poukazovať, že z osobného spisu žalobkyne má vyplývať, že žalovaná jej nemala vytýkať nedostatky v jej práci, táto skutočnosť nepreukazuje, že by žalobkyňa svojím konaním nemala porušiť závažným spôsobom pracovnú disciplínu podľa vymedzenia v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 22.6.2018. Naopak skutočnosť, že doposiaľ neboli vytýkané žalobkyni nedostatky pri práci svedčí o dôvere žalovanej v žalobkyňu a tiež o tom, že žalovaná nemala vedomosť, že žalobkyňa používala vernostnú kartu pre svoj osobný prospech. Napokon však žalovaná dodáva, že postačuje prosté vyhodnotenie situácie, keď je zjavné, že napr. predaj cigariet pod cenu určenú na kolkovej známke, nie je v súlade so zákonom. Žalovaná týmto poukazuje na skutky, ktorých sa žalobkyňa dopúšťala, pričom ide o tak závažné činy, že je otázne, či vôbec mala byť žalobkyňa o zákaze takéhoto konania poučená, nakoľko konanie žalobkyne je v príkrom rozpore so zákonom a tiež s dobrými mravmi. Žalovaná poukazuje na článok IX. Vyjadrenia k žalobe zo dňa 26.9.2018, kde podrobne opisuje niektoré „nákupy“ uskutočnené za použitia vernostnej karty č. XXXXXXXXXXXXX. Tieto žalobkyňa vo svojom vyjadrení ani žiadnym spôsobom nespochybnila. Taktiež nespochybnila správnosť dôkazu predloženého žalovanou a to rekapituláciu nákupov na bonusovú kartu č. XXXXXXXXXXXXX za obdobie od 17.12.2017 až 21.6.2018, ktorý navyše sama predložila. Žalovaná dáva do pozornosti súdu nelogickosť úvahy o tom, že by zamestnávateľ zveril do rúk zamestnanca kompetenciu (bez ohľadu na techniku, akou je táto kompetencia realizovaná - v konkrétnom prípade je to vernostná karta) svojvoľne, bez súhlasu zamestnávateľa poskytovať pri predaji tovaru a služieb akékoľvek zľavy, t.j. napríklad predávať tovar sebe, prípadne iným osobám za nákupné ceny v akomkoľvek množstve, kedykoľvek. Žalovaná zotrváva na svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 26.9.2018 ako aj na skutočnosti, že žalovaná nadobudla vedomosť o konaní žalobkyne dňa 23.5.2018 prostredníctvom e-mailu od správcu pokladničného systému, ktorého prílohou bol aj zoznam transakcii vykonaných vernostnou kartou č. 2052064004461. Cez pokladničný systém prebehne denne niekoľko sto, často aj tisíc operácii denne, pokladničný systém nijak osobitne nevyhodnocuje poskytnuté zľavy a tento je nainštalovaný v kancelárii vedúceho čerpacej stanice. Pre lepšiu predstavu žalovaná uvádza, že tento pokladničný systém celkovo predstavuje pokladne a jeden počítač v kancelárii vedúceho čerpacej stanice. Z bežných reportov, ktoré vedúci čerpacej stanice poskytoval zamestnávateľovi, tento nemohol zistiť
neoprávnené poskytovanie zliav zo strany jednotlivých zamestnancov. Používaný pokladničný software túto funkcionalitu neobsahuje. O týchto neoprávnených pokladničných operáciách sa zamestnávateľ jednoznačne a preukázateľne dozvedel až vtedy, keď získal podozrenie o protiprávnom konaní a príslušné výstupy z pokladničného systému, ktoré mali potvrdiť, prípadne vyvrátiť protiprávne konanie, si vyžiadal od správcu systému (spol. Unicode, s.r.o.), ktorá disponuje analytickými nástrojmi na dohľadanie takýchto operácii. Žalovaná informáciu o tom, že žalobkyňa sa zrejme dopúšťa protiprávneho konania získala až v máji 2018. Následne žalovaná k tomuto podozreniu získala dôkazy (listinné dôkazy ako aj kamerové záznamy). Po vyhodnotení týchto dôkazov a preukázaní protiprávneho konania žalobkyne (jún 2018) žalovaná rozviazala so žalobkyňou pracovný pomer z dôvodov, ktoré boli uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 22.6.2018. Žalovaná zotrváva na svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 26.9.2018 k bodu VIII. Skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru. Pokiaľ má žalobkyňa uvádzať, že žalovaná jej nedala možnosť sa k dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru vyjadriť a objektívne zaujať k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny stanovisko, žalovaná uvádza, že žalobkyni priestor bol poskytnutý. Pokiaľ má žalobkyňa uvádzať, že súpisy transakcii sú nečitateľné, poukazujú na to, že v bode IX. Vyjadrenia žalovanej zo dňa 26.9.2018 táto poukazuje na dôkaz, ktorý predložila samotná žalobkyňa. Pokiaľ má žalobkyňa na mysli prílohu e-mail zo dňa 23.5.2018 adresovaný správcom systému žalovanej s prílohou pri preverení jej scanu v elektronickom súdnom spise sa javí ako čitateľná. Žalovaná však predkladá opätovne dôkaz e-mail zo dňa 23.5.2018 adresovaný správcom žalovanej s prílohou vo vyššom rozlíšení. V danom prípade ide o položkovitý rozpis jednotlivých nákupov, zrealizovaný žalobkyňou, ktoré mala žalovaná k dispozícii pri nadobudnutí vedomostí o závažnom porušení pracovnej disciplíny žalobkyňou dňa 23.5.2018. Žalovaná po zistení konania žalobkyne stratila voči tejto zamestnankyni akúkoľvek dôveru a zamestnávať žalobkyňu na pozícii, kde sa pracuje s majetkovými hodnotami, s peniazmi nedôveryhodnú osobu - žalobkyňu, by bolo zo strany žalovanej nereálne. Nezodpovedné a protiprávne konanie žalobkyne by aj do budúcnosti spôsobovalo riziko vzniku materiálnych a finančných škôd žalovanej. Žalovaná zotrváva na svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 26.9.2018. pokiaľ žalobkyňa namieta nezaujatosť svedkov, žalovaná uvádza, že jediné osoby, ktoré majú vedomosť o pravidlách používania vernostných kariet, sú práve ostatní zamestnanci žalovanej a preto sú aj jediní svedkovia, ktorí dokážu potvrdiť, resp. vyvrátiť tvrdenia strán sporu. Pokiaľ sa žalobkyňa obáva, že by boli schopní v záujme zamestnávateľa naplniť svojim konaním skutkovú podstatu činu krivej výpovede, žalovaná uvádza, že uvedené obavy nie sú namieste. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujú, aby súd žalobu žalobkyne zamietol v celom rozsahu a žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2.2 Konateľ žalovaného O.. D. F. na pojednávaní dňa 22.9.2020 na čl. 191 uviedol, že chce zdôrazniť to, že konanie žalobkyne, ktoré spočívalo v neoprávnenom používaní zľavovej karty mu nebolo známe až do momentu, pokiaľ dali na základe podozrení, ktoré spočívali v tom, že jej to oznámili zamestnanci, že p. Pavelková disponuje nejakou kartou, lebo ju zrejme niekto videl používať túto kartu, toto bol ten dôvod, prečo začal o jej lojálnosti pochybovať. Keďže to bola nepretržitá prevádzka z bežných výstupov nemal možnosť zistiť, či bola použitá nejaká ďalšia vernostná karta, jednak uvedená do obehu a jednak použitá pre účel platby. Pokyny, čo sa týka používania vernostných kariet boli jednoznačné, čo potvrdili vo výpovediach aj iní zamestnanci, v spore, ktoré bolo už vykonané. Boli vernostné karty, ktoré dali na základe vyhodnotenia zaujímavosti zákazníkov, tými disponoval p. R., ktorý bol na ČS. Tu bola jasná dohoda a jasné pokyny, že na základe jeho vedomia a jeho pokynu to mohlo byť, musel dať súhlas. Iba na základe jeho súhlasu mohol uviesť vernostnú kartu, ktorá zakladala nárok pre čerpanie zľavy. Tieto držali zákazníci - taxislužby, dopravcovia, firmy, ktoré chodili pravidelne tankovať a rozhodli sa ich odmeňovať takýmto spôsobom, aby chodili opakovane. Druhý typ karty, ktorý bol zavedený do obehu už od začiatku, t.j. od roku 2015, čo bola zamestnanecká karta, kde bola zľava zhruba 20%, bolo to nastavené tak, aby umožnili zamestnancom, aby mali možnosť si kúpiť veci bežnej osobnej spotreby, lebo to tam mali, ale aby tým spoločnosť neutrpela stratu. Zľava bola nastavená tak, že pre podnikateľa zostala dostatočná marža, aby aj zamestnanec bol „spokojný“, mohol nakupovať lacnejšie, ale zároveň aj zamestnávateľovi, aby mu zostala marža, aby sa to nepriečilo podnikaniu. Čo sa týka zamestnaneckej karty, tá bola na prevádzke niekoľko rokov, bola k dispozícii obsluhe, bola v šuplíku pod pokladňou, s tým on súhlasil, nemal s tým problém. Čo sa týka spornej karty tzv. zamestnávateľský karta, slúžila iba pre potreby zamestnávateľa, t.j. že zamestnávateľ si môže kúpiť za nákupnú cenu s nulovou maržou. Všetok tovar, ktorý sa predával na ČS, cigarety to bolo bez jeho vedomia a súhlasu, nevie prečo tam vedúci nastavil aj na cigarety. Táto mala slúžiť pre zamestnávateľa, napríklad na nákup olej do služobných motorových vozidiel. Z tohto dôvodu pristúpili k vytvoreniu, nastaveniu tejto karty. Bol informovaný a poučený, pričom vždy on musel dať súhlas k používaniu tejto zamestnávateľskej karty. Iné použitie tejto
karty neodsúhlasil, ak sa tak stalo, bolo to bez jeho súhlasu. To, že vedúci ČS urobil a prípadne to umožnil aj iným zamestnancom, je mimo jeho vedomia, mimo jeho súhlasu. Zásadný problém je v tom duplikáte, o ktorých aktívne požiadala žalobkyňa počas zahraničnej dovolenky vedúceho. Ten, už vôbec nerozumie, prečo počas jeho dovolenky bol iniciatívny a bez problémov vygeneroval duplikát tejto karty. Nerozumie tomu, prečo žalobkyňa túto kartu začala používať len s vedomím vedúceho, ktorý bol na dovolenke, pričom tam mala kompetentné osoby. Robila to nezákonne, bez súhlasu zamestnávateľa a so zrejmým úmyslom poškodiť zamestnávateľa. Toto robila s touto kartou od začiatku ako jej bola daná k dispozícii. Pán T. tvrdí, že o tejto karte nevedel, napriek tomu, že žalobkyňa to uvádza vo svojej výpovedi. Na tej karte bol 2x tankovaný diesel, to ešte nič neznamená, pretože žalobkyňa mohla túto kartu využiť pre známych a príbuzných. Nespochybnila, že túto kartu používala ona, možno, že ju dávala k dispozícii aj ostatným zamestnancom, tvrdí to len ona a nikto iný to netvrdí. Pri sedení, ktoré mali v júni 2018 sa jej spýtal, že pokiaľ by mu žalobkyňa logicky vysvetlila, prečo to robila a čo robila, ospravedlnila by sa mu, zvažoval, že by svoje rozhodnutie aj prehodnotil. Ona mu na to odpovedala: „No a čo.“ Pokiaľ človek, ktorý požíval jeho dôveru, o to hlbšie bolo jeho sklamanie. Mali k dispozícii, ktoré boli aj predložené súdu, kamerové záznamy, ktoré ukazovali, kto pri jednotlivých čerpaniach kartu používal. Tieto kamerové záznamy preukázali, že žalobkyňa používala túto kartu, konala úmyselne, vedome, s úmyslom poškodiť zamestnávateľa a to na úkor svojich kolegov, lebo ju používala iba ona. Jej tvrdenia sú nepravdivé. Je mu to úprimne ľúto, že toto musel urobiť. Vyčíslil škodu, ona ju odmietla, odmietla podpísať výpoveď a preto boli nútení takto konať. Je pravda, že za každý nákup zaplatila, ale zaplatila nákupnú cenu, čím spôsobovala zamestnávateľovi stratu a de facto zamestnávateľa okrádala. V období, čo sa týka opatrení v zmysle Zákonníka práce, ohľadne zneužívania kariet, neudelil žiadne upozornenie a to z dôvodu, že o tom nevedel. Pokiaľ by o tom vedel, určite by tak konal. D. D., ktorá použila v roku 2017 Smart kartu, na toto upozornil a dostala upozornenie pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Je to na strane zamestnávateľa, akým spôsobom to bude riešiť. V tomto prípade vzhľadom na to, že im priama škoda nevznikala, rozhodol, že si s ňou pohovorí. Dali jej druhú šancu a písomné napomenutie. Išlo o jednorazové zneužitie smart karty, v jeden deň. Pri uzatvorení pracovného pomeru sa oboznámila žalobkyňa so smernicami, no k počte smerníc sa vyjadriť nevie. Išlo o bezpečnostné opatrenia, protipožiarne opatrenia, asistencie služby pri stáčaní, tieto smernice boli voľne prístupné, ich rozsah bol veľký. Zamestnanec ich pri nástupe do zamestnania tiež nemohol pochopiť, ani si ich zapamätať, preto boli na prevádzke bežne prístupné. Bola jednoznačne oboznámená so systémom využívania vernostných kariet. Dôkazom toho je aj to že korektne dlho používala vernostnú kartu zamestnanca, ktorá jej bola k dispozícii. Interná smernica č. 1/2018 dlhodobo bola vlastne v informačnom systéme zavedená už v roku 2015 a tú vytvárali aj so spoločnosťou Shell, preto je tam aj smart program. Tu boli potrebné ošetriť najdôležitejšie veci. Vernostná karta sa vytvárala samostatne. Dávali to ako prílohu k pracovnej zmluve, bola to ustálená prax, bola generovaná ihneď od začiatku, preto bola podpísaná. Druhá smernica bola vytvorená až neskôr a to na základe vypustenia o obehu vlastných vernostných kariet. Je možné, že už v návale iných povinností nebazíroval na to, aby toto bolo podpísané, zamestnanci boli s týmto oboznámení. Smerníc, s ktorými mali byť oboznámení zamestnanci bolo asi 10 -15, boli to smernice o bezpečnosti práce, protipožiarne, pri stáčaní paliva, takže je možné, že niektoré sa nedali im podpísať, ale boli s nimi oboznámení. Dochádzalo však aj na pracovisku k pravidelným predškoleniam, v rámci ktorých boli prebraté aj tieto smernice, legislatívne zmeny, atď. Všetky nákupy na túto kartu - karta zamestnávateľa, akúkoľvek zľavu p. Volf na túto kartu použil, mu mal telefonovať a volať, musel mu dať súhlas. Bolo to jeho povinnosťou, každý nákup mu vopred oznámiť a požiadať, okrem nákupu pre služobné motorové vozidlo. Mohol sa dozvedieť o vytvorení duplicitnej karty tak, že by išiel na prevádzku a vyhľadal všetky karty. On robil vrcholového manažéra, ktorý nemal detailné technické znalosti, potreboval by na to asistenciu p. Volfa, ktorý by mu to musel ukázať. Pretože mal podozrenie, že čo sa deje, nepožiadal p. Volfa, ale požiadal iný subjekt, ktorý zabezpečoval servis a vedel sa k tým informáciám dostať. Požiadal ich o preverenie podozrenia a na základe toho došiel na to, že na kartu, ktorá mala byť používaná pre potreby zamestnávateľa sú robené iné nákupy a bola urobená aj iná karta s presne rovnakými nastaveniami, ktoré mali slúžiť iba pre zamestnávateľa. 3. Svedok Matúš Volf na pojednávaní dňa 22.9.2020 na čl. 193 uviedol, že bol zamestnancom firmy TOP Leasing, s.r.o. iba 6 dní, predtým bol zamestnaný pre D.N. Trade, s.r.o., a to v pracovnom zaradení ako vedúci čerpacej stanice. Zároveň bol priamym nadriadeným žalobkyne, ktorá pracovala v pracovnom zaradení ako obsluha čerpacej stanice.
Čo sa týka zľavových kariet u firmy TOP Leasing, s.r.o. to boli dedičstvom firmy D.N. Trade, ktoré následne prešli pod nového zamestnávateľa TOP Leasing. Išlo o jeden druh kariet, čo sa týka zľavových, ďalšie boli fakturačné. Boli to čisté karty, na ktorých kartách bolo možné nastaviť zľavu. V pracovnej náplní manipuláciou s kartami nemal nikto po ústnom dohovore s konateľom spoločnosti, vykonával to on. Ohľadne generovania týchto kariet žiadne školenie neprebehlo, išlo len o telefonát so spoločnosťou UNICOP, ktorá tieto karty dodala. Z vernostnej bonusovej karty nebolo možné vedieť, aká zľava je tam nastavená. O výške zľavy na karte mohla vedieť osoba, ktorá kartu nastavovala, buď konateľ spoločnosti alebo aj ekonómka, ktorá sa tiež mohla dostať do systému. Žiadna smernica spoločnosti ohľadne používania, nakladania s takýmito kartami nebola. Karty boli evidované systémom, boli rozdané medzi zákazníkov alebo medzi zamestnancov. Niektoré karty používali zákazníci, ktorým boli vydané, niektoré používali oni ako zamestnanci. S týmito kartami, ktoré mali k dispozícii zamestnanci, disponovali všetci. Karty sa nachádzali fyzicky v pokladni, u neho a myslí si, že aj konateľ mal nejaké. Tieto karty si konateľ kedykoľvek mohol v systéme skontrolovať, ako sa uplatnili, aké zľavy boli vydané. Žiadna z týchto bonusových kariet nebola vydaná na konkrétne meno fyzickej osoby.On kartu zamestnávateľa a kartu zamestnanca na zľavy používal kedykoľvek podľa vlastného uváženia, mal ju vždy pri sebe, lebo ju mohol mať. Čo sa týka odsúhlasenia použitia karty s konateľom spoločnosti v 5 prípadoch, v tejto komunikácii sa vernostná karta nespomínala, mal nachystať iba tovar. Na základe povolenia konateľa spoločnosti mohol generovať karty a to aj zákazníckych, mohol robiť čokoľvek a preto mohol vygenerovať ďalšiu kartu, keď bol na dovolenke v Thajsku a túto používala p. žalobkyňa.Kartu zamestnávateľa mohol mať k dispozícii, všetci zamestnanci. Duplikát karty zamestnávateľa vydal žalobkyni z dôvodu, lebo mohol, mal na to kompetenciu, nakoľko všetky karty vydával on. Žalobkyňa nemohla vedieť ako bola nastavená karta. Prečo vygeneroval žalobkyni kartu na nákup cigariet, si už nepamätá. 3.1 Svedkyňa O. Q. na pojednávaní dňa 10.6.2021 na čl. 256 uviedla, že v spoločnosti TOP Leasing, resp. u právneho predchodcu, pracovala od mája 2017, presne si to nepamätá a ukončenie pracovného pomeru si nepamätá. Spoločnosť žalovaného používala nejakú zamestnaneckú zľavu, vydanú kartičku na požiadanie vedúceho mohli využívať na nákupy tovaru a tankovanie. Prístup mala k tejto kartičke len po požiadaní, bola to vernostná karta. Bola tam ešte krátko, vždy, keď niečo potrebovala, tak o to požiadala vedúceho, aby si mohla niečo kúpiť so zľavou. Na prevádzke mali aj inú kartu - bola to zamestnanecká kartička, bol to iný druh karty. Myslí si, že keď im dával vedúci kartičku, bola tam väčšia zľava ako na kartičke, ktorú mali oni - zamestnanci ako vernostnú. Pán F. vystavil kartu, ktorú mal vedúci uloženú s tým, že keď potrebovali, tak on im ju poskytol, osobne k nej prístup nemali. Využívali ju na tovar ako olej, tankovanie. Ona kupovala vankúš, išlo o drahšie položky. Nevyužívala to na nákup napr. horaliek, na to mali tú ich vernostnú kartičku. Svedkyňa potvrdila zamestnaneckú kartu, ktorá bola k dispozícii zamestnancom, a bola uložená pri kase. Pani H. mala tiež kartu. Dobre si pamätá, nakoľko p. Volf bol na dovolenke, slúžila s pani H., ktorá išla vyplácať nejaký tovar, otvorila peňaženku a ona jej tú kartu videla v peňaženke. Prišlo jej to zvláštne, nakoľko k nej nemali prístup, prišlo jej to ako podvod, prečo má tú kartičku pri sebe a zjavne aj využívala zľavy. Určite nešlo o kartičku, ktorá bola pre všetkých zamestnancov. Nevie o tom, ako postupoval vedúci čerpacej stanice po použití vernostnej kary zamestnávateľa, či oznamoval použitie karty. Podľa nej by to mal urobiť. Zamestnanci využívali vernostnú kartu podľa potreby. Nevie, kto ju použil a kto nie, ale určite ju využívali na väčšie nákupy. Keď tam nebol vedúci a chcela niečo kúpiť , v ten deň to neriešila, neboli to také akútne veci, ktoré museli byť v tento deň. Využila túto kartu minimálne jedenkrát. S pánom F. si dohodli stretnutie a povedali mu, že žalobkyňa má túto kartu, nepamätá si presný dátum. Nebolo to dlhšie od vtedy ako vedeli, že túto kartu žalobkyňa má. Prišlo im to nefér, že všetci zamestnanci nemajú rovnaké výhody. Vedela, že existujú dva druhy kariet pre zamestnancov a vedeli to aj ostatní zamestnanci o týchto pravidlách. O pravidlách používania týchto kariet sa dozvedela tak, že ju s tým oboznámil pán F., že niečo také existuje. O pravidlách používania kariet nevie ako sa dozvedeli ostatní zamestnanci, ona nastúpila ako posledná. 3.2 Svedkyňa E. Švecová na pojednávaní dňa 10.6.2021 na čl. 259 uviedla, že v pracovnom pomere v spoločnosti TOP Leasing bola od roku 2014 do 2018. V pracovnom pomere bola aj v čase, keď bol skončený pracovný pomer so žalobkyňou. Čo sa týka vernostných kariet, bola to zamestnanecká zľava pre zamestnancov, tú mali k dispozícii na pokladni a potom bola ešte jedna karta, ktorú mal vedúci u seba. Čo sa týka pravidiel používania kary pre zamestnancov - túto mohli použiť všetci vždy, keď ju potrebovali, nachádzala sa na pokladni, bola iba na pracovisku, iba tam mohla byť. Čo sa týka druhej karty - karty zamestnávateľa, tá čo ju mal vedúci, tú mal v podstate k dispozícii len vedúci p. R.. Keď si niečo potrebovali kúpiť, tak ho poprosili a tú kartu im požičal, keď robili nejaký väčší nákup. Ona ju využila v jednom prípade tak, že si kúpila stierače a vtedy využila túto kartu. Osobne ju využila najviac trikrát. Horalky, cigarety kupovali cez zľavovú zamestnaneckú kartu, ktorá bola na pokladni.
Nevie, odkiaľ sa dozvedeli o pravidlách používania kariet, ale pravdepodobne od pána R. a týchto pravidlách vedela od začiatku vzniku pracovného pomeru. Do práce ju prijímal p. R. a p. F.. Nevie o tom, či bolo potrebné odsúhlasenie použitia karty zo strany konateľa spoločnosti, má vedomosť o tom, že všetci zamestnanci vedeli o pravidlách používania oboch kariet. O tom, že pani H. držala kartu zamestnávateľa mala vedomosť. U žalobkyni došlo k ukončeniu pracovného pomeru preto, že mala k dispozícii kartu zamestnávateľa a povedali si to kolegovia medzi sebou. Osobne nevidela, že ju pani H. mala, len to počula. Kolegovia to vnímali tak, že boli nahnevaní. Pri vstupe do zamestnania bola oboznámená s internými smernicami, no nevie konkrétne s akými, pričom takéto oboznámenie s internou smernicou vždy podpisovala. S týmito dokumentmi ju oboznamoval p. R.. Či pri vstupe do pracovného pomeru existovala smernica o používaní vernostných kariet si nepamätá. Súhlasí s tým, že ak by takáto smernica bola ňou podpísaná, aby bola predložená ako listinný dôkaz v tomto konaní žalovanou stranou. Nepamätá sa, či podpisovala všetko, s čím bola oboznamovaná, čo sa týka vernostných kariet, no bola oboznámená s pravidlami používania oboch kariet. Ak bola interná smernica vydaná, trval p. R., aby každý zamestnanec podpísal túto smernicu. Bezpečnostnú smernicu podpisovala, nevie, či sa k nim dostali všetky veci podpisu, s ktorými boli oboznámení. 4. Súd vykonal dokazovanie - výsluchom strán konania, výsluchom svedkov - O. Q. a E. R. , listinnými dôkazmi - pracovnou zmluvou na č.l.4-5,53-54, popisom pracovnej činnosti na č.l.9, okamžitým skončením pracovného pomeru na č.l.10-11, rekapituláciou nákupov na bonusovú kartu č.XXXXXXXXXXXXX na č.l.23-27, výplatnou páskou na č.l.31, zápisnicou o odmietnutí prevzatia okamžitého skončenia pracovného pomeru na č.l.61, nájomnou zmluvou na č.l.62-64, dodatkami k pracovnej zmluve na č.l.68-71, dohodou o spoločnej hmotnej zodpovednosti, na č.l.72-73, internou smernicou č.1/2018 na č.l.74-75, internými smernicami na č.l.86-89, mailmi na č.l.93-96, priemerným zárobkom na č.l.97-98, mailmi na č.l. 137-140, čestným vyhlásením na č.l.204,263,zistil tento skutkový a právny stav: 4.1. Strany v spore uzatvorili dňa 1.4.2018 pracovnú zmluvu, kde žalobkyňa bola prijatá do pracovného pomeru na pracovnú pozíciu - obsluha čerpacej stanice ČSPH U. s miestom výkonu práce Handlová , H. XXXX / XX , pričom pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú a v pracovnej zmluve v bode 7 odsek 2, 3 bolo dohodnuté, že zamestnanec pri podpise tejto zmluvy potvrdzuje, že bol riadne oboznámený s vnútornými predpismi zamestnávateľa vrátane pracovného poriadku a zároveň sa zaviazal hospodáriť riadne s prostriedkami zamestnávateľa, ktoré mu zveril zamestnávateľ chrániť jeho majetok pred poškodením , stratou, zničením zneužitím, odcudzením a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. 4.2 Dňa 22.6.2018 žalovaný žalobkyni doručil na pracovisku podanie , v ktorom jej oznámil, že na základe závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorej vymedzil ako neoprávnené používanie tkzv. bonusovej zľavovej karty číslo 205206400461 spočívajúcej v tom, že žalobkyňa na bonusovú kartu realizovala vlastné nákupy tovarov za skladové nadobúdacie ceny , so žalobkyňou okamžite končí pracovný pomer v zmysle ustanovenia § 68 odsek 1 písm. b) Zákonníka práce , pričom ďalej uviedol, že žalobkyni používanie bonusovej karty vôbec nepovolil a táto bola vydaná protiprávne zavineným protiprávnym konaním vedúceho zamestnanca ČS p. E. R.. 4.3 Z rekapitulácie nákupov na čl. 23 - 27 vyplýva, že v časovom úseku od 17.12.2017 do 4.6.2018 vykonala 106 nákupov na bonusovú kartu č. XXXXXXXXXXXXX, kde mala zľavu celkom 201,46 eur , z toho DPH 33, 58 a škoda za toto obdobie bola vo výške 167,88eur. 4.4 Zo zápisnice na čl. 61 vyplýva, že žalobkyňa dňa 22.6.2018 odmietla za prítomnosti svedka E. R. a O. Q. prevziať listinu - okamžité skončenie pracovného pomeru napriek tomu, že ju k prevzatiu Ing. F. vyzval. 4.5 Z nájomnej zmluvy medzi D.N.Trade spol. s.r.o. a Top Leasing , s.r.o zo dňa 5.3.2018 na čl. 62 - 64 okrem iného vyplýva, že nájomca - Top Leasing, s.r.o. sa zaviazal vstúpiť ku dňu začiatku nájmu, tj. 1.4.2018 do zmluvného vzťahu so spoločnosťou Probugas, a.s. , s ktorou je uzatvorená príslušná mandantná zmluva o prevádzkovaní verejnej ČS LPG a zaviazal sa pokračovať v plnení povinností a práv z tejto zmluvy v nezmenenom rozsahu. 4.6 Dňa 1.4.2018 a 19.4.2018 boli stranami v spore podpísané dodatky k pracovnej zmluve. 4.7 Dňa 1.4.2018 bola uzatvorená medzi stranami sporu dohoda o spoločnej hmotnej zodpovednosti podľa § 182 Zákonníka práce, na základe ktorej žalobkyňa prebrala hmotnú zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách, ktoré bola povinná vyúčtovať v zmysle § 182 Zákonníka práce. 4.8 Z Internej smernice žalovaného - používanie vernostných kariet SHEEL Handlová zo dňa 01.04.2018 vyplýva , že žalovaný sa rozhodol ,že bude realizovať vernostný program , pričom budú vernostné karty 1. zákaznícke pre zákazníkov, 2. zamestnanecké pre zamestnancov - bude sa používať pri nákupoch
výrobkov a služieb v prevádzke pre vlastnú potrebu zamestnanca počas pracovnej doby v primeranom rozsahu, - pri nákupoch výrobkov a služieb na prevádzke pre vlastnú potrebu ostatných zamestnancov prevádzky v primeranom rozsahu, 3.karta zamestnávateľa, ktorá bude k dispozícií vedúcemu prevádzky a tento je oprávnený používať pri nákupoch pre potreby prevádzky alebo zamestnávateľa. Iné použitie tejto karty je možné len s písomným súhlasom zamestnávateľa (e- mail a pod.). Táto karta je neprenosná a vedúci prevádzky plne zodpovedá za jej prípadné zneužitie. Za závažné porušenie pracovnej disciplíny s právom zamestnávateľa okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom sa považuje okrem iného porušenie pracovnej disciplíny spočívajúce aj v konaní zamestnanca.....- používanie karty zamestnávateľa na poskytovanie zliav na nákup v rozpore s ustanovením bodu 3 smernice, -predaj cigariet a tabakových výrokov za cenu inú, ako je uvedená na kontrolnej známke, poskytovanie akýchkoľvek peňažných zliav na tabakové výrobky, - akékoľvek zneužívanie vernostného programu zamestnávateľa na vlastné obohacovanie. 4.9 Z Internej smernice č. 1/2018 zo dňa 01.04.2018 - Dodatok k pracovnej zmluve zamestnancov, zamestnanec : D. H. , podpísaný žalobcom, bodu 3/ vyplýva, že v rámci svojej pracovnej náplne okrem iných povinností je povinný ovládať Pravidlá SMART programu, aktívne pôsobiť na zákazníkov v tejto oblasti a ponúkať zákazníkom všetky benefity, ktoré z tohto vernostného programu pre zákazníka vyplývajú, v bode 7/ sa pracovník zaväzuje, že prácu, ktorú bude vykonávať, bude vykonávať svedomito, podľa svojich najlepších schopností a znalostí a bude sa pritom riadiť pokynmi zamestnávateľa, riadiacich pracovníkov, ...osobitnými predpismi súvisiacimi s prevádzkou čerpacej stanice. V bode 9/ sa uvádza, že za porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom podľa §68 ods.1b) Zákonníka práce , za ktoré zamestnávateľ môže okamžite zrušiť pracovný pomer sa považuje: a) požitie alkoholu na pracovisku v pracovnom čase, b) odcudzenie tovaru alebo jeho konzumácia na pracovisku pred jeho zaplatením ako aj odcudzenie iného majetku zamestnávateľa alebo spolupracovníka , prípadne zákazníka, c) preukázané nedodržiavanie osobnej a pracovnej hygieny požadovanej pri práci s potravinárskym tovarom, prípadne strata oprávnení pracovať s potravinárskym tovarom. Túto skutočnosť musí pracovník ihneď po strate takého oprávnenia oznámiť zamestnávateľovi, d) svojvoľné opustenie pracoviska, nenastúpenie od práce bez udania dôvodu a neuposlúchnutie príkazov priameho nadriadeného alebo zamestnávateľa súvisiacich s pracovnou činnosťou pri dojednanom druhu práce, e) poškodzovanie dobrého obchodného mena firmy zamestnávateľa šírením falošných správ, ohováraním a porušovaním etikety správania a úctou voči zákazníkom a hosťom firmy zamestnávateľa, f) preukázané nezabezpečenie ochrany majetku a riadnej starostlivosti o zverený majetok zamestnávateľa, vyplývajúce z dojednaného druhu práce, g) akékoľvek zneužitie Smart programu na svoje vlastné obohacovanie, neoprávnené pripisovanie Smart bodov, vyberanie tovaru zo zabudnutých Smart kariet, h) fajčenie v celom priestore čerpacej stanice, s výnimkou povolených prestávok v práci, ch) predaj alkoholických nápojov, cigariet a materiálov s erotickým obsahom osobám mladším ako 18rokov, i) zhromažďovanie a neoprávnená manipulácia s dokladmi registračnej pokladne, j) nedodržiavanie interných smerníc
- povinnosti obsluhy ČS, k) používanie súkromných telefónov a tabletov počas pracovnej doby nad rámec nevyhnutnej potreby je zakázané. Podľa bodu 15. Ostatné práva a povinnosti zmluvných strán vyplývajúce z tejto pracovnej zmluvy sa riadia ustanoveniami Zákonníka práce a ďalšími predpismi upravujúcimi pracovnoprávne vzťahy. Podľa bodu 16. - Pracovník je oboznámený so skutočnosťou, že pracovisko ČS Shell U. je monitorované kamerovým systémom, ktorý nepretržite sníma dianie v priestoroch pracoviska a svojim podpisom vyjadruje súhlas s touto skutočnosťou. 4.10 Na čl. 137 - 140 sa nachádza mail správcu pokladničného systému konateľovi žalovaného so zoznamom - úplným transakcií bonusových kariet XXXXXXXXXXXXXXX a XXXXXXXXXXXXX. 4.11 Z obsahu pripojeného spisu 5Cpr/1/2019 OS Topoľčany vyplýva, že E. R. žalovaný doručil okamžité skončenie pracovného pomeru, pričom jedným z dvoch dôvodov bola skutočnosť, že neoprávnene vydal bonusovú kartu tretej osobe bez vedomia a súhlasu konateľa a túto bonusovú kartu používal neoprávnene od 17.12.2017 až do júna 2018 iný zamestnanec prevádzky - D. H., ktorej túto kartu vydal a umožnil jej používanie na prevádzke, pričom týmto vedomým konaním p. H. s jeho vedomím a súhlasom sa tejto zamestnanec tiež na úkor zamestnávateľa neoprávnene obohatil ,pričom rozsudok Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. 5Cpr/1/2019 zo dňa 16.12.2019, ktorým sa domáhal Matúš Volf určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru sa stal právoplatným, pričom súd žalobu žalobcu zamietol. 5. Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. Nedodržanie týchto náležitostí má za následok neplatnosť právneho úkonu. Podľa § 81 písm. e) Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa.
6. Podľa čl. VII. Pracovnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu zo dňa 01. 06. 2018, bod 7.2., zamestnanec podpisom tejto potvrdzuje, že bol riadne oboznámený s vnútornými predpismi zamestnávateľa na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s protipožiarnymi predpismi, s ustanoveniami upravujúcimi zákaz diskriminácie, s právami a povinnosťami zamestnanca, s pracovnými podmienkami, pracovným poriadkom a organizačnou štruktúrou zamestnávateľa, vnútroorganizačnými normami zamestnávateľa, ako aj s inými skutočnosťami nevyhnutnými pre riadny výkon jeho práce. Zamestnanec sa zaväzuje vyššie uvedené dodržiavať a svojím podpisom potvrdzuje, že porozumel obsahu všetkých vyššie spomínaných predpisov, dokladov, písomností, s ktorými bol riadne oboznámený zamestnávateľom.
6.1 Podľa bodu 9. Internej smernice č.1/2018 zo dňa 01.04.2018 za porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom podľa § 68 ods. 1 ods. 1b) Zákonníka práce, za ktoré môže zamestnávateľ okamžite zrušiť pracovný pomer sa považuje písm. g) akékoľvek zneužitie Smart programu na svoje vlastné obohacovanie, neoprávnené pripisovanie Smart bodov, vyberanie tovaru zo zabudnutých Smart kariet; písm. j) nedodržiavanie interných smerníc - povinnosti obsluhy ČS. 6CoPr/4/2020 17
6.2 Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru. Ide o jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru medziiným musí byť písomné a doručené, dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t. j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru je teda potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite končí.
6.3. Jedným z taxatívne vymedzených dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru je závažné porušenie pracovnej disciplíny. Naplnenie tejto skutkovej podstaty najčastejšie súvisí so zavineným porušením pracovnej disciplíny, základných právnych povinností zamestnanca formulovaných v ust. § 81. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcich z pracovného pomeru a spočíva plnení povinností ustanovených právnymi predpismi, pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na rozviazanie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Súd prvej inštancie správne argumentoval, že intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, ktorá by bola dostatočným právnym základom na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru, Zákonník práce nezakotvuje. Vymedzenie hypotézy právnej normy závisí v každom konkrétnom prípade od úvahy súdu. Súd tak môže pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny prihliadnuť na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastáva, na jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, na čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu
pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia zamestnanca, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnancom, na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, na to, či svojím konaním zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu a podobne. Možno zhrnúť, že sa jedná o porušenie právnych povinnosti zo strany zamestnanca, ktoré mu vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov, z vnútorných predpisov zamestnávateľa, z pracovnej zmluvy alebo kolektívnej zmluvy.
6.4. Čo sa týka lehoty na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru, je potrebné, aby zamestnávateľ dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatnil v subjektívnej lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa dozvie o dôvode zakladajúcom možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, najneskôr v rámci objektívnej lehoty do jedného roka od vzniku dôvodu. Lehoty na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru sú hmotnoprávne a prekluzívne. Ich márnym uplynutím zaniká právo na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru. Objektívnu lehotu môže zamestnávateľ využiť len vtedy, ak sa v rámci subjektívnej lehoty oprávnený nedozvedel o dôvode, ktorý zakladá možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Ak sa zamestnávateľ v priebehu dvojmesačnej prekluzívnej lehoty dozvedel o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru a svoje 6CoPr/4/2020 18 právo nevyužil, nemôže už okamžité skončenie pracovného pomeru uplatniť v rámci jednoročnej objektívnej lehoty.
7. V konaní bolo preukázané, že k prechodu práv a povinností na žalovaného z pôvodného zamestnávateľa spol. D.N. TRADE s.r.o. so sídlom Prievidzská 2001/61, Handlová došlo na základe nájomnej zmluvy zo dňa 05.03.2018, pričom prechod práv a povinností z pracovnoprávneho vzťahu pôvodného zamestnávateľa je upravený v Zákonníku práce, ktorý v § 31 ods.3 upravuje generálnu sukcesiu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov v prípade, ak prenajímateľ dá do nájmu časť zamestnávateľa inému zamestnávateľovi, pričom prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov bol medzi stranami sporu upravený aj v samotnej pracovnej zmluve zo dňa 01.04.2018 v čl. III. bod 9.2. 8. Pokiaľ išlo o skutkové vymedzenie dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, súd uvádza, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo urobené písomne, bolo doručené žalobkyni s stanovenej lehote a boli v ňom skutkovo vymedzené dôvody tak, aby ich nebolo možné zameniť s inými dôvodmi na okamžité skončenie pracovného pomeru pracovného pomeru. Dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru bol daný a žalovaným dostatočne zistený. Skutkové vymedzenie dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru bolo obsiahnuté v okamžitom skončení pracovného pomeru podľa §68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 22.06.2018. 8.1 Tvrdenia žalobkyne, že nebola upovedomená o spôsobe nakladania s kartou vyvrátili v konaní svedkyne p. Q. a p. R., ktoré uviedli, že vedeli o tom že kartu zamestnávateľa je možné používať len pre účely prevádzky žalovaného, že táto karta bola za týmto účelom zverená svedkovi R. ako vedúcemu prevádzky a len so súhlasom zamestnávateľa - konateľa žalovaného , bolo možné túto kartu použiť aj pre účely zamestnancov. Túto skutočnosť potvrdzuje aj čestné prehlásenie E. T. na č.l. 204. V konaní nebolo sporné a potvrdila to svojim výsluchom aj samotná žalobkyňa, že v predmetnom období používala vernostnú kartu a táto skutočnosť bola osvedčená aj listinnými dôkazmi - rekapituláciou nákupov na bonus kartu na čl. 23 - 26 ako aj úplným zoznam transakcií na túto bonusovú kartu na čl. 93 - 96. 8.2 V konaní bolo žalobkyňou tvrdené, že žalovaný nemal vypracovanú internú smernicu, ktorá by obsahovala pravidlá používania vernostných kariet, pričom vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že táto smernica - 1/2018 zo dňa 1.4.2018 bola vypracovaná žalovaným, pričom právny predchodca žalovaného mal rovnakú smernicu, žalobkyňa s toto smernicou oboznámená bola, čo potvrdila aj pri uzatváraní pracovnej zmluvy zo dňa 01.4.2018, kde potvrdila, že bola ďalej riadne oboznámená so všetkými vnútornými predpismi žalovaného ako zamestnávateľa (článok VII. bod 7.2. pracovnej zmluvy). Z toho dôvodu súd aj ustálil, že mala vedomosť o tom, že vernostnú kartu č.XXXXX/XXXXXX/XX nesmie používať pre svoje vlastné účely. Takisto podpisom pracovnej zmluvy žalobkyňa potvrdila, že bude ako zamestnanec žalovaného hospodáriť riadne s prostriedkami zamestnávateľa, ktoré mu zveril zamestnávateľ, chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením, zneužitím a odcudzením a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. 8.3 Pokiaľ žalobkyňa namietala v konaní, že žalovaný neukončil pracovný pomer v subjektívnej lehote, čo má vyplývať z rekapitulácie nákupov na bonus kartu XXXXXXXXXXXXX za obdobie od 17.12.2017 do 21.06.2018, a teda o použití zľavovej bonusovej karty mal vedomosť od tohto okamihu, súd ustálil, že žalovaný nemal vedomosť, že by žalobkyňa používala vernostnú kartu č. XXXXX/
XXXXXX/XX a o používaní vernostnej karty sa dozvedel až dňa 23.05.2018 prostredníctvom e- mailu od správcu pokladničného systému, ktorého prílohou bol aj zoznam transakcií vykonaných vernostnou kartou č. XXXXX/XXXXXX/XX a preto lehota na skočenie pracovného pomeru bola zachovaná. Súd ďalej konštatuje, že žalobkyňa naposledy použila vernostnú kartu M.1 dňa 04.06.2018, kde došlo k poslednému zavinenému porušeniu povinnosti na strane žalobkyne. 8.4 Žalobca porušil základné povinnosti zamestnanca uvedené v § 81 ods. l písm. a/Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnanec je povinný najmä pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi. Žalobca nepracoval zodpovedne a riadne, keďže opakovane konal v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa- žalovaného tak, ako je to vyššie popísané , preto žalovaný mal kvalifikovaný dôvod na okamžité skočenie pracovného pomeru podľa §- u 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce (obdobné dôvody okamžitého skočenia pracovného pomeru, kde súdy zamietli žalobu zamestnanca o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru - rozsudky KS NR 25Co/57/2012, KS BA 3Copr/3/2017, KS BB 17Copr/3/2013). 8.5 Súd sumarizuje, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca pracoval u žalovaného od 01.06.2018 v nadväznosti na prechod práv a povinností z pracovnoprávneho vzťahu voči žalobcovi ako zamestnancovi z pôvodného zamestnávateľa D.N. TRADE s.r.o na žalovaného ako nového zamestnávateľa podľa § 31 ods.3 Zákonníka práce, na základe nájomnej zmluvy zo dňa 05.03.2018. V konaní bolo preukázané, že žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom zo závažného porušenia pracovnej disciplíny ako z dôvodu, že žalobca neoprávnene používal kartu zamestnávateľa, ktorá je označená v okamžitom skončení pracovného pomeru. Žalobca používal vernostnú kartu č.XXXXX/XXXXXX/XX (karta zamestnávateľa), ktoré konanie je porušením povinností zamestnanca v zmysle § 81 písm. e) Zákonníka práce a je považované za konanie, ktoré poškodzuje oprávnené záujmy zamestnávateľa. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného ako zamestnávateľa spĺňalo všetky formálne náležitosti z hľadiska citovaných ustanovení Zákonníka práce, teda bolo urobené písomne, obsahuje údaj komu bolo adresované, bolo doručené žalobcovi v stanovenej lehote, boli v ňom skutkovo vymedzené dôvody, tak aby ich nebolo možné zameniť s inými dôvodmi na okamžité skončenie pracovného pomeru, je datované a podpísané osobou na to oprávnenou. 9. Na základe horeuvedeného preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žalobu ako nedôvodnú zamietol s tým, že súd považuje pracovný pomer žalobcu za platne skončený okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa - žalovaného dňom 22.06.2018, preto žalobkyňa nemá nárok na náhradu mzdy, ktorú žiadal od žalovaného podanou žalobou a preto súd aj v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. 10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaný mal vo veci plný úspech, preto priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvod) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy , potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí , pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené, alebo, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok konania, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ nemohol bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).