Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-22C/1/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobcu: H. D.J., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom L., zastúpeného JUDr. Milanom Kuhajdom, advokátom so sídlom Piešťanská 358/92, Moravany nad Váhom, proti žalovanej: C. D., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š.J. XXX/ X, H. X. Y., zastúpenej JUDr. Jurajom Jurovským, advokátom so sídlom Vajanského 1955/58, Piešťany, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. P r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 11.9.2018 sa domáhal žalobca zrušenia a vyporiadania jeho podielového spoluvlastníctva k novostavbe rodinného domu nachádzajúcej sa v H. X. Y., na ulici Š. na pozemku zapísanom v katastri nehnuteľností (ďalej aj ako len ,,KN“) Okresný úrad, katastrálny odbor J., list vlastníctva (ďalej aj ako len ,,LV“) č. XXXX ako parcela registra ,,C“ evidovaná na katastrálnej mape, parc. č. XXXX/X o výmere 475 m2. Navrhol, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti, túto prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej, a uložil jej povinnosť zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva sumu 40.000,- eur. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Žalobný nárok odvodzoval žalobca od zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu rozsudkom č. , právoplatným dňa 24.3.2009, ktorým súd zrušil ich bezpodielové spoluvlastníctva manželov (ďalej aj ako len ,,BSM“). Manželstvo subjektov sporu bolo rozvedené dňa 6.11.2015, avšak strany sporu nevyporiadali svoje BSM do troch rokov od jeho zrušenia, čím došlo k vyporiadaniu zo zákona podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako len ,,OZ“ alebo ,,“), teda platí, že nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve subjektov sporu, pričom podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Uviedol, že so žalovanou ako manželkou zrealizovali v H. X. Y., na Š. N., novostavbu rodinného domu, ktorý doposiaľ nie je skončený, ani skolaudovaný. Žalobca zastával názor, že novostavba domu má hodnotu najmenej 80.000,- eur. Predmetný dom je postavený na pozemku zapísanom v KN Okresný úrad, katastrálny odbor Piešťany na LV č. XXXX ako parcela registra ,,C“ evidovaná na katastrálnej mape, parc. č. XXXX/X o výmere 475 m2 v spoluvlastníctve J. H. v 2/5-nách a C. D. v 3/5-nách. Nakoľko manželstvo subjektov sporu bolo rozvedené, a v dokončení novostavby rodinného domu už nepokračovali, žalobca mal záujem spoluvlastníctvo k domu vysporiadať dohodou. Žalovanej bola dňa 11.8.2014 zaslaná výzva na vyjadrenie k možnostiam vyporiadania, na ktorú reagoval jej právny zástupca emailom, ktorý dňa 1.2.2017 predložil návrh dohody, ktorá však nie je pre žalobcu akceptovateľná, keďže žalovaná žiadala započítať na ťarchu žalobcu aj premlčané pohľadávky.

3. Žalovaná navrhla žalobu ako zjavne nedôvodnú zamietnuť, keďže žaloba bola podaná predčasne a v rozpore so zásadou hospodárnosti, navyše žalobca v rozpore s ust. , v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako len ,,CSP“), neuvádza zrejme účelovo úplné a pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností v tejto veci. Komunikácia medzi právnymi zástupcami strán sporu prebiehala od roku 2014 až do 14.3.2018, kedy právnemu zástupcovi žalovanej zaslal emailom zástupca žalobcu odpoveď na jeho email zo dňa 13.3.2018, v ktorom sa ohradil na vymyslené obvinenie, že žalovaná marí ocenenie predmetného rozostaveného domu, podľa ktorého vyjadrenia mala zamedziť znalcovi obhliadku rodinného domu, pričom kľúče od neho mal len žalobca. V emailovej správe zo dňa 14.3.2018 na záver právny zástupca žalobcu uviedol: ,,K vypracovaniu ohodnotenia znalec potrebuje ešte nejaké písomné podklady, ktoré mi doposiaľ p. D. nedoručil. Akonáhle budem mať bližšie informácie, budem Vás kontaktovať.“ Napriek prísľubu, právny zástupca žalobcu sa nekontaktoval s právnym zástupcom žalovanej, ani nedohovoril si žiadny termín ocenenia predmetného rodinného domu. Základným problémom, pre ktorý sa strany nedohodli na mimosúdnom vyporiadaní, bol rozpor v hodnote predmetného rozostavaného domu, ako aj v sume primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, ktorý by mala vyplatiť žalobcovi žalovaná, ktorá požadovala od žalobcu v rámci širšieho vyporiadania predmetného spoluvlastníctva započítanie jej pohľadávok voči žalobcovi z titulu ňou zaplatených dlhov žalobcu tretím osobám, a preto je nepravdivé tvrdenie žalobcu, že strany sa nedohodli iba na hodnote domu, čo mal byť jediný dôvod, pre ktorý nebola uzatvorená dohoda o zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva. Dokonca aj v emaile zo dňa 12.7.2016 uviedol právny zástupca žalobcu, že žalobca súhlasil so započítaním pohľadávok žalovanej voči nemu s hodnotou podielu, ktorý by mu mala vyplatiť na základe dohody. Žalobca si neplní riadne vyživovaciu povinnosť voči deťom, pričom na druhej strane nezmyselne vynakladá nemalé náklady na trovy konania a vyvoláva zbytočne súdny spor vo veci, ktorá sa môže usporiadať mimosúdnou dohodou.

4. Súd nariadil na prejednanie veci viacero pojednávaní, vykonal dokazovanie listinami, a to predžalobnou listinnou a emailovou komunikáciou medzi stranami sporu, informatívnymi výpismi z LV č. XXXX pre kat. úz. H. X. Y., stavebným povolením zo dňa 9.3.2006, rozhodnutím o povolení zmeny stavby pred dokončením zo dňa 27.2.2012, rozhodnutím o povolení zmeny stavby pred dokončením zo dňa 7.4.2014, zmluvou o postúpení práv a povinností stavebníka zo dňa 10.3.2011, nájomnou zmluvou zo dňa 10.8.2011, rozhodnutím zo dňa 20.5.2020 o predĺžení platnosti stavebného povolenia stavby: ,,Zmena stavby pred dokončením, Novostavba rodinného domu,“ výpisom z registra úpadcov vo vzťahu k žalobcovi, uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 23.9.2020, oznámením o zrušení konkurzu zo dňa 7.1.2021, ako aj s písomnými a ústnymi vyjadreniami strán sporu, svedeckými výpoveďami svedkýň H. V. a A. D., ako aj ďalším obsahom spisového materiálu, a zistil tento skutkový stav:

5. Súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že BSM strán sporu bolo zrušené za trvania ich manželstva rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. -30 zo dňa 11.2.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.3.2009.

6. Žalobca je vedený ako dlžník v registri úpadcov, pričom konkurz na jeho majetok bol zrušený dňom 13.1.2021, ktorému zrušeniu predchádzalo uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 23.9.2020, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok žalobcu oddlžením, ktoré rozhodnutie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 187/2020 dňa 29.9.2020. Dňa 12.1.2021 bolo v Obchodnom vestníku č. 6/2021 zverejnené oznámenie správcu konkurznej podstaty žalobcu o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu.

7. Z emailovej komunikácie právnych zástupcov strán sporu za obdobie od 24.9.2014 do 13.3.2018, t. j. za obdobie predchádzajúce tomuto súdnemu sporu, vyplynulo, že medzi stranami nedošlo k mimosúdnej dohode o vyporiadaní predmetového podielového spoluvlastníctva z dôvodu, že tieto sa nevedeli dohodnúť ani na hodnote predmetnej stavby, ani na možnosti započítania vzájomných pohľadávok, konkrétne dlhov, ktoré za žalobcu vyplatila žalovaná ako jeho bývalá manželka. Rovnako došlo v decembri 2017 k nespolupráci pri ohodnocovaní predmetnej stavby súdnym znalcom, kedy žalobca neoznámil včas žalovanej termín obhliadky predmetnej stavby súdnym znalcom.

8. Z informatívnych výpisov z LV č. XXXX pre okres J., obec H. X. Y., kat. úz. H. X. Y., vyhotovených k rôznym dátumom, ako aj v deň vyhlásenia tohto rozsudku, t. j. dňa 19.10.2021, súd zistil, že na predmetnom liste vlastníctva je zapísaná nehnuteľnosť ako parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, a to parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere 475 m2 vo vlastníctve J. H., nar. XX.X.XXXX v 2/5-nách a C. D., rod. H., nar. XX.XX.XXXX (žalovanej pozn. súdu) v 3/5-nách, u oboch titulom kúpnej zmluvy z roku 2005. Stavba nie je na tomto liste vlastníctva zapísaná. List vlastníctva neobsahuje ani žiadnu poznámku o tom, že stavba postavená na tomto pozemku bola zapísaná na inom liste vlastníctva.

9. Obec Moravany nad Váhom ako stavebný úrad vydala dňa 9.3.2006 rozhodnutie sp. zn. SUMO 01/2006 SP, ktorým vydala stavebné povolenie na stavbu: „Novostavba rodinného domu“ s prislúchajúcou technickou vybavenosťou, pre stavebníkov, ktorými boli subjekty sporu ako manželia v danom čase, s umiestnením stavby na pozemku s parc. č. XXXX/X v kat. úz. H. X. Y., obec H. X. Y. pre druh stavby: novostavba, na účely trvalého bývania, ktorá mala pozostávať z jednej bytovej jednotky. Starosta obce Moravany nad Váhom ako rozhodnutím sp. zn. SUMO 018/2014/RP4 zo dňa 20.5.2020 predlžil platnosť stavebného povolenia stavby: „Zmena stavby pred dokončením, Novostavba rodinného domu“ s prislúchajúcou technickou vybavenosťou, stavebníčke H. V. z 9.3.2006 pod sp. zn. SUMO 01/2006 SP a rozhodnutím zmeny stavby pred dokončením pod sp. zn. SUMO 015/2012/R zo dňa 27.2.2012 a rozhodnutím o predĺžení stavebného povolenia pod sp. zn. SUMO 018/2014/R zo dňa 30.5.2016.

10. Starosta obce Moravany nad Váhom rozhodnutím sp. nz. SUMO 015/2012/R zo dňa 27.2.2012 povolil zmenu stavby pred dokončením: „Novostavba rodinného domu“ s prislúchajúcou technickou vybavenosťou, konkrétne stavby povolenej obcou Moravany nad Váhom dňa 9.3.2006 pod sp. zn. SUMO 01/2006 SP s tým, že pôvodné stavebné povolenie a zmeny stavby pred dokončením sa menia v rozsahu zmeny stavebníka z pôvodných stavebníkov, ktorými boli subjekty sporu ako vtedajší manželia, na nového stavebníka, ktorým podľa rozhodnutia je H. V. na základe zmluvy o postúpení práv a povinností stavebníka zo dňa 10.8.2011. Tým istým rozhodnutím bola povolená zmena termínu na dokončenie stavby na nový termín, do 27.2.2014. Zmena stavby pred dokončením bola povolená s odkazom na , , , o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a podľa a nasl. o správnom konaní (správny poriadok). Starosta obce Moravany nad Váhom rozhodnutím sp. zn. SUMO 018/2014/R zo dňa 7.4.2014 povolil zmenu stavby pred dokončením, a to „Novostavby rodinného domu“ s prislúchajúcou technickou vybavenosťou, ktorá stavba bola povolená obcou Moravany nad Váhom dňa 9.3.2006 pod sp. zn. SUMO 01/2006 SP a rozhodnutím zmeny stavby pred dokončením pod sp. zn. SUMO 015/2012/R zo dňa 27.2.2012, ktoré stavebné povolenie a zmenu stavby pred dokončením sa zmenilo v osobe stavebníka, a to z pôvodných stavebníkov, ktorými boli subjekty sporu ako manželia, na nového stavebníka, ktorým sa stala H. V. na základe zmluvy o postúpení práva a povinnosti stavebníka zo dňa 10.8.2011. Tým istým rozhodnutím zároveň bol zmenený termín ukončenia stavby na nový termín, do 7.4.2016.

11. Subjekty sporu ako postupcovia a H. V., nar. XX.XX.XXXX ako postupník uzatvorili dňa 10.3.2011 Zmluvu o postúpení práv a povinností stavebníka s odkazom na ust. , v znení neskorších predpisov (ďalej ako len „OBZ“ alebo „“). Predmetom postúpenia boli všetky práva a povinnosti vyplývajúce pre postupcu ako stavebníka zo stavebného povolenia v rozsahu týkajúcom sa stavby za účelom umožnenia realizácie stavby postupníkom H. V. ako stavebníka na miesto postupcu, vrátane všetkých práv k dokumentácii súvisiacej s vydaným stavebným povolením, zahŕňajúc právo na jej použitie na výstavbu stavby, vyhotovovanie jej ďalších kópii, zmien a úprav. H. V.A. ako postupník podľa tejto zmluvy od subjektov sporu ako od postupcov prebrala všetky postupované práva a povinnosti s tým, že bude ďalej vystupovať v postupovaných právach a povinnostiach v rozsahu týkajúcom sa stavby zmysle stavebného povolenia ako právny nástupca postupcov, a zrealizuje výstavbu stavebného objektu na vlastné náklady. Všetky postupované práva a povinnosti sa týkali stavby s názvom „Novostavba rodinného domu“ s prislúchajúcou technickou vybavenosťou v súlade so stavebným povolením sp. zn. SUMO 01/2006 SP, ktorý vydal stavebný úrad Moravany nad Váhom dňa 9.3.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.3.2006. V článku 5. zmluvy zmluvné strany sa, okrem iného, dohodli, že postupcovia do 5 pracovných dní od uzavretia tejto zmluvy oznámia príslušnému stavebnému úradu postúpenie práv a povinností podľa tejto zmluvy, súčasne predložia stavebnému úradu originál tejto zmluvy za účelom preukázania postúpenia postupovaných práv a povinností z postupcov na postupníka na H. V.. Podľa článku 6. zmluvy, predmetné práva boli postúpené na postupníka bezodplatne. Zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpisu zmluvnými stranami (čl. 8 zmluvy). Zmluvné strany sa dohodli, že právne vzťahy zmluvou neupravené sa spravujú príslušnými ustanoveniami a ostatých všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 9.3. zmluvy). Podpisy na zmluve sú úradne osvedčené obcou Moravany nad Váhom.

XX. J. H., nar. XX.X.XXXX a žalovaná ako spoluvlastníci a prenajímatelia nehnuteľnosti uzatvorili dňa 10.8.2011 s H. V., nar. XX.XX.XXXX ako s nájomcom a užívateľom nájomnú zmluvu, na základe ktorej prenechali H. V.A. do užívania pozemok s parc. č. XXXX/X, záhrada o výmere 475 m2, v kat. úz. H. X. Y., zapísanej na LV č. XXXX, za účelom realizácie stavby v zmysle rozhodnutia stavebného úradu Moravany nad Váhom sp. zn. SUMO 01/2006 SP. Nájomná zmluva nadobudla platnosť a účinnosť podpísaním obomi zmluvnými stranami, kedy zároveň vznikol nájomný vzťah, v danom prípade dňa 10.8.2011. Nájom bol dohodnutý na dobu určitú, do 31.12.2015.

13. Z výsluchu svedkyne H. V., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, uskutočneného na pojednávaní dňa 19.10.2021, súd zistil, že svedkyňa je sestrou žalovanej a žalobca je jej bývalým švagrom, ktorý bol podnikateľom, mal dlhy, ktoré neplatil. Jedného dňa prišli za ňou strany sporu s návrhom, či by svedkyňa „neprepísala“ na seba predmetnú rozostavanú stavbu, s čím svedkyňa súhlasila, pretože situácia bola taká, že predmetnú stavbu by im boli už „zobrali.“ Nebola z tejto situácie nadšená, súhlasila však, aby aspoň deti neprišli o dom. Svedkyňa neuskutočnila žiadne stavebné práce na predmetnom dome, pretože nebolo v jej úmysle nadobudnúť predmetnú stavbu, bol to úmysel subjektov sporu, aby sa stavba „podržala“ pre ich deti do budúcna. Úmyslom svedkyne nebolo robiť na stavbe žiadne práce. Kľúče od stavby nemá, pretože ich má k dispozícii žalobca, ktorý nehnuteľnosť obýval napriek tomu, že stavbu vlastní svedkyňa. Na predmetnú stavbu svedkyňa nechodieva, je to iba papierovo „spravené,“ aby sa to udržalo pre ich deti. Svedkyni neboli reálne umožnené žiadne stavebné úpravy ako stavebníka, pretože žalobca obýval predmetný dom a nedovolil svedkyni ani vkročiť do domu.

14. Z výsluchu svedkyne A. D., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, uskutočneného na pojednávaní dňa 19.10.2021, súd zistil, že svedkyňa je sestrou žalobcu a bývalou švagrinou žalovanej. Svedkyňa disponovala informáciou o tom, že predmetný dom bol prevedený do vlastníctva sestry žalovanej. Svedkyňa si vzala v minulosti úver na žiadosť subjektov sporu, pretože nesplácali pôžičky. Svedkyňa si vzala úver na účely splatenia inej pôžičky, ktorú nesplácal žalobca. Takto získanú sumu úveru odovzdala žalobcovi, ktorá suma mala slúžiť na pokrytie pohľadávok, ktoré subjekty sporu nesplácali. Dlhy im vznikli z dôvodu, že si vzali pôžičky na nedostavaný dom ,ako aj z dôvodu, že jej brat, t. j. žalobca, nesplácal pôžičku. Predmetný úver splácala svedkyňa po dobu 7 rokov, ktorý úver jej postupne splácala v hotovosti žalovaná. Zmluvu o úvere uzatvorila svedkyňa v roku 2007, poslednú splátku zaplatila vo februári 2014. Peniaze z predmetného úveru jej postupne vracala žalovaná, a to všetky. Od švagrinej mala vedomosť, že predmetný dom bol „prepísaný“ na sestru žalovanej, pani Tomášikovú, kvôli exekútorom z dôvodu, aby sa tento dom zachoval hlavne pre ich deti.

15. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 20.5.2021 predniesol súdu, že žalovaná strana mu doručila iba časť znaleckého posudku o všeobecnej hodnote predmetnej nehnuteľnosti, ktorá bola znalcom určená vo výške 68.000,- eur, z ktorého dôvodu zmenil žalobný petit v časti požadovanej sumy primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobcu z pôvodnej sumy 40.000,- eur na sumu 34.000,- eur. Zároveň uviedol, že žalobca nesúhlasí so započítaním vzájomných pohľadávok aj z dôvodu, že nebola podaná vzájomná žaloba, a že akékoľvek ďalšie nároky žalovanej by mali byť predmetom samostatného konania. K vyporiadaniu BSM došlo zo zákona po troch rokoch po jeho zániku, a požiadavka žalovanej na započítanie úveru je už premlčaná. Právny zástupca žalobcu zastával názor, že zo Zmluvy o postúpení práv a povinností stavebníka zo dňa 10.3.2011 nevyplýva, že došlo k prevodu vlastníctva k predmetnej rozostavanej stavbe. Z tejto z zmluvy vyplýva, že došlo iba k prevodu niektorých práv a povinností stavebníka.

16. Žalobca sa písomne vyjadril, že z právneho postavenia stavebníka nemožno automaticky odvodiť aj jeho vlastníctvo k realizovanej stavbe. Vlastníkom realizovanej stavby je spravidla je zhotoviteľ alebo investor. V postavení zhotoviteľa - investora sú subjekty sporu, ktorí stavbu uskutočňovali z ich spoločných finančných prostriedkov až do jej súčasného stavu. Postúpením práv a povinností nepreviedli na nového stavebníka vlastníctvo k rozostavanej stavbe. Fyzická alebo právnická osoba sa stáva stavebníkom na základe právoplatného stavebného povolenia, ktoré na základe žiadosti vydá príslušná obec prostredníctvom svojho stavebného úradu, a ktorá disponuje vlastníckym vzťahom k pozemku, pre ktorý bolo stavebné povolenie vydané. Práva zo stavebného povolenia ako individuálneho správneho aktu in rem (k veci - pozn. súdu) by mali byť viazané na vec, a prechádzať na inú osobu len spolu s právom k tejto veci. V zmysle zákona musí mať nástupca minimálne rovnako kvalitný právny vzťah k veci, ako jeho právny predchodca. Vo vydanom stavebnom povolení je ako vlastník parcely č. XXXX/X na LV č. XXXX pre kat. úz. J.Ť. (zrejme H. X. Y. - pozn. súdu), na ktorom sa zrealizovala rozostavaná stavba vedená od roku 2005, žalovaná. Skutočnosť, že práva a povinnosti vyplývajúce zo stavebného povolenia by mala vykonávať iná osoba než tá, ktorej bolo stavebné povolenie vydané, je bez prevodu vlastníctva pozemku obchádzaním zákona. Stavebný úrad v konaní o vydanie stavebného povolenia skúma rôzne podmienky, napr. právo k pozemku, a de facto môže dôjsť k situácii, že práva zo stavebného povolenia bude vykonávať subjekt, ktorý by povolenie v konaní pred stavebným úradom vôbec nedostal. Žalobca nesúhlasil s názorom protistrany, že postúpením práv stavebníka došlo na postupníka aj k prevodu vlastníctva k rozostavanej stavbe. Upriamil aj pozornosť na zásadu sudcovskej koncentrácie dôkazov, nakoľko o zmluve o postúpení pohľadávky mala žalovaná strana vedomosť od roku 2011, ktorý dôkaz nepredložila ani v súdnom konaní, ani ho neuviedla vo vzájomnej korešpondencii právnych zástupcov.

17. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 20.5.2021 predniesol konajúcemu súdu, že objednávateľom znaleckého posudku na určenie všeobecnej hodnoty predmetnej stavby bola žalovaná, avšak o termíne obhliadky bol žalobca riadne upovedomený. Právny zástupca žalobcu oznámil žalovanej, že obhliadky sa nezúčastní, z ktorého dôvodu doručila žalovaná žalujúcej strane len tú časť znaleckého posudku, ktorá obsahovala závery znaleckého dokazovania, a to predovšetkým hodnotu predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaná pritom zotrvala iba na započítaní tzv. živého úveru, ktorý stále spláca. Žalobca neoznačil, ani nepreukázal žiadne dôkazy o existencii podielového spoluvlastníctva subjektov sporu k predmetnej nehnuteľnosti, ktorá nehnuteľnosť je stále rozostavanou stavbou stavebníkom, ktorým je v súčasnosti tretia osoba. Pokiaľ by súd rozhodol v zmysle žalobného petitu, takéto súdne rozhodnutie by nemohlo byť záznamovou listinou pre zápis vlastníctva žalovanej k rozostavanej stavbe. Zmluva o postúpení práv a povinností stavebníka je súkromnoprávnou listinou, ktorá bola podkladom pre vydanie stavebného rozhodnutia o zmene stavby pred dokončením v časti zmeny stavebníka. Stavebné rozhodnutie je verejnou listinou, ktoré je dokladom o zmene stavebníka, a zároveň je podkladom pre zápis vlastníctva k rozostavanej stavbe do KN, a neskôr pre zápis skolaudovanej stavby. Tento postup je akceptovaný tak súdnou praxou, ako aj s právnou teóriou ako postup zmeny vlastníctva k rozostavanej stavbe. Takýto druh prevodu vlastníctva sa uplatňuje najmä v prípadoch, kedy vlastník rozostavanej stavby je odlišný od vlastníka pozemku, čo je daný prípad. Uvedenými listinami bolo preukázané, že žalobcovi nesvedčí aktívna legitimácia a žalovanej nesvedčí pasívna legitimácia v tomto spore.

18. Žalovaná v priebehu sporu písomne oznámila súdu, že v nadväznosti na pôvodné rozhodnutie obce Moravany nad Váhom o povolení stavby s názvom „Novostavba rodinného domu“ s prislúchajúcou technickou vybavenosťou pod sp. zn. SUMO 01/2006/SP zo dňa 9.3.2006 právoplatné dňa 27.3.2006, Zmluva o postúpení práva a povinností zo dňa 10.8.2011 bola podkladom pre vydanie rozhodnutia obce Moravany nad Váhom o povolenie zmeny stavby pred dokončením - zmeny stavebníka pod sp. zn. SUMO 015/2002/R zo dňa 27.2.2012, právoplatného dňa 30.3.2012, podľa ktorého novým stavebníkom je H. V., rod. H., nar. 21.12.1976. Zmluva a rozhodnutia o pôvodnom stavebnom povolení a o zmene stavebníka sú tak nedeliteľnými podkladmi k zmene stavebníka predmetnej stavby v spojení s posledným rozhodnutím obce Moravany nad Váhom pod sp. zn. SUMO 018/2014/RP4 zo dňa 20.5.2020, právoplatné od dňa 24.6.2020 o predĺžení platnosti citovaného stavebného povolenia. Na základe všetkých týchto dokladov, a nie iba na základe zmluvy, ako nesprávne tvrdí žalobca, je nespochybniteľné, že stavebníkom predmetnej stavby je tretia osoba, a to pani H. V.. Na základe predmetnej zmluvy, ktorá bola potvrdená rozhodnutím obce Moravany nad Váhom o zmene stavebníka, novým stavebníkom sa stala tretia osoba, a to pani H. V. so všetkými právami a povinnosťami vyplývajúcimi pre ňu z vydaného stavebného povolenia, vrátane práva po ukončení výstavby predmetnej stavby na podanie žiadosti o vydanie kolaudačného rozhodnutia, v spojení s rozhodnutím o pridelení súpisného čísla stavby s následným zápisom jej vlastníctva stavby do KN, a preto právne neakceptovateľný je záver žalobcu, že zmluvou boli postúpené na postupníka len niektoré práva a povinnosti stavebníkov. Žalovaná ďalej uviedla, že podmienkou na vydanie rozhodnutia o povolení stavby nie je len preukázanie vlastníctva pozemku, na ktorom sa má realizovať predmetná stavba, ale aj preukázanie iných práv k pozemku stavebníka uvedených v ust. § 139 ods. 1 stavebného zákona, z ktorého dôvodu bola k vydaniu rozhodnutia o zmene stavebníka a k preukázaniu iných práv nového stavebníka k predmetnému pozemku dňa 11.8.2011 uzatvorená nájomná zmluva medzi vlastníkmi pozemku, t. j. J. H. a žalovanou, a novým stavebníkom, pani H. V., predmetom ktorej nájomnej zmluvy je parcela C KN s parc č. 1746/2, zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. Moravany nad Váhom, za účelom realizácie predmetnej stavby v zmysle stavebného zákona. Pripomienku žalobcu o zásade sudcovskej koncentrácie žalovaná považuje za bezpredmetnú, keďže súd prvej inštancie akceptoval predloženie listinných dôkazov ako procesnej obrany žalovanej strany na pojednávaní, a zároveň posúdenie otázky vlastníctva k predmetnej stavby je podstatnou a významnou skutočnosťou pre rozhodnutie súdu vo veci samej, ktorú súd prvej inštancie posúdi v rámci predbežnej otázky tak, ako napokon navrhuje aj samotný žalobca.

19. Žalobca na pojednávaní dňa 19.10.2021 predniesol konajúcemu súdu, že v čase keď čakal dieťa, 3/5-ny pozemku odkúpil on, ale tieto sú napísané na jeho bývalú manželku. Kúpil ich on, pretože ona bola na materskej, nemala preto šancu dostať peniaze k tomuto pozemku, keď on začal stavať na predmetnej stavbe. Ešte teraz je potrebné na stavbe veľa podorábať. Do predmetného domu išiel bývať z dôvodu, že žalovaná podala návrh na rozvod ich manželstva, a odsťahoval sa z bytovky, kde dovtedy spolu bývali. Keďže nemali dobré vzťahy, je normálne, že ich nechcel vpustiť do stavby. Stavba je bez podláh, bez svetiel, bez vchodových dverí, bez balkónov, on sa tam presťahoval iba kvôli rozvodu. Deti boli vtedy maloleté, nevie čo by s tým domom asi spravili.

20. Právny zástupca žalobca na pojednávaní dňa 19.10.2021 predniesol konajúcemu súdu, že svedkyňa H. V. uviedla, že išlo o fiktívnu zmluvu, ktorou boli na ňu prevedené práva stavebníka. Tieto práva si nikdy neuplatňovala ani nevykonávala, išlo len o to, aby sa vyhlo exekúciám. Svedkyňa A. D. vypovedala iba o skutočnostiach, ktoré získala z počutia od žalovanej, a jej svedectvo je preto irelevantné. Sporové strany obdŕžali v roku 2006 stavebné povolenie, v roku 2009 bolo BSM subjektov sporu zrušené za trvania ich manželstva rozsudkom Okresného súdu Piešťany a v roku 2014 bol podaný návrh na rozvod ich manželstva. V roku 2014 bolo právoplatné predbežné opatrenie súdu o zákaze vstupu žalobcu do bytu, v ktorom spolu so žalovanou bývali, v tom istom roku boli rovnako začaté pokusy o vyporiadanie ich spoluvlastníctva dohodou. Vykonané dôkazy svedčia o tom, že išlo o fiktívnu zmluvu, ktorou boli prevedené práva stavebníka na svedkyňu H. V., ktorá zmluva bola uzatvorená len preto, aby sa zabránilo exekučnému konaniu, a nebolo určite v úmysle žalobcu bezodplatne previesť na túto svedkyňu vlastníctvo k stavbe, do ktorej investoval nemalé finančné prostriedky. Tomuto nasvedčuje aj postoj žalovanej, ktorá v roku 2014 sama nevedela, že by previedla na niekoho iného nejaké práva. Ešte na pojednávaní dňa 2.6.2020 súhlasila žalovaná s dohodou s tým, že niektoré pohľadávky sa započítajú, ktoré zaplatila za žalobcu. Až v roku 2021, t. j. po 7 rokoch od snahy vyporiadať predmetné spoluvlastníctvo predložila žalovaná strana dohodu o postúpení práv stavebníka. Preto sa právny zástupca domnieval, že vlastníkmi predmetnej stavby sú naďalej strany sporu, a nie táto svedkyňa.

21. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 19.10.2021 predniesol konajúcemu súdu, že svedeckými výpoveďami bola iba potvrdená situácia, ktorá nastala v súvislosti s okolnosťami zadlženia žalobcu a ochrany majetku. Stavebný úrad vydal rozhodnutie o zmene stavebníka tak, ako to bolo aj predložené súdu. Stavebné povolenie bolo včas predlžované do tejto doby, a to až do roku 2022. Nie je pritom rozhodujúce, či tam niekto robil alebo nerobil nejaké dokončovacie práce alebo stavebné úpravy. Zmluva o prevode práv stavebníka nie je fiktívnou zmluvou, pretože inak by táto zmluva nebola predložená stavebnému úradu, a nebol by podaný podnet na vydanie rozhodnutia o zmene stavby pred dokončením v časti zmeny stavebníka. Išlo o špecifickú situáciu, keďže v danom prípade išlo o prevod práv len k stavbe, nakoľko pozemok mal iný vlastnícky režim. Nie je pravdou, že by pozemok kúpil žalobca, ako tvrdí. Pozemok kúpila od svojej starej mamy žalovaná aj s jej otcom, ktorý jej dal peniaze darom. Po fyzickom dokončení stavby bude vydané kolaudačné rozhodnutie na stavebníka, t. j. na pani Tomášikovú za tejto právnej situácie. Po právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia bude vydané rozhodnutie o pridelení súpisného čísla so zabezpečením ďalších dokladov, potom bude zapísaná ako vlastník. Žalovaná stále spláca úver, pričom neuhradený zostatok je cca 14-tisíc až 15-tisíc eur, pričom ide o transformovanie pôvodného úveru, za čo musela žalovaná povracať peniaze. Pôvodný úver, ktorý si vzal žalobca, bol nevýhodný, keďže išlo o spotrebný úver s vysokým úrokom, tento zaplatil iba jednu splátku, a všetko zostalo potom na žalovanej, ktorá si musela požičať od švagrinej, postupne splácať, vrátiť dlhy žalobcu. Žalobca nevrátil z predmetných pôžičiek viac nič, všetko platila žalovaná. Žaloba je materiálne nevykonateľná tak, ako ju navrhuje žalujúca strana. Z dokazovania vyplýva, že stavebníkom je iná osoba než sporové strany, preto absentuje aktívna a pasívna legitimácia sporových strán, z ktorého dôvodu navrhol súdu žalobu zamietnuť a priznať úspešnej sporovej strane nárok na náhradu trov konania.

22. Žalovaná na pojednávaní dňa 19.10.2021 predniesla konajúcemu súdu, že nie je pravdou, že by predmetný pozemok kupoval žalobca, pretože ho kupovala ona so svojím otcom od svojej babky, na ktorú kúpu jej otec dal peniaze. Žalobca narobil kopec dlhov, ktoré jej pomáhala splácať celá rodina, tak ako uviedla švagriná. Žalovanej požičiavali jej rodičia, svokrovci, švagriná si zobrala úver, sestra si požičala peniaze, pretože žalobca robil len dlhy, požičiaval si, nesplácal čo bolo treba. Ani výživné na deti neplatí a ešte žiada od nej aby mu vyplatila nejaké peniaze napriek tomu, že zaplatila jeho dlhy vo výške niekoľko tisíc eur.

23. Súd vec právne posúdil nasledovne:

24. Podľa , ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

25. Podľa , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

26. Podľa , z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

27. Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), v znení neskorších predpisov, rozostavaná stavba sa do katastra zapíše, ak z predloženého znaleckého posudku je zrejmé stavebnotechnické usporiadanie a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia. Pri zápise rozostavanej stavby do katastra sa predkladá právoplatné stavebné povolenie a znalecký posudok o stupni rozostavanosti a ako vlastník sa zapíše osoba uvedená ako stavebník v právoplatnom stavebnom povolení, ak sa inou verejnou listinou alebo inou listinou nepreukáže, že vlastníkom je iná osoba.

28. Podľa , strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v , sa spravuje týmto zákonom.

29. Podľa , dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

30. Podľa , účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

31. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

32. Podľa , a , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

33. Podľa , súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

34. Podľa , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

35. Vykonaným dokazovaním listinami, a to predžalobnou listinnou a emailovou komunikáciou medzi stranami sporu, informatívnymi výpismi z LV č. XXXX pre kat. úz. H. X. Y., stavebným povolením zo dňa 9.3.2006, rozhodnutím o povolení zmeny stavby pred dokončením zo dňa 27.2.2012, rozhodnutím o povolení zmeny stavby pred dokončením zo dňa 7.4.2014, zmluvou o postúpení práv a povinností stavebníka zo dňa 10.3.2011, nájomnou zmluvou zo dňa 10.8.2011, rozhodnutím zo dňa 20.5.2020 o predĺžení platnosti stavebného povolenia stavby: ,,Zmena stavby pred dokončením, Novostavba rodinného domu,“ výpisom z registra úpadcov vo vzťahu k žalobcovi, uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 23.9.2020, oznámením o zrušení konkurzu zo dňa 7.1.2021, ako aj s písomnými a ústnymi vyjadreniami strán sporu, svedeckými výpoveďami svedkýň H. V. a A. D., ako aj ďalším obsahom spisového materiálu, súd mal za preukázané, že subjekty sporu sú bývalými manželmi, ich BSM bolo zrušené za trvania ich manželstva rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. -30 zo dňa 11.2.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.3.2009. Manželstvo subjektov sporu bolo neskôr právoplatne rozvedené. Do BSM strán sporu patrila aj rozostavaná stavba postavená na pozemku zapísanom na LV č. XXXX pre kat. úz. H. X. Y. ako parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, a to ako parcela č. XXXX/X, záhrada o výmere 475 m2, ktorý pozemok je v podielovom spoluvlastníctve žalovanej v 3/5-nách a jej otca, J. H. v 2/5-nách, u oboch titulom kúpnej zmluvy z roku 2005. Stavba na tomto pozemku je rozostavaným domom, ktorý nie je doposiaľ zapísaný v KN. Stavebníkmi rozostavanej stavby podľa stavebného povolenia boli spočiatku subjekty sporu ako manželia, avšak na základe zmluvy o postúpení práv a povinností stavebníka zo dňa 10.3.2011 subjekty sporu postúpili H. V. všetky práva a povinnosti stavebníka vyplývajúce zo stavebného povolenia č. SUMO 01/2006 SP, vydaného stavebným úradom Moravany nad Váhom dňa 9.3.2006, ktorá zmluva bola podkladom pre žiadosť H. V. o zmenu stavby pred dokončením časti zmeny stavebníka a v časti zmeny termínu ukončenia stavby. Starosta obce Moravany nad Váhom opakovane povolil zmenu stavby pred dokončením viacerými rozhodnutiami, pričom akceptoval zmenu stavebníka z pôvodných stavebníkov, ktorými boli subjekty sporu, na nového stavebníka, ktorým sa stala H. V., zároveň akceptoval aj nový termín ukončenia stavby. Preto neobstojí argumentácia žalobcu, že vykonávanie práv a povinnosti vyplývajúce zo stavebného povolenia osobou odlišnou od osoby, ktorej bolo vydané stavebné povolenie, je bez prevodu vlastníctva pozemku obchádzaním zákona, k čomu konajúci súd poznamenáva, že stavebný úrad v danom prípade opakovane akceptoval zmenu v osobe stavebníka predmetnej rozostavanej stavby, kde namiesto pôvodných stavebníkov, ktorými boli subjekty sporu, akceptoval osobu nového stavebníka, ktorým je H. V., rod. H., a to na základe zmluvy o postúpení práv a povinností stavebníka. Žalovaná dodatočne preukázala súdu, že H. V. je nájomkyňou pozemku pod stavbou, a teda viaže ju k pozemku záväzkový právny vzťah.

36. Slovenský právny poriadok neupravuje ako samostatný zmluvný typ zmluvu o postúpení práv a povinností stavebníka, a preto mohli túto súkromnoprávnu zmluvu uzatvoriť strany sporu tak podľa , ako aj podľa . V danom prípade si zvolili režim . Nedostatočná bola argumentácia žalujúcej strany o tom, že zmluva o postúpení práv a povinností stavebníka by mala byť fiktívnou zmluvou, k čomu súd zdôrazňuje, že táto zmluva bola podkladom pre žiadosť o zmenu stavebného rozhodnutia v osobe stavebníka a v termíne ukončenia stavby. Ďalej súd poznamenáva, že pre platnosť právneho úkonu nie je rozhodujúca pohnútka, ktorá viedla účastníkov k uzavretiu tohto právneho úkonu, pretože všetci traja účastníci zmluvy o postúpení práv a povinností stavebníka sledovali ten istý účel zmluvy, ktorým bolo, aby sa stavebníkom rozostavanej stavby stala, predovšetkým oficiálne, H. V., aby táto stavba nemohla byť postihnutá exekúciu z dôvodu vymáhaných dlhov žalobcu. Pre platnosť a účinnosť zmluvy nie je pritom rozhodujúce, ako mala, príp. má nová stavebníčka v úmysle s predmetnou rozostavanou stavbou naložiť v budúcnosti, ani či jej v realizácii stavby niekto bráni, ani či sama má alebo nemá záujem stavbu dokončiť. Všetci účastníci zmluvy o postúpení práv a povinností stavebníka sledovali presne tie účinky zmluvy v znení, v akom sú v zmluve uvedené, a to zmenu v osobe stavebníka. V tejto súvislosti nie je rozhodujúce, či v predmetnej stavbe býva žalobca alebo nebýva, či žalobca umožnil alebo neumožnil vstup H. V. do predmetnej nehnuteľnosti, či predmetnú stavbu je potrebné alebo nie je potrebné dokončiť, aké práce je potrebné na stavbe ešte zrealizovať, kto tieto práce reálne vykonával, či predmetná rozostavaná stavba by bola alebo nebola vhodná pre deti. Nerozhodné bolo, či si žalobca plní alebo neplní vyživovaciu povinnosť k svojim spoločným deťom, ktoré má so žalovanou.

37. Súd zistil, že na majetok žalobcu bol vyhlásený konkurz oddlžením, ktorý bol následne zrušený pre nedostatok majetku z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, z čoho možno usúdiť, že žalobca neuviedol v konkurznom konaní, že je spoluvlastníkom rozostavanej stavby, a teda bol si vedomý toho, že vlastníkom, príp. spoluvlastníkom predmetnej stavby je už niekto iný. Aj z toho možno uzavrieť, že žalobca pri uzatváraní zmluvy o postúpení práv a povinností stavebníka sledoval dosiahnutie účelu zmluvy v súlade s jazykovým prejavom v tejto zmluve uvedeným, teda nielen prevod práv a povinností stavebníka, ale aj prevod vlastníctva k rozostavanej stavbe.

38. O zmene žaloby prednesenej na pojednávaní dňa 20.5.2021 súd nerozhodoval samostatným rozhodnutím, ktorý postup bol v súlade s , keďže spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, v danom prípade z ust. , ktorý upravuje spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

39. Nakoľko v predmetnom spore nebola podaná vzájomná žaloba, ktorou by si žalovaná uplatnila na započítanie vzájomné pohľadávky proti žalobcovi v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva, vyjadrenia žalovanej o jej zámere započítať vzájomné pohľadávky vyhodnotil súd iba ako prostriedok procesnej obrany žalovanej podľa , preto súd sa viac spomínaným započítaním vzájomných pohľadávok a námietkou premlčania týchto pohľadávok viac nezaoberal.

40. K argumentácii žalujúcej strany o tom, že predmetnou zmluvou o postúpení práv a povinností práv a povinností boli postúpené iba niektoré práva stavebníka, a že ňou nedošlo k prevodu vlastníctva rozostavanej stavby, súd poznamenáva, že tieto názory žalujúcej strany zostali iba v rovine nepodložených tvrdení. V neprospech žalujúcej strany nasvedčuje skutočnosť, že predmetná zmluva bola akceptovaná stavebným úradom, ktorý rozhodol, že novým stavebníkom sa stáva osoba, ktorej boli tieto práva a povinnosti zmluvne prevedené oboma subjektami sporu.

41. K výhrade žalobcu, že svedkyňa A. D. vypovedala o okolnostiach uzatvorenia predmetnej zmluvy, ktoré sa dozvedela iba z počutia, konajúci súd poznamenáva, že aj bez jej svedeckej výpovede by dospel súd k rovnakým skutkovým a právnym záverom.

42. K upriameniu pozornosti žalobcom na potrebu aplikácie sudcovskej koncentrácie konania súd dodáva, že podľa súd nemusí, avšak môže, prihliadnuť na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas. Môže na ne prihliadnuť o to viac, ak súd zistí, že práve neuplatnenie sudcovskej koncentrácie konania bude viesť k rýchlejšiemu a k spravodlivejšiemu usporiadaniu vzťahov medzi stranami sporu, prípadne aj k predídeniu vyvolania ďalších súdnych sporov. Predložením zmluvy o prevode práv a povinností stavebnícka a stavebných rozhodnutí na túto zmluvu nadväzujúcich žalovaná urýchlila rozhodnutie vo veci samej. Neobstojí pritom tvrdenie žalobcu, že žalovaná sama nevedela, že previedla na niekoho iného práva a povinnosti stavebníka, keďže oba subjekty sporu uzatvorili túto zmluvu, uvedomujúc si jej následky a účinky, ktoré aj dosiahli, a to, že rozostavaná predmetná stavba im už vlastnícky nepatrí.

43. Nakoľko pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia ( ), a súd dospel k záveru, že vlastníkom predmetného rozostavaného domu je osoba odlišná od subjektov sporu, ktorej oba subjekty sporu zmluvne v roku 2011 previedli práva a povinnosti stavebníka, ktorá zmluva bola akceptovaná stavebným úradom, keďže tento povolil zmenu stavby pred dokončením samostatnými rozhodnutiami tak v časti zmeny osoby stavebníka, ako aj v časti zmeny termínu dokončenia stavby, a podľa katastrálneho zákona, ako vlastník rozostavanej stavby sa zapíše do KN osoba uvedená ako stavebník v právoplatnom stavebnom povolení, súdu neostávalo nič iné, iba žalobu ako skutkovo a právne nedôvodnú zamietnuť (I. výrok), keďže bolo dostatočne preukázané, že predmetná nehnuteľnosť nepatrí do podielového spoluvlastníctva strán sporu.

44. Ďalšie argumenty strán sporu konajúci súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu argumentáciu strán sporu, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, konajúci súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou, ako napríklad zisťovanie dôvodov, pre ktoré žalovaná bola ochotná mimosúdne sa dohodnúť ohľadom vyporiadania predmetnej rozostavanej stavby napriek tomu, že dokazovaním vyšlo najavo, že táto stavba nepatrí do podielového spoluvlastníctva subjektov sporu, ďalej, aká pohnútka viedla subjekty sporu k uzatvoreniu zmluvy o postúpení práv a povinností stavebníka, či pohľadávka žalovanej na započítanie vzájomných pohľadávok titulom širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva je alebo nie je premlčaná a podobne.

45. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

46. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

48. Nakoľko žalovaná bola v tomto spore plne úspešná, a súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania podľa , priznal súd žalovanej podľa nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktorý postup je v súlade s .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).