Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoCsp/29/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: X. V. L., L. so sídlom T. X., XXX XX F., K.: XX XXX XXX, právne zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: F. H., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XXX, XXX XX F., o zaplatenie 3.000,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č.k. -123 z 27.05.2021 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu a súvisiacim výrokom II. o trovách konania rozhodol tak, že stranám nárok na ich náhradu nepriznal.

2. Pri svojom rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou L. ako bankou a veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa XX.XX.XXXX uzavretá zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorou právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebný úver na Čokoľvek vo výške 3.200,- Eur. V zmluve sa žalovaná zaviazala zaplatiť poskytnutý úver v 96 mesačných splátkach po 68,25 Eur s tým, že prvá splátka bola splatná dňa 20.06.2016 a posledná splátka dňa 20.05.2024. Keďže žalovaná poskytnutý úver riadne a včas nesplácala, L. L.. výzvou zo dňa XX.XX.XXXX vyzvala žalovanú k úhrade dlžnej sumy, následne ku dňu XX.XX.XXXX vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru a dňa XX.XX.XXXX uzatvorila zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy o úvere voči žalovanej, ktorá je predmetom súdneho konania, na žalobcu. Zmluva o splátkovom úvere je vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu, t.j. dodávateľ a spotrebiteľ, zmluvou spotrebiteľskou.

3. Z predloženej zmluvy o splátkovom úvere bolo nesporne preukázané, že táto neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona, t.j. nie sú uvedené predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Zo zmluvy o splátkovom úvere nie je vôbec zrejmé, z akých údajov veriteľ vychádzal pri výpočte RPMN. V zmluve o splátkovom úvere je síce ohľadne predpokladov použitých na výpočet RPMN uvedené, že „úver bol poskytnutý okamžite a v plnej výške, dlžník bude plniť svoje povinnosti za podmienok uvedených v zmluvy, dohodnutý typ a výška úrokovej sadzby platia do skončenia úverového vzťahu za predpokladu, že dlžník počas celého obdobia trvania úverového vzťahu spĺňa podmienky pre poskytnutie zľavy z úrokovej sadzby uvedené vo zverejnení“, avšak v zmluve nie sú uvedené konkrétne vyčíslené predpoklady, z ktorých veriteľ vychádzal pri výpočte RPMN. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je jedným z najdôležitejších údajov v zmluve o

spotrebiteľskom úvere, keďže sú v ňom zohľadnené všetky náklady, ktoré musí dlžník, t.j. spotrebiteľ za úver veriteľovi, t.j. dodávateľovi zaplatiť. Preto pri údaji o ročnej percentuálnej miere nákladov zákon stanovuje povinnosť uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet a teda nepostačuje uviesť len samotnú jeho výšku (pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 06.04.2017). Uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN je obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES zo dňa 23.04.2008 a to v článku 10 ods. 2 písm. g) podľa ktorého: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery;“.

4. Zároveň v zmluve o splátkovom úvere chýba aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona, a to doba trvania zmluvy. Zmyslom uvedeného ustanovenia zákona je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje časovú špecifikáciu doby trvania zmluvy a zároveň dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Zatiaľ čo termín konečnej splatnosti je v zmluve o splátkovom úvere presne špecifikovaný dátumom, t.j. dňa 20.05.2024, doba trvania zmluvy nie je presne v zmluve časovo špecifikovaná, keďže označenie „že zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to až do úplného vysporiadania všetkých vzťahov, ktoré vznikli na základe alebo v súvislosti s úverom“ nezodpovedá vyššie opísanej zákonnej požiadavke na uvedenie doby trvania zmluvy, keďže v nej chýba presné časové vymedzenie obdobia trvania zmluvy. Vzhľadom na nedodržanie vyššie uvedených obligatórnych náležitostí zmluvy o splátkovom úvere, tento sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona.

5. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť L., ako veriteľ bol podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch povinný pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej ako dlžníka splácať spotrebiteľský úver. Pri posudzovaní úverovej schopnosti žalovanej bol právny predchodca žalobcu povinný brať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem žalovanej a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Z odseku 2 § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch zároveň vyplýva, že veriteľ pri posudzovaní úverovej schopnosti dlžníka vychádza z informácii a dokladov poskytnutých na jeho žiadosť samotným dlžníkom a súčasne si je veriteľ povinný sám zabezpečiť informácie o dlžníkovi z príslušných databáz. Veriteľ pre posúdenie úverovej schopnosti dlžníka je povinný získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je potrebné ďalej overovať. Veriteľ musí disponovať takými informáciami o príjmoch a výdavkoch dlžníka, z ktorých bude schopný čo najobjektívnejšie posúdiť finančnú situáciu dlžníka. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver je potrebné chápať ako situáciu, keď spotrebiteľ s poukazom na svoje pravidelné príjmy a výdavky disponuje dostatkom finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať spotrebiteľský úver v predpokladanej výške.

6. Vzhľadom na vyššie uvedené a vykonané dokazovanie súd skonštatoval, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by preukázal dodržanie postupu podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch jeho právnym predchodcom pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovanou. Žalobca reagoval na výzvu súdu, avšak z ním predloženého dôkazu nevyplýva dodržania postupu podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona. Z vykonaného dokazovania nebolo vôbec preukázané, aby si banka preverovala výšku skutočného príjmu žalovanej. Zároveň z dokazovania nevyplynulo, aby banka žiadala od žalovanej poskytnutie úplných, presných a pravdivých údajov potrebných na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak, ako táto povinnosť vyplýva pre spotrebiteľa z § 7 ods. 2 citovaného zákona. Súčasne žalobca ani len netvrdil a ani nepreukázal, aby zisťoval výšku výdavkov žalovanej a osôb, s ktorými žije v spoločnej domácnosti a vplyv týchto výdavkov na posúdenie jej schopnosti splácať poskytnutý úver.

7. Žalobca súdu predložil len printscreen obrazovky účtu žalovanej ako klienta L. L. a to konkrétne záložku úverový register, z ktorého iba vyplýva, že v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere mala žalovaná ako dlžník jeden záväzkový vzťah voči L. L.. s celkovou dlžnou sumou 1.074,00 Eur a splátkou vo výške 37,00 Eur. Zároveň súd poznamenal, že z predloženého printscreenu obrazovky nie je vôbec

zrejmé, kedy bol vyhotovený, teda či pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere, alebo až v budúcnosti.

8. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a posúdenia toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných mesačných výdavkov taká čiastka, aká bude potrebná na splácanie úveru. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch spotrebiteľa, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto veriteľ ako dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Žalobca vykonaným dokazovaním nepreukázal, že žalovaná pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere pôvodnému veriteľovi deklarovala príjem, ďalej že tento bol overovaný z verejne dostupných registrov, vrátane informácií o jej rodinnom živote, počte vyživovacích povinností a výške výdavkov.

9. Keďže žalobca nepredložil potrebné dôkazy, ktorými by preukázal, že jeho právny predchodca ako veriteľ pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovanou skúmal riadne jej schopnosť splácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, súd mal za to, že pôvodný veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou pri plnení svojej zákonnej povinnosti skúmať schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver, čo vedie k nemožnosti veriteľa požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru podľa § 11 ods. 2 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch.

10. Ďalej súd skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ktorú žalobca odvodzoval od zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi L. a žalobcom dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky uplatnenej v konaní na žalobcu.

11. Všeobecná úprava postúpenia pohľadávky je obsiahnutá v a nasl. . Avšak vzhľadom na skutočnosť, že predmetom postúpenia bola pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tak na postúpenie predmetnej pohľadávky je potrebné aplikovať aj zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že veriteľ nemôže postúpiť právo vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu, pričom uvedené neplatí, ak sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a/ ide o postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa , banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

12. Keďže ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 17.12.2018 nebol predmetný spotrebiteľský úver po konečnom termíne splatnosti (v zmluve konečná splatnosť dojednaná na dňa 20.05.2024) a ani tento úver sa nestal splatným pred termínom konečnej splatnosti úveru (v zmysle vyššie konštatovaného pôvodný veriteľ nemohol požadovať od žalovanej jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru), pôvodný veriteľ nebol podľa § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch oprávnený postúpiť svoju pohľadávku zo spotrebiteľského úveru na tretiu osobu, t.j. žalobcu. Vzhľadom na uvedené, je predmetná zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2018 vo vzťahu k pohľadávke voči žalovanej neplatným právnym úkonom v zmysle a to pre rozpor so zákonom.

13. Predmetné postúpenie pohľadávky je neplatným právnym úkonom v zmysle aj pre rozpor s o bankách. Súd tu vyslovil, že postúpiť bankovú pohľadávku zákon o bankách umožňuje iba 1./ v tej časti, ktorá je po splatnosti, 2./ iba po písomnej výzve na splnenie, 3./ výzva musí byť zo strany banky, 4./ omeškanie napriek písomnej výzve trvá viac ako 90 dní. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, postúpená pohľadávka voči žalovanej nebola ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok v celom rozsahu po splatnosti, a teda neboli splnené všetky zákonné podmienky na postúpenie celej pohľadávky z banky na žalobcu. Nerešpektovanie právnej úpravy upravujúcej postúpenie bankových pohľadávok v ustanovení zákona o

bankách má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky podľa pre rozpor so zákonom. V tejto súvislosti súd poukázal e na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.03.2018 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.04.2018. Preto žalobu zamietol.

14. Úspešnej žalovanej trovy nevznikli, preto stranám nárok na ich náhradu nepriznal.

15. Takto ustálený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa ustanovení Obch. zák., , Obč. zák., , , , , , , , , , ZoSÚ, ZoB; výrok o trovách konania podľa ustanovení , , .

16. Označený rozsudok včas podaným odvolaním napadol žalobca, poukazujúc na odvolacie dôvody uvedené v ustanovení , a (porušenie práva na spravodlivý proces, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci). Odvolateľ na prvom mieste nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie o absencii obligatórnej náležitosti zmluvy o úvere v zmysle ZoSÚ, tu zastávajúc názoru, že výklad označeného zák. ust., ktorý za predpoklady pre výpočet RPMN považuje aj vzorec na jeho výpočet, je výkladom contra legem, lebo zákonodarca v ZoSÚ prísne rozlišuje medzi pojmami predpoklad a vzorec. Ak by mal byť obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj vzorec, bol by ako tá uvedená v cit. zák. V tejto súvislosti nesúhlasí ani s názorom o povinnosti obsiahnuť podrobný rozpis a dosadenie jednotlivých veličín do vzorca na výpočet RPMN, čo by bolo v rozpore s zrozumiteľnosťou a stručnosťou náležitosti uvedených v spotrebiteľskej zmluve. Odvolateľ rovnako nesúhlasí ani so záverom súdu prvej inštancie o absencii obligatórnej náležitosti zmluvy o úvere v zmysle ZoSÚ, majúc za to, že záver súdu prvej inštancie o zmluvnej formulácii doby trvania zmluvy z tohto sporu ako nepostačujúcej je nepreskúmateľný, pretože z dôvodov napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako by mal veriteľ v zmysle požiadavky ZoSÚ postupovať a v zmluve prijateľným spôsobom uviesť dobu trvania zmluvy. Odvolateľ v neposlednom rade nesúhlasí ani so záverom súdu prvej inštancie o porušení povinnosti jeho právneho predchodcu skúmať bonitu žalovanej s odbornou starostlivosťou, tu poukazujúc na to, že ak veriteľ jedným zo spôsobov uvedeným v ZoSÚ posudzoval bonitu klienta - v súdenej veci nie len nahliadnutím do príslušnej databázy

- potom k platnému zosplatneniu určite došlo s tým, že žalovanou stranou žalobcove tvrdenia v tomto smere neboli ani rozporované, čím žalobcovi nemohla vzniknúť ani povinnosť dodatočného tvrdenia. V tomto smere poukázal i na to, že v upomínacom konaní na základe rovnakého skutkového stavu bolo jeho návrhu vyhovené platobným rozkazom, ktorý bol zrušený iba z dôvodu jeho nedoručenia protistrane. Potom prijatie dvoch diametrálne odlišných záverov súdov rovnakej inštancie nemožno považovať ani za prijateľné z hľadiska akejkoľvek bazálnej právnej istoty. Žalobca relevantne zdôvodnil skúmanie bonity klienta, uvedené nebolo protistranou popreté, no súd prvej inštancie aj napriek tomu, tento dôkaz nevzal pri svojom rozhodovaní v úvahu. Na základe vyššie popísaného navrhol rozsudok zmeniť a jeho žalobnému návrhu vyhovieť, alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súčasne uplatnil trovy konania.

17. Žalovaná sa ku podanému odvolaniu nevyjadrila.

18. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolane bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (, ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok je vecne správny, čím boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

19. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

20. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. ).

21. Žalobca vyvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu zo zmluvy o postúpení pohľadávky z predmetu sporu majúc za to, že jeho právny predchodca ako veriteľ pri skúmaní bonity žalovanej postupoval s odbornou starostlivosťou, preto bol oprávnený predčasne zosplatniť úver pre platobnú nedisciplnovanosť žalovanej.

22. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide

- rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. . 23. Odvolací súd tu dáva žalobcovi do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod..

24. Ako plynie z dokazovania pred súdom prvej inštancie žalobca na výzvu súdu, aby predložil všetky doklady a výstupy z registra, ktorými sa overovala schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7 ZoSÚ oznámil, že odborná starostlivosť pri posudzovaní schopnosti žalovanej splácať úver (t.j. pri posudzovaní bonity žalovanej) bola zachovaná. V rámci kontraktačného procesu nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti veriteľa. Príjem žalovanej bol bankou overený na základe interných informácií: 262,00 EUR, existujúce záväzky: 36,74 EUR. Maximálne splátkové zaťaženie, ktoré je možné použiť na splátky úveru (55 % z akceptovaného príjmu). Ukazovateľ schopnosti splácať (disponibilný zostatok 107,00 EUR): 262,00 EUR x 55% - 36,74 EUR = 107,36 EUR. Splátka poskytnutého úveru je nižšia ako disponibilný zostatok - podmienka primárnej návratnosti z disponibilných príjmov klienta bola splnená. Existujúce splátky úverov a úverová história klienta bola overená dopytom do úverového registra, ktorého výsledok prikladáme v prílohe. Výsledkom daného posúdenia schopnosti žalovanej splácať úver bol jednoznačný záver o jej platobnej spôsobilosti/schopnosti splácať daný úver.

25. Z printscreenu obrazovky účtu žalovanej ako klienta právneho predchodcu žalobcu - L. predloženého žalobcom zo záložky úverový register vyplývajú dva záznamy, jeden zo dňa XX.XX.XXXX voči L. L. a druhý záznam zo dňa XX.XX.XXXX, taktiež voči L. L. Z údajov zobrazených pri druhom zázname zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalovaná má jeden existujúci počet kontraktov v jednej finančnej inštitúcii, ktorý naďalej existuje. Ďalej z uvedeného záznamu vyplýva, že celková angažovanosť žalovanej ako

dlžníka je 1.074,00 Eur a celková suma splátok 37,00 Eur. Žiadne ďalšie údaje z uvedeného dôkazu nevyplývajú. Zároveň nie je zrejmé, kedy bol vykonaný printscreen účtu žalovanej.

26. Vychádzajúc z ust. § 7 ZoSÚ je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta veriteľom. Pokiaľ si veriteľ uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t. j. a nasl. , zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo na veriteľovi, aby tento preukázal, že bonitu žalovanej náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. ZoSÚ. Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka. Nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie, akými sú napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime podľa a o priemerných výdajoch obyvateľstva a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (Najvyšší súd ČR pod sp. zn. ).

27. Veriteľ v zmysle ust. § 7 a § 11 ZoSÚ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná na splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie 100 % istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ napr. dostane výpoveď z pracovného pomeru alebo dlhodobo ochorie. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácie dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje (rozhodnutie KS v Prešove pod sp. zn. ).

28. Žalobca napriek výzve súdu nepredložil listiny preukazujúce, že žalovaná pôvodnému veriteľovi pred uzatvorením zmluvy o splátkovom úvere deklarovala vyššie uvedený príjem; ďalej jeho overenie z verejne dostupných registrov, vrátane informácií o jej rodinnom stave, počte vyživovacích povinností a výške výdavkov.

29. Žalobca namietal postup súdu, ktorý skúmal splnenie podmienok odbornej starostlivosti podľa § 7 ZoSÚ bez toho, aby túto skutočnosť namietala žalovaná - dotknutý spotrebiteľ. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-679/2018, zo záverov ktorého vyplýva, že články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdy ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a

sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinností veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny, v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne.

30. Odvolací súd v tomto smere ešte poukazuje podporne aj na závery uznesenia Ústavného súdu SR z 11. júna 2019, sp. zn. v zmysle ktorých „ pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu ( - procesné povinnosti a procesné bremená)“.

31. Ustanovenie § 11 ods. 2 ZoSÚ sa má vykladať tak, že bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov a výdavkov, ako aj jeho lustráciou cez príslušné databázy, pričom nevykonanie jedného z týchto postupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. , , a ).

32. Keďže právny predchodca žalobcu v súvislosti s overovaním bonity žalovanej pri poskytnutí predmetného úveru nemal k dispozícii všetky relevantné údaje o jej rodinnom stave, počte vyživovacích povinností, výške príjmu, ako aj výške celkového objemu jej výdavkov, vrátane overenia jej úveruschopnosti z verejne dostupných registrov, došlo tak k naplneniu hypotézy právnej normy ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ, na základe ktorej je potrebné posúdiť konanie právneho predchodcu žalobcu ako hrubé porušenie jeho povinnosti overiť si schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v dôsledku čoho nemohol požadovať jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru.

33. Pre platnosť postúpenia sa o.i. vyžaduje preukázanie splnenia podmienky v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ, teda že predmetom postúpenia bola pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere po termíne jeho konečnej splatnosti, resp., že sa pohľadávka stala splatnou pred uvedeným termínom. Keďže právny predchodca žalobcu pre porušenie odbornej starostlivosti v zmysle ust. § 7 ZoSÚ, nebol oprávnený predmetný úver predčasne zosplatniť, potom zo strany žalobcu nebolo preukázané splnenie zákonnej podmienky platného postúpenia pohľadávky zo spotrebiteľského úveru v zmysle cit. zák. ustanovenia. Pokiaľ právny predchodca žalobcu pred postúpením pohľadávky predmetný úverový vzťah neukončil platne, potom žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom konania a bez platného postúpenia záväzku nie je na strane žalobcu ani dostatok aktívnej vecnej legitimácie. Záver súdu prvej inštancie o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu tak bol bezpochyby správny.

34. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v I. zamietavom vecne správnom výroku, včítane II. závislého, odvolaním osobitne nespochybneného a taktiež správneho výroku o trovách konania, s použitím ust. potvrdil. Na ďalšiu argumentáciu žalobcu, zachádzajúcu do nadbytočných podrobností, nespôsobilú už privodiť úspech jeho odvolaniu, nepovažoval odvolací súd reagovať špecifickou odpoveďou.

35. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešná bola žalovaná, ktorej vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle v spojení s ). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní pasívna, k odvolaniu sa nevyjadrila, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila, a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z Základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

36. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).