Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_48Ek-3289-2021.pdf
PDF · 84 KB
Case nature
Subarea
48Ek/3289/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Vojenská nemocnica Olomouc, príspevková organizácia, so sídlom Sušilovo námestie 5, 779 00 Olomouc, IČO: 60 800 691, zast. AZ LEGAL, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 1, 949 01 Nitra, proti povinnému: K. U., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom H. 4, XXX XX Y., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Richard Gibarti, so sídlom exekútorského úradu Konštantínova 6, 080 01 Prešov, pod sp. zn. 274EX 1237/21, o vymoženie 1 167,54 EUR s prísl., o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
III. Oprávnený j e p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekútora vo výške 36 EUR a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 09.09.2021, domáhal od povinného vymoženia 1 167,54 EUR s prísl., na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 13C/120/2013 zo dňa 10.12.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.02.2014, a vykonateľnosť dňa 12.02.2014, (ďalej len ako „exekučný titul“).
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu, vydal dňa 14.10.2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Richard Gibarti, so sídlom exekútorského úradu Konštantínova 6, 080 01 Prešov (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 274EX 1237/21.
3. Súdny exekútor predložil súdu dňa 14.10.2021 Návrh na zastavenie exekúcie, pričom súd preskúmaním tohto návrhu zistil, že súdny exekútor požiadal súd o zastavenie exekúcie z dôvodu, že bolo zistené, že povinný dňa 30.10.2014 zomrel, teda pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Teda navrhol, aby súd v zmysle ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil exekúciu, pretože sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu a to je strata procesnej subjektivity účastníka konania na strane povinného pred začatím konania ako neodstrániteľná prekážka konania v zmysle ust. § 62 C.s.p.
4. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
5. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
6. Podľa § 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 161 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
9. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
10. Podľa § 7 ods. 1 prvej vety a ods. 2 prvej vety zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Smrťou táto spôsobilosť zanikne
11. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp 11/2013 zo dňa 31.03.2014 podľa ktorého: „Absencia spôsobilosti byť účastníkom konania je tzv. neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. To znamená, že pokiaľ ňou označený účastník konania nedisponoval v momente začatia konania, nie je možné tento nedostatok dodatočne zhojiť. V prípade, ak súd zistí nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania v čase podania návrhu, nemá inú možnosť, len konanie zastaviť. Návrh na začatie konania podaný nespôsobilým subjektom totiž nemá účinky riadne podaného návrhu. Jediným spôsobom jeho vybavenia je zastavenie konania. Do takéhoto "konania" nemožno pristupovať, zamieňať jeho účastníkov a pod., pretože je od počiatku vadné, ide vlastne o ne-konanie, s ktorým sa súd musí vysporiadať jedine postupom podľa § 104 ods. 1 OSP.“
12. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne nebol splnený. Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia dôvodu pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011).
13. Súd v exekučnom konaní opätovným preskúmaním spisového materiálu zistil, že povinný bol v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie mŕtvy, čím bol zistený rozpor a dôvod na zastavenie exekúcie.
14. Medzi základné procesné podmienky (okrem iných), ktoré má súd povinnosť skúmať aj bez návrhu, po celý čas konania, je splnenie podmienok procesnej subjektivity účastníka, t. j. spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania. Procesnú subjektivitu má ten subjekt práva, ktorý vo sfére hmotného disponuje spôsobilosťou na práva a povinnosti. V procesnom zmysle predstavuje procesná subjektivita tzv. procesnú podmienku. Procesnou podmienkou sa rozumie určitá danosť, ktorá musí existovať, aby súd vo veci mohol konať a rozhodnúť. Procesná subjektivita predstavuje procesnú podmienku strán prejednávanej veci, ktorej neexistencia predstavuje závažnú vadu konania. Ak stranu konania tvorí fyzická osoba, strata jej procesnej subjektivity je zároveň stratou spôsobilosti na práva a povinnosti (právnej subjektivity). Nedostatok procesnej podmienky v podobe absencie procesnej subjektivity je nedostatkom neodstrániteľným.
15. Keďže povinný zomrel pred podaním návrhu (30.10.2014) na vykonanie exekúcie, nemal v čase začatia tohto exekučného konania spôsobilosť na práva a povinnosti, a teda nemal ani procesnú subjektivitu byť účastníkom exekučného konania. Nedostatok procesnej spôsobilosti byť stranou, resp. účastníkom konania je takým nedostatkom podmienky konania, ktorý je neodstrániteľný, preto jeho zákonom predpokladaným následkom je zastavenie konania. Na základe uvedeného, súd mohol konštatovať, že v tomto exekučnom konaní nebola začatá exekúcia dôvodne Na základe uvedeného súd konštatuje, že v tomto exekučnom konaní je prítomná iná skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu, a teda je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
16. Nakoľko súd mal preukázané, že pred začatím exekučného konania povinný zomrel, v čoho dôsledku je v tomto exekučnom konaní prítomná neodstrániteľná procesná podmienka, preto súd v celom rozsahu exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.
17. Súd rozhodol aj o trovách účastníkov exekučného konania v časti exekučného konania o zastavení exekúcie z úradnej povinnosti, tak ako to predpokladá § 61l ods. 3 Exekučného poriadku.
18. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
20. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
21. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
22. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
23. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
24. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, (ďalej len „Vyhláška“), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
25. Podľa § 21 ods. 2 prvá veta Vyhlášky, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.
26. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
27. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu
50 %.
28. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
29. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
30. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.
31. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
32. Návrhom na vykonanie exekúcie oprávnený uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania v celkovej výške 116,27 EUR, tak ako sú aj uvedené v poverení na vykonanie exekúcie. Súd ďalej konštatuje, že oprávnený podaním návrhu na vykonanie exekúcie berie na seba procesné riziko spočívajúce v možnosti neúspechu jeho podania, a preto musí brať do úvahy, že môžu nastať aj okolnosti, kedy nie je možné uplatňovaný nárok vymôcť. Keďže v tomto exekučnom konaní došlo k zastaveniu exekúcie z úradnej povinnosti z dôvodu, že na strane povinného neexistuje spôsobilý subjekt, od ktorého by bolo možné v rámci výkonu vymôcť exekučným titulom priznaný nárok oprávneného ako aj náhradu trov exekučného konania a trovy súdneho exekútora, súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod na priznanie náhrady trov oprávneného v exekučnom konaní, v čoho dôsledku súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal, tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.
33. Súd rozhodol o trovách exekútora podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, v spojení s § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, a § 22 ods. 2 Vyhlášky. Súd v tomto bode konštatuje, že podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 EUR, ku ktorej sa zaráta podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku hodnota 20 % DPH, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty. V zmysle § 22 ods. 2 Vyhlášky ak do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, nastal iný dôvod na ukončenie exekúcie patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky v rozsahu 50 %. Nakoľko exekúcia bola zastavená z dôvodu, ktorý nastal do uplynutia lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku - povinný zomrel pred začatím exekučného konania, v čoho dôsledku zastavenie exekúcie možno pričítať oprávnenému, a preto súd priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekučného konania vo výške 36 EUR, ktoré pozostávajú z náhrady paušálnych výdavkov vo výške 30 EUR, a zo sumy 20 % DPH vo výške 6 EUR, keďže súdny exekútor je platcom dane z pridanej hodnoty, a zaviazal oprávneného na ich úhradu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, tak ako je uvedené v III. výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.