Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13CoKR-7-2021.pdf
PDF · 161.52 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoKR/7/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Crossdefault Management Group, k. s., so sídlom Grösslingová 56, 811 09 Bratislava, IČO: 45 462 801, správca konkurznej podstaty úpadcu: MALACHYT SK, s. r. o., so sídlom Nám. SNP 2/2, 015 01 Rajec, IČO: 36 436 534, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Róbertom Šimkom, advokátom, so sídlom A. XX, XXX XX G. - mestská časť N. S., proti žalovaným v 1/ rade: M. A., nar. XX.XX.XXXX, pobytom G. XXX/X, XXX XX L., zastúpenej právnou zástupkyňou JUDr. Annou Kecerovou Veselou, advokátkou, so sídlom Nám. SNP 2/2, 015 01 Rajec, IČO: 37 908 928, v 2/ rade: F.. H. I. S.., nar. XX.XX.XXXX, pobytom E. č. XX, XXXX L., I. H., zastúpenej právnym zástupcom JUDr. Jánom Vinarčíkom, advokátom, so sídlom K. rybou 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 950 550, v konaní o určenie neúčinnosti právnych úkonov dlžníka voči veriteľom dlžníka, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 26Cbi/42/2014-226 zo dňa 11. marca 2020 v spojení s opravným uznesením č.k. 26Cbi/42/2014-280 zo dňa 12. marca 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 26Cbi/42/2014-226 zo dňa 11. marca 2020 v spojení s opravným uznesením č.k. 26Cbi/42/2014-280 zo dňa 12. marca 2021 p o t v r d z u j e .
Žalovaná v 1/ rade m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
Žalovanej v 2/ rade sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Samostatným výrokom o trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovaní v 1/ a v 2/ rade majú voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Okresný súd v odôvodnení poukázal na žalobu žalobcu v postavení správcu konkurznej podstaty úpadcu voči žalovaným v 1/ a v 2/ rade, ktorou žalobou doručenou okresnému súdu 05.06.2014 sa domáhal, aby okresný súd určil, že právny úkon zo dňa 02.09.2010, ktorým úpadca vrátil žalovanej v 1/ rade peňažné prostriedky v hotovosti v sume 34.348,18 Eur, právny úkon zo dňa 12.03.2011, ktorým úpadca vrátil žalovanej v 1/ rade peňažné prostriedky v hotovosti v sume 886,63 Eur, právny úkon zo dňa 01.09.2011, ktorým úpadca vrátil žalovanej v 1/ rade peňažné prostriedky v hotovosti v sume 23.591,37 Eur, právny úkon zo dňa 06.12.2011, ktorým úpadca vrátil žalovanej v 1/ rade peňažné prostriedky v hotovosti v sume 2.503,60 Eur, sú úkony voči konkurzným veriteľom konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu - obchodnej spoločnosti MALACHYT SK, s. r. o., so sídlom Nám. SNP 2/2, 015 01 Rajec, IČO: 36 436 534 uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 20.05.2013 pod spisovou značkou 3K/34/2012,
zápis v obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka číslo 16834/L, právne neúčinné (ďalej aj „právne úkony žalovanej v 1/ rade). Žalobca zároveň žiadal, aby žalovaná v 1/ rade bola povinná vrátiť žalobcovi do všeobecnej podstaty úpadcu sumu vo výške 61.329,78 Eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
3. Žalobca podanou žalobou žiadal určiť, že právny úkon zo dňa 02.09.2010, ktorým úpadca vrátil žalovanej v 2/ rade peňažné prostriedky v hotovosti v sume 34.348,18 Eur, právny úkon zo dňa 12.03.2011, ktorým úpadca vrátil žalovanej v 2/ rade peňažné prostriedky v hotovosti v sume 886,63 Eur, právny úkon zo dňa 01.09.2011, ktorým úpadca vrátil žalovanej v 2/ rade peňažné prostriedky v hotovosti v sume 23.591,37 Eur, právny úkon zo dňa 06.12.2011, ktorým úpadca vrátil žalovanej v 2/ rade peňažné prostriedky v hotovosti v sume 2.503,60 Eur, sú voči konkurzným veriteľom konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu - obchodnej spoločnosti MALACHYT SK, s. r. o., so sídlom Námestie SNP 2/2, 015 01 Rajec, IČO: 36 436 534 uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 20.05.2013 pod spisovou značkou 3K/34/2012, zápis v obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka číslo 16834/L úkonmi právne neúčinnými (ďalej aj „právne úkony žalovanej v 2/ rade“) a žalovaná v 2/ rade je povinná vrátiť žalobcovi do všeobecnej podstaty úpadcu sumu vo výške 61.329,78 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
4. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na dôvody žaloby žalobcu s vymedzením, že podľa žalobcu ide o zvýhodňujúce právne úkony, pretože podľa žalobcu mali byť splnené zákonné podmienky ust. § 59 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“). Súčasne žalobca mal za to, že v zmysle ust. § 60 ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z.z. sa jedná aj o ukracujúce právne úkony s poukázaním aj na ust. § 59 ods. 4, § 63 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z..
5. Súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenia žalovanej v 1/ a v 2/ rade, podanie žalobcu k vyjadreniam žalovanej v 1/ a v 2/ rade, priebeh pojednávania konaného pred okresným súdom dňa 12.02.2020, rozsah vykonaného dokazovania a za aplikácie ust. § 9 ods. 1, 2, § 57 ods. 1, 2, 4, § 59 ods. 1, 2, 3, 4, § 60 ods. 1, 2, 3, § 62 ods. 1, 5, § 63 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. v spojení s ust. § 34, § 657 Občianskeho zákonníka žalobu žalobcu zamietol.
6. Na pojednávaní konanom pred okresným súdom žalobca prostredníctvom právneho zástupcu trval na podanej žalobe. Mal za to, že žalované v 1/ a v 2/ rade sú vo vzťahu k úpadcovi spriaznenými osobami. Vykonanými predmetnými právnymi úkonmi došlo k zvýhodneniu veriteľov a aj k ich ukráteniu, teda ide o ukracujúce a zvýhodňujúce právne úkony. Žalovaná v 1/ rade prostredníctvom právnej zástupkyne uviedla, že finančné platby, ktoré boli uvedené na dokladoch pripojených k žalobe predstavujú len právnu skutočnosť a nejedná sa o právny úkon. Zároveň bolo poukázané na to, že neboli splnené základné hmotnoprávne podmienky, a to podmienka ukracujúceho právneho úkonu, pretože žalobca nepreukázal, že hodnota majetku úpadcu z titulu účinnosti odporovaných právnych úkonov nepostačovala na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov úpadcu. Žalovaná v 1/ rade prostredníctvom právnej zástupkyne na pojednávaní uviedla, že netrvá na vykonaní návrhov na znalecké dokazovanie. Žalovaná v 2/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu súhlasila s vyjadrením žalovanej v 1/ rade ohľadne skutočnosti, že predmet žaloby nie je spôsobilým predmetom odporovacej žaloby, za aplikácie ust. § 57 a nasl. ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z.. Podľa vyjadrení právneho zástupcu žalovanej v 2/ rade, žalovaná v 2/ rade nikdy žiadnu pôžičku úpadcovi neposkytla, nikdy nemohla a nedisponovala v tom čase takými finančnými prostriedkami, nikdy jej žiadna pôžička vrátená nebola. Žiadny výdavkový, resp. príjmový pokladničný doklad nikdy nepodpísala, nevypísala a nikdy s ním neprišla do kontaktu. Čo sa týka účtovných dokladov predložených žalobcom, tieto podľa žalovanej v 2/ rade nespĺňajú základné náležitosti podľa zákona o účtovníctve a nie sú spôsobilé na účtovanie. Žalovaná v 2/ rade od roku 2012 sa dlhodobo zdržuje v zahraničí a nijakým spôsobom nebola činná v spoločnosti.
7. Žalobca na pojednávaní zdôraznil, že konkurzná podstata úpadcu zodpovedá výške 7.465,05 Eur. K ukráteniu veriteľov podľa jeho vyjadrenia došlo, pretože uvedená suma je nepomerne vyššia, než je výška konkurznej podstaty úpadcu aktuálne. Pokiaľ ide o výdavkové doklady vystavené na žalovanú v 2/ rade, tie sú z roku 2010, preto aj skutočnosť, že žalovaná v 2/ rade sa zdržiava v zahraničí od roku 2012, nijako nespochybňuje, že tieto doklady boli vystavené ňou a že boli ňou aj podpísané. Žalobca zotrval na tom, že ide o zvýhodňujúce úkony.
8. Súd prvej inštancie v prvom rade uviedol, že k uplatnenému právu odporovať dotknutým právnym úkonom ako zvýhodňujúcim a ukracujúcim právnym úkonom posudzoval zachovanie prekluzívnej lehoty jedného roka od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Uznesenie, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 11.06.2013, pričom za deň zverejnenia sa podľa ust. § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. považuje deň 12.06.2013. Lehota jedného roka podľa ust. § 57 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. začala plynúť dňom 13.06.2013 a posledným dňom tejto lehoty bol deň 13.06.2014. Žaloba bola podaná na okresnom súde dňa 05.06.2014, t.j. v rámci lehoty podľa ust. § 57 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., na základe čoho okresný súd skonštatoval, že žaloba bola podaná včas.
9. V časti ďalšej zákonom stanovenej lehoty okresný súd uviedol, že pokiaľ ide o zvýhodňujúci právny úkon, tomuto možno odporovať v prípade, ak bol urobený počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. V danej veci išlo o právne úkony urobené voči žalovaným ako spriazneným osobám s úpadcom a právnym úkonom bolo možné odporovať v prípade, ak boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. V danej veci konkurzné konanie začalo dňom 03.01.2013 a k napádaným právnym úkonom malo dôjsť dňa 02.09.2010, t.j. aj táto zákonom stanovená lehota podľa záveru okresného súdu bola dodržaná.
10. Okresný súd zároveň konštatoval zachovanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako správcu konkurznej podstaty úpadcu a uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu plnenia proti žalovanej v 1/ a v 2/ rade ako osobám, v prospech ktorých bol právny úkon úpadcu uskutočnený. Tým bola podľa okresného súdu naplnená podmienka pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v 1/ a v 2/ rade podľa ust. § 62 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z..
11. Po skonštatovaní dodržania zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty na podanie odporovacej žaloby, pozitívnym vyhodnotením aktívnej legitimácie žalobcu ako správcu konkurznej podstaty úpadcu a žalovanej v 1/ a v 2/ rade ako osôb, v prospech ktorých bolo odporovaným právnym úkonom plnené, okresný súd posudzoval splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., a to existenciu ukracujúceho právneho úkonu. Vo vzťahu k posúdeniu jednotlivých podmienok odporovateľnosti právnych úkonov okresný súd konštatoval, že v konaní o uplatnení odporovacieho práva je bez ohľadu na to, ktorá osobitná skutková podstata odporovateľnosti je žalobcom uplatnená, potrebné primárne skúmať naplnenie všeobecných predpokladov odporovateľnosti právnych úkonov podľa ust. § 57 zákona č. 7/2005 Z.z., vo vzťahu ku ktorým povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje žalobcu. Základnou podmienkou odporovateľnosti právneho úkonu podľa ust. § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. je preukázanie existencie platného právneho úkonu dlžníka, ktorý sa týka majetku dlžníka a preukázanie ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z..
12. Žalobca ako aktívne legitimovaný subjekt je v konaní o uplatnenie odporovacieho práva povinný preukázať, že právny úkon dlžníka k okamihu jeho účinnosti ukrátil ktorúkoľvek, teda čo aj len jednu riadne prihlásenú pohľadávku veriteľa, ktorá existovala v čase, keď právny úkon dlžníka bol uskutočnený, resp. nadobudol účinnosť. Odporovateľnosť súčasne predpokladá existenciu právneho úkonu dlžníka, ktorým dôjde k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa, čo znamená, že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude môcť byť pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená buď vôbec alebo čiastočne. Súčasne musí ísť o pohľadávku, ktorá existovala v čase, keď bol úkon dlžníka uskutočnený, resp. nadobudol účinnosť a ktorá bola v konkurze riadne prihlásená a zistená.
13. Okresný súd poukázal na tvrdenia žalobcu, podľa ktorých napádal právne úkony, ktorými úpadca vrátil žalovanej v 1/ a v 2/ rade peňažné prostriedky na základe výdavkových pokladničných dokladov.
14. Základným predpokladom pre uplatnenie odporovateľnosti právneho úkonu je, že úkon, ktorému sa odporuje, je právny úkon dlžníka, týka sa majetku dlžníka podliehajúceho konkurzu, je platný, účinný, ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa a odporovacia žaloba je podaná včas. Žalobca tvrdil a okresnému súdu listinnými dôkazmi preukázal, že medzi úpadcom a žalovanými v 1/ a v 2/ rade existoval záväzkovo-právny vzťah, a to ústne uzavreté zmluvy o pôžičke medzi úpadcom a žalovanými, na základe ktorých žalovaná v 1/ a v 2/ rade poskytli ako spoločníčky úpadcu postupne peňažné prostriedky úpadcovi. Táto skutočnosť podľa okresného súdu vyplývala z predloženej účtovnej dokumentácie, kde sú peňažné pôžičky žalovaných v 1/ a v 2/ rade vedené ako záväzky z pôžičky, a to v časti Hlavnej knihy úpadcu za rok 2010 (č.l. 28 spisu), ako aj z vyjadrenia konateľa úpadcu zo dňa 29.08.2013 (č.l.
24 spisu). Uzavretie ústnych zmlúv o pôžičke a následné vrátenie finančnej hotovosti prostredníctvom pokladničných dokladov žalovaná v 1/ rade neoznačila za sporné. Namietala, že právny úkon nie je právnym úkonom, pretože ide iba o dôsledok, ktorý nastal na základe tomu predchádzajúcemu úkonu, ide len o právnu skutočnosť, ktorá spôsobila zánik záväzkov vzniknutých z právnych úkonov, ktorými boli čiastkové pôžičky. Z vyjadrenia žalovanej v 1/ rade vyplynulo, že k poskytnutiu pôžičiek medzi úpadcom a žalovanou v 1/ rade došlo. Na podporu uvedeného tvrdenia samotná žalovaná v 1/ rade okresnému súdu predložila Rámcovú zmluvu o zabezpečení finančných výpomocí spoločníčkami poskytovaných spoločnosti formou pôžičiek zo dňa 17. mája 2006 (č.l. 124 spisu). Podľa okresného súdu poskytovanie finančných dotácií úpadcovi žalovanou v 1/ rade vyplýva aj z písomného vyjadrenia doručeného okresnému súdu dňa 21.12.2017 (č.l. 117 spisu) a z predloženého výpisu z účtovnej evidencie úpadcu. Žalovaná v 2/ rade tvrdila, že k pôžičke peňazí, ani k plneniu na základe pokladničných dokladov nedošlo, avšak tieto skutočnosti ostali iba v rovine tvrdenia žalovanou v 2/ rade a okresnému súdu neboli žiadnym spôsobom preukázané. Okresný súd uzavrel a vyhodnotil dôkazný stav tak, že v danom prípade ide o platný právny úkon medzi úpadcom a žalovanými a tomuto je možné odporovať. Okresný súd nemal sporovými stranami preukázaný opak. Žalobca uniesol dôkazné bremeno o tom, že medzi úpadcom a žalovanými existoval právny vzťah, zmluva o pôžičke, rámcová zmluva a následné plnenie - vrátenie peňažnej hotovosti. Zmluva o pôžičke nemá obligatórne predpísanú písomnú formu a môže k jej uzavretiu dôjsť aj ústne. Zároveň nebolo v konaní preukázané, že vyplatenie finančných prostriedkov z účtu úpadcu na základe pokladničných dokladov by bolo použité za iným účelom ako za účelom splnenia záväzku - vrátenia pôžičky. Hotovostné operácie vykonané na základe výdavkových pokladničných dokladov boli premietnuté aj do účtovníctva úpadcu ako pôžičky, resp. záväzky.
15. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na ust. § 57 zákona č. 7/2005 Z.z., z ktorého vyplýva, že správca ako aktívne legitimovaná osoba je oprávnený podať odporovaciu žalobu za splnenia podmienok, ktoré je zároveň povinný v konaní o uplatnenom odporovacom práve aj preukázať: v čase, keď dlžník urobil napadnutý právny úkon, resp., kedy tento právny úkon nadobudol účinnosť, ukrátil ktorúkoľvek v zmysle čo aj len jednu riadne prihlásenú pohľadávku veriteľa, ktorá existovala v čase, t.j. vznikla, nemusela však byť splatná, keď bol právny úkon dlžníka urobený, resp. keď nadobudol účinnosť. Odporovateľnosť vo všeobecnosti predpokladá existenciu právneho úkonu dlžníka, ktorým dôjde k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa, to znamená, že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude môcť byť pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Zároveň musí ísť o pohľadávku, ktorá existovala v čase, keď bol právny úkon dlžníka urobený, resp. nadobudol účinnosť a ktorá bola veriteľom v konkurze riadne prihlásená a zistená. Aj v prípade, ak právnym úkonom dlžníka dôjde k zmenšeniu majetku dlžníka, nemožno sa úspešne domáhať odporovateľnosti, pokiaľ majetok dlžníka, ktorý mu ostal, postačuje na uspokojenie pohľadávky, nakoľko týmto úkonom dlžníka nedochádza k ukráteniu uspokojenia pohľadávky iného veriteľa. Stav majetku dlžníka pre potreby posúdenia, či konkrétnym právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov, je pritom potrebné skúmať k momentu uskutočnenia (účinnosti) odporovaného právneho úkonu, pretože len v kontexte zistených majetkových pomerov dlžníka (úpadcu) k uvedenému momentu možno hovoriť o tom, že právny úkon ukracuje uspokojenie (prihlásenej) pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
16. Súd prvej inštancie poukázal na Čl. 11 ods. 3 CSP, podľa ktorého žalobca ako správca úpadcu v zastúpení zvoleným právnym zástupcom vzhľadom k ich statusovému postaveniu a profesijnej odbornosti sa považujú za schopných konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou. K podanej žalobe o určenie neúčinnosti právnych úkonov bolo preto určujúce vyhodnotiť, či žalobca splnil svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť viažucu sa k ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z..
17. Okresný súd poukázal na to, že predpokladom odporovateľnosti právnych úkonov je objektívny ekonomický dôsledok vykonaných právnych úkonov. Rozhodujúcou skutočnosťou je, či v dôsledku uzatvorenia právneho úkonu došlo k zmenšeniu majetku dlžníka - úpadcu. Ak aj právnym úkonom dôjde k zmenšeniu majetku dlžníka - úpadcu, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa, pretože týmto úkonom dlžníka - úpadcu nedošlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky veriteľa. Je na žalobcovi, aby preukázal stav majetku úpadcu k momentu uskutočnenia napádaných právnych úkonov, či došlo k zmenšeniu možnosti uspokojenia pohľadávok veriteľov v čase uskutočnenia právnych úkonov, ktorí veritelia si prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní. Žalobca bol povinný preukázať, že majetok dlžníka - úpadcu po účinnosti odporovaných právnych úkonov už nestačil na úplné uspokojenie
pohľadávok veriteľov práve v dôsledku účinnosti odporovaných právnych úkonov. Predpokladom každej odporovateľnosti je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka - úpadcu, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka - úpadcu sa zníži, resp. ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. Žalobca nepreukázal, že majetok dlžníka - úpadcu pred účinnosťou odporovaných právnych úkonov stačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali k tomuto momentu pohľadávky voči dlžníkovi a po účinnosti odporovaných právnych úkonov došlo k ukráteniu ich uspokojenia, resp. po účinnosti odporovaných právnych úkonov sa miera ich uspokojenia ešte znížila. Okresný súd skonštatoval, že ani žalobcom navrhované dôkazy prezentované prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 12.02.2020 nesmerovali k dokázaniu a preukázaniu základnej hmotnoprávnej podmienky vyplývajúcej z ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., a to k dokázaniu kvalifikovaného zmenšenia majetku úpadcu odporovanými právnymi úkonmi k dátumu ich účinnosti v takej miere, že k tomuto momentu ich účinnosti existujúce, následne do konkurzu prihlásené pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka - úpadcu boli ukrátené.
18. Okresný súd mal za to, že žalobca v konaní nepreukázal základnú hmotnoprávnu podmienku odporovateľnosti právneho úkonu podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., čo viedlo k zamietnutiu žaloby v celom jej rozsahu. Z dôvodu, že ani ostatné žalobcom označené a k žalobe pripojené dôkazy nesmerovali k preukázaniu zmenšenia majetku dlžníka v dôsledku uzatvorených napádaných právnych úkonov, nebolo možné žalobe vyhovieť. Ďalšie skúmanie podmienok odporovateľnosti podľa ust. § 59, § 60 zákona č. 7/2005 Z.z. a argumentácia žalobcu, ktorá sa viazala k špecifickým podmienkam odporovateľnosti právnych úkonov ako zvýhodňujúceho, resp. ukracujúceho právneho úkonu by malo svoju relevanciu len v podmienkach tvrdenej a preukázanej základnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, ktorá žalobcom v konaní preukázaná nebola.
19. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní v 1/ a v 2/ rade boli v konaní v celom rozsahu úspešní, preto im okresný súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Žalobca nesúhlasil so závermi okresného súdu. Mal za to, že uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu všetkých zákonných podmienok odporovateľnosti právnych úkonov dlžníka, vrátane všeobecnej podmienky odporovateľnosti podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.. Žalobca mal za to, že okresný súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca uviedol, že predložil výdavkové pokladničné doklady, výpis pohybov na účte XXXXXX od 1.1.2010 do 31.12.2010 a od 1.1.2011 do 31.12.2011, účtovné dokumenty úpadcu, podľa ktorých vyplynulo, že úpadca bol už od 31.12.2009 v predlžení - existovalo záporné vlastné imanie, čo znamená, že hodnota jeho záväzkov prevyšovala hodnotu jeho majetku a tento stav trval aj v období rokov 2010, 2011, 2012, t.j. aj počas obdobia, kedy došlo k vykonaniu napadnutých právnych úkonov a ktoré napokon vyústili do vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu na návrh veriteľa (úpadca nesplnil svoju zákonnú povinnosť podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu):
- súvaha úpadcu za rok 2009
- súvaha úpadcu za rok 2010
- súvaha úpadcu za rok 2011
- súvaha úpadcu za rok 2012. Úpadca v čase svojho predlženia, t.j. v čase, kedy nemal dostatok majetku na uspokojenie svojich záväzkov a kedy mu vznikla zákonná povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu predlženia, odporovateľnými právnymi úkonmi poskytol žalovanej v 1/ rade peňažné plnenie vo výške 61.329,78 Eur a žalovanej v 2/ rade peňažné plnenie vo výške 61.329,78 Eur. V čase svojho úpadku bol úpadca povinný riešiť túto situáciu formou konkurzu, avšak prednostne uspokojil v plnej výške pohľadávky žalovaných ako svojich spriaznených veriteľov. Pokiaľ by úpadca riadne plnil svoju zákonnú povinnosť podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu, tak by pohľadávky spriaznených veriteľov neboli uspokojené vôbec, resp. len v minimálnom rozsahu, až po úplnom uspokojení ostatných prihlásených veriteľov. Podľa žalobcu suma vo výške 122.659,56 Eur vyplatená žalovaným odporovateľnými právnymi úkonmi, mala slúžiť na pomerné uspokojenie pohľadávok ostatných nespriaznených veriteľov úpadcu. Práve o túto sumu bolo ukrátené uspokojenie pohľadávok veriteľov úpadcu. Žalobca mal za to, že v konaní pred okresným súdom predložil dôkazy o tom, že v čase vykonania odporovateľných úkonov
existovali prinajmenšom nasledovné splatné záväzky úpadcu voči iným veriteľom, ktoré v rozhodnom čase neboli zo strany úpadcu uspokojené a ktoré si títo veritelia úpadcu museli prihlásiť do konkurzu na majetok úpadcu, pričom v zmysle ust. § 32 ods. 17 zákona č. 7/2005 Z.z. sa považujú za zistené. Išlo o pohľadávku veriteľa Slovenská republika - Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica, Daňový úrad Žilina v celkovej výške 51.844,91 Eur, pohľadávky veriteľa Sociálna poisťovňa v Bratislave vo výške 37.985,68 Eur, pohľadávky veriteľa DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. v celkovej výške 11.740,64 Eur, pohľadávka veriteľa Y. G.. vo výške 11.441,90 Eur, pohľadávky veriteľa FEGA FROST, s.r.o. v celkovej výške 2.988,78 Eur, pohľadávky veriteľa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v celkovej výške 80,- Eur, pohľadávky veriteľa Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. v celkovej výške 3.474,30 Eur, ktoré pohľadávky existovali v čase urobenia odporovateľných právnych úkonov a ktoré si títo veritelia úpadcu prihlásili do konkurzu na majetok úpadcu vo výške 119.556,21 Eur.
21. Žalobca poukázal na to, že v konaní predložil dôkazy, z ktorých vyplývala hodnota majetku podliehajúceho konkurzu úpadcu v zmysle aktuálneho súpisu konkurznej podstaty úpadcu vo výške 7.465,05 Eur, ako aj, že hodnota zistených pohľadávok prihlásených veriteľov, ktoré majú byť z tohto majetku uspokojené, zodpovedá sume vo výške 170.199,65 Eur, z toho pohľadávky veriteľov existujúce v čase vykonania odporovateľných úkonov vo výške 119.556,21 Eur a z ktorých teda vyplýva, že majetok, ktorý podlieha konkurzu úpadcu, nestačí na uspokojenie pohľadávok prihlásených do konkurzu úpadcu.
22. Žalobca poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41CoKR/16/2015 zo dňa 23.09.2015, právoplatné a vykonateľné dňa 05.11.2015, ktorým Krajský súd v Banskej Bystrici uložil konateľom úpadcu, medzi nimi aj žalovaným, povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu sumu 6.640,- Eur ako sankciu za porušenie povinnosti podať v mene úpadcu včas návrh na vyhlásenie konkurzu. Podľa žalobcu ide o ďalší dôkaz, ktorý preukázal to, že úpadca bol v čase vykonania odporovateľných úkonov v predlžení a že bol v tom čase povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu.
23. Podľa žalobcu z jednotlivých dôkazov jednoznačne vyplynulo splnenie všetkých zákonných podmienok úspešnej odporovateľnosti právnych úkonov dlžníka, vrátane splnenia podmienky podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. s poukazom aj na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 1. júla 2014, sp. zn. 25 CoKR 2/2014. Podľa žalobcu vychádzajúc z predložených dôkazov možno konštatovať, že ak by odporovateľné úkony napadnuté žalobou žalobcu neboli vykonané, suma 122.659,56 Eur, t.j. hotovosť z pokladne úpadcu vyplatená žalovaným, by mohla byť použitá na uspokojenie vyššie označených pohľadávok prihlásených veriteľov v celkovej výške 119.556,21 Eur, t.j. tieto pohľadávky by nebyť odporovateľných právnych úkonov boli uspokojené v rozsahu 100 %. Z predložených dôkazov vyplýva, že v priamej príčinnej súvislosti s odporovateľnými právnymi úkonmi dlžníka došlo k zmenšeniu rozsahu uspokojenia označených pohľadávok prihlásených a zistených veriteľov úpadcu zo 100 % na 4,39 %. Žalobca poukázal na rozhodovaciu prax súdov v otázke posudzovania splnenia podmienky odporovateľnosti podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., od ktorej sa napadnutý rozsudok okresného súdu výrazne odchýlil, a to konkrétne s odkazom na rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10Cbi 3/2009-289 zo dňa 05.09.2014, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14CoKR/40/2014 zo dňa 19.11.2015. Tieto rozhodnutia sa zaoberali skutkovo obdobným prípadom, išlo o započítací právny úkon, t.j. úkon, ktorým došlo tak, ako v tomto prípade, k uspokojeniu pohľadávky určitého veriteľa. Žalobca poukázal na časť z odôvodnenia rozhodnutia. Žalobca uviedol, že na základe vykonaných dôkazov došlo k nesprávnym skutkovým zisteniam, okresný súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané. Podľa žalobcu okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, neprihliadol k preukázaniu splnenia všeobecnej podmienky odporovateľnosti podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ako aj osobitných podmienok odporovateľnosti zvýhodňujúceho a ukracujúceho úkonu, čím podľa žalobcu je naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Okresný súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Podľa žalobcu okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku prevažne teoreticky opisuje, čo mal žalobca preukázať a čo údajne nepreukázal, pričom sa vôbec nezaoberal konkrétnymi dôkazmi, ktoré žalobca v konaní predložil a ich vyhodnotením. Okresný súd neuvádza, aké dôkazy žalobca na preukázanie splnenia podmienky odporovateľnosti podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. predložil, ani ako ich súd vyhodnotil. Okresný súd neuvádza, prečo všetky dôkazy, a to predloženú účtovnú dokumentáciu úpadcu, prihlášky pohľadávok prihlásených veriteľov, zoznam prihlásených pohľadávok, nepovažuje za dostatočné. Žalobca poukázal na ust. § 220 ods. 2 CSP a považoval odôvodnenie
rozsudku okresného súdu za nedostatočné a tým postihnuté inou vadou v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP.
24. Žalobca v rámci odvolacieho návrhu navrhol, aby sa vyhlásili odporované právne úkony za neúčinné, s povinnosťou žalovaných vrátiť žalobcovi do všeobecnej podstaty úpadcu MALACHYT SK, s. r. o., so sídlom Nám. SNP 2/2, 015 01 Rajec, IČO: 36 436 534, sumu vo výške 61.329,78 Eur a sumu 61.329,78 Eur. Žalobca si súčasne uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania, vrátane trov právneho zastúpenia.
25. K doručenému odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná v 1/ rade prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne. Vo vyjadrení uviedla, že žalobca v odvolaní nepoukazuje na žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal. Žalovaná v 1/ rade má za to, že rozsudok okresného súdu je vecne a právne správny, obsahuje presvedčivé odôvodnenie a spĺňa atribúty vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP. Odporovať možno len tým úkonom, ktoré ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, pričom ukrátenie uspokojenia niektorej u prihlásených pohľadávok je základnou a všeobecnou podmienkou každej skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu, bez ktorej právo odporovať právnemu úkonu nevznikne. Podľa žalovanej v 1/ rade žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a uvedené skutočnosti nepreukázal.
26. Podľa názoru žalovanej v 1/ rade, žalobca bol povinný pri odporovateľnej žalobe ktorú podal, preukázať stav majetku úpadcu pred účinnosťou odporovaného právneho úkonu a jeho kvalifikované zmenšenie, bol povinný preukázať rozsah, stav a hodnotu majetku úpadcu k momentu účinnosti odporovaných právnych úkonov. Žalobca v priebehu konania nepredložil také tvrdenia a dôkazy, ktorými by preukázal rozsah, stav a hodnotu majetku úpadcu k momentu účinnosti odporovaných právnych úkonov. Žalobca nepreukázal, ktorá konkrétna prihlásená a zistená pohľadávka exitovala, resp. vznikla pred odporovateľnými právnymi úkonmi, ktorá po účinnosti odporovaných právnych úkonov nemohla byť uspokojená práve z titulu zmenšenia majetku úpadcu práve odporovanými právnymi úkonmi. Odporovaný právny úkon je ukracujúcim právnym úkonom len vtedy, ak ním dôjde k zmenšeniu majetku úpadcu tak, že z neho nie je možné uspokojiť splatné pohľadávky veriteľov, existujúce v čase vykonania takéhoto úkonu, ktoré pohľadávky boli zároveň prihlásené do konkurzného konania a boli v konkurznom konaní zistené s tým, že ukrátenie sa nemôže len predpokladať, musí byť preukázané.
27. Podľa žalovanej v 1/ rade žalobca tak v konaní pred okresným súdom ako aj v podanom odvolaní len vo všeobecnosti poukazoval na dôkazy založené v súdnom spise, najmä na výdavkové pokladničné doklady, ktoré považuje za právne úkony, ktorým odporuje, súvahy úpadcu, prihlášky pohľadávok veriteľov, zoznam prihlásených pohľadávok do konkurzu úpadcu, avšak v priebehu konania ani v podanom odvolaní žalobca nepreukázal skutočnosti, na ktoré žalovaná v 1/ rade poukazuje v bode 7. vyjadrenia, t.j. žalobca nepreukázal, ktorá konkrétna prihlásená a zistená pohľadávka existovala, resp. vznikla pred odporovateľnými právnymi úkonmi úpadcu, ktorá po účinnosti odporovaných právnych úkonov nemohla byť uspokojená práve z titulu zmenšenia majetku úpadcu práve odporovanými právnymi úkonmi.
28. Žalovaná v 1/ rade mala za to, že predmet žaloby nie je spôsobilým predmetom odporovacej žaloby, pretože odporovať možno len právnemu úkonu. Vymedzený predmet odporovacej žaloby je vyjadrením dôsledku, ktorý nastal na základe tomuto dôsledku predchádzajúceho úkonu. Podľa žalovanej v 1/ rade žalobca nevymedzil v žalobe právne úkony v zmysle ust. § 34 Občianskeho zákonníka, a preto okresný súd mal žalobu zamietnuť bez ďalšieho skúmania a dokazovania, ak žalobca odporuje dôsledku vrátenia peňažnej sumy úpadcom žalovanej v 1/ rade a nie právnemu úkonu. Žalovaná v 1/ rade navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny s priznaním trov odvolacieho konania.
29. Žalovaná v 2/ rade sa k doručenému odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
30. Postupom okresného súdu vyjadrenie žalovanej v 1/ rade bolo doručené žalobcovi s možnosťou vyjadrenia sa k nemu, ktorú možnosť žalobca v lehote určenej okresným súdom a ani do momentu konania krajského súdu nevyužil (č.l. 272, 272A spisu).
31. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalobcu a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok
okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
32. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/7/2021-287 zo dňa 20.09.2021, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 12.10.2021 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
33. Primárne krajský súd uvádza, že základom jeho konania a rozhodovania bolo odvolanie žalobcu zo dňa 24.03.2020 a v ňom vyjadrené odvolacie dôvody, keď žalobca namietal v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že uniesol bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu všetkých zákonných podmienok odporovateľnosti právnych úkonov dlžníka, vrátane všeobecnej podmienky odporovateľnosti podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“). Žalobca mal za to, že rozsudok okresného súdu je nedostatočne odôvodnený, ktorý nedostatok má za následok to, že konanie je postihnuté inou vadou v zmysle ust. § 565 ods. 1 písm. d) CSP. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu súčasne vyslovil, že okresný súd v rámci svojho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nedal dostatočnú a presvedčivú odpoveď na otázku, ktorá súvisela s poskytovanou súdnou ochranou.
34. Krajský súd rozsudok okresného súdu posudzoval v rozsahu a medziach odvolacích dôvodov žalobcu.
35. Krajský súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, napadnutého rozsudku okresného súdu, jeho odôvodnenia konštatuje, že toto spĺňa náležitosti vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP, preto krajský súd mal spôsobilý predmet posudzovania, a to rozsudok okresného súdu s odôvodnením v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP. Krajský súd poukazuje na to, že rozsah odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu je závislý od predmetu súdneho konania, rozsahu vykonaných dôkazov, poskytnutých prostriedkov procesného útoku, resp. procesnej obrany sporových strán. Ako podstatné podľa krajského súdu je nevyhnutné poukázať na predmet súdneho konania, a to žalobu žalobcu o určenie neúčinnosti právneho úkonu dlžníka voči veriteľom dlžníka, u ktorej základným hmotnoprávnym predpokladom je vo vyvolanom súdnom spore preukázať primárnu podmienku vyplývajúcu z ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., a to či ide o ukracujúce právne úkony, ktorým sa podanou žalobou odporuje. Okresný súd správne postupoval, keď v prvom rade hodnotil, či žalobca v rámci svojej dôkaznej povinnosti preukázal hmotnoprávnu podmienku, a to či právne úkony ktorým odporoval sú úkonmi ukracujúcimi. Ak k tejto základnej hmotnoprávnej podmienke okresný súd viazal svoje odôvodnenie tak po skutkovej, ako aj právnej stránke, má za to krajský súd, že rozsudok okresného súdu je odôvodnený, pretože dal odpoveď na právne významnú a relevantnú otázku sporovej právnej veci, keď hodnotil, či právne úkony určenia neúčinnosti ktorých sa žalobca domáhal, sú alebo nie sú ukracujúcimi právnymi úkonmi, vo vzťahu k čomu bol žalobca nositeľom tak povinnosti tvrdenia, ako aj dôkaznej povinnosti. Krajský súd uvádza, že vo všeobecnosti súd uvedie svoje právne východiská v teoretickej rovine, ktoré potom aplikuje na okolnosti konkrétnej sporovej veci. Takto postupoval aj okresný súd, keď najskôr vo všeobecnosti vymedzil k hmotnoprávnej podmienke ukracujúceho právneho úkonu, čo je pri tejto hmotnoprávnej podmienke dôkaznou povinnosťou žalobcu a následne to premietol na skutkový stav zistený v danej veci. V súlade s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR odôvodnenie napadnutého rozhodnutia okresného súdu jasne a zrozumiteľne dalo odpoveď na rozhodujúcu skutkovo a právne významnú relevantnú otázku súvisiacu s predmetom súdnej ochrany v spojení s obranou proti takémuto uplatneniu, pokiaľ okresný súd zhodnocoval dôkazný stav vo väzbe na ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.. Krajský súd konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného súdu je rozhodnutím, ktoré má zákonom vyžadované náležitosti v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP. Nevyhodnotil preto ako relevantný odvolací dôvod žalobcu v tom, že by rozsudok okresného súdu nemal riadne odôvodnenie.
36. K odvolaciemu dôvodu žalobcu k nesprávnosti skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci krajský súd úvodom svojho ďalšieho odôvodnenia uvádza, že záver o ukrátení veriteľov dlžníka - úpadcu nebolo možné bez ďalšieho prijať len z obsahu žalobcom predložených a vykonaných dôkazov, keďže tieto neposkytovali porovnanie stavu majetku pred uskutočnením napadnutých právnych úkonov a po ich účinnosti a neumožňovali tak vyhodnotiť kvalifikovaný skutkový a právny dopad právnych úkonov dlžníka v jeho majetkovej sfére.
37. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu krajský súd uvádza, že okresný súd predtým ako pristúpil ku skúmaniu osobitných skutkových podstát podanej odporovacej žaloby, čo v danej veci bolo odporovanie právnym úkonom žalovaných s úpadcom ako zvýhodňujúcim právnym úkonom podľa ust. § 59 v spojení s ust. § 60 zákona č. 7/2005 Z.z., správne najskôr skúmal základný hmotnoprávny predpoklad odporovacej žaloby vyplývajúci z ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.. Je už rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov ustálené, že pokiaľ nie je preukázaný základný hmotnoprávny predpoklad odporovacej žaloby, vyplývajúci z ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., nie je možné ani posudzovať osobitné skutkové podstaty odporovateľnosti právnych úkonov.
38. Žalobca odporoval právnym úkonom uskutočneným medzi úpadcom a žalovanými, podľa ktorých úpadca vrátil žalovaným peňažné prostriedky, čím ide o neúčinné právne úkony, pretože nimi došlo k zvýhodneniu žalovaných na úkor iných veriteľov úpadcu. Podľa výsledkov dokazovania okresný súd skonštatoval, že úkony pôžičiek uzavreté medzi úpadcom a žalovanými boli platnými právnymi úkonmi, čo dotvrdil dôkaz predložený v konaní pred okresným súdom, a to Rámcová zmluva o zabezpečení finančných výpomocí spoločníčkami poskytovaných úpadcovi - MALACHYT SK, s. r. o., IČO: 36 436 534 formou pôžičiek. K poskytnutiu pôžičiek došlo, čo nebolo v rámci vykonaných dôkazov pred okresným súdom v odvolacom konaní žalobcom namietané. Žalobca mal za to, že úkony, ktoré boli predmetom odporovacej žaloby a ktorými úpadca vrátil žalovaným v 1/ a v 2/ rade peňažné prostriedky, sú úkonmi právne neúčinnými. Vo vzťahu k tomuto tvrdeniu okresný súd správne poukázal na to, že odporovať možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Až keď je naplnený tento základný hmotnoprávny predpoklad odporovateľnosti právneho úkonu, t.j. ak je v súdnom spore preukázaný, až následne je možné sa zaoberať osobitnými skutkovými podstatami odporovacej žaloby, v danej veci v zmysle ust. § 59 v spojení s § 60 zákona č. 7/2005 Z.z..
39. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané poskytnutie pôžičiek žalovanou v 1/ a v 2/ rade úpadcovi, u ktorého boli spoločníčkami. Žalobca v súvislosti s odporovaním úkonov, ktorými úpadca vrátil žalovaným v 1/ a v 2/ rade peňažné prostriedky označil dôkazy, a to Hlavnú knihu úpadcu za rok 2010, 2011, výdavkové pokladničné doklady, súvahu úpadcu za rok 2009 až 2012, prihlášky veriteľov.
40. Okresný súd k dôkazom označeným žalobcom a vykonaných vyjadril svoje skutkové ako aj právne závery v odsekoch 18. až 22. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu a vecne správne skonštatoval, že žalobca nepreukázal to, že majetok dlžníka - úpadcu pred účinnosťou odporovaných právnych úkonov stačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali k tomuto momentu existujúce pohľadávky voči dlžníkovi, ktoré boli prihlásené do konkurzu a po účinnosti odporovaných právnych úkonov došlo k ukráteniu ich uspokojenia, resp. že majetok dlžníka už nestačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov. Ak z tohto dôvodu nesplnenia dôkaznej povinnosti žalobcom okresný súd žalobu zamietol, tak jeho rozhodnutie bolo správne.
41. K odvolaciemu dôvodu žalobcu o spôsobe hodnotenia vykonaných dôkazov okresným súdom krajský súd uvádza, že hodnotenie dôkazov súdom je vecou jeho vnútorného presvedčenia z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, ako aj jeho logického myšlienkového postupu. Žalobca nielen v konaní pred okresným súdom, ale aj v odvolacom konaní, v ním podanom odvolaní poukázal na predložené dôkazy, a to účtovné dokumenty úpadcu, z ktorých podľa žalobcu malo vyplynúť, že už od 31.12.2009 bol úpadca v predlžení. Žalobca v odvolaní rovnako ako aj pred okresným súdom poukázal na to, že v čase vykonania odporovateľných úkonov existovali splatné záväzky úpadcu voči iným veriteľom, ktoré nemohli byť zo strany úpadcu uspokojené a ktoré boli prihlásené do konkurzu na majetok úpadcu s poukazom aj na prihlášky veriteľov. Žalobca v odvolaní poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41CoKR/16/2015 zo dňa 23.09.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.11.2015, ktorým súd uložil konateľom úpadcu, medzi nimi aj žalovaným,
povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu sumu 6.640,- Eur ako sankciu za porušenie povinnosti podať v mene úpadcu včas návrh na vyhlásenie konkurzu. Podľa žalobcu a jeho tvrdení v odvolaní toto uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici je ďalším dôkazom, ktorý preukazuje, že úpadca bol v čase vykonania odporovateľných úkonov v predlžení. Žalobca poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14CoKR/40/2014 zo dňa 19.11.2015.
42. K sumáru dôkazov označených žalobcom a vykonaných pred okresným súdom v spojení so závermi okresného súdu sa zo strany krajského súdu uvádza, že tieto dôkazy neposkytovali porovnanie stavu majetku pred uskutočnením odporovaných právnych úkonov a po ich účinnosti, preto žalobcom poskytnuté tvrdenia a dôkazy nedali základ pre vyvodenie kvalifikovaného dopadu napadnutých právnych úkonov dlžníka - úpadcu v jeho majetkovej sfére, t.j. s dôsledkom ukrátenia uspokojenia veriteľmi prihlásených a zistených pohľadávok úplne, resp. sčasti. Z dôkazov predložených žalobcom, z účtovnej dokumentácie úpadcu, doložených hlavných kníh úpadcu, účtovných obratov, súvah nevyplynulo, aká bola hodnota majetku dlžníka - úpadcu v momente pred uskutočnením odporovaných právnych úkonov a aká hodnota majetku úpadcu - dlžníka bola po účinnosti týchto odporovaných právnych úkonov, t.j. dôkazy predložené žalobcom neposkytovali porovnanie stavu majetku pred uskutočnením napadnutých právnych úkonov a po ich účinnosti, a tým neumožňovali vyhodnotiť kvalifikovaný dopad právnych úkonov dlžníka - úpadcu v jeho majetkovej sfére. Dokazovanie v tomto smere bolo úlohou žalobcu, ktorý disponuje viacerými prostriedkami, možnosťami, v spojení aj s Čl. 11 ods. 3 CSP, aby takýto kvalifikovaný dopad na majetkový substrát dlžníka - úpadcu napádanými právnymi úkonmi preukázal a dokázal, že sa malo jednať o ukracujúce právne úkony. Okresný súd správne vyhodnotil, že žalobca nepreukázal, že majetok úpadcu pred účinnosťou odporovaných právnych úkonov stačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali k tomuto momentu existujúce pohľadávky následne prihlásené do konkurzu voči úpadcovi a ďalej nepreukázal to, že po vykonaní týchto právnych úkonov došlo k takému zmenšeniu majetku dlžníka, ktorý nestačil na plné uspokojenie pohľadávok veriteľov, resp. po účinnosti odporovaných právnych úkonov sa miera uspokojenia veriteľov dlžníka - úpadcu znížila. Okresný súd preto dôkazný stav správne skutkovo vyhodnotil, nedošlo k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak mal za to, že žalobca nepreukázal základný hmotnoprávny predpoklad pre odporovaciu žalobu, a to, že išlo o ukracujúce právne úkony. Pokiaľ aj žalobca odporoval právnym úkonom s poukazom na ust. § 59 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. ako zvýhodňujúcim právnym úkonom, urobeným v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, ak na strane žalovaných v 1/ a v 2/ rade išlo o spoločníkov úpadcu - dlžníka, tak úpadok dlžníka sa v takomto prípade predpokladá, avšak nepredpokladá sa, že ide o ukracujúce právne úkony, ktorú hmotnoprávnu podmienku ukracujúcich právnych úkonov v zmysle ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. žalobca vo vyvolanom súdnom spore musí preukázať.
43. Krajský súd považuje za potrebné k odvolacím dôvodom žalobcu uviesť to, že úpadok vo forme predlženia alebo insolvencie ešte neznamená kvalifikované zmenšenie majetkového substrátu úpadcu, nepreukazuje, že ide o ukracujúci právny úkon. Úpadok nedáva odpoveď na základnú primárnu hmotnoprávnu podmienku odporovateľnosti právnych úkonov, t.j. či došlo k ukráteniu veriteľov. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41CoKR/16/2015 zo dňa 23.09.2015, ktorým malo byť uložené konateľom úpadcu a medzi nimi aj žalovaným povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu sumu 6.640,- Eur ako sankciu za porušenie povinnosti podať v mene úpadcu včas návrh na vyhlásenie konkurzu, tak toto rozhodnutie rieši osobitné právne povinnosti upravené zákonom č. 7/2005 Z.z., vzťahujúce sa k včasnému podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu. Dané rozhodnutie nijakým spôsobom nepreukazuje hmotnoprávnu podmienku vyplývajúcu z ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., a to, že by išlo v prípade odporovacej žaloby o ukracujúce právne úkony.
44. Zoznam veriteľov, sumy pohľadávok veriteľov s doložením knihy úpadcu ako označených dôkazov žalobcom, t.j. Hlavná kniha úpadcu za rok 2010, Hlavná kniha úpadcu za rok 2011, ďalej označený dôkaz súvah úpadcu za roky 2009 až 2012, prihlášky veriteľov, doloženie účtovných dokumentov, a to výdavkových pokladničných dokladov sú dôkazmi, ktoré boli vykonané pred okresným súdom, avšak v súhrnnosti nevypovedajú o základnej zákonnej hmotnoprávnej podmienke vyplývajúcej z ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., a to tomu, že úkony, ktorým žalobca podanou žalobou odporoval, sú ukracujúcimi právnymi úkonmi. Z týchto žalobcom predložených a okresným súdom vykonaných dôkazov nebolo žalobcom preukázané to, resp. nevyplývalo to, že majetok úpadcu v akej vyjadrenej finančnej kondícii pred účinnosťou žalobcom odporovaných právnych úkonov bol v
stave, ktorý zabezpečoval uspokojenie pohľadávok veriteľov úpadcu úplne, resp. sčasti a porovnaním majetku úpadcu, jeho hodnoty, ktorý už po účinnosti odporovaných právnych úkonov v dôsledku nich neumožňoval uspokojenie k tomuto momentu zistených pohľadávok veriteľov z majetku úpadcu. Len samotné predloženie týchto listinných dôkazov, bez toho aby z nich bolo preukázané a vyplynuli „veličiny“ stavu porovnania majetku úpadcu pred účinnosťou odporovaných právnych úkonov a po účinnosti odporovaných právnych úkonov, neboli tak dôkazmi, ktorými by žalobca preukázal, že u odporovaných právnych úkonov išlo o ukracujúce právne úkony. Súpis alebo existencia samotných pohľadávok iných veriteľov úpadcu nie je bez ďalšieho preukázaním hmotnoprávnej podmienky ukracujúceho právneho úkonu, ktorému právnemu úkonu, resp. ktorým úkonom žalobca odporoval. Krajský súd dodáva, že žalobcom predložené účtovné doklady úpadcu - dlžníka a z týchto dokladov vyplývajúce číselné údaje sami osobe bez predloženia dôkazu, z obsahu ktorého by vyplynulo porovnanie stavu majetku úpadcu pred účinnosťou napádaných právnych úkonov so stavom majetku po účinnosti napádaných právnych úkonov, nemôžu byť dôkazmi s výpovednou hodnotou, ktoré by predstavovali záver kvalifikovaného dopadu na majetkový substrát úpadcu z titulu uskutočnených odporovaných právnych úkonov. Zo strany žalobcu nebolo v rámci jeho dôkaznej povinnosti poskytnuté majetkové vyhodnotenie úpadcu - dlžníka, t.j. či majetkové pomery dlžníka - úpadcu v období uskutočnenia, resp. účinnosti odporovaných právnych úkonov spôsobili ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľmi prihlásených a zistených v konkurze. Krajský súd zvýrazňuje, že nie je úlohou súdu z predložených účtovných dokladov, obratov na účtoch počítať a zisťovať, aká bola hodnota majetku dlžníka - úpadcu v momente pred uskutočnením odporovaných právnych úkonov a po ich uskutočnení. Túto dôkaznú povinnosť má žalobca v spojení s podanou odporovacou žalobou vo väzbe na hmotnoprávnu podmienku vyplývajúcu z ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ku splneniu ktorej je žalobca vybavený nielen svojou profesionalitou, ale aj odbornosťou, pokiaľ je v dispozícii žalobcu, aby si takéto dôkazy v rámci výkonu svojej profesijnej povinnosti zabezpečil a predložil súdu.
45. Krajský súd v súvislosti s prijatými závermi v odôvodnení svojho rozsudku s konštatovaním správnych skutkových zistení, ako aj správneho právneho posúdenia okresným súdom poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/31/2020 zo dňa 29. apríla 2021, konkrétne odsek 16. odôvodnenia tohto rozhodnutia. Dovolací súd uviedol, že hoci nie je oprávnený hodnotiť skutkové závery, považoval za potrebné dodať, že dovolateľ v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom, neuviedol žiadne argumenty spôsobilé zmeniť, resp. spochybniť správnosť zistených skutkových záverov. V konaní v tejto veci bolo jednoznačne preukázané, že zo strany žalobcu nebola náležite splnená povinnosť tvrdenia a nedošlo ani k uneseniu dôkazného bremena vo vzťahu k naplneniu všeobecného predpokladu odporovateľnosti právneho úkonu, a to k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka v zmysle ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.. Preukazovaním úpadku dlžníka nie je preukázaný predpoklad vyplývajúci z ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z..
46. K poukazu žalobcom na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14CoKR/40/2014 zo dňa 19.11.2015 krajský súd uvádza, že v tejto inej veci išlo o skutkovú a právnu situáciu, ktorú nie je možné stotožniť so skutkovou a právnou situáciou v predmetnej prejednávanej sporovej právnej veci. V konaní pod sp. zn. 14CoKR/40/2014 sa riešil stav úkonu započítania. Nie je možné izolovane tak, ako to uviedol žalobca v odvolaní, vynímať len niektoré časti odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu sp. zn. 14CoKR/40/2014. Každú sporovú právnu vec je potrebné hodnotiť so zreteľom na skutkové okolnosti s následným právnym zhodnotením. Je potrebné prihliadnuť na aktuálnu rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov, z ktorej vyplýva, že dôkazné bremeno pri odporovacích žalobách na preukázanie hmotnoprávnej podmienky ukracujúceho právneho úkonu v zmysle ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. nesie žalobca. Pri nepreukázaní zodpovedá na neúspech v sporovom konaní, keď jeho žaloba je zamietnutá.
47. Krajský súd nezistil relevantnosť ani jedného z odvolacích dôvodov žalobcu, preto vo vyvolanom odvolacom konaní napadnutý rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením potvrdil ako vecne správne rozhodnutie.
48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli úspešné žalované v 1/ a v 2/ rade. Z dôvodu úspešnosti bolo rozhodnuté tak, že žalovaná v 1/ rade má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením
po právoplatnosti rozhodnutia za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP. Krajský súd zistil, že v odvolacom konaní na strane žalovanej v 2/ rade žiadne trovy nevznikli, keďže žalovaná v 2/ rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrovala, preto krajský súd rozhodol tak, že žalovanej v 2/ rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, čo je v súlade aj s procesnou ekonómiou civilného sporového konania podľa Čl. 17 CSP s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28. februára 2018.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.