Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26Cbi-42-2014.pdf
PDF · 138.74 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cbi/42/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Bargelovou v právnej veci žalobcu: Crossdefault Management Group, k. s. so sídlom: L. 2, 811 01 Bratislava, sídlo kancelárie: D. Dlabača 28, 010 01 Žilina, IČO: 45 462 801, správca konkurznej podstaty úpadcu: MALACHYT SK, s.r.o. „v konkurze" so sídlom: Nám. SNP 2/2, 015 01 Rajec, IČO: 36 436 534 proti žalovaným: X./ M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom: G. XXX/X, XXX XX L., právne zast.: JUDr. Anna Kecerová Veselá, advokátka so sídlom: Námestie SNP 2/2, 015 01 Rajec, IČO: 37 908 928, X./ F.. H. I. ml., nar. XX.XX.XXXX, bytom: E. č. XX, XXXX L., I. konfederácia, právne zast.: JUDr. Ján Vinarčík, advokát so sídlom: Pod Rybou 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 950 550 o určenie neúčinnosti právneho úkonu dlžníka voči veriteľom dlžníka takto
rozhodol:
Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalovaní 1./ a 2./ majú voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca v postavení správcu konkurznej podstaty úpadcu sa voči žalovaným 1./ a 2./ domáhal žalobou doručenou súdu 05.06.2014, aby súd určil, že právny úkon zo dňa 02.09.2010, ktorým úpadca vrátil žalovanej 1./ peňažné prostriedky v hotovosti v sume 34.348,18-Eur, právny úkon zo dňa 12.03.2011, ktorým úpadca vrátil žalovanej 1./ peňažné prostriedky v hotovosti v sume 886,63-Eur, právny úkon zo dňa 01.09.2011, ktorým úpadca vrátil žalovanej 1./ peňažné prostriedky v hotovosti v sume 23.591,37- Eur, právny úkon zo dňa 06.12.2011, ktorým úpadca vrátil žalovanej 1./ peňažné prostriedky v hotovosti v sume 2.503,60-Eur, je voči konkurzným veriteľom konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu - obchodnej spoločnosti MALACHYT SK, s.r.o. so sídlom Nám. SNP 2/2, 015 01 Rajec, IČO: 36 436 534 Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 20.05.2013 pod spisovou značkou 3K/34/2012, zápis v obchodnom registri OS Žilina, oddiel Sro, vložka č. 16834/L právne neúčinný (ďalej „právne úkony žalovanej 1./). Zároveň žiadal, aby žalovaná 1./ bola povinná vrátiť žalobcovi do všeobecnej podstaty úpadcu sumu vo výške 61.329,70-Eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalobca žiadal určiť, že právny úkon zo dňa 02.09.2010, ktorým úpadca vrátil žalovanej 2./ peňažné prostriedky v hotovosti v sume 34.348,18-Eur, právny úkon zo dňa 12.03.2011, ktorým úpadca vrátil žalovanej 2./ peňažné prostriedky v hotovosti v sume 886,63-Eur, právny úkon zo dňa 01.09.2011, ktorým úpadca vrátil žalovanej 2./ peňažné prostriedky v hotovosti v sume 23.591,37-Eur, právny úkon zo dňa 06.12.2011, ktorým úpadca vrátil žalovanej 2./ peňažné prostriedky v hotovosti v sume 2.503,60- Eur, je voči konkurzným veriteľom konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu - obchodnej spoločnosti MALACHYT SK, s.r.o. so sídlom Námestie SNP 2/2, 015 01 Rajec, IČO: 36 436 534 Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 20.05.2013 pod spisovou značkou 3K/34/2012, zápis v obchodnom registri OS Žilina, oddiel Sro, vložka č. 16834/L právne neúčinný (ďalej „právne úkony žalovanej 2./) a
žalovaná 2./ je povinná vrátiť žalobcovi do všeobecnej podstaty úpadcu sumu vo výške 61.329,78-Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Žalobca žalobu odôvodnil skutočnosťou, že Uznesením Okresného súdu Žilina, číslo konania 3K/34/2012 zo dňa 20.05.2013 súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu MALACHYT SK, s.r.o. so sídlom Námestie SNP 2/2, 015 01 Rajec, IČO: 36 436 534 (ďalej „úpadca“), pričom úpadcovi ustanovil za správcu konkurznej podstaty spoločnosť Crossdefault Management Group, k. s. so sídlom kancelárie D. Dlabača 28, 010 01 Žilina. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 111/2013 dňa 11.06.2013. Na základe neformálne uzatvorených ústnych zmlúv o pôžičke žalovaná 1./ a žalovaná 2./ poskytli ako spoločníčky úpadcu úpadcovi postupne peňažné pôžičky vyplývajúce z predložených účtovných dokladov úpadcu, pričom na začiatku roka 2010 predstavovala výška záväzku z pôžičky voči žalovanej 1./ výšku 34.348,18- Eur (riadok 365.2 hlavnej knihy úpadcu za rok 2010) a voči žalovanej 2./ výšku 132.051,67- Eur (riadok 365.1 hlavnej knihy úpadcu za rok 2010). Jednotlivé zmluvy o pôžičke sa v účtovnej evidencii úpadcu podľa vyjadrenia konateľa úpadcu nenachádzajú. Úpadca vyplatil žalovanej 1./ v hotovosti na základe pokladničných výdavkových účtovných dokladov úpadcu v období rokov 2010 a 2011 finančné prostriedky z titulu vrátenia poskytnutej pôžičky a to dňa 02.09.2010 sumu vo výške 34.348,18-Eur, dňa 12.03.2011 sumu vo výške 886,63-Eur, dňa 01.09.2011 sumu vo výške 23.591,37- Eur a dňa 06.12.2011 sumu vo výške X.XXX,XX-Eur. Úpadca vyplatil žalovanej 2./ v hotovosti na základe pokladničných výdavkových účtovných dokladov úpadcu v období rokov 2010 až 2011 finančné prostriedky z titulu vrátenia poskytnutej pôžičky, a to dňa 02.09.2010 sumu vo výške 34.348,18-Eur, dňa 12.02.2011 sumu vo výške 886,63-Eur, 10.09.2011 sumu vo výške 23.591,37-Eur a dňa 10.12.2011 sumu vo výške X.XXX,XX-Eur. Z predložených účtovných dokumentov úpadcu je zrejmé, že úpadca bol už od 31.12.2009 v predĺžení. V čase predĺženia úpadku úpadcu bolo zo strany úpadcu poskytnuté žalovanej 1./ peňažné plnenie - vrátená pôžička vo výške 61.329,78-Eur a žalovanej 2./ bolo úpadcom poskytnuté peňažné plnenie - vrátená pôžička vo výške 61.329,78-Eur a to v hotovosti z pokladne úpadcu.
3. Žalobca v bode III. žaloby poukázal na to, že v danom prípade sa jedná o zvýhodňujúci právny úkon, nakoľko sú splnené zákonné podmienky ustanovenia § 59 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „ZKR“). Zaplatením pôžičiek žalovanej 1./ a 2./ v čase úpadku úpadcu došlo k neoprávnenému zvýhodneniu žalovaných ako spriaznených osôb spočívajúcom v prioritnom uspokojení ich pohľadávok pred ostatnými veriteľmi. Táto skutočnosť vyplýva z účtovnej dokumentácie úpadcu, podľa ktorej v čase splatenia pôžičky mal úpadca viacerých veriteľov, ktorým v rovnakej miere neposkytol zodpovedajúce plnenie ich splatných pohľadávok z titulu ich nárokov. V čase poskytnutia plnení žalovanej 1./ a 2./ v rokoch 2010 až 2011 existovali prinajmenšom splatné záväzky úpadcu voči iným veriteľom a to pohľadávky veriteľa Slovenská republika - Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica, Daňový úrad Žilina vo výške 51.844,91-Eur, pohľadávky veriteľa Sociálna poisťovňa Bratislava vo výške 37.985,68- Eur, pohľadávky veriteľa DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. vo výške 11.740,64-Eur, pohľadávka veriteľa Tatra banka, a.s. vo výške 11.441,90-Eur, pohľadávky veriteľa FEGA FROST, s.r.o. vo výške 2.988,78-Eur, pohľadávky veriteľa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vo výške 80,-Eur a pohľadávky veriteľa Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vo výške X.XXX,XX-Eur. Celková výška pohľadávok iných veriteľov, ktoré existovali v čase urobenia jednotlivých úkonov žalovanej 1./ a 2./, a ktoré si títo veritelia prihlásili do konkurzu na majetok úpadcu, predstavuje výšku 119.556,21-Eur. V dôsledku plnenia žalovanej 1./ a 2./ sa znížili aktíva úpadcu vo výške 122.659,56-Eur, ktoré spočívali v peňažných prostriedkoch v pokladni a ich vyplatením žalovanej 1./ a 2./ sa nestali súčasťou všeobecnej podstaty v konkurznom konaní a nemohli slúžiť na pomerné uspokojenie ostatných veriteľov. Žalobca poukázal na zákonné ustanovenie § 59 ods. 4 ZKR, pričom poukázal, že zvýhodňujúcemu úkonu voči spriaznenej osobe možno odporovať, ak bol urobený počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. Vzhľadom na to, že konkurzné konanie začalo 03.01.2013 a pôžička bola splatená najskôr 02.09.2010, možno týmto právnym úkonom žalovanej 1./ a 2./ odporovať. Žalobca zároveň poukázal na zákonné ustanovenie § 60 ods. 1 a 2 ZKR, pričom uviedol, že v danom prípade sa jedná aj o ukracujúci právny úkon, ktorému možno odporovať počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania, čo je v danom prípade splnené. V bode IV. žalobca s poukázaním na § 63 ods. 1 ZKR uviedol, že aktíva dlžníka boli v dôsledku splatenia pôžičky žalovanej 1./ a 2./ znížené o sumu vo výške 122.659,56- Eur a možno konštatovať, že na žalovanú bola prevedená v dôsledku predmetného právneho úkonu táto hodnota. Na základe uvedených skutočností žiadal žalobca rozhodnúť v zmysle petitu uvedeného v bode V. žaloby. Ako dôkaz žalobca predložil odpoveď na výzvu na poskytnutie súčinnosti správcu
zo dňa 04.09.2013, hlavnú knihu úpadcu za rok 2010 a 2011, výdavkové pokladničné doklady zo dňa 02.09.2010, 12.03.2011, 01.09.2011, 10.09.2011, 06.12.2011 a 10.12.2011, výpisy z pohybov na účte od 01.01.2010 do 31.12.2010 a od 01.01.2011 do 31.12.2011, súvahu úpadcu za roky 2009 až 2012, prihlášky veriteľov do konkurzného konania, uznesenie súdu o začatí konkurzného konania.
4. Žalovaná 2./ sa k žalobe vyjadrila písomným podaním doručeným súdu 06.12.2017, v ktorom uviedla, že spoločnosť - úpadca vznikla dňa 26.11.2005, kedy sa stala konateľkou a 50%-nou spoločníčkou spoločnosti. Spolu s jej funkciou vznikla funkcia aj žalovanej 1./ a jej otcovi F.. S. I.. V tom čase nemala žalovaná 2./ žiadnu vedomosť a všetky záležitosti za ňu riešil a vybavoval jej otec. V obchodnej spoločnosti nebola nijakým spôsobom činná, nemala žiadne vedomosti o účtovných operáciách, nikdy do spoločnosti žiadne finančné prostriedky nevložila ani ako vklad, a ani neposkytla akúkoľvek pôžičku. Nikdy jej nebolo zo spoločnosti ako spoločníčke, konateľke, resp. akokoľvek inak poskytnuté žiadne peňažné plnenie, a to ani na základe predložených výdavkových dokladov, ktoré priložil k žalobe žalobca. Predmetné pokladničné doklady nikdy nevidela, nikdy nepodpísala a na nich uvedené sumy jej nikdy neboli vyplatené a ani ona ich nikdy nevyplácala. Zároveň žalovaná 2./ nemala vedomosť o výzve na poskytnutie súčinnosti a ani o vyjadrení jej otca k predmetnej výzve, ktoré bolo doručené správcovi. Od roku 2012 žije a pôsobí v zahraničí. Žiadala žalobu voči jej osobe zamietnuť.
5. Dňa 21.12.2017 sa k žalobe vyjadrila žalovaná 1./. Z obsahu vyjadrenia vyplýva, že výslovne namieta, že žalobca v žalobe neuviedol vyslovenia neúčinnosti akého konkrétneho právneho úkonu sa domáha. Plnenia, ktoré úpadca poskytol žalovanej 1./ dňa 02.09.2010, 12.03.2011, 01.09.2011 a 06.12.2011, sú len právnou skutočnosťou, ktorá spôsobila zánik záväzkov vzniknutých z právnych úkonov, ktorými boli čiastkové pôžičky, ktoré poskytla žalovaná 1./ úpadcovi v priebehu rokov 2010 a 2011. Poukázala na zákonné ustanovenie § 34 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Žalobca v žalobe nijako nepreukázal, že v čase realizácie dotknutých platieb uvedených v žalobe nemal úpadca dostatok majetku na úhradu pohľadávok ostatných veriteľov a neuniesol dôkazné bremeno v otázke ukrátenia ostatných veriteľov. V bode 7. písomného vyjadrenia žalovaná 1./ opísala históriu vzniku spoločnosti a predmet jej podnikania, ktorý spočíval v prevádzkovaní sezónnej činnosti prevádzkovateľa kúpaliska Veronika Rajec. Žalovaná 1./ poukázala na spory existujúce medzi spoločníkmi navzájom a medzi žalovanou 2./ a konateľom spoločnosti F.. S. I. (príbuzenský vzťah dcéra - otec), ktoré sa negatívne prejavili vo sfére podnikania a rozhodovania spoločníkov spoločnosti. V roku 2012 nebolo možné v spoločnosti riešiť základné ekonomické záležitosti, nakoľko valné zhromaždenie bolo spôsobilé uznášať sa len za prítomnosti všetkých spoločníkov alebo ich zástupcov, a to vzhľadom na vzniknuté spory medzi spoločníkmi nebolo v danom roku možné. Zároveň žalovaná 1./ uviedla, že podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu zo strany daňového úradu ako správcu dane bol účelový a likvidačný. V priebehu rokov 2009 až 2012 spoločnosť úpadcu evidovala vo svojom účtovníctve okrem iných aj záväzky voči žalovanej 1./, ktoré vznikli tým, že žalovaná 1./ poskytovala úpadcovi priebežne účelovo určené finančné dotácie na účel zabezpečenia plynulého financovia niektorých neodkladných výdavkov spoločnosti potrebných na zabezpečenie plynulej činnosti úpadcu, a to najmä v období mesiacov január až máj a september až december príslušného roka. Tieto finančné prostriedky poskytovala žalovaná 1./ úpadcovi na základe rámcovej zmluvy uzavretej v roku 2006, z obsahu ktorej vyplýva záväzok spoločnosti splácať žalovanej 1./ krátkodobo finančné dotácie, resp. výpomoci bezprostredne po skončení letnej sezóny, kedy mala spoločnosť príjem z podnikateľskej činnosti, čo úpadca aj reálne plnil nielen v rokoch 2010 a 2011, ale aj v rokoch predchádzajúcich. Neodkladnými výdavkami na zaplatenie ktorých žalovaná 1./ poskytovala spoločnosti od jej vzniku až do roku 2012 peňažné prostriedky evidované v účtovníctve ako pôžičky, boli najmä výdavky na mzdy zamestnancov, povinné zrážky zo mzdy zamestnanca na úhradu výživného na maloleté dieťa a dodávateľské faktúry. Vzhľadom na pretrvávajúce spory medzi spoločníkmi a konateľmi úpadcu žalovaná 1./ postúpila svoje pohľadávky voči úpadcovi na spoločnosť EMIT, spol. s r.o.. Žalovaná 1./ uviedla, že do konkurzu si prihlásili svoje pohľadávky okrem iných aj veritelia, ktorých pohľadávky úpadca čiastočne uspokojoval aj v priebehu rokov 2009 a 2012, teda v čase, keď zaplatil sumy uvedené v žalobe žalovanej 1./. Úpadca v priebehu rokov 2009 až 2012 zaplatil aj iných prihlásených veriteľov a to veriteľov, ktorých žalovaná 1./ uviedla v bode 7.13. svojho vyjadrenia. Žalovaná uviedla, že podľa jej názoru skutočnosť, že úpadca jej poskytnuté peňažné plnenia vrátil (čo robil pravidelne od roku 2006) a okrem toho, že sa snažil napriek uvedeným problémom splácať aj dlhy voči iným veriteľom, nemožno kvalifikovať ako inak neodôvodnené zvýhodnenie jej ako veriteľa oproti ostatným veriteľom. Úpadca až do doby vyhlásenia konkurzu platil okrem záväzkov žalovanej 1./ aj iné záväzky, ktoré mal evidované
v účtovníctve, pričom na tento účel žalovaná 1./ navrhovala vykonať znalecké dokazovanie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadala žalovaná 1./ žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Ako dôkazy žalovaná 1./ súdu predložila Rámcovú zmluvu zo dňa 17.05.2006 a Rozhodnutie valného zhromaždenia úpadcu zo 17.05.2006, výpisy z účtovnej evidencie úpadcu - ostatné záväzky voči žalovanej 1./ za roky 2009 až 2012, dohodu o zrážkach zo mzdy medzi úpadcom a Z. I., Zmluvu o postúpení pohľadávok z 01.12.2012 a monitoring spoločnosti PAVANA, s.r.o. za obdobie rokov 2012 až 2016.
6. Žalobca sa písomným vyjadrením doručeným súdu zo dňa 04.06.2018 vyjadril k vyjadreniam žalovanej 1./ a 2./. Vo svojom vyjadrení naďalej v celom rozsahu trval na podanej žalobe o určenie neúčinnosti právnych úkonov dlžníka, pričom uviedol, že žalobca v petite svojej žaloby jasne špecifikoval, vyslovenia neúčinnosti ktorých konkrétnych právnych úkonov sa voči žalovanej 1./ domáha. Zároveň poukázal na skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o právny úkon žalovanej 1./, nakoľko sú splnené zákonné podmienky § 34 Občianskeho zákonníka. Prejav vôle, ktorým dlžník plní dlh (záväzok) svojmu veriteľovi, je právnym úkonom v zmysle § 34 O. z., keďže ide o prejav vôle smerujúci k zániku povinnosti splniť dlh (záväzok). Žalobca v rámci podanej žaloby predložil listinné dôkazy a to súvahy úpadcu za roky 2009 až 2012, z ktorých vyplýva, že úpadca bo už od 31.12.2009 v predĺžení, t. j. v čase urobenia odporovateľných právnych úkonov hodnota jeho záväzkov presahovala hodnotu jeho majetku, resp., v čase urobenia odporovateľných právnych úkonov úpadca nemal dostatok majetku na krytie svojich záväzkov. Žalobca predložil súdu dôkazy, ktoré preukazujú, že úpadca vyplatil žalovanej 1./ finančné prostriedky z titulu vrátenia poskytnutej pôžičky v celkovej výške 61.329,70-Eur, a zároveň rovnakú sumu vyplatil žalovanej 2./. Poskytnutie plnenia z titulu vrátenia pôžičky potvrdila aj samotná žalovaná 1./ vo svojom vyjadrení. Žalobca predložil rovnako dôkazy potvrdzujúce, že v čase poskytnutia plnení žalovanej 1./ a 2./ v rokoch 2010 až 2011 existovali splatné záväzky úpadcu voči iným veriteľom. Žalobca tak súdu predložil dôkazy, ktoré preukazujú, že úpadca v čase, kedy nemal dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok svojich veriteľov, poskytol odporovateľnými právnymi úkonmi žalovanej 1./ a žalovanej 2./ spolu sumu 122.659,56-Eur, ktorú úpadca uhradil žalovaným 1./, 2./ ako spriazneným osobám, čím zvýhodnil žalované pred ostatnými veriteľmi a ostatných veriteľov týmito úkonmi ukrátil. Hodnota majetku podliehajúceho konkurzu úpadcu v zmysle aktuálneho súpisu konkurznej podstaty úpadcu zodpovedá výške 7.465,05-Eur, z toho suma 6.6400,-Eur predstavuje sankciu - pohľadávku zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Zostatok predstavuje nespotrebovaný preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu, pričom hodnota zistených pohľadávok prihlásených veriteľov predstavuje výšku 170.199,65-Eur. Z uvedených skutočností vyplýva, že majetok, ktorý podlieha konkurzu úpadcu, nestačí na uspokojenie pohľadávok prihlásených do konkurzu úpadcu. Žalobca vo vyjadrení zároveň poukázal, že žalovaná 1./ sa vo svojom vyjadrení venuje a poukazuje na históriu spoločnosti, predmet činnosti, spôsob fungovania a opisuje spory medzi spoločníkmi a konateľmi, pričom podľa žalobcu tieto skutočnosti nemajú žiadnu relevanciu a dôkaznú hodnotu vo vzťahu k prejednávanej veci. Žalovaná, pokiaľ súdu predložila rámcovú zmluvu o zabezpečení finančných výpomocí spoločníčkami poskytovaných úpadcovi formou pôžičiek, tak táto zmluva naopak potvrdzuje tvrdenia žalobcu, že medzi úpadcom a žalovanými existoval právny vzťah zo zmluvy o pôžičke, a že úpadca poskytnuté pôžičky žalovaným odporovateľnými právnymi úkonmi vrátil. Tvrdenia a dôkazy v tejto časti zo strany žalovanej 1./ nerozporujú žalobcom uplatnený nárok. Žalobca nesúhlasil s návrhom na vykonanie znaleckého dokazovania na preukázanie skutočností, že úpadca splácal záväzky voči žalovanej 1./ aj pred rokom 2010 a 2011. Čo sa týka žalovanej 2./, žalobca poukázal na to, že procesná obrana žalovanej 2./ je založená na tvrdeniach o mladíckej nevedomosti a nedostatku skúseností, za ktorú mal údajne všetky úkony vykonávať jej otec. K svojich tvrdeniam žalovaná 2./ nepredložila, a ani neoznačila žiadne dôkazy, ktoré by preukázali ich pravdivosť, žalovaná 2./ mala v čase odporovateľných právnych úkonov plnú spôsobilosť na právne úkony a bola plne zodpovedná za svoje konanie. Žalobca ako dôkaz súdu predložil zoznam pohľadávok prihlásených do konkurzu úpadcu v elektronickej forme, súpis všeobecnej podstaty uverejnený v Obchodnom vestníku dňa 28.08.2013 a doplnený v Obchodnom vestníku 01.02.2016 a Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, spisová značka 41CoKR/16/2015 z 23.09.2015.
7. V písomnom vyjadrení doručenom súdu 06.08.2018 žalovaná 1./ trvala na svojom predchádzajúcom písomnom stanovisku, pričom uviedla, že vymedzený predmet odporovacej žaloby je vyjadrením dôsledku, ktorý nastal na základe tomuto dôsledku predchádzajúceho úkonu. Tento úkon, ktorý predchádzal žalobcom vyjadrenému žalobnému petitu, neurobil žalobca predmetom odporovacej žaloby. Zároveň uviedla, že nie sú splnené ani základné hmotnoprávne podmienky, ktoré preukazujú, že odporovaný právny úkon je ukracujúcim právnym úkonom. Žalobca nepreukázal, že hodnota
majetku úpadcu z titulu účinnosti odporovaných právnych úkonov nepostačovala na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov úpadcu. Žalobca nepreukázal kvalifikované zmenšenie majetku úpadcu ani stav pohľadávok, ktoré neboli plne uspokojené, pre takéto kvalifikované zmenšenie. Žalovaná 1./ žiadala žalobu zamietnuť.
8. Dňa 12.02.2020 sa konalo pojednávanie za prítomnosti právnych zástupcov procesných strán. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní trval na podanej žalobe. Uviedol, že žalované 1./ a 2./ sú vo vzťahu k úpadcovi spriaznenými osobami. Vykonanými predmetnými právnymi úkonmi došlo k zvýhodneniu veriteľov, a aj k ich ukráteniu, ide teda o ukracujúce a zvýhodňujúce právne úkony. Žalovaná 1./ prostredníctvom právnej zástupkyne uviedla, že finančné platby, ktoré boli uvedené na dokladoch pripojených k žalobe predstavujú len právnu skutočnosť a nejedná sa o právny úkon, a táto právna skutočnosť spôsobuje zánik nejakých iných záväzkov, ktoré majú právny základ. Zároveň nie sú splnené základné hmotnoprávne podmienky, a to podmienka ukracujúceho právneho úkonu, nakoľko žalobca nepreukázal, že hodnota majetku úpadcu z titulu účinnosti odporovaných právnych úkonov nepostačovala na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov úpadcu. Žalovaná 1./ prostredníctvom právnej zástupkyne na pojednávaní uviedla, že ďalej netrvá na vykonaní návrhov na znalecké dokazovanie, ktoré uviedla vo svojom písomnom vyjadrení.
9. Žalovaná 2./ prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní súhlasila s vyjadrením žalovanej 1./ ohľadne skutočnosti, že predmet žaloby nie je spôsobilým predmetom odporovacej žaloby, berúc do úvahy § 57 a nasl. ZKR a aj skutočnosti týkajúce sa ukracujúceho právneho úkonu. Žalovaná 2./ tvrdí, že nikdy žiadnu pôžičku úpadcovi nepožičala, nikdy nemohla a nedisponovala v tom čase takými finančnými prostriedkami, nikdy jej žiadna pôžička vrátená nebola. Žiadny výdavkový, resp. príjmový pokladničný doklad nikdy nepodpísala, nevypísala a nikdy s ním neprišla do kontaktu. Čo sa týka účtovných dokladov predložených žalobcom, tieto podľa nej nespĺňajú základné náležitosti podľa zákona o účtovníctve a nie sú spôsobilé na účtovanie. Žalovaná 2./ sa od roku 2012 dlhodobo zdržuje v zahraničí a nikdy nebola nijakým spôsobom činná na činnosti spoločnosti.
10. Žalobca na pojednávaní zdôraznil, že konkurzná podstata úpadcu zodpovedá výške 7.465,05-Eur. K ukráteniu veriteľov podľa jeho vyjadrenia došlo, nakoľko uvedená suma je nepomerne vyššia, než je výška konkurznej podstaty úpadcu aktuálne. Pokiaľ ide o výdavkové doklady vystavené na žalovanú 2./, tie sú z roku 2010, takže aj skutočnosť, že žalovaná 2./ sa zdržiava v zahraničí od roku 2012, nijako nespochybňuje, že tieto doklady boli vystavené na ňu, a že ich podpísala. Žalobca trval na tom, že ide o znevýhodňujúce úkony. Vo svojich záverečných prednesoch sa právni zástupcovia procesných strán pridržiavali svojich písomných vyjadrení doručených súdu a svojich prednesov na pojednávaní.
11. Vzhľadom na účinky začatia konkurzného konania súd na daný skutkový stav aplikoval nasledujúce zákonné ustanovenia:
Podľa § 9 ods. 1 ZKR spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, 2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba 3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.
Podľa § 9 ods. 2 ZKR spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť.
Podľa § 57 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej „ZKR“) právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka len ak správca v primeranej lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.
Podľa § 57 ods. 2 ZKR právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.
Podľa § 57 ods. 4 ZKR odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
Podľa § 59 ods. 1 ZKR zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.
Podľa § 59 ods. 2 ZKR zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov.
Podľa § 59 ods. 3 ZKR zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
Podľa § 59 ods. 4 ZKR odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
Podľa § 60 ods. 1 ZKR odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
Podľa § 60 ods. 2 ZKR, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
Podľa § 60 ods. 3 ZKR odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
Podľa § 62 ods. 1 ZKR právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
Podľa § 62 ods. 5 ZKR právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkých účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.
Podľa § 63 ods. 1 ZKR ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
12. Vo vzťahu k uplatneniu práva odporovať dotknutým právnym úkonom ako zvýhodňujúcim a ukracujúcim právnym úkonom súd primárne posudzoval zachovanie prekluzívnej lehoty jedného roka od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Uznesenie, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 11.06.2013, pričom za deň zverejnenia sa podľa ustanovenia § 199 ods. 9 ZKR považuje deň 12.06.2013. Lehota jedného roka podľa § 57 ods. 2 ZKR začala plynúť dňom 13.06.2013 a posledným dňom tejto lehoty bol deň 13.06.2014. Žaloba bola podaná na súde dňa 05.06.2014, t. j. v rámci lehoty podľa § 57 ods. 2 ZKR, čím súd konštatuje, že žaloba bola podaná včas.
13. Čo sa týka dodržania ďalšej zákonom stanovenej lehoty, zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať v prípade, ak bol urobený počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. V danom prípade sa jedná o právne úkony urobené voči žalovaným ako spriazneným osobám s úpadcom a právnym úkonom možno odporovať v prípade, ak boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. V prejednávanej veci konkurzné konanie začalo dňom 03.01.2013 a k napádaným právnym úkonom malo dôjsť dňa 02.09.2010, t.j. aj táto zákonom stanovená lehota bola dodržaná.
14. Súd zároveň konštatuje zachovanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako správcu konkurznej podstaty úpadcu a uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu plnenia proti žalovanej 1./ a 2./ ako osobám, v prospech ktorých bol právny úkon úpadcu uskutočnený. Tým bola naplnená podmienka pasívnej vecnej legitimácie žalovanej 1./ a 2./ podľa ustanovenia § 62 ods. 1 ZKR.
15. Pri skonštatovaní dodržania zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty na podanie odporovacej žaloby, pozitívnym vyhodnotením aktívnej legitimácie žalobcu ako správcu konkurznej podstaty úpadcu a žalovanej 1./ a 2./ ako osôb, v prospech ktorých bolo odporovaným právnym úkonom plnené, súd posudzoval splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR, a to existenciu ukracujúceho právneho úkonu. Vo vzťahu k posúdeniu jednotlivých podmienok odporovateľnosti právnych úkonov súd konštatuje, že v konaní o uplatnení odporovacieho práva je bez ohľadu na to, ktorá osobitná skutková podstata odporovateľnosti je žalobcom uplatnená, potrebné primárne skúmať naplnenie všeobecných predpokladov odporovateľnosti právnych úkonov podľa § 57 ZKR, vo vzťahu ku ktorým povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje žalobcu. Základnou podmienkou odporovateľnosti právneho úkonu je podľa § 57 ods. 1 ZKR preukázanie existencie platného právneho úkonu dlžníka, ktorý sa týka majetku dlžníka a preukázanie ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka podľa § 57 ods. 4 ZKR.
16. Žalobca ako aktívne legitimovaný subjekt je v konaní o uplatnenie odporovacieho práva povinný preukázať, že právny úkon dlžníka k okamihu jeho účinnosti ukrátil ktorúkoľvek, teda čo aj len jednu riadne prihlásenú pohľadávku veriteľa, ktorá existovala v čase, keď právny úkon dlžníka bol uskutočnený, resp. nadobudol účinnosť. Odporovateľnosť súčasne predpokladá existenciu právneho úkonu dlžníka, ktorým dôjde k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa, čo znamená, že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude môcť byť pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená buď vôbec alebo čiastočne. Súčasne musí ísť o pohľadávku, ktorá existovala v čase, keď bol úkon dlžníka uskutočnený, resp. nadobudol účinnosť a ktorá bola v konkurze riadne prihlásená a zistená.
17. V posudzovanej veci žalobca tvrdil, že napáda právne úkony, ktorými úpadca vrátil žalovanej 1./ a 2./ peňažné prostriedky na základe výdavkových pokladničných dokladov. Základným predpokladom pre uplatnenie odporovateľnosti právneho úkonu je, že úkon, ktorému sa odporuje, je právny úkon dlžníka, týka sa majetku dlžníka podliehajúceho konkurzu, je platný, účinný, ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa a odporovacia žaloba je podaná včas. Žalobca tvrdil a súdu preukázal listinnými dôkazmi, že medzi úpadcom a žalovanými 1./ a 2./ existoval záväzkovo právny vzťah a to ústne uzavreté zmluvy o pôžičke medzi úpadcom a žalovanými, na základe ktorých žalovaná 1./ a 2./ poskytli ako spoločníčky úpadcu postupne peňažné prostriedky úpadcovi. Uvedená skutočnosť vyplýva z predloženej účtovnej dokumentácie, kde sú peňažné pôžičky žalovaných 1./, 2./ vedené ako záväzky z pôžičky a to v časti Hlavnej knihy úpadcu za rok 2010 (č.l. 28 spisu) ako aj z vyjadrenia konateľa úpadcu zo dňa 29.8.2013 (č.l. 24 spisu). Uzavretie ústnych zmlúv o pôžičke a následné vrátenie finančnej hotovosti prostredníctvom pokladničných dokladov žalovaná 1./ neoznačila za sporné. Poukazovala a
trvala na tom, že napádaný právny úkon nie je právnym úkonom, nakoľko sa jedná iba o dôsledok, ktorý nastal na základe tomu predchádzajúcemu úkonu a je to len právna skutočnosť, ktorá spôsobila zánik záväzkov vzniknutých z právnych úkonov, ktorými boli čiastkové pôžičky. Z uvedeného vyjadrenia žalovanej 1./ vyplýva, že k poskytnutiu pôžičiek medzi úpadcom a žalovanou 1./ došlo . Na podporu uvedeného tvrdenia samotná žalovaná 1./ súdu predložila rámcovú zmluvu o zabezpečení finančných výpomocí spoločníčkami poskytovaných spoločnosti formou pôžičiek zo dňa 17.mája 2006 (č.l. 124 spisu). Poskytovanie finančných dotácií úpadcovi žalovanou 1./ vyplýva aj z jej písomného vyjadrenia doručeného súdu 21.12.2017 ( č.l. 117 spisu) a predloženého výpisu z účtovnej evidencie úpadcu. Žalovaná 2./ tvrdila, že k pôžičke peňazí, ani k plneniu na základe pokladničných dokladov nedošlo, avšak tieto skutočnosti ostali iba v rovine tvrdenia žalovanou 2./ a súdu neboli žiadnym spôsobom preukázané. Na základe uvedeného súd uzavrel a vyhodnotil , že v danom prípade sa jedná o platný právny úkon medzi úpadcom a žalovanými 1./ a 2./ a je mu možné odporovať. Súd nemal stranami sporu preukázaný opak. Žalobca tak uniesol dôkazné bremeno o tom, že medzi úpadcom a žalovanými existoval právny vzťah medzi úpadcom a žalovanými, zmluva o pôžičke, rámcová zmluva a následné plnenie -vrátenie peňažnej hotovosti. Zmluva o pôžičke nemá obligatórne predpísanú písomnú formu a môže k jej uzavretiu dôjsť aj ústne. Zároveň nebolo v konaní preukázané, že vyplatenie finančných prostriedkov z účtu úpadcu na základe pokladničných dokladov by bolo použité za iným účelom ako za účelom splnenia záväzku -vrátenia pôžičky. Hotovostné operácie vykonané na základe výdavkových pokladničných dokladov boli premietnuté aj do účtovníctva úpadcu ako pôžičky, resp. záväzky.
18. Z ustanovenia § 57 ZKR vyplýva, že správca ako aktívne legitimovaná osoba je oprávnený podať odporovaciu žalobu za splnenia nasledovných podmienok, ktoré je zároveň povinný v konaní o uplatnenom odporovacom práve aj preukázať: v čase, keď dlžník urobil napadnutý právny úkon, resp., kedy tento právny úkon nadobudol účinnosť, ukrátil ktorúkoľvek v zmysle čo aj len jednu riadne prihlásenú pohľadávku veriteľa, ktorá existovala v čase, t. j. vznikla, nemusela však byť splatná, keď bol právny úkon dlžníka urobený, resp., keď nadobudol účinnosť. Odporovateľnosť vo všeobecnosti predpokladá existenciu právneho úkonu dlžníka, ktorým dôjde k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa, to znamená, že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude môcť byť pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Zároveň musí ísť o pohľadávku, ktorá existovala v čase, keď bol právny úkon dlžníka urobený, resp. nadobudol účinnosť a ktorá bola veriteľom v konkurze riadne prihlásená a zistená. Aj v prípade, ak právnym úkonom dlžníka dôjde k zmenšeniu majetku dlžníka, nemožno sa úspešne domáhať odporovateľnosti, pokiaľ majetok dlžníka, ktorý mu ostal, postačuje na uspokojenie pohľadávky, nakoľko týmto úkonom dlžníka nedochádza k ukráteniu uspokojenia pohľadávky iného veriteľa. Stav majetku dlžníka pre potreby posúdenia, či konkrétnym právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov, je pritom potrebné skúmať k momentu uskutočnenia (účinnosti) odporovaného právneho úkonu, nakoľko len v kontexte zistených majetkových pomerov dlžníka (úpadcu) k uvedenému momentu možno hovoriť o tom, že právny úkon ukracuje uspokojenie (prihlásenej) pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
19. Podľa článku 11. ods. 3 Civilného sporového poriadku sa žalobca ako správca úpadcu v zastúpení aj zvoleným právnym zástupcom vzhľadom k ich statusovému postaveniu a profesijnej odbornosti považujú za schopných konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou. Vo vzťahu k podanej žalobe o určenie neúčinnosti právnych úkonov bolo preto určujúce vyhodnotiť, či žalobca splnil svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť viažucu sa k ustanoveniu § 57 ods. 4 ZKR.
20. Predpokladom odporovateľnosti právnych úkonov je objektívny ekonomický dôsledok vykonaných právnych úkonov. Rozhodujúcou skutočnosťou je, či v dôsledku uzatvorenia právneho úkonu došlo k zmenšeniu majetku dlžníka - úpadcu. Ak aj právnym úkonom dôjde k zmenšeniu majetku dlžníka
- úpadcu, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa, pretože týmto úkonom dlžníka - úpadcu nedošlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky veriteľa. Je na žalobcovi, aby preukázal stav majetku úpadcu k momentu uskutočnenia napádaných právnych úkonov, či došlo k zmenšeniu možnosti uspokojenia pohľadávok veriteľov v čase uskutočnenia právnych úkonov, ktorí veritelia si prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní. Žalobca bol povinný preukázať, že majetok dlžníka - úpadcu po účinnosti odporovaných právnych úkonov už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov práve v dôsledku účinnosti odporovaných právnych úkonov. Predpokladom každej odporovateľnosti je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka - úpadcu, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka - úpadcu sa zníži, resp.
ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. Žalobca nepreukázal, že majetok dlžníka - úpadcu pred účinnosťou odporovaných právnych úkonov stačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali k tomuto momentu pohľadávky voči dlžníkovi a po účinnosti odporovaných právnych úkonov došlo k ukráteniu ich uspokojenia, resp. po účinnosti odporovaných právnych úkonov sa miera ich uspokojenia ešte znížila. Tvrdenia a dôkazy žalobcu neposkytovali porovnanie stavu majetku pred uskutočnením odporovaných právnych úkonov a po ich účinnosti, preto žalobcom neboli poskytnuté tvrdenia a dôkazy, z ktorých by bolo možné vyvodiť kvalifikovaný dopad napadnutých právnych úkonov dlžníka - úpadcu v jeho majetkovej sfére vo väzbe k dôkaznej povinnosti žalobcu preukázať v dobe účinnosti odporovaných právnych úkonov stav pohľadávok veriteľa (veriteľov), ktoré k danému momentu boli existujúcimi pohľadávkami veriteľa, resp. veriteľov. Ak ukracujúce právne úkony sa hodnotia k stavu majetku dlžníka a k pohľadávkam jeho veriteľov, tak potom tieto dve zložky musia byť žalobcom preukázané, aby bolo možné vyvodiť, či odporované právne úkony sú ukracujúcimi právnymi úkonmi alebo nie.
21. Žalobca, na ktorom bolo dôkazné bremeno, nepreukázal, že majetok dlžníka pred účinnosťou odporovaných právnych úkonov stačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali k tomuto momentu existujúce pohľadávky voči dlžníkovi a po účinnosti odporovaných právnych úkonov došlo k ukráteniu ich uspokojenia, resp., že aj keď majetok dlžníka nestačil na plné uspokojenie ich pohľadávok, po účinnosti napádaných právnych úkonov sa miera ich uspokojenia znížila. Súd zároveň konštatuje, že ani žalobcom navrhované dôkazy prezentované prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní 12.02.2020 nesmerovali k dokázaniu a preukázaniu základnej hmotnoprávnej podmienky vyplývajúcej z ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR a to k dokázaniu kvalifikovaného zmenšenia majetku úpadcu odporovanými právnymi úkonmi k dátumu ich účinnosti v takej miere, že k tomuto momentu ich účinnosti existujúce, následne do konkurzu prihlásené pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka - úpadcu boli ukrátené.
22. Súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal základnú hmotnoprávnu podmienku odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR a existenciu ukracujúcich právnych úkonov, čo viedlo k zamietnutiu žaloby v celom jej rozsahu. Vzhľadom na skutočnosť, že ani ostatné žalobcom označené a k žalobe pripojené dôkazy nesmerovali k preukázaniu zmenšenia majetku dlžníka v dôsledku uzatvorených napádaných právnych úkonov, nebolo možné žalobe vyhovieť. Ďalšie skúmanie podmienok odporovateľnosti podľa §§ 59, 60 ZKR a argumentácie žalobcu, ktorá sa viaže k špecifickým podmienkam odporovateľnosti právnych úkonov ako zvýhodňujúceho, resp. ukracujúceho právneho úkonu má svoju relevanciu len v podmienkach tvrdenej a preukázanej základnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, ktorá žalobcom v konaní preukázaná nebola.
23. Vo výroku o náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaní 1./ a 2./ boli v konaní v celom rozsahu úspešní, preto im súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP), t. j., ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).