Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Cbi-3-2009.pdf
PDF · 145.42 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cbi/3/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci navrhovateľa: A.. H. V., so sídlom V. XX, XXX XX H., správca konkurznej podstaty úpadcu BUDA mont s.r.o. v konkurze, so sídlom Pod Hradiskom 16/373, 010 04 Žilina, IČO: 36 381 098, právne zastúpený: Mgr. Ing. Miroslav Babeľa, advokát so sídlom Centrum 27/32, 017 01 Považská Bystrica, proti odporcovi: ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o., so sídlom Mlynské nivy 61/A, 820 154 Bratislava, IČO: 31 355 161, právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že právny úkon Dohoda uzatvorená medzi dlžníkom BUDA mont s.r.o., so sídlom Pod Hradiskom 16/373, 010 04 Žilina, IČO: 36 381 098 a odporcom ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o., so sídlom Mlynské nivy 61/A, 820 15 Bratislava, IČO: 31 355 161 dňa 3.12.2008, ktorou došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok účastníkov zmluvy vo výške 4.411.452,66 Sk, je v konkurze vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. značkou 4K 2/2009 na majetok úpadcu BUDAmont, s.r.o., so sídlom Pod Hradiskom 16/373, Žilina, IČO: 36 381 098 voči veriteľom prihlásených pohľadávok n e ú č i n n ý .
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu BUDA mont s.r.o. v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 4K 2/2009 sumu 146.433,41 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 4.520,24 eur , na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 17.7.2009, doručeným Okresnému súdu v Žiline dňa 22.7.2009, domáhal voči v návrhu označenému odporcovi určenia, že odporca je povinný peňažné plnenie navrhovateľa započítané napadnutou dohodou uzavretou medzi dlžníkom BUDA mont s.r.o., so sídlom Pod Hradiskom 16/373, Žilina, IČO: 36 381 098 a odporcom ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o., so sídlom Stará Vajnorská 16, Bratislava, IČO: 313 55 161 dňa 3.12.2008 vo výške 4.411.452,90 Sk (146.433,41 eur) vydať do všeobecnej podstaty úpadcu BUDAmont s.r.o. v konkurze, č. konania 4K/2/2009 a nahradiť navrhovateľovi trovy konania. Žalobu navrhovateľ odôvodnil tým, že ako správca konkurznej podstaty úpadcu dlžníka BUDA mont, s.r.o., ktorý bol ustanovený do funkcie správcu uznesením Okresného súdu v Žiline č. konania 4K/2/2009-510 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 85B/2009 dňa 6.5.2009, zistil, že dlžník BUDA mont, s.r.o. v čase pred vyhlásením konkurzu na svoj majetok urobil právny úkon - uzavrel Dohodu dňa 3.12.2008 s odporcom (ďalej len "Dohoda"), ktorou dlžník dojednal s odporcom započítanie svojich pohľadávok v celkovej sume 4.411.452,66 Sk. V čase uzavretia Dohody mal dlžník viacerých známych veriteľov, z ktorých si riadne a včas prihlásilo
svoje pohľadávky v konkurze 8 konkurzných veriteľov v celkovej sume 149.466,20 eur (4 462 455,90 Sk). Pohľadávky týchto veriteľov vedie úpadca vo svojom účtovníctve a uviedol ich v zozname svojho majetku, ktorý predložil v návrhu na vyhlásenie konkurzu na Okresnom súde v Žiline. Pohľadávky špecifikovaných veriteľov boli splatné pred podpisom Dohody v roku 2008 a čiastočne v roku 2007. Navrhovateľ v žalobe označil jednotlivých veriteľov s uvedením poradového čísla a sumy prihlásenej pohľadávky. Po uplynutí lehoty na prihlasovanie pohľadávok bolo zaregistrovaných u správcu aj na súde celkom 68 prihlášok pohľadávok 24 konkurzných veriteľov, ktorí prihlásili svoje pohľadávky v sume 230 739,40 eur (6 951 255,52 Sk). Napadnutou Dohodou dlžník započítal voči svojím splatným pohľadávkam sankcie uplatnené voči nemu odporcom v celkovej sume 4.605.000,- Sk na podklade faktúr č: 2008081403, 2008081302, 2008081303. Rozdiel vyplývajúci zo zápočtu vo výške 6.424,59 eur si odporca uplatnil prihláškou v konkurze BUDA mont s.r.o., č.k. 4K/2/2009. Navrhovateľ uviedol, že napadnutú Dohodu uzavrel dlžník s odporcom v čase svojho úpadku, uzavrel ju dobrovoľne a započítal pritom svoje splatné pohľadávky proti sankciám, ktoré vyčíslil a uplatnil odporca až ku dňu predchádzajúcemu podpisu dohody, t.j. ku dňu 02.12.2008. Odporca uplatnil sankcie tromi faktúrami vyhotovenými dňa 2.12.2008 a splatnými toho istého dňa titulom zmluvnej pokuty z dôvodu omeškania zhotoviteľa (úpadcu) s plnením termínov s poukazom na zmluvu o dielo č. XXX/XXXX, čl. VI. bod 1, a to zmluvnej pokuty vo výške 5 % z ceny diela bez DPH v celkovej výške 29.044,68 eur a titulom náhrady škody v sume 92.279,09 eur podľa zmluvy o dielo č. XXX/XXXX, čl. VII bod 2. Navrhovateľ poukázal na to, že odporca vystavil všetky tri faktúry dňa 2.12.2008, pričom ich splatnosť určil na ten istý deň, t.j. 2.12.2008. V rámci vyúčtovanej náhrady škody odporca jej vznik nepreukázal, odvolával sa na obsah ustanovení zmluvy, ktoré uplatnenie náhrady škody umožňujú. Príloha č. X napadnutej Dohody, ktorú tvorí protokol o prevzatí diela, od ktorého je odvodená sankcia vo výške 31.534,22 eur, obsahuje dátum dopísaný rukou osoby, ktorá označovala prílohu v čase podpisu Dohody, t.j. 03.12.2008. Navrhovateľ ďalej uviedol, že v texte protokolu o prevzatí diela nie je žiadna zmienka o významnom omeškaní dlžníka s odovzdaním diela. V deň nasledujúci po vystavení predmetných faktúr, t.j. 03.12.2008 dlžník pristúpil k uzavretiu napadnutej Dohody a uznal bez výhrad a v plnom rozsahu nároky odporcu na nepreukázanú škodu. Urobil tak bez toho, aby svoje alikvotné nároky vyplývajúce z omeškania s úhradou vlastných dodávateľských faktúr akokoľvek uplatňoval. Dlžník pritom musel mať vedomosť o tom, že viaceré jemu známe pohľadávky svojich veriteľov už neuhradí a ďalej skutočnosť, že jeho podnikanie smeruje do konkurzu. S jediným odporcom, ktorý sa stal veriteľom de facto až pri uzavretí napadnutej Dohody, neprimerane ústretovo dohodol úhrady všetkých jeho nárokov ( t.j. nárokov odporcu ). Zo súpisu majetku úpadcu je zrejmé, že majetok úpadcu nepostačuje na uspokojenie oprávnených nárokov konkurzných veriteľov. Dohoda, ktorú uzavrel dlžník s odporcom, vykazuje znaky zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa § 59 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 7/2005 Z.z., Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, v znení platnom a účinnom do 31.12.2011, nakoľko uzavretím tejto dohody dlžník nesporne zvýhodnil jedného zo svojich "veriteľov" a to odporcu, pričom právny úkon urobil v čase svojho úpadku, dohodol úpravu svojho práva vo svoj neprospech, pričom neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov. Na základe uvedených skutočností navrhovateľ žiadal, aby súd po vykonanom dokazovaní návrhu vyhovel.
Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu sp. materiálu fotokópie listinných dôkazov - Dohodu uzatvorenú medzi dlžníkom a odporcom dňa 3.12.2008 (č.l. 6 až č.l. 10), prílohu č. X k Dohode (č.l. 11 až č.l. 12), protokol o prevzatí diela (č.l. 13), prehľad pohľadávok dlžníka (č.l. 14), vyúčtovacie faktúry vystavené dlžníkom pre odberateľa - odporcu (č.l. 15 až č.l. 26), vyúčtovanie zmluvnej pokuty a náhrady škody odporcom (č.l. 27 až č.l. 29).
Z textu žaloby vyplynulo, že navrhovateľ sa domáha určenia právnej neúčinnosti právnych úkonov, ktoré konkretizoval ako Dohodu zo dňa 3.12.2008, v ktorej namietol, že táto Dohoda vykazuje znaky zvýhodňujúceho právneho úkonu s poukazom na ustanovenie § 59 ods. 1, 2, 3, 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii s tým, že v petite žaloby navrhovateľ žiadal určiť povinnosť odporcu peňažné plnenie započítané napadnutou Dohodou vo výške 146.433,41 eur vydať do konkurznej podstaty majetku úpadcu. Na základe výzvy Okresného súdu Žilina zo dňa 24.8.2010 navrhovateľ doplnil petit žaloby o určenie, že napadnutá dohoda uzavretá medzi dlžníkom a odporcom dňa 3.12.2008 je voči konkurzným veriteľom úpadcu právne neúčinná. Prvostupňový súd dospel k záveru, že navrhovateľ uviedol všetky relevantné skutočnosti, o ktoré opiera dôvodnosť podanej žaloby, pričom žalobný petit na základe výzvy súdu formulačne upravil v súlade s objektívnym hmotným právom, ktorý úkon nemožno považovať za zmenu žaloby, o ktorej rozhoduje súd.
V písomnom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 7.12.2010 navrhovateľ uviedol, že nárok na plnenie uplatňovaný navrhovateľom v žalobe neuznáva a rovnako neuznáva ani nárok obsiahnutý v petite, ktorého zmenu súd pripustil uznesením, a to z dôvodu, že v pôvodne podanej žalobe sa navrhovateľom nedomáhal práva odporovať právnemu úkonu. Uviedol, že navrhovateľ uplatnil odporovateľnosť právneho úkonu až doplnením žaloby dňa 7.9.2010, pričom k vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu došlo dňa 6.5.2009 zverejnením uznesenia v Obchodnom Vestníku č. OV 85B/2009. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 8.5.2009. Lehota na uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu v tomto prípade uplynula dňa 8.11.2009. Právo, žalované navrhovateľom v doplnení žaloby už v čase jeho uplatnenia neexistovalo, t.j. bolo zaniknuté a súd by mal na zánik tohto práva z dôvodu uplynutia prekluzívnej 6 mesačnej lehoty prihliadať ex offo, t.j. z úradnej povinnosti. Právo odporovať právnemu úkonu v čase doplnenia žaloby navrhovateľom z dôvodu nedodržania zákonnej lehoty na jeho riadne a včasné uplatnenie zaniklo. Svoj právny názor vo vzťahu k zmene petitu odporca uviedol aj v podanom odvolaní proti uzneseniu zo dňa 19.10.2010. Odporca poukázal na skutočnosť, že ak by si aj navrhovateľ uplatnil svoje právo odporovať právnemu úkonu riadne a včas, nebolo by možné túto dohodu považovať za zvýhodňujúci právny úkon. Pre možnosť odporovať právnemu úkonu v zmysle Zákona o konkurze a reštrukturalizácii je potrebné, aby boli splnené všetky taxatívne a kumulatívne vymedzené podmienky. V čase podpisu Dohody dňa 3.12.2008 odporca nemal žiadnu vedomosť o úpadku dlžníka, pričom spornú Dohodu uzatvoril odporca s dlžníkom za účelom vysporiadania ich vzájomných záväzkov. Odporcovi neboli známe žiadne skutočnosti týkajúce sa ostatných záväzkov úpadcu voči jeho iným obchodným partnerom. Zmluvné strany uzatvorili dňa 14.8.2008 zmluvu o dielo č. XXX/XXXX, v ktorej si odporca s úpadcom dohodli presné termíny realizácie diela. Tieto úpadca nedodržal, a preto odporca vyzval úpadcu písomne na vykonanie dostatočných opatrení v záujme dodržania dojednaných lehôt. Nakoľko k náprave nedošlo, odporca si uplatnil voči úpadcovi nároky z titulu zmluvnej pokuty a náhrady škody podľa zmluvy, a to faktúrami a priloženým listom zo dňa 1.12.2008, doručeným úpadcovi toho istého dňa, ktorým súčasne odporca odstúpil od uzatvorenej zmluvy o dielo. Odporca si uplatnil voči úpadcovi vystavenou faktúrou zmluvnú pokutu za nedodržanie termínu plnenia podľa zmluvy o dielo č. XXX/XXXX zo dňa 7.12.2007. Napriek dohodnutým zmluvným podmienkam o odovzdaní diela najneskôr do dňa 15.4.2008, úpadca ako zhotoviteľ diela odovzdal dielo až dňa 30.4.2008. Odporca fakturoval úpadcovi sumy, na ktorých fakturáciu mal v zmysle zmlúv o dielo č. XXX/XXXX a č. XXX/XXXX právo. Podľa ust. čl. III bod 2 Dohody úpadca nároky uvádzané v Dohode vyplývajúce zo zmlúv o dielo uznal v celom rozsahu a zaviazal sa ich odporcovi uhradiť. Nakoľko úpadca uznal odstúpenie odporcu od zmluvy o dielo a bol si vedomý nárokov odporcu vyfakturovaných označenými faktúrami, zmluvné strany mali záujem urovnať svoje vzájomné nároky a dňa 3.12.2008 uzatvorili Dohodu, o ktorej navrhovateľ tvrdí, že je právne neúčinná voči veriteľom úpadcu. Potreba uzatvoriť Dohodu vyplynula z aktuálnej situácie medzi úpadcom a odporcom, a to bez akejkoľvek vedomosti odporcu o úpadku dlžníka. Odporca ďalej uviedol, že hoci navrhovateľ v žalobe nijakým spôsobom nevysvetľuje odvolávku na zákonné ustanovenie § 60 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré sa vzťahuje k možnosti odporovať právnemu úkonu urobenému s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ktorý úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy, odporcovi nie je známy úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov, a tento úmysel nemohol odporca poznať. Žiadal preto návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť.
Na základe vykonaného dokazovania výsluchom navrhovateľa, právnych zástupcov účastníkov, výsluchom svedka - konateľa úpadcu E. L. a prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu a pripojeného spisu Okresného súdu Žilina č.k. 4K 2/2009, Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 10 Cbi 3/2009 zo dňa 13.12.2011 v spojení s uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 10 Cbi 3/2009-237 zo dňa 19.7.2012 súd určil, že právny úkon - Dohoda uzatvorená medzi dlžníkom BUDA mont s.r.o. a odporcom ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o., ktorou došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok účastníkov zmluvy vo výške 4.411.452,66 eur je v konkurze vedenom na Okresnom súde Žilina na majetok úpadcu voči veriteľom prihlásených pohľadávok neúčinný. Súčasne súd zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania na účet právneho zástupcu navrhovateľa. Súd konštatoval dôvodnosť podanej žaloby nakoľko mal za nesporne preukázané, že k uzavretiu Dohody, ktorou zmluvné strany započítali vzájomné pohľadávky a záväzky odporcu a úpadcu, došlo v čase existencie viacerých splatných záväzkov úpadcu voči veriteľom, ktorí si svoje pohľadávky riadne a včas uplatnili v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 4K 2/2009. Navrhovateľ preukázal naplnenie podmienky odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii označením konkurzného spisového materiálu tvrdiac úpadok dlžníka v čase uzavretia spornej Dohody zo dňa 3.12.2008 a ukrátenie všetkých včas a riadne prihlásených pohľadávok dlžníka, keď pohľadávky dlžníka v konkurznom konaní sporné, nedosahujú výšku jeho záväzkov na základe riadne a včas prihlásených
pohľadávok veriteľov úpadcu. Súd skúmal, či nárok dlžníka, ktorého zánik úpadca spornou Dohodou spôsobil, bolo vyvážené plnením skutočne ekvivalentnej povahy a z tohto hľadiska bol rozhodujúci nielen obsah, resp. predmet započítacieho úkonu, ale aj okolnosti, ktoré uzavretiu Dohody predchádzali, a za ktorých bol napadnutý právny úkon uskutočnený. V čase uzavretia spornej Dohody zo dňa 3.12.2008 si bol úpadca vedomý existencie svojich viacerých splatných záväzkov voči veriteľom a svojej neschopnosti si svoje záväzky riadne plniť, a preto mu zo Zákona o konkurze a reštrukturalizácii ( ďalej len "ZKR") vyplývala povinnosť ako konateľovi pri zachovaní odbornej starostlivosti, podať návrh na vyhlásenie konkurzu. V podmienkach konkurzu započítanie nie je považované za bežný úkon podnikateľa, ak ukracuje záujmy veriteľov na uspokojenie ich pohľadávok. V situácii, že úpadca si bol vedomý svojho predĺženia a dlhodobej neschopnosti plniť si splatné záväzky, bolo jeho procesnou povinnosťou bez zbytočného odkladu prijať opatrenia vhodné a primerané na odvrátenie konkurzu, prípadne podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Dlžník však pristúpil k uzavretiu Dohody, ktorou započítal svoje existentné a nesporné pohľadávky s pohľadávkami tretej osoby (odporcu) bez toho, že by ich výšku a existenciu akýmkoľvek spôsobom verifikoval. Napriek tomu, že v konaní navrhovateľ nenamietol neplatnosť napadnutého právneho úkonu, v situácii, keď dlžník má viacero neuhradených a skôr splatných záväzkov voči iným veriteľom, sa súdu javilo vysoko neštandardné, ak pristúpil dlžník k uzavretiu dohody o vzájomnom započítaní svojich nesporných pohľadávok s pohľadávkami iného veriteľa, a to takých, ktorých okolnosti vzniku nepozná. Dlžník započítal voči svojim nesporným pohľadávkam nároky odporcu z titulu zmluvnej pokuty v celkovej výške 1.820.000,- Sk, a to bez možnosti brániť sa uplatnením moderačného oprávnenia súdu, a náhrady škody v celkovej sume 2.780.000,- Sk bez toho, že by vedel, na základe akých skutočností odporcovi nárok na náhradu škody vznikol a bez toho, že by jej výšku odporca akýmkoľvek spôsobom objektivizoval a úpadca verifikoval. Neštandardné podmienky, za ktorých došlo k uzavretiu dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok, nepochybne viedli k presvedčeniu súdu o zámere účastníkov uzavretou dohodou zvýhodniť postavenie jedného z veriteľov, a to odporcu. Tieto neštandardné okolnosti okresný súd videl okrem iného v časových súvislostiach úkonov odstúpenia od zmluvy o dielo (uzatvorenej medzi odporcom a úpadcom dňa 14.8.2008) jednostranným právnym úkonom odporcu zo dňa 1.12.2008 a vyúčtovania zmluvnej pokuty voči úpadcovi toho istého dňa, t. j. 1.12.2008 vo výške 5% z ceny diela v sume 875.000,- Sk (29.044,68 eur), so splatnosťou 2.12.2008 a momentom vyúčtovania zmluvnej pokuty z dôvodu omeškania s vykonaním diela podľa zmluvy č. 717/2007. Napriek tomu, že podľa protokolu o prevzatí diela zo dňa 30.4.2008 nepochybne došlo k omeškaniu s vykonaním diela, odporca vyúčtoval úpadcovi zmluvnú pokutu, ktorá zabezpečovala riadne splnenie tejto povinnosti úpadcom, až dňa 2.12.2008 s dátumom splatnosti 2.12.2008 (t.j. s viac ako so sedemmesačným odstupom) a toho istého dňa vyúčtoval úpadcovi náhradu škody s odkazom na uzatvorenú zmluvu o dielo č. 149/2008, čl. VII bod 2 v sume 2.780.000,- Sk s dátumom splatnosti dňa 2.12.2008, t. j. deň po jednostrannom odstúpení od zmluvy bez toho, že by z vyúčtovania vyplývali akékoľvek okolnosti a podmienky vzniku škody. Takto uplatnené pohľadávky odporcu úpadca bez výhrad uznal a tieto tvorili predmet započítania spornej dohody uzatvorenej s úpadcom dňa 3.12.2008. Konateľ úpadcu vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil vnútornú motiváciu uzavrieť Dohodu z 3.12.2008 so zámerom ukončiť zmluvný vzťah s odporcom a s predpokladom ďalšej obchodnej spolupráce, teda získania určitej výhody v oblasti podnikania pre svoju fyzickú osobu ako podnikateľa.
Na základe vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že uzavretím spornej Dohody z 3.12.2008 došlo k zvýhodneniu postavenia odporcu ako veriteľa úpadcu, čo je v rozpore s účelom konkurzného konania a so zásadou zákazu zvýhodnenia niektorých veriteľov. Uzavretím dohody z 3.12.2008 sa zmenil rozsah možného uspokojenia pohľadávky odporcu ako veriteľa, a to vylúčením pomerného uspokojenia jeho pohľadávky, ku ktorému by inak došlo v podmienkach konkurzného konania, a to spôsobom ukracujúcim ostatných veriteľov riadne prihlásených pohľadávok. K uzavretiu Dohody z 3.12.2008 došlo počas úpadku dlžníka v období jedného roka pred začatím konkurzného konania, pričom odporovacie právo navrhovateľ uplatnil v 6-mesačnej prekluzívnej lehote podľa § 57 ods. 2 ZKR. Týmto úkonom úpadca ukrátil uspokojenie pohľadávok prihlásených veriteľov dlžníka. Pokiaľ základná obrana a argumentácia odporcu spočívala v tvrdení, že odporovať nemožno ekvivalentným právnym úkonom, súd konštatoval, že uzavretím spornej dohody bol odporca zvýhodnený oproti iným veriteľom dlžníka, ktorých pohľadávky sa stali skôr splatnými, a ktorých uspokojenie bude vykonané pomerne v podmienkach konkurzného konania. Rozdielna miera uspokojenia pohľadávok odporcu proti ostatným veriteľom úpadcu vykazuje znaky zvýhodňujúceho právneho úkonu, pričom tento záver a vnútorné presvedčenie súdu umocňovali okolnosti, za ktorých k uzavretiu spornej dohody došlo.
Proti rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 13.12.2011 podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý namietol skutočnosť, že k doplneniu žaloby navrhovateľom došlo po uplynutí 6-mesačnej prekluzívnej lehoty, čoho dôsledkom malo byť zamietnutie návrhu v celom rozsahu a ďalej skutočnosť, že v konaní neboli preukázané podmienky odporovateľnosti napadnutého právneho úkonu. Odporca ďalej namietol, že súd rozhodol o určení neúčinnosti žalobou napadnutého právneho úkonu, avšak nezdôvodnil, prečo nerozhodoval aj o súbežne uplatnenom nároku navrhovateľa na vydanie peňažného plnenia odporcom k započítanej výške do majetkovej podstaty úpadcu. Súčasne súd nezdôvodnil svoj procesný postup, keď nevypočul odporcom navrhnutých svedkov H.U., O. P. a E. P. a svoj postup bližšie nezdôvodnil a nesprávne vyhodnotil svedeckú výpoveď svedka E. L..
Krajský súd v Žiline ako odvolací súd prejednal vec v medziach ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania napadnutý rozsudok Okresného súdu Žilina zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom pre ďalší postup v konaní odvolací súd uviedol, že k námietke nesprávneho vyhodnotenia výpovede svedka E. L. odvolací súd nezistil, že by okresný súd pri hodnotení jeho výpovede vybočil z rámca rozhodujúcich hľadísk pre záver o vierohodnosti a pravdivosti svedeckej výpovede. Pre ďalší postup a nové rozhodnutie vo veci odvolací súd vyjadril názor, že žalobou podanou 17. júla 2009, ktorá došla na Okresný súd Žilina dňa 22.7.2009 uplatnil navrhovateľ odporovaciu žalobu včas, v rámci 6-mesačnej prekluzívnej lehoty podľa § 57 ods. 2 ZKR a na tento záver nemá vplyv okolnosť upresnenia žaloby v doplňujúcom podaní navrhovateľa zo dňa 7.9.2010. Za relevantné a opodstatnené odvolacie dôvody odporcu odvolací súd označil okolnosť, ktorá sa týkala procesného postupu súdu prvého stupňa vo vzťahu k nevykonaniu navrhnutých dôkazov výsluchom A.. O. P. a A.. E. P., a to bez odôvodnenia tohto postupu v napadnutom rozsudku, čo sa premietlo do záveru o odňatí možnosti odporcu konať pred súdom a vytvorilo stav predčasných skutkových, a tým i právnych záverov, z ktorých okresný súd vychádzal pri rozhodovaní. Vo vzťahu k pôvodne formulovanému petitu žaloby odvolací súd uložil okresnému súdu posúdiť primárne uplatnený nárok navrhovateľa na vydanie peňažného plnenia tak, aby súd vyčerpal celý predmet žaloby.
Vychádzajúc z obsahu zákonného ustanovenia § 226 O.s.p., podľa ktorého ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, súd opätovne vec vychádzajúc z vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu, prejednal, posúdil vykonanie navrhovaných dôkazov výsluchom A.. O. P. a A.. E. P., ktorí v čase uzavretia Dohody zo dňa 3.12.2008 konali za odporcu, pričom zistil nasledovné:
Právny zástupca navrhovateľa sa v celom rozsahu pridržiaval podanej žaloby na upresnenie ktorej uviedol, že okrem určenia neúčinnosti napadnutého právneho úkonu sa súčasne navrhovateľ domáha voči odporcovi uloženia povinnosti odporcovi vydať do konkurznej podstaty úpadcu peňažné plnenie v žalovanej sume 146.433,41 eur, teda v rozsahu zodpovedajúcom podanej žalobe zo dňa 17.7.2009 a zaviazať odporcu na náhradu trov konania v rozsahu
Právny zástupca odporcu trval na výsluchu označených osôb A.. E. P., A.. O. P. a A.. H. k okolnostiam podpísania napadnutej zmluvy, ktorých výsluchom odporca mieni preukázať okolnosti uzavretia napadnutej zmluvy, a to konkrétne skutočnosť, či úpadca v čase uzavretia napadnutej zmluvy bol v úpadku, a či o existencii úpadku mal odporca vedomosť, a či boli naplnené podmienky odporovateľnosti napadnutého právneho úkonu.
Z upresňujúceho vyjadrenia navrhovateľa vyplynulo, že predmetom sporu je vyslovenie právnej neúčinnosti právneho úkonu na základe odporovacej žaloby a súčasne vrátenie plnenia, ktoré odporca získal na základe právneho úkonu, voči ktorému bola podaná odporovacia žaloba.
Podľa § 63 ods. 1 ZKR v prípade neúčinnosti právneho úkonu sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty.
Z citovaného ustanovenia § 63 ods. 1 ZKR vyplýva, že právo voľby medzi finančným a naturálnym plnením má správca konkurznej podstaty, ktorý má aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. Pokiaľ ide
o samotnú odporovaciu žalobu, správca konkurznej podstaty úpadcu je povinný uplatniť odporovacie právo ohľadne tých právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť (§ 86 ods. 2 ZKR). Správca v procesnom postavení navrhovateľa má dôkazné bremeno ohľadne splnenia hmotnoprávnych podmienok odporovateľnosti. Predpokladom každej odporovateľnosti právneho úkonu je ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka (§ 58 ods. 4 ZKR). V posudzovanom prípade správca v postavení navrhovateľa žiadal vysloviť právnu neúčinnosť Dohody uzatvorenej medzi dlžníkom a odporcom dňa 3.12.2008, ktorou došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok jej účastníkov v celkovej sume 4.411.452,66 Sk, t. j. 146.433,41 eur. K samotnému započítaniu je potrebné uviesť, že započítanie predpokladá nielen existenciu pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ale aj záväzok dlžníka voči veriteľovi, ktorý je potom súčasne v právnej pozícii dlžníka, ale aj veriteľa. Zásadne je možné stotožniť sa s názorom prezentovaným odporcom v tom smere, že v dôsledku započítania sa znížia nielen aktíva dlžníka, ale súčasne aj jeho pasíva - záväzky, teda bilancia pohľadávok a záväzkov sa zásadne nemení. Táto okolnosť však bez ďalšieho neznamená, že v prípade, ak správca preukáže odporovateľnosť právneho úkonu tým, že došlo k zvýhodneniu niektorého veriteľa oproti iným veriteľom, môže byť tento úkon napadnutý odporovateľnosťou.
Podľa §-u 57 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií v znení účinnom do 31.12.2011 (ďalej len ZKR) - právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.
Podľa odseku 2 - právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby, alebo na súde do 6 mesiacov od vyhlásenia konkurzu.
Podľa odseku 4 - odporovať možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
Podľa §-u 62 ods. 1 ZKR právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
Podľa §-u§ 59 ods. 1 ZKR zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.
Podľa ods. 2 zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov.
Podľa ods. 3 zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
Podľa ods. 4 odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
Podľa §-u 63 ods. 1 ZKR ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.
Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že spornou Dohodou o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 3.12.2008 došlo k uspokojeniu pohľadávky odporcu v celom započítanom rozsahu, t. j. v rozsahu 100% započítavanej pohľadávky, a teda uspokojenie odporcu bolo nepomerne vyššie ako uspokojenie ostatných veriteľov v konkurznom konaní, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky v celkovej sume 230.739,40 eur, pričom majetok zapísaný v súpise všeobecnej podstaty úpadcu predstavuje sumu 59.417,24 eur z čoho je zrejmé, že majetok úpadcu predstavujú len jeho sporné, súdne vymáhané pohľadávky, z ktorých výťažok nepostačuje na uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov, a ktorého výška je nepomerne nižšia ako predmet započítania podľa spornej Dohody. Podpísaním dohody zo dňa 3.12.2008 tak úpadca znížil finančný majetok dlžníka o sumu 146.433,41 eur, pričom v tejto sume započítal svoje pohľadávky za vykonané práce v rokoch 2007 a 2008 voči penalizačným faktúram odporcu. Z vykonaných dôkazov taktiež vyplynulo, že v čase podpisu Dohody zo dňa 3.12.2008 mal dlžník známych, v účtovníctve riadne vedených veriteľov, ktorých pohľadávky boli po lehote splatnosti, a ktoré dlžník dlhšiu dobu neuhrádzal, pretože bol v stave platobnej neschopnosti. Išlo o pohľadávky veriteľov, u ktorých dlžník nakupoval materiál alebo služby na vykonanie diela, ktoré zhotovoval na základe zmluvy uzatvorenej s odporcom.
Z pripojeného spisového materiálu Okresného súdu Žilina sp. značka 4K/2/2009 mal súd preukázanú existenciu riadne a včas prihlásených pohľadávok napr. subjektu Synekta a.s. v celkovej sume 17.014,27 eur priznanej veriteľovi právoplatným platobným rozkazom Okresného súdu Žilina sp. značka 20Rob 225/2008 zo dňa 25.9.2008, ktorým bola veriteľovi priznaná pohľadávka pozostávajúca z istiny 9.803,16 eur a úrokov z omeškania v celkovej sume 5.697,59 eur za obdobie od 30.4.2007, pohľadávka veriteľa Sociálnej poisťovne so sídlom Bratislava v sume 2.745,29 eur, ktorá vznikla ako penále za oneskorene zaplatené poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za obdobie apríl 2002 až november 2003, pohľadávka Slovenskej konsolidačnej a.s. v celkovej sume 995,81 eur, ktorá vznikla z titulu dlžného poistného za obdobie od 7.7.1998 do 31.3.2004 a pohľadávka veriteľa Lersen Sk, s.r.o., v celkovej sume 40.782,96 eur z toho istina 26.413,16 eur, ktorá vznikla z obchodného styku s úpadcom, a ktorej platnosť nastala dňa 31.12.2007, pohľadávka veriteľa KONCEPT EKOTECH, s.r.o., v sume 10.188,61 eur, z ktorej istina predstavuje sume 6.259,15 eur na základe neuhradených faktúr za dodávku tovaru, ktorých splatnosť nastala v mesiaci február 2008 z ceny dodaného tovaru, pohľadávka veriteľa APOLLO zdravotná poisťovňa, a.s. v sume 50,81 eur z titulu nezaplateného poistného na zdravotné poistenie, ktorej splatnosť nastala v mesiaci február 2008 a ďalej pohľadávky veriteľa C. H. z obchodného vzťahu s odporcom na základe uzatvorených kúpnych zmlúv napr. v sume 13.019,51 eur, z čoho istina predstavuje sumu 11.368,43 eur, ktorej splatnosť nastala v mesiaci február 2008, pohľadávka v sume 3.307,10 eur, z čoho istina predstavuje 1.774,34 eur, ktorej splatnosť nastala v mesiaci január 2008, pohľadávka veriteľa BUDERUS Vykurovacia technika, spol. s r.o., 2.298,46 eur, ktorej splatnosť nastala ešte v roku 2006.
Vo vzťahu k splneniu hmotnoprávnej podmienky odporovacej žaloby podľa § 57 ods. 4 ZKR (v znení platnom a účinnom do 31.12.2011) súd konštatoval preukázanie tejto zákonom stanovenej podmienky, nakoľko z predložených prihlášok konkurzných veriteľov mal súd jednoznačne preukázanú existenciu pohľadávok týchto veriteľov v čase, kedy nastali účinky právneho úkonu započítania vzájomných pohľadávok, ktorému navrhovateľ odporuje, a ktoré boli týmito veriteľmi riadne prihlásené v konkurznom konaní pod sp. zn. 4K 2/2009. Je nesporné, že v prípade započítania vzájomných pohľadávok nedošlo k zmene bilancie aktív a pasív úpadcu, avšak v dôsledku započítania zvýhodnenie odporcu spočíva v rozsahu uspokojenia jeho pohľadávky voči dlžníkovi v porovnaní s ostatnými veriteľmi pohľadávok prihlásených v konkurznom konaní, keď pohľadávka odporcu bola uspokojená v celom rozsahu započítanej pohľadávky, zatiaľ čo miera uspokojenia veriteľov, ktorých pohľadávky sa stali splatnými v období pred splatnosťou pohľadávok odporcu, v konkurznom konaní je nepomerne nižšia. Pokiaľ ide o procesný postup súdu v súvislosti s návrhom odporcu na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov A.. E. P. a A.. O. P. a A.. H. k okolnostiam uzavretia zmluvy o vzájomnom započítaní pohľadávok dlžníka úpadcu, súd návrh odporcu na doplnenie navrhovaného dokazovania zamietol, z dôvodu sledovaného cieľa na rýchly a hospodárny priebeh konania v záujme zabezpečovať zisťovanie relevantných skutočností pre rozhodnutie predmetu konania. Napriek pôvodnej kumulácii viacerých zákonných ustanovení, o ktoré navrhovateľ opieral dôvodnosť podanej žaloby, a medzi ktorými ako dôvod odporovateľnosti navrhovateľ označil ust. § 60 ZKR, t.j. ukracujúci právny úkon urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a vedomosť tohto úmyslu na druhej strane, navrhovateľ následne upriamil dokazovanie na existenciu odporovateľnosti právneho úkonu ako zvýhodňujúceho právneho úkonu, ktorým dlžník zvýhodnil svojho veriteľa, t. j. odporcu oproti iným svojim veriteľom,
a ktorým súčasne došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov prihlásených pohľadávok v konkurznom konaní. Demonštratívny výpočet skutkových podstát v ustanovení § 59 ZKR zahŕňa medzi zvýhodňujúce právne úkony dlžníka právne úkony, ktorými dlžník iným spôsobom zvýhodnil veriteľa oproti iným veriteľom, ak spôsobil úpadok, alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Pri všetkých právnych úkonoch vymedzených v ZKR zákon nevyžaduje pre odporovateľnosť preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľov. Predpokladom pre odporovateľnosť je objektívny ekonomický dôsledok takých právnych úkonov, ktorý sa prejaví v ukrátení uspokojenia pohľadávok veriteľov. To znamená, že v prípade skutkovej podstaty zvýhodňujúceho právneho úkonu zákonná úprava nevyžaduje úmysel dlžníka alebo druhej strany, ak ide o dvojstranný právny úkon, ukrátiť uspokojenie pohľadávok veriteľov. Vedomostná zložka na strane odporcu je v prípade posudzovanej skutkovej podstaty odporovateľnosti irelevantná. Všeobecný predpokladom odporovateľnosti v posudzovanom prípade je právny úkon dlžníka ( Dohoda o započítaní ako dvojstranný právny úkon), účinnosť právneho úkonu dlžníka, ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa a k osobitným predpokladom odporovateľnosti v konkurznom konaní pristupuje vyhlásenie konkurzu, právny úkon dlžníka, ktorý sa týka jeho majetku a ukrátenie veriteľa, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku v konkurznom konaní. S prihliadnutím na uvedenú skutočnosť súd výsluch osôb, ktoré konali za odporcu v čase uzavretia spornej dohody, vyhodnotil ako nadbytočný, nakoľko skutočnosti uvádzané odporcom, na preukázanie ktorých výsluch týchto osôb odporca označil, považuje súd za irelevantné vo vzťahu k navrhovateľom vymedzenej skutkovej podstate odporovateľnosti právneho úkonu. Vo vzťahu k označeným dôkazným návrhom navyše absentujú konkrétne tvrdenia odporcu, z ktorých by potreba vykonania navrhovaných dôkazov vyplynula. Svedok L. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že konateľmi podpísanú Dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok predložil dlžníkovi A.. H. ako zástupca odporcu. Teda o podmienkach Dohody konateľ dlžníka s vtedajšími konateľmi odporcu osobne nerokoval. Osoba A.. H. vo veci uzavretia spornej Dohody nebola okrem jej predloženia dlžníkovi iným spôsobom činná. Návrh výsluchu tohto svedka odporca učinil napriek poučeniu súdu podľa § 118a ods. 1 O.s.p. až po prvom pojednávaní napriek tomu, že nejde o dôkaz, ktorý odporca nemohlo navrhnúť ešte na prvom pojednávaní. Pokiaľ súd v určitom štádiu dokazovania považoval výsluch vyššie označených svedkov za relevantný, tento procesný postup súdu bol ovplyvnený priebehom dokazovania a najmä rozsahom vymedzenia odporovateľnosti v podanej žalobe, keď navrhovateľ pôvodne vymedzil odporovateľnosť aj z dôvodu vyplývajúceho z ust. § 60 ZKR a v neskoršom období uvádzal svoje tvrdenia vo väzbe na ust. 59 ZKR. Na každé pojednávanie v predmetnej veci bol odporca súdom riadene predvolaný a mal procesné právo a povinnosť sa na pojednávanie ustanoviť a vypovedať ako účastník konania. Ak toto právo odporca nevyužil, zásadne nie je možné zisťovať skutočnosti rozhodné pre posúdenie jeho obrany z navrhovaných dôkazov, ak absentujú tvrdenia tohto účastníka. A.. E. P. je naďalej konateľom odporcu, a preto ako účastník konania mal plnú možnosť uplatnenia svojich procesných práv v postavení účastníka konania. Ak túto možnosť odporca opakovane nevyužil a konal len prostredníctvom svojho právneho zástupcu, je neprípustné v konaní namietať, že v rámci dôkazných návrhov právneho zástupcu odporcu na výsluch jeho osoby, nebolo tomuto návrhu vyhovené. Rozhodnutie o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov súd vykoná, patrí iba súdu. Preto s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti súd výsluch A.. O. P. a A.. E. P. vyhodnotil ako dôkaz, ktorý je pre rozhodnutie vo veci nerozhodný a z tohto hľadiska ako nehospodárny, v rozpore so zásadou vyjadrenou v ust. § 6 O.s.p., podľa ktorej súd postupuje v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd z vykonaných dôkazov dospel k záveru, že úpadca s vedomím existencie svojich skôr splatných záväzkov nepostupoval pri uzavretí Dohody s odporcom v súlade so zákonom, poctivým obchodným stykom a v záujme rešpektovania práv iných osôb, keď v čase existencie viacerých splatných záväzkov voči veriteľom nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu a v situácii, že si bol vedomý svojho predĺženia a dlhodobej platobnej neschopnosti, pristúpil k uzavretiu Dohody s odporcom, ktorou započítal svoje existentné a nesporné pohľadávky s pohľadávkami tretej osoby (odporcu) bez toho, že by ich výšku a existenciu akýmkoľvek spôsobom verifikoval a okolnosti ich vzniku poznal. Dlžník započítal voči svojim pohľadávkam nároky odporcu z titulu zmluvnej pokuty v celkovej výške 1.820.000,- Sk a náhrady škody v celkovej sume 2.780.000,- Sk preukázateľne motivovaný možnou spoluprácou s odporcom do budúcnosti. Takéto zistenia súdu nepochybne viedli k presvedčeniu súdu o zámere dlžníka svojim postupom zvýhodniť postavenie jedného z veriteľov, a to odporcu, vychádzajúc z časových súvislostí vzniku pohľadávok odporcu, okolností ich vzniku, ich povahy a spôsobu ich (ne)preukazovania pri ich započítaní voči pohľadávkam dlžníka. Konateľ úpadcu vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil vnútornú motiváciu uzavrieť spornú dohodu so zámerom ukončiť zmluvný vzťah s odporcom s predpokladom ďalšej obchodnej spolupráce medzi ním ako
fyzickou osobou - podnikateľom a odporcom. Uzavretím dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok sa zmenil rozsah možného uspokojenia pohľadávky odporcu ako veriteľa, a to vylúčením pomerného uspokojenia jeho pohľadávky, ku ktorému by inak došlo v podmienkach konkurzného konania, a to spôsobom ukracujúcim ostatných veriteľov riadne prihlásených pohľadávok. Uzavretím spornej Dohody došlo k vylúčeniu možnosti správcu a veriteľov prihlásených pohľadávok popierať pravosť započítanej pohľadávky s možnosťou uplatnenia moderačného oprávnenia súdu vo vzťahu k uplatnenej zmluvnej pokute.
Správa majetku podliehajúceho konkurzu v sebe zahŕňa aj využívanie všetkých právnych prostriedkov na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu aj v podobe uplatňovania odporovacích práv a vymáhania nárokov z neúčinných právnych úkonov. Jednou zo základných funkcií konkurzného konania a konkurzu je zabezpečenie pomerného uspokojenia pohľadávok veriteľov z výťažku získaného speňažením majetku dlžníka v záujme toho, aby nedošlo k individuálnemu uspokojeniu pohľadávok len niektorých veriteľov. Preto konkurzné právo obsahuje súhrn hmotnoprávnych noriem, ktoré majú zabrániť dlžníkovi nielen pokračovať v ekonomickej činnosti v záujme ochrany ostatných subjektov, ale najmä upraviť postup súdu, veriteľov, dlžníka, správcu a ďalších zúčastnených procesných subjektov pri speňažovaní majetku dlžníka za účelom pomerného uspokojenia pohľadávok veriteľov zo získaného výťažku. V posudzovanom prípade nepochybne ide len o pomerné uspokojenie pohľadávok prihlásených veriteľov, pretože v opačnom prípade by ani neboli splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil neúčinnosť napadnutého právneho úkonu a súčasne súd rozhodol o povinnosti odporcu vydať do konkurznej podstaty úpadcu sumu započítanej pohľadávky v celkovej výške 146.433,41 eur tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku. Pokiaľ odporca v rámci záverečného prednesu poukázal na plnenia poskytnuté odporcom v rámci Dohody o započítaní, bez ich bližšej špecifikácie, súd poznamenáva, že povinnosť tvrdenia významných skutočností sa viaže na skončenie prvého pojednávania vo veci, a preto na neskôr označené skutočnosti a dôkazy súd môže prihliadať len výnimočne, a to v zákonom stanovených prípadoch, ktorých existencia z uvedených tvrdení a vykonaných dôkazov nevyplynula.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Navrhovateľ ako účastník úspešný v konaní si uplatnil voči odporcovi náhradu trov konania písomnou špecifikáciou zo dňa 8.9.2014 a žiadal zaviazať odporcu na náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 19.7.2011, účasť na pojednávaní dňa 19.7.2011, ďalšia porada s klientom dňa 6.10.2011, účasť na pojednávaní dňa 7.10.2011, účasť na pojednávaní dňa 13.12.2011, písomné vyjadrenie k odvolaniu odporcu dňa 18.6.2012, účasť na pojednávaní dňa 5.9.2014 - 6 x 718,69 eur a 1x 359,34 eur (porada s klientom), náhradu režijného paušálu 5 úkonov v roku 2011 x 7,41 eur, 1 úkon v roku 2012 á 7,63 eur, 1 úkon v roku 2014 - 8,04 eur, spolu režijný paušál 52,72 eur, náhradu cestovného Považská Bystrica - Žilina a späť spolu 95,26 eur, náhradu za stratu času spolu 150,30 eur, celkom trovy právneho zastúpenia 4.969,76 eur.
Rozdielne od pôvodného rozhodnutia prvostupňového súdu, ktorému predchádzalo uplatnenie trov právneho zastúpenia vyčísleného z neurčenej hodnoty práva, navrhovateľ v rámci aktuálne špecifikovaných trov konania určil hodnotu právnej služby z ceny peňažného plnenia, ktorého vydania do konkurznej podstaty sa popri neúčinnosti právneho úkonu domáha. Spôsob uplatnenia náhrady trov konania súd vyhodnotil ako právne súladný, a preto priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia nasledovne:
1. titulom náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 4.520,24 eur za úkony právnej služby a) príprava a prevzatie zastúpenia podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z.(v znení platnom v čase vykonania úkonu) na základe plnomocenstva zo dňa 19.07.2011 sumu 718,69 eur a režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume 7,41 eur, t.j. spolu suma 726,10 eur.
b) zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 19.07.2011 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z. (v znení platnom v čase vykonania úkonu) sumu 718,69 eur a režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume 7,41 eur, t.j. spolu suma 726,10 eur. c) zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 07.10.2011 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z. (v znení platnom v čase vykonania úkonu) sumu 718,69 eur a režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume 7,41 eur, t.j. spolu suma 726,10 eur. d) zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 13.12.2011 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z. (v znení platnom v čase vykonania úkonu) sumu 718,69 eur a režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume 7,41 eur, t.j. spolu suma 726,10 eur. e) písomné podanie na súd - vyjadrenie k odvolaniu podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z. (v znení platnom v čase vykonania úkonu) sumu 718,69 eur a režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume 7,63 eur, t.j. spolu suma 726,32 eur. f) zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 13.12.2011 podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhl. č. 655/2004 Z.z. (v znení platnom v čase vykonania úkonu) sumu 718,69 eur a režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume 8,04 eur, t.j. spolu suma 726,73 eur. g) titulom náhrady za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. sumu 98,92 eur cestou na pojednávanie: dňa 19.07.2011, dňa 07.10.2011, dňa 13.12.2011 a dňa 05.09.2014, 12,02 eur x 6 polhodín + 13,40 eur x 2 polhodiny na trase Považská Bystrica-Žilina a späť, a g) titulom náhrady cestovných výdavkov podľa § 15 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume 63,87 eur na trase Považská Bystrica - Žilina a späť cestou na pojednávanie dňa 19.07.2011, dňa 07.10.2011, dňa 13.12.2011 a dňa 05.09.2014
- náhrada za kilometre (31 km x 2 x 4 x 0,183 eur) = 45,38 eur.
- náhrada za spotrebované pohonné hmoty (62 km, pri priemernej spotrebe - 5,6 L/100km a cene paliva 1,334 eur, t.j. 0,056 L/km x 62km x 1,334 eur = 4,63 eur.
- náhrada za spotrebované pohonné hmoty (62 km, pri priemernej spotrebe - 5,6 L/100km a cene paliva 1,315 eur, t.j. 0,056 L/km x 62km x 1,315 eur = 4,57 eur.
- náhrada za spotrebované pohonné hmoty (62 km, pri priemernej spotrebe - 5,6 L/100km a cene paliva 1,38 eur, t.j. 0,056 L/km x 62km x 1,38 eur = 4,79 eur.
- náhrada za spotrebované pohonné hmoty (62 km, pri priemernej spotrebe - 5,6 L/100km a cene paliva 1,295 eur, t.j. 0,056 L/km x 62km x 1,295 eur = 4,50 eur.
Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia (a výdavky s úkonom spojené) za úkon právnej služby ďalšia porada s klientom dňa 06.10.2011, nakoľko dôvodnosť a potrebnosť takto vzniknutých a uplatňovaných trov konania z obsahu spisového materiálu nevyplýva. Vzhľadom na uvedené, súd tieto trovy ako nepreukázané nepriznal.
V zmysle § 149 ods. 1 OSP zaviazal súd odporcu nahradiť trovy konania navrhovateľovi v celkovej výške 4.520,24 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.