Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/152/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: C. C., L.. XX.XX.XXXX, J. X. C. XX, D., zastúpený Mgr. Stanislav Hutňan, advokát, so sídlom Kominárska 141/2,4, 831 04 Bratislave, proti žalovanému: Bytové družstvo Vlčie hrdlo, Vlčie hrdlo 63 v Bratislave, IČO: 35 859 831, zastúpený JUDr. Katarína Juríčková, advokát, so sídlom Drieňová 14 v Bratislave, o zaplatenie 2 801,87 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 23.10.2018, č.k. -500, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti potvrdzuje.

II. Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie výrokom I konanie v časti o zaplatenie 45,10 eur zastavil a výrokom II vo zvyšku žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100% ( výrok III).

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie v zamietajúcej časti právne odôvodnil , , , (ďalej len „“) a vecne tým, že žalobcom uplatnený nárok je premlčaný, keďže žalovaný vzniesol v priebehu konania hmotnoprávnu námietku premlčania. Vzhliadol na to, že žalobca uhradil odkupnú cenu bytu uhradením poslednej splátky úveru dňa 09.08.2012. Trojročná objektívna premlčacia doba uplynula 09.08.2015. Žalobca podal žalobu na súd dňa 31.10.2016, teda až po uplynutí tejto objektívnej lehoty. Začiatok a plynutie subjektívnej premlčacej doby nie je už v tomto smere rozhodujúce (pozri napr. rozhodnutie NS Č ). Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu o úmyselnom bezdôvodnom obohatení sa žalovaného vo vzťahu k ním tvrdenému a vyčíslenému „preplatku úveru“, či výške odkupnej ceny bytu. Žalobca nepreukázal, že by mal žalovaný úmysel bezdôvodne sa na jeho úkor obohatiť, alebo že by v súvislosti s výkonom jeho činnosti spáchal nejaký trestný čin. Žalovaný pri určení odkúpnej hodnoty bytu postupoval v súlade s rozhodnutím prijatým na členskej schôdzi dňa 28.06.2005, na ktorej bol schválený cenník bytov a za túto odkupnú cenu odpredal žalobcovi jeho byt. Žalobca Zmluvu o prevode bytu riadne podpísal, čím vyslovil súhlas s touto cenou. Poukaz na to, že členovia predstavenstva družstva vedeli o preplatkoch a teda úmyselne ich členom nevrátili, tak nie je namieste rovnako, ako uplatnenie desaťročnej premlčacej doby. Doplnil, že ani logicky sa nemôže odkupná hodnota bytu v tomto prípade rovnať len skutočnej výške splateného úveru. Upriamil pozornosť na to, že žalovaný mal v súvislosti v prekvalifikovaním ubytovacích zariadení na byty ako aj ich prevodmi na svojich členov nesporne aj ďalšie náklady, ktoré bolo potrebné uhradiť, pričom tieto neboli zahrnuté vo vyššie uvedených splátkach úveru.

3. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa (ďalej len „“). Nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech, priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku II a III podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, dôvodiac ust. a . Poukázal na to, že sa stal členom bytového družstva, ktoré bolo vytvorené za účelom predaja bytov na podnikových ubytovniach svojim zamestnancom za dohodnutú zostatkovú cenu. Ako členovi družstva mu vznikla povinnosť vyplývajúca zo stanov, príslušných uznesení členskej schôdze, ubytovacích a nájomných zmlúv, splácať mesačné splátky úveru vo výške dohodnutej v zmluve o úvere s bankou, z ktorého boli financované náklady na odkúpenie ubytovní od Slovnaftu a.s.. Úverový vzťah žalovaného trval od r. 2006, kedy ešte neboli známe presné metráže bytov, preto boli splátky jednotlivých členov určené odhadom, pričom v stanovách je určený spôsob výpočtu členského podielu a splátok úveru, ktoré tvoria príslušný členský vklad - podľa metráže bytov; metráž bytov bola známa na základe znaleckých posudkov až v r. 2008. I z tohto dôvodu mal byť úver riadne vyúčtovaný podľa metráže, nakoľko Stanovy žalovaného určujú povinnosť splácať úver podľa plochy bytu. Po splatení úveru teda musí byť úver žalovaným rozúčtovaný na reálne plochy bytov jednotlivých členov, pretože ich pôvodné splátky boli určené len na základe hrubého odhadu metráže bytov. Suma, ktorú družstvo vyzbieralo od členov bola vyššia ako mesačná splátka úveru banke. Ako postupne dochádzalo k vyplácaniu istiny sa tiež znižovala suma úrokov a tieto úroky boli určované podľa aktuálnych bankových sadzieb. Suma nákladov úveru, ktorá pripadala na člena bytového družstva teda mohla byť známa až po vyplatení celého úveru a spočítaní všetkých splátok a nákladov úveru a rozpočítaní podľa metrov štvorcových konkrétneho bytu. Navýšenie splátok nad rámec nákladov úveru bola podmienka banky, bola to súčasť rušenia, aby v prípade nesplácania splátok niektorými členmi družstva bolo družstvo schopné každý mesiac zložiť celkovú mesačnú splátku. Toto ručenie si žalovaný bezdôvodne po ukončení úverového vzťahu ponechal. Suma preplatkov, ktoré slúžili ako ručenie, sa pritom každou splátkou navyšovala. O ich existencii ani výške sumy nikdy svojich členov neinformoval, na početné žiadosti o vyúčtovanie úveru nikdy nereagoval, snažil sa tak toto bezdôvodné obohatenie zatajiť a ponechať si ho. Upriamil pozornosť na to, že v momente ukončenia úverového vzťahu t.j. v októbri 2014 odpadol dôvod na plnenie záruky banke, žalovaný je preto povinný vydať bezdôvodné obohatenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Trval na tom, že ide o obohatenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, a teda objektívna doba pre premlčanie sa počíta od odpadnutia dôvodu. Dôvod na zadržiavanie preplatkov úveru zanikol vyplatením úveru a zánikom povinnosti ručenia, ktorá žalovanému vyplývala z úverovej zmluvy. Do tohto času bol žalovaný povinný ponechať si preplatky na svojom účte ako súčasť tohto ručenia. Objektívna premlčacia doba sa teda počíta odo dňa splatenia celkového úveru žalovaným. Úver bol vyplatený v októbri 2014, žaloba bola podaná 31.10.2016, t.z. v rámci 3-ročnej objektívnej premlčacej doby. On síce žalovanému svoju poslednú splátku uhradil, avšak bol oboznámený s podmienkami úveru a s týmito i písomne súhlasil. Jednou z podmienok Úverovej zmluvy bolo, že všetky prostriedky ktoré člen družstva uhradí za účelom splátky úveru, nemôže žalovaný použiť inak ako na splatenie úveru. Žalovaný v čase od ktorého súd počíta premlčaciu dobu (09.08.2012) nemohol ani vedieť aké boli celkové náklady úveru, pripadajúce na metráž jeho bytu nakoľko v danom čase nebol úver splatený a do jeho splatenia zostávali ešte 4 roky. Bezdôvodné obohatenie preto nenastalo v čase kedy súd počíta jeho vznik. Za nesprávny označil žalobca tiež názor súdu, že neboli splnené podmienky na uplatnenie 10 ročnej premlčacej doby. Trval na tom, že ide o úmyselné obohatenie, nakoľko štatutári žalovaného vedeli, že vznikol preplatok členov a tento bezdôvodne ponechali v majetku družstva a nevyúčtovali, napriek žiadostiam členov. Spoliehali sa na to, že členovia družstva sa nedozvedia o obohatení ani o znení úverových zmlúv a dodatkov, nedostanú sa k potrebným podkladom, nebudú vedieť urobiť vyúčtovanie a ich právo sa premlčí. Tieto prostriedky následne z družstva vybrali prostredníctvom fiktívnych platobných rozkazov vo svoj prospech. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že odvolací súd jeho žalobe vyhovie a prizná mu nárok na náhradu trov konania.

5. Na odvolanie žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný tak, že členská schôdza Bytového družstva Vlčie hrdlo konaná dňa 28.06.2005 pojednávala o odpredaji ubytovacích zariadení od spoločnosti Slovnaft, kde podľa bodu 3 zápisnice si členovia družstva schválili spôsob financovania kúpnej ceny prostredníctvom úveru a podľa bodu 4 zápisnice si členovia družstva schválili cenník jednotlivých ubytovacích jednotiek vypracovaný spoločnosťou Slovnaft, a.s., nie družstvom a podľa bodu 5 si členovia schválili aj spôsob čerpania fondu opráv a s takýmto rozhodnutím boli uzrozumení od začiatku. Žalovaný mal za to, že na predmetnej schôdzi bol schválený ďalší členský vklad, ktorým sa mali členovia družstva

podieľať na kúpe ubytovacích zariadení, čiže je to majetková účasť na družstve jednotlivých členov vo forme splátok. Členovia a teda aj žalobca, súhlasili s cenami za jednotlivé ubytovacie zariadenia, ešte to neboli byty, a bolo potrebné zo strany družstva zabezpečiť celý proces prekvalifikovania ubytovní na byty, čo nie je z finančného hľadiska zanedbateľná položka, kde sa museli riešiť veci na príslušnom stavebnom úrade, ako aj katastrálnom úrade, kde boli vypracované znalecké posudky a rôzne listiny, ktoré k prekvalifikovaniu ubytovní na byty boli potrebné. Jednalo sa o staré ubytovne, ktoré bolo potrebné zrekonštruovať, preto zo strany vtedajšieho predávajúceho bola pri kúpe podmienka, aby bol vytvorený fond určený na zrekonštruovanie ubytovní. Za týmto účelom bolo nutné okrem úveru zabezpečiť aj finančnú záruku, že družstvo je schopné zobrať a splácať taký vysoký úver, preto niektorí členovia družstva dali svoj peňažný vklad v hotovosti ( to boli tí členovia, ktorí ako prví vyplatili svoje byty za zostatkovú hodnotu určenú členskou schôdzou a zabezpečili ostatným členom možnosť zobrať si úver, takže aj žalobcovi ) a zvyšok členov družstva splácali úver, ktorý si zobralo družstvo prostredníctvom mesačných splátok určených družstvom po dohode s bankou. Žalobca sa domáha nejakého úverového preplatku, avšak nie je zrejmé z akého titulu sa ho domáha, keď v úverovom vzťahu bolo družstvo, nie žalobca. Žalobca sa len majetkovým vkladom podieľal na splácaní úveru, a to postupne v splátkach. Úverový vzťah bol uzatvorený medzi bankou a družstvom, preto z tohto záväzkového vzťahu nevyplýva pre družstvo žiadne vyúčtovanie pre jednotlivých členov družstva. Rovnako sa vlastníkom nehnuteľností stalo družstvo nie jednotliví členovia, ktorí sa až na základe prevodu družstevného bytu stali vlastníkmi jednotlivých družstevných bytov. Žalobca sa teda okrem členského základného vkladu podieľal aj ďalším majetkovým vkladom vo forme splátok. Nebolo mu zrejmé, z akých výpočtov žalobca vychádzal pri určení ceny svojho bytu, pretože všetci členovia družstva mali a majú predávané družstevné byty za ceny, ktoré si schválili na členskej schôdzi v r. 2005, preto sa žalobca nemôže domáhať nižšej ceny za totožný byt, aký sa predáva ostatným členom družstva, a to vychádzajúc z cien určených a schválených členskou schôdzou družstva. Žalobca je naďalej členom družstva s členským podielom, ktorý sa vyporiadava pri zániku členstva, žaloba žalobcu je preto nedôvodná. Pokiaľ išlo o výšku odkupnej hodnoty bytu, tak túto zaplatil žalobca dňa 06.07.2012, pričom z opatrnosti v konaní uplatnil aj námietku premlčania. Nedopustil sa žiadneho úmyselného obohatenia, naopak, zabezpečil pre svojich členov byty za ceny, za ktoré by ich inak nikdy nekúpili, zrekonštruoval im tieto byty, a zabezpečuje ich správu. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

6. Na vyjadrenie žalovaného sa písomne vyjadril žalobca podaním zo dňa 23.04.2019, majúc za to, že žalovaný neporozumel zákonnej úprave bezdôvodného obohatenia. V momente odpadnutia dôvodu na plnenie záruky musí byť záruka vrátená a suma splatených splátok a nákladov úveru musí byť rozpočítaná medzi členov podľa metráží bytov. Ponechaním záruky sa žalovaný bezdôvodne obohacuje na úkor žalobcu. V zmluve o ubytovaní medzi žalobcom a žalovaným ako aj v Nájomnej zmluve sa jednoznačne definuje jeho nárok na odkúpenie bytu za symbolickú 1 Sk. Predaj bytov členom družstva za cenu vyššiu ako bola obstarávacia cena bytu pre družstvo by nemalo žiadnu ekonomickú logiku. Ak žalovaný tvrdí, že môže cenu určiť svojvoľne, bez toho aby preukázal sumu vynaloženú na obstaranie bytu a môže ju svojvoľne navýšiť práve o sumu ručenia, ktoré si ponechal, ignoruje základný princíp družstevného podnikania. Navýšenie kúpnej ceny bytu žalovaným o sumu ručenia, ktoré mal vrátiť dokazuje jeho úmysel obohatiť sa o túto sumu s vedomím, že on nemá ako zistiť výšku obohatenia. Za členský vklad nemožno považovať záruku v banke, na ktorej sa členovia nepodieľali rovnakým spôsobom. Členským vkladom je suma, ktorá bola použitá na splatenie úveru, v konečnom dôsledku na obstaranie bytu. V momente odpadnutia dôvodu na plnenie záruky musí byť záruka vrátená a suma splatených splátok a nákladov úveru sa musí rozpočítať medzi členov podľa metráží bytov, aby sa vrátilo bezdôvodné obohatenia tomu na úkor koho bolo získané. Niektorí členovia skutočne vyplatili vopred kúpnu cenu, ešte pred kúpou ubytovní od Slovnaftu. Týchto 56 členom obdržalo byt v roku 2010 presne za túto cenu, resp. za symbolickú 1 Sk zo zákona v zmysle zákona, keďže na nich nepripadal žiadny úver, pričom žalovaný od nich nežiadal žiadny ďalší doplatok za prekvalifikáciu.

7. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania, predmetom odvolacieho prieskumu bol výrok II (ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol) a závislý výrok III o trovách konania, výrok I (ktorým súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 45,10 eur zastavil), ako odvolaním nenapadnutý nadobudol právoplatnosť. Po preskúmaní žalobcom podaného odvolania, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( ).

9. Odvolací súd preskúmavajúc rozhodnutie súdu prvej inštancie v medziach odvolateľom uplatnených odvolacích dôvodov upriamuje pozornosť na to, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich jednotu, v dôsledku čoho ich treba chápať ako celok. Preto odvolateľom namietané nedostatky odôvodnenia napadnutého rozhodnutia má právo doplniť a vysvetliť v odôvodnení tohto odvolacieho rozhodnutia.

10. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. , odvolací súd uvádza. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia , podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia ods. písm. f) je možné teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

11. V podanom odvolaní odvolateľ uplatnila aj odvolací dôvod podľa ust. ( napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.) Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca svoj nárok skutkovo vymedzil ako preplatok na splátkach úveru (keď tvrdil, že uhradil vyššiu sumu, než aká pripadá na metráž jeho bytu), majúc za to, že celkovo uhradil v prospech žalovaného čiastku 14 895,87 eur, pričom suma úveru pripadajúca na jeho byt, vzhľadom na jeho metráž, mala byť nižšia o sumu 2 801,87 eur. Majúc za to, že tento rozdiel predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré získal podľa názoru žalobcu titulom právneho dôvodu, ktorý odpadol. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, sa týka tých prípadov, keď v okamihu poskytnutia plnenia existuje právny dôvod plnenia, ale následne, v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti, stratil svoje právne účinky (odpadol ). Tak je tomu v prípade, kedy záväzkový vzťah zanikne v dôsledku platného odstúpenia od zmluvy ( ), alebo výpovede zmluvy ( ), alebo dohody strán ( ), alebo nemožnosti plnenia ( ), či splnenia rozväzovacej podmienky ( ). V prejednávanej právnej veci však o žiadny z týchto prípadov nešlo : žalobca od Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu uzavretej dňa 29.05.2017, v ktorej si strany zároveň dohodli aj kúpnu cenu, neodstúpil, nevypovedal Zmluvu, nedošlo v tomto smere k dohode strán, ani k nemožnosti plnenia, ani k splneniu rozväzovacej podmienky. Naplnenie skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia nemožno vyvodiť ani z tvrdenia žalobcu, že k odpadnutiu právneho dôvodu došlo dňom splatenia úveru. Úverovú zmluvu č. 78043-191320/4900 uzavrel s ISTROBANKA, a.s. dňa 07.03.2006 žalovaný, a to za účelom financovania kúpy nehnuteľnosti s pozemkami a na financovanie rekonštrukčných prác. V tejto súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť na obsah zápisnice z členskej schôdze Bytového družstva Vlčie hrdlo zo dňa 28.06.2005, na ktorej bola členmi družstva schválená cena za odpredaj ubytovacích zariadení W., Y., K. S. E. a zároveň bolo členmi družstva schválené vytvorenie fondu opráv vo výške 35 000 000 Sk. V konaní nebolo preukázané, že by žalobcovi ako členovi družstva zo Stanov prípadne z rozhodnutia

členov družstva vznikol nárok na vrátenie zostatku investičného úveru. Vzhliadnuc na uvedené právnym dôvodom na plnenie žalobcu nebola zmluva o úvere ( tá bola uzavretá medzi družstvom a bankou), ale v jeho prípade bola dôvodom na plnenie zmluva prevode vlastníctva bytu. Možno tak súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie, že k uplatneniu skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, teda neboli splnené podmienky. Na správnosť uvedených záverov nemá vplyv argumentácia žalobcu, že žalovaný pri určení ceny bytu postupoval v rozpore s rozhodnutím prijatým na členskej schôdzi dňa 28.06.2005, nakoľko na uvedenej schôdzi bola schválená len jednotná cena ubytovacích jednotiek ( bod 4), pričom žalobcovi bol prevádzaný byt nie ubytovacia jednotka, preto nebolo možné bez ďalšieho vychádzať z podlahovej plochy rozhodnej pre zistenie výšky úveru ani z určenia výšky platieb žalobcu ako nájomcu obytnej plochy uvedenej v úverovej zmluve.

13. Zásadným je však skutočnosť, že žalovaný vzniesol v konaní námietku premlčania žalobcom uplatneného práva, preto súd prvej inštancie skúmal, či vôbec žalobca svoje tvrdené právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia uplatnil včas. Vychádzal správne z toho, že vo vzťahu k právu na vydanie plnenia získaného bezdôvodným obohatením vo svojom ust. a upravuje kombinovanú premlčaciu dobu, a to subjektívnu a objektívnu. Ich začiatok je upravený odlišne; tieto dve premlčacie doby začínajú, plynú a končia nezávisle od seba. Subjektívna premlčacia doba ( 2-ročná ) je kratšia, objektívna premlčacia doba je buď 3-ročná ( ak bezdôvodné obohatenie vzniklo z neúmyselného konania ), alebo 10-ročná, ak bezdôvodné obohatenie bolo spôsobené úmyselne. Kým v prípade subjektívnej premlčacej doby je pre začiatok jej plynutia rozhodujúci deň, keď sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil, tak v prípade objektívnej premlčacej doby je jej plynutie upravené bez akejkoľvek závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení získanom na jeho úkor. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia ( bez ohľadu na to, či ide o skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ) je rozhodujúci deň, kedy skutočne ( fakticky ) došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia; nie je významné, či oprávnený subjekt o svojom práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia vedel alebo nie. Dňom, kedy došlo k prijatiu plnenia začína teda plynúť objektívna premlčacia doba.

14. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobca uhradil v prospech žalovaného odkupnu hodnotu bytu dňa 09.08.2012; potom nasledujúcim dňom od 10.08.2012 začala žalobcovi plynúť trojročná objektívna premlčacia doba v zmysle na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia a táto uplynula s dňom 10.08.2015. Keďže žalobca podal žalobu na súd dňa 31.10.2016, svoje tvrdené právo si uplatnil po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby; žalovaným vznesená námietka premlčania bola teda dôvodná. Odvolací súd zároveň zdieľa názor súdu prvej inštancie, že na žalobcom uplatnené právo sa nevzťahuje objektívna 10-ročná premlčacia doba. V desaťročnej premlčacej dobe sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí v prípade, ak bezdôvodné obohatenie bolo získané úmyselne. Úmysel ( priamy či nepriamy ) musí smerovať k bezdôvodnému obohateniu a musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Nestačilo by teda, ak by povinný získal obohatenie neúmyselne a potom by si ho úmyselne ponechal. Žalobca ním tvrdenú existenciu úmyslu žalovaného získať bezdôvodné obohatenie ničím nepreukázal. Ak nie sú splnené podmienky na uplatnenie desaťročnej premlčacej doby, potom je nutné aplikovať zákonné ustanovenie o objektívnej trojročnej premlčacej dobe.

15. Odvolací súd poukazujúc na závery uvedené v bode 14 tohto rozhodnutia tak nepovažoval za potrebné osobitne sa vyjadrovať k ostatným námietkam žalobcu týkajúcim sa určenia ceny bytu a nákladov spojených s obstaraním bytu. Nakoľko podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

16. Zohľadniac skutočnosť, že odvolací súd posúdil odvolaciu argumentáciu odvolateľa ako nedôvodnú, táto skutočnosť sa prejavila i vo vzťahu k posúdeniu správnosti záverov súdu prvej inštancie vo vzťahu k závislému výroku o trovách konania. V súlade s ust. bol tak v konaní úspešnou stranou žalovaný, preto mu vo vzťahu k žalobcov vznikol nárok na plnú náhradu trov prvoinštančného konania. Uvedený záver možno aplikovať aj vo vzťahu k výroku o zastavení konania, ktoré procesne zavinil žalobca, preto bolo dôvodným priznať plnú náhradu trov prvoinštančného konania i v tejto časti žalovanému. Súd prvej inštancie tak postupoval správne, keď priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

17. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ( vo výroku II a vo výroku III) podľa ako vecne a právne správne potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).