Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_30S-29-2019.pdf
PDF · 113.61 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/29/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členov senátu JUDr. Martiny Brniakovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Pozemkové spoločenstvo Urbár Radoľa, so sídlom 023 36 Radoľa, IČO: 42 222 125, 2/ Pozemkové spoločenstvo Súkromné lesy Radoľa, 023 36 Radoľa, IČO: 42 387 787, 3/ Družstvo podielnikov Povina, družstvo, Povina 155, 023 33 Povina, IČO: 45 849 838, 4/ Y. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom V. XXX, XXX XX W. B. T., 5/ L. X., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX U. XXX, 6/ T. X., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX U. XX, 7/ P. K. st., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom XXX XX G. XXX, 8/ P. K. ml., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom XXX XX G. 182, 9/ L. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom XXX XX C. XXXX, všetci právne zastúpení: Mgr. Martin Štoffa, advokát, so sídlom U. 4, XXX XX X. X., N.: XX XXX XXX, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ T. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom I. L. XXX, XXX XX G., 2/ O. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom I. L. XX, XXX XX G., 3/ U. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom W. XXXX, XXX XX W. B. T., 4/ Y. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom L. XX, XXX XX L., 5/ Poľovnícka spoločnosť Vreteň, so sídlom Kukučínova 2716, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 50 062 018, ďalší účastníci v rade 1/ až 5/ právne zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Halagan, s.r.o., so sídlom Framborská 253/21, 010 01 Žilina, IČO: 50 626 329, v konaní o všeobecnej správnej žalobe proti opatreniu žalovaného č. OU-ZA-PLO-2018/025210-03 zo dňa 19.11.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu odmieta.
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 11.02.2019 sa žalobcovia domáhali zrušenia opatrenia žalovaného sp. zn. OU- ZA-PLO-2018/025210-03 zo dňa 19.11.2018, ktorým žalovaný zaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru Poľana - Veľký Vreteň uznaného rozhodnutím Okresného úradu v Kysuckom Novom Meste č. j. PPLH č. LES-520/1997-HP1-St zo dňa 21.05.1997. Žalobcovia v žalobe uviedli, že napadnuté opatrenie im bolo oznámené dňa 12.12.2018 odpoveďou žalovaného zo dňa 10.12.2018, teda sprístupnením na základe žiadosti o poskytnutie informácií podanej právnym zástupcom žalobcov podľa zákona č. 211/2000 Z.z. Žalobcovia namietali nesprávnosť a nezákonnosť napadnutého opatrenia v celom rozsahu. Poukázali na to, že, v predmetnej veci sa jednalo o druhé rozhodnutie žalovaného v poradí. Žalobcovia vo veci evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru Poľana - Veľký Vreteň zo dňa 02.01.2017 napadli správnou žalobou nezákonné opatrenie žalovaného č. OU-ZA-PLO-2017/05775 zo dňa 20.01.2017, o ktorej tunajší správny súd rozhodoval v konaní sp. zn. 31S/53/2017. Aj napriek tomu, že rozsudkom sp. zn. 31S/53/2017 zo dňa 14.02.2018 tunajší správny súd zrušil napadnuté opatrenie žalovaného a v odôvodnení rozhodnutia ho inštruoval k ďalšiemu postupu, žalovaný opätovne vydal opatrenie, ktorým neodstránil namietané nedostatky a rozpory so zákonmi, čím podľa mienky žalobcov opätovne nezákonným spôsobom rozhodol o evidencií zmluvy o užívaní poľovného revíru Poľana - Veľký Vreteň zo dňa 20.01.2017. Žalobcovia uviedli, že sú vlastníkmi a zástupcami
vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do Poľovného revíru Poľana - Veľký Vreteň, ktorého celková výmera začlenených poľovných pozemkov predstavuje 2.450 ha. Dňa 28.07.2016 sa na Obecnom úrade v Snežnici konalo zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré zvolali formou verejnej vyhlášky p. U. L. a p. O. L., vystupujúci ako splnomocnení zástupcovia vlastníkov poľovných pozemkov zastupujúci údajne až 41,22 % z celkovej výmery poľovných pozemkov tvoriacich poľovný revír. Uvedeného zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov sa okrem zvolávateľov zúčastnili aj žalobcovia, ďalej Slovenský pozemkový fond a napokon p. JUDr. František Beňo ako splnomocnený zástupca vlastníkov. Podľa notárskej zápisnice N 261/2016, Nz 27592/2016, NCRls 28398/2016, ktorú o priebehu zhromaždenia vyhotovil notár JUDr. Ján Hamara dňa 05.08.2016, bolo na tomto zhromaždení schválených celkovo päť uznesení, pričom uznesením č. 4 bolo schválené údajne počtom 62,52 % hlasov z celkovej výmery poľovných pozemkov, aj napriek námietkam viacerých prítomných zástupcov vlastníkov pozemkov, že užívateľom poľovného revíru bude Poľovnícka spoločnosť Vreteň so sídlom Kukučínova 2716, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 50 062 018. Následne bola dňa 02.01.2017 podpísaná zmluva o užívaní poľovného revíru Poľana - Veľký Vreteň, ktorú ako zmluvné strany podpísali štyria údajní zástupcovia vlastníkov poľovných pozemkov na jednej strane a zástupca schváleného užívateľa poľovného revíru na strane druhej. Táto zmluva bola potom predložená žalovanému, ktorý ju dňa 20.01.2017 zaevidoval opatrením č. OU-ZA-PLO-2017/05775 z rovnakého dňa. Žalobcovia vo vzťahu k postupu žalovaného a napadnutému opatreniu žalovaného namietali, že: napadnuté opatrenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. c) SPP, napadnuté opatrenie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. e) SSP, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. f) SSR došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného opatrenia vo veci samej v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Žalobcovia mali za to, že žalovaný zaevidoval zmluvu o užívaní revíru v rozpore s ust. § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. z dôvodu, že zmluva o užívaní revíru nebola podpísaná vlastníkmi spoločného poľovného revíru vlastniacimi najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery, zhromaždenie vlastníkov nebolo zvolané v súlade s ust. § 5 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z.z. zástupcami najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov počítanej z výmery poľovných pozemkov začlenených do revíru a taktiež nebolo uznášaniaschopné v súlade s ust. § 5 ods. 4 zákona č. 274/2009 Z.z., keďže nerozhodlo nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmer poľovných pozemkov začlenených do PR Poľana - Veľký Vreteň. Žalovaný nevykonal žiadne dokazovanie smerujúce k zisteniu splnenia podmienok na možnosť zaevidovania Zmluvy o užívaní revíru, hoci žalobcovia tieto nedostatky a iné zjavné pochybenia (ako napr. spochybnenie zvolania a samotného priebehu zhromaždenia vlastníkov pozemkov poľovného revíru) avizovali žalovanému správnemu orgánu aj písomne (už listom zo dňa 23.08.2016 upozornili žalovaného na zmätočný priebeh konania zhromaždenia, falšovanie podpisov, neoprávnene zastupovanie mŕtvych vlastníkov, na uplatnené námietky a zároveň požiadali správny orgán o nezaevidovanie zmluvy). Žalobcovia boli toho názoru, že žalovaný sa pri vydávaní napadnutého opatrenia dôsledne neriadil zákonnými ustanoveniami - § 11 ods.1 až 3, § 5 ods. 4 až 6, § 13, § 14 ods. 1 a 3, § 16 ods. 1, 2 zákona č. 247/2009 Z.z. o poľovníctve, v dôsledku čoho je ním vydané opatrenie nezákonné a neprávom zasiahlo do práv a právom chránených záujmov žalobcov, pričom dôsledky tohto nezákonného zásahu so majú prejavovať najmä v ich majetkovej sfére počas trvania žalovaným zaevidovanej zmluvy (t.j. až 15 rokov). Žalobcovia mali za to, že napadnuté opatrenie žalovaného je individuálnym správnym aktom, ktorým sa zavŕšilo postúpenie užívania spoločného poľovného revíru vlastníkmi poľovných pozemkov, ktoré do tohto revíru patria, na poľovnícku organizáciu, čo zároveň znamená, že sa priamo dotýka výkonu ich vlastníckych práv k týmto pozemkom. Aj Najvyšší súd SR vyjadril v rozsudku sp. zn. 4Sžo/72/2014 zo dňa 06.10.2015 názor, že „kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený priamo alebo v dôsledku porušenia svojich práv v predchádzajúcom konaní úkonom správneho orgánu, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo záväzne určujú jeho práva alebo povinnosti, môže so žalobou domáhať zrušenia takéhoto rozhodnutia, prípadne vyslovenia jeho ničotnosti, ak neustanoví tento alebo osobitný zákon inak. Žalobná legitimácia je daná pre všetky prípady, kedy sa úkon správneho orgánu vzťahujúci sa ku konkrétnej veci a konkrétnym adresátom dotýka právnej sféry žalobcu. Teda nejde o to, či úkon správneho orgánu založil, zmenil, zrušil, či záväzne určil práva a povinnosti žalobcu, ale o to, či sa podľa tvrdenia žalobcu v žalobe negatívne prejavil v jeho právnej sfére. Z citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR tiež vyplýva, že pokiaľ vlastníci (najmä vzhľadom na veľký počet spoluvlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri) nepodpíšu takúto zmluvu o postúpení užívania poľovného revíru
osobne, je potrebné relevantným dokladom, t.j. písomným splnomocnením vlastníka preukázať, kto za konkrétneho vlastníka koná a v akom rozsahu, kedy mu plná moc bola udelená, aby posudzovaný právny úkon bol perfektný z hľadiska hmotnoprávnych podmienok zákona. Podstatnou žalobnou námietkou boli závažné nedostatky v splnomocneniach pre zvolávateľov v procese zvolávania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a následne aj pre hodnotenie uznášaniaschopnosti zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, pričom tieto pochybenia mali dopad jednak na platnosť prijatých uznesení a najmä otázku platného podpísania zmluvy o užívaní poľovného revíru. Námietky žalobcov boli prezentované na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov a sú zachytené v obsahu notárskej zápisnice, ktorá bola o jeho priebehu vyhotovená. Nakoľko sa zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov nezúčastnili výlučne títo vlastníci, ale sa v prevažnej miere osobnou účasťou prezentovali splnomocnení zástupcovia vlastníkov, bolo potrebné a nevyhnutné, zistiť skutočný rozsah oprávnenia konať v mene týchto vlastníkov jednotlivými splnomocnenými osobami. V tejto súvislostí žalobcovia namietali, že: viaceré zo splnomocnení udelených zvolávateľom nie sú platné z dôvodu ich nejasnosti a neurčitosti v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka; viaceré zo splnomocnení udelených zvolávateľom nie sú platné z dôvodu, že ich udelili vlastníci, ktorí už na taký úkon neboli oprávnení, nakoľko boli zo zákona už zastupovaní organizáciou vykonávajúcou hospodárenie no spoločnej veci podľa osobitného predpisu alebo nájomnými zmluvami a toto svoje právo preniesli na iný subjekt; viaceré zo splnomocnení udelených zvolávateľom boli neskôr vlastníkmi ako splnomocniteľmi odvolané; viacerí vlastníci splnomocnili na zastupovanie dvoch splnomocnencov; viaceré zo splnomocnení boli vystavené osobami, ktoré v čase konania zhromaždenia už nežili, a teda splnomocnenia zanikli ex lege a nemohli vyvolať právne účinky.
2. Podľa obsahu a povahy podania posúdil súd podanie žalobcov ako všeobecnú správnu žalobu v zmysle § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.07.2014 (ďalej len „zákon č. 274/2009 Z.z“) vlastníci poľovných pozemkov rozhodujú o podaní žiadosti o uznanie poľovného revíru na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len "zhromaždenie").
Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z. na zhromaždení práva vlastníka vykonáva orgán alebo organizácia podľa osobitných predpisov.
V poznámke pod čiarou k § 5 ods. 2 zákona č. 374/2009 Z.z. je ako osobitný predpis uvedený napr. § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb., § 16 zákona č. 97/2013 Z. z., § 63 zákona č. 543/2002 Z. z., § 7 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z. z.
Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 274/2009 Z. z. prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou, ktorej prílohou je listina prítomných.
Podľa § 5 ods. 7 zákona č. 274/2009 Z. z. zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona.
Podľa § 79 ods. 2 písm. c) zákona č. 274/2009 Z. z. všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13.
Týmto všeobecným predpisom o správnom konaní je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
Podľa § 181 ods. 1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene.
3. Správny súd konštatuje, že zaevidovanie zmluvy o užívaní Poľovného revíru Poľana - Veľký Vreteň postupom podľa § 16 zákona č. 274/2009 Z. z. je individuálny správny akt s deklaratórnymi účinkami, pretože na jeho základe sa zavŕšilo postúpenie užívania spoločného poľovného revíru jeho vlastníkmi resp. vlastníkmi poľovných pozemkov, ktoré do tohto revíru patria na poľovnícku organizáciu s poukazom na § 32 zákona č. 274/2009 Z. z., čo znamená, že sa priamo dotýka výkonu ich vlastníckych práv k týmto pozemkom. Potom aj opatrenie - zaevidovanie zmluvy o užívaní Poľovného revíru Poľana - Veľký Vreteň môže byť predmetom súdneho prieskumu na základe všeobecnej správnej žaloby postupom podľa § 177 a nasl. SSP.
4. Predtým ako správny súd pristúpil k meritórnemu preskúmaniu napadnutého opatrenia skúmal, či žaloba bola podaná v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote a či na podanie žaloby sú žalobcovia aktívne legitimovaní.
5. Z obsahu predloženého administratívneho spisu súd zistil, že tento obsahuje podanie Poľovníckej spoločnosti Vreteň so sídlom v Kysuckom Novom Meste, zastúpenej predsedom U. L., ktorým táto poľovnícka spoločnosť žiadala žalovaného o zaevidovanie zmluvy o užívaní Poľovného revíru Poľana
- Veľký Vreteň uzatvorenú v zmysle § 13 a nasl. zákona č. 274/2009 Z.z. Ďalej sa v spise nachádza zmluva o užívaní Poľovného revíru Poľana Veľký Vreteň, v ktorej podľa článku I. ako zmluvné strany sú uvedení vlastníci poľovných pozemkov spoločného Poľovného revíru Poľana Veľký Vreteň uvedení v prílohe, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy v zastúpení: 1. T. Z., 2. O. L., 3. U. L. a 4. Y. T. a to na základe splnomocnenia podľa uznesenia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do Poľovného revíru Poľana Veľký Vreteň podľa zápisu formou notárskej zápisnice N 261/2016, NZ 27592/2016, NCR1S 28398/2016 zo dňa 04.08.2016, spísanej na Notárskom úrade Jána Hamaru v Považskej Bystrici, notárom so sídlom v Považskej Bystrici dňa 05.08.2016 a užívateľ je uvedená Poľovnícka spoločnosť Vreteň so sídlom Kysucké Nové Mesto v zastúpení U. L. ako predseda. Predmetom zmluvy je postúpenie užívania spoločného Poľovného revíru Poľana - Veľký Vreteň uznaného rozhodnutím Okresného úradu v Kysuckom Novom Meste, č. j. LES-520/1997 HP1-st zo dňa 21.05.1997. Zmluva je podpísaná dňa 02.01.2017 uvedenými zmluvnými stranami. Na zmluve na strane 5 bolo vyznačené zaevidovanie zmluvy o užívaní Poľovného revíru Poľana - Veľký Vreteň dňa 20.01.2017 žalovaným. Súčasťou predmetnej zmluvy je aj notárska zápisnica N 261/2016, NZ 27592/2016, NCR1S 28398/2016 napísaná na Notárskom úrade JUDr. Jána Hamaru v Považskej Bystrici dňa 05.08.2016, z ktorej vyplynulo, že dňa 28.07.2016 na požiadanie U. L. sa dostavil na miesto samé do malej sály Obecného úradu Snežnica, aby zapísal osvedčenie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov podľa § 64 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti. Súčasťou zmluvy je aj listina prítomných na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, nachádzajúcich sa v Poľovnom revíri Poľana - Veľký Vreteň, ktorá obsahuje celkom 32 strán.
6. V § 178 ods. 1 SSP je vyjadrená žalobná legitimácia, pričom z nej vyplýva, že žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Keďže všeobecná správna žaloba je zberným košom, je nevyhnutné pri výklade tohto ustanovenia prihliadať aj na § 2 ods. 2 SSP v spojení s § 3 ods. 2 SSP, ktoré ukrátenie rozširujú aj na intenzitu spočívajúcu v priamo dotknutí na právach. Pôvodný koncept ukrátenia spočívajúci na tom, že muselo dôjsť k zmene právneho postavenia žalobcu v dôsledku administratívneho rozhodnutia je nahrádzaný priamym dotknutím na právach, ktoré de facto vyplýva už zo samotnej účasti v administratívnom konaní. Žalobca je v žalobe povinný uviesť ako jednu z jej náležitostí deň oznámenia napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia žalobcovi podľa § 181 ods. 1 (§ 182 ods. 1 písm. d) SSP) alebo uviesť, že sa považuje za opomenutého účastníka. V administratívnych konaniach, v ktorých nie je účastník konania vôbec normatívne určený,
osoba, ktorá sa cíti priamo dotknutá na svojich právach a právom chránených záujmoch, by sa mala domáhať ich ochrany pred správnym sudom nie v rámci správnej žaloby opomenutého účastníka konania ale v rámci všeobecnej správnej žaloby. Ak povinnosť konať s uvedenou osobou správnemu orgánu nevyplýva z právneho predpisu, nie je na mieste mu to vyčítať.
7. Z obsahu pripojeného súdneho spisu sp. zn. 31S/53/2017 vyplýva, že žalobcovia v rade 1/ až 4/ sú zástupcami vlastníkov poľovných pozemkov, začlenených do spoločného Poľovného revíru Poľana - Veľký Vreteň. Žalobca v rade 1/ zastupuje vlastníkov poľovných pozemkov združených v tomto pozemkovom spoločenstve, pričom valné zhromaždenie pozemkového spoločenstva poverilo výbor uzatvorením zmluvy o užívaní pozemkov a o výkone práva poľovníctva, žalobca v rade 2/ zastupuje vlastníkov poľovných pozemkov združených v tomto pozemkovom spoločenstve, pričom valné zhromaždenie pozemkového spoločenstva poverilo výbor uzatvorením zmluvy o užívaní pozemkov a výkone práva poľovníctva, žalobca v rade 3/ zastupuje vlastníkov poľovných pozemkov združených v tomto družstve, vrátane tých, s ktorými má uzatvorené nájomné zmluvy, pričom členská schôdza družstva poverila predstavenstvo uzatvorením zmluvy o užívaní pozemkov a výkone práva poľovníctva, žalobca v rade 4/ zastupuje vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí mu udelili osobitné splnomocnenie. Preukázanie uvedených skutočností sa nachádza na č. l. 82 až 106 súdneho spisu, z ktorých bola preukázaná aktívna legitimácia žalobcov na podanie tejto všeobecnej správnej žaloby. Žalobcovia v rade 5/ až 9/ uviedli, že sú vlastníkmi poľovných pozemkov, čo v predmetnej veci nebolo sporné.
8. Vzhľadom na často zložitú vlastnícku štruktúru poľovného revíru zákon č. 274/2009 Z.z. ustanovil, že o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len "užívanie poľovného revíru") rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5 cit. zákona, teda na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov. Vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru. Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona.
9. Pokiaľ ide o otázku zastupovania pred súdmi, nie je možné trvať na konaní s každým jedným vlastníkom poľovného pozemku a správny súd je toho názoru, že je potrebné aplikovať obdobný postup ako v prípade konaní s pozemkovými spoločenstvami založenými podľa zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových spoločenstvách (k tomu viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.102017, sp. zn. 6Sžrk/5/2017) a je postačujúce, ak žalobu podajú len zástupcovia vlastníkov poľovných pozemkov; v rovine ďalšieho účastníctva je postačujúce, ak správny súd koná len s takýmito zástupcami, keďže treba zobrať do úvahy aj otázku rýchlosti a hospodárnosti konania. Na druhej strane nie je v rozpore so zákonom, ak žalobu okrem zástupcov vlastníkov poľovných pozemkov by podali aj niektorí vlastníci.
10. Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 16.12.2020, sp. zn. 5Sžk/37/2019 uviedol, že pokiaľ ide o doručovanie opatrenia žalovaného o evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru, toto bolo zo strany žalovaného správne doručované subjektu splnomocnenému zhromaždením vlastníkov poľovných pozemkov na ich zastupovanie v zmysle § 5 ods. 7 zákona o poľovníctve na zhromaždení, keď členom zhromaždenia vlastníkov bol aj žalobca.
11. Oznámenie rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je termín, ktorý v správnom konaní používa Správny poriadok, podľa ktorého sa rozhodnutie účastníkovi oznamuje doručením písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Deň doručenia je dňom oznámenia. Oznámiť rozhodnutie možno aj ústnym vyhlásením, pokiaľ sa účastník vzdal nároku na doručenie písomného vyhotovenia. Na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru sa podľa § 79 ods. 2 písm. c) zákona č. 274/2009 Z.z. nevzťahuje Správny poriadok, t. j. zákon č. 71/1967 Zb. Správny súd je toho názoru, že aj keď sa podľa § 79 ods. 2 písm. c) <aspi://module='ASPI'&link='71/1967 Zb.%252379'&ucin- k-dni='30.12.9999'> zákona č. 274/2009 Z.z. na toto administratívne konanie nevzťahujú ustanovenia Správneho poriadku, aj napriek tomu ide o správny proces, pretože sa uskutočňuje pred správnym orgánom, a teda aj v tomto procese v záujme zachovania princípu zákonnosti, musia byť dodržané jeho limity proklamované v § 3 <aspi://module='ASPI'&link='71/1967 Zb.%25233'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Správneho poriadku (Správny súd v uvedenej súvislosti odkazuje pritom na právne názory vyslovené Ústavným súdom Slovenskej republiky v náleze I. ÚS 721/2016-39 z 08.03. 2017). Žalovaný postupoval
správne, keď napadnuté opatrenie doručoval pri primeranej aplikácii Správneho poriadku do vlastných rúk splnomocneným zástupcom vlastníkov poľovných pozemkov a poľovníckej organizácii.
12. Z administratívneho spisu vyplýva, že napadnuté opatrenie bolo doručené splnomocneným zástupcom, a to p. T. dňa 05.12.2018 a p. L., Z. a L. rovnakého dňa 26.11.2018, t.j. bolo doručované osobám splnomocneným na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov na ich zastupovanie v zmysle § 5 ods. 7 zákona č. 274/2009 Z.z. Posledným dňom dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby bol 05.02.2019 (streda).
13. Keďže splnomocnenci vlastníkov poľovných pozemkov sú v zmysle zákona o poľovníctve zástupcami vlastníkov pozemkov v zmysle ust. § 5 ods. 7 zákona o poľovníctve (zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona), správny súd má za to, že tým, že im bolo doručené oznámenie o zaevidovaní zmluvy, bola táto skutočnosť oznámená im ako zástupcom všetkých vlastníkov pozemkov začlenených do Poľovného revíru Poľana - Veľký Vreteň. Zároveň je správny súd toho názoru, že bolo povinnosťou splnomocnencov obratom o tejto skutočnosti informovať všetkých vlastníkov pozemkov začlenených do predmetného poľovného revíru. V obdobnej právnej veci vyslovil tento právny názor aj Krajský súd v Košiciach v uznesení sp. zn. 7S/125/2020 z 18.05.2021.
14. Žaloba bola odoslaná správnemu súdu dňa 12.02.2019, a teda žaloba bola nepochybne podaná po zákonom stanovenej lehote s poukazom na § 181 ods. 1 SSP.
15. Správny súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP odmietol, keďže žaloba bola podaná oneskorene.
16. Správny súd rozhodol o trovách konania podľa § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
17. Pre úplnosť správny súd dodáva, že niektoré žalobné body, tak ako boli formulované, by ani nemohli byť predmetom prieskumu v správnom súdnictve, keďže nesmerovali len proti verejnoprávnej rovine veci- procesu evidencie správnym orgánom, ale mali výrazne súkromnoprávny rozmer, keďže napr. posúdenie, či zhromaždenie platne a relevantným spôsobom rozhodlo a či zmluva o užívaní poľovného revíru je platne uzavretá, prináleží iba súdu v sporovom konaní a presahuje rámec skúmania správneho orgánu pri úkone evidenčného charakteru, a teda aj rámec skúmania správnym súdom. Správny súd upriamuje pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým. V tomto smere je potrebné akcentovať, že žalobcovia disponujú kvalifikovaným právnym zastúpením. Krajský súd v Košiciach v uznesení zo dňa 17.12.2020 sp. zn. 8S/41/2018 uviedol: Podľa správneho súdu z ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. vyplýva kompetencia a povinnosť správneho orgánu zaevidovať zmluvu o užívaní poľovného revíru. Zákonodarca v § 16 ods. 1 tretia veta upravil, že súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia. V intenciách § 16 zákona č. 274/2009 Z.z. kompetentný správny orgán bol povinný predloženú zmluvu preskúmať v týchto intenciách a skúmať či táto bola predmetom konania podľa § 16 zákona č. 274/2009 Z.z., a len následne vykonať evidenciu zmluvy. Opatrenie, ktorým podľa platnej právnej úpravy správny orgán zaeviduje zmluvu o užívaní poľovného revíru, predstavuje individuálny správny akt evidenčnej povahy s konštitutívnym účinkom. Evidenčná povaha je daná tým, že správny orgán pri zaevidovaní skúma len zákonom vymedzené formálne skutočnosti (§ 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z.) Konštitutívny účinok spočíva v právnom následku vykonaného zaevidovania zmluvy o výkone práva poľovníctva a je ním vznik práva poľovníctva. Platná právna úprava vo vzťahu k poľovníctvu vychádza z oddelenia súkromnoprávnej roviny reprezentovanej zmluvou o užívaní poľovného revíru od verejnoprávnej roviny, ktorú predstavuje evidencia tejto zmluvy správnym orgánom. Verejnoprávny charakter má postup správneho orgánu pri zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru. Správny orgán v rámci tohto postupu preto nevykonával dokazovanie, ale skúmal len formálne skutočnosti vymedzené v § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. Správny orgán preveruje notársku zápisnicu o priebehu zhromaždenia vlastníkov iba z hľadiska existencie a obsahu zákonom vymedzených kritérií, na základe ktorých notárska zápisnica deklaruje splnenie podmienok upravených v § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. Zákonodarca jednoznačným spôsobom stanovil podmienky, za ktorých sa zvoláva zhromaždenie, ako aj jeho samotný priebeh a náležitosti zmluvy, (§ 5 - § 14 zákona o poľovníctve). Za účelom správnosti a vierohodnosti priebehu zhromaždenia upravil zákonnú podmienku, aby bol jeho priebeh osvedčený notárskou zápisnicou. Notárska zápisnica tvorí nedielnu súčasť žiadosti o evidenciu zmluvy. Zmluva
je svojou povahou jednoznačne súkromnoprávnym aktom, ktorý vyjadruje zmluvne vyjadrenú vôľu jej účastníkov. Jej zmeny, doplnenia sú možné výlučne na základe prejavu vôle účastníkov zmluvy. Rovnako ako platnosť, tak aj neplatnosť zmluvy môže byť preskúmaná výlučne súdom, ale nie správnym orgánom. Ide výlučne súkromnoprávny vzťah, čo znamená, že ak dôjde k sporu o to, či zhromaždenie platne a relevantným spôsobom rozhodlo a či zmluva o užívaní poľovného revíru je platne uzavretá, bude o ňom rozhodovať jedine súd v sporovom konaní. Podľa správneho súdu žalovaný nebol povinný pred vydaním rozhodnutia o návrhu na evidenciu predloženej zmluvy skúmať splnenie zákonných podmienok § 5 ods. 3 a 4 zákona č. 274/2009 Z. z. (podmienky, na základe ktorých sa zvoláva a vykonáva svoju kompetenciu a prijíma rozhodnutie zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov).
18. Rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.