Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7S-125-2020.pdf
PDF · 110.32 KB
Case nature
Subarea
7S/125/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcov: 1. K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X, J.Š., 2. U. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. J. Č.. XXX, 3. O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. J. Č..XXX, všetci právne zastúpení JUDr. Norbertom Horváthom, advokátom, so sídlom v Galante, ul. Slnečná 592/2, proti žalovanému: Okresný úrad Trebišov, so sídlom M. R. Štefánika 1161/184, Trebišov, o preskúmanie zákonnosti opatrenia orgánu verejnej správy č. OU-TV-PLO-2017/010423 zo dňa 13. novembra 2017, takto
rozhodol:
I. Žalobu o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 13.03.2018 sa žalobcovia domáhali zrušenia opatrenia žalovaného č. OU-TV-PLO-2017/010423 zo dňa 13. novembra 2017, ktorým tento zaevidoval s odkazom na ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve Zmluvu o užívaní Poľovného revíru J. zo dňa 18. septembra 2017. Vec bola vedená pôvodne pod spisovou značkou 6S/29/2018.
2. Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 6S/29/2018-93 zo dňa 18.10.2018 žalobu žalobcov ako neprípustnú odmietol podľa § 98 ods. 1 SSP. V odôvodnení súd konštatoval, že určenia neplatnosti opatrenia sa môžu žalobcovia domôcť iba na základe žaloby v civilnom procese, pretože to čo žalobcovia v žalobe tvrdia a čo v konečnom dôsledku sleduje (odstránenie evidencie zmluvy o postúpení užívania poľovného revíru na základe neplatnosti zmluvy) patrí jednoznačne do právomoci súdov v civilnom procese, pretože zmluva je svojou povahou jednoznačne súkromnoprávnym aktom, ktorý vyjadruje zmluvne vyjadrenú vôľu jej účastníkov, ako na to správne poukázal žalovaný vo vyjadrení
3. Proti tomuto uzneseniu podali žalobcovia kasačnú sťažnosť, o ktorej bolo rozhodnuté uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/3/2019 zo dňa 24.03.2020 tak, že napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach bolo zrušené a vec vrátená správnemu súdu na ďalšie konanie.
4. V odôvodnení uznesenia Najvyšší súd SR uviedol, že v postupe krajského súdu pri rozhodovaní zistil nedostatok právneho posúdenia, keď krajský súd ustálil, že preskúmavané opatrenie orgánu verejnej správy, ktorý zmluvu o užívaní poľovného revíru zaevidoval a posudzoval žiadosť o evidenciu zmluvy v zmysle kompetencií, ktoré mu zákon zveril, nekonal ako orgán verejnej správy a predmetné opatrenie posúdil, že nie je individuálnym správnym aktom. Kasačný súd je však toho názoru, že zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru je individuálny správny akt s deklaratórnymi účinkami, pretože na jeho základe dochádza k zavŕšeniu postúpenia užívania poľovného revíru jeho vlastníkmi, resp. vlastníkmi poľovných pozemkov, ktoré do tohto revíru patria, na poľovnícku organizáciu podľa § 32 zákona o poľovníctve, čo znamená, že sa priamo dotýka výkonu vlastníckych práv k týmto pozemkom. Tento správny akt - opatrenie, podľa kasačného súdu a doterajšej praxe podlieha súdnemu prieskumu, čo
vyplýva z ustálenej rozhodovacej činnosti správnych súdov, ako aj Najvyššieho súdu SR. Kasačný súd poukázal v odôvodnení na iné už skoršie svoje rozhodnutia ako napr. 6Sžo/88/2014, sp. zn. 10Sžk/11/2018, sp. zn. 8Sžk/10/2018 zo dňa 22.08.2019, sp. zn. 5Sžk/1/2018 zo dňa 23.08.2018 a skonštatoval, že rozhodnutie orgánu štátnej správy na úseku poľovníctva o zaevidovaní (nezaevidovaní ) zmluvy o užívaní poľovného revíru podlieha súdnemu prieskumu podľa SSP a podliehalo aj za účinnosti OSP podľa druhej hlavy piatej časti OSP, aj keď na konanie o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru sa nevzťahuje správny poriadok, okamihom zaevidovania resp. nezaevidovania tejto zmluvy, oprávnený zo zmluvy nadobúda právo (resp. mu bolo priznané právo) na užívanie poľovných pozemkov uznaného poľovného revíru a súčasne z toho plynúce povinnosti (§ 25 zákona č. 274/2009 Z. z.). Tento záver nevyvracia podľa kasačného súdu ani skutočnosť, že zmluva o postúpení užívania poľovného revíru, resp. zmluva o užívaní je súkromnoprávnym aktom a určenie jej neplatnosti sa možno domáhať v civilnom konaní. Za verejnoprávny charakter je potrebné však považovať kompetencie žalovaného vymedzené v § 16 zákona č 274/2009 Z. z. vo väzbe na úpravu zmluvy o užívaní poľovného revíru v § 13 a nasl. zákona č. 274/2009 Z. z. (bod 45 odôvodnenia rozhodnutia).
5. Kasačný súd v bode 50 odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že povinnosťou správneho súdu bude sa v ďalšom konaní vysporiadať s otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcov v konaní a posúdiť včasnosť podania žaloby proti opatreniu žalovaného a po vyhodnotení splnenia týchto zákonných podmienok pre súdny prieskum následne pristúpi k súdnemu prieskumu opatrenia v merite veci.
6. Podľa § 469 Správneho súdneho poriadku, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.
7. Po vrátení veci bola jej pridelená spisová značka 7S/125/2020. Správny súd po vrátení veci pri viazanosti právnym názorom kasačného súdu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 469 SSP preskúmal opätovne aktívnu vecnú legitimáciu ako aj včasnosť podania žaloby a má za to, že vzhľadom na to, že nebola zachovaná lehota na podanie žaloby, je potrebné túto v zmysle ustanovenia § 98 ods. 1 písmeno d) SSP odmietnuť.
8. Zo súdneho spisu - zo žalobcom predložených listov vlastníctva - z listu vlastníctva č. XXX, k. ú. C. J., obec: C. J., okres: Trebišov je zrejmé, že žalobca v 1. rade (K. K.) je vlastníkom pozemkov začlenených do Poľovného revíru C. J. a z listov vlastníctva č. XXX, XXX, XXX, k. ú. C. J., obec: K. J., okres: Trebišov, č. XXX, k. ú C. J., obec: C. J., okres Trebišov a č. XXXX a XXXX, k. ú. I. R. D., obec I. R. D., okres Trebišov, taktiež aj vlastníkom pozemkov, ktoré sú začlenené do Poľovného revíru C. J., ktorý bol uznaný rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Michalovciach č. j. 2007/00322-Ga zo dňa 23.07.2007. Pokiaľ ide o žalobcu v 3. rade, tento bol do konania pripustený uznesením tunajšieho súdu č. konania 6S/29/2018 zo dňa 10.05.2018 a tento predloženými listami vlastníctva č. XXX, č. XXX a č. XXX pre k. ú. K. J., obec: K. J., okres: Trebišov súdu preukázal, že je taktiež vlastníkom pozemkov začlenených do predmetného poľovného revíru.
9. Z Osvedčenia o priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do Poľovného revíru J. konaného dňa 28.10.2016, o priebehu ktorého bola spísaná Notárska zápisnica notárom so sídlom v Medzilaborciach JUDr. C. T. pod č. N 111/2016, Nz 40271/2016, NCRIs 41230/2016 je zrejmé, že na tomto zhromaždení bolo prijaté uznesenie (k bodu 7 programu), ktorým zhromaždenie počtom 60,903 % z celkovej výmery poľovných pozemkov schválilo za užívateľa Poľovného revíru č. XX J. - Združenie vlastníkov poľnohospodárskych pozemkov LINGO, so sídlom N. U. XXX/XX, I., IČO: 50299824 a zároveň bolo schválené takýmto počtom podanie žiadosti na Okresný úrad v Trebišove, pozemkový a lesný odbor o zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru v prospech tohto Združenia vlastníkov poľnohospodárskych pozemkov LINGO. Schválení boli aj dvaja splnomocnenci, ktorí budú vlastníkov pozemkov zastupovať vo veci užívania poľovného revíru a uzavretia zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 13 a nasl. zákona o poľovníctve a to: W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XXX a Ing. J. J.-Z.P., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. U. XXX/XX, I..
10. Dňa 18.09.2017 bola vo C. J. uzavretá Zmluva o užívaní poľovného revíru č. XX J. medzi prenajímateľmi pozemkov v tomto poľovnom revíri zastúpených splnomocnencami: W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. Č.. XXX a Ing. J. J.- Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. U. XXX/XX, I. a
nájomcom Združením vlastníkov poľnohospodárskych pozemkov LINGO, so sídlom N. U. XXX/XX, I., IČO: 50299824, predmetom ktorej je postúpenie užívania poľovného revíru (bod. A článku III zmluvy).
11. Z administratívneho spisu žalovaného je zrejmé, že dňa 19.09.2017 bola žalovanému doručená Žiadosť o zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru podpísaná splnomocnencami vlastníkov poľovného revíru - W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. Č.. XXX a Ing. J. J.-Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. U. XXX/XX, I.T..
12. Písomným oznámením zo dňa 13.11.2017 oznámil žalovaný splnomocneným zástupcom vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri č. XX J. a Združeniu vlastníkov poľnohospodárskych pozemkov LINGO zaevidovanie zmluvy dňa 13.11.2017.
13. Z listín doložených žalobcami do súdneho spisu spolu so žalobou je zrejmé, že listom zo dňa 13.02.2017 požiadali žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu o sprístupnenie informácie a to o zaslanie kópie žiadosti o evidenciu zmluvy, kópiu zaevidovanej zmluvy, ako aj notárskej zápisnice vrátane listín prítomných a o poskytnutie tam uvedených informácií ako aj o to, či žalovaný vykonal dokazovanie smerujúce k zisteniu splnenia podmienok na zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru, najmä vo vzťahu k tomu, či Zmluvu o užívaní poľovného revíru podpísali vlastníci Poľovného revíru J. vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery Poľovného revíru J. a ak áno, akým spôsobom. Žalovaný zaslal žalobcom písomnú odpoveď súčasťou ktorej boli aj požadované listiny a uviedol, že okresné úrady sa nezúčastňujú a teda nie sú účastníkmi konania na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, zmluva je vzťah medzi vlastníkmi poľovných pozemkov a nájomcom, za overenie zápisu do listiny prítomných je zodpovedný zvolávateľ zhromaždenia a okresné úrady nemôžu meniť verdikt notárskych zápisníc, to je možné len súdnou cestou.
14. Žalobcovia v 1. a v 2. rade vo svojej žalobe uviedli, že o zaevidovaní zmluvy sa dozvedel ich právny zástupca z listu žalovaného zo dňa 20.02.2018, ktorý bol odpoveďou na žiadosť žalobcov o poskytnutie informácie o zo dňa 20.02.2018. Žalobcovia v žalobe tvrdia, že boli rozhodnutím žalovaného ukrátení na svojich právach. Majú za to, že došlo k porušeniu ustanovení zákona o poľovníctve
- zhromaždenie vlastníkov pozemkov sa konalo v rozpore so zákonom, nakoľko nebolo zvolané v zmysle ust. § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve zástupcom 1/3 vlastníkov, resp. zástupcov poľovných pozemkov a rozhodnutie ohľadom prenechania užívania poľovných pozemkov bolo prijaté v rozpore s ustanovením § 5 ods. 4 zákona o poľovníctve, nakoľko nebolo prijaté potrebnou nadpolovičnou väčšinou vlastníkov, resp. zástupcov poľovných pozemkov tvoriacich súčasť poľovného revíru. Týmto porušením bolo zasiahnuté do práv žalobcov plnohodnotne a spravodlivo rozhodovať o využití práva poľovníctva v Poľovnom revíri J. z titulu vlastníckeho práva k pozemkom tvoriacim súčasť poľovného revíru, ktorá pre nezákonnosť rozhodovania zhromaždenia vlastníkov nemohol svojim spolurozhodovaním ovplyvniť priebeh zhromaždenia vlastníkov a následkom takéhoto nezákonného rozhodovania došlo k nezákonnému podpísaniu Zmluvy o užívaní poľovného revíru. Ukrátenie svojich práv odôvodňujú žalobcovia aj tým, že nevydaním rozsudku, ktorého sa touto žalobou domáhajú, by mohla ostať užívateľom poľovného revíru poľovnícka organizácia LINGO, pričom žalobcom ako vlastníkom pozemkov by bola odňatá akákoľvek možnosť participovať spolu s inými na užívaní poľovného revíru. Majú za to, že táto správna žaloba smeruje k ochrane ich práv a oprávnených záujmov, pretože len oni sú oprávnení uzavrieť zmluvu o užívaní poľovného revíru a je na ich slobodnej vôli, či túto možnosť využijú, resp. aké podmienky si dojednanú. Žalobcovia majú záujem opätovne zvolať legitímnym spôsobom zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, na ktorom sa legitímnym spôsobom rozhodne o budúcom užívateľovi poľovného revíru, avšak bez zrušenia evidencie terajšej zmluvy evidencia prípadnej novej zmluvy nie je možná.
15. Vo vzťahu k včasnosti podania žaloby žalobcovia uviedli, že im nebolo napadnuté opatrenie doručené vôbec a to tak do vlastných rúk, ako ani verejnou vyhláškou, (žalobcovia podotýkajú zároveň, že takáto povinnosť ani nevyplýva žalovanému zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu), na základe čoho je teda zrejmé, že ide o včas podanú žalobu. Vzhľadom na absenciu povinnosti i možnosti doručovania opatrenia o evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru čo aj len formou verejnej vyhlášky, je ustanovenie § 181 ods. 1 SSP v tomto smere podľa žalobcov irelevantné. V tejto súvislosti žalobcovia citovali ustanovenie § 79 ods. 1 zákona o poľovníctve, podľa ktorého sa na konanie podľa tohto zákona vzťahuje všeobecný zákon o správnom konaní, ak tento zákon nestanovuje inak a podľa § 79 ods. 2 písmeno c) zákona o poľovníctve, všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje okrem iného na
evidenciu zmluvy podľa § 13 a v tejto súvislosti je tu vylúčená aplikácia ustanovenia § 79 ods. 3 zákona o poľovníctve, podľa ktorého, ak je v konaní podľa tohto zákona viac ako 20 účastníkov konania alebo zúčastnených osôb, oznámenia, rozhodnutia a iné písomnosti sa im doručujú verejnou vyhláškou.
16. V ďalšom v žalobe žalobcovia popísali skutkový stav s odkazom na doložené listiny a na administratívny spis žalovaného a uviedli, v čom majú za to, že sa jedná o neplatnosť zmluvy o užívaní poľovného revíru a jej nespôsobilosť na zaevidovanie a v čom podľa nich spočíva nezákonnosť opatrenia žalovaného.
17. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 24.07.2018 uviedol, že tvrdenia uvedené v žalobe majú špekulatívny charakter a nie sú podložené žiadnymi dôkazmi. Žalovaný pri evidencii predmetnej zmluvy postupoval v zmysle ust. § 1 platného zákona o poľovníctve a odo dňa upozornenia prokurátora Okresnej prokuratúry Trebišov (Pd 161/16/8811-6 zo dňa 27.07.2016) sa riadi pokynmi Okresnej prokuratúry Trebišov, ako aj stanoviskom Generálnej prokuratúry, v zmysle ktorých platná právna úprava vo vzťahu k zákonu o poľovníctve vychádza z oddelenia súkromnoprávnej roviny reprezentovanej zmluvou o užívaní poľovného revíru od verejnoprávnej roviny, ktorú predstavuje evidencia tejto zmluvy správnym orgánom. Zmluva o postúpení užívania poľovného revíru je jednoznačne súkromnoprávnym aktom, ktorý vyjadruje zmluvne vyjadrenú vôľu jej účastníkov a platnosť, tak aj neplatnosť zmluvy môže byť preskúmaná výlučne súdom, ale nie správnym orgánom. Verejnoprávny charakter má nesporne postup správneho orgánu pri zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru, pričom správny orgán v rámci tohto postupu nevykonáva dokazovanie, ale skúma len formálne skutočnosti vymedzené v § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z.. Správny orgán preto preveruje notársku zápisnicu o priebehu zhromaždenia vlastníkov iba z hľadiska existencie a obsahu zákonom vymedzených kritérií, na základe ktorých notárska zápisnica deklaruje splnenie podmienok upravených v § 16 ods. 1 zákona o poľovníctva. Keďže zasadnutia zhromaždenia sa nezúčastňuje žiaden zamestnanec správneho orgánu, nesú zodpovednosť za jeho priebeh vrátane hlasovania výlučne jeho účastníci, v tomto smere sa totiž jedná o výlučne súkromnoprávny vzťah, o znamená, že ak dôjde k sporu a to, či zhromaždenie platne a relevantným spôsobom rozhodlo, bude o ňom rozhodovať súd a nie správny orgán. Žalovaný k tomuto ešte dodal, že v zmysle upozornenia prokurátora, správny orgán nevykonáva dokazovanie, ale skúma len formálne skutočnosti vymedzené v § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve. Správny orgán preto preveruje notársku zápisnicu o priebehu zhromaždenia vlastníkov iba z hľadiska existencie a obsahu zákonom vymedzených kritérií.
18. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
20. Podľa § 32 ods. 1 SSP účastníkmi konania sú žalobca, žalovaný a ďalší účastníci, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Podľa 181 ods. 1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
22. Podľa § 13 ods. 1 písmeno b) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve ďalej len zákon o poľovníctve) užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou poľovníckej organizácii podľa § 32.
23. Podľa § 14 ods. 1 zákona o poľovníctve zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru.
24. Podľa § 14 ods. 2 zákona o poľovníctve zmluva sa uzatvára na desať rokov v oblastiach s chovom malej a srnčej zveri a na 15 rokov v oblastiach s chovom jelenej zveri odo dňa jej evidencie podľa § 16 ods. 1; zmluva o užívaní samostatnej zvernice a bažantnice sa uzatvára najmenej na dobu 10 rokov.
25. Podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia.
26. Podľa § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.
27. Podľa § 79 ods. 1 zákona o poľovníctve na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
28. Podľa § 79 ods. 2 písmeno c) zákona o poľovníctve všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13.
29. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
30. Podľa § 98 ods. 1 písmeno d) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene.
31. Správny súd pri viazanosti právnym názorom kasačného súdu v zmysle ust. § 469 SSP a po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom má za to, že v tomto prípade nebola dodržaná lehota na podanie žaloby, čím nebola splnená jedna zo základných procesných podmienok pre konanie vo veci, a preto súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písmeno d ) SSP uznesením odmietol.
32. Povinnosťou súdu je kedykoľvek počas konania prihliadať na to, či sú splnené procesné podmienky. Nedostatok procesnej podmienky spôsobuje tzv. vadu konania, ktorá môže byť odstrániteľná a neodstrániteľná. Ak správny súd zistí, že ide o neodstrániteľnú vadu konania, musí jedine uznesením žalobu odmietnuť ( § 98 ods. 1 písmeno a) a b) SSP) alebo konanie zastaviť (§ 18 ods. 1 a § 99 písmeno b) SSP). Ak ide o odstrániteľnú podmienku konania, musí najprv vyčerpať všetky možnosti nápravy a až v prípade, ak by sa ani v tom prípade nepodarilo vadu odstrániť, súd následne uznesením konanie zastaví.
33. V súlade s právnym názorom kasačného súdu správny súd skúmal najprv aktívnu legitimáciu žalobcov. Aktívnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva a znamená spôsobilosť mať práva a povinnosti. Súd má za to, že tak žalobca v 1. a v 2. rade, ako aj u žalobca v 3. rade, ktorý bol do konania pribratý uznesením disponujú aktívnou žalobnou legitimáciou a to aj za situácie, že samotný zákon o poľovníctve nemá žiadnu úpravu účastníkov v konaní o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru a zároveň aj keď neboli účastníkmi konania o evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru a to s poukazom na ustanovenie článku 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ktorý stanovuje: „ Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak“, ako aj s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 SSP, podľa ktorého: “Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.“ Predmetom konania o evidenciu zmluvy podľa zákona o poľovníctve je rozhodnutie o žiadosti o evidenciu tejto zmluvy a z tohto teda možno vyvodiť, že účastníkmi tohto administratívneho konania sú zmluvnej strany uzavretej zmluvy o užívaní poľovného revíru. Avšak v zmysle vyššie uvedeného článku 46 ods. 2 Ústavy SR, ako aj ustanovenie § 2 ods. 2 SSP ochrany pred nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej správy sa môže domáhať každý, kto tvrdí, že bol rozhodnutím orgánu verejnej správy dotknutý, pričom takéto tvrdenie je oprávnený urobiť každý, koho práv a povinností sa rozhodnutie orgánu verejnej správy dotýka. Vychádzajúc z tvrdenia žalobcov, že sú vlastníkmi poľovných pozemkov začlenených do Poľovného revíru XX J. (ktoré tvrdenie aj bolo preukázané listami vlastníctva) a tento bol Zmluvou
o užívaní Poľovného revíru č. XX J. zo dňa 18.09.2017 prenechaný do užívania Združeniu vlastníkov poľnohospodárskych pozemkov LINGO, možno mať za to, že sa ich ako vlastníkov predmetných pozemkov rozhodnutie o zaevidovaní zmluvy dotýka a že týmto rozhodnutím mohlo byť zasiahnuté do ich vlastníckych práv.
34. Druhou podmienkou ktorou bol súd povinný sa zaoberať bola otázka včasnosti podania žaloby. Ako už žalobcovia uviedli v žalobe a je to zrejmé aj z administratívneho spisu, predmetné opatrenie žalovaného im nebolo doručované. Zákon o poľovníctve v ustanovení § 79 ods. 1 hovorí o tom, že na konanie podľa zákona o poľovníctve sa nepoužije všeobecný predpis o správnom konaní a taktiež v ustanovení § 79 ods. 2 písmeno c), že sa tento nevzťahuje ani na evidenciu zmluvy podľa § 13, teda na evidenciu zmluvy o postúpení užívania poľovného revíru. Výsledkom administratívneho konania o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru je písomné oznámenie o vykonaní evidencie, opatrené odtlačkom úradnej pečiatky a podpisom osoby konajúcej v mene správneho orgánu. Z hľadiska právnej povahy takéhoto oznámenia ide o tzv. individuálny správny akt, ktorý síce nemá povahu správneho rozhodnutia, no zákon s ním spája relevantné právne účinky, a teda reálne sa dotýka práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb, tak ako to už uviedol kasačný súd vo svojom rozhodnutí. Vykonanie evidencie zmluvy oznámi správny orgán zmluvným stranám evidovanej zmluvy, čo logicky vyplýva z toho, že títo sú účastníkmi administratívneho konania o evidenciu zmluvy ako to už uviedol súd vyššie v bode 33 odôvodnenia tohto uznesenia. V tomto prípade prichádza do úvahy len zaslanie oznámenia o evidencii zmluvným stranám - za vlastníkov poľovných pozemkov účastníkmi tohto administratívneho konania dvaja splnomocnenci vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru a to W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. Č.. XXX a Ing. J. J.-Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. U. XXX/XX, I., ktorým aj bolo oznámenie o evidencii zmluvy zaslané ako to vyplýva z administratívneho spisu. Súd tu zároveň poukazuje na to, že v zmysle ust. § 79 ods. 3 je v tomto prípade vylúčené doručovanie verejnou vyhláškou. Keďže splnomocnenci vlastníkov poľovných pozemkov sú v zmysle zákona o poľovníctve zástupcami vlastníkov pozemkov v zmysle ust. § 5 ods. 7 zákona o poľovníctve (Zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona), súd má za to, že tým, že im bolo doručené oznámenie o zaevidovaní zmluvy, bola táto skutočnosť oznámená im ako zástupcom všetkých vlastníkov pozemkov začlenených do Poľovného revíru č. XX J.. Zároveň je súd toho názoru, že bolo povinnosťou splnomocnencov obratom o tejto skutočnosti informovať všetkých vlastníkov pozemkov začlenených do predmetného poľovného revíru.
35. V tomto prípade je z administratívneho spisu zrejmé, že oznámenie o evidencii zmluvy je datované na deň 13.11.2017 a k evidencii zmluvy došlo dňa 13.11.2017. Žaloba bola podaná na súde dňa 13.03.2018, t. j. 4 mesiace po vykonanej evidencii, čo je po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie žaloby. Z administratívneho spisu je ďalej zrejmé, že dňa 24.11.2017 bola žalovanému správnemu orgánu doručená žiadosť splnomocnencov žalobcov o vrátenie kompletného materiálu ohľadom evidencie zmluvy, ktoré boli správnemu orgánu doručené ako príloha k žiadosti o zaevidovanie zmluvy. Vychádzajúc z toho je zrejmé, že dňa 24.11.2017 bolo už splnomocnencom známe, že došlo k zaevidovaniu zmluvy a ak by aj súd odvíjal plynutie lehoty 2 mesiacov od tohto momentu, aj v tomto prípade je žaloba žalobcov podaná po uplynutí zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že ide o včas podanú žalobu, nakoľko sa na nich ustanovenie § 181 ods. 1 SSP nevzťahuje, pretože im opatrenie nebolo doručené vôbec, s týmto ich argumentom nemožno súhlasiť. Správny súdny poriadok v ustanovení § 181 ods. 1 viaže podanie žaloby na lehotu do 2 mesiacov od oznámenia rozhodnutia. Zákon nepripúšťa žiadnu možnosť podania žaloby o preskúmanie napadnutého rozhodnutia bez viazanosti na lehotu, a preto tvrdenie žalobcov o irelevancii ustanovenia § 181 ods. 1 SSP vo vzťahu k ním nemôže v tomto konaní obstáť.
36. Vychádzajúc tak z vyššie uvedenej konštrukcie mal súd za to, že v tomto prípade lehota nebola zachovaná a žaloba bola podaná oneskorene, preto ju bolo potrebné podľa § 98 ods. 1 písmeno d ) SSP odmietnuť.
37. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.
38. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Košiciach prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriaceprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.