Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/9/2021

Potvrdené rozhodnutím 8Co/72/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Panónska cesta č. 2, IČO: 35 937 874, adresa pre doručovanie: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., pobočka 010 01 Žilina, P. O. Hviezdoslava 26, proti žalovanému: Mesto Martin, so sídlom Martin, Nám. S. H. Vajanského č. 1, IČO: 00 316 792, za účasti intervenienta na strane žalovaného KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, ul. Štefanovičova č. 4, IČO: 00 585 441, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom Bratislava, ul. Vajnorská č. 55, IČO: 42 174 856, o zaplatenie sumy 394,07 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 10C/9/2021-175 zo dňa 21. októbra 2021, takto rozhodol: rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Intervenient na strane žalovaného m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti žalovanému: Mesto Martin, so sídlom Nám S.H. Vajanského 1, 036 49, Martin, IČO: 00 316 792, za účasti intervenienta na strane žalovaného: KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23, Bratislava, IČO: 00 585 441, intervenienta právne zastúpeného JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom Vajnorská 55, 831 03, Bratislava, IČO: 42 174 856, v konaní o zaplatenie 394,07 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanému sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

III. Intervenient na strane žalovaného má proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

IV. O výške náhrady trov konania intervenienta rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde 2.3.2021 zaslanou ako elektronické podanie bez zaručeného elektronického podpisu a doplnenou originálom žaloby, došlým dňa 5.3.2021 v listinnej podobe, sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala zaplatenia sumy 394,07 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 3.6.2020 do zaplatenia z tejto sumy a náhrady nákladov konania vo výške 2,50 € ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tou skutočnosťou, že žalovaný dlhuje žalobkyni sumu 394,07 € a jej príslušenstvo na takom skutkovom základe, že z oznámenia zdravotníckeho zariadenia - úrazovej ambulancie Univerzitnej nemocnice Martin, ktoré bolo žalobkyni doručené 20.2.2019, sa žalobkyňa dozvedela, že dňa 4.2.2019 okolo 13.00 hod. poistenkyňa žalobkyne V. S., N.. XX.X.XXXX, A. V., F.. V. XX/XX, utrpela úraz. K tomuto úrazu došlo na verejnom priestranstve na Námestí SNP pred obchodným centrom Galéria v smere k peňažnému ústavu, kde pri budove M. A. vstúpila poistenkyňa žalobkyne do neoznačenej diery - výtlku - po chýbajúcej dlaždici, čo spôsobilo stratu rovnováhy a následný pád poškodenej. Žalobkyňa vynaložila na zdravotnú starostlivosť svojej poistenkyni V. S. náklady v celkovej výške 394,07 €, ktoré pozostávali zo špecializovanej ambulantnej starostlivosti v hodnote 66,08 €, v lekárenskej starostlivosti v hodnote 214,09 €, v nákladoch na spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky v hodnote 94 € a v nákladoch na ambulantnú pohotovostnú službu v hodnote 19,90 €. Náklady zdravotnej starostlivosti z hľadiska účinnosti, účelnosti a hospodárnosti odsúhlasil revízny lekár žalobkyne V.. V. H.. S odvolaním sa na ust. o zdravotnom poistení ...

má žalobkyňa právo na náhradu vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti za jej poistenca voči tretej osobe, ak k úrazu, alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním. Žalobkyňa mala za to, že žalovaný konal v rozpore s ust. § 415 Obč. zákonníka, podľa ktorého každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Príčinou úrazu poistenkyne žalobkyne bol nepriaznivý stav pozemnej komunikácie - výtlk, ktorý nebol označený. Žalovaný si svoje povinnosti zabezpečovať schodnosť a bezpečnosť svojich komunikácií, zanedbal a porušenie tejto povinnosti malo za následok zranenie poistenkyne žalobkyne. Podľa žalobkyne žalovaný zavinil úraz poistenkyne žalobkyne nedodržaním ust. o pozemných komunikáciách a citovaného právneho predpisu. Napriek opakovaným výzvam žalobkyne žalovaný nereagoval na žiadosť žalobkyne na preplatenie nákladov poskytnutej liečebnej starostlivosti a preto bola žalobkyňa nútená obrátiť sa žalobou na súd. V súvislosti s výzvami adresovanými žalovanému žalobkyni vznikli náklady na poštovné za doručované výzvy, ktoré boli zasielané ako doporučené listové zásielky s doručenkou v hodnote 2,50 €.

3. Žalobkyňa k žalobe potom pripojila listinné dôkazy, ktorými preukazovala svoj nárok a to oznámenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti doručené dňa 20.2.2019, vyjadrenie poškodenej k okolnostiam zranenia RP 19220413 zo dňa 6.3.2019, dotazník - písomné vyjadrenie poškodeného poistenca k okolnostiam a príčinám úrazu zo dňa 20.2.2019, rozpis nákladov zdravotnej starostlivosti odsúhlasený revíznym lekárom žalobkyne, výzvu na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť zo dňa 13.5.2020, pokus o zmier zo dňa 2.10.2020, odpoveď žalovaného na výzvy žalobkyne zo dňa 25.5.2020.

4. Súd vo veci rozhodol najskôr vydaním platobného rozkazu, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.

5. Proti platobnému rozkazu však podal žalovaný včas odpor, ktorým dôvodnosť žaloby namietal. Týmto odporom sa súčasne žalovaný prvýkrát k žalobe vyjadril.

6. V odpore žalovaný uviedol, že dňa 13.2.2019 informovala V. S. formou emailu mesto Martin o svojom úraze. V danom emaile uviedla, že dňa 4.2.2019 o 13.15 hod. bola v práci a bola odniesť tržbu v C. A., P..B.., cestou naspäť stretla dcéru, spolu kráčali a pri M. Ú. A., P..B.. skočila do diery, kde chýbali dlaždice a spadla na zem. Dcéra ju odviedla do nemocnice a má zlomené jabĺčko na ľavej nohe a rozštiepenú kosť na pravej ruke. Prílohou emailu bola aj fotka danej časti komunikácie, resp. verejného priestranstva s poškodenou dlažbou. Mesto Martin malo v tom čase uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu v spoločnosti Kooperatíva poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, a to na základe poistnej zmluvy o poskytnutí poistných služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 1.4.2015, podľa ktorej sa poistenie vzťahovalo aj na zodpovednosť za škody: zodpovednosť za škody spôsobené výkonom vlastníckeho práva, prevádzkou a správou nehnuteľností, ktoré poistený vlastní, má prenajaté, alebo ich inak užíva, pokiaľ poistenec za túto škodu zodpovedá podľa príslušných právnych predpisov. Vzhľadom na túto skutočnosť mesto Martin listom zo dňa 14.2.2019 oznámilo vznik škody svojej poisťovni a poistnú udalosť zaevidovalo pod číslom XXXXXXXXXXX. Poisťovňa dňa 22.4.2020 informovala mesto Martin, že z dôvodu absencie akéhokoľvek podkladu, z ktorého možno priradiť zodpovednosť mesta Martin k vzniknutej škode, nie je možné posúdiť nárok na náhradu škody ako oprávnený. Žalovaný potom vysvetlil chronológiu korešpondencie, ktorú mal so žalujúcou stranou s poukazom na list žalovaného z 13.5.2020 adresovaný žalobkyni, ďalej list nazvaný Oznámenie o vzniku škody zo dňa 17.8.2020 adresovaný svojej poisťovni, list žalobcu zo dňa 2.10.2020 opätovne adresovaný žalovanému, ako aj list žalobkyne zo dňa 16.11.2020 adresovaný žalovanému, korešpondenciu medzi poisťovňou žalovaného a žalobkyňou - list poisťovne zo dňa 8.3.2021 zaslaný žalobkyni a podobne. Žalovaný sa ďalej vyjadril v tom smere, že žalobkyňa nezaplatenie nákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť nezmyselne odôvodňovala neochotou poisťovne žalovaného uhradiť liečebné náklady. K tomu žalovaný uviedol, že aj keď žalobkyňa nebola účastníkom poistného vzťahu, nebránilo jej to, aby žalovanému, alebo jeho poisťovni zaslala ďalšie dôkazy v danej veci. V tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že osoba, ktorá bola poškodenou poistenkyňou žalobkyne, nebola vypočutá a poisťovňa spochybňovala príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním žalovaného. Mesto Martin ako žalovaný neuspokojilo nároky žalobkyne vzhľadom na skutočnosť, že bolo pre takýto prípad vzniku zodpovednosti za škodu poistené a očakávalo plnenie od svojej poisťovne. Poisťovňa mesta Martin však odmietala plniť žalobkyni pre nedostatočné preukázanie zodpovednosti žalovaného za vznik škody poistenkyni žalobkyne. Aj žalovaný poukázal na ustanovenia až Obč. zákonníka (), ale aj na ustanovenia a o pozemných komunikáciách. Žalovaný uviedol, že zo strany žalobcu bol preukázaný len vznik škody a porušenie právnej povinnosti

podľa § 9 ods. 2 a § 9a ods. 3 cestného zákona, ale žalobkyňa nepreukázala príčinnú súvislosť medzi vznikom škody na zdraví a porušením právnej povinnosti. Takto absentuje príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a protiprávnym následkom. Mesto Martin uznalo nepriaznivý stav komunikácie pred obchodným centrom Galéria smerom k M. Ú. A., ktoré bolo poškodené, nachádzal sa tam výtlk po chýbajúcej dlaždici. Uvedený nedostatok bol následne mestom Martin odstránený. Súčasne žalované mesto Martin informovalo súd a žalujúcu stranu, že listom č. 40714/2021 zo dňa 15.4.2021 urobilo oznámenie o spore svojej poisťovni a vyzvala ju, aby vstúpil do daného konania ako intervenient na strane žalovaného. Vzhľadom na túto skutočnosť žiadal žalovaný, aby bol platobný rozkaz z dôvodu podaného odporu zrušený a žaloba žalobkyne, aby bola zamietnutá.

7. K odporu žalovaný pripojil email poškodenej V. S. z 13.2.2019 a fotografiu z predmetného výtlku, poistnú zmluvu o poskytnutí poistných služieb uzavretú s Kooperatívou poisťovňou, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, korešpondenciu, na ktorú sa odvolával vo svojom vyjadrení žalovaný a to tak korešpondenciu so svojou poisťovňou, ako aj korešpondenciu so žalobkyňou.

8. Elektronickým podaním bez zaručeného elektronického podpisu došlým 12.5.2021 a doplneným jeho originálom dňa 17.5.2021, Kooperatíva poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislava, zahlásila svoj vstup do konania ako intervenient na strane žalovaného.

9. V danom podaní zo dňa 4.5.2021 intervenient potvrdil, že poškodená V. S. nahlásila žalovanému dňa 13.2.2019 škodovú udalosť, ktorú žalovaný zase intervenientovi nahlásil dňa 26.2.2020, avšak intervenient po doložení všetkých relevantných dokladov a po ich posúdení, k poistnému plneniu nepristúpil z toho dôvodu, že poisťovňa síce nenamieta skutočnosť, že na pešej zóne bol úsek, na ktorom chýbajú dlaždice a že tento úsek nebol označený, avšak medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody musí byť príčinná súvislosť, čo však v tomto prípade absentuje. Aby poisťovňa mohla pristúpiť k poskytnutiu poistného plnenia, musí mať preukázané, že úraz sa stal naozaj na danom mieste a nie niekde inde. Naviac však intervenient poukázal na ust. o pozemných komunikáciách, podľa ktorého užívatelia diaľnic, ciest, alebo miestnych komunikácií nemajú nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla zo stavebného stavu, alebo dopravno - technického stavu diaľnic, ciest, alebo miestnych komunikácií.

10. Podľa § 12 ods. 5 vyhlášky č. 35/1984, ktorou sa vykonáva Zákon o pozemných komunikáciách, závadami v schodnosti chodníkov, miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov a priechodov pre chodcov na prejazdných úsekoch ciest v zastavanom území sú závady obdobné závadám v zjazdnosti, pokiaľ tieto závady neumožňujú bezpečnú chôdzu ani pri zvýšenej opatrnosti chodcov.

11. Podľa § 12 ods. 2 písm. a) citovanej vyhlášky sú závadami v zjadnosti ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky.

12. Podľa intervenienta z uvedeného vyplýva, že pri zvýšenie opatrnosti chodcov by ojedinelá závada

- výtlk, výmoľ, alebo hrboľ na chodníku, umožnila chodcom bezpečnú chôdzu po ňom. Súčasne intervenient poukázal aj na ust. § 12 ods. 4 predmetnej vyhlášky, podľa ktorého schodnosť priechodov schodnosť priechodov pre chodcov na miestnych komunikáciách a na prejazdných úsekoch ciest cez mestá a obce a miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov, je taký stav týchto komunikácií, ktorý umožňuje bezpečnú chôdzu prispôsobenú ich stavebnému stavu, poveternostným podmienkam a ďalším okolnostiam, ktoré môže chodec predvídať.

13. V súvislosti s týmito citovanými ustanoveniami poukázal intervenient aj na obsah rozsudku Najvyššieho súdu SR z 21.5.2008 sp. zn. . Intervenient z priloženej fotodokumentácie, ktorá bola urobená na mieste škodovej udalosti, konštatoval, že predmetný výtlk, teda chýbajúca dlaždica, bol dostatočne už aj z diaľky rozpoznateľný. K nehode došlo pritom počas dňa, čiže za najlepšej viditeľnosti a aj keď k škodovej udalosti došlo 4.2.2019, predmetný úsek nebol prekrytý snehom, nebol mokrý, verejné priestranstvo na Námestí SNP pred obchodným centrom Galéria smerom k M. A., kde k udalosti došlo, je dostatočne široký a aj pri minimálnej pozornosti chodcom mohol byť výtlk bezpečne obídený. Intervenient má za to, že poškodená predmetný úsek poznala, lebo ako sama uvádzala v uplatnení nároku na náhradu škody voči škodcovi - poistenému, bola 4.2.2019 v práci, keďže pracuje v Galérii mesta Martin v lekárni a bola odniesť tržbu v banke. Cestou späť stretla dcéru, spolu kráčali a pri M. A. skočila do diery, kde chýbala dlaždica. Intervenient sa preto domnieva, že pri rozhovore s dcérou

poškodená nevenovala dostatočnú pozornosť chôdzi, v dôsledku čoho došlo k pádu a následnému úrazu, pri ktorom si poškodená spôsobila vyššie uvedené zranenie s dobou liečenia od 4.2.2019 do 28.4.2019. Podľa názoru intervenienta pri zvýšenej opatrnosti zo strany poškodenej k úrazu nemuselo dôjsť a preto má intervenient za to, že žalovaný za vzniknutú škodu nezodpovedá z dôvodu, že v zmysle citovaných ustanovení miestna komunikácia na danom mieste nemala takú závadu, ktorá by neumožňovala chodcom bezpečnú chôdzu po nej pri zvýšenej opatrnosti, pri dodržaní ktorej by bolo možné predmetný výtlk bez problémov obísť.

14. Za predpokladu, že by súd dospel k názoru, že napriek argumentácii intervenienta žalovaný zodpovedá za škodu spôsobenú poistenkyni žalobkyne, upozornil intervenient na porušenie ust. § 415 Obč. zákonníka poškodenou a žiadal súd, aby spolu-zavinenie poškodenej na zraneniach, ktoré jej vznikli pri páde, zohľadnil pri rozhodovaní o výške uplatneného nároku.

15. K tomuto podaniu intervenient pripojil opätovne poistnú zmluvu, ktorú mal uzavretú s mestom Martin, všeobecné poistné podmienky pre poistenie zodpovednosti za škodu právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb, oznámenie o spore, ktoré mu zaslal žalovaný - list z 15.4.2021, korešpondenciu adresovanú žalobkyni - list z 8.3.2021, list adresovaný poškodenej S. zo dňa 30.11.2020 a tiež list z 10.8.2020, list žalobkyne adresovaný žalovanému zo dňa 13.5.2020, odpoveď poškodenej S. - list z 18.11.2020, list adresovaný žalovanému zo dňa 2.4.2020 a list adresovaný poškodenej zo dňa 2.4.2020, oznámenie o vzniku škody z poistenia zodpovednosti za škodu, fotografiu inkriminovaného miesta na komunikácii žalovaného.

16. Žalobkyňa v replike z 9.8.2021 zotrvala na svojej pôvodnej argumentácii, zdôraznila povinnosti obcí a miest pri zabezpečení výstavby, údržby a správy miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecných zariadení s poukazom na to, že v súdenom prípade došlo k zraneniu chodkyne práve na verejnej komunikácii, ktorú spravovalo mesto Martin a ktoré porušilo povinnosti uložené mu . Žalobkyňa opätovne poukázala na ust. , v zmysle ktorého má žalobkyňa právo na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti v prípade zavineného protiprávneho konania tretími osobami - žalovaného, pričom právo zdravotnej poisťovne je tzv. regresným nárokom, v zmysle ktorého prináleží zdravotnej poisťovni právo uplatniť si voči tretej osobe nárok na náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť a ide o hmotnoprávny nárok poisťovne voči tretej osobe. Základnom tohto regresného nároku je systém verejného zdravotného poistenia, v rámci ktorého žalobkyňa poskytla svojej poistenkyni zdravotnú starostlivosť v súvislosti so zranením na poškodenej komunikácii. Keďže žalobca je zdravotnou poisťovňou, ktorej postavenie a činnosť je upravená , vystupuje pri uplatňovaní regresných nárokov ako subjekt verejného práva, ktorý rozdeľuje alokované prostriedky zdravotného poistenia poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a vykonávanie verejného zdravotného poistenia a jej činnosť vo verejnom záujme. Zdravotná poisťovňa je povinná uhradiť poskytovateľom zdravotnej starostlivosti vynaložené náklady vždy. Žalobkyňa preto nesúhlasila s pristúpením poisťovne ako intervenienta do konania s argumentáciu, že uplatňovaný nárok na úhradu náhrady nákladov zdravotnej starostlivosti nie je nárokom na náhradu škody, ale nárokom vyplývajúcim z osobitného právneho predpisu - . V súdenej veci nie je preto potrebné hodnotiť správanie poškodenej poistenkyne a skúmať mieru jej zavinenia. Nárok zdravotnej poisťovne je nárokom vyplývajúcim z verejného práva, čo už vo svojej podstate vylučuje aplikáciu inštitútov súkromného práva.

17. O námietke žalobkyne voči vstupu intervenienta - poisťovne - na strane žalovaného súd rozhodol na pojednávaní dňa 12.8.2021 tak, že vstup intervenienta - Kooperatíva poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave na strane žalovaného je prípustný. Na tomto pojednávaní procesné strany zotrvali na svojich stanoviskách, ktoré vyjadrili vo vyššie uvádzaných písomných podaniach.

18. Medzi stranami bola nesporná skutočnosť, že 4.2.2019 na mieste opísanom vyššie, existoval na komunikácii patriacej mestu Martin na ul. M. R. Štefánika pred pobočkou M., P..B.., výtlk v dôsledku chýbajúcej dlaždice a nesporné bolo, že poistenkyňa žalobkyne utrpela toho istého dňa úraz pádom na tejto verejnej komunikácii. Na tomto pojednávaní však bolo ešte spochybnené, či k predmetnému pádu došlo priamo v mieste výtlku tým, že poistenkyňa žalobkyne šliapnuc do neho stratila rovnováhu a následne padla.

19. Súd vo veci vykonal dokazovanie čítaním listín, ktoré strany sporu pripojili do súdneho spisu a na návrh žalobkyne doplnil dokazovanie ešte o výsluch svedkýň.

20. Ako svedkyňa V. S. potvrdila v roku 2019 rovnako ako v čase výsluchu, bola poistenkyňou žalobkyne a pokiaľ šlo o úraz zo dňa 4.2.2019, v popoludňajších hodinách išla do banky a to C. A. odniesť tržbu zo zamestnania. Pracovala v lekárni v obchodnom centre Galéria v Martine a keď sa z banky vracala, stretla sa s dcérou, zarozprávali a sa ona zrazu padla do výtlku, ktorý sa nachádzal na dlažbe pred M. Ú. A. na pešej zóne. Výtlk nebol označený a svedkyňa ani nevedela vysvetliť, prečo ho neobišla, prečo nešla iným smerom. Bola s dcérou zarozprávaná a padla do neho. Naviac na otázku súdu zdôraznila, že sa s dcérou rozprávala a pritom nebude pozerať pod nohy a kontrolovať novú dlažbu v meste. Výtlk jednoducho nebol označený, spadla do neho a pri páde si zlomila ruku a nohu. Pešiu zónu v Martine pritom poznala, pretože nosievala do C. A. tržbu z lekárne, teda od obchodného domu Galéria až po C. A.. Šlo však o sporadické návštevy banky raz do týždňa, niekedy raz za dva týždne. Nevedela povedať, ako dlho sa výtlk na pešej zóne nachádzal. V ten deň, keď šla z C. A., prechádzala prirodzene popred M., pred ktorou sa nachádzal aj výtlk, avšak do C. A. šla po opačnej strane pešej zóny a vracala sa s dcérou naopak po druhej strane popred M., kde sa pred ňou nachádzal výtlk.

21. Svedkyňa R. S., dcéra poškodenej V. S., potvrdila tvrdenia jej matky. Uviedla, že spolu kráčali po pešej zóne a zrazu len videla mamu padať a keď vstávala, matka jej povedala, že ju bolí ruka. Aj táto svedkyňa potvrdila, že k pádu matky došlo na výtlku pred M. A., ktorý nevideli skôr, ako do neho matka vstúpila, nebol nijako označený a nevšimla si žiadne upozornenie pre chodcov, aby v tejto časti pešej zóny si dávali pozor.

22. Listinnými dôkazmi, ktoré strany sporu pripojili do súdneho spisu, mal súd preukázané skutočnosti nimi tvrdené a totiž tak úraz poistenkyne žalobkyne dňa 4.2.2019, aj náklady vynaložené na jej liečbu a zaplatené poskytovateľom zdravotnej starostlivosti žalobkyňou vo výške 394,07 €, aj vývoj predsporových vzťahov medzi stranami sporu a súčasne stanmi sporu a poisťovňou žalovaného.

23. Po výsluchu svedkyne S. P. S. aj súd dospel k presvedčeniu, že k pádu chodkyne S. skutočne došlo na výtlku po chýbajúcej dlaždici na pešej zóne v Martine na ul. M. R. Štefánika pred M. Ú. A. a táto skutočnosť je známa súdu aj z fotografií, ktoré do spisu pripojili strany sporu. Naviac súdu je táto časť námestia veľmi dobre známa aj z osobnej skúsenosti. Výtlk sa nachádzal pred pobočkou M. A. na ul. M. R. Štefánika a tak, ako svedčia fotografie pripojené do súdneho spisu, jednalo sa široko ďaleko o jediný výtlk, ktorý sa na pešej zóne v tomto mieste k tomuto dňu nachádzal. Pritom súdu aj z osobnej skúsenosti je zrejmé, že pešia zóna a ulica M. R. Štefánika pred M. Ú. A. v danom mieste je dostatočne široká, rozľahlá na to, aby chodec spozorujúci takúto prekážku ju mohol bezpečne obísť. Podľa presvedčenia súdu aj bez toho, aby takto prekážka bola označená výstražnou páskou, alebo výstražným značením mohla byť spozorovaná, pokiaľ chodec venuje pozornosť aj komunikácii, po ktorej kráča, najmä ak po nej kráča za bieleho dňa.

24. Čo súd preukázané nemal, bola totiž zodpovednosť žalovaného za úraz, ktorý sa stal poistenkyni žalobkyne a to v kontexte s právnymi predpismi, z ktorých bolo nutné pri posudzovaní nároku žalobkyne vychádzať.

25. Je nepochybné, že žalobkyňa je zdravotnou poisťovňou, ktorej činnosť upravuje o zdravotných poisťovniach. V zmysle citovaného zákona je však subjektom, na ktorý sa vzťahuje , pokiaľ neustanovuje inak. Je nespochybniteľné, že bola založená na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia, ktoré v zmysle , konkrétne citovaného zákona, je činnosťou vo verejnom záujme, pri ktorej zdravotná poisťovňa hospodári s verejnými prostriedkami. Pre súd je nespochybniteľné, že v rámci oprávnení pri výkone povinnosti, ktoré má zdravotná poisťovňa v zmysle o zdravotnom poistení, má zdravotná poisťovňa rad oprávnení napr. pri výbere poistného a pod., kde koná ako subjekt verejného práva a keď vlastnými rozhodnutiami uplatňuje nároky z verejného zdravotného poistenia voči poistencovi, alebo platiteľovi poistného. Pokiaľ však ide o nároky voči tretím osobám, ktoré zavinili škodu na zdraví jej poistencom, konkrétne pri uplatňovaní nárokov podľa , má podľa presvedčenia súdu postavenie subjektu verejného práva, ktorý uplatňuje nároky právneho charakteru a to buď voči svojmu poistencovi, alebo voči tretej osobe. Nároky na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť majú podľa presvedčenia súdu charakter

súkromno - právnych nárokov, ktoré sa uplatňujú pred všeobecnými súdmi v konaní upravenom (). Predpokladom pre vznik nároku poisťovne podľa voči tretej osobe je vždy zodpovednosť tejto tretej osoby za zavinené protiprávne konanie, pri ktorom vzniká škoda na zdraví poistenca zdravotnej poisťovne, teda predpokladom je vždy existencia súkromno-právneho nároku poistenca zdravotnej poisťovne na náhradu škody na zdraví voči tretej osobe.

26. Aj keď žalobkyňa v konaní namietala, že právo pri uplatnení práva poisťovne na náhradu nákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť jej poistencovi voči osobe, ktorá mu zavineným protiprávnym konaním spôsobila škodu na zdraví, je právo, ktoré vyplýva z verejnoprávneho predpisu a preto sa nemôže pri uplatňovaní tohto práva prihliadať na špeciálne ustanovenia Obč. zákonníka týkajúce sa náhrady škody, súd sa s takýmto konštatovaním stotožnil len čiastočne. Z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 21.1.2010, ale aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR a ďalších tam uvedených rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vyplýva, že právo postihu, tzv. regresné právo, ktorým je právo zdravotnej poisťovne uplatniť si voči tretej osobe nárok na náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, je hmotnoprávnym nárokom zdravotnej poisťovne voči osobám zodpovedajúcim za škodu, pričom túto škodu musela z iného právneho dôvodu (z dôvodu spôsobenia škody treťou osobou) uhradiť spôsobom upraveným v osobitných zákonoch a nie je preto právom na náhradu škody podľa § 420 Obč. zákonníka. Právo postihu, alebo regresné právo poisťovne má teda vo všeobecnej rovine povahu osobitného originárneho, čiže pôvodného nároku, ktorý sa ale premlčuje podľa ustanovení Obč. zákonníka o premlčaní (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ), čím je zdôraznený napr. súkromno-právny charakter takéhoto regresného nároku. Aj ustanovenie § 9 ods. 7 písm. c) však vyžaduje, aby škoda na zdraví poistencovi zdravotnej poisťovne bola spôsobená zavineným protiprávnym konaním tretej osoby. Je teda zrejmé, že pre takéto protiprávne konanie je vyžadovaní zavinenie buď vo forme úmyslu, či už priameho, alebo nepriameho, alebo vo forme nedbanlivosti, či už vedomej, alebo nevedomej. V každom prípade však podľa presvedčenia súdu v prejednávanej veci rozsah regresnej náhrady vyžadovanej zdravotnou poisťovňou musí zodpovedať miere zavinenia tretej osoby. Takáto tretia osoba totiž zodpovedá za škodu na zdraví poistencovi žalobkyne podľa predpisov občianskeho práva a rozsah jej zodpovednosti v prípade, že ide o zavinené konanie, je potom závislý aj od zavinenia poškodeného, čo je vyjadrené v ust. § 441 Obč. zákonníka. Zavinenie tretej osoby potom neexistuje, ak si poškodenie zdravia poškodený v celom rozsahu zavinil sám. Z tohto dôvodu súd preto skúmal, či poškodenie zdravia V. S. bolo spôsobené len v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného mesta Martin, alebo či si ho zavinila aj (alebo výlučne) poškodená.

27. Povinnosti správcom a vlastníkom pozemných komunikácií upravuje o pozemných komunikáciách (Cestný zákon).

28. V zmysle § 3d ods. 3 citovaného zákona miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí. Miestne cesty pre cestnú nemotorovú dopravu sú vo vlastníctve štátu, samosprávneho kraja, obce, alebo iných právnických osôb alebo, fyzických osôb.

29. V zmysle § 3d ods. 5 písm. d) citovaného zákona k takýmto komunikáciám vykonávajú správu obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené, alebo zriadené.

30. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia. Správcovia sú povinní vykonávať pravidelné kontroly bezpečnosti pozemných komunikácií, ktoré sú súčasťou transeurópskej cestnej siete a prieskumy možného vplyvu prác na týchto pozemných komunikáciách na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.

31. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona závady v schodnosti miestnych komunikácií určených pre chodcov, alebo v schodnosti chodníkov sú bez prieťahov povinní odstraňovať správcovia miestnych komunikácií.

32. Podľa § 9a ods. 1 citovaného zákona užívatelia diaľnic, ciest, alebo miestnych komunikácií nemajú nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla zo stavebného stavu, alebo dopravno-technického stavu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií.

33. Podľa § 9a ods. 3 citovaného zákona správcovia miestnych komunikácií zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti miestnych komunikácií určených pre chodcov, alebo v schodnosti chodníkov okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možnosti tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.

34. Podľa vyhlášky č. , ktorou sa vykonáva Zákon o pozemných komunikáciách, závadami v zjadnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú také zmeny v zjadnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebného stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Závadami v zjazdnosti sú najmä

a) ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybného povrchu súvislého úseku vozovky, nevhodne uložený udržiavací materiál, spadnuté stromy a kamene, poškodené dopravné značky a iné prekážky, ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje

b) znečistenie vozovky, poškodenie vozovky a iné závady spôsobené užívateľmi komunikácie, alebo prevádzkovateľmi činnosti v okolí diaľnic, ciest a miestnych komunikácií

c) ojedinelé miesta s poľadovicou, ktorá vznikla námrazou, zamŕzaním stekajúcej vody na vozovku z okolia, alebo vôd stojacich na vozovke v dôsledku zlej funkcie zariadenia na odvodnenie komunikácia

35. Podľa vyhlášky č. závadami v schodnosti chodníkov, miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov a priechodov pre chodcov na prejazdných úsekoch ciest v zastavanom území sú závady obdobné závadám v zjazdnosti, pokiaľ tieto závady neumožňujú bezpečnú chôdzu ani pri zvýšenej opatrnosti chodcov.

36. Z pohľadu citovaných ustanovení je potom pre posúdenie zavineného protiprávneho konania žalovaného rozhodné zistenie, či závada schodnosti na miestnej komunikácie - ulici M. R. Štefánika v mieste pred pobočkou M. Ú. A., P..B.. v Martine na pešej zóne, bola takou závadou v schodnosti tejto miestnej komunikácie, že neumožnila bezpečnú chôdzu ani pri zvýšenej opatrnosti chodcov, v tomto prípade poškodenej V. S..

37. Súd s prihliadnutím na výpoveď svedkyne S., s prihliadnutím na fotografiu miesta výtlku a aj vzhľadom na skutočnosť, že je mu situácia v mieste, kde došlo k úrazu S., dobre známa, dospel k presvedčeniu, že výtlk v dôsledku chýbajúcich dlaždíc na danom mieste nebol takou závadou, akú má na mysli ustanovenie § 12 ods. 5 citovanej vyhlášky a totiž závadou, ktorá by neumožnila bezpečnú chôdzu ani pri zvýšenej opatrnosti poškodenej. Bolo totiž preukázané, že takýto výtlk v danom mieste existoval, bolo preukázané, že poškodená S. do tohto výtlku šliapla, následne stratila rovnováhu, padla a utrpela zlomeninu ruky a nohy. Bolo preukázané, že tento výtlk nebol označený. V mieste však, kde sa nachádzal, je daná pozemná komunikácia, ulica a samotná pešia zóna široká niekoľko desiatok metrov. Podľa fotografie, ktoré dané miesto zachytili, bol výtlk ojedinelý, avšak dostatočne veľký na to, aby bol rozpoznateľný pri bežnej opatrnosti, ktorú musí každý chodec venovať kontrole priestoru, ktorý sa nachádza v smere, ktorým kráča. Z výpovede oboch vypočutých svedkýň a aj z fotografií samotného výtlku a časti miestnej komunikácie v správe a vlastníctve mesta Martin súd nadobudol presvedčenie hraničiace s istotou, že poškodená S. pri rozhovore s dcérou napriek tomu, že kráčala po mieste, ktoré jej bolo dôverne známe vzhľadom na umiestnenie jej pracoviska v obchodnom centre Galéria Martin a vzhľadom na miesto, kde sa nachádza pobočka C. A. v Martine, musela byť tak pohrúžená do rozhovoru, ktorý viedla, že nevenovala ani elementárnu kontrolu priestoru, po ktorom kráčala. V opačnom prípade by musela predmetný výtlk vidieť vzhľadom na skutočnosť, že v tom čase nebola daná komunikácia zasnežená, jej priestor bol celkom rovný a pri bežne pozornosti venovanej priestoru, po ktorom osoba kráča v smere cesty, musel byť poškodenou spozorovaný v dostatočnom predstihu. Keďže však podľa presvedčenia súdu poškodená S. nevenovala trase, po ktorej kráčala, ani len bežnú, nieto ešte zvýšenú opatrnosť, nerozpozorovala podľa presvedčenia súdu dobre viditeľný výtlk v dostatočnom predstihu tak, aby sa mu vyhla. Priestoru, kde sa mu mohla pri celkom bežnej opatrnosti vyhnúť, je v danom mieste podľa presvedčenia súdu dostatok. Škodu na zdraví si tak spôsobila výlučne vlastnou nedbanlivosťou.

38. Spravujúc sa takýmito úvahami preto súd dospel k presvedčeniu, že mesto Martin nezodpovedá v zmysle ust. § 9a ods. 3 za závadu spôsobenú výtlkom na ul. M. R. Štefánika, ktorá je súčasťou pešej

zóny v Martine, pretože nešlo o závadu, ktorej definíciu poskytuje ust. vykonávacej vyhlášky č. . Keďže nešlo o takú závadu v schodnosti komunikácie v správe a vlastníctve mesta Martin, akú závadu pre vznik zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla užívateľovi miestnej komunikácie, predpokladá ust. cestného zákona a tým nie je daná zodpovednosť mesta Martin za škodu na zdraví poškodenej S. v dôsledku porušenia právnej povinnosti vyplývajúcej z ust. cestného zákona, nie je dané ani oprávnenie zdravotnej poisťovne postupovať voči mestu Martin podľa ust. Zákona o zdravotnom poistení. Žaloba žalobkyne preto nebola dôvodná a súd ju v celom rozsahu zamietol.

39. O trovách konania súd rozhodoval s prihliadnutím na ust. . Žalovaný bol v konaní plne úspešný, avšak proti žalobkyni náhradu trov konania nepožadoval a preto mu ju súd nepriznal. Intervenient na strane žalovanej, ktorá bola úspešná, sa nároku na náhradu trov konania nevzdal a preto mu súd vzhľadom na skutočnosť, že vystupoval na úspešnej strane sporu v zmysle proti neúspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.