Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_74S-23-2020.pdf
PDF · 119.43 KB
Case nature
Area
Subarea
74S/23/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej v právnej veci žalobcu Združenie domových samospráv, o.z., IČO: 31 820 174, so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, zastúpeného Tkáč & Partners, s.r.o., Advokátska kancelária, Hrnčiarska 29, 040 01 Košice proti žalovanému Okresný úrad Banská Bystrica, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov konania: 1. MBB a.s., so sídlom ČSA 26, 974 01 Banská Bystrica; 2. K. X., bytom G. predmestie XXX/XX, Q.; 3. A. X., bytom Z. suchým vrchom XXXXX/X, XXX XX X.; 4. U. X., bytom A. XXXX/XX, XXX XX X.; 5. SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, so sídlom Radničné námestie 8, 969 55 Banská Štiavnica; 6. Congregatio Jesum Slovenská provincia, so sídlom Liptovská 1244/35, 821 09 Bratislava - Ružinov; 7. Z. J., bytom G. predmestie XXX/ XX, Q.; 8. D. J., bytom G. predmestie XXX/XX, Q.; 9. LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Jovická 2, 048 01 Rožňava; 10. Železnice Slovenskej republiky, Kováčska 3, 832 06 Bratislava; 11. CREAT, s.r.o., so sídlom Na Bystričku 16, 036 01 Martin; 12. Mesto Banská Bystrica, so sídlom Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica; v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. OU-BB-OVBP2-2020/024412-002 zo dňa 27. augusta 2020, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Ďalším účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1.Stavebník, MBB a.s., Banská Bystrica podal 18.3.2020 stavebnému úradu žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu: „Prestavba západnej tribúny vrátane hlavného vstupu a prislúchajúceho zázemia Zimného štadióna v Banskej Bystrici“ na pozemkoch vo vlastníctve stavebníka parc. č. 4212, 4211/2 v k. ú. Banská Bystrica. Stavebný úrad účastníkovi konania oznámil začatie stavebného konania oznámením zo dňa 23.3.2020 s tým, že z dôvodu, že sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby, upustil od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. V oznámení boli účastníci konania a orgány verejnej správy poučení o lehote, v ktorej možno uplatniť námietky a následkoch zmeškania lehoty, a tiež o možnosti nahliadnuť do podkladov konania. Stavebný úrad na úradnej tabuli mesta a na elektronickej úradnej tabuli mesta zverejnil podľa § 58a ods. 3 stavebného zákona žiadosť stavebníka o stavebné povolenie, oznámenie o tom, že návrh bol predmetom zisťovacieho konania v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie a tiež o tom, kde bolo zverejnené rozhodnutie Okresného úradu, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB-OSZP3-2O2O/003338-015 zo dňa 9.1.2020, právoplatné dňa 12.3.2020. Žalobca podal námietky 7.4.2020. Prvostupňové administratívne rozhodnutie
2. Mesto Banská Bystrica rozhodnutím č. OVZ-SU 70032/13851/2020-FUF zo dňa 8.6.2020 rozhodlo tak, že povolilo stavbu „Prestavba západnej tribúny vrátane hlavného vstupu a prislúchajúceho zázemia Zimného štadióna v Banskej Bystrici“ na pozemku KN-C č. XXXX a XXXX/X v k. ú. Banská Bystrica, vedené na LV č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie a ostatná plocha. Vo výroku rozhodnutia ďalej uviedol rozsah stavby: urbanistické riešenie, architektonické a dispozičné riešenie, základy, zvislé konštrukcie, vodorovné konštrukcie, strecha, fasáda, vnútorná kanalizácia, vnútorný vodovod, vykurovanie, vzduchotechnika, elektroinštalácia, slaboprúdové vedenie, ďalej základné údaje o stavbe. V rozhodnutí ďalej určil podmienky pre uskutočnenie stavby podľa § 66 ods.2 a 3 stavebného zákona a podľa § 10 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. pod bodom 1 až 18 a požiadavky vyplývajúce zo záväzných stanovísk dotknutých orgánov a to Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Banská Bystrica, OR HaZZ, Banská Bystrica, Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica, Ministerstva dopravy a výstavby SR, sekcia železničnej dopravy a dráh, Železnice SR, Dopravný úrad Bratislava, Lesy SR, š. p., Okresný úrad Banská Bystrica, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, Mesto Banská Bystrica, TÜV SÜD Slovakia s.r.o., Stredoslovenská distribučná a. s. Žilina, SPP - distribúcia a.s. Bratislava, StVS a.s. Banská Bystrica, StVPS a. s., Banská Bystrica, Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., Slovaktelekom a. s. Bratislava, Michalovský s.r.o. Banská Bystrica, ÚPC Broad bank Slovakia s.r.o. Banská Bystrica, Spoje s.r.o. Banská Bystrica, SPC Banská Bystrica a. s., STEFE Banská Bystrica a. s.. Stavebný úrad ďalej vo výroku rozhodnutia uviedol námietky žalobcu a rozhodnutie o nich. 3. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dokumentácia stavby spĺňa všeobecné technické požiadavky pre vydanie stavebného povolenia, určené stavebným zákonom a vyhláškou č. 453/2000 Z. z., spĺňa požiadavky určené vyhláškou č. 532/2002 Z. z.. K dokumentácii sa písomne vyjadrili dotknuté orgány, ktoré vymenoval. Uzavrel, že v priebehu stavebného konania nezistil také dôvody, ktoré by bránili povoleniu stavby, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku. Stavebný úrad odôvodnil rozhodnutie o námietkach žalobcu, ktoré boli zamietnuté tak, že námietky uvedené pod písmenami a) a b) boli vyhodnotené v rámci zisťovacieho konania, ktoré bolo ukončené právoplatným rozhodnutím Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB-OSZP3-2020/003338-015 zo dňa 9.1.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12.3.2020. Námietku pod písm. c) stavebný úrad zamietol z dôvodu, že realizáciou zmeny navrhovanej činnosti nedôjde k zmene počtu parkovacích miest. Predmetom nie je oprava ani realizovanie nových komunikácií alebo spevnených plôch. Prístup k zimnému štadiónu je z ulice Hronské predmestie a z promenády na protiľahlom brehu rieky Hron, taktiež je stavba ľahko dostupná verejnou hromadnou dopravou. Tento prístup zostane zachovaný. Prípadná potreba parkovacích miest pre potreby obyvateľov mesta pri návšteve zimného štadióna je zabezpečená v jeho blízkom okolí. Námietka v bode pod písm. d) bola zamietnutá z dôvodu, že zmena navrhovanej činnosti nebude mať významný vplyv na vody, pretože nepríde k zmene ani charakteru odpadových vôd. Námietkou sa zaoberal aj OÚ BB OSŽP v zisťovacom konaní a vyhodnotil ju ako irelevantnú. K námietke pod písm. e) uviedol, že podmienky na ochranu vôd sú stanovené vo vyjadrení Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie a Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p., na základe ktorých boli stanovené podmienky, ktoré je stavebník povinný rešpektovať v plnom rozsahu. K námietke pod písm. f) uviedol, že realizovaná zmena navrhovanej činnosti je v zastavanom území, kde sa zeleň nenachádza, nedochádza ani k výrubu drevín. Ochrana zelene v širšom okolí bude zabezpečená počas stavebných prác. K námietke pod písm. g) uviedol, že projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie vypracovali autorizovaní stavební inžinieri a odborne spôsobilé osoby - špecialisti v danom odbore. Čo sa týka obnoviteľných zdrojov energie, predmetná prístavba a prestavba je napojená na existujúci zdroj tepla (plynová kotolňa), do ktorého sa nezasahuje a dodávateľ tepla vie zabezpečiť dostatočný výkon tepelného zdroja. Tepelno-technické posúdenie stavby preukázalo splnenie tepelno-technických vlastností jednotlivých konštrukcií prestavby ako aj vo výpočtoch bolo uvažované so solárnymi ziskami pre potrebu tepla na vykurovanie. K námietke pod písm. h) uviedol, že jej čiastočne vyhovel na základe toho, že Okresný úrad Banská Bystrica, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vo svojom stanovisku navrhol podmienky, ktoré je stavebník povinný rešpektovať v plnom rozsahu. Zákon o odpadoch bude v plnej miere rešpektovaný. 4. K návrhu žalobcu na zahrnutie do podmienok stavby povinnosti uvedené pod bodom 1 až 4, žalovaný zamietol, čo odôvodnil tým, že realizovaná prestavba je situovaná v zastavanom území v priestoroch existujúcej a prevádzkovanej stavby zimného štadióna, kde sa zeleň nenachádza. Podľa projektovej dokumentácie budú strešné roviny tvorené plochou strechou, ktorá je rozdelená na zelenú extenzívnu časť a na časť tvorenú terasovými doskami na systémovom rošte. K bodu 2 uviedol, že navrhované projektové riešenie prestavby zimného štadióna je spracované v súlade s platnou
legislatívou v oblasti ochrany jednotlivých zložiek životného prostredia aj s ohľadom na platné technické normy. K bodu 3 uviedol, že dôvodom zamietnutia bolo, že predmetom navrhovanej činnosti nebola realizácia parkovacích miest. K bodu 4, že separovaný zber odpadu bude riešený v zmysle platného zákona č. 79/2015 Z. z.. K požiadavke žalobcu o doručenie elektronickej kópie spisu, resp. jeho časti v rozsahu týkajúcich sa uplatnených pripomienok, ktoré boli špecifikované pod bodom i až ix. Stavebný úrad uviedol, že tejto požiadavke nevyhovel, pretože takúto povinnosť v zmysle Správneho poriadku nemá. Druhostupňové administratívne rozhodnutie 5. Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie Stavebného úradu Mesta Banská Bystrica potvrdil. 6. Rozhodnutie odôvodnil tým, že z obsahu spisu mal preukázané, že pred povoľovacím konaním prebehlo zisťovacie konanie podľa zákona „EIA“ . Stavebný úrad zverejnil kópiu žiadosti o stavebné povolenie na svojej úradnej tabuli a na svojom webovom sídle. Stavebný úrad oznámil začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom konania a upustil od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania v súlade s § 61 ods. 2 stavebného zákona. V oznámení upozornil účastníkov, dokedy môžu uplatniť námietky s poučením, že na neskoršie podané námietky sa neprihliadne. V oznámení boli upovedomení aj o tom, že sa môžu vyjadriť k podkladom rozhodnutia. Žalobca si uplatnil námietky a stavebný úrad nad ich obsahom už nevykonával ďalšie dôkazy a dokazovanie ukončil a vydal predmetné rozhodnutie o povolení stavby. Žalovaný mal preukázané, že výrok prvostupňového rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci aj s uvedením právneho predpisu, na základe ktorého bolo rozhodnuté. Rozhodnutie obsahuje záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodnutie o námietkach žalobcu. Odvolací orgán z obsahu správneho spisu zistil, že projektová dokumentácia a stanoviská dotknutých orgánov umožňujú vydanie stavebného povolenia podľa § 66 stavebného zákona, a preto nebol dôvod, aby sa od právneho názoru stavebného úradu žalovaný odchýlil. K odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že z administratívneho spisu mal preukázané, že povoľovaciemu konaniu predchádzalo zisťovacie konanie podľa zákona „EIA“, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie, že predmetnú stavbu nebude potrebné posudzovať podľa zákona „EIA“. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté tak, že bolo zamietnuté. Žalovaný z obsahu týchto rozhodnutí zistil, že o námietkach žalobcu bolo v týchto konaniach rozhodované, a preto už nie je možné o ďalšej ochrane týchto záujmov opakovane rozhodovať. K odvolacej námietke nepripojenej projektovej dokumentácie k stavebnému povoleniu zasielanému žalobcovi uviedol, že ustanovenie § 10 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. je potrebné aplikovať v spojitosti s § 8 ods. 2, písm. b) tejto vyhlášky, podľa ktorého má stavebný úrad k dispozícii len tri, resp. dva paré projektovej dokumentácie a logicky tak nemôže pripojiť projektovú dokumentáciu všetkým účastníkom konania. K námietke postupu v rozpore s § 140c ods. 2 stavebného zákona žalovaný uviedol, že v rozhodnutí zo zisťovacieho konania neboli uvedené podmienky, ktoré by bolo potrebné zapracovať do projektovej dokumentácie, preto nenastal ani dôvod na postup podľa § 140c ods.2 stavebného zákona. Stavebný úrad požiadal správny orgán, ktorý vykonával zisťovacie konanie o vyjadrenie, či projektová dokumentácia predložená v stavebnom konaní zodpovedá projektovej dokumentácii predloženej v zisťovacom konaní, pričom Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie zhodu projektových dokumentácií potvrdil záväzným stanoviskom zo dňa 14.5.2020. K odvolaciemu dôvodu o neaplikovaní postupu podľa § 16a vodného zákona vyvoláva účinky prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Odvolací orgán doplnil, že podľa posledného odseku dôvodovej správy k zákonu č. 51/2018 Z. z., ktorým bol novelizovaný vodný zákon, sa § 16a vodného zákona aplikuje najmä pre navrhované činnosti, ktoré môžu mať vplyv na útvary povrchových vôd, alebo podzemných vôd z hľadiska ich vplyvu na dosiahnutie enviromentálnych cieľov. Ide napr. o stavby proti povodňových opatrení, vodných elektrární, prístavov, ciest a diaľníc, mostov, tunelov, železníc, melioračných zariadení. Posudzovaná stavba zjavne takouto rozsiahlou stavbou nie je, akú ma na mysli vodný zákon pri aplikácii § 16a vodného zákona, a preto nenastala skutkové situácia na predkladanie rozhodnutia podľa § 16a ods. 23 vodného zákona. K námietkam, že žalobcovi neboli doručené kópie vybraných častí spisu, žalovaný uviedol, že žalobcovi bola daná možnosť oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia nahliadnutím do spisu. Pri nahliadnutí do spisu majú účastníci právo robiť si zo spisov výpisy, odpisy a dostať kópie spisov. Pokiaľ žalobca nevyužil toto svoje právo, odvolací dôvod nebol dôvodný. K odvolacej námietke nesprávneho vysporiadania sa s námietkou realizácie obnovy prvkov biodiverzity žalovaný uviedol, že pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci stavebný úrad už nemal rozhodovať o tejto námietke k sadovým úpravám, zeleným strechám a ďalším enviromentálnym opatreniam. Ochrana týmto záujmom bola žalobcovi poskytnutá v právoplatných rozhodnutiach zo zisťovacieho konania. Žalovaný uzavrel, že stavebný úrad riadne zistil skutočný stav a skutkové závery správne právne posúdil, čo aj náležite odôvodnil.
Vysporiadal sa s námietkami žalobcu a nedopustil sa chyby, ktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia. Preto bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené a odvolanie zamietnuté. Žalobné body 7. Žalobca sa v zákonom stanovenej lehote podanou správnou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia Mesta Banská Bystrica č. OVZ-SU 70032/13851/2020-FUF zo dňa 8.6.2020 a vrátenia veci Mestu Banská Bystrica na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe tvrdil, že napadnutým rozhodnutím bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť. Ďalej preto, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a tiež z dôvodu, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalobca namietal tiež, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 8. Žalobca v žalobe v časti označenej ako „Argumentácia z hľadiska porušenia hmotného práva“ body 1 až 12 žaloby odcitoval články 44 ods. 1, 2, čl. 45, čl. 51 ods. 1, čl. 48 ods. 2, čl. 7 ods. 2, čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, článok 37, čl. 41 ods. 1, 2 Charty základných práv Európskej únie a tvrdil, že sa v administratívnom konaní domáhal práv priznaných týmito ustanoveniami, aby mohol ovplyvniť výsledok povoľovania. Uviedol, že konajúci úrad mal hlavný záujem vyhovieť navrhovateľovi a volil procesný postup, ktorý nemohol viesť k naplneniu vyššie uvedených práv verejnosti. Úrad preto porušil § 3 ods. 2 a 4 Správneho poriadku. 9. V časti žaloby označenej ako „Argumentácia z hľadiska porušenia procesného práva“ žalobca tvrdil, že predmetná stavba podliehala posudzovaniu vplyvov na životné prostredie. Poukázal na výklad § 14 Správneho poriadku s poukazom na nález Ústavného súdu č. k. II.ÚS 197/2010-52, I.ÚS 223/09-131, z ktorých odcitoval. Ďalej na vymedzenie účastníkov konania vyplývajúce z článku 2, písm. a) Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy (2004)20 o súdnom prieskume správnych úkonov a Odporúčanie ministrov Rady Európy (87)16 o administratívnych konaniach, ktoré sa týkajú veľkého počtu osôb. Podľa žalobcu tieto odporúčania kladú jasný dôraz na úlohu združení (asociácií) zastupujúcich osoby pri ich práve na ochranu záujmov chránených právom vrátane súdneho prieskumu takýchto kolektívnych rozhodnutí správneho orgánu. Ďalej s poukazom na rozsudky NS SR 5Sžz/1/2010 a 8Sžz/1/2010 a 8Sžz/1/2010 uviedol, že ohľadne námietky žalobcu, že správny orgán ho nepovažoval za účastníka konania je potrebné konštatovať, že žalobcu je potrebné považovať za účastníka správneho konania a ďalej s ním ako s účastníkom konať. Tiež upozornil na § 19 zákona o životnom prostredí, ktorý ustanovuje povinnosť upovedomiť kompetentné štátne inštitúcie o možnom poškodzovaní životného prostredia. Podľa žalobcu teda nemal len právnu možnosť ale mal aj právnu povinnosť konať tak, ako konal. 10. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že dáva do pozornosti správnemu súdu rozsudok NS SR 5Sžp/41/2009, z ktorého odcitoval. Uviedol, že zo stanov žalobcu a z jeho činnosti je zrejmé, že si stanovil za jeden z hlavných cieľov svojej existencie ochranu životného prostredia a kontrolu verejných záujmov životného prostredia tam, kde mu to právny poriadok umožňuje. Poukázal na článok 3, bod 1, 2, 4, 8 a 9 Aarhuského dohovoru vyhláseného pod číslom 43/2006 Z. z. a na článok 51 ods. 1 Ústavy SR. Uviedol, že z toho vyplýva, že dochádza k pomerne veľkému prekrytiu súkromno-právnej povahy činnosti občianskych združení a ich osvetovej činnosti s verejno-právnou povahou domáhania sa právnej ochrany záujmom a práv na životné prostredie v správnych konaniach podľa vykonávacích právnych predpisov. (časť 3.2, body 10 až 13 žaloby) 11. Žalobca v žalobe tvrdil, že svoju činnosť považuje za spoločensky prospešnú. Ďalej, že správne orgány nedôsledne a nesprávne aplikujú právne predpisy na úseku účasti verejnosti a záujmom životného prostredia s tým, že tieto práva sú reálne odopreté. Neštátnymi subjektami kontroly zákonnosti sú aj občianske združenia, čo vyplývalo z SSP, ktoré sa zúčastňujú správnych konaní s cieľom zabezpečiť ochranu verejných záujmov životného prostredia. To je jadro činnosti žalobcu. Žalobca má v dôsledku § 19 zákona o životnom prostredí č. 17/1992 Zb. právnu povinnosť upozorňovať štátne inštitúcie na poškodzovanie životného prostredia. Zákony treba aplikovať nielen na základe gramatického výkladu s poukazom na nález Ústavného súdu I.ÚS/306/2010. Žalovaný bol povinný skontrolovať plnenie verejných záujmov a ak aj žalobca tvrdí, že boli porušené, nevie to však dokázať z dôvodu, že mu bolo odopreté postavenie účastníka konania a úlohou úradu bolo zrejme zahladiť porušovanie životného prostredia. Slovenská republika zaostáva v plnení záväzkov ochrany ovzdušia, vôd, prírody a ostatného životného prostredia. Je úlohou príslušných orgánov, aby si plnili povinnosti na úseku ochrany životného prostredia. (časť 3.2, body 14 až 21 žaloby) 12. Žalobca odcitoval § 47 ods. 3 Správneho poriadku, § 3 ods. 4 Správneho poriadku, § 4 ods.2 Správneho poriadku. Ďalej uviedol, že postup správneho orgánu bol v priamom rozpore s článkom 3 ods. 2 zákona č. 43/2006 Z. z.. Správny orgán si nemôže diktovať, akým spôsobom umožní účastníkom
konania realizovať ich procesné práva, obzvlášť ak tým obmedzí, sťaží alebo zmarí vecné naplnenie práv účastníka konania. Na základe vyššie uvedeného postupu správneho orgánu bolo žalobcovi upreté procesné právo ako účastníkov konania a s ním úzke súvisiace právo na priaznivé životné prostredie podľa článku 44 Ústavy SR a právom na spravodlivý proces vychádzajúce z Ústavy Slovenskej republiky. (časť 3.2, body 22 až 27 žaloby) Vyjadrenie žalovaného 13. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že k námietka podstatného porušenia ustanovení konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, ktoré malo spočívať v tom, že žalobcovi nebolo priznané postavenie účastníka konania v administratívnom konaní nezodpovedá skutočnému stavu, ktorý je preukázateľný z podkladov v administratívnych spisoch predložených správnemu súdu, z ktorých je preukázané, že so žalobcom bolo v administratívnom konaní konané ako s účastníkom konania. Bolo rozhodnuté o jeho námietkach a bolo rozhodnuté o jeho odvolaní. 14. K žalobným dôvodom nepreskúmateľnosti, nezrozumiteľnosti, nedostatku dôvodov, rozporu zisteného skutkového stavu s obsahom administratívneho spisu sa nie je možné vyjadriť, pretože nie je uvedené, na základe akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov malo dôjsť k naplneniu týchto dôvodov nezákonnosti. Zo všeobecnej argumentácie žalobcu nemožno identifikovať konkrétne porušenie zákona v konkrétnom posudzovanom administratívnom konaní. 15. Žalovaný navrhol, aby bola žaloba podľa § 190 SSP zamietnutá. Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania č. 12 - Mesto Banská Bystrica 16. Ďalší účastník konania vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že podľa § 182 ods. 1, písm. d) SSP v správnej žalobe musí sa okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné. Žalobca nesplnil obligatórnu náležitosť správnej žaloby, keď neuviedol dôvody, z ktorých by bolo zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnutý výrok rozhodnutia za nezákonný. Na základe toho ďalší účastník navrhol, aby bola žaloba zamietnutá. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov - dôvody rozsudku 17. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný na konanie podľa § 10 zákona č.162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods.1 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 107 ods. 2 a po preskúmaní veci zistil, že žaloba nebola dôvodná. 18. Podľa § 2 ods. 2 SSP (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 19. Podľa § 182 ods. 1, písm. e) SSP (1) V správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť e) dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len "žalobné body"). 20. Podľa § 134 ods. 1 SSP (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 21. Podľa § 135 ods. 1 SSP (1) Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 22. Podľa § 190 SSP Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 23. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Správny súdny poriadok stanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnutý výrok rozhodnutia za nezákonný. Je teda na každom, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správny súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať a ani v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti
podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134 ods. 2 SSP. Nedostatky uvedené v tomto ustanovení správny súd v preskúmavanom administratívnom konaní neriešil. 24. Žalobca v žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, ďalej že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo nemá v nich oporu a v konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušenia ustanovení konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej bez toho, aby tieto námietky konkretizoval, teda skutkovo a právne prepojil vo vzťahu k napadnutého rozhodnutiu. Všeobecne uplatnené námietky neumožňujú súdny prieskum nezákonnosti. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní, ktorá by bola oprávnená preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Naopak, správny súd je výslovne viazaný dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe, pokiaľ žalobca takéto dôvody v žalobe neuplatnil, nebolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. 25. Žalobca v časti žaloby „Argumentácia z hľadiska porušenia procesného práva“ sa obmedzil na citáciu právnych predpisov, hodnotenie svojej činnosti a tvrdenie, že nebol zvolený procesný postup, ktorým by mohli byť naplnené práva žalobcu. A tým pádom žalovaný konal v rozpore s § 3 ods. 4 a § 3 ods. 2 Správneho poriadku. Z takto uplatnenej námietky nie je možné zistiť, v čom by mal byť postup administratívneho orgánu v rozpore s týmito ustanoveniami. 26. Žalobca v časti žaloby označenej ako „Argumentácia z hľadiska porušenia procesného práva“ v bodoch 1 až 10 poukázal na znenie § 14 Správneho poriadku aj jeho výklad, pričom v bode 8 uviedol, že správny orgán ho nepovažoval za účastníka konania, pričom mu takéto postavenie prislúcha. Takáto námietka nemohla obstáť, pretože z obsahu správneho spisu z prvostupňového ako aj z druhostupňového rozhodnutia je úplne nepochybné, že tak prvostupňový orgán ako aj druhostupňový orgán konali so žalobcom v tejto preskúmavanej veci ako s účastníkom konania. Bolo rozhodnuté o jeho námietkach v prvostupňovom rozhodnutí a bolo rozhodnuté o jeho odvolaní v druhostupňovom rozhodnutí. Námietka bola nedôvodná, pretože nemá oporu v preskúmavanom administratívnom konaní a rozhodnutiach, ktoré boli v ňom vydané. 27. V žalobných bodoch 11 až 19 žalobca poukázal na svoj hlavný cieľ. Odcitoval z článku 13 Aarhuského dohovoru, článku 51 ods.1 Ústavy SR, poukázal na svoju činnosť, ktorú ohodnotil ako celospoločensky prospešnú a na to, že administratívne orgány nedôsledne aplikujú právne predpisy na úseku účasti verejnosti a záujmom životného prostredia a na svoju funkciu vonkajšej verejnej kontroly orgánov verejnej správy. Táto časť teda neobsahuje žiadnu námietku nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. 28. V bode 20 žalobca poukázal na to, ako aplikovať právne predpisy podľa nálezu Ústavného súdu. 29. Žalobca v bode 21 až 27 žaloby uviedol, že žalovaný bol povinný skontrolovať plnenie verejných záujmov, poukázal na znenie § 3 ods. 5, § 47 ods. 3, § 3 ods. 4 a § 4 ods. 2 Správneho poriadku s tvrdením, že postup správne orgánu v tejto veci bol priamo v rozpore s článkom 3 ods. 2 zákona č. 43/2006 Z. z. nakoľko správny orgán si nemôže diktovať, akým spôsobom umožní účastníkom konania realizovať ich procesné práva, obzvlášť ak tým obmedzí, sťaží alebo zmarí vecné naplnenie práv účastníka konania. Ďalej, že na základe vyššie uvedeného postupu boli žalobcovi upreté procesné práva a s ním úzko súvisiace práva na životné prostredie. Vyššie však žalobca žiadne skutočnosti, ani tvrdenia o tom, akým postupom či opomenutím akého povinného postupu malo dôjsť k porušeniu týchto práv administratívnymi orgánmi, neuviedol. 30. Ako je vyššie uvedené, správny súd nemôže za žalobcu všeobecne uplatnené námietky konkretizovať podľa obsahu daného spisu. Nemá na to zákonom dané oprávnenie. Bolo úlohou žalobcu, aby žalobné dôvody skutkovo a právne vyargumentoval. Keďže tak neurobil, tak na základe všeobecne uplatnených námietok nezákonnosti správny súd nemohol dospieť k tomu, že napadnuté rozhodnutie nezákonnosťou trpí. 31. Vzhľadom na to, že žalobca v žalobe neuviedol žiadny konkrétny dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, správny súd zistil, že žaloba nebola dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 32. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, podľa ktorého má právo na náhradu trov konania len ten žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. V tomto prípade žalobca nebol úspešný, a preto mu správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal. 33. Ďalší účastník má podľa § 169 SSP voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný právo na náhradu iba tých trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu uložil správny
súd. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa mu môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. Ďalším účastníkom v tomto konaní nevznikli trovy konania v súvislosti s plnením povinnosti, ktoré im uložil správny súd, nakoľko správny súd im neuložil žiadnu povinnosť. V konaní neboli zistené ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by správny súd na návrh ďalších účastníkov mohol týmto náhradu trov konania priznať. Správny súd preto ďalším účastníkom náhradu trov konania nepriznal. 34. Toto rozhodnutie prijal senátu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Písomné vyhotovenie rozsudku nepodpísali členky senátu JUDr. Drahomíra Mikulajová a JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová z dôvodu ich ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase vyhotovenia a expedovania rozsudku.