Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-68-2019.pdf
PDF · 198.9 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/68/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci žalobcu: Y. M., W.. XX.X.XXXX, F. H. L. XXX/XX, Ž., právne zastúpený JUDr. Branislavom Samcom, advokátom so sídlom Národná 15, Žilina, IČO: 42 217 679, proti žalovanej: N. Š., W.. XX.X.XXXX, F. C. XX2, právne zastúpená: HADBÁBNY & spol., Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Prielohy 1012/1C, Žilina, IČO: 47 249 772, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
Súd p r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.9.2019 proti v žalobe pôvodne označenej žalovanej Y. Š. domáhal súdneho výroku, ktorým by súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu číslo súp. XXX na pozemku parcela CKN XXXX/X, pozemku parcela CKN č. XXXX/X-orná pôda o výmere 548 m2, pozemku CKN parcela č. XXXX/X-orná pôda o výmere 494 m2, pozemku CKN parcela č. XXXX/X-zastavaná plocha a nádvorie o výmere 120 m2, pozemku parcela CKN č. XXXX/X-zastavaná plocha a nádvorie o výmere 31 m2, pozemku parcela CKN č. XXXX/ X-zastavané plochy a nádvorie o výmere 241 m2, pozemku parcela CKN č. XXXX/X-zastavaná plocha a nádvorie o výmere 132 m2, pozemku parcela CKN č. XXXX/X-vodná plocha o výmere 20 m2 a pozemku parc. EKN č. XXX/X-orná pôda o výmere 25 m2, ktoré sú zapísané v LV č. XXXX vedenom OÚ Ž., katastrálnym odborom pre k.ú. C.. 2. Žalobca svoju žalobcu skutkovo odôvodňoval tým, že bol vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré Darovacou zmluvou v spojení so Zmluvou o zriadení vecného bremena a v spojení so Zmluvou o zriadení predkupného práva zo dňa 26.1.2012, ktorej vklad bol povolený dňa 23.2.2012 pod č. V XXX/XX daroval žalovanej, ktorá bola v tom čase jeho družkou. Strany sporu tieto nehnuteľnosti i po uzatvorení zmluvy spoločne užívali. V roku 2014 sa strany sporu dohodli na zrušení vecného bremena, ktoré bolo zriadené v prospech žalobcu (vklad povolený pod č. V XXXX/XX zo dňa 14.5.2014) a zrušení predkupného práva žalobcu (vklad povolený pod č. V XXXX/XX zo dňa 14.5.2014). Aj napriek uvedenému, t.j. po zrušení vecného bremena, strany sporu nehnuteľnosti spoločne užívali ako druh a družka. Ďalej poukázal na ust. § 628 ods. 1 OZ a § 630 OZ. Žalobca dňa 15.8.2019 adresoval žalovanej výzvu na vrátenie daru, ktorej text citoval v predmetnej žalobe. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodňoval tým, že s prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je v tejto situácii neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené, pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je podkladom na vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľnosti je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi stranami, umožňuje totiž dosiahnuť zhodu medzi skutočným právnym
stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti. V prípade, že predmetom daruje nehnuteľnosť a obdarovaný odmieta nehnuteľnosť dobrovoľne odovzdať a prepísať v katastri nehnuteľnosti, potom musí darca podať na súde žalobu o určenie jeho vlastníckeho práva k daru podľa ust. § 137 písm. c) CSP, pretože len určovací výrok súdu je podkladom pre ďalší zápis vlastníckeho práva darcu k daru príslušným okresným úradom do katastra nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu je daný naliehavý právny záujem na určení, že žalobca je vlastníkom predmetných nehnuteľností, pričom samotnú otázku naplnenia hmotnoprávnych predpokladov pre vrátenie daru (§ 630 OZ) by mal súd riešiť ako otázku prejudiciálnu. 3. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila písomne podaním doručeným súdu dňa 2.12.2019, v ktorom uviedla, že s argumentami žalobcu v celom rozsahu nesúhlasí a považuje ich za nedôvodné a účelové. Žalobca viaceré ním uvádzané skutočnosti značne skresľuje a prispôsobuje svojim neoprávneným záujmom, pričom tieto neodrážajú skutočný priebeh vecí, vyplývajú zo subjektívnych predstáv žalobcu a sú ovplyvnené negatívnymi názormi a postojmi žalobcu voči jej osobe, má za to, že dôvody na vrátenie daru ako ich žalobca uvádza v žalobe nie sú naplnené. Poukázala na to, že so žalobcom tvorila pár po dobu takmer 19 rokov a spoločne vychovávajú ich spoločného syna M. M.. Fungovanie ich vzťahu nebolo bezproblémové, v značnom rozsahu naň mala vplyv žalobcova osobitá povaha a viaceré žalobcove dlhy voči tretím osobám. Žalobca si počas ich vzťahu svoje osobné i finančné ťažkosti vybíjal na jej osobe a z týchto dôvodov sa k nej aj k jej rodinným príslušníkom správal vulgárne, agresívne a podráždene a sám vytváral a podnecoval nezhody v ich vzťahu. Počas ich partnerského vzťahu jej žalobca daroval nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, V..Ú.. C., na ktorých nadobudnutí a výstavbe sa podieľala. Vlastníčkou predmetných nehnuteľností je od roku 2012, kedy bol povolený vklad vlastníckeho práva a vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľností žalobcom a predkupného práva k nehnuteľnostiam v prospech žalobcu do katastra nehnuteľnosti. Zrušenie vecného bremena a predkupného práva navrhol práve samotný žalobca v dôsledku zmeny jeho pomerov. S uvedeným žalobca slobodne a vážne súhlasil, uvedomujúc si všetky následky s tým spojené. Žalobca si tak bol vedomý, že zrušením vecného bremena a predkupného práva mu zanikajú akékoľvek nároky a oprávnenia vyplývajúce zo zrušeného vecného bremena a predkupného práva a jej vlastníctvo a užívanie dotknutých nehnuteľností nemôže byť bez jej predchádzajúceho súhlasu zo strany žalobcu ďalej nejakým spôsobom obmedzené. Od roku 2014 je tak výlučne na jej uvážením akým spôsobom s dotknutými nehnuteľnosťami naloží a ktorým osobám umožní ich užívania, žalobca teda od roku 2014 nie je oprávnený vstúpiť a zdržiavať sa v predmetných nehnuteľnostiach bez jej predchádzajúceho súhlasu, ani sa uvedeného žiadnym spôsobom domáhať. Z podanej žaloby je zrejmé, že žalobca vidí hrubé porušenie dobrých mravov výlučne v údajných „bezdôvodných vyhodeniach“ žalobcu z rodinného domu súp. č. XXX U. C.. Okolnosti, ktoré podľa žalobcu odôvodňujú vrátenie daru vychádzajú predovšetkým zo subjektívneho vnímania skutočností žalobcom a sú účelovo formulované, aby navodili dojem porušovania dobrých mravov jej osobou. Tvrdenia, že žalobcu dvakrát bezdôvodne vyhodila z rodinného domu, súp. č. XXX a to i napriek neformálne uzatvorenej dohode o bezodplatnom užívaní daru sú zavádzajúce a nemajú oporu v skutočnosti. So žalobcom nikdy nemali uzatvorenú žiadnu dohodu o bezodplatnom užívaní daru a to ani v ústnej ani v písomnej forme. Akékoľvek zdržiavanie sa žalobcu v predmetných nehnuteľnostiach vždy podliehalo jej predchádzajúcemu súhlasu, s čím bol žalobca uzrozumený. Bezdôvodné vyhodenie žalobcu z rodinného domu v celom rozsahu popierala, žalobcovi v roku 2017 na základe jeho neprimeraného a nevhodného správania oznámila, že si už ďalej neželá, aby sa v dotknutých nehnuteľnostiach zdržiaval, resp. aby tieto akýmkoľvek spôsobom užíval, žalobca uvedené rešpektoval a sám z rodinného domu odišiel. Neprimeranosť a nevhodnosť správania žalobcu spočívala najmä v psychickom nátlaku, ktorý v neudržateľnom rozsahu vyvíjal ako na jej osobu, tak i na jej dcéru a ich neplnoletého spoločného syna, ktorý s ňou rodinný dom a priľahlé pozemky ako predmet daru spoločne užívali a užívajú. Žalobca sa ku nej nevhodne správal bez akéhokoľvek jej predchádzajúceho pričinenia. Ako príklady vyvolávania psychického nátlaku žalobcom uviedla, že : - žalobca ju pred cestou do Chorvátska v prítomnosti ich spoločného syna urážal slovami ako: „prijebaná skurvená piča“ , „jebnutá princezná“, „choď do piče“, „chorá na hlavu“, „môžem ťa jebať, nikam nejdem“, pričom sa na ňu viackrát zahnať päsťou ku spánkom; počas každej konverzácie v ktorej rozoberali problémy v domácnosti ju ponižoval a uvádzal, „že si má dať neural a ísť sa liečiť na psychiatriu“, pričom ju neustále osočoval, že ho podvádza so svojimi údajnými milencami a každú komunikáciu smeroval tak, aby ju psychicky rozhodil, aby vyvolal v nej spätnú reakciu; bežne sa na jej adresu vyjadroval slovami: „primitívna sliepka“, „jebnutá piča, ty nič nevieš, tak sa nestaraj, choď do piče, ešte sa spamätá a uvidíš, pozri sa na seba ty chudera, choď si dať tabletku“, pričom podobné slová používal i v konverzácii s jej dcérou; po požití alkoholu udrel päsťou do dverí izby ich spoločného syna a spôsobil na nich dieru; prostredníctvom ich spoločného syna si viackrát vynútil vstup do rodinného domu a záhrady
bez jej predchádzajúceho súhlasu, počas ktorých návštev manipuloval s vodárenskými a kurenárskymi technológiami a tieto poškodil; počas svojich neoprávnených návštev rodinného domu neodbornou manipuláciou poškodil plynový kotol, pri prasknutí potrubia rozobral podlahu, zničil schodisko, na ktoré konaním žalobcu spadol celý blok dreveného obloženia - cca 20 kg, zničil schodnicu, omietku na stene a podlahu na prízemí rodinného domu, pričom navrátenie do pôvodného stavu nevykonal; bez jej súhlasu napustil bazén na záhrade vodou a to aj napriek vedomosti o úplnej nefunkčnosti bazéna z dôvodu demontáže jeho technického zariadenia, filtrácie, ovládacieho panelu a čerpadiel spoločnosťou Inštalatér s.r.o., na ktoré udelil žalobca súhlas, kvôli čomu musela zabezpečiť vypustenie vody a následne vyčistenie celého bazéna; bez jej súhlasu z rodinného domu vzal viaceré veci ako kosačku, hadice, vysokotlakový čistič karcher, vysávač, sušiak na prádlo, kompresor, záhradný gril, vybavenie na cvičenie - fit loptu, balančnú loptu, bosu, overbal loptu, periny, posteľné prádlo, osušky, uteráky, nosič na bicykle, vŕtačku, náradie, riady, šanóny so zmluvami a dokladmi, pričom uvedené jej nevrátil ani napriek jej žiadosti. Prejavy žalobcu sa vždy zhoršili a zintenzívnili v čase, keď sa žalobcovi ozývali veritelia so žiadosťami o splatenie dlhov, ktoré voči žalobcovi evidujú. Ďalej poukazovala na to, že správanie žalobcu dlhodobo nepriaznivo pôsobí na zdravotný stav syna, ktorý trpí glykogenézou typu XI a taktiež na jej zdravotný stav, nakoľko jej bola diagnostikovaná tetánia a nespavosť, ktoré sa u nej prejavili počas jej vzťahu so žalobcom. Nevhodné správanie žalobcu voči jej osobe pretrváva i v súčasnosti a prejavuje sa najmä neoprávnenými a nezákonnými vstupmi žalobcu na dotknuté nehnuteľnosti a provokovaním jej osoby, čo súčasne nepriaznivo psychicky ovplyvňuje ich spoločného syna a prostredníctvom neho sa snaží riešiť i vzájomné nezhody. Skutočnosti prezentované v žalobe žalobca v súdnom konaní navyše žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, v náväznosti na uvedené zastáva názor, že je správanie voči žalobcovi nenapĺňa znaky hrubého porušovania dobrých mravov a to ani z hľadiska intenzity, dĺžky, ani samotných dôsledkov, zároveň poukázala na to, že akékoľvek jej správanie voči žalobcovi je tiež potrebné posúdiť i so zreteľom na ich predchádzajúci partnerský vzťah a správanie sa samotného žalobcu voči jej osobe a jej rodinným príslušníkom. V partnerských vzťahoch sú úplne bežné rozdielne názory a s tým súvisiace nezhody oboch partnerov, ktoré sú viackrát vyvolané predchádzajúcimi reakciami druhého partnera a ktoré v žiadnom prípade nemôžu byť dôvodmi na vrátenie daru. Žalobca sa v zmysle ustálenej judikatúry nemôže úspešné domáhať vrátenia daru, ak bolo jej správanie jej reakciou na jeho predchádzajúce správanie (napr. rozhodnutie NS SR spis. zn. 3Cdo 218/2010). Súčasne uviedla, že pre posúdenie hrubého porušenia dobrých mravov sú rozhodujúce objektívne okolnosti a nie prípadné subjektívne okolnosti na strane žalobcu ako darcu spočívajúce napr. v jeho predstavách ako by mala s darom naložiť, alebo kedy a za akých podmienok mu mal byť umožnený vstup a užívanie predmetných nehnuteľností, na ktoré nemá žiadny právny nárok. Zastáva názor, že voči žalobcovi sa vždy správala ako to od nej bolo možné za daných okolností spravodlivo očakávať a nikdy svojim správaním hrubo neporušila dobré mravy, v súvislosti s jej správaním sa voči osobe žalobcu ďalej uviedla, že ako vlastník dotknutých nehnuteľností v roku 2014 na účely riadneho splatenia dlhu žalobcu vo výške 200.000,- eur uzatvorila s veriteľom žalobcu zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k predmetu daru. Zo strany veriteľa jej bolo oznámené, že žalobca dlhodobo neposkytuje na úhradu svojho dlhu žiadne plnenie, správanie žalobcu tak v nej vzbudilo dôvodnú obavu, že svoj dlh neuhradí ani v predĺženej dobe splatnosti do 31.12.2019 a o nehnuteľnosť v jej vlastníctve, ktoré sú domovom jej detí, vrátane jej syna so žalobcom príde pri výkone zabezpečovacieho práva veriteľom. Vzhľadom na uvedené bola nútená požičať si od tretej osoby sumu zodpovedajúcu výške doposiaľ neuhradeného dlhu žalobcu, t.j. sumu 200.000, eur a dlh žalobcu v celom rozsahu uhradiť veriteľovi. Na základe uvádzaných skutočností navrhla, aby súd žalobu zamietol. 4. Žalobca sa k vyjadreniu pôvodne žalovanej vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 13.1.2020, v ktorom uviedol, že s argumentmi žalovanej nesúhlasí a považuje ich za čisto účelové. Poukazoval na to, že ako sama žalovaná uvádza, tvorili pár 19 rokov a vychovávali spoločného syna, práve z týchto dôvodov sa rozhodol darovať žalovanej nehnuteľnosti nemalej hodnoty s tým, že žalobca ich ako partner žalovanej bude užívať aj po zrušení jeho predkupného práva a vecného bremena. Žalobca napriek tomu, že ho žalovaná bezdôvodne vyhodila z domu a vyhráža sa mu trestným stíhaním do decembra 2019 platil úhrady za služby spojené s užívaním domu (plyn, elektriku). Poukazoval na to, že je len ťažko predstaviteľné, žeby užívanie nehnuteľnosti vždy podliehalo predchádzajúcemu súhlasu zo strany žalovanej, keď žalobca tieto nehnuteľnosti užíval nepretržite až do jeho prvého vyhodenia z domu. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru vzniká v prípade, ak sa obdarovaný chová k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy, nevyžaduje sa teda správanie obdarovanej, ktoré by bolo v rozpore s právom, ale postačuje správanie hrubo porušujúce dobré mravy, preto je irelevantné skutkové tvrdenie žalovanej, že so žalobcom nemala uzavretú žiadnu zmluvu, ktorá by žalobcu oprávňovala užívať darované nehnuteľnosti, nakoľko jej konanie bolo nepochybne v
hrubom rozpore s dobrými mravmi. Spolužitie strán sporu sa bezprostredne po darovaní nehnuteľnosti nezmenilo, žalovaná akceptovala, že jej partner - žalobca - spolu s ňou a ich spoločným synom užíva darované nehnuteľnosti, samozrejme v spolužití strán sporu sa vyskytovali bežné konfliktné situácie, ktoré však neprekračovali rámec dobrých mravov. Správanie žalovanej sa zmenilo až v roku 2017, pravé dôvody žalobca nepozná, jednou z možných motivácii ktoré viedli žalovanú k vyhadzovaniu žalobcu z domu je aj snaha o predaj darovaných nehnuteľnosti za sumu 470.000,- eur, o čom svedčí inzerát zverejnení na internetovej stránke www.nehnuteľnosti.sk . Žalovaná sa tieto nehnuteľnosti snažila paradoxne predať, hoci tie boli v tom čase na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 1.4.2014 prevedené do vlastníctva veriteľa T. C. a to na zabezpečenie jeho pohľadávky vzniknutej titulom pôžičky. Žalovaná sa teda snažila predať nehnuteľnosť, ktorá jej aktuálne nepatrila a situáciu vyriešila až následne po písomnom upozornení žalobcom, nie je pritom pravdou, žeby žalovanú kontaktoval veriteľ žalobcu, naopak žalovaná kontaktovala jeho, nakoľko dlh žalobcu ešte nebol splatný, nemal ho preto dôvod pred lehotou splatnosti uhradiť. Žalobca zároveň predložil prepisy zvukových záznamov, ktoré zachytávajú priebeh hádok strán sporu a odhaľujú skutočnú povahu žalovanej. Žalovaná nepochybne svojim správaním voči žalobcovi v rozhodnom období rokov 2017 až 2018 závažne porušovala spoločenské, kultúrne a mravné pravidlá správania, ktoré sú v súlade so všeobecne uznávaným vzťahmi medzi ľuďmi a naplnila znaky hrubého porušenia dobrých mravov tak z hľadiska intenzity, dĺžky a najmä spôsobených následkov. Naopak, situácie údajného „vyvolávania psychického nátlaku“ žalobcom, ktorá žalovaná uvádza vo vyjadrení sú vyfabrikované, ako príklad žalobca uvádza, že veci ktoré mal žalovanej z rodinného domu vziať vlastnícky nepatrili žalovanej ale žalobcovi a tretím spoločnostiam. Žalovaná dodnes zadržuje viacero hnuteľných vecí, ktoré sú vo vlastníctve iných spoločností, na vydanie ktorých bola vyzvaná už v novembri 2019. 5. Pôvodná žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu vyjadrila písomne (duplika) podaním doručeným súdu dňa 11.2.2020, v ktorom uviedla, že argumenty žalobcu a ním predložené dôkazy neodrážajú skutočný stav veci a objektívne neodzrkadľujú vzájomné správanie strán sporu v rámci ich už ukončeného partnerského vzťahu. Žalobcom predložené dôkazy boli vytvorené účelne v snahe zdiskreditovať jej osobu v budúcnosti a tieto zachytávajú len také subjektívne skutočnosti a správanie, ktoré sa sám žalobca bez jej predchádzajúceho súhlasu rozhodol zdokumentovať, žalobca súdu účelne podsúva dôkazy a tvrdenia vytrhnuté z kontextu a snaží sa tak navodiť dojem hrubého porušovania dobrých mravov jej osobou. Žalobca jej nehnuteľnosti daroval slobodne a vážne s úmyslom zabezpečiť vyhovujúce životné podmienky pre bývanie ich spoločného syna a jej ako jeho matku. K spolužitiu so žalobcom uviedla, že približne od roku 2015 sa v ich partnerskom vzťahu pravidelne vyskytovali viaceré extrémne situácie a okolnosti, ktoré medzi nimi spôsobovali vážne nezhody a hádky. Tieto vyhrotené situácie vznikali predovšetkým v dôsledku žalobcovej osobitnej a agresívnej povahy, jeho neprimeraných a nevhodných reakcií na problémy v domácnosti, či žalobcovho zadĺženia sa voči tretím osobám. Darovanie nehnuteľností nebolo zo strany žalobcu nikdy podmienené ich neobmedzeným užívaním a to ani po zrušení vecného bremena či predkupného práva. Nenárokovateľné právo žalobcu na užívanie nehnuteľnosti nie je predmetom ani darovacej zmluvy ani žiadnej inej ústnej či písomnej dohody medzi stranami sporu, existenciu takejto dohody žalobca v konaní ani žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, pričom túto skutočnosť žalobca považuje za kľúčovú na účely preukázania údajných hrubých porušení dobrých mravov jej osobou spočívajúcich v bezdôvodných vyhodeniach žalobcu z rodinného domu i napriek dohode o jeho užívaní. Domnienky žalobcu o povinnosti udeľovania súhlasu s užívaním nehnuteľnosti každý deň pri raňajkách alebo pri večeri vyznievajú už pri základnej znalosti právneho poriadku SR úplne absurdne a nelogicky. Žalobcovi udelila súhlas na užívanie nehnuteľnosti tak, že takéto užívanie ako ich výlučná vlastníčka nenamietala, zdržiavanie sa žalobcu v predmetných nehnuteľnostiach približne od roku 2015 nenamietala výlučne z dôvodu, že so žalobcom spoločne vychovávali ich mal. syna a takýmto spôsobom mal jej syn zabezpečené stretávanie sa so žalobcom, to znamená že do vysťahovania žalobcu z rodinného domu bolo zdržiavanie sa žalobcu v nehnuteľnostiach vždy oprávnené výlučne na základe jej konkludentného súhlasu, ktorým ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti mohla bez iného, ktorý ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti mohla bez iného kedykoľvek odvolať. Žalobca ďalej na jednej strane k podanej žalobe uvádza, že z rodinného domu bol vyhodený bez akéhokoľvek dôvodu a na druhej strane v podanom vyjadrení údajné dôvody vyhodenia upresňuje, resp. po novom sa domnieva, že vyhodenie z rodinného domu nebolo bezdôvodné ale zapríčinené jej snahou o predaj dotknutých nehnuteľností. Skutočným dôvodom pre zamedzenie užívania nehnuteľností žalobcom bolo jeho nevhodné a neprimerané správanie voči jej osobe a jej rodinným príslušníkom, nie predaj rodinného domu. Navyše úkony smerujúce k potencionálnemu predaju rodinného domu začala podnikať až v značnom časovom odstupe od zamedzenia užívania nehnuteľností žalobcom, to všetko v snahe zabezpečiť úhradu dlhu žalobcu voči veriteľovi T. C. vo
výške 200.000,- eur, v tejto súvislosti uviedla, že predaj nehnuteľnosti nadobudnutých darovaním zákon nevylučuje ani nezakazuje. Splatenie tohto dlhu sa snažila primárne zabezpečiť z predaja nehnuteľností, ktorý však žalobca značne znemožnil podaním súdnej žaloby o určenie vlastníckeho práva a následným zápisom poznámky o vedení súdneho konania na LV č. XXXX. V snahe zabezpečiť pre seba a jej syna strechu nad hlavou teda bola nútená požičať si finančné prostriedky zodpovedajúce dlhu žalobcu od tretej osoby a takýmto spôsobom dlh žalobcu voči T. C. ako pôvodnému veriteľovi žalobcu v celom rozsahu splatiť a to z dôvodu, že veriteľ žalobcu na splatení dlhu trval. Žalobca jej do spísania tohto vyjadrenia peňažné prostriedky vo výške 200.000,- eur nevrátil, ani ju na tento účel nekontaktoval. K údajnému zadržiavaniu hnuteľných vecí vo vlastníctve spoločnosti žalobcu uviedla, že nemá vedomosť o tom, či sa v jej rodinnom dome takéto hnuteľné veci nachádzajú alebo nie, resp. ktoré z hnuteľných vecí sú vo vlastníctve týchto spoločností, napriek uvedenému však žalobcovi v snahe vyriešiť situáciu mimosúdnou cestou dňa 9.12.2019 adresovala list v ktorom uviedla, že na vydanie veci, ak sa v jej nehnuteľnostiach skutočne nachádzajú bude potrebovať úplný a presný zoznam týchto vecí, spolu s riadnymi dokladmi preukazujúcimi vlastníctvo predmetných vecí. Ak by po preverení takéhoto zoznamu zistila, že po ukončení vzťahu so žalobcom zostali v jej rodinnom dome alebo priľahlých nehnuteľnostiach veci, ktoré sú vo vlastníctve označených spoločností, tieto by bez najmenších problémov vydala ich štatutárnym orgánom. Na vyššie uvedenú odpoveď k vydaniu hnuteľných vecí však žalobca nereagoval. K zvukovým nahrávkam zachytávajúcim časť ich rozhovoru so žalobcom v prvom rade uviedla, že ich predloženie súdu v tomto štádiu súdneho konania považuje za vyslovene účelové a taktické konanie žalobcu, tieto boli žalobcom vyhotovené bez jej vedomia a predchádzajúceho súhlasu, o nahrávaní útržkov ich rozhovoru so žalobcom nemala žiadnu vedomosť a preto predložené nahrávky považuje v celom rozsahu za nezákonné a v tomto súdnom konaní za právne neúčinné. Nezákonnosť týchto dôkazov spočíva v porušení práva na ochranu jej osobnosti v zmysle § 11 a nasl. OZ a na tieto dôkazy by sa malo s poukázaním na čl. 16 ods. 2 CSP hľadieť, akoby vôbec neboli uplatnené. V nadväznosti na vyššie uvedené navrhla, aby súd v tejto súvislosti najskôr vykonal text proporcionality a jednoznačne určil, či k pripusteniu a vykonaniu týchto dôkazov v prebiehajúcom súdnom konaní pristúpi, aj napriek uvedenému však uviedla stanovisko k obsahu zvukových nahrávok a k skutočnostiam a okolnostiam za ktorých bolo vyhovené. Aj napriek trpkým spomienkam na dlhodobo hrubé správanie sa žalobcu voči jej osobe, ktoré v nej predložený záznam vyvoláva, považuje v prvom rade za nevyhnutné uviesť, že na zvukových záznamoch je okrem jej slovného prejavu, v jej hlase jednoznačne počuť citové zlyhanie, krajné zúfalstvo a úzkosť, ktoré vyplynuli z pretrvávajúcich problémov v ich partnerskom vzťahu a celkového postoja a správania sa žalobcu voči jej osobe. V jej hlase a plači je bohužiaľ odzrkadlené i úplné zlyhanie a neschopnosť vyriešenia hádok a problémov v ich vzťahu, ako i neúprosná nádej na konečné vyriešenie situácie medzi ňou a žalobcom, predložené nahrávky sú navyše len útržkami ich rozhovoru so žalobcom, celú situáciu nezachytávajú presne a do detailov, pričom má za to, že žalobca v konaní účelovo predložil len také časti rozhovoru, ktoré vrhajú negatívne svetlo na jej osobu. Žalobca bol v čase vyhotovenia zvukových záznamov navyše oboznámený, že celý rozhovor je z jeho strany nahrávaný a tejto skutočnosti mohol a aj takticky prispôsobil celkové správanie a svoj prejav tak, aby z jeho prednesu pre neho nevyplynulo žiadne riziko pri riešení ich vzájomných a dlhodobo pretrvávajúcich problémov. Na zvukových nahrávkach taktiež nie je zachytené situácia, ktorá ich vyhotoveniu predchádzala a ktorá mala na jej správanie nepopierateľný vplyv. V deň vyhotovenia záznamov ich so žalobcom navštívil veriteľ žalobcu T. C., s ktorým viedli konverzáciu ohľadom možnosti splatenia dlhu vo výške 200.000,- eur a ktorý od nich požadoval uznanie tohto dlhu. V zmluvnom vzťahu medzi žalobcom a jeho veriteľom vystupovala ako záložca nehnuteľností v prospech splatenia dlhu žalobcu a počas komunikácie s T. C. mu kládla viaceré otázky, ktoré mali z jej pohľadu relevanciu k prejednávanej veci, resp. k úhrade dlhu a výmazu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Žalobca ju počas tohto rozhovoru osočoval vulgárnymi slovami a zosmiešňujúcimi poznámkami, že je hlúpa a pýta sa otázky na veci, ktorým vôbec nerozumie. Po takomto prejave žalobcu sa situácia aj pred T. C. vystupňovala do vzájomnej hádky, v ktorej ju žalobca viackrát osočoval vulgarizmami a prezentoval ju ako neschopnú ženu v domácnosti, ktorá sa nevie o nič postarať. Jej slovný prejav zachytený na predložených nahrávkach je teda len reakciou na predchádzajúce vyhrotené, vulgárne a neprimerané správanie sa žalobcu voči jej osobe. V závere uviedla, že opätovne zastáva názor, že je to práve žalobca, kto svojím správaním hrubo porušuje dobré mravy a preto sa sám nemôže domáhať ochrany pred ich porušením jej osobou. Taktiež má opätovne za to, že dôvody na vrátenie daru nie sú dané, žalobca sa vrátenia daru domáha neoprávnene a podaná žaloba je len prejavom jeho subjektívnej nespokojnosti s ukončením ich partnerského vzťahu a posunom v jej osobnom živote a snahou žalobcu o poškodenie jej osoby a jej subjektívnych práv, ku ktorým nepochybne patrí i vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.
6. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 22.2.2021 oznámil súdu, že žalovaná napriek poznámke zapísanej na LV XXXX T. V..Ú.. C. pod P XXX/XXXX previedla nehnuteľnosti darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený 27.2.2020 pod č. V XXXX/XXXX na svoju dcéru N. Š.. Nakoľko nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu, žalobca navrhol, aby na miesto žalovanej vstúpila tá, na ktorú bolo vlastnícke právo prevedené. 7. Súd uznesením č.k. 7C/68/2019-114 zo dňa 26.2.2021 pripustil zmenu na strane žalovanej tak, že do konania na miesto doterajšej žalovanej Y. Š. vstupuje ako žalovaná N. Š., W.. XX.X.XXXX, F. C. XXX a to s poukázaním na ust. § 80 CSP, nakoľko mal preukázané, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod práv o ktorých sa koná a to uzavretie darovacej zmluvy, ktorou N. Š. nadobudla nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu. 8. Žalovaná vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 19.4.2021 uviedla, že vzhľadom na to, že v rámci konania boli pôvodnými stranami sporu produkované rozsiahle vyjadrenia, v celom rozsahu zotrváva na písomných vyjadreniach pôvodnej žalovanej Y. Š. a to ako v rozsahu skutkových okolností, tak i v rozsahu právnej argumentácie, z podanou žalobou v celom rozsahu nesúhlasí, argumenty žalobcu považuje za neodôvodnené a účelové, pričom tieto neodrážajú skutočný stav veci. Má za to, že dôvody na vrátenie daru ako ich žalobca uvádza v prebiehajúcom súdnom konaní nie sú vôbec naplnené. 9. Na pojednávaní zotrvali sporové strany na svojich písomných vyjadreniach a stanoviskách. 10. Práv. zástupca žalobcu poukazoval na to, že výzvu na vrátenie daru žalobca adresoval pôvodnej žalovanej listom zo dňa 13.8.2019, pôvodne žalovaná na to nejakým spôsobom nereagovala, preto bol donútený podať žalobu na súd na určenie vlastníckeho práva, ktorým by mal súd sa prejudiciálne sa zaoberať otázkou vrátenia daru. Po podaní žaloby napriek tomu, že bola zapísaná aj poznámka na katastri nehnuteľnosti, pôvodne obdarovaná bývalá družka žalobcu túto nehnuteľnosť darovala svojej dcére - súčasne žalovaná, u ktorej nemožno hovoriť o jej dobromyseľnosti. 11. Práv. zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že s argumentáciou žalobcu v súvislosti s vrátením daru sa absolútne nestotožňujú, dôvody na vrátenie daru nie sú dané. 12. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: 13. Medzi sporovými stranami nebolo sporné a zároveň mal súd za preukázané z Darovacej zmluvy v spojení so Zmluvou o zriadení vecného bremena a v spojení so Zmluvou o zriadení predkupného práva zo dňa 26.8.2012 (dôkaz produkovaný žalobcom na č.l. 6 až 8 spisu), že žalobca v postavení darcu a pôvodne žalovaná Y. Š. v postavení obdarovanej uzatvorili uvedeného dňa darovaciu zmluvu v spojení so zmluvou o zriadení vecného bremena a v spojení so zmluvou o zriadení predkupného práva, na základe ktorej v zmysle čl. 2 žalobca ako darca daroval touto zmluvou obdarovanej predmetné nehnuteľnosti a obdarovaná dar v celom rozsahu s vďakou prijala do svojho výlučného vlastníctva (spoluvlastnícky podiel 1/1). V čl. V zmluvy sa zmluvné strany zároveň dohodli, že obdarovaný ako povinný z vecného bremena zriaďuje v prospech darcu ako oprávneného z vecného bremena vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania daru a to nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania. V čl. VI sa zmluvné strany zároveň dohodli, že obdarovaný touto zmluvou zriaďuje v prospech darcu predkupné právo k daru k predmetným nehnuteľnostiam. Vklad darovacej zmluvy, zmluvy o zriadení vecného bremena a zmluvy o zriadení predkupného práva bol povolený pod č. V XXX/XX zo dňa 23.2.2012 a pôvodná žalovaná zapísaná ako výlučná vlastníčka predmetných nehnuteľností na LV č. XXXX T. V..Ú.. C.. 14. Medzi stranami konania nebolo sporné a zároveň mal súd za preukázané (dôkaz produkovaný žalovanou na č.l. 45 až 46 spisu), že dňa 31.3.2014 pôvodne žalovaná ako povinná a žalobca ako oprávnený uzatvorili Zmluvu o zrušení predkupného práva, v ktorej sa v čl. II dohodli na zrušení predkupného práva na predmetné nehnuteľnosti, pričom oprávnený z tejto zmluvy dal súhlas na výmaz predkupného práva. Na základe predmetnej zmluvy OÚ Žilina, katastrálny odbor rozhodnutím č. vkladu V XXXX/XX zo dňa 14.5.2014 povolil vkladom do katastra nehnuteľnosti zrušenie predkupného práva k predmetným nehnuteľnostiam zriadeného v prospech žalobcu, právne účinky vkladu nastali dňom 14.5.2014. 15. Medzi stranami konania nebolo sporné a zároveň mal súd za preukázané (dôkaz produkovaný žalovanou na č.l. 46 až 47 spisu) že dňa 1.4.2014 uzatvorili pôvodná žalovaná ako povinná a žalobca ako oprávnený Zmluvu o zrušení vecného bremena, v ktorej článku III uviedli, že na základe tejto zmluvy vzhľadom na zmenu pomerov sa dohodli, že zrušujú vecné bremeno práva doživotného bývania a užívania predmetných nehnuteľností. Vecné bremeno zmluvné strany zrušili bezodplatne. Na základe uvedenej zmluvy OÚ Žilina, katastrálny odbor rozhodnutím č. vkladu V XXXX/XX zo dňa 14.5.2014 povolil vkladom do katastra nehnuteľnosti zrušenie vecného bremena zriadeného v prospech žalobcu a spočívajúce v práce doživotného bývania a užívania predmetných nehnuteľností, právne účinky vkladu nastali dňom 14.5.2014.
16. Zo Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 1.4.2014 (dôkaz produkovaný žalovanou na č.l. 51 až 52 spisu) súd zistil, že táto bola uzatvorená medzi pôvodnou žalovanou ako záložcom a T. C. ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom. Predmetom tejto zmluvy podľa čl. I bolo zabezpečenie veriteľovej pohľadávky špecifikovanej v čl. II tejto zmluvy zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva záložcu k nehnuteľnostiam špecifikovaných v čl. III tejto zmluvy. V čl. II zmluvy s označením zabezpečovaná pohľadávka je uvedené, že dňa 31.3.2014 uzatvorili veriteľ, teda T. C. E. H. Y. M. (žalobca) zmluvu o pôžičke, na základe ktorej má dlžník voči veriteľovi povinnosť vrátiť mu sumu 200.000,- eur najneskôr do 31.3.2015 spolu s 1 %-ným ročným zmluvným úrokom. V čl. III ods. 1 je uvedené, že záložca týmto prehlasuje, že je jediným a výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na OÚ Žilina, katastrálny odbor evidovaných na LV č. XXXX, V..Ú.. C. a to z vymedzením presnej špecifikácie nehnuteľností (nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania). V čl. V ods. 1 je uvedené, že na účely zabezpečenia záväzku špecifikovaného v čl. II tejto zmluvy záložca prevádza v prospech veriteľa vlastnícke právo k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. III tejto zmluvy a veriteľ prevádzané vlastnícke právo k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. III tejto zmluvy príjma. 17. Z Kvitancie (dôkaz produkovaný žalovanou na č.l. 43 spisu) súd zistil, že táto bola spísaná dňa 25.11.2019 medzi T. C. ako veriteľom a pôvodnou žalovanou Y. Š. ako záložcom. V čl. I je uvedené, že veriteľ dňa 31.3.2014 uzatvoril zmluvu o pôžičke s Y. M. ako dlžníkom, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi pôžičku vo výške 200.000,- eur a dlžník sa zaviazal sumu 200.000,- eur spolu s 1 %-ným ročným zmluvným úrokom vrátiť veriteľovi, veriteľ prehlasuje že splatnosť dlhu je do 31.12.2019. Na účely zabezpečenia záväzku veriteľ, dlžník a záložca dňa 1.4.2014 uzatvorili zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k.ú. C. zapísaných na LV č. XXXX, zabezpečovací prevod sa vzťahuje aj na dlžné úroky a ostatné príslušenstvo k dlhu. V čl. 2 veriteľ potvrdil, že ku dňu podpisu tejto kvitancie bezhotovostne prijal od záložcu finančné prostriedky zodpovedajúce výške dlhu pripísaním finančných prostriedkov podľa predchádzajúcej vety na účet veriteľa sa všetky vzájomné práva, povinnosti a nároky veriteľa a záložcu považujú v celom rozsahu za vysporiadané a urovnané. S poukázaním na vyššie uvedené veriteľ prehlásil, že dlh mu bol zo strany záložcu v celom rozsahu uhradený, odo dňa podpisu tejto kvitancie si veriteľ nebude u záložcu uplatňovať žiadne nároky súvisiace s dlhom. V čl. III je uvedené, že vzhľadom na úplné uhradenie dlhu zo strany záložcu, veriteľ bezpodmienečne a neodvolateľne súhlasí s výmazom zabezpečovacieho prevodu z LV č. XXXX T. V..Ú.. C. a na tento účel splnomocňuje záložcu na podanie návrhu na výmaz zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva na príslušný OÚ, katastrálny odbor. 18. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že od uzatvorenia darovacej zmluvy, ako aj zmlúv o zrušení predkupného práva a zrušení vecného bremena žalobca a pôvodne žalovaná nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania spoločne užívali. 19. Žalobca listom zo dňa 13.8.2019 (dôkaz produkovaný na č.l. 12 spisu) adresovaným pôvodnej žalovanej vyzval pôvodnú žalovanú na vrátenie daru s poukázaním na uzatvorenú darovaciu zmluvu zo dňa 26.1.2012. V uvedenom liste uviedol: „Po uplynutí niekoľkých rokov od uzavretia vyššie špecifikovanej zmluvy musím konštatovať, že ste sa začali bez akéhokoľvek môjho podnetu, či iného relevantného dôvodu ku mne správať veľmi nepriateľsky, konkrétne: - v novembri 2017 ste ma bezdôvodne vyhodili z rod. domu č. súp XXX U. C., ktorý som vám daroval, hoci sme mali uzatvorenú neformálnu dohodu o bezplatnom užívaní daru, pričom 2 mesiace som musel bývať v penzióne Meritto U. C. M.;. - v novembri 2018 ste ma opakovane bezdôvodne vyhodili z rod. domu č. súp. XXX U. C., ktorý som vám daroval, zbalili ste mi veci a naložili ich do auta, hoci sme mali uzatvorenú neformálnu dohodu o bezplatnom užívaní daru, pričom som opakovane musel 4 mesiace bývať v penzióne Meritto v C. M. a následne sa presťahovať do nájmu v rod. dome v obci C., napriek tomu že som celý čas uhrádzal a dodnes uhrádzam platby za elektriku a plyn v rodinnom dome č. súp. XXX U. C.. Podľa § 630 Obč. zák., darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Na základe uvedeného sa voči vám domáham vrátenia daru z dôvodu, že sa obdarovaná chováte ku mne tak, že hrubo porušujete dobré mravy. Právny vzťah z darovania zaniká momentom doručenia tejto výzvy obdarovanému. Na vrátenie daru vám určujem lehotu 15 dní od doručenia tejto výzvy.“ 20. Na návrh žalovanej v priebehu vzájomných vyjadrení strán konania súd v konaní vypočul žalovanú, svedkyňu Y. Š., svedkyňu R. V., svedka T. C.. 21. Žalovaná (pôvodne navrhovaná ako svedkyňa pôvodnou žalovanou) vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že je v súčasnosti vedená ako vlastníčka predmetných nehnuteľností, ktoré nadobudla na základe darovacej zmluvy od svojej matky - pôvodne žalovanej. K okolnostiam prípadu uviedla, že problémy medzi žalobcom a jej matkou začali, keď bola na strednej škole okolo roku 2014. Žili v spoločnej domácnosti spolu aj s bratom, ktorý má v súčasnosti 16 rokov, v tom čase mal okolo
9 rokov a začalo to tak, že pravidelne každý víkend sa budila na to, že sú v dome kriky, trieskalo sa dverami a hlavne žalobca mame vulgárne nadával. Počas celého ich vzťahu to bolo také, že bola jebnutá piča, sliepka a neraz sa stalo, že ich pri hádkach zastihla tak, že mamu drží pod krk a má päsť pri jej hlave a toto bolo viackrát. Ďalej tam boli také prípady, že keď bol pod vplyvom alkoholu, tak ich v noci budil, sťažoval sa, hádky boli voči mame vždy také vulgárne a mamu obdivovala, že je vôbec kľudná. Ďalší konflikt ktorý mal bol aj s jej tetou, teda maminou sestrou, kde taktiež videla, že ju drží pod krk a takýchto príhod bolo veľa, bolo to zapríčinené jeho pitím, povahou a finančnými ťažkosťami, ktoré si vybíjal na nich, až v roku 2017 sa dozvedela, že majú založený dom, dovtedy si myslela, že to je len jeho pitím, že sa hádajú a potom zistila, že to bolo aj z tých dlžôb. Keď odišiel z domu, nebola doma a nevie potvrdiť ako to prebiehalo, iba čo jej povedala mama. Mama bola väčšinou kľudná a keď už ju vytočil už do úplného amoku, vtedy kričala, vtedy reagoval tak, že jej vynadal, že je jebnutá piča a odišiel. 22. Svedkyňa Y. Š. (pôvodná žalovaná) vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že so žalovaným tvorila dlhoročný pár, boli v tzv. družskom vzťahu. Žaloba bola pre ňu veľkým prekvapením, pretože žalobca vedel aký je u nich stav a aké tlaky svojím správaním robil. Hovoril, že sám odíde, že nemá problém opustiť dom a tým, že ukončili ich zväzok, ktorý dlhodobo riešili ako nezvládnuteľný tak došlo k tomu, že musela riešiť veci s veriteľom. Poukazovala na to, že dlhé roky potom ako jej daroval nehnuteľnosti tam robil čo chcel, bol však agresívny aj pred darovaním, toto sa nezmenilo ani po darovaní, tých 19 rokov čo boli spolu má nejakú históriu, začali bývať u jej rodičov, začali spoločne stavať nehnuteľnosť, ktorá je predmetom aj tohto konania, bolo to celé o tom, že aj spoločne kupovali pozemok, vtedy to však vôbec neriešila, pretože mu verila a vo financiách rozhodoval on, čo sa týka celej stavby. Mali spoločný penzión a mala tiež svoje vlastné prostriedky. Do C. sa presťahovali niekedy koncom roku 2007, dovtedy žili u jej rodičov. Týmto chcela len poukázať na to, ako prišli k domu a teda že sa na ňom určitým spôsobom podieľala, následne jej žalobca nehnuteľnosti daroval a nebolo to len z dôvodu, žeby ju len tak chcel obdarovať, ale aj z toho dôvodu, že aj sama sa pričinila o nadobudnutie tejto nehnuteľnosti. Vzťahy v rodine sa začali narúšať postupne, ani nevedela uviesť kedy to bolo a kedy to začalo. Bolo to spôsobené jeho povahou, bol agresívny a začalo sa to stupňovať asi jeho dlhmi. Najhoršie obdobie bolo asi od roku 2015, nemal problém robiť na ňu aj fyzický nátlak, avšak toto neriešila. Správal sa k nej vulgárne a nejaká cesta, žeby sa ospravedlnil to nebolo, nikdy nepovedal prepáč a vyvolával hádky, kde boli svedkovia aj jeho kamaráti a potom sa smial, že je chudera. Po darovaní nehnuteľnosti nemali žiadnu dohodu, toto neriešili, pretože sa zachovával určitý status kvo, pretože predtým aj spoločne žili, len sa ho pýtala ako to chce riešiť, keďže založila nehnuteľnosť kvôli jeho dlhom a vtedy jej povedal, že sa nemá čoho obávať, že to zaplatí z firemných peňazí. Daroval jej to preto, že chcel zabezpečiť ju a syna a v tej dobe bol vlastníkom dvoch bytov. Svedkyňa potvrdila, že v roku 2018 začiatkom novembra mu pobalila veci a povedala mu nech odíde, bolo to v situácii keď sa jej vysmieval, že nič nevie, že ničomu nerozumie, bolo to kvôli zmluvám ohľadom veriteľov, že je hlúpa hus, taktiež potvrdila, že v roku 2017 mu zbalila kufre a povedala mu nech ide, bolo to v situácii, keď prišiel pod vplyvom alkoholu, správal sa arogantne a to bola séria takýchto nocí, nebolo to jediný krát, bolo to pred Vianocami, tak mu potom povedala nech príde kvôli deťom a nech sa začne normálne staviať k veciam, avšak potom po 2 mesiacoch sa to vrátilo do starých koľají. K predloženým zvukovým nahrávkam zo strany žalobcu uviedla, že to bola situácia, kedy ju vyprovokoval s veriteľskými zmluvami s tým, že ničomu nerozumie, s tým, že s veriteľom komunikovala a tiež zo strany veriteľa bolo to, že sa domáhal vrátenia peňazí. Žalobca to bral ako veľkú zábavu, že čo sa stará do jeho vecí, že je hlúpa hus, potom ju dourážal, išiel si ľahnúť k synovi do postele a v tej izbe už bol nachystaný s telefónom a nahrávaním a došlo k tomu, že nahral ju a on tam vyzerá ako v pohode. Zároveň uviedla, že nevidela, že si ju nahráva, ale túto nahrávku si dala do súvislosti s tým, kedy mohla byť urobená, že to bolo v čase keď prišiel veriteľ a domáhal sa vrátenia peňazí a dosť na to nástojil a potom vznikol medzi nimi konflikt, keď sa jej vysmieval, nadával jej a to bola jej reakcia. XX. Svedkyňa Jana Kubišová - teta žalovanej a sestra pôvodnej žalovanej vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že žalobca sa dlhé roky voči jej sestre správal veľmi arogantne spôsobom, ktorý spôsoboval určité psychické napätie v celej ich rodine. Niekoľko rokov s ním komunikovala ohľadom situácie a uvádzala mu, že je neúnosné ako sa správa, išlo o neľudské správanie voči svojej partnerke, s ktorou má dieťa a potom aj vo vzťahu k žalovanej, ktorá nie je jeho dcérou, ale ktorú vychovával a staral sa o ňu od štyroch rokov a jeho správanie malo byť úplne iné a agresivita a arogancia do toho vôbec nepatrila a aj jeho manipulácia voči všetkým. Následne, keď sa to vystupňovalo dospela k záveru, že jeho správanie je neúnosné aj voči jej osobe, tak sa voči nemu postavila. Snažila sa riešiť danú situáciu komunikáciou, aby sa problémy vyriešili pozitívne, nie negatívne, aby sa skľudnila rodinná situácia, aby sa stav zlepšil a aby deti a sestra netrpeli psychicky, pretože tam boli veľmi veľké tlaky. Sestra jej mnohokrát plakala do telefónu úplne zúfalá, že potrebuje pomoc cez financie. Keďže síce mala plat, ale ten plat nepokrýval ani náklady, čo sa týka domácnosti, takže jej aj niekoľkokrát požičiavala peniaze a
následné tlaky, ktoré vznikali v rámci rodiny vznikli z toho dôvodu, že žalobca si požičiaval peniaze aj od jej priateľa vysoký obnos peňazí a aj z tohto dôvodu došlo k napätiu v celej rodine. Svedkyňa mala vedomosť o tom, že žalobca daroval jej sestre dom, v ktorom spoločne žili, bolo to viac-menej kvôli deťom, kvôli zabezpečeniu rodiny, všetko bolo určitý čas v poriadku, až kým sa žalobca nezačal chovať z nejakých svojich dôvodov, o ktorých nikto nevedel ešte viac arogantne agresívne. Táto arogancia sa prejavovala verbálne, ústne, ničením majetku, jej osobne sa jeho päsť zastavila tesne pri nose a má z toho osobné skúsenosti. Svedkyňa bola osobne prítomná pri nadávkach, výkrikoch, búchaní a vyjadroval sa na ich adresu tak, že sú všetky prijebané piče, že sú neschopné, že si všetko vymýšľajú a že sú choré na hlavu, potrebujú sa liečiť a všetko to negatívne čo riešil sám so sebou, tak prenášal na nich. Jej sestra začala so žalobcom žiť približne pred 20 rokmi u jej rodičov a potom následne po 9 rokoch si postavili dom a presťahovali sa tam a viac-menej útoky, agresivita sa začala stupňovať nejaký čas, keď nikto nevedel čo sa deje, až potom zistili, že žalobca má dosť veľké finančné problémy, vrátane p. C., od ktorého si požičal veľký obnos peňazí a prinútil jej sestru pod psychickým nátlakom, aby podpísala zmluvu o pôžičke. Ona si vôbec neuvedomila aké bremeno si berie na seba, že je zodpovedná za tú pôžičku a nakoniec tú pôžičku musela splatiť ona, musela si požičať finančné prostriedky, aby pôžičku mohla vyplatiť. Svedkyňa uviedla, že má vedomosť ešte o ďalších dvoch veriteľov, mal požičané peniaze aj od manžela mladšej sestry, bola prítomná pri tom, keď sa kvôli tomu hádali, žalobca útočil na sestru, nech sa do toho nestará, že o ničom nevie, ale oni o tom vedeli, pretože mladšia sestra, keď od neho tie peniaze pýtala, tak ju chytil za bundu za krk. Jej sestra Y. bola z toho psychicky na dne, pretože boli na ňu veľké tlaky, pretože z každej strany sa ozývali veritelia, že treba vyplatiť peniaze, dokonca našla raz jeden list v schránke od jedného právnika, že tak isto mu je dlžný vysoký obnos. Jej sestra verbálne zaútočila na žalobcu až po agresívnom útoku žalobcu, bolo to práve vtedy, keď riešili peniaze ktoré mal požičané od manžela mladšej sestry, osobne pri tom ako vyhodila pôvodná žalovaná žalobcu z domu nebola prítomná, vie však o tom, že sa vyhrážal, balil veci a vykríkal, že ho vyhodili a zbalil sa sám a odišiel sám. To jej povedala sestra, bolo to niekedy v novembri 2017. Svedkyňa nemala vedomosť ohľadom situácie definitívneho odchodu žalobcu, pri tomto nebola, mala vedomosť len to, čo jej povedala sestra, bola prítomná „pri odchode“ ani však nevedela uviesť, či to bol odchod, lebo to bolo určité manipulovanie a hranie sa s nimi všetkými, keď tam boli aj s priateľom riešiť situáciu aj ohľadom peňazí ku ktorým sa nedostali, pretože žalobca začal byť veľmi agresívny a to bol presne ten moment, kedy jej chcel jednu vraziť, potom sa išiel baliť a vykríkal, že ho vyhadzujú a usmieval sa na tom, keď mu ešte medzi dverami kričala, že nikto ho nevyhadzuje a že sa svojím správaním vyhadzuje sám. 24. Svedok T. C. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že žalobcovi požičal peniaze, ťahalo sa to dlhšie, na zmluve bol nejaký dátum do ktorého sa mali peniaze vrátiť, bolo tam zabezpečovacie právo, peniaze sa nevrátili, tak sa urobila nová zmluva s odkladom asi na rok, dal im to teda podpísať, bol u nich pred domom, bola tam pôvodná žalovaná a žalobca a tam sa dohodli na ešte ročnom odklade. Po nejakom čase ho oslovila pôvodná žalovaná, čo by sa stalo keby si to ona zobrala pod palec a že si niekoho nájde s tým, že ho vyplatí. Bolo mu to jedno, či ho vyplatí ona alebo žalobca a súhlasil s tým, potom po nejakom čase, možno 2,3 mesiace sa stretli, pôvodná žalovaná povedala, že má peniaze na vyplatenie tohto dlhu, aby to nemuselo dôjsť do štádia, žeby to išlo cez dražobnú spoločnosť. Ohľadom vyjasnenia pôžičky uviedol, že to mohlo byť tak tri roky dozadu, presný dátum si nepamätal, sedeli v aute, Y. - pôvodná žalovaná sedela po pravej strane, žalobca vzadu. Dohodli sa na tom, všetko sa podpísalo. Oni mali menšiu výmenu názorov a to bolo asi všetko, trochu sa pochytili, možno padlo pár nadávok. Pôvodná žalovaná sa bála, že prídu o chalupu, pýtala sa ho aký je postup, vysvetlil jej to, zároveň uviedol, že sa mu zdá, že žalobca povedal, že o chalupu nepríde, že sa to všetko vyplatí, ona povedala, že sa to nevyplatí a tak sa vadili, žeby tam boli nejaké extra nadávky padali, to nie. Potom keď išli vonku z auta, už nevie o čom sa bavili, nevidel žeby sa po ceste nejako hádali, oni vystúpili, on išiel hneď preč, zmluvy mal podpísané a viac nič nepotreboval. Svedok si nepamätal čo si medzi sebou povedali, nepamätal si ani na tie nadávky čo si povedali, vie, že zo strany pôvodnej žalovanej sa tam niečo dialo, mala toho asi plné zuby, bála sa že prídu o chalupu. Keď boli v aute bola tam výmena názorov, ale nešlo o žiadne extrémy, akurát vie, že pôvodná žalovaná potom plakala keď odchádzala. 25. V prejednávanej veci navrhoval žalobca dôkaz zvukovými záznamami zabezpečenými bez vedomia a súhlasu obdarovanej - pôvodnej žalovanej, ktorými chcel preukázať, že sa obdarovaná dopustila konania vymedzeného vo výzve na vrátenie daru a jednak okolnosti, ktoré súviseli s vyhodením žalobcu z nehnuteľnosti. 26. V prejednávanej veci závisel rozsudok súdu jednak na vyriešení otázky hmotného práva, či konanie obdarovanej - pôvodnej žalovanej napĺňa znaky hrubého porušenia dobrých mravov a jednak na vyriešení otázky procesného práva, či je možné použiť zvukový záznam zachytávajúci prejav obdarovanej zabezpečený bez jej vedomia a súhlasu ako dôkaz v občianskom súdnom konaní.
Dokazovanie, ktoré súd v občianskom súdnom konaní vykonáva zásadne na pojednávaní (§ 188 ods. 1 CSP) slúži k zisteniu skutkového stavu veci, na základe ktorého súd rozhoduje vo veci samej (§ 215 ods. 1 CSP). Zákon stranám konania stanovuje povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení, ale zároveň dáva súdu oprávnenie rozhodovať o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP). Súd je teda oprávnený posúdiť dôkazné návrhy strán a rozhodnúť o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná a ktoré nie. Za dôkaz môže slúžiť všetko čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov (§ 187 ods. 1 CSP). Vo všeobecnosti teda platí pravidlo, že súd v konaní postupuje v súlade so zákonom, čo znamená, že nezákonne získaný dôkaz je v konaní pred súdom právne neúčinný - na takéto dôkazy sa hľadí akoby vôbec neboli uplatnené. CSP však článku 16 ods. 2 obsahuje výnimku z tohto pravidla: „Súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore zákonom je odôvodnené uplatnením čl. 3 ods. 1.“ Celkom výnimočne tak môže súd postupovať v rozpore s princípom legality a vykonať aj nezákonne získaný dôkaz a to vtedy, ak je právo protistrany ústavne komforne posúdené, ako v konkrétnom prípade silnejšie právo, než porušené právo toho, na koho úkor sa právo vykonáva - prejde teda tzv. testom proporcionality vzájomne kolidujúcich ústavných práv. Test proporcionality je kľúčovým právnym nástrojom pre posúdenie, či určitý nezákonný dôkaz bude procesne prípustný a to aj na úkor porušenia práva protistrany. Test proporcionality je 3-stupňový a zahŕňa posúdenie vhodnosti, potrebnosti a primeranosti zásahu do práv protistrany. Posudzovanie vhodnosti spočíva v skúmaní otázky, či je daný dôkaz skutočne vhodný (spôsobilý) na zistenie skutočností, ktorá je predmetom dokazovania, ide o posúdenie, či získaním nezákonného dôkazu bol sledovaný legitímny cieľ - týmto legitímnym cieľom musí byť preukázanie takých skutkových okolnosti prípadu (unesenie dôkazného bremena, od ktorých závisí úspech v spore pre poskytnutie súdnej ochrany ohrozenému alebo porušenému právu). Naplnenie kritéria potrebnosti nezákonne získaného dôkazu bude podmienené skutočnosťou, či možno náležite zistenie skutkového stavu dosiahnuť aj inak, t.j. inými dôkaznými prostriedkami. V rámci kritéria primeranosti sa posudzuje závažnosť a intenzita zásahu ako aj to, či miera zásahu do práva je primeraná cieľu, ktorý má nezákonným dôkazom dosiahnuť. V podstate ide o skúmanie otázky, či je v okolnostiach daného prípadu vyšší (silnejší záujem) na unesenie dôkazného bremena, t.j. záujem na úspech v spore, ako záujem na ochrane práva porušeného nezákonne získaným dôkazom. Súd dospel k záveru, že žalobcom navrhnutý nezákonne získaný dôkaz spĺňa všetky kritéria testu proporcionality, teda vhodnosti, potrebnosti a primeranosti. Súd vyhodnotil právo žalobcu na spravodlivý proces, ktoré v sebe zahŕňa nárok na náležité zistenie skutkového stavu za právo majúce prednosť pred právom obdarovanej - pôvodne žalovanej na ochranu súkromia zachyteného na predloženej zvukovej nahrávke. 27. Súd vykonal dokazovanie prehratím zvukovej nahrávky predloženej žalobcom na CD nosiči, označenej ako 1,2,3. 28. V prvej nahrávke je zachytený prevažne prejav pôvodnej žalovanej, ktorý nesie znaky emocionálneho rozrušenia až hystérie s plačom a v ktorom pôvodná žalovaná uvádza: „ ... vypadni odtiaľto“ - viackrát „ ... vypadni odo mňa“, k čomu žalobca udáva: „však idem“. Ďalej pôvodná žalovaná udáva: „ ...zober si kokot všetko...., zober si kokot všetko, zober si aj prijebané auto, vypadniii, do piče už...“ k čomu žalobca uvádza, „si normálna?“ Na čo pôvodná žalovaná s krikom uvádza „.... vypadni už do piče .... neznášam a plače a vzdychá. K čomu žalobcu udáva: „ty nie si normálna“. Ďalej nahrávka zachytáva vzdychanie pôvodnej žalovanej s náznakmi plaču. Ďalej udáva „.., daj mi telefón, okamžite mi daj telefón, potrebujem si zavolať“..., k čomu žalobca udáva,“... ja nemám tvoj telefón, si normálna...“ Ďalej nahrávka obsahuje nezrozumiteľné výkriky a vzdychy pôvodnej žalovanej. 29. V druhej nahrávke pôvodná žalovaná udáva: „môžeš ísť, si zbalený“. Na čo žalobca udáva: „nikam nejdem“... k čomu pôvodná žalovaná udáva: „Ideš do piče, odtiaľto, ti to hovorím poslednýkrát, lebo zavolám policajtov“. K čomu žalobca udáva .. „Tak zavolaj policajtov..“ Po dlhšej pauze uvádza „Si si vedomá čo robíš?“ K čomu pôvodná žalovaná uvádza: „ úplne v pohode a ešte v pohode im tam môžem pridať aj ďalšie veci“, na čo žalobca uvádza: aké? Pôvodná žalovaná uvádza: „psychické vydieranie“. Žalobca udáva: „psychické vydieranie, aké?“ k čomu pôvodná žalovaná udáva: „naviedol si ma na podpísanie zmlúv, ktoré nedodržuješ, máš ma v piči, zničil si mi nervy, môžem ti dať všeličo, ublíženie na zdraví za to... vypadni“ a ďalej s krikom udáva: „vypadni, nervov mám zožraných dosť ty kokot arogantný, vydrbaný, vypadni, vypadniii...“ k čomu žalobca udáva: „ty sa mi vyhrážaš?“ na čo pôvodná žalovaná udáva: „vypadni. tebe, tebe.... ty máš všetkých v piči, akurát tak, ty každého vieš tak o nervy pripraviť.“ Na čo žalobca udáva: „ti drbe, si mi dodrbala lakeť“, na čo pôvodná žalovaná udáva: „vypadni, vypadni. Ty si mi dodrbal život vyjebanec drbnutý, vypadniii (s hysterickým tónom), vypadni odtiaľto, vypadni odtiaľto - viackrát, neznášam ťa“, k čomu žalobca udáva: „prestaň, ukľudni sa“ k čomu pôvodná žalovaná opätovne udáva: „neznášam ťa, vyjebanec, vypadni odtiaľto“ (opätovne s hysterickým tónom ) k čomu žalobca
udáva: „si normálna“ pôvodná žalovaná„....si mi zožral nervy za tie roky“ k čomu žalobca udáva: „čo robíš s tým káblom, si normálna?“ na čo opätovne pôvodná žalovaná vykrikuje: „vypadni, vypadni, ja by som chcela už normálne žiť, vypadni, vypadni“ k čomu žalobca udáva: „do piče“ a ďalej nezrozumiteľné slová. Ďalej „polož to, idem“ k čomu pôvodná žalovaná opätovne udáva: „ty kokot sprostý, čo mám, čo mám, zadĺženú chalupu a nespím“ a plače „ a ty sa mi tu budeš vyjebanou vyplatou vyhrážať, tak ju prežerem“ a ďalej vydáva neartikulované vzdychy a kriky, „ty si taký skurvený kokot“k čomu žalobca udáva: „to sú tie vaše scenáre s R.“ na čo pôvodná žalovaná udáva: „vypadni, do piče, čo máš stále s R..... vypadni ty kurva vyjebaná, si nič nevážiš, ani pomoc, ani nič, hajzel ..., ty kokot.“ 30. Tretia nahrávka začína slovami pôvodnej žalovanej: „jednoducho ťa vyjebem, mám kupca“ k čomu žalobca udáva: „však ja viem, čo máte za plány s R.u, čo chceš?“ k čomu pôvodná žalovaná udáva: „S R.?“. žalobca udáva: „Hej“ k čomu? Pôvodná žalovaná udáva: „mám ťa v piči, ty čurák vyjebaný život, celý život som robila a nesedela som na piči, kokot som od teba mala, len prijebané reči, debil debilný si mi, nedával si mi na penzióne žiadne peniaze, kedy som ja mala od teba peniaze, čo? Čo? Kedy?“ k čomu žalobca udáva: „Prestaň s tými kecami sprostými.“ K čomu pôvodná žalovaná udáva: „kokot sprostý. Od H. som mala 400 svojich som mala a sto päťsto tisíc v tej dobe bolo čo? Kokot to bol ten pozemok, všetko si si zobral a v pohode, lenže ty pičuješ o peniazoch, ty len daj, daj, prijebané kokotské reči, zbalím ťa, ideš odtiaľto do piče, ja ťa nemôžem ani cítiť“ k čomu žalobca udáva: „napodobne“ a dorieš si to s R..“ K čomu pôvodná žalovaná udáva: „doriešim. Doriešim si, s kým ja budem chcieť“ k čomu žalobca udáva: „dorieš si to s kým chceš a potom neplač“ k čomu pôvodná žalovaná udáva: „ty kokot, v živote si sa nedíval na detiská“ k čomu žalobca udáva: „ty si myslíš, že ja som sa v živote nedíval na detiská?“ k čomu pôvodná žalovaná udáva: „a ty si myslíš, že tu všetkým jebe, nervy a toto má človek ustáť, čo si myslíš, si pičiak prijebaný, vypadni už do riti odtiaľto“ k čomu žalobca udáva: „toto si robíš všetko sama, si normálna? „ k čomu pôvodná žalovaná udáva: „vyjebaná kurva, takého hajzla, že niekto môže mať pri sebe, pijavica odporná“ k čomu žalobca udáva: „pijavica, hm už ste tu všetci chudáci, čo?“ k čomu pôvodná žalovaná udáva: „vypadni odtiaľto do piče, vypadni do piče odtiaľto“ k čomu žalobca udáva: „nechytaj sa ma Y.“, k čomu pôvodná žalovaná udáva: „vypadni odtiaľto, idem ti vyjebať tie handry do tej vyjebanej Audiny“ k čomu žalobca udáva: „nerob veci, ktoré by si mohla ľutovať“ k čomu pôvodná žalovaná udáva: „kokot, drž hubu“ na čo žalobca udáva: „Hm, OK“ k čomu pôvodná žalovaná udáva: ... „ nezreteľné slová „všetko si zober a tých pojebaných 600,- eur čo tu prežerie moje decko aj tie si zober, aj z tej výplaty pojebanej“ k čomu žalobca udáva: „sa s R. dohodni“ k čomu pôvodná žalovaná udáva: „zober si ty kokot všetko“. 31. Podľa § 137 písm c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu 32. Podľa § 70 Zák. č. 162/1995 Z.z. (1) Údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. (2) Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E". 33. Súd prioritne skúmal naliehavý právny záujem žalobcu v zmysle citovaného ustanovenia § 137 písm. c/ CSP na požadovanom určení, ktorý je základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby ( akou je aj žaloba v predmetnej veci ) a dospel k záveru, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem z dôvodu, ktorý preukazoval vo svojej žalobe. Za toho právneho stavu, ktorý vyplýva z tvrdenia žalobcu, že došlo k splneniu zákonných podmienok pre uplatnenie jeho práva domáhať sa vrátenia daru, ktoré u obdarovanej - pôvodne žalovanej - uplatnil výzvou zo dňa 13.8.2019, podanou doporučenou zásielkou na pošte dňa 15.8.2019, doručenie ktorej pôvodná žalovaná nenamietala, mal by byť žalobca vedený ako vlastník nehnuteľností, ktoré boli predmetom daru. Nakoľko obdarovaná - pôvodná žalovaná mu neposkytla potrebnú súčinnosť pre zmenu zápisov vlastníckych práv k katastri nehnuteľnosti a naďalej bola vedená ako vlastníčka nehnuteľností, ktoré boli predmetom daru, domáhať sa zmeny údaju v katastri môže žalobca iba listinou, ktorá bude právne relevantná pre iný zápis do katastra. Na naliehavom právnom záujme žalobcu nemení nič ani tá skutočnosť, že obdarovaná - pôvodná žalovaná v priebehu konania, napriek zapísanej poznámke na príslušnom LV, previedla darovacou zmluvou ( po tom čo jej bola doručená výzva na vrátenie daru ) predmetné nehnuteľnosti na súčasnú žalovanú, nakoľko v prípade platného a účinného dovolania sa vrátenia daru od obdarovanej zaniká vlastnícke právo obdarovanej k predmetu daru a obnovujú sa pôvodné právne
vzťahy, v takomto prípade by išlo o neplatný prevod vlastníckeho práva a právo darcu na vrátenie daru zostáva zachované. Súd sa preto ďalej zaoberal splnením zákonných podmienok pre vrátenie daru, ktoré predstavujú prejudiciálnu otázku k požadovanému určeniu. 34. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. 35. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. 36. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 37. Súd v konaní postupoval v zmysle § 191CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením § 215 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. 38. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi žalobcom ako darcom a pôvodnou žalovanou ako obdarovanou došlo dňa 26.1.2012 k uzatvoreniu platnej darovacej zmluvy, predmetom ktorej boli vyššie uvedené nehnuteľnosti, ktoré boli v tom čase vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Predmetnou darovacou zmluvou darca prenechal bezodplatne obdarovanej dar a táto dar prijala. Darovacia zmluva bola uzatvorená písomne a jej vklad bol povolený do katastra nehnuteľností. Pojmovými znakmi darovacej zmluvy sú predmet darovania, bezodplatnosť a dobrovoľnosť. V konkrétnom prípade boli splnené všetky uvedené zákonné podmienky platnosti darovacej zmluvy. Súčasťou darovacej zmluvy boli aj ďalšie zmluvné dojednania účastníkov zmluvy, ktoré je možné oddeliť od samotnej darovacej zmluvy a to zmluva o zriadení vecného bremena a zmluva o zriadení predkupného práva. 39. Žalobca vo svojej písomnej výzve skutkovo vymedzil dôvody na vrátenie daru tým, že pôvodná žalovaná - obdarovaná sa začala bez akéhokoľvek jeho podnetu, či iného relevantného dôvodu ku nemu správať veľmi nepriateľky keď ho konkrétne v novembri 2017 a v novembri 2018 vyhodila z rodinného domu, pričom mali uzatvorenú neformálnu dohodu o bezodplatnom užívaní. 40. K zániku darovacieho vzťahu podľa § 630 OZ dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojím správaním k darcovi, alebo členom jeho rodiny. Hrubým porušením dobrých mravov sa tu rozumie ich porušenie značnej intenzity, alebo ich sústavné porušovanie. Z citovaného ustanovenia § 630 OZ vyplýva, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, alebo len samotná jeho nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Negatívne správanie sa obdarovaného k darcovi alebo jeho rodine, ktoré treba posudzovať ako správanie sa v rozpore s dobrými mravmi, sa musí prejavovať objektívne, nestačí len subjektívny pocit a úsudok darcu. Právne vzťahy založené prevodom vlastníctva darovacou zmluvou zakladajú právny stav, ktorý má právnu istotu, požíva právnu ochranu s tým, že záväznosť z toho vyplývajúcu zmluvné strany na seba zobrali sami a dobrovoľne. K narušeniu tohto stavu už nemôže dôjsť zo svojvôle darcu. Zachovanie dobrých vzťahov je vecou vzájomnej tolerancie účastníkov. Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba vychádzať z princípu vzájomnosti / judikát NS SR Rc 111/98/ . To znamená, že treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sa sám nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. 41. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobca a pôvodná žalovaná - obdarovaná tvorili pár a žili spolu v družskom vzťahu niekoľko rokov pred uzatvorením darovacej zmluvy a spoločne vychovávali svojho syna ako aj dcéru pôvodnej žalovanej, súčasnej žalovanej. Po uzatvorení darovacej zmluvy naďalej takto spoločne užívali nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom daru. Zmluvou o zrušení predkupného práva zo dňa 31.3.2014 sa dohodli na zrušení predkupného práva v prospech žalobcu. Vklad uvedenej zmluvy bol Okresným úradom, katastrálnym odborom povolený dňa 14.5.2014, čím došlo k výmazu predkupného práva žalobcu. Zmluvou o zrušení vecného bremena zo dňa 1.4.2014 sa dohodli na zrušení vecného bremena práva doživotného bývania a užívania predmetných nehnuteľností žalobcom podľa ust. § 151p OZ. Vklad uvedenej zmluvy bol Správou katastra v Žiline povolený dňa 14.5.2014, čím došlo k výmazu zapísaného vecného bremena zriadeného v prospech žalobcu a pôvodná žalovaná teda nemala žiadnu právnu povinnosť, zmluvnú ani zákonnú súvisiacu s užívaním predmetných nehnuteľností žalobcom. Žalobca a pôvodná žalovaná aj po zrušení predkupného práva a vecného bremena nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom daru, spoločne užívali ako partneri spolu s ich synom a dcérou pôvodnej žalovanej. Pôvodná žalovaná užívanie nehnuteľnosti žalobcom akceptovala,
osobitnú dohodu či už ústnu alebo písomnú ohľadom užívania nehnuteľnosti, ktorá by žalobcu oprávňovala na neobmedzené užívanie predmetných nehnuteľností žalobca v konaní nepreukázal. Užívanie predmetných nehnuteľností žalobcom bolo teda odvodené od partnerského vzťahu s pôvodnou žalovanou. Pôvodná žalovaná potvrdila, že žalobcovi udelila súhlas na užívanie nehnuteľností tak, že takéto užívanie ako ich výlučná vlastníčka nenamietala, a to najmä z dôvodu že so žalobcom spoločne vychovávali syna a takýmto spôsobom mal syn zabezpečené stretávanie sa so žalobcom a partnerský vzťah udržiavali do roku 2018. Z vykonaného dokazovania a to najmä výsluchom pôvodnej žalovanej, žalovanej a svedkyne R. V. mal súd za preukázané, že spolužitie žalobcu a pôvodnej žalovanej nebolo úplne bezproblémové. Pôvodná žalovaná už vo svojom vyjadrení k podanej žalobe poukazovala na nevhodné správanie sa žalobcu voči jej osobe počas ich partnerského spolužitia, pričom uvádzala niektoré konkrétne situácie, v ktorých ju vystavil pre ňu neprijateľnému poníženiu, keď sa na jej adresu vyjadroval urážlivo a vulgárne, popisovala konkrétne situácie pri manipuláciách žalobcu so zariadeniami domu, v dôsledku ktorých došlo k ich poškodeniu. Poukazovala na to, že k zhoršeniu ich vzťahu došlo po tom, čo sa žalobcovi ozývali veritelia so žiadosťami o splatenie dlhov, ktoré voči žalobcovi evidovali. V roku 2014 na účely riadneho splatenia dlhu žalobcu vo výške 200.000,- eur uzatvorila s veriteľom zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k predmetu daru. Potom čo jej zo strany veriteľa bolo oznámené, že žalobca dlhodobo na úhradu dlhu neposkytuje žiadne plnenia, správanie žalobcu v nej vzbudilo obavu, že dlh neuhradí ani v predĺženej lehote splatnosti do 31.12.2019 a o nehnuteľnosti príde pri výkone zabezpečovacieho práva, preto bola nútená si požičať sumu zodpovedajúcu výške nesplateného dlhu 200.000,- eur a dlh žalobcu uhradiť veriteľovi. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení okrem všeobecného tvrdenia, že s argumentami pôvodnej žalovanej nesúhlasí a považuje ich za čisto účelové, tieto pôvodnou žalovanou uvádzané skutkové tvrdenia výslovne nepoprel, nepoprel, že sám sa voči žalovanej vyjadroval vulgárne spôsobom, ktorý popisovala pôvodná žalovaná, neuviedol k nim vlastné skutkové tvrdenia, preto je takéto popretie skutkových tvrdení pôvodnej žalovanej neúčinné, okrem tých, že veci ktoré mal pôvodnej žalovanej vziať z rodinného domu jej vlastnícky nepatrili, ale patrili žalobcovi a tretím osobám, vo vzťahu k predmetu konania však tieto skutočnosti neboli právne významné. Skutkové tvrdenia pôvodnej žalovanej o nevhodnom arogantnom a vulgárnom správaní žalobcu voči žalovanej mal súd zároveň za preukázané z výsluchu žalovanej ( pôvodne navrhnutej ako svedkyne ), pôvodnej žalovanej, vypočutej ako svedkyne ako aj svedkyne R. V.. Žalovaná vo svojej výpovedi potvrdila, že žalobca jej mame vulgárne nadával, často sa spolu hádali, myslela si že je to pitím žalobcu a až v roku 2017 zistila, že majú založený dom, že žalobca má dlžoby a hádali sa kvôli tomu. Matka bola pri hádkach väčšinou kľudná, ale keď ju vytočil do amoku aj ona kričala. Svedkyňa R. V. vo svojej svedeckej výpovedi potvrdila, že žalobca sa k jej sestre dlhé roky správal arogantne a agresívne spôsobom, ktorý spôsoboval psychické napätie v celej ich rodine. Boli to sprosté nadávky, výkriky, búchanie, ničenie majetku. Agresivita sa stupňovala a až neskôr zistili, že má finančné problémy, mnohokrát jej sestra plakala do telefónu, že potrebuje pomoc cez financie. Žalobca si požičal veľký obnos peňazí a nakoniec pôžičku splatila jej sestra. Súd nemal žiadne pochybnosti o hodnovernosti výpovedi žalovanej ako aj svedkýň, ktoré napriek tomu, že sú v rodinnoprávnom vzťahu spontánne popísali okolnosti spolužitia žalobcu a pôvodnej žalovanej, na položené otázky odpovedali jednoznačne a priamo, v svedeckých výpovediach súd nevidel žiadny rozpor, pri položených otázkach nemenili uvádzané skutočnosti , vypovedali o skutočnostiach, ktoré priamo a bezprostredne vnímali svojimi zmyslami, uviedli čo videli a vnímali. Tvrdenia pôvodnej žalovanej o pôžičke, ktorú poskytol žalobcovi T. C., uzatvorenie zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ako aj splatenie dlhu pôvodnou žalovanou mal súd za preukázané listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými pôvodnou žalovanou ako aj výsluchom svedka T. C., ktorý vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil skutočnosti uvádzané pôvodnou žalovanou ohľadom pôžičky, jej nesplácania žalobcom, predĺženia lehoty jej splatnosti. Potvrdil, že vypracovali novú zmluvu s predĺžením lehoty splatnosti o 1 rok do 31.12.2019, o tomto sa dohodli pri jeho osobnej návšteve pred ich domom približne v roku 2018, pri tejto návšteve došlo k menšej výmene názorov medzi žalobcom a pôvodnou žalovanou, možno padlo zopár nadávok, pôvodná žalovaná sa bála, že príde o dom, pýtala sa ho aký je postup, vysvetlil jej to a žalobca vravel, že o dom nepríde, že sa to všetko vyplatí , ona povedala, že sa to nevyplatí a tak sa hádali. Svedok si už nepamätal, že by padali extra nadávky, bola tam výmena názorov, ale nešlo o žiadne extrémy, len to, že keď potom išli k domu pôvodná žalovaná plakala. Potom po nejakom čase 2-3 mesiace ho kontaktovala pôvodná žalovaná a povedala mu, že má peniaze na vyplatnie dlhu, aby to nemuselo dôjsť do toho štádia, že by to išlo cez dražobnú spoločnosť, jemu bolo jedno kto to zaplatí. Zo svedeckej výpovede uvedeného svedka bolo zrejmé, že svedkovi bola svedecká výpoveď nepríjemná a vyjadroval sa veľmi opatrne. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že možným dôvodom jeho vyhodenia z rodinného domu bola snaha pôvodnej žalovanej dom predať, súd poukazuje na to,
že pôvodná žalobkyňa ako výlučná vlastníčka predmetných nehnuteľností mohla využiť svoje právo disponovať s vecou spôsobom aký sama uznala za vhodný, pričom neprebrala na seba žiadny záväzok poskytovať žalobcovi neobmedzené užívanie predmetných nehnuteľností. Ak sa vzájomné vzťahy medzi nimi zhoršili natoľko ako uvádzali vo svojich výpovediach aj vypočuté svedkyne a pôvodná žalovaná už ďalej nechcela so žalobcom žiť v spoločnej domácnosti mohla žiadať žalobcu o vysťahovanie sa z nehnuteľnosti bez toho aby na to mala ďalší osobitný dôvod. Nesúhlas pôvodnej žalovanej s užívaním predmetných nehnuteľností žalobcom za daného stavu nemožno považovať za okolnosť, ktorá by bola v rozpore s dobrými mravmi. Zo zvukových nahrávok, ktoré predložil žalobca a ktoré mali preukazovať správanie pôvodnej žalovanej v rozpore s dobrými mravmi nevyplýva kedy boli zabezpečené a pri akej príležitosti, či išlo o viaceré situácie alebo jednu, čo im predchádzalo. Pôvodná žalovaná, ktorá nemala vedomosť o nahrávaní však potvrdila, že jej prejavy zaznamenané na predložených zvukových nahrávkach zodpovedajú situácii, ktorá im predchádzala a pri ktorej riešili pôžičku s T. C., a to sa vzťahuje k roku 2018. Súd nepovažoval za sporné tvrdenie pôvodnej žalovanej, že na zvukových nahrávkach je zachytená jej reakcia, ktorá bola dôsledkom návštevy T. C. a zachytáva stav po jeho odchode. Svedok T. C. v konečnom dôsledku uviedol, že pri jeho návšteve ohľadom riešenia pôžičky sa pohádali a pôvodná žalovaná odchádzala s plačom. Súd sa stotožnil s tvrdením pôvodnej žalovanej, že predložené nahrávky sú len útržkami rozhovoru so žalobcom, že z jej prejavu je počuť citové zlyhanie, krajné zúfalstvo a úzkosť, navyše keď žalobca bol v čase vyhotovenia záznamov oboznámený, že celý rozhovor je z jeho strany nahrávaný a celé svoje správanie mohol prispôsobiť tejto skutočnosti. Z predložených nahrávok je zrejmý emocionálny, hysterický až neovládateľný prejav pôvodnej žalovanej, to čo mu predchádzalo však v nahrávkach absentuje. Súd mal zároveň zo svedeckých výpovedí preukázané tvrdenie pôvodnej žalovanej, že zhoršenie vzťahov zapríčinilo aj neriešenie pôžičky žalobcu voči veriteľovi T. C., na zabezpečenie ktorej pôvodná žalovaná uzatvorila zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, z čoho mohla mať odôvodnené obavy, že v dôsledku jej neplatenia by mohla prísť o svoje vlastnícke právo a toto vyvolávalo medzi nimi vážne nedorozumenia. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a pôvodnou žalovanou dochádzalo počas ich partnerského spolužitia k vzájomnej negatívnej komunikácii, k nedorozumeniam, k slovným vulgárnym útokom najmä zo strany žalobcu k pôvodnej žalovanej a celkovo ich vzťah dospel do štádia nezodpovedajúceho povahe partnerského vzťahu. Ťažko potom správanie sa jedného k druhému možno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď sa obidva navzájom voči sebe vyjadrujú vulgárne. V takom prípade len všeobecne možno konštatovať, že ide o spôsob ich komunikácie / Rozsudok NS SR .Rc 61/97/ a takýmto vzájomne vulgárnym spôsobom riešili vzájomné hádky. Intenzitu správania sa pôvodnej žalovanej voči žalobcovi, pri jednej vyhrotenej situácii súd nepovažoval vychádzajúc z princípu vzájomnosti za takú, z ktorej by bolo možné vyvodiť, že žalobcovi vzniklo právo na vrátenie daru. 42. Súd dospel k záveru, že dôvody na vrátenie daru tak ako ich skutkovo vymedzil žalobca vo svojej výzve zo dňa 13. 8.2019 vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu nenapĺňajú podmienky ako sú upravené v ust. § 630 OZ. Na základe uvedeného potom k prevodu vlastníckeho práva z pôvodnej žalovanej ako vlastníčky na žalovanú došlo platne. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu zamietol. 43. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 44. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 45. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 46. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1CSP, Žalovaná bola v konaní úspešný , preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v celom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté v zmysle cit. ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline. Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (Zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).