Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/19/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr. Mariána Sninského a Mgr. Iva Maruščáka, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21.10.2021, v trestnej veci odsúdeného O. A. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zákona a iné, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 03.05.2021, takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a sťažnosť odsúdeného O. A..

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa zamietol návrh odsúdeného O. A. na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Kežmarok sp. zn. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa , Tr. zákona, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa .

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odsúdený O. A. sťažnosť, ktorú odôvodnil prostredníctvom obhajcu tak, že v konaní pred okresným súdom boli podľa jeho názoru porušené ustanovenia o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo, keďže toto porušenie mohlo spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku uznesenia v zmysle , ako aj z dôvodu nesprávnosti výroku uznesenia v zmysle . Namietal, že okresný súd nevykonal ním navrhnuté dôkazy - výsluchy svedkov, ktorí v pôvodnom konaní vypočutí neboli, resp. výsluch p. M. B., bytom Ž.Á. XXX, C.; výsluch p. Z. A., bytom F. XXX; výsluch p. C. A., bytom Ž. XXX, C.; výsluch p. O. B., Ž. XXX, C., ktorých výsluch navrhoval v rámci doplnenia návrhu na povolenie obnovy konania zo dňa 30.12.2020. Tento postup je v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zdôvodnený predovšetkým tým, že už v priebehu pôvodného konania boli vykonané dôkazy v jeho prospech (M. B., O. G., L. B., Š.H. B.), ktorí tiež tvrdili, že odsúdený v dome poškodených nebol. Súd v tejto súvislosti taktiež uviedol, že odvolací súd sa s obsahom týchto dôkazov vo svojom uznesení zo dňa 06.06.2019 vysporiadal a súd v konaní o povolení obnovy konania nemôže preskúmavať správnosť názorov odvolacieho súdu. Súd ďalej konštatoval, že návrh na vypočutie vyššie uvedených svedkov, podaný v tomto konaní, je vlastne pokračovaním tejto snahy o vypočutie ďalších svedkov, ktorí by svedčili v prospech odsúdeného, a to za situácie, kedy prvostupňový a odvolací súd v pôvodnom konaní vyhodnotili výpovede týchto svedkov, a odvolací súd a dovolací súd potvrdili správnosť a zákonnosť postupu prvostupňového súdu, ktorý odmietol vykonať dokazovanie výsluchom ďalších svedkov, ktorí mali rovnako ako svedkovia JaF. B., Z. A., C. A. V. O. B. potvrdzovať verziu odsúdených, že v dome poškodených neboli. Vo vzťahu k uvedenému považuje za potrebné skonštatovať, že navrhnutými výsluchmi svedkov nechcel preukázať iba skutočnosť, že do rodinného domu p. M. A. O.. na adrese Ž. XXX/XX, C., nevstúpil, ale tak, ako to v rámci doplnenia návrhu na povolenie obnovy konania zo dňa 30.12.2020 uviedol, títo svedkovia by boli spôsobilí objasniť aj iné skutočnosti, najmä vo vzťahu k tomu, že nebol v tomto prípade útočníkom, ale naopak, konal v nutnej obrane v súlade s Tr. zákona v znení neskorších právnych predpisov. Preukázanie tejto skutočnosti by pritom bezpochyby mohlo znamenať

iné rozhodnutie o vine. Ak by sa pritom súd domnieval, že celkom splnené podmienky nutnej obrany neboli, do úvahy by prichádzala aspoň poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. i) Tr. zákona, ktorá taktiež v pôvodnom konaní zohľadnená nebola, čo by mohlo znamenať, že pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však nevyplýva, aby súd vyhodnotil aj túto okolnosť. Navyše je toho názoru, že aj okolnosť nevstúpenia do rodinného domu p. M. A.V. O.. na adrese Ž.I. XXX/XX, C., by mala byť v tomto prípade relevantná, keďže v opačnom prípade by prichádzalo do úvahy iné rozhodnutie o vine predovšetkým vo vzťahu k trestnému činu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona. Vzhľadom na skutočnosť, že mu bol v tomto prípade uložený úhrnný trest podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona a najprísnejší trest bol práve pre tento trestný čin, v prípade iného rozhodnutia o vine vo vzťahu k danému trestnému činu, by po úprave maximálnej trestnej sadzby ani neprichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 4 rokov, ktorý mu bol uložený. Nestotožnil sa v tejto súvislosti s paušálnym hodnotením súdu, že vzhľadom na skutočnosť, že ide „iba“ o ďalších svedkov, ktorí by potvrdzovali jeho verziu, títo vzhľadom na predchádzajúce konanie nie sú dostatočným dôkazným prostriedkom pre preukázanie opaku. Má zato, že takéto hodnotenie výsluchu svedkov by bolo možné urobiť až vtedy, ak by boli procesne-relevantným spôsobom vykonané a následne z obsahu ich výpovedí by súd ustálil, že podmienky pre povolenie obnovy konania splnené nie sú. Domnieva sa, že súd v tomto smere nepostupoval správne, ak bez vykonania týchto dôkazov v podstate prejudikoval obsah výpovedí navrhnutých svedkov a následne, vychádzajúc z predpokladaného obsahu ich výpovedí, skonštatoval nesplnenie podmienok pre povolenie obnovy konania podľa . Pre podporu uvedeného poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.12.2012, sp. zn. , v rámci ktorého Najvyšší súd uvádza: „Samotný fakt, či takýto dôkaz, alebo skutočnosť môže, alebo nemôže odôvodniť povolenie obnovy konania, sa vzťahuje už na posudzovanie vecného obsahu nového dôkazu či skutočnosti. Takéto zistenie a závery môžu však byť len výsledkom dokazovania a hodnotenia novo predkladaných dôkazov a skutočností súdom po vykonaní zákonom predpísanej formy konania, v posudzovanej veci verejného zasadnutia podľa ... Na objasnenie všetkých dôležitých skutočností pre objektívne a spravodlivé rozhodnutie o podanom návrhu bolo potrebné tohto vypočuť na verejnom zasadnutí a až následne, po starostlivom zvážení všetkých skutočností ( ) rozhodnúť o podanom návrhu.“ Naviac vykonanie navrhnutých dôkazov - svedkov M. B., Z. A., C. A.O. V. O. B. by mohlo znamenať aj prehodnotenie vierohodnosti výpovedí ostatných svedkov. Podľa prvá veta : „Súd odmietne vykonať dôkaz, ktorý sa týka okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie alebo okolnosti, ktorú možno zistiť inými, už skôr navrhnutými dôkazmi.“ Domnieva sa, že v tomto prípade podmienky pre odmietnutie vykonania navrhovaných dôkazov v zmysle prvá veta neboli splnené, nakoľko vykonanie navrhnutých dôkazov bolo relevantnými z hľadiska splnenia podmienok podľa , keďže až z obsahu výpovede týchto svedkov by bolo možné vyhodnotiť, či podmienky pre obnovu konania sú alebo nie sú splnené a tieto okolnosti, vzhľadom na to, že ide o návrh na povolenie obnovy konania, nemožno zistiť inými dôkazmi. Na základe uvedeného je toho názoru, že vzhľadom na skutočnosť, že súd nevykonal výsluch navrhnutých svedkov, porušil prvá veta , a tieto výsluchy následne nevyhodnotil postupom podľa , je rozhodnutie o podanom návrhu na povolenie obnovy konania predčasné, čím je daný sťažnostný dôvod podľa . Nesúhlasí s konštatovaním súdu o bezpečnom závere o spáchaní skutkov, ktoré mu boli obžalobou kladené za vinu, nakoľko práve aj vyššie spomínanými návrhmi na vykonanie dôkazov mal snahu preukázať, že tomu tak nie je, čo mu však umožnené nebolo. Naviac poukázal na skutočnosť, že podmienkou pre povolenie obnovy konania v súlade s je to, aby tieto nové dôkazy mohli odôvodniť iné rozhodnutie, čo znamená, že sa nevyžaduje istota iného rozhodnutia ale skôr jeho možnosť. Ak súd ďalej uvádza, že neuviedol žiadnu okolnosť, z ktorej by súd vyvodil záver, že títo svedkovia predstavujú dôkazy, ktoré boli objektívne skôr neznáme, a teda ich nemohol predložiť alebo označiť v pôvodnom konaní, konštatuje, že o týchto svedkov vedomosť v pôvodnom konaní nemal. Navyše, v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SSR zo dňa 22.05.1975, sp. zn. , publikovaný pod č. R 10/1976 v zmysle ktorého, z hľadiska splnenia podmienok obnovy konania nie je rozhodujúce, či o skutočnostiach alebo o dôkazoch, ktoré sa v návrhu na obnovu uplatňujú, vedel v pôvodnom konaní navrhovateľ, ale je rozhodujúce, či tieto skutočnosti alebo dôkazy boli alebo neboli známe súdu. Ak súd v ďalšom uvádza, že ním navrhované dôkazy a skutočnosti z nich vyplývajúce boli súdu v pôvodnom konaní skôr známe, pretože podobné dôkazy boli vykonané a so skutočnosťami v nich uvádzanými sa súd vysporiadal, tak s týmto názorom nesúhlasí. Jednak nie je zrejmé, na základe čoho súd argumentuje podobnosťou dôkazov, ak ním navrhnuté dôkazy vôbec nevykonal a zároveň takáto argumentácia neobstojí z hľadiska dikcie , keďže v ňom nemá podklad.

Domnieva sa, že v prípade ním navrhnutých výsluchov svedkov ide o nové dôkazy tak, ako to vymedzuje . Sťažovateľ je toho názoru, že podmienky pre povolenie obnovy konania v zmysle dikcie splnené sú, nakoľko vyšli najavo dôkazy, v tomto prípade svedkovia, ktorí boli súdu skôr neznámi a mohli by znamenať iné rozhodnutie o vine, príp. treste a ak súd rozhodol podľa tak, že návrh na povolenie obnovy konania zamietol, je daný sťažnostný dôvod podľa . Navrhol, aby Krajský súd v Prešove uznesenie Okresného súdu Kežmarok zo dňa 03.05.2021 sp. zn. podľa zrušil v celom rozsahu.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Krajský súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu v Kežmarku sp. zn. zo dňa 29.03.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 06.06.2019, boli obžalovaní O. A. V. O. B. uznaní za vinných v bode 1/ z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zákona, prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, v bode 2/ z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona v podstate na tom skutkovom základe, že

- dňa 18.06.2018 v čase okolo 18.30 hod. sa snažili bez oprávnenia vstúpiť do rodinného domu M. A. O.., aj napriek tomu, že rodinní príslušníci držali dvere, obžalovaný O. A. rozbil lopatou sklenenú výplň na plastových vchodových dverách, v dôsledku čoho sa zľakli a ustúpili od dverí nabok, obžalovaný O. A. lopatou zasiahol M. A. Z.. do hlavy, následne sa im lopatami podarilo otvoriť dvere, vošli do domu a aj napriek výzvam, aby odišli, lopatami udierali po kuchynskej linke, obžalovaný O. A. vytrhol zásuvku a dvierka na kuchynskej linke, zaútočili na M. A. O.. a odišli až potom, čo prišiel U. A. a povedal im, aby prestali a odišli, následne sa do domu ešte vrátili a začali hádzať kamene a tehly, ktorými zasiahli Z. A. do nohy, dcéru V. A.Š. tehlou do tváre, potom vyšli von a išli za U. A., ktorého napadli pred jeho domom, pričom O. A. ho udieral lopatou, čím mu spôsobil zlomeninu 10. rebra vpravo, pomliaždenie pravého predlaktia a pomliaždenie a tržnú ranu ľavej ruky s dobou liečenia 3 týždne, M. A. Z.. utrpel otras mozgu, sečnú ranu hlavy, reznú ranu spodnej časti brady a reznú ranu ľavého predlaktia s dobou liečenia 2 týždne, počas čoho kričal obžalovaný O. A., že on sedel v base a že ich zabije.

Za to súd odsúdenému O. A.P. uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov, pre výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Na Okresný súd Kežmarok podal odsúdený O. A. návrh na povolenie obnovy konania dňa 20.08.2020 z dôvodu, že nesúhlasil s tým, že v pôvodnom konaní súd považoval výpovede svedkov príbuzných za nevierohodné a odmietol vypočuť ďalších svedkov. Následne svoj návrh doplnil tak, že navrhol vypočuť svedkov M. B., Z. A., C. A. V. O. B., ktoré mali potvrdiť jeho výpoveď v tom, že do domu poškodených on nevstúpil.

Predpokladom povolenia obnovy konania, ktorá je jedným z dvoch mimoriadnych zákonom stanovených prostriedkov umožňujúcich zrušenie právoplatného rozhodnutia vo veci, je preukázanie splnenia podmienok, pokiaľ ide o trestné stíhanie, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, presne vymedzených v ustanovení .

Podľa tohto ustanovenia, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.

V rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania nie je možné preskúmavať správnosť pôvodného rozhodnutia, jeho zákonnosť a odôvodnenosť, nie je možné posudzovať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a obhajobou obvineného, či rešpektoval zásady bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní,

či bolo zachované právo na obhajobu a pod., ale skúma len, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli súdu skôr známe a či by tieto dôkazy alebo skutočnosti samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi, ktoré boli známe už predtým, mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo v rámci ktorých by bol uložený trest v zrejmom nepomere s účelom trestu.

Súd prvého stupňa správne zistil, že odsúdeného O. A. zo spáchania skutku usvedčoval predovšetkým svedok poškodený M. A. Z.., ktorý uviedol, že O. A. mu lopatou rozbil hlavu, rovnako tak uviedol aj pri svojom ošetrení ošetrujúcemu lekárovi v nemocnici v Poprade, kde bol dovezený RZP, hodnota GCS bola podľa lekárskej správy 15. Dnu v dome bola ešte svedkyne L. A., O. A. V. V. A.. Tieto vypovedali, že odsúdení útočiť prestali, až keď prišiel U. A. z občianskej hliadky. Obžalovaným dohováral aj švagor Š. A., ktorý im zobral lopaty. Poškodený U. A. uviedol, že bol kŕmiť prasatá, videl, že obžalovaný O. A. mal v ruke lopatu, ktorou rozbil v dome M. A., jeho synovca, kuchynskú linku, bol tam aj O. B., ktorý mal v ruke lopatu, posielal ich preč, oni ho napadli, ťahala ho Z. G., mal zlomené rebro. Bil ho iba O. A.. Svedkyňa I. G. uviedla, že O. A. sa jej druhovi, O., trikrát vyhrážal, že podpáli dom, že ich zabije, obaja obžalovaní mali v ruke lopaty, v minulosti nemali spory. Rovnako tak svedkyňa uviedla, že keby nemali vypité, tiež by k incidentu nedošlo. Obžalovaného usvedčila za spáchania skutku aj svedkyňa Z. A.. Poškodení vypovedali v podstatných bodoch v priebehu celého trestného stíhania rovnako, rovnako popisovali jednotlivé udalosti bezprostredne po spáchaní skutku, trestnú činnosť bola ihneď oznámená na polícii, bola privolaná RZP a bezprostredne po skutku boli obaja obžalovaní aj obmedzený na osobnej slobode, obž. O. A. bol vzatý do väzby. Svedkyne Z. A., C. A. V. O. B. neboli v pôvodnom konaní vypočuté a mali by potvrdiť, že odsúdený sa v dome poškodených nenachádzal. Takéto dôkazy, ako to správne uviedol okresný súd už v pôvodnom konaní boli vykonané, pričom tak okresný súd ako aj krajský súd verzii obžalovaného O. A. o priebehu skutku neuveril. Ide teda o nové dôkazy, ktoré však by nemohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo o treste odsúdeného O. A..

Pokiaľ ide o svedkyňu M. B., táto bola známa už v pôvodnom konaní, keď svedok L. B. uviedol, že on bol v čase incidentu v práci, ale o skutku vie od manželky M. B., ktorá mu o tom hovorila pri telefonickom rozhovore. O tom, že na mieste incidentu sa nachádzalo veľa osôb je známe aj z úradných záznamov polície, ktorá zasahovala na mieste činu bezprostredne po ňom. Predvolávanie ďalších svedkov, ktorí budú potvrdzovať verziu či už na strane obžalovaných alebo poškodených, nemôže mať, ako to súd prvého stupňa správne ustálil, takú váhu, aby mali za následok zmenu v povolení obnovy konania. Keďže neboli zistené dôvody pre zmenu rozhodnutia, krajský súd zamietol sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.