Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tost/31/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Igora Burgera

na neverejnom zasadnutí v Bratislave 19. decembra 2012 v trestnej veci odsúdeného

Ing. P. M. pre trestný čin podvodu podľa , účinného

do 31. decembra 2005 (ďalej len Tr. zák.), o sťažnosti manželky odsúdeného J. M. proti

uzneseniu Krajského súdu v Nitre, zo dňa 25. júla 2012, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa napadnuté uznesenie sa zrušuje a Krajskému

súdu v Nitre sa ukladá, aby vo veci znova konal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Sťažnosťou napadnutým uznesením Krajský súd v Nitre na neverejnom zasadnutí dňa

25. júla 2012 podľa zamietol návrh J. M. – manželky odsúdeného

Ing. P. M., na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Nitre

pod sp. zn. , proti rozsudku zo dňa 2. decembra 2010 v spojení s uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa 28. júna 2011, sp. zn. , pretože

neboli zistené podmienky obnovy konania podľa

Svoje rozhodnutie krajský súd odôvodnil v podstate tým, že z údajov, ktoré

sú uvedené v návrhu na povolenie obnovy konania, nie je žiaden taký, ktorý by súdu

rozhodujúcemu v merite veci nebol už skoršie známy.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote manželka odsúdeného

J. M., prostredníctvom obhajkyne, sťažnosť (č.l. 27-32), v ktorej okrem iného uviedla,

že zákonný sudca JUDr. Stanislav Libant rozhodujúci v predmetnej veci porušil základné

povinnosti sudcu, ktoré mu ukladá zákon o sudcoch a prísediacich (§ 30 ods. 2

2

písm. a/, písm. e/, písm. f/ v znení neskorších predpisov), a to konkrétne

tým, že sa nedokázal odosobniť a vnútorne zotrval v konflikte záujmov, čo sa týka osoby

svedka J. M., o ktorom rozhodoval v minulosti v trestnej veci, vedenej pred Krajským súdom

v Nitre pod sp. zn. , v postavení predsedu senátu. Podľa sťažovateľky táto

skutočnosť vyplýva z obsahu sťažnosťou napadnutého uznesenia, v ktorom sa uvádza osoba J.

M. v procesnom postavení „svedka“ v úvodzovkách, čo má, podľa sťažovateľky, veľkú

výpovednú hodnotu o tom, že k tejto veci nepristupoval nezávisle, ani nezaujato a ani

nestranne, čím poškodil manžela sťažovateľky. V ďalšej časti sťažnosti sa poukazuje

na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá je postavená na materiálnom

práve a rozhodovacia činnosť súdov má vykladať zákon v materiálnom význame. Ďalej

sťažovateľka namieta, že krajský súd uprel právo svedka na hodnoverné preukázanie ním

tvrdených údajov, keď tento o termíne pojednávania nevedel, pretože bolo vo veci rozhodnuté

na neverejnom zasadnutí, takže súd nepovažoval za potrebné ho vypočuť k okolnostiam, ktoré

mu však vytkol, že ich hodnoverne nepreukázal, čím porušil nielen práva svedka, ale v prvom

rade základné ľudské práva a slobody odsúdeného. Navrhla preto, aby najvyšší súd

sťažnosťou napadnuté uznesenie krajského súdu v plnom rozsahu zrušil a vec mu vrátil

na nové konanie a rozhodnutie.

Na podklade podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenského republiky v zmysle § 192

ods. 1 preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo a zistil, že sťažnosť manželky odsúdeného J. M. je dôvodná.

Z predloženého spisového materiálu najvyšší súd zistil, že odsúdený Ing. P. M. bol

rozhodnutím Krajského súdu v Nitre zo dňa 2. decembra 2010, sp. zn. , v spojení

s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. júna 2011, sp. zn.

, uznaný vinným z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák.,

za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov, pre výkon ktorého bol

zaradený do prvej nápravnovýchovnej skupiny.

V zmysle obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným

rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti

alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení

so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo

vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo

3

k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu,

alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania, alebo upustenie od uloženia súhrnného

trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo

by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

V zmysle súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne,

ak nezistí podmienky obnovy konania podľa (vyššie uvedené).

V zmysle o návrhu na povolenie obnovy konania rozhoduje súd

na verejnom zasadnutí.

Podľa môže súd odmietnuť návrh z dôvodov uvedených v

ods. 1 aj na neverejnom zasadnutí. Z dôvodu uvedeného v môže

súd návrh odmietnuť na neverejnom zasadnutí iba v tom prípade, ak návrh uvádza tie isté

skutočnosti a dôkazy, ktoré už boli skôr právoplatne zamietnuté, a návrh nanovo podaný

je len jeho opakovaním.

Z uvedeného vyplýva, že návrh na povolenie obnovy konania môže byť podľa § 399

ods. 2 na neverejnom zasadnutí len odmietnutý (bez preskúmania veci),

a to z dôvodov, že ide o opakovanie takého návrhu, o ktorom už bolo rozhodnuté

a skutočnosti v ňom uvedené sa v podstate nezmenili (jeho obsahom nie je nejaká nová

skutočnosť, súdu skôr neznáma). Zamietnuť návrh na povolenie obnovy konania možno

po preskúmaní jeho obsahu, pričom na tento postup sa vyžaduje ( ),

aby tomu tak bolo na verejnom zasadnutí. Manželka odsúdeného vo svojom návrhu uviedla

taký dôkaz (výsluch J. M.), ktorý nebol predmetom dokazovania v rámci pôvodného konania.

Vychádza sa z predpokladu, že novou skutočnosťou alebo dôkazom je každá

skutočnosť alebo dôkaz, ktoré neboli predmetom dokazovania, alebo zisťovania,

pred rozhodnutím, ktorého sa návrh na obnovu týka, resp. dôkaz, ktorý nebol v pôvodnom

konaní obsiahnutý v spise, uplatnený procesnou stranou alebo vykonaný.

Samotný fakt, či takýto dôkaz, alebo skutočnosť môže, alebo nemôže odôvodniť

povolenie obnovy konania, sa vzťahuje už na posudzovanie vecného obsahu nového dôkazu

či skutočnosti. Takéto zistenie a závery môžu však byť len výsledkom dokazovania

4

a hodnotenia novopredkladaných dôkazov a skutočností súdom po vykonaní zákonom

predpísanej formy konania, v posudzovanej veci verejného zasadnutia podľa § 402 ods. 1

Nebol preto správny postup krajského súdu, keď návrh manželky odsúdeného J. M.

zamietol na neverejnom zasadnutí, bez vypočutia navrhovaného svedka, pričom v odôvodnení

svojho rozhodnutia tomuto vytkol, že nepreukázal, odkiaľ tieto údaje čerpal.

Na objasnenie všetkých dôležitých skutočností pre objektívne a spravodlivé rozhodnutie

o podanom návrhu bolo potrebné tohto vypočuť na verejnom zasadnutí a až následne

po starostlivom zvážení všetkých skutočností ( ) rozhodnúť o podanom

návrhu.

Na dôvažok najvyšší súd ešte poznamenáva vo vzťahu k námietkam sťažovateľky,

že objektívna nestrannosť sudcu sa neposudzuje podľa jeho subjektívneho stanoviska,

ale podľa objektívnych kritérií. Preto nestačí, ak je sudca subjektívne nestranný, ale musí

sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. Spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná,

ale sa aj musí javiť, že je poskytovaná. Na druhej strane však je potrebné poznamenať,

že formulačná výbava použitá súdom v napadnutom uznesení môže vyvolávať zdanie

neobjektivity. Táto skutočnosť však nemení predchádzajúci záver; bude úlohou krajského

súdu zvážiť vyjadrovacie prostriedky aplikované v rozhodnutí.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol

tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.

V Bratislave 19. decembra 2012

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová