Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Csp-15-2021.pdf
PDF · 86.01 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/15/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 857 033, proti žalovanému: T. C., nar. X.X.XXXX, bytom I. XX, v konaní o zaplatenie 6.665,44 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6.665,44 eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,1 % denne zo sumy 150,08 eur od 25.10.2016 do 4.3.2020, zo sumy 151,52 eur od 25.11.2016 do 4.3.2020, zo sumy 151,52 eur od 25.12.2016 do 4.3.2020, zo sumy 151,52 eur od 25.1.2017 do 4.3.2020, zo sumy 151,52 eur od 25.2.2017 do 4.3.2020, tak, že odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom súčet zmluvných pokút dosiahne čiastku 7.272,96 eur, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.665,44 eur od 5.3.2020 do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 295,10 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 6.665,44 eur s príslušenstvom a nahradenia trov konania titulom porušenia zmluvných podmienok z uzatvorenej zmluvy o úvere zo dňa 28.4.2016.
2. Dňa 12.4.2021 súd doručil do vlastných rúk žalovanému žalobu s procesnými poučeniami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa žalobca a právny zástupca žalobcu nezúčastnili, svoju neprítomnosť ospravedlnili, súhlasili s konaním bez ich prítomnosti, súd pojednával v ich neprítomnosti v zmysle § 180 CSP. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že so žalobcom uzatvoril zmluvu o úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 2.400,- eur. Uviedol, že predmetný úver mu bol poskytnutý za účelom podnikania a nakúpil zaň materiál. Požiadal o možnosť splácať dlh v splátkach, nakoľko je na rodičovskej dovolenke, manžel je nezamestnaný a poberá len dávky vo výške 350,- eur mesačne. Navrhol splátku 30,- eur mesačne.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a za preukázané podstatné skutkové tvrdenia považuje:
4. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 26.4.2016 zmluvu o úvere č. 23309-73576, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti vo výške 3.400,- eur. Žalovaný ako dlžník sa pri uzatváraní zmluvy zaviazal poskytnutý úver využiť na účely súvisiace a vyplývajúce z jeho podnikateľskej činnosti, t.j. prevádzkovať náklady, nákup materiálu a náradia, pričom žalovaný uzatváral predmetnú zmluvu ako podnikateľský subjekt. Žalovaný sa zaviazal splácať úver a úroky za úver v 48 mesačných splátkach vo výške 151,52 eur a taktiež sa zaviazal zaplatiť žalobcovi ako veriteľovi zmluvnú odmenu vo výške 101,52 eur mesačne. Z prehľadu úhrad má súd preukázané, že žalovaný na poskytnutý úver zaplatil sumu 607,52 eur. Žalobca dňa 7.3.2017 vyzval žalovaného na úhradu dlžných splátok 5, 6, 7, 8, 9, vo výške 756,16 eur. Zároveň žalovanému oznámil, že po uplynutí 15 dní od doručenia predmetného oznámenia sa stanú platnými všetky záväzky zo zmluvy.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia: 5. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
6. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
7. Podľa § 365 ods. 1, 2, 3, Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
8. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
9. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
10. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
11. Podľa § 301 Obchodného zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.
Súd dospel k právnemu záveru: 12. Na základe vykonaného dokazovania je preukázané, že medzi stranami sporu vznikol uzatvorením zmluvy o úvere č. 233009-73576 zo dňa 28.4.2016 záväzkový vzťah. Žalovaný vstúpil do predmetného záväzkového vzťahu ako podnikateľský subjekt, čo mal súd za preukázané jednak zo žiadosti o úvere zo dňa 26.4.2016, zo zmluvy o úver, kde bol uvedený účel zmluvy, a to výkon podnikateľskej činnosti a účel poskytnutého úveru - prevádzkové náklady - nákup materiálu a náradia. Na základe takto
zistených skutočností žalovanému nezodpovedá definícia spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, a preto aj tento vzťah súd nevyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský, ale ako vzťah obchodno- právny v zmysle § 497 Obchodného zákonníka. Žalovaný na pojednávaní uvedené skutočnosti ani nerozporoval.
13. Žalobca na základe predložených písomností preukázal, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 2.400,- eur (potvrdenie o odoslanej platbe vo výške 2.400,- eur - č.l. 11 súdneho spisu), ktorý žalovaný riadne nesplácal. Z poskytnutého úveru uhradil žalovaný nepravidelnými splátkami len sumu 607,52 eur. Ani túto skutočnosť žalovaný nerozporoval. Požiadal o možnosť splácať úver v splátkach vzhľadom na jeho nepriaznivú finančnú situáciu. Vzhľadom na uvedené súd považoval žalobu žalobcu za dôvodnú a vyhovel jej v celom rozsahu vrátane zmluvnej pokuty v žalobe vymedzenom rozsahu, v ktorej odôvodnenosť vyplýva jednak zo zmluvy, a to z bodu 10 zmluvy, kde sa strany dohodli pre prípadné porušenie zmluvy na povinnosť uhradiť sankciu v podobe zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy a za každý deň omeškania. Súd považuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty 0,1 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania za primeranú. V tomto smere súd poukazuje na zhodný názor primeranosti takto určenej zmluvnej pokuty, vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Cob/84/2020 zo dňa 11.2.2021. Súd žalovanému súčasne uložil aj povinnosť uhradiť úroky z omeškania odo dňa, v ktorom súčet zmluvných pokút dosiahne čiastku 6.665,44 eur (celková suma, ktorá mala byť žalobcovi vrátená), sadzba 9 % ročne, ktorá vyplýva z ust. § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z..
14. Žalobca si v žalobe uplatnil ako príslušenstvo pohľadávky i sumu 295,10 eur, ide o náhradu nákladov spočívajúcich v odmene za právnu službu poskytnutú v súvislosti s písomným uplatnením nárokov voči žalovanému, ktorej výška náhrady zodpovedá sume tarifnej odmeny za 1 úkon právnej pomoci účinnej podľa príslušných predpisov o odmenách advokátov.
15. Podľa § 232 ods. 3, 4 CSP, lehota naplnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
16. Je zrejmé, že povolenie splátok povinnému subjektu (žalovanému) je vždy zásahom do práva oprávneného subjektu (žalobcu) na dosiahnutie priznaného plnenia, avšak tento zásah je vyvážený právom povinného na zachovanie dôstojných životných podmienok. Ustanovenie umožňuje súdu určiť dlhšiu než trojdňovú lehotu na plnenie, teda aj určiť mesačné splátky. Napokon aj pre žalobcu je prijateľnejšie dosiahnuť dobrovoľné plnenie, hoci postupne, než byť odkázaný na prípadne neistý výsledok exekučného konania v prípade neschopnosti povinného zaplatiť priznané plnenie naraz.
17. Pri úvahe súdu o povolení splátok na splnenie rozsudkom uloženej povinnosti je potrebné vychádzať z okolností konkrétneho prípadu, z povahy prejednávanej veci a priznaného nároku, z osobných a majetkových pomerov účastníkov, ale zároveň aj zo zásady úmernosti určených splátok k výške priznanej pohľadávky. Je potrebné zohľadniť nielen dopad na situáciu dlžníka, ale aj veriteľa v tom zmysle, či určením splátok nedôjde k neúmernému zvýhodneniu dlžníka na úkor veriteľa. Súd je povinný stanoviť podmienky splátok a ich zročnosti tak, aby došlo k postupnému splácaniu priznaného plnenia v reálnom čase.
18. Súd dospel k záveru, že vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu v čase rozhodnutia súdu, osobné a majetkové pomery žalovaného, ako aj výšku priznaného plnenia neodôvodňujú povolenie splátok priznaného plnenia. Aktuálny dlh žalovaného predstavuje sumu 6.665,44 eur plus príslušenstvo. Ak by žalovaný dlh splácal po 30,- eur mesačne, došlo by k splateniu len istiny až za 18,5 roka, čím by došlo k neúmernému zvýhodneniu dlžníka - žalovaného na úkor veriteľa. Nízke splátky by neprimeraným spôsobom zasiahli nielen do práv žalobcu, ale v konečnom dôsledku by poškodili aj samotného žalovaného. Z týchto dôvodov súd nevyhovel žiadosti žalovaného, nepovolil mu, aby dlh žalobcovi splácal v splátkach, ale rozhodol o jeho povinnosti zaplatiť ho naraz v lehote podľa § 232 ods. 3 CSP.
O trovách konania súd rozhodol takto:
19. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko bol plne úspešný voči žalovanému.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.