Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-3-2019.pdf
PDF · 152.51 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/3/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobcu: R. T. V., F..E..D.., F. F. P. XA/XXXX, XXX XX X. O. Z., C.: XX XXX XXX, právne zast.: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., IČO: 47 237 406 so sídlom Kmeťova 26, 04001 Košice proti žalovanému: M. P.R., R..F.. X. C. T., F. F. Š. X, XXX XX V., C.: XX XXX XXX, právne zast.: JUDr. Felix Neupauer - advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 510,82 eur s prísl., takto:
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 510,82 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 270,03 eur od 24.01.2018 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 240,79 eur od 28.01.2018 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 07.12.2018, kde bol vedený pod sp. zn. 32Up/41/2018, domáhal voči žalovanému vydania platobného rozkazu na sumu 510,82 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 270,03 eur od 24.01.2018 do zaplatenia a 5% ročne zo sumy 240,79 eur od 28.01.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 13.11.2017 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle VW POLO, W.: X., rok výroby: 2008, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo L. M., V. F.Y. X. U. XX/X, XXX XX X. O. Z. (ďalej aj ako „poistený“). Táto škodová udalosť bola riadne ohlásená žalovanému, tj. v poisťovni M. P., R..F.. X. C. T., u ktorého má poistený uzatvorené havarijné poistenie. Žalovaný uvedenú škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť č. XXXXXXXXXX. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poistený, tj. Juraj Kuruc, dal svoje poškodené motorové vozidlo VW POLO, EČV: X., rok výroby: 2008, opraviť v servise R. T. V., F..E..D.., F.: P. XA/XXXX, XXX XX X. O. Z., C.: XXXXXXXX, tj. u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 1.015,26 eur s DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. XXXXX. Žalobcovi bolo oznámením o poistnom plnení zo dňa 1.01.2018 oznámené, že bolo dňa 08.01.2018 ukončené šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX predstavovala sumu vo výške 1.015,26 eur s DPH. Suma priznaná a uhradená žalovaným po odpočítaní spoluúčasti však bola vo výške iba 579,23 eur. Celková nepriznaná suma je vo výške 270,03 eur. Táto neuznaná suma vo výške 270,03 eur bola vlastníkom motorového vozidla VW POLO, EČV: X., rok výroby: 2008, ktorým je poistený, tj. L. M., postúpená na žalobcu, a to zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 22.02.2018. Likvidátor k likvidácii uviedol: v zmysle zmluvných dojednaní: po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady
na opravu, alebo znovuzriadenie motorového vozidla a to účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál, účtované podľa zmluvných dojednaní s opravcom, ktoré sa posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu. Výpočet výšky plnenia bol nasledovný: faktúra za opravu vozidla číslo bola vystavená na sumu 1015,26 eur. Rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou bol nepriznaný jeden snímač v sume 270,03 eur a preto bolo priznané 745,23 eur a po odpočítaní spoluúčasti 166,00 eur bolo vyplatené poistné plnenie v sume 579,23 eur. Ďalej si uplatnil nárok z dôvodu, že dňa 16.11.2017 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle SUZUKI SX4, W.: X., rok výroby: 2008, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo U. Y., bytom E. XXXX/XX, XXX XX B. (ďalej aj ako „poistený“). Táto škodová udalosť bola riadne ohlásená žalovanému, tj. v poisťovni M. P.D., R..F.. X. C. T., u ktorého má poistený uzatvorené havarijné poistenie. Žalovaný uvedenú škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť č. XXXXXXXXXX. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poistený, t. j. U. Y., dal svoje poškodené motorové vozidlo SUZUKI SX4, EČV: X., rok výroby: 2008, opraviť v servise R. T. V., F..E..D.., tj. u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 1.951,94 eur s DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. XXXXX. Žalobcovi bolo oznámením o poistnom plnení zo dňa 15.01.2018 oznámené, že bolo dňa 12.01.2018 ukončené šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti Č.. XXXXXXXXXX predstavovala sumu vo výške 1.951,94 eur s DPH. Suma priznaná a uhradená žalovaným po odpočítaní spoluúčasti však bola vo výške iba 1.545,18 eur. Celková nepriznaná suma je vo výške 240,79 eur. Táto neuznaná suma vo výške 240,79 eur bola vlastníkom motorového vozidla SUZUKI SX4, EČV: X., rok výroby: 2008, ktorým je poistený, Marián Duhoň, postúpená na žalobcu, a to zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 21.02.2018. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: v zmysle zmluvných dojednaní poisťovňa hradí primerané náklady na opravu podľa kalkulácie nákladov obhliadajúceho technika spoločnosti F. s priznaním Nh opravárenských prác výške 20,00 eur s DPH. Výpočet výšky plnenia zo dňa 15.01.2018 z poistnej udalosti číslo: XXXXXXXXXX bol nasledovný: faktúrou za opravu vozidla číslo: XXXXX R. T. V., F..E..D.. bola vystavená suma 1 951,94 eur. Rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou predstavuje cenu karosárskej práce vo výške 23,62 eur, vedľajšie náklady v sume 8,08 eur, lakovacia práca v sume 89,81 eur, lakovací materiál v sume 119,28 eur, spolu priznaná suma 1 711,15 eur, po odpočítaní spoluúčasti 165,97 eur. Poistné plnenie tak bolo vo výške 1 545,18 eur. Skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámeniach o poistnom plnení, resp. vo výpočte poistného plnenia uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má poistený, resp. žalobca nárok. V zmysle § 797 ods.2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Servis pri oprave poškodených motorových vozidiel postupoval tak, aby motorové vozidlá boli z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlá spĺňali rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred škodovou, resp. poistnou udalosťou. V zmysle § 788 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. Poškodený riadne oznámil vyššie uvedenú poistnú udalosť a poskytol potrebné doklady týkajúce sa opravy poškodeného motorového vozidla, napriek tomu mu bolo poistné plnenie krátené. V Zmysle čl. IX ods. 1 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie W., za škodu vzniknutú poistnou udalosťou podľa typu poistenia A alebo B, poisťovňa poskytne poistné plnenie, v rozsahu nákladov v danom mieste, na uvedenie poškodeného alebo zničeného motorového vozidla do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného motorového vozidla, so zohľadnením dojednanej spoluúčasti, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty motorového vozidla v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou. K nároku z druhej poistenej udalosti uviedol že náklady na prácu sa vypočítajú s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom (vrátane DPH), ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. Pre porovnanie poukázal na cenníky mechanických, klampiarskych a lakovníckych prác v danom regióne pre daný typ motorového vozidla: Porsche Inter Auto Slovakia Košice - 46,20 eur /51,40 eur s DPH; • R. T. M. - 38,40 eur/43,20 eur s DPH; • Moris Slovakia Košice
- 28,00 eur/36,00 eur s DPH. Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle SUZUKI SX4 normohodinu vo výške 25,20 eur s DPH, čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi porovnateľná alebo výhodnejšia a nižšia cena, preto považuje za nedôvodne, že nebola uznaná cena práce v plnej výške. Zároveň kalkulácia žalovaného je stále predbežná, pričom likvidátori majú možnosť zasahovať a vstupovať do jednotlivých výpočtov, nakoľko môžu vkladať rôzne parametre. Preto si žalobca si týmto návrhom na vydanie platobného rozkazu uplatnil nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX vo výške 270,03 eur a z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX vo výške 240,79 eur, ktoré mu bolo neoprávnene krátené, čo predstavuje sumu 510,82 eur s príslušenstvom. Zároveň dodal, že ak žalovaný podá odpor, navrhol, aby predložil pri svojom prvom úkone celý likvidačný spis k poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX a k poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, z ktorých je zrejme, ako vykonával šetrenie. Žalovaný listom zo dňa 11.01.2018 oznámil, že dňa 08.01.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX. Keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas dostal sa do omeškania a žaloba si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania a to vo výške 5% ročne zo sumy 270,03 eur od 24.01.2018 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 240,79 eur od 28.01.2018 do zaplatenia.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 18.12.2018 platobný rozkaz sp. zn. 32Up/41/2018.
3. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný dňa 24.01.2019 odpor, v ktorom uviedol, že nárok žalobcu považuje v celom rozsahu za nedôvodný. Žalovaný uvádza, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Žalobca odôvodňuje svoj uplatňovaný nárok skutočnosťou, že dňa 13.11.2017 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle VW POLO, EČV: X. (ďalej len „MV 1“), ktoré v čase škodovej udalosti patrilo L. M., trvale V. F. X. U.L. XX/X, XXX XX X. O. Z. (ďalej len „poškodený 1“). Škodová udalosť mala byť ohlásená u žalovaného, ktorý ju mal zaregistrovať ako poistnú udalosť č. XXXXXXXXXX (ďalej len „škodová udalosť 1“). Vzhľadom na vzniknutú situáciu si mal dať poškodený 1 opraviť MV 1 u žalobcu, za čo mu žalobca vystavil faktúru č. XXXXX vo výške 1.015,26 eur s DPH (ďalej len „faktúra 1“). Prostredníctvom oznámenia o poistnom plnení zo dňa 11.01.2018 vyhotovenom žalovaným, bolo poškodenému 1 oznámené ukončenie šetrenia škodovej udalosti 1 a súčasne výpočet výšky plnenia v sume 579,23 eur (ďalej len „oznámenie o poistnom plnení 1“). Dňa 22.02.2018 malo dôjsť medzi poškodeným 1 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k uzatvoreniu zmluvy o postúpení časti pohľadávky, v zmysle ktorej malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky vo výške 270,03 eur s prísl., ktorá mala predstavovať časť pohľadávky poškodeného 1 voči žalovanému, predstavujúcu krátenú a nezaplatenú faktúru 1 vystavenú žalobcom (ďalej len „ZoPP 1“). Žalobca ďalej odôvodňuje svoj uplatňovaný nárok skutočnosťou, že dňa 16.11.2017 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle SUZUKI SX4, EČV: X. (ďalej len „MV 2“), ktoré v čase škodovej udalosti patrilo U. Y., V. E. XXXX/XX, XXX XX B. (ďalej len „poškodený 2“). Škodová udalosť mala byť ohlásená u žalovaného, ktorý ju mal zaregistrovať ako poistnú udalosť č. XXXXXXXXXX (ďalej len „škodová udalosť 2“). Vzhľadom na vzniknutú situáciu si mal dať poškodený 2 opraviť MV 2 u žalobcu, za čo mu žalobca vystavil faktúru č. XXXXX vo výške 1.951,94 eur s DPH (ďalej len „faktúra 2“). Prostredníctvom oznámenia o poistnom plnení zo dňa 15.01.2018 vyhotovenom žalovaným, bolo poškodenému 2 oznámené ukončenie šetrenia škodovej udalosti 2 a súčasne výpočet výšky plnenia v sume 1.545,18 eur (ďalej len „oznámenie o poistnom plnení 2“). Dňa 21.02.2018 malo dôjsť medzi poškodeným 2 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k uzatvoreniu zmluvy o postúpení časti pohľadávky, v zmysle ktorej malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky vo výške 240,79 eur s prísl., ktorá mala predstavovať časť pohľadávky poškodeného 2 voči žalovanému, predstavujúcu krátenú a nezaplatenú faktúru 2 vystavenú žalobcom (ďalej len „ZoPP 2“). Zároveň mal zato, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku v žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca mal v žalobnom návrhu v časti opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu škodovej udalosti 1 a 2, a ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodovej udalosti 1 a 2 zo strany poškodeného 1 a poškodeného 2. Žalobca údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku, postačujúce. V zmysle Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 3 Cdo 192/2004, z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-
právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Z uvádzaného rozhodnutia NS SR vyplýva, kedy ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aplikáciou uvádzaného judikátu na predmetné súdne konanie je toho právneho názoru, že v predmetnom konaní žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, a to z nasledovných dôvodov: poškodený 1 a 2 mali voči žalobcovi záväzky, ktoré spočívali v neuhradenej faktúre 1, resp. faktúre 2. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený 1 a 2 predstavovali subjekty, ktoré boli dlžníkmi žalobcu. Uvedené potvrdzuje a preukazuje práve žalobcom predložená faktúra 1, a 2, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený 1 a 2. V zmysle ustanovenia § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v aktuálnom znení (ďalej len „OZ“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia § 524 OZ vyplýva, že nakoľko poškodený 1 a 2 predstavovali dlžníkov žalobcu, nemohli so žalobcom platne uzatvoriť ZoPP 1, resp. ZoPP 2. Uzatvorením predmetnej ZoPP 1, resp. ZoPP 2 nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok poškodeného 1 a poškodeného 2 na žalobcu (nakoľko uvedené pohľadávky nikdy neuhradil a teda im nikdy ako pohľadávky nevznikli), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzkov poškodeného 1 a 2, ktoré v zmysle vystavenej faktúry 1 a 2 predstavujú práve pohľadávky ž žalobcu. Uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným 1 a 2 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok žalobcu, čo je v rozpore s citovaným zákonným ust. § 524 OZ. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. V zmysle Rozsudku NS SR sp. zn. 4Obo 20/2007 zo dňa 29. januára 2008: Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu ZoPP 1, resp. ZoPP 2 medzi poškodeným 1, resp. poškodeným 2 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom ZoPP 1, resp. ZoPP 2 bolo postúpenie pohľadávok zo strany poškodeného 1, resp. poškodeného 2, ktoré žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému 1 a 2 ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považuje takéto právne úkony podľa ustanovenia § 39 OZ za absolútne neplatné. Zároveň súčasne v predmetných zmluvách absolútnym spôsobom absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného 1 a 2 ako postupcu týkajúci sa postúpenia samotných pohľadávok. V predloženej ZoPP 1, resp. ZoPP 2 je pritom zo strany zmluvných strán uvedená len špecifikácia (nimi určenej a vymedzenej, podľa nášho právneho názoru neexistujúcej) pohľadávky, ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej zmluvy, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľa zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorým je prejav vôle postupcu postúpiť pohľadávku (resp. jej časť). Uvedením predmetných skutočností (špecifikácia a predmet ZoPP 1, resp. ZoPP 2) nemôže byť nahradený samotný prejav vôle postupcu.
4. Žalobca k podanému odporu uviedol, že pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, predstavuje krátené časti poistného plnenia, ktoré si uplatnili poškodení na základe uzatvorenej zmluvy o havarijnom poistení motorového vozidla so žalovaným a ktoré postúpili na žalobcu zmluvou o postúpení časti pohľadávky. Žalovaný krátil poistné plnenie podľa jeho názoru z dôvodu navýšenej ceny práce a lakovacieho materiálu a z dôvodu rozdiel medzi kalkuláciou a faktúrou žalobcu za opravu. Svoj postup ani v ním podanom odpore žiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnil, len sa odvolal na oznámenia o poistnom plnení so záverom, že podľa jeho názoru, sú akékoľvek ďalšie nároky žalobcu nepreukázané. V zmysle ustanovenia § 799 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah
jeho povinnosti plniť. Podľa ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, poistné plnenie možno znížiť iba pri vedomom porušení povinností uvedených v odsekoch 1 a 2, ktoré majú podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, zároveň dojednania v poistných podmienkach nesmú odporovať danému ustanoveniu. Z uvedeného je zrejmé, že k naplneniu dôvodov krátenia musia byť obligatórne a kumulatívne splnené nasledujúce podmienky: 1. vedomé porušenie povinností - jedná sa o také porušenie povinnosti, ak ten, komu je povinnosť uložená, túto povinnosť nesplní, hoci ju poznal alebo musel poznať, a nesplnil ju napriek tomu, že ju vzhľadom na okolnosti prípadu mohol splniť. Či išlo o vedomé porušenie povinností a či v dôsledku toho nastali uvedené následky, musí preukázať poistiteľ, tj. žalovaný. 2. podstatný vplyv - porušenie povinnosti malo rozhodujúci význam spomedzi príčin, ktoré spôsobili vznik poistnej udalosti a tým aj rozsah jej následkov. Nestačí preukázať, že medzi porušením povinnosti a poistnou udalosťou existuje príčinná súvislosť, je potrebné preukázať, že táto príčinná súvislosť mala podstatný vplyv. 3. vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. 4. medzi porušením uvedených povinností a vznikom poistnej udalosti (zväčšením rozsahu jej následkov) je daná príčinná súvislosť. Ak žalovaný kráti poistné plnenie, jeho konanie musí mať oporu v poistných podmienkach alebo v zákone, nemôže sa jednať o svojvôľu žalovaného, o subjektívny názor. Z uvedeného je zrejmé, že konaním žalobcu resp. jeho právnych predchodcov, nedošlo a ani nemohlo dôjsť k žiadnemu porušeniu jeho povinností a naplneniu skutkovej podstaty ustanovenia § 799 OZ, ktoré by tak odôvodňovalo postup žalovaného, tj. krátenie poistného plnenia. Žalovaný nemôže krátiť poistné plnenie svojvoľne, na základe svojej subjektívnej vôle a názoru, ale svoje konanie musí riadne preukázať a zdôvodniť. Je zrejmé, že daným konaním - neodôvodneným, nedôvodným krátením poistného plnenia samotný žalovaný popiera zmysel a účel poistenia. K aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že neplatnosť zmlúv o postúpení pohľadávky žalovaný vo svojom odpore namieta a to z dôvodu neplatnosti zmlúv o postúpení časti pohľadávky, nakoľko podľa právneho názoru žalovaného sú poškodení zo škodových resp. poistných udalostí dlžníkmi žalobcu. Žalovaný v podanom odpore prezentuje poškodených ako dlžníkov žalobcu, čo odôvodňuje tým, že poškodení neuhradili pohľadávku (faktúru za opravu poškodeného motorového vozidla), ktorú v neuhradenej a krátenej časti postúpili zmluvou o postúpení časti pohľadávky na žalobcu. Uvedené poprel a uviedol že pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, predstavuje nárok na poistné plnenie od žalovaného. V zmysle § 797 odsek 2 OZ, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Nárok na poistné plnenie vzniká okamihom vzniku poistnej udalosti. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej, resp. poistnej udalosti. Z vyššie uvedeného ustanovenia zákona teda nevyplýva, že by právo na poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď poškodený preukáže poisťovni finančné dopady rizika, t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Žalovaný časť poistného plnenia už poškodenému resp. žalobcovi poukázal, kedy skutočnosť, že poškodený pohľadávku - faktúru nikdy neuhradil nepovažoval za rozporuplnú, resp. takú, ktorá by zakladala neplatnosť nároku na vyplatenie poistného plnenia. Z vyššie uvedeného ustanovenia zákona taktiež nevyplýva, že by právo na poistné plnenie alebo na náhradu škody vzniklo až vtedy, keď poškodený preukáže poisťovateľovi finančné dopady rizika, t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Ak by tomu tak bolo, zákonodarca by vyslovene takúto požiadavku precizoval v základnom hmotnoprávnom predpise súkromného práva
- Občianskom zákonníku. Ak by poistení alebo poškodení z poistných udalostí museli najprv uhradiť náklady a tak žiadať preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného poistenia. Dané vyplýva nie len z Občianskeho zákonníka, ale z celospoločenského záujmu a aj z logického, či systematického výkladu. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že výklad, ktorým žalovaný dospel k záveru, že poškodení (resp. poistení) sú dlžníkom žalobcu, je nesprávny, bez opory v zákone, a ktorý zároveň popiera logicky, spravodlivý výklad právnych predpisov a aj samotnú prax poisťovní v obdobných konaniach. dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.“ Ak žaloba neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, má vady o ich odstránenie súd sa pokúsi. K nedostatok náležitostí žaloby uviedol, že na základe podanej žaloby, súd vydal platobný rozkaz, pričom však nepovažoval za potrebné vyzývať nás ako zástupcu žalobcu na doplnenie skutočností, ktorých absenciu žalovaný namieta. Pravdivé a úplne opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Žalobca zrozumiteľne a určito opísal okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový stav. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku - nároku na poistné plnenie v tomto prípade, sú jednoznačné a konkrétne, pričom nie je možné, dôjsť k zámene s iným skutkom. Škodová udalosť, resp. škodové udalosti sú v žalobe špecifikovane dostatočne jasne, zrozumiteľne a bez možnosti omylu s inými škodovými udalosťami, kedy je v žalobe uvedené, kedy došlo k škodovým
udalostiam, aké motorové vozidla boli v ich dôsledku poškodené, aj pod akým číslom dané škodové udalosti žalovaný zaregistroval. Pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným predstavuje nárok vyplývajúci z poistného plnenia. Nárok uplatnený v tomto konaní vznikol krátením časti poistného plnenia, ktoré si uplatnil poistený na základe uzatvorenej zmluvy o havarijnom poistení motorového vozidla so žalovaným.
5. Okresný súd Banská Bystrica na návrh žalobcu vec postúpil tunajšiemu súdu ako vecne a mieste príslušnému súdu na prejednanie podľa § 13 v spojení s § 14 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
6. Prvoinštančný súd vydal v danom spore rozsudok pre zmeškanie žalovaného sp. zn. 7C-3-2019-110 dňa 22.08.2019. Dňa 18.02.2020 súd vydal opravné uznesenie 7C/3/2019-153 a dňa 19.05.2020 vydal opravné uznesenie sp. zn. 7C/3/2019-183. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd a to uznesením sp. zn. 20Co/28/2020-189 zo dňa 25.05.2021, ktorým zrušil rozsudok v spojení s opravným uznesením a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil okrem iného aj tým, že je potrebné upriamiť pozornosť na rozhodnutie Ústavného súdu SR v uznesení sp. zn. I. ÚS 233/2019, podľa ktorého len formalistický výklad ustanovení o rozsudku pre zmeškanie žalovaného, nie je žiadúci. Podľa názoru Ústavného súdu SR je návrh na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného potrebné posudzovať vždy vzhľadom na konkrétne okolnosti sporu. Vychádzať len z gramatického výkladu zákona by mohlo dospieť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Z vysloveného záveru ÚS SR vyplýva, že ani v prípade, ak sú kumulatívne splnené všetky formálne zákonné predpoklady, súd nemusí vydať rozsudok pre zmeškanie žalovaného. Odvolací súd v závere uviedol, že na základe vyššie uvedeného neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to faktúrou č. XXXXX, XXXXX, cenníkom servisných služieb spoločnosti R. T., registráciou nových osobných vozidiel v období september 2011, dojednaniami poistenia W., oznámením žalobcu zo dňa 15.01.2018, oznámením žalobcu zo dňa 17.01.2018, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.08.2018 medzi žalobcom a U. Y., zmluvou o postúpení pohľadávok medzi žalobcom a L. M., výsluchom žalobcu.
8. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav veci:
9. Faktúrou č. XXXXX zo dňa 28.11.2017 žalobca fakturoval poškodenému L. M. za náhradné diely, materiál režijný, karosárske práce, lakovnícke práce a lakovnícky materiál spolu na sumu 1.015,26 eur za opravu vozidla Volkswagen Polo X.. Faktúra bola splatná dňa 08.12.2017.
10. Faktúrou č. XXXXX zo dňa 30.11.2017 žalobca fakturoval poškodenému U. Y. za náhradné diely, materiál režijný, karosárske práce, vedľajšie náklady vrátane materiálu, lakovnícke práce a lakovnícky materiál spolu na sumu 1.951,94 eur za opravu vozidla Suzuki SX4 X.. Faktúra bola splatná dňa 10.12.2017.
11. Z oznámenia o poistnom plnení k poistnej škodovej udalosti poškodeného L. M. zo dňa 11.01.2018 vyplýva, že bolo mu priznané poistné plnenie vo výške 579,23 eur. V poznámkach, ktoré sú dopísané rukou je uvedené, že mu nebola priznaná náhrada za snímače.
12. Z oznámenia o poistnom plnení k poistnej škodovej udalosti poškodeného Y. U. zo dňa 15.01.2018 vyplýva, že mu bolo priznané poistné plnenie vo výške 1.545,18 eur. Rukou je tam dopísané číslo 240,79 eur, pričom dovysvetlenie k tejto sume uvedené nie je.
13. Zo zmluvy o postúpení časti pohľadávky uzavretej medzi postupcom U. Y. dňa 27.02.2018 a postupníkom - R. T. V. F..E..D.. vyplýva, že postupca prehlásil, že má voči dlžníkovi M. P. pohľadávku vo výške 240,79 eur. Táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu č. XXXXX, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla, ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX. Predmetom tejto zmluvy je bezodplatné postúpenie nezaplatenej časti pohľadávky vo výške 240,79 eur s prísl., čo predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou 1.951,94 eur a škodou reálne zaplatenou dlžníkom 1.545,18 eur z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou. Ide o zmluvu zo dňa 21.2.2018, ktorá je podpísaná postupcom a postupníkom.
14. Zo zmluvy o postúpení časti pohľadávky uzavretej medzi postupcom L. M. R. P.M. R. T. V. F..E..D.. vyplýva, že postupca má voči dlžníkovi M. P. pohľadávku vo výške 270,03 eur. Táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu č. XXXXX, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla, ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX. Predmetom tejto zmluvy je bezodplatné postúpenie nezaplatenej časti pohľadávky vo výške 270,03 eur s prísl., čo predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou 1.015,26 eur a škodou reálne zaplatenou dlžníkom 579,23 eur z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou. Ďalej je tam rukou dopísané, že spoluúčasť 166,- eur vyplatená. Ide o zmluvu zo dňa 22.2.2018, ktorá je podpísaná postupcom a postupníkom.
15. V zápise o obhliadke poškodeného motorového vozidla zo dňa 15.11.2017 od spoločnosti F. sa uvádza, že vozidlo VW Polo ečv. X. U. - L. M. bolo dňa 13.11.2017 poškodené: lišta zadného nárazníka, zlomený parkovací cúvací senzor, a poškodený spodný spoiler.
16. Uznesením zo dňa 18.03.2019 súd vyzval strany podľa § 153 a 154 Civilného sporového poriadku, aby navrhli a predložili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žiadna zo strán sporu žiadne nové dôkazy nenavrhla.
17. Právny zástupca žalobu na pojednávaní uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vyplatenia sumy 510,82 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 270,03 eur od 24.01.2018 do zaplatenia, 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 240,79 eur od 28.1.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania v 100 % rozsahu. Predmetom konania sú krátené časti poistných plnení, na ktoré si uplatnil nárok poškodený na základe zmluvy o havarijnom poistení, ktoré mali uzavreté so žalovaným, pričom tieto nároky postúpili na žalobcu. Žalovaný krátil poistené plnenie z dôvodu pri prvej poistnej udalosti, že na cenu prác normohodín bolo priznané vo výške 20,- eur na normohodinu, zatiaľ čo žalobca ako autoservis si za prácu 1 normohodinu účtoval cenu 21,- eur. So žalobným návrhom boli predložené aj cenníky iných autoservisov, ktoré preukazujú, že cena prác pre daný typ motorového vozidla v danom regióne je v oveľa vyššej výške, než priznal žalovaný a dokonca je aj vyššia, než si účtoval samotný žalobca. Taktiež aj vo Všeobecných poistných podmienkach samotného žalovaného je uvedené, že pri poskytnutí poistného plnenia poisťovňa poskytne poistné plnenie, pričom v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovňach SR. Žalovaný len na základe nejakého vlastného uváženia, ktoré zatiaľ ničím nepredložil ani nijak nepreukázal usúdil, že cena práce je pre neho len vo výške 20,- eur, pričom predloženými cenníkmi bolo práve preukázané, že cena práce, ktorá je obvyklá pre opravu daného typu motorového vozidla v danom regióne je v oveľa vyšších výškach. Tým si vlastne žalobca účtoval cenu, ktorá je obvyklá a primeraná pre opravu daného typu motorového vozidla. Žalobca, resp. jeho právny predchodca ako poistený neporušil žiadnu svoju povinnosť ani sa nedopustil sa žiadneho konania, ktoré by bolo v rozpore so všeobecnými poistnými podmienkami a preto tu nie je daná legálnosť krátenia poisteného plnenia zo strany žalovaného. Pokiaľ ide o druhú poistnú udalosť, v ktorej taktiež žalovaný krátil plnenie, ktoré je predmetom tohto konania, bol podľa vyjadrenia žalovaného priznaný len jeden snímač, čiže bola spolu krátená suma 270,03 eur. Z oznámenia o poistnom plnení zároveň žalovaný uviedol, že náklady na opravu sa porovnávajú s kalkulačným programom na opravu. Nie je však zrejmé, o aký kalkulačný program ide, a ani či bola nejaká kalkulácia vypracovaná, nakoľko zo strany žalovaného nebolo absolútne nič predložené. Ani v tomto prípade si poistený neporušil žiadne svoje povinnosti a tak nie je naplnený predpoklad krátenia poistného, ako to upravuje § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalovaný vo svojom odpore namietal aj aktívnu vecnú legitimáciu z dôvodu neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ale táto otázka, resp. takéto námietky boli už riešené Krajským súdom v Košiciach, ktorý vyslovil platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a zároveň neopodstatnenosť námietok v konaní. Tieto konania boli na Krajskom súde pod sp.zn. 3Cob/31/2018, 4Cob/60/2017 a 4Cob/111/2018 a 4Cob/31/2018.
18. Právny zástupca žalovaného, ani žalovaný sa na pojednávanie nedostavili. Žalovaný žiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti a aby súd žalobu zamietol.
19. Podľa § 788 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná
zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. 20. V zmysle § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
21. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
22. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
23. Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť (§ 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka).
24. Podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.
25. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
26. Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.
27. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
29. V zmysle § 3 naradenia výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
30. Podľa § 420 ods. 1 Občianského zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
31. Podľa § 420a ods. 1 Občianského zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.
32. Podľa § 427 ods. 1 Občianského zákonníka (ďalej len „OZ“), fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky
33. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
34. Podľa § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
35. Podľa § 524 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
36. Podľa § 153 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
37. V zmysle § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
38. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 zákona o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona o PZP“), poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
39. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
40. V zmysle § 11 ods. 8 zákona o PZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
41. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že nárok žalobcu je dôvodný a preukázaný.
42. Žalobca si v konaní uplatnil dva nároky. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že k týmto škodovým udalostiam došlo a že na vozidlách poškodených bola spôsobená škoda. Táto skutočnosť bola preukázaná jednak z listinných dôkazov a taktiež zo zápisu o ohliadke. Spornou skutočnosťou medzi stranami sporu je otázka aktívnej legitimácie žalobcu a výška škody.
43. Vzhľadom na procesnú obranu žalovaného sa zaoberal námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorú žalovaný vyvodzoval z toho, že poškodený nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky, nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla.
44. Podľa okresného súdu zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.02.2018 a 22.02.2018, ktoré uzatvorili poškodení ako postupcovia so žalobcom ako postupníkom vyplýva, že došlo k postúpeniu pohľadávok - nárokov na náhradu škody predstavujúcej krátenú a nezaplatenú časť faktúry č. XXXXX R. Č.. XXXXX, ktoré boli vystavené za opravu motorových vozidiel, ktoré boli poškodené v dôsledku poistnej udalosti Č.. XXXXXXXXXX R. Č.. XXXXXXXXXX. Suma nároku č. 1 z poistnej udalosti Č.. XXXXXXXXXX predstavovala rozdiel medzi reálnou škodou 1.015,26 eur, spolúčasťou vo výške 166,00 eur a škodou reálne zaplatenou žalovaným 579,23 eur, t.j. sumu 270,03 eur. Suma nároku č. 2 z poistnej udalosti Č.. XXXXXXXXXX predstavovala rozdiel medzi reálnou škodou 1.951,94 eur, spolúčasťou vo výške 165,97 eur a škodou reálne zaplatenou žalovaným 1.545,18 eur t.j. sumu 240,79 eur. Okresný súd
dospel k záveru, že žalobca ako postupník je aktívne vecne legitimovaný v konaní, keď došlo k platnému postúpeniu pohľadávky poškodenej P.. M. R. P.. Y. podľa § 524 OZ. Jednalo sa o bezodplatné postúpenie nezaplatenej časti pohľadávky - nároku na náhradu škody. Zákon takéto postúpenie nevylučuje ani nezakazuje, a preto obrana žalovaného, ktorá spočíva v tom, že nedošlo k úhrade časti tejto faktúry, je nedôvodná. Zmluva bola uzavretá slobodne a vážne, bez skutkového a právneho omylu, nie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, čo preukazujú aj podpisy strán na predmetnej zmluve. Okresný súd dospel preto k záveru o nedôvodnosti procesnej obrany žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Zmluvu o postúpení pohľadávky súd prvej inštancie vyhodnotil ako platný právny úkon podľa § 524 ods. 1 OZ. Podľa okresného súdu dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie ( obdobne rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici 43Cob/16/2021).
45. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, má súd za to, že žalobca je v konaní aktívne legitimovaný.
46. Spornou skutočnosťou medzi stranami sporu nie je ani výška resp. samotná čiastočná úhrada poistných plnení.
47. Spornou sa stala výška nároku na náhradu škody. Žalobca výšku škody preukazoval faktúrou č. XXXXX na sumu 1.051,26 eur a faktúrou č. XXXXX na sumu 1.951,94 eur s popisom prác a materiálu a ich ceny. Cenu účtovaných prác zdokladoval aj cenníkom prác. Tým žalobca dostatočne preukázal výšku škody a spôsob jej výpočtu. Táto cena bola stanovená autoservisom, nie osobou, ktorá sa nezaoberá takouto činnosťou. Naopak žalovaný v tomto smere nepredložil súdu žiadne dôkazy o krátení, resp. znížení plnenia. Túto skutočnosť žiadnym spôsobom neozrejmil a nešpecifikoval. Toto krátenie bez uvedenia dôvodov iba vyplýva z oznámenia o ukončení šetrenia poistnej udalosti, ktoré k žalobe doložil žalobca bez uvedenia dôvodov krátenia. Súd mal preto zato, že žalobca žalobu dostatočne odôvodnil, predložil dôkaz, ktorý odôvodňuje žalobu a to faktúru. Krátenie plnenia žalovaným nebolo preukázané, nie je preskúmateľné. Je preto možné konštatovať, že v tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno.
48. Z § 11 ods. 7 zákona o PZP vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostane do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení aj úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súd zastáva názor, že ustanovenie § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z.z. má povahu sankcie za nesplnenie povinnosti uvedenej v § 11 ods. 7 citovaného zákona poisťovateľom a má pôsobiť aj preventívne na to, aby poisťovateľ prešetril škodovú udalosť a oznámil poškodenému výsledok tohto šetrenia a rozsah poistného plnenia v určenej lehote. Pokiaľ poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti - v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania.
49. Z § 11 ods. 7 zákona o PZP vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostane do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení aj úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súd zastáva názor, že ustanovenie § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z.z. má povahu sankcie za nesplnenie povinnosti uvedenej v § 11 ods. 7 citovaného zákona poisťovateľom a má pôsobiť aj preventívne na to, aby poisťovateľ prešetril škodovú udalosť a oznámil poškodenému výsledok tohto šetrenia a rozsah poistného plnenia v určenej lehote. Pokiaľ poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti - v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania. Žalobca si uplatnil voči žalovanému škodu vo výške 270,03 eur pre prvý nárok a škodu 240,79 eur pri druhom nároku. Tieto škody žalobcovi neuhradil, a preto je v omeškaní, a preto je povinný uhradiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 270,03,- eur od 24. 01. 2018 do zaplatenia, a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 240,79,- eur od 28. 01. 2018 do zaplatenia.. Šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX bolo ukončené dňa 08.01.2018 a poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX bolo ukončené dňa 12.01.2018, a teda podľa § 11 ods. 7 PZP je žalovaný v omeškaní s úhradou škody od 24.01.2018 pri prvom nároku a 28.01.2018 pri druhom nároku. V zmysle § 3 naradenia výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
50. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a uvedené skutočnosti súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi istinu 510,82 eur a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 270,03 eur od 24. 01. 2018 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 240,79 eur od 28.01.2018 do zaplatenia.
51. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
52. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
53. Keďže žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.