Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5Pc-25-2021.pdf
PDF · 137.88 KB
No categories available
5Pc/25/2021
Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci navrhovateľky: D. Q., T.. B., N..XX.XX.XXXX, C. A. E. Č.. XX, XXX XX E. zast. JUDr. Marošom Džukom, advokátom so sídlom Kalinčiakova 871/6, 093 01 Vranov nad Topľou, proti odporcovi: J. Q., N.. XX.XX.XXXX, C. A. E. Č.. XX, XXX XX E., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
Navrhovateľke sa nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Tunajšiemu súdu bolo dňa 21.10.2021 doručené podanie navrhovateľky, označené ako „ Návrh na rozvod manželstva, Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia“.
2. Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v znení „Súd ukladá odporcovi Q. Q., N.. XX.XX.XXXX, A. E. Č.. XX, XXX XX E., aby nevstupoval dočasne do domu, v ktorom býva navrhovateľka D. Q., T.. B., N.. XX.XX.XXXX, C. A. E. Č.. XX, XXX XX E.. Zákaz sa týka nehnuteľnosti, rodinného domu Cabov č. XX, XXX XX E. P. k nemu prislúchajúcim pozemkom nachádzajúcim sa v katastrálnom území E., obec E., okres M. N. C., parcela C-KN XXX, o výmere 580 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcela KN C XXX o výmere 2442 m2, druh pozemku orná pôda a parcela C-KN XXX o výmere 113 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie. Súd zároveň zakazuje odporcovi priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 m.“
3. V návrhu žalobkyňa uviedla, že zo žalobcom sú manželmi, pričom manželstvo uzavreli dňa 16.07.1988 v B. W. a je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu B. W., vo zväzku 5, ročník 1988, na strane 126, pod poradovým číslom 14. Z manželstva nepochádzajú žiadne maloleté deti. Manželstvo bolo od počiatku problematické, avšak čiastočne si plnilo svoje funkcie. Z tohto manželstva pochádzajú tri toho času plnoleté deti : R. Q., N.. XX.XX.XXXX, J. Q., N.. XX.XX.XXXX P. V.Á. Q., N.. XX.XX.XXXX. Vážne manželské problémy začali medzi účastníkmi konania vznikať zhruba od roka 2014, kedy odporca požíval alkoholické nápoje už v neúnosnej miere, začal byť agresívny voči navrhovateľke, opakovane verbálne aj fyzicky útočil na navrhovateľku. V tom čase však v jednej domácnosti ešte prebývali aj niektoré z detí, ktoré fyzickým útokom odporcu zabránili. V roku 2019 bola z dôvodu vyhrážania sa odporcu synovi privolaná rýchla záchranná služba a polícia, pričom odporcovi bol v rámci trestného konania následne zakázaný vstup do rodinného domu v E. Č.. XX po dobu 10 mesiacov, kedy sa odporca zdržiaval u svojej mamy na adrese E. Č.. XX a zároveň bola odporcovi uložená povinnosť zdržať sa požívania alkoholických nápojov. Táto vec bola vedená pred Okresným súdom M. N. C. pod sp. zn. 13T/12/2020. Opätovne bola privolaná pre správanie sa odporcu navrhovateľkou hliadka policajného zboru v máji 2021, a to z toho dôvodu, že sa odporca opäť pod vplyvom alkoholu vyhrážal navrhovateľke, verbálne na ňu útočil, vulgárne jej nadával a opakovane ju vyhadzoval z domu. Táto vec
bola vyhodnotená ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a bola predložená na prejednanie na Okresný úrad Odbor všeobecnej a vnútornej správy vo M. N. C..
X. Navrhovateľka ďalej poukázala na ust. § 324 ods. 1, ods. 2 zákona 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ako aj na ustanovenia § 352 ods. 2 písm. e, písm. f), písm. h) CSP.
5. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa navrhovateľka domáha toho, aby bola odporcovi uložená povinnosť dočasne nevstupovať do domu v ktorom býva v E. č. domu XX, keďže sa odporca naďalej správa tak, ako to je popísané vyššie a navrhovateľka má obavu, aby sa jeho konanie po podaní návrhu na rozvod nezintenzívnilo. Keďže deti už viac nebývajú v spoločnej domácnosti, je navrhovateľka bez bezprostrednej ochrany pred útokmi odporcu. Preto považuje za potrebné čo najviac eliminovať možnosť, aby mohol odporca navrhovateľku napadnúť a aby spoločnú domácnosť čo najskôr opustil. Zároveň navrhla, aby súd vo vydanom neodkladnom opatrení, uložil odporcovi zákaz priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov z vyššie uvedených dôvodov.
6. K návrhu navrhovateľka predložila potvrdenie č. 109.21/1997 zo dňa 19.04.2021 Okresného riaditeľstva policajného zboru vo Vranove nad Topľou, odboru poriadkovej polície, obvodné oddelenie policajného zboru, Nemocničná 578/4, Vranov nad Topľou vyplýva, že navrhovateľka podala dňa 19.04.2021 oznámenie o fyzickom a verbálnom napadnutí zo strany manžela J. Q..
7. Zároveň navrhovateľka predlžila upovedomenie Okresného riaditeľstva policajného zboru vo Vranove nad Topľou, odbor poriadkovej polície, obvodné oddelenie policajného zboru, Nemocničná 578/4, Vranov nad Topľou, ktorým bolo navrhovateľke oznámené, že vec týkajúca sa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa §49 ods. 1 písm. e) zák.č. 372/1990 o priestupkoch, ktorú oznámila na obvodné oddelenie policajného zboru vo Vranove nad Topľou dňa 19.04.2021 bola pod číslom ORPZ -VT - OPP3
- 158/2021 - P predložená na prejednanie Okresnému úradu, Odboru všeobecnej vnútornej správy vo Vranove nad Topľou podľa § 60ods. 3písm.d) zák.č. 372/1990 o priestupkoch.
8. Navrhovateľka žiadala pripojiť spis Okresného súdu Vranov nad Topľou pod sp. zn. 13T/12/2020.
9. Z pripojeného trestného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 13T/12/2020 bolo zistené, že uznesením č.k. 13T/12/2020-213 podľa § 241 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku v spojení s § 214 ods. 1 Trestného poriadku bola vec obvineného J. Q., N.. XX.XX.XXXX postúpená Okresnému úradu Vranov nad Topľou, odbor všeobecnej vnútornej správy, nakoľko nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom.
10. Súd si následne krátkou cestou vyžiadal správu od Okresného úradu vo Vranove nad Topľou, odbor všeobecnej vnútornej správy, prípadne predloženie rozhodnutí tákajúcich sa protiprávnych konaní odporcu.
11. Ako vyplýva z predloženého Záznamu o odložení veci z 13.8.2020 Okresný úrad Vranov nad Topľou, odbor všeobecnej vnútornej správy, číslo spisu: OU - VT - OVVS - 2020/008091 - 2, číslo priestupku: 2020/785-2 dňa 13.08.2020 podľa § 66 ods. 2 písm.a) zák. č. 372/1992 o priestupkoch v znení neskorších predpisov odložil priestupkovú vec priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť podozrivý J. Q., N.. XX.XX.XXXX, A. E. Č.. XX, Y.. M. N. C., nakoľko došlé oznámenie (ust. § 67 ods. 2) neodôvodňuje začatie konania o priestupku. V predmetnom zázname ďalej uviedol, že po preskúmaní podkladov vyšetrovacieho spisového materiálu ČVS:ÔRP-502/VT-VT-20l9, a súdneho spisu č. 13T/T2/2020, ako aj z právoplatného Uznesenia Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 13T/12/2020 zo dňa 20.5.2020 správny orgán zistil, že Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou po preskúmaní obžaloby v trestnej veci proti obvinenému J. Q., N.. XX.XX.XXXX pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na §139 písm. c) Trestného zákona rozhodol podľa § 241 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku v spojení s § 214 ods. 1 Trestného poriadku vec obvineného J. Q., nar. XX.XX.XXXX M. M. N. C., C.. A. E. Č.. XX, Y.. M. N. C.Ľ. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 písm. c) trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 28.10.2019 o 20:45 hod. v rodinnom dome č. XX M. Y. E., Y. M. N. C., v priestoroch kuchyne, pod vplyvom alkoholu po
predchádzajúcich slovných nezhodách s poškodeným - synom J. Q.P. ml. sa tomuto opakovane slovne vyhrážal, že zoberie nôž a zabije ho, že ho podreže, kde potom poškodený vychádzal z kuchyne do obývacej izby, prepojených klenbou, na čo obvinený pristúpil k poškodenému, chytil ho zozadu za chrbát, následne poškodený odskočil, otočil sa, v dôsledku čoho obvinený spadol na zem, kde toto konanie obvineného vzbudilo u poškodeného J. Q. V.., N.. X.X.XXXX, C.. A. E. Č.. XX, Y.. M. N. C., dôvodnú obavu o jeho život a zdravie, že tieto hrozby obvinený uskutoční postúpil Okresnému úradu Vranov nad Topľou, odbor všeobecnej vnútornej správy, nakoľko nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom. K predmetnému skutku malo dôjsť v kuchyni rodinného domu, kde sa v tom čase nachádzali len obvinený a poškodený. Obvinený J. Q. st. spáchanie skutku popiera, potvrdil však aj ostatnými členmi rodiny - svedkov, uvádzané konflikty v rodine, samotný obvinený uviedol, že s poškodeným vôbec nekomunikuje, priznal požitie alkoholu v predmetný deň. Na druhej strane poškodený J. Q. ml. popísal konanie obvineného tak, ako je uvedené aj vo vyššie uvedenej skutkovej vete. Taktiež uviedol, že obvinený asi dva roky intenzívnejšie pije a keď je opitý, je agresívnejší. Svedkami udalosti mali byť manželka podozrivého D. Q. a manželka poškodeného - oznamovateľa B. Q.. Svedkyňa B. Q., manželka oznamovateľa J. Q. ml., okrem iného uviedla, že v čase skutku bola doma, kde nebola priamym svedkom skutku, ale počula, že sa v dome hádajú J. Q. st. s jej manželom J. Q. ml., kde však nerozumela obsahu hádky. Uviedla, že J. Q. st. má už dlhšiu dobu problémy s alkoholom, potom je agresívny, háda sa. Svedkyňa D. Q., manželka obvineného, zasa uviedla, že obvinený sa stále s niekým háda, že v minulosti sa vyhrážal, že podpáli dom, upije sa k smrti, že keď je opitý vyháňa každého z domu, no keď je triezvy, tak sa správa normálne. Čo sa týka predmetného skutku, okrem iného uviedla, že z miestnosti obývacej izby, kde sa nachádzala, iba počula hádku medzi manželom a synom J.. Nešla sa tam pozrieť. Bola len vo svojej izbe a preto nevie, čo sa dialo. Ďalšia skupina príbuzných obvineného, ktorí neboli priamymi svedkami skutku a ktorí sa vyjadrovali k vzťahom a pomerom v ich rodine a to jeho dcéra R. Q. P. B. V. Q.P. uviedli vo svojich výpovediach, že je pravdou, že obvinený si vypije, no nikdy vtákom stave nebol agresívny a nie je ani konfliktný, nevyvoláva hádky. Dcéra obvineného tiež uviedla, že obvinený začal viac piť po nasťahovaní sa poškodeného s manželkou do domu a s tým súvisiaceho zhoršenia vzťahov medzi poškodeným a obvineným. Syn obvineného poukázal aj na tú skutočnosť, že poškodený sa v minulosti venoval bojovým športom a práve preto by ani nemal problémy prípadne obvineného spacifikovať. O nekonfliktnej osobe obvineného vypovedal aj jeho brat V. Q., uviedol, že obvinený nie je násilný, ani keď si vypije a taktiež sused V. N., ktorý vypovedal, že obvinený, keď si vypil, nebol agresívny, ani sa nikomu nevyhrážal ani nikdy nikoho nenapadol, pričom aj manželka svedka, V. N. vypovedala, že aj keď obvinený alkohol požíval, neprejavoval agresivitu a že problémy v rodine obvineného nastali odkedy sa oženil poškodený. Sestra obvineného V. Z. zasa uviedla, že obvinený sa jej v minulosti sťažoval na spolužitie s poškodeným, mal jej dokonca uviesť, že ho poškodený bije, že ho vyhadzuje z domu. Skutočnosť o požívaní alkoholických nápojov obvineným je preukázaná aj znaleckým posudkom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Alfonza Porvažníka, ktorý u obvineného konštatoval syndróm závislosti od alkoholu v 3. vývojovom štádiu, ku ktorej závislosti je obvinený nekritický a bagatelizuje ju. Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obvinený nebol doposiaľ súdne trestaný. Priestupkovo bol postihnutý štyrikrát, ale jednalo sa o priestupky na úseku cestnej dopravy a na úseku zbraní a streliva, ktorý súvisel s nesplnením povinnosti pri zániku platnosti zbrojného preukazu. Správny orgán z predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že existuje rozpor medzi tvrdeniami oznamovateľa J. Q. ml. a podozrivého J. Q. st., ktorý pri svojej výpovedi dňa 29.10.2019 poprel, že by sa mal vyhrážať zabitím svojmu synovi J. Q. ml. Obidve vypočuté svedkyne protiprávne konanie podozrivého J. Q. st. nepotvrdili, nakoľko obidve uviedli, že sa v čase skutku nachádzali v dome, no neboli priamym svedkom skutku. Na základe toho, že je rozpor vo výpovediach oznamovateľa J. Q. ml. a podozrivého J. Q.Č. st. a ani v rámci prípravného konania sa nepodarilo zistiť skutočnosti o tom, že podozrivý J. Q. sa skutku zo dňa 28.10.2019 naozaj dopustil a to tak, ako to uvádza oznamovateľ J. Q. ml., a keďže žiadne relevantné dôkazy, ktoré by podporili záver o opodstatnenosti podozrenia neexistujú a neexistuje ani žiaden svedok, ktorý by tvrdenia oznamovateľa J. Q. ml. potvrdil, správny orgán podľa ust. § 66 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch danú priestupkovú vec odložil záznamom bez toho, aby začal konanie o priestupku.
12. Súd si krátkou cestou vyžiadal tiež správu od Okresného úradu vo Vranove nad Topľou, odbor všeobecnej vnútornej správy, týkajúcu sa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa §49 ods. 1 písm. e) zák.č. 372/1990 o priestupkoch, ktorú oznámila navrhovateľka na obvodné oddelenie policajného zboru vo Vranove nad Topľou dňa 19.04.2021 bola pod číslom ORPZ -VT - OPP3 - 158/2021
- P, a ktorá bola odstúpená Okresnému úradu, Odboru všeobecnej vnútornej správy vo Vranove nad Topľou na prejednanie priestupku.
13. Ako vyplýva z predloženého Záznamu o odložení veci z 20.5.2021 Okresný úrad Vranove nad Topľou, odbor všeobecnej vnútornej správy, číslo spisu: OU - VT - OVVS - 2021/005987 - 2, číslo priestupku: 2021/182 dňa 20.05.2021 odložil podľa §66 ods. 2 písm. a) zák. č. 372/1992 o priestupkoch v znení neskorších predpisov priestupkovú vec priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. e). ktorého sa mal dopustiť podozrivý J. Q., N.. XX.XX.XXXX, A. E. XX, tým, že dňa 19.4.2021 okolo 19.00 hod. v mieste trvalého bydliska mal vulgárne vynadať D. Q., že je kurva, piča a všade rozťahuje nohy, a následne ju mal fyzicky napadnúť tým spôsobom, že do nej sotil oboma rukami, nakoľko došlé oznámenie / § 67 ods. 2 / neodôvodňuje začatie konania o priestupku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní podkladov priestupkového spisu Okresného riaditeľstva PZ vo Vranove nad Topľou, odbor poriadkovej polície, OO PZ Vranov nad Topľou ORPZ-VT-OPP3-158/2021 -P správny orgán zistil, že dňa 19.4.2021 D. Q. podala oznámenie, v ktorom uviedla, že toho dňa okolo 16.00 hod. prišla domov z práce, kde jej manžel J. Q., ktorý bol značne pod vplyvom alkoholu, vulgárne vynadal, že je kurva, piča a všade rozťahuje nohy. Tieto nadávky menovanú neurazili na cti, ale keďže ich nebola ochotná počúvať, tak odišla do inej miestnosti, no manžel stále za ňou chodil, nadával jej a vravel, že má vypadnúť z domu, že tu nemá čo robiť. Menovaná mu povedala, že je jedinou vlastníckou domu a preto neodíde. Po tejto konfrontácii ju manžel fyzicky napadol tým spôsobom, že do nej sotil rukami, pričom sa zastavila až na kuchynskej linke. Po tomto menovaná zavolala synovi J. Q., ktorý sa po niekoľkých minútach dostavil na adresu E. XX. Následne menovaná bola svedkom toho, ako jej manžel fyzicky napadol syna J. tým spôsobom, že ho 2-krát udrel pravou rukou do oblasti tváre a roztrhal mu tričko, ktoré mal na sebe oblečené. Fyzickým napadnutím Q. J. Q. nespôsobil zranenie, ktoré by si vyžadovalo lekárske ošetrenie. Týmto konaním sa J. Q. mal dopustiť priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. J. Q. ml. v zázname o podaní vysvetlenia k danej veci uviedol, že býva v obci E. Č.. XX, dva domy od rodičov. Dňa 19.4.2021 okolo 19.00 hod. sa nachádzal na dvore rodinného domu kedy započul krik a šiel sa pozrieť do rodičovského domu, čo sa tam deje. Po príchode do domu rodičov prišiel do obývacej izby, kde sa nachádzala jeho mama a opýtal sa jej, čo sa stalo. Mama mu povedala, že otec je zasa opitý, že jej nadáva, vyhadzuje ju z domu a že dnes ju fyzicky napadol tým spôsobom, že do nej sotil, až spadla na zem. Vtedy mame povedal, aby zavolala políciu. Potom vošiel do obývačky otec celý rozzúrený a začal mu nadávať, že nech vypadne z domu, že to nie je jeho dom, a že on si bude doma robiť čo chce. Oponoval mu, čo vyústilo až do fyzického napadnutia a to tak, že otec ho chytil ľavou rukou za košeľu a pravou rukou ho udrel 2-krát do ľavej časti tváre za ucho, čím mu aj roztrhol košeľu. Vtedy otca odsotil a zavolal 112 kde oznámil, že otec je agresívny a napadol ho. Za krátku chvíľu došla hliadka polície. Na záver uviedol, že takéto konanie zo strany otca voči matke intenzívne pretrváva asi 5 rokov odkedy je jeho otec nezamestnaný. Vidí, že matka má z otca strach a zamyká sa pred ním v izbe. Podozrivý J. Q. v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 19.4.2021 k danej veci uviedol, že toho dňa o 16.00 hod. svojej manželke po príchode domov povedal, že nech si kľudne ide za svojim dzigošom do Bratislavy, pričom žiadne vulgárne nadávky manželke nevravel, a taktiež svoju manželku žiadnym spôsobom fyzicky nenapadol. Ďalej uviedol, že ani verbálne ani fyzicky nenapadol syna J. a vôbec mu nepotrhal žiadne tričko. Fyzické napadnutie J. Q. ml. otcom J. Q.P. st. dňa 19.4.2021 je vedené na Okresnom úrade Vranov nad Topľou, odbor VVS pod č. priest. 2021/183. Na základe toho, že existuje rozpor vo výpovediach oznamovateľky D. Q. a podozrivého J. Q., ktorý spáchanie skutku poprel, ďalej svedok J. Q. V.l. sa dostavil na adresu E. Č.. XX až po údajnom napadnutí matky otcom, teda nebol priamym svedkom, a nakoľko ani orgánu PZ sa v priebehu objasňovania vzhľadom na uvedené nepodarilo zistiť jednoznačné skutočnosti o tom, že podozrivý J. Q.Č. sa skutku dopustil tak, ako to uviedla v oznámení D. Q., a keďže žiadne relevantné dôkazy, ktoré by podporili záver o opodstatnenosti vzneseného obvinenia neexistujú, správny orgán podľa. § 66 ods. 2 písm. a) zákona SNR č. 372/90 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov danú priestupkovú vec odložil záznamom bez toho, aby začal konanie o priestupku.
14. V súvislosti s povahou samotného konania vo veci (o rozvod manželstva, hoci neodkladné opatrenie priamo nesúvisí s danou vecou aj keď navrhovateľka tieto konania spojila v jedno) súd si predbežne krátkou cestou vyžiadal od Obce Cabov správu o povesti účastníkov konania. Z predmetnej správy zo dňa 21.10.2021, č. CA -S2021/00139 vyplýva, že účastníci konania navrhovateľka D. Q., N.. XX.XX.XXXX ani odporca J. Q., N.. XX.XX.XXXX, obaja bytom E. XX neboli riešení komisiou pre verejný poriadok v období posledných 5 rokov a nie sú im známe iné okolnosti týkajúce sa spolužitia účastníkov konania. Na menovaných neboli vznesené žiadne pripomienky zo strany spoluobčanov obce, ani neboli inak prejednávaní zastupiteľstvom obce.
15. Z odpovede na lustráciu v Registri priestupkov z 21.10.2021 vyplýva, že odporca má v registri evidovaný iba priestupok týkajúci sa všeobecných povinností účastníka cestnej premávky podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 16. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
17. V zmysle § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
18. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
19. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
20. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
21. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
22. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
23. V zmysle § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
24. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
25. V zmysle § 330 ods. 1, ods. 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
26. Ako vyplýva z § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
27. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
28. V zmysle § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
29. Podľa § 337 ods. 1, 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
30. Pri nariadení neodkladného opatrenia je aj naďalej použiteľná doterajšia judikatúra, podľa ktorej si potreba bezodkladnej úpravy pomerov vyžaduje aspoň osvedčenie danosti nároku uplatňovaného žalobcom a zároveň osvedčenie bezprostrednej ujmy, ktorá by hrozila, ak by k nariadeniu neodkladného opatrenia nedošlo. Navrhovateľ musí existenciu a dôvody ujmy dostatočne spravdepodobniť.
31. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012, podľa ktorého osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné.
32. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012)
33. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012)
34. Súd sa v danom prípade nestotožňuje s dôvodmi na nariadenie neodkladného opatrenia uvedenými v návrhu navrhovateľky.
35. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity).
36. V tomto prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýmto rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel, pretože sa v danom prípade nejedná o peňažnú pohľadávku.
37. Neodkladné opatrenie v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e), písm. f) a písm. h) CSP slúži ochrane jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie alebo zastrašovanie. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita žalobcu mohla byť ohrozená.
38. Účel neodkladných opatrení podľa písm. e) a písm. f) sa do určitej miery prekrýva. Kumulácia týchto neodkladných opatrení preto nie je vylúčená. V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu boli sformulované neodkladné opatrenia v zmysle vyššie citovaných ustanovení, ktorých účelom je poskytnúť ohrozenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený.
39. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e) a písm. f)) Civilného sporového poriadku postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené (24 hodín na rozhodnutie).
40. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak dostupná právna literatúra uvádza, že násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Obzvlášť komplikované je preukazovanie správania sa, nesúceho znaky psychického násilia, páchaného na ženách zo strany mužov.
41. Obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)č. 606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.
42. V konaní nebol jednoznačne osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana a skutočností odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia podľa aplikovaných ust. § 325 ods. 2 písm. e), písm. f), písm. h) CSP. 43. Vo veciach domáceho násilia vrátane možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity možno spravidla vychádzať z tvrdení navrhovateľky, ktoré musia byť podporené o listinné dôkazy osvedčujúce tieto tvrdenia, najmä záznamov polície, podaní vysvetlení k priestupku, lekárskych či iných odborných vyjadrení. Dôvodné podozrenie odporcu z násilného správania sa voči navrhovateľke však navrhovateľkou predloženými respektíve označenými dôkazmi nebolo osvedčené do tej miery, aby tieto skutočnosti odôvodňovali nariadenie navrhovaných zákazov a obmedzení. 44. Tieto listinné dôkazy, keďže ide o konanie z procesného hľadiska maximálne zrýchlené, musia napĺňať hypotézy uvedené v ustanovení § 325 ods. 2 písm. e), f), h) CSP, teda že odporca je vo vzťahu k navrhovateľke dôvodne podozrivý z násilia a svojim správaním môže ohroziť telesnú a duševnú integritu navrhovateľky. 45. Pokiaľ ide o samotné tvrdenie navrhovateľky, vo vzťahu ku svojej osobe uvádza, okrem všeobecného tvrdenia o „opakovanom verbálnom a fyzickom útočení“ na navrhovateľku, incident z apríla 2021, kedy odporca pod vplyvom alkoholu sa navrhovateľke vyhrážal, verbálne na ňu útočil a vulgárne jej nadával. Z obsahu pripojeného Záznamu o odložení veci z 20.5.2021 týkajúceho sa uvedeného skutku vyplynulo, že podľa udania navrhovateľky odporca jej mal dňa 19.4.2021 vulgárne nadávať a následne sotiť rukami „pričom sa zastavila až na kuchynskej linke“. Hneď na to zavolala syna J., kedy následne malo dôjsť k verbálnej a fyzickej konfrontácii medzi odporcom a jeho synom. Navrhovateľka tiež uviedla, že fyzickým napadnutím jej odporca nespôsobil žiadne zranenie, ktoré by si vyžadovalo lekárske ošetrenie. Na základe existencie rozporu vo výpovediach navrhovateľky, odporcu, skutočnosti, že svedok J. Q. ml. sa
dostavil na adresu E. Č.. XX až po údajnom napadnutí matky otcom, teda nebol priamym svedkom, a nakoľko ani orgánu PZ sa v priebehu objasňovania vzhľadom na uvedené nepodarilo zistiť jednoznačné skutočnosti o tom, že podozrivý odporca sa skutku dopustil tak, ako to uviedla v oznámení navrhovateľka, a keďže žiadne relevantné dôkazy, ktoré by podporili záver o opodstatnenosti vzneseného obvinenia neexistujú, správny orgán priestupkovú vec odložil záznamom bez toho, aby začal konanie o priestupku. 46. Okrem vyššie uvedeného súd ešte z pripojeného spisu 5Tp/51/2019 zistil, že navrhovateľka vo svojej výpovedi ako svedok ohľadne ďalšieho navrhovateľkou uvádzaného konfliktu z októbra 2019, avšak medzi odporcom a jeho synom J. Q. ml. uviedla toľko, že odporca je agresívny, keď je opitý, hádku medzi odporcom a synom iba počula. 47. Už z týchto tvrdení navrhovateľky je zrejmé, že fyzické konflikty vznikajú najmä medzi odporcom a jeho synom J.. XX. Tvrdenia o agresívnom správaní odporcu voči navrhovateľke, či už verbálnom alebo fyzickom, však navrhovateľka vyžadovaným spôsobom neosvedčila. 49. K uvedeným tvrdeniam chýbajú listiny, správy a dôkazy, aké sa obvykle v obdobných prípadoch vyžadujú, a ktoré je možné považovať aspoň za spôsobilé osvedčiť tvrdenia navrhovateľky. 50. Navrhovateľka súdu nepredložila žiadne listiny preukazujúce jej tvrdenia, žiadne SMS správy, nahrávky telefonátov, prípadne internetovú komunikáciu s verbálnymi útokmi, prípadne žiadne fotografie preukazujúce zásah do telesnej či duševnej integrity. Zo strany navrhovateľky neboli predložené ani žiadne lekárske správy osvedčujúce fyzické útoky zo strany odporcu, žiadne vyjadrenia prípadných svedkov. Nebolo ani preukázané, že by opakovane boli privolávané policajné hliadky do domácnosti účastníkov konania z dôvodu riešenia verbálnych, alebo fyzických útokov, neboli preukázané žiadne vykázania z nehnuteľnosti zo strany polície pre fyzické útoky na navrhovateľku. Nebolo preukázané, že by bol odporca priestupkovo postihnutý čo i len za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, pričom v evidencii priestupkov má evidovaný iba priestupok na úseku cestnej premávky. Nebolo preukázané ani žiadne predchádzajúce odsúdenie odporcu za akýkoľvek trestný čin, a už vôbec nie za trestný čin násilnej povahy, či už v rovine verbálnej alebo fyzickej. Zo správy obce, kde účastníci žijú v spoločnej domácnosti neboli účastníci konania riešení v súvislosti so svojím spolužitím ani žiadne iné okolnosti nie sú obci známe. 51. Neexistuje ani osvedčenie skutočnosti, že by tvrdené konanie (verbálne, či fyzické) zo strany odporcu malo mať opakujúcu sa, či stupňujúcu sa tendenciu. 52. Nebola zo strany navrhovateľky osvedčená ani bezprostrednosť ohrozenia, nakoľko posledné konanie odporcu ( a zároveň jediné vo vzťahu navrhovateľke) malo byť spáchané v apríli tohto roka. Samotná navrhovateľka svoju obavu odôvodňuje práve vo vzťahu k možnému konaniu odporcu v budúcnosti, a to v súvislosti s prebiehajúcim konaním o rozvod manželstva medzi účastníkmi. 53. Nebola preukázaná potreba bezodkladnej súdnej ingerencie do pomerov medzi nimi, z dôvodu násilia alebo odôvodnených zásahov do jej telesnej alebo duševnej integrity. Aj podľa udania samotnej navrhovateľky, nezhody medzi účastníkmi majú pretrvávať už od roku 2014, teda dlhodobo. Nebol však splnený základný predpoklad týkajúci sa potreby bezodkladnej úpravy pomerov, pričom potreba úpravy neodkladným opatrením musí byť naliehavá, čo v sebe zahŕňa najmä časové hľadisko potreby neodkladnej úpravy, ktorá musí prísť v správnom čase (v zásade bezodkladne). Ďalej musí ísť o potrebu nevyhnutnú, ktorá je určovaná samotnou podstatou hroziacej ujmy na právach dotknutej osoby, ktorá sa ich dovoláva, alebo v prospech ktorej sa posudzujú. A napokon nariadené neodkladné opatrenie sa vyžaduje upraviť primerane tak, aby prostriedky, rozsah a spôsoby jeho realizácie nevybočili z prijateľného, proporcionálneho rámca pomeru ohrozeného práva a následkov, ktoré hrozia po úprave neodkladným opatrení. 54. Úlohou neodkladného opatrenia navrhovaného druhu je eliminovať kontakt páchateľa s obeťou a bezprostredne a rýchlo reagovať na aktuálne vzniknutý stav. V súvislosti s bezprostrednosťou a rýchlosťou reakcie na aktuálny stav v protiváhe s dlhodobo existujúcim stavom súd poukazuje napríklad na závery uvedené v uznesení Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4Co/78/2014 z 19. 02. 2014. 55. V danej veci tak neboli osvedčené navrhovateľkou tvrdené skutočnosti ohľadne konania odporcu v takej intenzite, že by to odôvodňovalo zásah prostredníctvom neodkladného opatrenia. Ak aj z oboznamovaných spisových materiálov a listín je zrejmé, že medzi účastníkmi konania vznikajú konflikty, rozsah týchto tvrdených konfliktov a ich intenzita však nepostačujú na nariadenie navrhovateľkou žiadaného neodkladného opatrenia. Navrhovateľka musí osvedčiť určitý stupeň intenzity agresívneho správania zo strany odporcu. 56. Súd si uvedomuje dôležitosť ochrany života, zdravia, ako aj osobnej integrity navrhovateľky, potrebu nedotknuteľnosti osoby a súkromia navrhovateľky, a najmä prednosť tejto ochrany pred slobodou pohybu a pobytu odporcu, avšak osvedčenie ohrozenia telesnej integrity a vlastného súkromia navrhovateľky
zo strany odporcu, nemôžu byť iba v rovine hypotetickej a v rovine špekulácií. Reálna hrozba musí byť aspoň osvedčená. Osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, musia javiť ako vysoko pravdepodobné. 57. Z vyššie uvedených listín naopak vyplynulo, že odporca má problémový vzťah najmä so svojím synom J.. XX. Z predloženého Záznamu o odložení veci z 13.8.2020 vyplynulo, že ku skutku malo dôjsť v kuchyni rodinného domu, kde sa v tom čase nachádzali len odporca a poškodený (syn odporcu J.). Navrhovateľka tiež vtedy uviedla, že obvinený sa stále s niekým háda, že v minulosti sa vyhrážal, že podpáli dom, upije sa k smrti, že keď je opitý vyháňa každého z domu, no keď je triezvy, tak sa správa normálne. Ďalšia skupina príbuzných odporcu vtedy uviedla, ktorí sa vyjadrovali k vzťahom a pomerom v ich rodine, a to jeho dcéra R. Q. P. B. V. Q. uviedli vo svojich výpovediach, že je pravdou, že obvinený si vypije, no nikdy v takom stave nebol agresívny a nie je ani konfliktný, nevyvoláva hádky. Dcéra obvineného tiež uviedla, že obvinený začal viac piť po nasťahovaní sa poškodeného (syna J.) s manželkou do domu a s tým súvisiaceho zhoršenia vzťahov medzi poškodeným a odporcom (vtedy obvineným). Syn obvineného V. Q. poukázal aj na tú skutočnosť, že poškodený (syn J.) sa v minulosti venoval bojovým športom a práve preto by ani nemal problémy prípadne obvineného spacifikovať. O nekonfliktnej osobe odporcu vypovedal aj jeho brat V. Q., uviedol, že odporca nie je násilný, ani keď si vypije a taktiež sused V. N., ktorý vypovedal, že odporca, keď si vypil, nebol agresívny, ani sa nikomu nevyhrážal ani nikdy nikoho nenapadol. Manželka svedka, V. N. vypovedala, že aj keď odporca alkohol požíval, neprejavoval agresivitu a že problémy v rodine odporcu nastali odkedy sa oženil poškodený (syn J.). Sestra odporcu V. Z. zasa uviedla, že odporca sa jej v minulosti sťažoval na spolužitie s poškodeným (synom J.), mal jej dokonca uviesť, že ho poškodený bije, že ho vyhadzuje z domu. 59. Ako vyplynulo z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 5Tp/51/2019, už vtedy vo svojej výpovedi odporca poukazoval na skutočnosť, že to práve poškodený (syn J.) ho už šesťkrát fyzicky napadol, prišiel o šesť zubov, naposledy mu rozbil nos a vybil zub. Syn je o 60 kíl ťažší od neho, nikdy by si nedovolil ho napadnúť. Na syna odporca nechcel podať trestné oznámenie a uviedol „nikdy nepodám na rodinu trestné oznámenie“. Uvedené trestná vec v konaní vedenom na tunajšom súde po podaní obžaloby pod sp. zn. 13T/12/2020 bola postúpená okresnému úradu, ako skutok, ktorý by mohol byť priestupkom a následne bola odložená z dôvodu, že došlé oznámenie neodôvodňovalo ani začatie konania o priestupku. 60. Vyššie uvedené skutočnosti ako aj listinne zaznamenané svedecké výpovede osvedčujú skôr pravý opak toho, čo vo svojom návrhu tvrdí navrhovateľka, teda svedčia o neagresívnej povahe obvineného, a to aj v prípade požitia alkoholu. Je potrebné zdôrazniť, že sa takisto jedná o deti odporcu okrem syna Ivana, ďalších príbuzných odporcu, ako aj o cudzie osoby (susedov odporcu). 61. V rovine osvedčenia sa tak z vyššie uvedeného práve naopak vynárajú skutočnosti svedčiace v prospech odporcu, ktoré nepodporujú dôvodné podozrenia odporcu z násilia vo vzťahu k navrhovateľke a ani iným osobám, ani tvrdenia o zásahu do telesnej či duševnej integrity navrhovateľky. 62. Súdu nemôže opomenúť skutočnosť, že bolo úlohou navrhovateľky, aby osvedčila ňou tvrdené skutočnosti, pričom táto v návrhu iba označila spisy, ktoré súd musel pripojiť v lehote 24 hodín a v tejto už aj tak extrémne krátkej lehote uvedené materiály preskúmať a rozhodnúť o návrhu. Z predmetných spisov pritom poukázala iba na skutočnosti, ktoré mali jednostranne preukázať dôvodnosť jej návrhu, avšak opomenula uviesť ďalšie skutočnosti, najmä pokiaľ ide o konečné rozhodnutia v označených veciach, prípadne ďalšie okolnosti z nich vyplývajúce, ktoré už súd uvádzal vyššie. 63. Vzhľadom na uvedené súdu neostávalo iné ako návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s § 325 ods. 2 písm. e), písm. f), písm. h) zamietnuť. 64. V konaní nebolo zo strany navrhovateľky osvedčené dôvodné podozrenie z násilia odporcu vo vzťahu k navrhovateľke, nebolo osvedčené ani konanie odporcu, ktorým by ohrozoval telesnú integritu alebo duševnú integritu navrhovateľky v miere, ktorá by postačovala na nariadenie neodkladného opatrenia, nebolo osvedčené ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy ani nevyhnutná potreba okamžitého zásahu do pomerov medzi účastníkmi zo strany súdu. Za uvedenej situácie, vyplývajúc z vyššie opísaných skutočností, je súd toho názoru, že právne účinky neodkladného opatrenia by boli spôsobilé obmedziť povinnú protistranu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, čím by bol narušený princíp proporcionality. 65. Ako vyplýva z § 354 CSP na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak. 66. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
67. Nakoľko v danom prípade súd zamietol neodkladné opatrenie, ktoré by inak konzumovalo aj vec samu, pričom neodkladným opatrením bolo možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd zároveň rozhodol aj o trovách konania. Napriek tomu, že navrhovateľka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v rámci návrhu týkajúceho sa konania o rozvode účastníkov, súd je toho názoru, že ide o neodkladné opatrenie, ktoré nemá súvis s konaní o rozvode, nakoľko vec sama sa netýka konania o rozvode, ale obmedzenia užívacieho práva manžela, alebo úplného vylúčenia z užívania nehnuteľnosti. 68. Vzhľadom na vyššie uvedené , keďže súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol, plne neúspešnej navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Odporcovi v tomto štádiu konania nebol doručovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, žiadne trovy konania mu nevznikli ani vzniknúť nemohli, pričom uznesenie o zamietnutí návrhu sa odporcovi tak isto nedoručuje (§ 331 ods. 1 CSP), preto súd o jeho nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).