Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13T-12-2020.pdf
PDF · 77.67 KB
Case nature
Area
Subarea
13T/12/2020
Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou o preskúmaní obžaloby v trestnej veci proti obvinenému W. I., L.. XX.XX.XXXX pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 písm. c) Trestného zákona t a k t o
rozhodol:
Podľa § 241 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku v spojení s § 214 ods. 1 Trestného poriadku vec obvineného W. I., L.. XX.XX.XXXX E. E. L. P., P. J. Q. Č.. XX, M. E. L. P. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 28.10.2019 o 20:45 hod. v rodinnom dome č. XX v obci Q., okres Vranov nad Topľou, v priestoroch kuchyne, pod vplyvom alkoholu po predchádzajúcich slovných nezhodách s poškodeným - synom W. I. C.., sa tomuto opakovane slovne vyhrážal, že zoberie nôž a zabije ho, že ho podreže, kde potom poškodený vychádzal z kuchyne do obývacej izby, prepojených klenbou, na čo obvinený pristúpil k poškodenému, chytil ho zozadu za chrbát, následne poškodený odskočil, otočil sa, v dôsledku čoho obvinený spadol na zem, kde toto konanie obvineného vzbudilo u poškodeného W. I. C.., L.. XX.XX.XXXX, P. J. Q. Č.. XX, M.. E. L. P., dôvodnú obavu o jeho život a zdravie, že tieto hrozby obvinený uskutoční p o s t u p u j e Okresnému úradu Vranov nad Topľou, odbor všeobecnej vnútornej správy, nakoľko nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal na obvineného W. I., L.. XX.XX.XXXX obžalobu pre skutok uvedený vo výroku tohto uznesenia, ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 písm. c) Trestného zákona.
Podľa § 241 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin, s výnimkou obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov, preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu postúpi vec inému orgánu, ak sú tu okolnosti uvedené v § 214 ods. 1.
Prokurátor alebo policajt postúpi vec inému orgánu, ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom alebo iným správnym deliktom alebo by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní ( § 214 ods. 1 Trestného poriadku ).
Samosudca v súlade s § 241 Trestného poriadku uvedenú obžalobu preskúmal a zistil, že skutok, pre ktorý prokurátor podal obžalobu, nie je trestným činom, keďže obvinený svojim konaním nenaplnil objektívnu stránku prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného
zákona s poukazom na § 139 písm. c) Trestného zákona, ale konanie, ktoré je mu kladené za vinu je možné kvalifikovať ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a to z nasledujúcich dôvodov.
Trestného činu nebezpečného vyhrážania sa v zmysle § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona dopustí, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, ak spácha taký čin na chránenej osobe.
Chránenou osobou sa rozumie blízka osoba (§ 139 písm. c) Trestného zákona).
Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva vo vyhrážkach páchateľa inej osobe smrťou, ťažkou uj- mou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom, že to u takejto osoby môže vzbudiť dô- vodnú obavu z ich uskutočnenia. Pri danom prečine vždy treba brať do úvahy okolnosti konkrétneho prí- padu, spoločné správanie páchateľa a obete pred spáchaním a po spáchaní činu nevynímajúc. Prihlia- dať je potrebné aj na to, ako subjektívne pociťuje ujmu ten, voči ktorému vyhrážka smeruje. Na vyvo- denie trestnej zodpovednosti za predmetný prečin sa obligatórne nevyžaduje reálne fyzické spôsobe- nie ujmy, avšak musí ísť o vyhrážky alebo iné konanie takej intenzity a „kvality“, že dôvodne vzbudzu- jú obavu o život (zdravie) iného, pretože reálne hrozí, že dôjde bezprostredne k ich uskutočneniu. V tej- to súvislosti je preto potrebné, aby bolo vyhrážanie starostlivo hodnotené, pretože toto je potrebné dôs- ledne odlišovať od prejavov, pri ktorých síce boli použité „silné slová“, ale tieto neboli postavené na reál- nych základoch, a teda neboli spôsobilé vzbudiť u inej osobe dôvodnú obavu o jej život.
K predmetnému skutku malo dôjsť v kuchyni rodinného domu, kde sa v tom čase nachádzali len obvinený a poškodený. Obvinený spáchanie skutku popiera, potvrdil však aj ostatnými členmi rodiny - svedkov, uvádzané konflikty v rodine, samotný obvinený uviedol, že s poškodeným vôbec nekomunikuje, priznal požitie alkoholu v predmetný deň. Na druhej strane poškodený popísal konanie obvineného tak ako je uvedené aj vo vyššie uvedenej skutkovej vete. Taktiež uviedol, že obvinený asi dva roky intenzívnejšie pije a keď je opitý, je agresívnejší. Skutočnosti o agresivite, či výbušnej povahe obvineného uvádzala aj manželka poškodeného D. I., manželka obvineného zasa uviedla, že obvinený sa stále s niekým háda, že v minulosti sa vyhrážal, že podpáli dom, upije sa k smrti, že keď je opitý vyháňa každého z domu, no keď je triezvy, tak sa správa normálne.
Ďalšia skupina príbuzných obvineného a to jeho dcéra B. I. a syn C. I.S. uviedli vo svojich výpovediach, že je pravdou, že obvinený si vypije, no nikdy v takom stave nebol agresívny a nie je ani konfliktný, nevyvoláva hádky. Dcéra obvineného tiež uviedla, že obvinený začal viac piť po nasťahovaní sa poškodeného s manželkou do domu a s tým súvisiaceho zhoršenia vzťahov medzi poškodeným a obvineným. Syn obvineného poukázal aj na tú skutočnosť, že poškodený sa v minulosti venoval bojovým športom a práve preto by ani nemal problém prípadne obvineného spacifikovať.
O nekonfliktnej osobe obvineného vypovedal aj jeho brat C. I., uviedol, že obvinený nie je násilný, ani keď si vypije a taktiež sused C. L., ktorý vypovedal, že obvinený, keď si vypil, nebol agresívny, ani sa nikomu nevyhrážal ani nikdy nikoho nenapadol, pričom aj manželka svedka, C. L., vypovedala, že aj keď obvinený alkohol požíval, neprejavoval agresivitu a že problémy v rodine obvineného nastali odkedy sa oženil poškodený. Sestra obvineného C. R. zasa uviedla, že obvinený sa jej v minulosti sťažoval na spolužitie s poškodeným, mal jej dokonca uviesť, že ho poškodený bije, že ho vyhadzuje z domu.
Skutočnosť o požívaní alkoholických nápojov obvineným je preukázaná aj znaleckým posudkom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria C.. S. G., ktorý u obvineného konštatoval syndróm závislosti od alkoholu v 3. vývojovom štádiu, ku ktorej závislosti je obvinený nekritický a bagatelizuje ju.
Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obvinený nebol doposiaľ súdne trestaný. Priestupkovo bol síce postihnutý štyrikrát, ale jednalo sa o priestupky na úseku cestnej dopravy a na úseku zbraní a streliva, ktorý súvisel s nesplnením povinnosti pri zániku platnosti zbrojného preukazu.
Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Zákon o priestupkoch“ ) priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.
Ako už súd konštatoval vyššie, pri prečine nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona je nevyhnutné posudzovať všetky okolnosti konkrétneho prípadu, spoločné správanie páchateľa a obete pred spáchaním a po spáchaní činu nevynímajúc.
Súd vyhodnotil všetky v prípravnom konaní zabezpečené a vykonané dôkazy tak ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Trestného poriadku, teda podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, kto dôkaz obstaral a dospel k záveru, že výsledky vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom, keď súd súčasne konštatoval, že posudzovaný skutok nevykazuje zákonné znaky žiadneho trestného činu, keďže na prijatie záveru o postúpení veci je potrebné vylúčiť akúkoľvek pochybnosť o skutočnosti, že skutok nesie znaky trestného činu.
Mimo iného z dôkazov vykonaných v prípravnom konaní je nepochybné, že medzi obvineným a poškodeným ako aj ďalšími členmi rodiny a to deťmi obvineného a zároveň súrodencami poškodeného ako aj manželkou obvineného a matkou poškodeného sú dlhodobo narušené rodinné a súrodenecké vzťahy, čomu mnohí pripisovali aj vznik konfliktov medzi obvineným a nie len samotným poškodeným, ale aj manželkou poškodeného, aj keď žiadne priame ataky voči svojej osobe neuvádzala.
A práve táto skutočnosť, berúc do úvahy aj ďalšie okolnosti prípadu, ako sa nimi bude súd zaoberať nižšie, bola tou, na ktorú súd pri svojom rozhodovaní prihliadal. Ako už súd uviedol, obvinený nebol doposiaľ súdne trestaný a pokiaľ sa týka postihnutia za priestupok, nejednalo sa o priestupky ani proti občianskemu spolunažívaniu, ani proti verejnému poriadku, teda také, ktoré by svojou povahou boli obdobné povahe spáchaného skutku. O nekonfliktnej povahe vypovedá aj jedna skupina svedkov, aj keď je pravdou, že práve tá, ktorá v ostatnej dobe nežije s obvineným v spoločnej domácnosti, no agresívne sklony v správaní obvineného nekonštatoval ani znalec. Je zrejme pravdou, že obvinený požívanie alkoholických nápojov bagatelizuje, no len táto samotná skutočnosť, kedy aj v čase skutku bol pod vplyvom alkoholu, o ktorom všeobecne platí, že správanie sa pod jeho vplyvom mení, aj keď u rôznych osôb rôzne, nemôže zakladať dôvodnosť obavy z jeho správania voči poškodenému. Svedkovia totiž potvrdili aj skutočnosti o prchkej povahe samotného poškodeného a v neposlednom rade pre splnenie podmienky konania obvineného a naplnenia objektívnej stránky žalovaného prečinu, teda či sa jednalo o taký prejav, ktorý bol spôsobilý vzbudiť u poškodeného obavu o život a zdravie, kde aj zo samotnej skutkovej vety vyplýva, že po prednesení vyhrážok poškodený odchádzal z miestnosti kuchyne a potom, čo ho obvinený mal chytiť zozadu za chrbát, obvinený spadol, zrejme v dôsledku požitia alkoholických nápojov. Nemožno prehliadnuť ani skutočnosť ohľadom osoby poškodeného, ktorý sa venoval bojovým športom, čo samo osebe aj možno s odstupom čase predpokladá istú fyzickú vybavenosť takejto osoby či vo vzťahu k prípadnému fyzickému kontaktu poškodeného s obvineným ako aj prípadného zabránenia konania obvineného, keď sám poškodený uviedol, že „videl na otcovi, že ledva stál na nohách“. Na základe týchto skutočností súd potom dospel k záveru, že zo strany obvineného sa nejednalo o konanie takej intenzity a „kvality“ ako predpokladá ustanovenie § 360 Trestného zákona, ale že toto konanie by mohlo byť priestupkom.
Vzhľadom na uvedené okresnému súdu neostávalo iné, než vec podľa § 241 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku v spojení s § 214 ods. 1 Trestného poriadku vec postúpiť inému orgánu, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 pracovných dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. Sťažnosť môže podať prokurátor a obvinený. Sťažnosť má odkladný účinok.