Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39Csp/60/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanej: I. K., G.. XX.XX.XXXX, K. I. XX/ XX, O., o zaplatenie 1 849,19 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi zmluvný úrok vo výške 917,24 €, poplatok za poistenie vo výške 1,46 € a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 24.05.2017, doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.05.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny 1 849,19 eur, spolu s úrokom vo výške 75,02 eur, s úrokom z omeškania vo výške 0,82 eur, s úrokom 11,50 % ročne z nezaplatenej istiny 1 849,19 eur od 04.05.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 1 849,19 eur od 04.05.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov 75,02 eur od 04.05.2017 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 07.12.2015 uzatvoril so žalovanou Úverovú zmluvu č. 268709, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 2 000 eur. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti, a preto žalobca na základe výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 03.05.2017. Pohľadávka žalobcu ku dňu predčasného zosplatnenia dňa 03.05.2017 predstavovala sumu vo výške 1 986,49 eur. Žalovaná po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby neuskutočnila žiadnu úhradu.

3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

4. Tunajší súd po vykonanom dokazovaní rozsudkom č. k. - 94 zo dňa 10.06.2020, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 849,19 eur, úrok z omeškania vo výške 75,02 eur, úrok z omeškania 0,82 eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1 849,19 eur od 04.05.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 75,02 eur od 04.05.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení rozsudku uviedol, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o úvere, žalovaná si však svoje zmluvné povinnosti riadne a včas neplnila. Z uvedeného dôvodu žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru v zmysle . Žalobcu si teda v rozhodnom období splnil svoju zmluvnú povinnosť poskytnúť žalovanej úver, avšak žalovaná si svoju povinnosť, a síce uhrádzať tomuto splátky za poskytnutý úver

nesplnila. S poukazom na uvedené považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie časti istiny za poskytnutý úver v celkovej sume 1 849,19 eur za dôvodný (2 000 mínus splátky istiny 150,81 eur). Žalovaná v konaní existenciu žalobcovej pohľadávky nenamietala a ani v konaní nijakým spôsobom nespochybnila jej výšku. Súd tak nemal za preukázané, že by žalovaná uhradila žalobcovi žalovanú sumu 1849,19 eur s príslušenstvom, a preto súd žalobe v celom rozsahu vo výroku I. vyhovel. Súd priznal žalobcovi úrok 75,02 eur, čo predstavuje dohodnutý úrok podľa Zmluvy, ktorý žalovaná bola povinná splatiť do zosplatnenia, ako aj úrok z omeškania 0,82 eur z dôvodu omeškania úhrady splatných splátok. Žalobca si podanou žalobou voči žalovanému okrem priznaných súm s príslušenstvom uplatňoval aj úrok z úveru vo výške 11,50% ročne z nezaplatenej istiny 1849,19 eur od 04.05.2017 do zaplatenia, v danej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd si je vedomý, že súdna prax v otázke nároku na úroky z úveru za čas po jeho predčasnom zosplatnení nie je jednotná, o čom svedčia i žalobcom poukázané rozhodnutia krajských súdov, avšak v tejto otázke sa súd prikláňa k názoru, že veriteľovi patria úroky z úveru len na čas do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Súd sa opieral o judikatúru vyšších súdov, od ktorej nebol dôvod odkloniť sa v danom prípade. Závery Najvyššieho súdu SR obsiahnuté v rozhodnutí pod č. R59/1998 (sp. zn. ) boli prijaté i v potvrdzujúcom rozhodnutí Krajského súdu Prešov č.k. -127 z 23.11.2011, ktoré úsudky súdov napokon akceptoval i Ústavný súd SR vo veci sp. zn. z 18.9.2012. K záveru súdov, že "...pokiaľ veriteľ pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru", Ústavný súd SR nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, keď krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z úveru a úrokmi z omeškania ako aj otázku, prečo zmluvný úrok patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu". Istina je suma poskytnutých finančných prostriedkov zo strany veriteľa vo forme úveru ( veta prvá ). Zmluvné úroky sú vždy splatné vo forme úveru podľa vety prvej . Teda zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, t.j. spolu s istinou. To znamená, že doba splatnosti úrokov za poskytnutie peňazí sa zhoduje s dobou splatnosti úveru. Celková suma úrokov však musí byť zaplatená do splatnosti dlžného zostatku úveru. Žalobca ako veriteľ preto nemohol oprávnene požadovať od žalovaného ako dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti istiny z úveru. Po dni vyhlásenia celého úveru za splatný dňa 03.05.2017 sa ďalej istina úveru zmluvne neúročí. Preto žalobcovi prináležia len úroky z omeškania, vychádzajúc z podstaty zmluvného úroku, ktorý je odplatou za používanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú dlžníkovi do doby splatnosti.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie voči zamietajúcej časti rozsudku, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. - 137 zo dňa 30.06.2021 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd uviedol, že vychádzal aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 16.06.2020, z ktorého okrem iného vyplýva, že zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná, a že zo žiadneho ustanovenia , či zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. , ani nemodifikuje moment trvania záväzku platiť úrok, ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka s platením úveru ani v prospech dlžníka, ani v prospech veriteľa. Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo. Odvolací súd opätovne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 16.06.2020, ktorý vyslovil právnu vetu: "V prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri

riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí". Preto odvolací súd dospel k záveru, že žalovaná bude povinná platiť úroky z úveru ako odmenu najdlhšie do dátumu konečnej splatnosti úveru v zmysle úverovej zmluvy, ktorá by žalobcovi ako veriteľovi patrila ako cena peňazí v prípade riadneho plnenia povinností žalovanou. 6. Žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a žiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti, kde zároveň uviedol, že vzhľadom na uvedenú výšku anuitnej splátky a počet splátok, mal žalovaný zaplatiť žalobcovi celkom sumu vo výške 3230,28 eur (108 x 29,91 eur, t.j. 3230,28 eur). Z uvedenej celkovej sumy 3230,28 eur istina úveru bola vo výške 2000 eur a teda potom výška úrokov, ktoré mal žalovaný v zmysle dohodnutého anuitného splácania zaplatiť až do doby konečnej splatnosti v zmysle zmluvy bola vo výške 1230,28 eur ako rozdiel medzi celkovou sumou všetkých anuitných splátok (skladá sa z istiny a úroku) a istinou splátok (3230,28 eur mínus 2000 eur, t.j.. 1230,28 eur). Ide teda o úrok vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Keďže žalovaný do zosplatnenia úveru zaplatil na úrokoch sumu vo výške 238,02 eur, čo je zrejmé z Prehľadov splácania - do predčasného zosplatnenia, ktoré boli prílohou žaloby a žalobcovi bol rozhodnutím súdu prvej inštancie priznaný dlžný zmluvný úrok vo výške 75,02 eur (zmluvný úrok vyčíslený do zosplatnenia úveru) dlžný úrok predstavuje potom ešte sumu 917,24 eur (1230,28 eur - 238,02 eur - 75,02 eur = 917,24 eur). Zmysle vyššie uvedeného žalobcovi náleží dlžný zmluvný úrok vo výške 917,24 eur.

7. Súd prvej inštancie vec po vrátení v napadnutej časti opätovne prejednal, pričom bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

8. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že so žalobcom sa dohodla na splátkovom kalendári, kde spláca pohľadávku po 100 eur mesačne.

9. Podľa v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

11. Podľa prvá veta dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

12. Podľa ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

13. Podľa , ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

14. Podľa veta prvá spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "").

15. Vzhľadom k záväznému právnemu názoru odvolacieho súdu, s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 16.06.2020 dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca má nárok aj na úroky z úveru dojednané na základe úverovej zmluvy so žalovanou dňa 07.12.2015, od 04.05.2017, kedy došlo k predčasnej splatnosti dojednaného úveru, kde žalobcovi náleží zmluvný úrok vo výške 917,24 eur. Súd zaviazal žalovanú aj na zaplatenie poplatku za poistenie schopnosti splácať

úver 1,46 EUR - uvedené poplatky predstavujú súčet omeškaných poplatkov za poistenie, ktoré sa popri anuitných splátkach úveru žalovaná zaviazala hradiť mesačne v zmysle bodu 1.2. Zmluvy; vznikom poistenia vznikla žalovanej povinnosť platiť poplatok za poistenie schopnosti splácať úver splatný spolu s príslušnou splátkou úveru, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa a žalobcovi, ktorý mal v spore úspech ako na súde prvej inštancie tak aj v konaní pred odvolacím súdom priznal oproti v spore neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak i) sa týkajú procesných podmienok, j) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, k) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo l) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).