Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/20/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: U.. L. X.D., E.. XX.X.XXXX, I. W. XX, XXX XX D., právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Vladimír Filičko, PhD., s.r.o., so sídlom Kováčska 28, 040 01 Košice, IČO: 52 253 791, proti žalovaným: 1. UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4, Česká republika, IČO: 649 48 242, konajúca na území SR prostredníctvom UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Nosko & Partners s.r.o., so sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 860 107, 2. Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 45 684 618, X. A.. K. D., E.. X.X.XXXX, I. Z. XXXX/XX, XXX XX I., X. U.. A. D., E.. XX.XX.XXXX, I. Z. XXXX/XX, XXX XX I., žalovaná v 3. a 4.rade právne zastúpené JUDr. Lýdiou Ráckovou, advokátkou so sídlom Andreja Sládkoviča 1020/3A, 903 01 Senec, v spore neplatnosť dobrovoľnej dražby, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu vo vzťahu k žalovaným v 1. až 4. rade z a m i e t a. II. Žalovaní v 1. až 4. rade m a j ú vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa XX. A. XXXX žiadal, aby súd určil, že opakovaná dražba konaná dňa 19. decembra 2019 o 10-tej hodine K. G. B. E. Q. E. P. X K. Z. K. S. XXX E. X. Z., ktorej priebeh bol osvedčený Notárskou zápisnicou spísanou O.. A. D., E. D. Z. O.. O. D. Č.S. E. XXXX/XXXX zo dňa 19. decembra 2019 je neplatná a priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %. Žalobu vo veci samej odôvodnil, že žalobca, ako aj žalovaná v 4.rade sú dedičmi po nebohom O.. X. X. v zmysle predloženého Uznesenia Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 30. novembra 2012, na základe ktorého ako dedičia zdedili záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 18.06.2010 medzi poručiteľom a UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. každý v podiele 1/2 k celku, I. Č. X E. S. K. K. Č. XX, E. Z. X. B., S. Č. XXXX, Z. E. Z. X. T. Č. XXXX/X, D. S. E. K. F. Z., F. Z., D. Ú. Z., Y. E. P. Č. XXXXX spolu so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti XX/XXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu so súpisným číslom XXXX W. spoluvlastníckym podielom vo veľkosti XX/XXX D. Z. Z. X. T. Č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX metrov štvorcových a k pozemku parcela registra T. Č. XXXX/X, Y. Z. W. E. F. K. XXX A. Š., každý v podiele 1/2 k celku, ako aj pozemok parcela registra T. Č. XXXX/X, Y. Z. W. E. F. K.A. XX A. Š. Y. E. P. Č. XXXXX, každý v podiele 1/12 k celku. Žalovaná v 1.rade poskytla na základe Zmluvy o úvere poručiteľovi úver vo výške 71.000 Eur, ktorý bol zabezpečený Záložnou zmluvou. Žalobca po nadobudnutí záväzku zo Zmluvy o úvere riadne platil splátky úveru na účet žalovanej. Výzvou na riešenie pohľadávky zo dňa 22. marca 2018 a poslednou výzvou pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru zo dňa 28. júna 2018 žalovaná v 1.rade vyzývala žalobcu a žalovanú v 4.rade na prebratie pohľadávky vzniknutej z titulu Zmluvy o úvere. V predmetných výzvach žalovaná v 1.rade žalobcu a žalovanú v 4.rade žiadala,

aby zabezpečili vyplatenie pohľadávky vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca z dôvodu, že o výzvach na zabezpečenie vyplatenia pohľadávky nebol informovaný, ani žalovaná v 4.rade, nezabezpečili vyplatenie pohľadávky zo Zmluvy o úvere, pristúpila žalovaná v 1.rade oznámením o predčasnej splatnosti úveru a výzvou na úhradu celého zostatku úveru posledný pokus o zmier zo dňa 10.10.2018 v zmysle článku 9 ods. 1 Zmluvy o úvere v spojení s článkom 9 ods. 2 písm. d) bod 3 Obchodných podmienok na poskytovanie úverov fyzickým osobám nepodnikateľom zo dňa 18.06.2010 k zosplatneniu úveru s neurčitým odôvodnením, podľa ktorého so žalobcom a žalovanou v 4.rade ako dedičmi nedošlo bez zbytočného odkladu k inej dohode. Žalovaná v 1.rade pristúpila k zosplatneniu úveru napriek tomu, že žalobca úver riadne splácal, niekoľkokrát prejavil vôľu tento úver riadne dosplácať podľa Zmluvy o úvere, ako aj napriek tomu, že B. X. X. vyplývajúci zo Zmluvy o úvere žalobca spolu so žalovanou v 4.rade prevzali ku dňu smrti Z. X. X.Ň. v zmysle uznesenia o dedičstve. Napriek uvedeným skutočnostiam pristúpila žalovaná v 1.rade k výkonu záložného práva a dňa 19. decembra 2019 bola spoločnosťou žalovaného v 2.rade vykonaná dobrovoľná dražba bytu číslo 1 a pozemku a vydražiteľom sa stala žalovaná v 3.rade. Dôvodom neplatnosti dražby je porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, ako aj ustanovení , ktoré spočívajú v tom, že pohľadávka na uspokojenie, ktorej bol realizovaný výkon záložného práva v čase jeho výkonu neexistovala, respektíve nebola splatnou z dôvodu neplatného zosplatnenia úveru, žalobcovi ako vlastníkovi predmetu dražby nebol doručený znalecký posudok na ohodnotenie predmetu dražby, žalobcovi nebolo doručené oznámenie o opakovanej dražbe spôsobom a v čase vyžadovanom zákonom, ako aj Zmluva o úvere je pre absenciu zákonných náležitostí bezúročná a bezpoplatková. Žalobca považuje ustanovenie článku 9 ods. 2 písm. d), bod 3 Obchodných podmienok, na základe ktorého žalovaná v 1.rade zosplatnila úver za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Značná nerovnováha je podľa názoru žalobcu daná tým, že nový dlžník, na ktorého prešiel záväzok pôvodného dlžníka stráca bez akéhokoľvek racionálneho dôvodu právo splniť dlh v splátkach. K zosplatneniu úveru navyše môže dôjsť aj v prípade, ak dedič riadne plní splátky podľa úverovej zmluvy tak, ako tomu bolo v prejednávanom prípade. Skutočnosťou, ktorá objektívne bráni uzavretiu Dohody o prevzatí dlhu dedičmi je nemožnosť jedného z dedičov vynútiť u druhého dediča, aby tento uzavrel Dohodu o prevzatí dlhu. Jeden z dedičov nie je zároveň oprávnený v mene druhého takúto dohodu uzatvoriť. V prípade, ak nedôjde k uzavretiu Dohody o prevzatí dlhu, vyžaduje žalovaná v 1.rade splatenie celého dlhu, ktorý ako sama uvádza možno realizovať predajom zálohu alebo refinancovaním úveru. Pokiaľ ide o možnosť predaja zálohu, tak tu opäť platí, že bez súhlasu druhého dediča je táto možnosť len možnosťou imaginárnou. Vzhľadom na to, že žalovaná v 1.rade pristúpila k zosplatneniu úveru na základe ustanovenia obchodných podmienok, ktoré je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je toto zosplatnenie neplatným právnym úkonom, čo má za následok neexistenciu pohľadávky žalovanej v 1.rade, ktorá mala byť uspokojená realizáciou dobrovoľnej dražby. Zároveň, pokiaľ ide o zákon o dobrovoľných dražbách, podľa tohto zákona, žalobcovi nebol doručený znalecký posudok o ohodnotení bytu Č. X a pozemku. Z toho dôvodu žalobca nemohol namietať ohodnotenie predmetu dražby. Rovnako žalovaný pri zasielaní oznámenia o opakovanej dražbe nedodržal zákonom stanovenú lehotu. Opakovaná dražba bola naplánovaná na deň XX. B. XXXX a sprievodný list k oznámeniu opakovanej dražby bol spísaný dňa 26. novembra 2019. Zmluva o úvere neobsahuje náležitosti, akými sú druh spotrebiteľského úveru, obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu, úplnú adresu trvalého pobytu dlžníka, dobu trvania zmluvy, údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, údaje o úrokovej sadzbe úveru, údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, údaje o výške, počte a termíne splátok, ako aj údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov. Z tohto dôvodu je tento úver potrebné podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s považovať za bezúročný a bez poplatkov. Uvedená skutočnosť má zásadný vplyv na existenciu pohľadávky, ktorá bola uspokojená výkonom dobrovoľnej dražby, ako aj na samotnú zákonnosť dobrovoľnej dražby.

2. Žalovaná v 1.rade sa k žalobe žalobcu vyjadrila v písomnom podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 28. apríla 2020, v ktorom žiadala žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že pôvodný dlžník zomrel B. XX.XX.XXXX, následne bolo zo strany žalovaného v 1.rade zastavené úročenie úveru, ktoré by bolo znovu spustené až po uzatvorení Dodatku k Zmluve o úvere, v ktorom by dedičia pristúpili k Zmluve o úvere. Od tohto momentu sa žalovaný v 1.rade pokúšal dohodnúť na uzatvorení dedičskej dohody so žalobcom, ako aj žalovanej v 4.rade, avšak v dôsledku problémov a nezhôd medzi nimi dvoma nebolo možné nájsť nejaké spoločné riešenie. Úver nebol počas takmer ôsmych rokov úročený riadnymi úrokmi, a teda žalovaný v 1.rade poskytol žalobcovi a žalovanej v 4.rade peňažné prostriedky bez primeranej odplaty za ich poskytnutie. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že

mu nebol poskytnutý na podpis Dodatok k Zmluve o úvere. Ako vyplýva z priloženého Dodatku číslo 1 k Zmluve o úvere zo dňa 18.06.2010, ako aj k nemu prislúchajúcich print screenov, v roku 2015 bol na základe rokovaní so žalobcom a žalovanou v 4.rade pripravený Dodatok k Zmluve o úvere, avšak k jeho podpisu nikdy nedošlo. Prebiehali mnohé rokovania a z pochopiteľných príčin tu bola snaha žalovaného v 1.rade o vyriešenie celej situácie. Nakoľko možnosť dohody s dedičmi reálne neexistovala, žalovaný v 1.rade rokoval aj so žalovanou v 4.rade o možnosti prevzatia dlhu len ňou samotnou, toto riešenie však napokon sama odmietla, čo odôvodnila nemožnosťou dohodnúť sa so žalobcom. Následne pristúpil žalovaný v 1.rade k zosplatneniu úveru. Žalovaný v 1.rade čakal viac než 6 rokov, kým vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a bol to už jeho posledný možný krok. Žalovaný v 1.rade listami zo dňa 10.10.2018 oznámil žalobcovi a žalovanej v 4.rade, že celý zostatok úveru sa stane splatným dňom 24. októbra 2018 a vyzval ich na jeho úhradu. Súčasne boli poučení, že po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, bude tento úročený úrokmi z omeškania a môžu vzniknúť ďalšie náklady spojené s vymáhaním nesplácaného úveru. Pokiaľ ide o výzvy žalovaného v 1.rade zo dňa 22. marca 2018 a 28. júna 2018, tie boli doručované na adresu trvalého pobytu žalobcu, ktorá má evidenčný charakter a žalobca by mal mať zabezpečené buď preberanie pošty, respektíve si oficiálne upraviť svoj prechodný pobyt, aby mali inštitúcie doručujúce mu zásielku istotu v tom, že sa jedná o správnu adresu. Zároveň boli tieto výzvy zasielané na adresu trvalého pobytu žalobcu. Z tohto dôvodu, že zásielka s výzvou na zaplatenie omeškaných splátok zo dňa 26.01.2018 sa z adresy, ktorú žalobca uviedol na doručovanie vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote, žalovaný v 1.rade mal zato, že táto adresa už nie je aktuálna, a preto doručoval žalobcovi všetky písomnosti na adresu jeho trvalého pobytu. Nakoľko však ani tieto zásielky neboli prevzaté v odbernej lehote, žalovaný v 1.rade z opatrnosti všetky ostatné zásielky už posielal na obidve mu známe adresy. Žalobca opomenul uviesť, že nebolo možné dôjsť ani k jednej z vybraných možností riešenia pohľadávky zo Zmluvy o úvere, ani k inej dohode s bankou, ktorá by bola možná v súlade s aktuálnymi platnými právnymi predpismi. Žalovaný v 1.rade nepopiera skutočnosť, že na základe uznesenia o dedičstve žalobca a žalovaná v 4.rade prevzali ku dňu smrti pôvodného dlžníka dlh. Majú však zato, že je nevyhnutné, aby následne dedičia uzatvorili so žalovaným v 1.rade Dodatok k Zmluve o úvere, na základe ktorého dôjde aj k administratívnemu prevzatiu dlhu, dedičia vstúpia do zmluvných záväzkov podľa Zmluvy o úvere a dôjde k prevedeniu celého záväzku v systéme žalovaného v 1.rade na dedičov ako nových dlžníkov. Žalobca a žalovaná v 4.rade zdedili okrem zálohu aj ďalšie nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Z. K. E. P. XXXX a predmetné nehnuteľnosti však tiež už nie sú v ich spoluvlastníctve, nakoľko boli prevedené na tretiu osobu, rovnako prostredníctvom výkonu záložného práva iným veriteľom formou dobrovoľnej dražby. Žalovaná trvá na tom, že pohľadávka v plnej výške čo do istiny vznikla na základe vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v súlade so Zmluvou, ako aj právnymi predpismi, bola navýšená len o príslušenstvo tvoriace úroky z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a v čase výkonu záložného práva aj trvala. Žalovaný v 1.rade namieta, aby článok 9 ods. 2 písm. d) bod 3 Obchodných podmienok predstavoval neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dedič v žiadnom prípade automaticky nestráca právo splácať úver v splátkach. Jediné, čo od neho žalovaný v 1.rade žiada je, aby pristúpil k úverovej zmluve vo forme dodatku. Výkon záložného práva je predpokladaným a právom dovoleným inštitútom, nie sú dané žiadne zákonné dôvody k určeniu neplatnosti dobrovoľnej dražby. Zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti, navyše zákon o spotrebiteľských úveroch sa nevzťahuje na danú úverovú zmluvu. Ak by aj bol prijatý opačný názor, Zmluva o úvere obsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré pre jej platnosť a perfektnosť vyžaduje zákon, preto žalovaný v 1.rade v celom rozsahu popiera, aby zmluva bola z tohto dôvodu bezúročná a bez poplatkov.

3. Žalovaný v 2.rade sa k žalobe žalobcu vyjadril vo svojom písomnom podaní zo dňa 20. mája 2020, v ktorom žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Žalobca v žalobe tvrdí, že mu nebol doručený znalecký posudok. Uvedené tvrdenie nie je pravdivé, nakoľko Znalecký posudok Č. XXX/XXXX zo dňa 18.07.2019 znalca U.. Z. O. bol žalobcovi osobne doručený dňa 29.07.2019, čo potvrdzuje poštová doručenka z uvedeného dňa, ktorú žalovaný v 2.rade súdu prikladá. Pokiaľ ide o opakovanú dražbu, poukázal na § 22 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého v lehote najmenej 10 dní pred začatím opakovanej dražby zašle dražobník oznámenie o opakovanej dražbe aj osobám podľa § 17 ods. 5. Oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe zo dňa 21. novembra 2019 bolo žalobcovi zaslané dňa 27. novembra 2019 a doručené dňa 11. decembra 2019 E. W. E. X. XXXX/XX, Z., pričom prvýkrát sa poštový doručovateľ pokúsil doručiť oznámenie o opakovanej dražbe žalobcovi dňa 29. novembra 2019, ako to vyplýva z príslušnej poštovej doručenky. Navyše, žalovaný v 2.rade žalobcovi predmetné oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe zaslal aj na W. W. XXX/XX, XXX XX D., B. G., z ktorej sa zásielka vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote, čo je adresa trvalého pobytu

žalobcu podľa príslušného výpisu z registra obyvateľov. Nakoľko žalovaný v 2.rade zaslal žalobcovi oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe 21 dní pred konaním dražby, bol dodržaný v § 22 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, ktorý ustanovuje pre zasielanie oznámenia o opakovanej dražbe lehotu desiatich dní. Žalobu žalobcu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Žalovaná v 3. a 4. rade sa k žalobe žalobcu vyjadrili v písomnom podaní zo dňa 04. mája 2020, v ktorom žalobu žiadali v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Žaloba sa opiera o také dôvody, ktoré neplatnosť dražby nespôsobujú a súčasne aj o dôvody, ktoré sa navyše nezakladajú na pravde. Žaloba je evidentným výrazom nespokojnosti žalobcu s výsledkom dražby a jeho snahy docieliť jej neplatnosť. Žalobu žalobca síce podal v zákonom stanovenej trojmesačnej prekluzívnej lehote, v žalobe však neuvádza dôvody, žeby spochybňoval platnosť Záložnej zmluvy, o ktorej ako možností na domáhanie sa neplatnosti dražby pojednáva. Ak teda žalobca popri námietke porušenia zákona o dobrovoľných dražbách spochybňuje platnosť úverovej zmluvy, v tejto časti námietky mu neprislúcha právo domáhať sa určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, keďže zákon so spochybňovaním platnosti úverovej zmluvy nespája právo žiadať o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Ak mal žalobca pochybnosť o platnosti Úverovej zmluvy, mal nespočetné množstvo príležitosti sa vyporiadať s touto pochybnosťou a nie ju napádať až po dražbe. Paradoxne samotný žalobca sa domáhal u žalovaného v 1.rade možnosti splácať dlh z predmetnej Úverovej zmluvy, a teda sám ju považoval za platnú. U žalobcu ide o účelovo nesprávne prezentovanie obsahu týchto ustanovení ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, na základe ktorých bol úver vyhlásený za splatný. Žalobca skutočný skutkový stav veci zámerne neopísal úplne a pravdivo, zrejme v záujme toho, aby v jeho ponímaní neprijateľnej zmluvnej podmienky pôsobilo navonok presvedčivo. Žalobca prejavil záujem po ukončení dedičského konania si ponechať nehnuteľnosti na účely svojho bývania a splácať celý úver, čo žalovaná v 4.rade akceptovala. Žalovaný v 1.rade doručil žalovanej v 4.rade, ako aj žalobcovi názov dohody s názvom Dohoda o pristúpení k záväzku k Zmluve o úvere s dátumom 28.02.2013. Žalovaná v 4.rade však podpísanie tejto dohody podmienila podpisom dohody žalobcom. Keďže však žalobca dohodu nepodpísal, hoci sa prezentoval vôľou sám celý úver splácať, žalovaná v 4.rade dohodu nepodpísala, pretože by sa vystavila riziku, že celá ťarcha úveru zostane iba na nej, pričom žalobca s bytom z vlastného rozhodnutia sám disponoval, dokonca jej nedovolil ani len vstup do bytu. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že úver splácal. Nesplácal ho načas, mával nedoplatky na splátkach. Žalobca byt prenajal na základe nájomnej zmluvy a nájomné si ponechával. Sám disponoval s bytom. Splátky úveru, z ktorých žalovaný v 1.rade odpustil úroky boli znížené, žalobca ich nepravidelne splácal, hoci mal príjem z nájmu. Žalovanú v 4.rade takto účelovo nútil zotrvávať pre ňu v nevýhodnom úverovom vzťahu, keďže ju nechcel, či nevedel vyplatiť z jej spoluvlastníckeho podielu. Ďalší dodatok žalovaný v 1.rade pripravil s dátumom 29. septembra 2015. Zo strany žalobcu a žalovanej v 4.rade však opäť nedošlo k uzatvoreniu tohto dodatku. Žalovaný v 1.rade dňa 03.06.2016 mailom oslovil žalovanú v 4.rade s tým, že od mesiaca júl bude obnovené úročenie úveru sadzbou dohodnutou v zmysle pôvodnej zmluvy, nakoľko doposiaľ nebolo možné zmluvne usporiadať vzťahy medzi bankou, žalovanou v 4.rade a jej bratom, navrhol zároveň prefinancovanie celého záväzku novým úverom, a tým prisľúbil potrebnú súčinnosť. Listom zo dňa 22. marca 2018 žalovaný v 1.rade vyzval žalobcu a žalovanú v 4.rade, aby zabezpečili vyplatenie pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere s tým, že bude nútený vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Žalovaný v 1.rade napokon Listom zo dňa 10.10.2018 napriek opakovaným výzvam na zaplatenie dlžnej sumy vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 24. októbra 2018 a vyzval žalobcu a žalovanú v 4.rade, aby najneskôr do desiatich dní zaplatili celý úver, a to v lehote do desiatich dní od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca namietal vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru Listom zo dňa 21. novembra 2018, v ktorom však nenamietal žiadnu neprijateľnú zmluvnú podmienku. Domáhal sa iba toho, aby mal možnosť naďalej úver splácať. V žalobe žalobca nepravdivo uvádza aj to, že nerovnováhu v jeho pozícii dediča - nového dlžníka vidí v tom, že údajne stratil bez akéhokoľvek racionálneho dôvodu právo splniť dlh v splátkach. Takúto možnosť predsa mal. Nepristúpil k dohode so žalovaným v 1.rade. Žalobu žalobcu tak žiadali zamietnuť.

5. Žalobca k vyjadreniam žalovaných sa vyjadril vo svojom písomnom podaní zo dňa 18. decembra 2020, v ktorom uviedol, že Zmluvu o úvere je nutné subsumovať pod režim Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje článok 9 ods. 2 písm. d) bod 3 Obchodných podmienok, na základe ktorého žalovaný v 1.rade pristúpil k zosplatneniu úveru. Požiadavka uzatvorenia Dodatku k Zmluve o úvere vychádzajúca z článku 9 ods. 2 písm. d) bod 3 Obchodných podmienok je nad rámec zákona a nemá právnu oporu, pričom predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Momentom nadobudnutia dedičstva je ex lege smrť poručiteľa. Je teda zrejmé, že k prevzatiu dlhu pôvodného

dlžníka nie je potrebný žiaden ďalší úkon zo strany dedičov. Je nanajvýš absurdné, aby dedič musel duplicitne preberať záväzok poručiteľa uzatvorením dohody so žalovanou v 1.rade, ak ho už predtým prevzal z titulu dedenia. O to viac za situácie, že uzatvorenie takejto dohody blokuje ďalší dedič. Žalobca má za to, že nutnosť administratívneho prevzatia dlhu je absurdným výmyslom žalovanej v 1.rade, ktorý nemá žiadnu právnu oporu. Predmetné ustanovenie je v jednoznačnom a priamom rozpore s ustanoveniami , spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Z daného ustanovenia totiž vyplývajú iba dve alternatívy, a to buď uzatvorenie Dohody alebo zosplatnenie úveru, a to dokonca napriek skutočnosti, že dlžník, dedič pokračuje v jeho riadnom splácaní úveru po poručiteľovi. Neprijateľnosť predmetnej podmienky je daná okrem uvedeného najmä tým, že žalobca nebol objektívne schopný splniť požiadavku uzatvorenia Dohody so žalovanou v 1.rade, keďže jej uzatvorenie blokovala žalovaná v 4.rade, ktorá mala s predmetnými nehnuteľnosťami očividne svoje vlastné plány. Žalobca nevedel žalovanú v 4.rade nijako prinútiť, aby Dohodu so žalovanou v 1.rade uzatvorila a túto nemohol ani uzatvoriť v jej mene, pretože zo strany žalobcu fakticky nebolo možné splniť článok 9 ods. 2 písm. d) bod 3 Obchodných podmienok a predísť tak zosplatneniu úveru. Zosplatnenie úveru je tak potrebné považovať za neplatný právny úkon, čo má za následok neexistenciu pohľadávky žalovanej v 1.rade, ktorá mala byť uspokojená dobrovoľnou dražbou, a teda aj neplatnosť dražby ako celok. Žalovaný v 2.rade nedoručoval písomnosti na adresu, ktorú oznámil žalobca žalovanej v 1.rade. Nebola dodržaná podmienka zaslania oznámenia o opakovanej dražbe žalobcovi v lehote desiatich dní.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil tento skutkový stav:

7. Z Uznesenia Okresného súdu Prešov spisová značka Dnot 45/2012 zo dňa 30. novembra 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.02.2013 súd zistil, že žalobca a žalovaná v 4.rade sú dedičmi po nebohom X. X., Y. B. XX.XX.XXXX. Žalobca, ako aj žalovaná v 4.rade ako dedičia po nebohom X. X., Y. B. XX.XX.XXXX zdedili záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o úvere číslo C.- A.-XXXXXXXXX-XXXX-Z.-U. uzatvorenej dňa 18.06.2010 medzi poručiteľom a spoločnosťou UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. konajúcej na území Slovenskej republiky prostredníctvom UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, každý v podiele 1/2 k celku, I. Č. X E. S. K. K. Č. XX E. Z. X. B. S. Č. XXXX Z. E. Z. X. T. Č. XXXX/X, D. S. E. K. F. Z., F. Z., D. Ú. Z., K. F. Ú. K. Z., D. F. E. P. Č. XXXXX, spolu so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti XX/XXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu so súpisným číslom XXXX a spoluvlastníckym podielom K. K. XX/XXX D. Z. Z. X. T. Č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX metrov štvorcových a k pozemku parcela registra T. Č. XXXX/X, Y. Z. W. E. F. K. XXX metrov štvorcových, každý v podiele 1/2 k celku a pozemok parcela registra T. Č. XXXX/X, Y. Z. W. E. F. K. XX metrov štvorcových, ktorý sa nachádza v okrese Z., F. Z., D. Ú. Z., Y.S. E. P. Č. XXXXX, každý v podiele 1/12 k celku.

8. Žiadosťou zo dňa 29. apríla 2010 požiadal poručiteľ žalovaného v 1.rade o poskytnutie hypoúveru vo výške 71.000 Eur. Následne bola dňa 18.06.2010 medzi žalovaným v 1.rade a poručiteľom X. X. uzatvorená Zmluva o úvere číslo C.-A.-XXXXXXXXX-XXXX-Z.-U., na základe ktorej žalovaná v 1.rade poskytla poručiteľovi úver vo výške 71.000 Eur, ktorý sa zaviazal splácať pri úrokovej sadzbe s prirážkou vo výške 3,10 % ročne, posledná splátka bola splatná do 360 mesiacov od prvého čerpania úveru. 9. Dňa 18.06.2010 bola medzi záložným veriteľom - žalovaným v 1.rade a poručiteľom X. X. podpísaná Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti číslo C.-A.-XXXXXXXXX-XXXX-Z.-U. na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, ktorá vznikla, respektíve vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienok uvedených v Zmluve o úvere zo dňa 18.06.2010, na základe ktorej záložný veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 71.000 Eur. Záloh bol špecifikovaný v článku 2, bod 1 Záložnej zmluvy, podľa ktorého na zabezpečenie zabezpečenej pohľadávky sa zriaďuje záložné právo na nehnuteľnosti evidované v katastri nehnuteľnosti S.W. D. Z. E. P. Č. XXXXX W. XXXXX, D. Ú. Z., a to: a) byt číslo X, E. Z., K. XX, S. S. Č. XXXX, E. Z. Z. Č. XXXX/X, K. X. B. E. Q. E. X., b) pozemky parcela registra T. Č. XXXX/X F. K. XXX A. Š., B. Z. Y. Z. W. E., Z. Č. XXXX/X F. K. XXX metrov štvorcových, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, c) podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku K. K. XX/XXX vo výlučnom vlastníctve záložcu, spoluvlastnícky podiel 1/1, d) pozemky parcely registra T. C. Č. XXXX/X F. K. XX metrov štvorcových, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria v podielovom spoluvlastníctve záložcu, spoluvlastnícky podiel 1/6, ktoré tvoria záloh.

Podľa článku 4, bod 1 Záložnej zmluvy, ak dlžník nesplní zabezpečenú pohľadávku ani po predchádzajúcom písomnom upozornení záložného veriteľa, je záložný veriteľ oprávnený uspokojiť zabezpečenú pohľadávku z výťažku získaného týmto spôsobom: a)predajom zálohu exekúciou podľa osobitných predpisov. b)predajom zálohu na verejnej dražbe podľa zákona číslo o dobrovoľných dražbách, c) priamym predajom, d)iným spôsobom podľa predpisov, ktoré budú platné v dobe vzniku podmienok oprávňujúcich záložného veriteľa na výkon záložného práva. Výber vhodného spôsobu výkonu záložného práva patrí záložnému veriteľovi (článok 4, bod 2 Záložnej zmluvy).

10. Podľa článku 9 bod 2 písm. d) bod 3 Obchodných podmienok žalovaného v 1.rade na poskytovanie úverov fyzickým osobám nepodnikateľov, dôvodom mimoriadnej splatnosti úveru, na základe ktorého sa istina úveru s príslušenstvom stávajú splatné oznámením banky dlžníkovi je nepriaznivý stav právnych majetkových pomerov na strane dlžníka, ak dlžník zomrel a s dedičmi nedošlo bez zbytočného odkladu k inej dohode.

11. Výzvou na riešenie pohľadávky zo Zmluvy o úvere zo dňa 22. marca 2018 vyzval žalovaný v 1.rade žalobcu, aby v lehote 60 dní od doručenia výzvy zabezpečil vyplatenie pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere. Zároveň ho upozornil, že ak v stanovenej lehote nedôjde k zrealizovaniu žiadnej z možností riešenia situácie, žalobca pristúpi k zosplatneniu celého zostatku úveru s príslušenstvom. Výzvou zo dňa 28.06.2018 označenou ako posledná výzva pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru vyzval žalovaný v 1.rade žalovanú v 4.rade a žalobcu k prebratiu pohľadávky vzniknutej z titulu o úvere, a to v lehote do 60 dní odo dňa doručenia výzvy. Zároveň boli upozornení, že v opačnom prípade pristúpi banka k zosplatneniu úveru.

12. Listom zo dňa 10.10.2018 označenom ako oznámenie o predčasnej splatnosti úveru a výzva na úhradu celého zostatku úveru - posledný pokus o zmier, žalovaný v 1.rade uviedol - O.. X. X. Y. B. XX.XX.XXXX, dedičské konanie po poručiteľovi bolo právoplatne skončené dňa 09.02.2013. V rámci dedičského konania došlo zo strany žalovanej v 4.rade a žalobcu k prebratiu pohľadávky vzniknutej z titulu o úvere. Banka dedičov opakovane vyzývala na odstránenie dôvodov mimoriadnej splatnosti úveru v súlade s článkom 9 ods. 1 Zmluvy o úvere a článkom 9 OP, pre ktoré je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru s príslušenstvom. Vzhľadom na túto skutočnosť, keďže s dedičmi nedošlo bez zbytočného odkladu k inej dohode (článok 9 ods. 1 v spojení s článkom 9 ods. 2 písm. d) bod 3 obchodných podmienok), banka týmto oznámila, že vyhlási mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru ku dňu 24. októbra 2018. Zostatok celého úveru s príslušenstvom predstavuje sumu 53.840,75 Eur a banka požiadala o zaplatenie pohľadávky v lehote do desiatich dní odo dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Zároveň dedičov upozornila, že v prípade, ak v uvedenej lehote nedôjde k úhrade celého úveru s príslušenstvom, banka pristúpi k jeho vymáhaniu využitím dostupných právnych prostriedkov, najmä realizáciou záložného práva k nehnuteľnosti.

13. Listom zo dňa 05.02.2019 banka žalobcovi a žalovanej v 4.rade oznámila začatie výkonu záložného práva na základe Záložnej zmluvy, a to predajom zálohu na dražbe podľa zákona číslo , a to z dôvodu, že nedošlo k uspokojeniu ich pohľadávky. Dedičia boli upozornení, že predaju zálohu môžu zabrániť, ak do otvorenia dražby uhradia pohľadávku s príslušenstvom. Oznámením zo dňa 21. novembra 2018 žalobca požiadal žalovaného v 1.rade o zrušenie predčasnej splatnosti úveru. Uviedol, že výška zostatku splátky nikdy nepresahovala vyššiu čiastku ako 3 mesiace. Od úmrtia I. XX.XX.XXXX splátky úveru, staré aj nové platil a uhrádzal sám z vlastných zdrojov. Zároveň uviedol, že nemá žiadne prekážky splácať úver naďalej. Listom zo dňa 25.02.2019 žalobca požiadal žalovaného v 1.rade o bezodkladné zrušenie okamžitého zosplatnenia úveru, ako aj začatia výkonu záložného práva. Oznámenia zo dňa 10.10.2018 a 05.02.2019 považoval za nezákonné. Pre dlhodobú hospitalizáciu žiadal o dôkladné prehodnotenie týchto listov a žiadal o striktné riešenie. Chcel uzatvoriť Zmluvu o splácaní úveru, ktorú spláca. Listom zo dňa 28. júna 2019 oznámil žalovaný v 1.rade žalobcovi, že predmetný úver nebol predčasne zosplatnení z dôvodu omeškania pri jeho splácaní, ale z dôvodu, že s dedičmi Z. E. X. X. nebola uzatvorená Dohoda o prevzatí dlhu. Žalobca Listom zo dňa 09.07.2019 oznámil žalovanému v 1.rade, že S. Z. L. začal komunikovať v období po obdržaní oznámenia o predčasnej splatnosti úveru. Telefonicky, aj listom ho žiadal o dohodu a riešenie situácie. Žalovaný v 1.rade od právoplatnosti dedičstva nepredložil žiaden návrh zmluvy dohody na prevzatie dlhu, nemá

žiadne prekážky uzatvoriť dohodu a splácať úver ďalej. Listom zo dňa 26.01.2018 vyzval žalovaný v 1.rade žalobcu a žalovanú v 4.rade o zaplatenie dlžnej sumy. Upozornil ich, že dlh riadne neuhrádzali, pričom sú v omeškaní so splátkami splatnými dňa 24. novembra 2017, 24. decembra 2017 a 24. januára 2018, spolu vo výške 599,24 Eur.

14. Dňa 15.08.2019 bol medzi žalobcom a zástupcami žalovanej v 1.rade uskutočnený záznam o rokovaní s klientom, podľa ktorého sa žalobca mal pokúsiť o prefinancovanie úveru novým úverom cez pobočky vzhľadom k nízkym príjmom spolu s manželkou. V priebehu budúceho týždňa mal oznámiť, či bude úver schopný ďalej prefinancovať. Žalobca požiadal o zmenu termínu dražby a ohliadku nehnuteľnosti, ktorú odôvodnil tým, že dňa 21. októbra 2019 obdržal oznámenie o opakovanej dražbe s ohliadkou 28. októbra a 13. novembra 2019 a konaním dražby 14. novembra 2019. S termínom nesúhlasí z dôvodu splátky právoplatnej zmluvy, ktorú uhradil do konca roka 2019, požiadal o zmenu termínov, zároveň oznámil svoju hospitalizáciu. Žalovaný v 1.rade pripravil žalobcovi a žalovanej v 4.rade dňa 29. septembra 2015 Dodatok číslo 1 k Zmluve o úvere číslo C.-A.-XXXXXXXXX-XXXX-Z.-U., v zmysle ktorého podpísaním tohto Dodatku majú dlžníci uznať záväzok čo do dôvodu a výšky istiny 60.662,70 Eur. Žalobca, ako aj žalovaná v 4.rade predmetný dodatok nepodpísali. Rovnako žalovaný v 1.rade dňa 28.02.2013 pripravil žalovanej v 4.rade Dohodu o pristúpení k záväzku k Zmluve o úvere, podľa ktorého mala pristúpiť k záväzku, žalovaná v 4.rade predmetnú dohodu nepodpísala. Dňa 10.06.2019 bol vypracovaný návrh záložného veriteľa na vykonanie dražby nehnuteľností zapísaných E. P. Č. XXXXX, W. W. Č.S. XXXXX.

15. Dňa 19. decembra 2019 sa konala opakovaná dobrovoľná dražba, ktorej priebeh bol spísaný vo forme Notárskej zápisnice pod číslom N 1770/2019 Nz 57682/2019 NCRLS 58621/2019 spísanou O.. A. D., E. D. Z. O.. O. D.. Vydražiteľom nehnuteľností sa stala žalovaná v 3.rade, ktorá predmet dobrovoľnej dražby nadobudla do svojho vlastníctva v spoluvlastníckych podieloch doterajších vlastníkov.

16. Súdu bola predložená Nájomná zmluva zo dňa 19.08.2013, z obsahu ktorej vyplýva, že žalobca v pozícii prenajímateľa prenajal nájomcovi U.. A. Š. nehnuteľnosť, a to byt nachádzajúci sa na 1. Z. X.G. B. E. Q. E. X. XX, S. Č. XXXX K. Z., I. Č. X F. X. XX metrov štvorcových pozostávajúci z troch obytných miestností, a to za nájomné v sume 320 Eur mesačne.

17. Zo strany žalovaného v 1.rade boli súdu predložené výpisy z účtu za obdobie rokov 2012 až 2018, z ktorého vyplýva, že splátky úveru neboli zo strany dedičov splácané pravidelne. Splátka za august a september 2013 bola zaplatená až v novembri 2013. Z predloženého výpisu rovnako vyplýva, že splátka za november 2014 bola doplatená až v marci 2015, splátka za december 2014 bola zaplatená až v marci 2015, ďalšie splátky za rok 2015 až do júla 2015 boli zaplatené s niekoľko mesačným oneskorením, splátka za november 2016 bola zaplatená až v januári 2017. Následne splátka za december 2016 bola zaplatená až vo februári 2017. V mesiaci október 2016, v septembri 2017 a novembri 2018 neboli uhradené žiadne splátky.

18. Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 24. septembra 2021 považoval zmluvnú podmienku obchodných podmienok, na základe ktorého veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu medzi zmluvnými stranami zmluvného vzťahu. Uviedol, že dedič preberá práva a povinnosti po zomrelom priamo zo zákona. Zo strany žalovaného v 1.rade, ako aj zo strany žalovaných v 3. a 4. rade nedošlo k uvedeniu konkrétneho ustanovenia akéhokoľvek všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré by žalovanej v 1.rade prikazovalo v prípade smrti dlžníka uzatvoriť s dedičmi dohodu, či dodatok k úverovej zmluve za účelom plnenia jej povinností. Žiaden súkromnoprávny, ani verejnoprávny predpis teda neumožňuje veriteľovi jednostranne ukončiť zmluvu v prípade, ak dôjde k dedeniu záväzku. Žalobca súdu predložil obchodné podmienky iných bánk, kde ani v jednom prípade nebolo ako dôvod zosplatnenia úveru dohodnuté neuzatvorenie inej dohody s dedičmi. Žalobca bol toho názoru, že ostatné banky takúto podmienku vo svojich obchodných podmienkach nekoncipujú a neuvádzajú. Nutnosť administratívneho prevzatia dlhu spočívajúceho v povinnosti dediča uzatvoriť dohodu, respektíve dodatok, ktorý v obchodných podmienkach žalovanej v 1.rade dokonca ani nie je bližšie špecifikovaný, je absolútne neurčitý, predstavuje absurdnú požiadavku bez akejkoľvek právnej opory a je nutné ho posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Platobnú disciplínu žalobcu, ako aj žalovanej v 4.rade žalobca nepovažuje vzhľadom na okolnosti prípadu za relevantnú, a to z dôvodov, že úver bol zosplatnený pre skutočnosť, ktorým je neuzatvorenie dodatku s dedičmi. Žalovaný v 1.rade vo svojom písomnom podaní zo dňa

04. mája 2021, ako aj zo dňa 03. júna 2021 uviedol, že článok 9 ods. 2 písm. d) bod 3 Obchodných podmienok nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože uzatvorenie Dodatku k Zmluve o úvere nespôsobuje žiadnu nerovnováhou v neprospech spotrebiteľa, žiadnym spôsobom neoberá dediča o možnosť ďalej splácať úver v splátkach. Žalovaný v 1.rade vyvinul dostatočnú snahu dohodnúť sa s dedičmi, no k dohode nedošlo. V tomto prípade žalobca nepreukázal neplatnosť Záložnej zmluvy a rovnako nepreukázal v spore porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Žalované v 3. a 4. rade vo svojom písomnom podaní zo dňa 22. júna 2021 uviedli, že požiadavka banky upraviť dodatkom ku zmluve zmluvný vzťah s dedičmi je plne opodstatnená. Žalované v 3. a 4. rade nepovažujú obchodné podmienky v článku 9 ods. 2 písm. d) bod 3 Obchodných podmienok za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

19. Právny zástupca žalobcu súdu predložil prehľad dôvodov predčasnej splatnosti úverov spoločnosti VÚB, Slovenskej sporiteľne a.s., Tatra banky, spoločnosti ČSOB, ako aj Prima Banky Slovensko, kde medzi dôvodmi, pre ktoré je banka oprávnená pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru sa nenachádza podmienka, že dedičia nepristúpia k uzatvoreniu dodatku, respektíve dohody s bankou.

20. Žalovaná v 4.rade uviedla, že žaloba žalobcu je plná neprávd a je výrazom nespokojnosti žalobcu s výsledkom dražby a nie so samotnou dražbou. Byt sa dostal do dražby práve vinou žalobcu, s ktorým sa nedalo nijakým spôsobom dohodnúť. Banka nemôže mať zmluvný vzťah s mŕtvou osobou, ale potrebuje zlegalizovať vzťah so samotnými dedičmi. Samotný vypočutý S. L. vysvetlil ako postupuje banka v prípade úmrtia dlžníka a ako sa banka snažila riešiť s dedičmi daný problém. Banka zároveň podlieha dozornému orgánu a môže prísť až o licenciu. Byt žalobca využíval sám, prenajímal ho 3. osobám bez súhlasu žalovanej v 4.rade ako spoluvlastníčky daného bytu. Žalovaná v 4.rade od bytu nemala ani kľúče a nemohla s bytom disponovať, pričom stále na liste vlastníctva bola ťarcha. Rovnako žalobcu nezaujímalo, že danú vec dostal do takejto krajnosti ako je dobrovoľná dražba. S mamkou žili v neustálom strese, nakoľko tam bola ťarcha dlhu vo vzťahu k banke, so žalobcom sa nebolo možné dohodnúť, čo sa negatívne prejavilo na jej zdraví, ako aj na zdraví mamky. Keď sa vyhlásilo 1. kolo dobrovoľnej dražby, s mamkou si mysleli, že niekto byt kúpi a zbavia sa tejto ťarchy, no dražba sa nekonala. Následne sa prihlásila do opakovanej dražby, na daný byt minula všetky svoje úspory a rovnako aj úspory manžela. Vydražený byt bol v katastrofálnom stave, investovala do neho nemalé úspory, uskutočnila rekonštrukciu kúpeľne, záchodu, revíziu kotla, revíziu komína. To všetko bolo potrebné urobiť napriek tomu, že žalobca mal od daného bytu kľúče a tento byt prenajímal 3. osobám, na byte však nevykonal žiadnu nevyhnutnú opravu a údržbu. S touto žalobou nesúhlasí. Motiváciou, prečo sa prihlásila do dražby bolo to, že v prípade, ak ostane nejaká zvyšná suma, aby sa vrátila mamke a s ňou mohla pokryť časť dlhov, ktoré jej vznikli. Po celú dobu žila v zahraničí, a preto nemala vedomosť o tom, ako poručiteľ nadobudol predmetný byt.

21. Vypočutá svedkyňa A.. D. Z. vo svojej písomnej svedeckej výpovedi, ktorá bola súdu doručená dňa 18. októbra 2021 uviedla, že u žalovaného v 1.rade pracovala ako právnik na oddelení vymáhania pohľadávok, mala na starosti vymáhanie pohľadávok voči klientom spotrebiteľom a s tým spojené právne úkony. V pracovnej náplni mala aj riešenie pohľadávok v prípade úmrtia klienta. Detaily tohto prípadu si nepamätá. Pamätá si, že v prípade žalobcu a žalovanej v 4.rade išlo o súrodencov poručiteľa pôvodného dlžníka žalovaného v 1.rade. Zároveň si pamätá, že tento prípad sa riešil dlho a uvedené osoby nemali medzi sebou dobré rodinné vzťahy. Snažili sa nájsť riešenie s oboma osobami. Každú pohľadávku v dedičských veciach riešili veľmi aktívne a v prípade ochoty strán sa snažili to riešiť. Na otázku číslo 3 až 6 si nepamätá a nevedela ju zodpovedať. Dlžníci po poručiteľovej smrti vo väčšine prípadov mali snahu vždy dohodnúť sa, niekedy prevziať na seba záväzok, pokračovať v splácaní alebo priamo vyplatiť záväzok alebo predať nehnuteľnosť a vyplatiť úver alebo prefinancovať úver v inej finančnej inštitúcii. Všetky tieto možnosti dlžníkom u žalovaného v 1.rade umožňovali. Nedochádzalo k automatickému zosplatňovaniu úveru z dôvodu úmrtia, každý prípad sa riešil individuálne. No neochota nájsť riešenie bola výnimočná. So žalovanou v 4.rade veľa ráz komunikovala, pamätá si, že sa aj osobne stretla S. Z. D. a o každom stretnutí sa spísal záznam. Nepamätá si, ako sa snažil žalobca riešiť problém, ale zdá sa, že rovnako tento problém telefonicky spolu komunikovali. Vždy sa snažili v týchto prípadoch komunikovať a dohodnúť s klientmi. Aktuálne pracuje v Národnej banke Slovenska, pričom nemá vedomosť o tom, aby Národná banka Slovenska poskytovala úvery externým klientom.

22. Vypočutý svedok A. L. uviedol, že u žalovaného v 1.rade pracoval od septembra 2015 ako špecialista vymáhania pohľadávok. V jeho pracovnej náplni bolo vymáhanie úverov, hypoték, nezabezpečených

spotrebných úverov, kariet, vymáhanie pohľadávok. Jeho pracovná náplň bola aj pred touto aktuálnou pracovnou pozíciou skoro tá istá. Na prípad, ktorý je predmetom tohto sporu si pamätá, pričom bol to jeden z najproblematickejších prípadov, aké si pamätá. Rieši aj iné dedičské veci, kde vo väčšine po smrti, či manžela alebo manželky zostane manžel a deti, čo je lepší prípad. Tu bol špecifický prípad v tom, že dedičia boli súrodenci. Žalobca vôbec nekomunikoval, vôbec sa nechcel s bankou dohodnúť a to si pamätá od čias, keď tento prípad prevzal. V podstate išlo vždy o problematický depotný úver, ktorý bol kontinuálne v omeškaní. Žalobca nepreberal výzvy, nekomunikoval s bankou. Prvýkrát sa spojili so žalobcom, bolo to tesne pred zosplatnením úveru, keď sa priamo ozval banke. Skôr komunikovala s bankou Z. D., dvakrát alebo trikrát sa stretli v centrále K. I.. Vždy vysvetlili ako banka postupuje v prípade úmrtia dlžníka a čo je ochotná akceptovať. Z. X. reagoval až na poslednú výzvu, ktorú dedičovi banka zaslala. Rovnako táto výzva išla Z. D.. Vždy banka dávala priestor dedičom na vyplatenie dlžnej pohľadávky. Bol tam aj časový priestor, ktorý žalobca nevyužil, nedoplatil splatné splátky, ale ďalej na nič nepristúpil, na nič nereagoval, stále boli v bode nula. Z. D. žalovaná v 4.rade sa zaujímala o všetky do úvahy prichádzajúce alternatívy. Štandardný postup banky je taký, že si zavolá dedičov a zisťuje, aké sú predstavy dedičov o úvere a o nakladaní so samotou nehnuteľnosťou. Rovnako dedičom ponúkajú viacero možností, či chcú vyplatiť úver alebo prefinancovať tento úver, môžu si vybrať nový úver výhodnejší, prefinancovať starý úver, môžu si vytvoriť nové podmienky. Rovnako sa snažia s dedičmi riešiť uzatvorenie dodatkov, najčastejšie to robia v prípade, ak sa jedná o pozostalého manžela, ktorý bol spoludlžníkom daného úveru. Z. D. povedali všetky štandardné veci, ale predovšetkým to vždy chceli nechať na Dohodu dedičov, t.j. žalobcu a žalovanej v 4.rade, aby si vybrali alternatívu, ktorá je pre nich najvhodnejšia a najprijateľnejšia. Bola aj alternatíva, že sama žalovaná v 4.rade pristúpi k prevzatiu Dodatku s bankou. Tento Dodatok bol aj pripravený, no nakoniec k dohode nedošlo. Stále to nechávajú na klientov, netlačia na nich, sú trpezliví, no tu od roku 2012 bola neochota sa s bankou dohodnúť. Boli však aj prípady, keď klienti po smrti dlžníka neboli aktívni, ale niekedy to nechali tak, keďže medzitým napríklad úver za 6 mesiacov, respektíve za pol roka bol už splatený. Žalobca sa nevedel dohodnúť so žalovanou v 4.rade o vzájomných právach a povinnostiach. Predtým mala na starosti tento úver Z. Z. W. Z. G., ktorá S.Í. K. D., riešila tento prípad z regionálneho hľadiska. Vždy sa snažil, aby dedičia sa dohodli s bankou, no jediné na čom sa zhodli bolo stretnutie S. Z. D., ktorá tlmočila odkaz banky Z. X.. S poukazom na to, že banka došla k záveru, že s dedičmi nie je možná žiadna dohoda, preto sa rozhodli úver zosplatniť. Čo sa týka banky, má vedomosť o tom, že všetky banky zosplatňujú daný úver hneď po úmrtí dlžníka, pokiaľ tam nie je aj nejaký iný spoludlžník alebo ručiteľ. Stále nechávali priestor na dohodu banky s dedičmi a celé to trvalo niekoľko rokov. Svedok zdôraznil, že banka je kontrolovaný subjekt a spadá pod kontrolu Národnej banky Slovenska. V podstate reportovali mŕtvu osobu, ktorá stále svietila ako aktívna v úverovom registri, hrozila im sankcia z Národnej banky Slovenska, preto banka to musela nejakým spôsobom riešiť a keďže nedošlo ani k vyplateniu úveru, ani k podpisu dodatkov, k uzatvoreniu dohody s dedičmi, banka pristúpila k zosplatneniu úveru. Daný prípad prevzal v štádiu približne niekedy v roku 2016, dedičské konanie už bolo právoplatne ukončené, dedičia boli bankou kontaktovaní, informovaní o štandardnom postupe banky a mali sa právo dohodnúť. Banka ponúka vždy štandardné riešenia, pýtajú sa dedičov čo chcú robiť s úverom, čo chcú robiť s nehnuteľnosťou. Niektorí chcú nehnuteľnosť predať, niektorí si práve nehnuteľnosť chcú nechať, a preto zoberú si vlastný úver a záväzok banky sa prefinancuje. Bežná prax je práve dodatkovanie, podpísanie dodatku s dedičmi, čo je tento prípad, že sa úver nezosplatní, ale sa to rieši formou dodatkov s dedičmi. Aj v tomto prípade mohli dedičia dodatok podpísať. Banka by tým pádom mala svoju situáciu vyriešenú a svoje spory si mali dedičia riešiť navzájom. Ak zomrie dlžník, vyžaduje sa pristúpenie dedičov k dodatku. Väčšina prípadov je taká, že po smrti dlžníkov sa sami dedičia ozvú, že dedičské konanie je právoplatne skončené, nie je tam iniciatíva banky, aby zisťovala, lustrovala nejakých dedičov, ale vždy prídu sami dedičia opýtať sa, čo ďalej s úverom. Reportovať žalobcu a žalovanú v 4.rade nemohli, nakoľko s nimi nemali podpísaný dodatok a nemali ani súhlas na tento report. Nemali podpísaný dodatok a tým pádom ani súhlas dedičov, ktorý je vždy súčasťou dodatku. Nie je možné totiž osoby reportovať, ak neevidujú ich súhlas a ak ich neevidujú ako dlžníkov.

23. Svedkyňa J. G. uviedla, že je realitná maklérka a prišla do styku s danou nehnuteľnosťou. Bolo to v období rokov 2017, 2018 a skôr prišla do styku s pani D., Z. X. W. X. Z. Š., ktorý robil správcu nehnuteľnosti od roku 2003 do roku 2014. Kým bol správcom nehnuteľnosti pán Š., nehnuteľnosť sa prenajímala, Z. Š.U. O. spravoval, nakoľko bol na to poverený. No neskôr, keď už Z. Š. nebol správcom, vyvstal problém, nakoľko boli zapísaní dvaja vlastníci na liste vlastníctva, preto s prenájmom potrebovala súhlas W. Z. D.. Vtedy sa prvýkrát stretli, pričom žalovaná v 4.rade odmietla podpísať nájomnú zmluvu. Boli pripravení už aj klienti na prenájom danej nehnuteľnosti. Problém nastal s financiami, a preto

odmietla podpísať nájomnú zmluvu, pretože jej riešenie bolo, aby splátka tohto nájmu sa poukazovala na účet banky, aby sa splácala hypotéka a keďže sa nedohodla so žalobcom, k podpisu nedošlo. Zároveň jej žalovaná v 4.rade preposlala list z banky, ktorou banka vyzýva dlžníkov ako dedičov po poručiteľovi na zaplatenie pohľadávky voči banke. Z. X. nepreberal zásielky, Z. D. ju poprosila o mediáciu medzi ňou a pánom X.. Rovnako vedela, že niekto je v nájme v predmetnej nehnuteľnosti, a preto ju poprosila, aby bola ochotná s ňou uskutočniť ohliadku nehnuteľnosti a vytvoriť mediáciu medzi ňou, žalobcom, ako aj medzi nimi a bankou. Nájomná zmluva bola riešená tak, že nájomné išlo na účet žalobcu a práve tam nastal problém s týmto ustanovením, s ktorým nesúhlasila žalovaná v 4.rade. Žalovaná v 4.rade ju oslovila, aby jej pomohla v súvislosti s predajom nehnuteľnosti a vyporiadaním pohľadávky vo vzťahu k banke, ale k stretnutiu nakoniec nedošlo, raz z dôvodu zo strany žalovanej v 4.rade, ako aj žalobcu. Bol tam nesúlad v komunikácii medzi žalobcom a žalovanou v 4.rade, ale aj v tom, že v kúpnej zmluve zosnulý poručiteľ ešte mal aj pozemok pod pivnicami, a práve v tom bol nesúlad v tejto nehnuteľnosti vyporiadania tohto pozemku. So žalobcom bola v kontakte za účelom nájmu, predtým bola v kontakte S. Z. Š., cez ktorého spoznala žalobcu a až pri príprave nájomnej zmluvy zistila, že je tam vedená ako podielová spoluvlastníčka aj žalovaná v 4.rade. Pri komunikácii ohľadne nájomnej zmluvy už mala vedomosť o tom, že komunikuje s dedičom, keďže žalobca a žalovaná v 4.rade už boli vedení ako dedičia, potrebovala ich podpis ako obidvoch prenajímateľov na nájomnej zmluve.

24. Na pojednávaní konanom dňa 25. októbra 2021 právna zástupkyňa žalovaných v 3. a 4. rade nenavrhovala v tomto spore vypočuť žalobcu, ako aj žalovanú v 4.rade. Rovnako prítomný právny zástupca žalobcu netrval na vypočutí žalobcu. Iné návrhy na doplnenie dokazovania v tomto spore neboli.

25. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa , záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa , záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

Podľa , záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná.

Podľa , ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom na dražbe podľa osobitného zákona,3e) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ > alebo domáhať sa uspokojenia predajom podľa osobitných zákonov,3f) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201> ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa , začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo .

Podľa o dobrovoľných dražbách, na účely tohto zákona sa rozumie dražbou verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá

urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie.

Podľa o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu;12b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/20170201> v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka ( <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/20170201>).

Podľa o dobrovoľných dražbách, účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

26. Nespornou skutočnosťou v tomto spore bolo, že žalobca a žalovaná v 4.rade sú dedičia po nebohom poručiteľovi O.. X. X.D., Y. B. XX.XX.XXXX, pričom z Uznesenia Okresného súdu Prešov spisová značka zo dňa 30. novembra 2012 zdedili záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o úvere zo dňa 18.06.2010 uzatvorenou medzi poručiteľom a žalovaným v 1.rade, každý v podiele 1/2 k celku, byt číslo X E.Ú. S. K. K. Č. XX E. Z. X. B., S. Č. XXXX, Z. E. Z. X. T. číslo XXXX/X, E. P. XXXXX spolu so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti XX/XXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu so súpisným Č. XXXX W. spoluvlastníckym podielom vo veľkosti XX/XXX k pozemku parcele registra C číslo XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX metrov štvorcových a k pozemku parcele registra T. Č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX metrov štvorcových, každý v podiele 1/2 k celku, ako aj pozemku parcely registra T. Č. XXXX/X, Y. Z. W. E. F. K. XX A. Š.T. E. P. XXXXX, každý v podiele 1/12 k celku. Listom zo dňa 10.10.2018 žalovaný v 1.rade oznámením o predčasnej splatnosti úveru, výzva na úhradu celého zostatku úveru - posledný pokus o zmier úver zosplatnil z dôvodu, že nedošlo bez zbytočného odkladu k inej dohode s dedičmi podľa článku 9 ods. 1 zmluvy o úvere v spojení s článkom 9 ods. 2 písm. d) bod 3 Obchodných podmienok. Banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 24. októbra 2018 a vyzvala dedičov, aby sumu v lehote ku dňu 24. októbra 2018 vo výške 53.840,75 Eur zaplatili v lehote do desiatich dní odo dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Nespornou skutočnosťou bola aj skutočnosť, že v zmysle Notárskej zápisnice N 1770/2019 Nz 57682/2019 spísanej dňa XX. B. XXXX O.. A. D., E. D. Z. O.. O. D., ktorým bolo osvedčené konanie o opakovanej dobrovoľnej dražbe, predmetné nehnuteľnosti nadobudla ako vydražiteľka žalovaná v 3.rade do svojho vlastníctva v spoluvlastníckych podieloch doterajších vlastníkov. Žalobca podal na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhal určenia, že opakovaná dobrovoľná dražba konaná dňa XX. B. XXXX je neplatná a to z dôvodu, že pohľadávka na uspokojenie ktorej bol realizovaný výkon záložného práva v čase jeho výkonu neexistovala, respektíve nebola splatná z dôvodu neplatného zosplatnenia úveru, podmienku uvedenú v článku 9 ods. 2 písm. d) bod 3 Obchodných podmienok žalovaného v1.rade považoval žalobca za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Bol toho názoru, že mu nebol doručený znalecký posudok na ohodnotenie predmetu dražby, nebolo mu doručené oznámenie o opakovanej dražbe spôsobom a v čase vyžadovanom zákonom a ďalej Zmluvu o úvere pre absenciu zákonných náležitostí považoval za bezúročnú a bezpoplatkovú.

27. Osobitný typ žaloby, ktorou sa môže osoba dotknutá na svojich právach domáhať na súde určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby upravuje Zákona číslo o dobrovoľných dražbách. Ide o inštitút právnej ochrany proti dobrovoľnej dražbe, ktorý môžu uplatniť osoby ňou dotknuté ako jediný prostriedok nápravy a ochrany práva na zvrátenie výsledku dobrovoľnej dražby. Dražba je neplatná len za predpokladu, že na základe podanej žaloby o tom rozhodol rozsudkom súd a určil dražbu za neplatnú. Jedným z dôvodov, pre ktoré je možné uplatniť žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, je porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Zákon výslovne neustanovuje, ktoré jeho ustanovenia majú takú povahu, že ich porušenie má za následok neplatnosť dražby. Upravuje len prípady, v ktorých nie je možné vysloviť neplatnosť dražby ( Zákona číslo ). Keďže ide o jediný prostriedok procesnej ochrany dotknutej osoby a iné dôvody, ktoré by neumožňovali vysloviť neplatnosť dražby titulom porušenia zákona alebo titulom iných skutočností zákon neuvádza,

treba v tomto smere zvoliť skôr extenzívny výklad. K úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti dražby, ale nepostačuje len zistenie, že došlo k porušeniu ustanovení zákona. Predpokladom úspechu takejto žaloby je, že musí ísť o také jeho porušenie, ktorým je zároveň žalujúca osoba aj reálne dotknutá na svojich právach. Medzi porušením niektorého ustanovenia zákona a vznikom ujmy na právach žalujúcej osoby musí existovať príčinná súvislosť. To znamená, že pre úspešnosť žaloby o určenie neplatnosti dražby v zmysle citovaného zákonného ustanovenia musia byť kumulatívne splnené dva predpoklady a to, že boli porušené ustanovenia tohto zákona a že žalujúca osoba bola práve porušením týchto ustanovení fakticky dotknutá na svojich právach. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno v spore o neplatnosť dražby zaťažuje vždy žalobcu.

28. V dobrovoľnej dražbe pôsobí nepopierateľné pnutie medzi záujmom záložcu na tom, aby bola vec predaná za čo najvyššiu cenu, respektíve na tom, aby nebola vec predaná za dlh, ktorý je v hrubom nepomere k hodnote (pozri Nález Ústavného súdu spisová značka z 02. júna 2011 a Uznesenie Ústavného súdu z 30. apríla 2013) a záujmom záložného veriteľa, ktorý sa ale v podstate obmedzuje na uspokojenie jeho pohľadávky, a teda na čo najrýchlejšie speňaženie aspoň v takej výške, ktorá zabezpečí uhradenie jeho pohľadávky. Takéto pnutie pritom pôsobí aj pri takej dobrovoľnej dražbe, ktorá nevykazuje znaky podvodnej snahy získať založenú vec pod trhovú cenu (pričom tento záver nemôže spočívať výlučne na predstavách všeobecného súdu o všeobecnej praxi pri prevažujúcej praxi výkonu o záložných právach na Slovensku), ale musí byť podporený konkrétnymi zisteniami vzťahujúcimi sa na prerokúvanú vec). Ústavný súd zdôraznil, že intenzita zásahu do vlastníckeho práva realizovaného v podobe predaja predmetu vlastníctva by nemala byť vo výraznom nepomere k skutočnej alebo aspoň k skutočnosti sa čo najviac približujúcej cene tohto vlastníctva (). Záujem záložného veriteľa na speňaženie majetku dlžníka v procese, ktorý sa neuskutočňuje v súčinnosti s dlžníkom a nad ktorým nie je vykonávaná priebežná súdna kontrola a to obzvlášť vtedy, ak je predmetom dobrovoľnej dražby vec plniaca významné sociálne potreby dlžníka však nemôže byť nadradený záujmu dlžníka vo väčšej miere, ako je to v prípade právnej úpravy exekúcie (). Uvedené pnutie medzi záujmom účastníkov právneho vzťahu a potencionálnu kolíziu ich záujmov musí v tomto prípade všeobecný súd zohľadniť a vyvodiť z neho závery relevantné pre danú vec ().

29. Ako prvou sa súd zaoberal argumentáciou žalobcu, že pohľadávka, na uspokojenie ktorej bol realizovaný výkon záložného práva v čase jeho výkonu neexistovala, resp. bola neplatne zosplatnená. Žalobca považoval podmienku v článku 9 ods. 2 písm. d) bod 3 Obchodných podmienok žalovaného v 1. rade za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

30. Podľa článku 9 ods. 2 písm. d) bod 3 Obchodných podmienok žalovaného v 1.rade, dôvodom mimoriadnej splatnosti úveru, na základe ktorého sa istina úveru s príslušenstvom stávajú splatné oznámením banky dlžníkovi je nepriaznivý stav právnych majetkových pomerov na strane dlžníka, ak dlžník zomrel a s dedičmi nedošlo bez zbytočného odkladu k inej dohode.

31. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pôvodný dlžník žalovaného v 1. rade zomrel B. XX.XX.XXXX. Následne bolo zo strany žalovaného v 1.rade zastavené úročenie úveru, ktoré podľa tvrdení vypočutých svedkov by bolo obnovené po uzatvorení dodatku k Zmluve o úvere, v ktorom by dedičia pristúpili k Zmluve o úvere. Súd z dôkazov, ktoré v spore vykonal zistil snahu žalovaného v 1.rade dohodnúť sa na uzatvorení dohody so žalobcom, ako aj žalovanou v 4.rade. Z dôvodu sporov medzi žalobcom a žalovanou v 4.rade nebolo možné nájsť spoločné riešenie. Úver zo strany banky

- žalovaného v 1.rade nebol úročený takmer po dobu 8 rokov. V spore bol vypočutý zamestnanec žalovaného v 1.rade svedok A. L., ktorý súdu opísal postup žalovaného v 1.rade v prípade ak dôjde k úmrtiu dlžníka z úverovej zmluvy kedy banka informuje dedičov a vždy zisťuje aké majú dedičia predstavy o nakladaní so založenou nehnuteľnosťou ako aj úverom. Banka vyriešenie tejto otázky vždy ponecháva na dohodu dedičov, aby si zvolili pre nich najlepšie riešenie. Podľa názoru súdu nie je možné vytknúť žalovanému v 1.rade ako banke, aby sa nesnažila dohodnúť s dedičmi po nebohom poručiteľovi, a to žalobcom a žalovanou v 4.rade. Na podpis pre dedičov pripravili Dodatok číslo 1 k Zmluve o úvere zo dňa 18.06.2010, ako aj ďalší dodatok z roku 2015, ku ktorým podpisu nedošlo a to pre vzájomné nezhody v komunikácii medzi žalobcom a jeho sestrou- žalovanou v 4. rade. O možnosti prevzatia dlhu samotnou žalovanou v 4.rade rokoval žalovaný v 1.rade, ktorý jej pripravil na podpis dodatok, no k jeho podpisu nedošlo z dôvodu obavy žalovanej v 4. rade, aby nebola z daného úveru zaviazaná sama. Konanie a správanie sa žalovaného v 1.rade súd hodnotí ako snahu o uzatvorenie

dohody s dedičmi po pôvodnom dlžníkovi, ako sa tomu deje v mnohých iných prípadoch v prípade úmrtia dlžníka z úverovej zmluvy, kde však dedičia navzájom spolu komunikujú a vyvíjajú maximálnu snahu vyriešiť danú situáciu aj vo vzťahu k veriteľovi. Zosplatnenie úveru realizoval žalovaný v 1.rade Listom zo dňa 10.10.2018. Súčasne upozornil dedičov, že aj po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bude tento úročený úrokmi z omeškania a môžu vzniknúť aj ďalšie náklady spojené s vymáhaním nesplácaného úveru. Pred samotným zosplatnením úveru žalovaný v 1.rade zasielal výzvy zo dňa 22. marca 2018 a 28. júna 2018, ako aj telefonoval dedičom prostredníctvom zamestnancov žalovaného v 1.rade s cieľom dohodnúť sa a nepristúpiť ku krajnému riešeniu a to zosplatneniu úveru. Výzvy na splatenie dlžnej sumy zo dňa 22. marca 2018 a 28. júna 2018 boli zasielané na adresu trvalého pobytu žalobcu. Žalovaný v 1.rade tak postupoval z dôvodu, že zásielka s výzvou na zaplatenie omeškaných splátok zo dňa 26. januára 2018 sa z adresy, ktorú označil žalobca ako adresu na doručovanie vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Z tohto dôvodu žalovaný v 1.rade doručoval výzvy na adresu trvalého pobytu žalobcu. Treba zdôrazniť, že k zosplatneniu úveru došlo až v roku 2018, t.j. nie je možné vytknúť banke ako záložnému veriteľovi, aby nepostupovala s maximálnou možnou ústretovosťou vo vzťahu k dedičom. Po doručení samotných výziev, po rokoch snáh uzatvoriť s dedičmi Dohodu o pristúpení k dlhu, po množstve telefonátov, záznamov o rokovaniach, žalovaný v 1.rade dospel k záveru, že bez zbytočného odkladu nedošlo k dohode s dedičmi a na základe toho vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Súd považuje zosplatnenie úveru za právny úkon, ktorý bol vykonaný v súlade so zákonom a zmluvnými ustanoveniami, ako aj ustanoveniami obchodných podmienok. Samozrejme, je možné súhlasiť s názorom žalobcu, že na základe Uznesenia Okresného súdu Prešov Dnot 45/2012 zo dňa 30. novembra 2012 žalobca a žalovaná v 4.rade prevzali ku dňu smrti pôvodného dlžníka, a to v súlade s dlh pôvodného dlžníka vo vzťahu k žalovanému v 1.rade, súd je však toho názoru, že bolo potrebné aj administratívne upraviť prevzatie dlhu a to tým, aby dedičia vstúpili do zmluvných záväzkov podľa Zmluvy o úvere a došlo k prevedeniu celého záväzku v systéme, ktorý vedie žalovaný v 1.rade na dedičov ako nových dlžníkov. Tieto zmeny boli nevyhnutné aj pre zabezpečenie riadneho plnenia povinností žalovaného v 1.rade v rámci reportovania dlžníkov smerom k registrom dlžníkov a ďalších evidenčných a oznamovacích povinností, ktoré má žalovaný v 1.rade ako banková inštitúcia uložené zákonom. Skutočnosť, že úverová zmluva je bezúročná a bezpoplatková, respektíve neplatnosť samotnej záložnej zmluvy, žalobca a žalovaná v 4.rade ani čo sa týka istiny, ani príslušenstva nenamietali v rámci prebiehajúceho dedičského konania. Ani vo svojich listoch adresovaných žalovanému v 1.rade žalobca túto skutočnosť neoznámil a nenamietal. Žalovaný v 1.rade je banková inštitúcia, ktorá je viazaná aj verejnoprávnymi predpismi, najmä Zákonom číslo o bankách, ako aj Zákonom číslo o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti. Nevyhnutnosť plnenia osobitných zákonných povinností žalovaným v 1.rade, ktorým je overovanie svojich klientov v zákonom stanovenom rozsahu požadovaných údajov, nahlasovanie aktuálnych údajov o klientoch do obligatórnych registrov zriadených zákonom, odôvodňuje podľa názoru súdu osobitnú potrebu žalovaného v 1.rade uzatvoriť s dedičmi po pôvodnom dlžníkovi Dodatok k Zmluve o úvere. Žalovaný v 1.rade nemôže pri výkone jeho regulovanej činnosti postupovať svojvoľne, ale musí mať k tomu aj náležitý dokument. Nadobudnutie pasíva dedičom na základe dedenia žalovaný v 1. rade nespochybňuje, ale pre splnenie ostatných zákonných povinností je nevyhnutné mať tomu aj zodpovedajúcu evidenciu. Z tohto dôvodu nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že administratívne prevzatie dlhu je iba absurdný výmysel žalovaného v 1.rade. Práve naopak, za účelom splnenia zákonných povinností žalovaným v 1.rade, je žalovaný v 1.rade povinný postupovať tak, aby tieto verejnoprávne povinnosti boli ním riadne splnené. Článok 9 ods. 2 písm. d) bod 3 Obchodných podmienok podľa názoru súdu nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože uzatvorenie Dodatku k Zmluve o úvere nespôsobuje podľa názoru súdu žiadnu nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, pretože tento postup žiadnym spôsobom neoberá dediča o možnosť naďalej splácať úver v splátkach tak, ako to tvrdí žalobca. Súdu vôbec nie je zrejmé, na základe čoho žalobca dospel k záveru, že ak by uzatvoril Dodatok k Zmluve o úvere, tak automaticky by stratil právo naďalej splácať úver v splátkach. Uzatvorenie Dodatku k Zmluve o úvere vychádza z právneho stavu nastoleného dedením so zohľadnením osobitosti, ktoré vyžadujú osobitné verejnoprávne predpisy. Žalovaný v 1.rade podľa názoru súdu vynaložil značné úsilie dohodnúť sa s obidvoma dedičmi, so žalobcom, ako aj žalovanou v 4.rade, pričom k uzatvoreniu dohody nedošlo nie z nepripravenosti, správania, resp. nevôle žalovaného v 1.rade, ale z dôvodu, že samotný žalobca sa nevedel dohodnúť so svojou sestrou, a to žalovanou v 4.rade. Za dôležitú skutočnosť v tomto spore súd považuje to, že k úkonu zosplatnenia úveru podľa článku 9 obchodných podmienok nepristúpil žalovaný v 1.rade okamžite po smrti poručiteľa, respektíve v krátkom časovom horizonte po tejto udalosti, ale až po značnom časovom odstupe takmer šiestich rokov, čo nemožno považovať za nedostatočný

priestor pre dedičov ako nastupujúcich dlžníkov na splnenie si svojich povinností vo vzťahu k veriteľovi. Žalovaný v 1.rade tak ako to vypovedali svedkovia- zamestnanci banky, ako aj žalovaná v 4.rade, sa snažil o zmierlivé vyriešenie vzniknutej situácie, avšak pre nezhody medzi samotným žalobcom a žalovaným v 4.rade podľa názoru súdu banka nemôže byť rukojemníkom ich nezvládnutej komunikácie, nesústredenosti a vzájomných sporov. Súd tak uzatvára, že žalovaný v 1.rade ako bankový subjekt vynaložil maximálne možné úsilie dohodnúť sa s dedičmi po nebohom poručiteľovi o prevzatí dlhu. Snahu, respektíve vôľu žalobcu pristúpiť k dohode s bankou, súd nemal v spore za preukázanú. Žalobca tak urobil až potom, čo mu bolo doručené oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru po dobe takmer šiestich rokov. Zároveň z výpisu z účtu, ktoré predložil súdu žalovaný v 1.rade možno konštatovať, že žalobca bol opakovane v omeškaní so splácaním splátok úveru, a teda nemožno hovoriť ani o riadnom plnení povinností žalobcu vo vzťahu k banke, napriek tomu, že s nájomcom A. Š. mal uzatvorenú nájomnú zmluvu, poberal nájom vo výške 320 Eur, no nepristúpil k splácaniu splatných splátok úveru. Navyše, aj z vypočutia J. G., realitnej maklérky pre súd vyplynulo, že nájom bol poukazovaný zo strany nájomcu priamo k rukám žalobcu, s čím nesúhlasila žalovaná v 4.rade, ktorá tento nájom chcela použiť prednostne na splácanie splátok úveru vo vzťahu k veriteľovi. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že písomnosti zo dňa 22. marca 2018 a 28. júna 2018 mu neboli doručované na doručovaciu adresu, ktorú oznámil žalovanému v 1.rade, ani s týmto argumentom súd nemôže súhlasiť. Písomnosť žalovaného zo dňa 26.01.2018 bola doručovaná na adresu, ktorú uviedol žalobca S. XX, Z., avšak táto sa vrátila ako nedoručená z dôvodu, že si ju adresát neprevzal v odbernej lehote. Podľa údajov na obálke, ktorú priložil žalovaný v 1.rade zásielka bola od 29.01.2018 uložená na pošte a dňa 22.02.2018 sa vrátila žalovanému v 1.rade. Práve z tohto dôvodu, že zásielka zasielaná na oznámenú doručovaciu adresu, ktorú výslovne označil žalobca sa vrátila žalovanému v 1.rade ako neprevzatá, všetky ďalšie zásielky, t.j. zásielky zo dňa 22. marca 2018 a 28. júna 2018 zasielal žalovaný v 1.rade na adresu trvalého pobytu žalobcu, ktorá je registrovaná v centrálnom registri obyvateľov. Absolútne preto nie je možné dávať za vinu žalovanému v 1.rade jeho obozretné konanie, konanie z opatrnosti, aby sa predišlo opakovaným nedoručeniam preto zasielal zásielky priamo na trvalý pobyt žalobcu. To, že žalobca nepreberal zásielky na adrese trvalého pobytu, respektíve pobytu, ktorý označil žalovanému v 1.rade, toto jeho nedbalé konanie predsa nemôže byť kladené bezdôvodne na ťarchu žalovaného v 1.rade. Žalovaný v 1.rade si riadne splnil svoje povinnosti, pričom zásielky neboli doručované z dôvodu, že by adresát bol na danej adrese neznámy, ale práve z dôvodu, že adresát si zásielky neprevzal v odbernej lehote.

32. Súdna prax sa zjednotila na závere, že možnosť vymoženia plnení zo spotrebiteľských zmlúv formou dobrovoľných dražieb nie je v rozpore s , ani s ochranou spotrebiteľa vyplývajúcou z práva únie. Ani Rozsudkom SD EÚ C-34/13 vo veci V.K.V SMART Capital, a.s. nebol vylúčený výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou na obydlie spotrebiteľa a to ani vtedy, ak zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

33. Je možné uzavrieť, že dedičom po poručiteľovi žalovaný v 1.rade dal príliš dlhý časový priestor takmer po dobu 6 rokov od smrti poručiteľa, aby sa navzájom medzi sebou dohodli, a to buď s bankou upravili v závislosti od ich dohody zmluvný vzťah alebo splatili zvyšnú časť zostatku úveru. Nakoľko predstavy žalobcu a žalovanej v 4.rade boli na riešenie veci natoľko rozdielne, že bránili žalovanej v 4.rade uzatvoriť s bankou akúkoľvek dohodu, žalobca sa správal sebecky, nehnuteľnosť užíval, prenajímal, správal sa akoby bol jej výlučným vlastníkom a nerešpektoval práva žalovanej v 4.rade ako spoluvlastníčky nehnuteľnosti, za daný stav nemôže žalovaný v 1. rade. Súd pri svojom rozhodovaní musí zohľadniť princíp spravodlivosti a rozumného usporiadania vzťahov medzi stranami sporu a považoval by za krajne nespravodlivé, aby zvrátil výsledok dražby, najmä s poukazom aj na výpoveď samotnej žalovanej v 3.rade, ktorá do tejto nehnuteľnosti investovala nemalé peniaze. Samotný úkon zosplatnenia úveru zo dňa 10.10.2018 je potrebné podľa názoru súdu vnímať v kontexte so všetkými vykonanými dôkazmi, zhodnotiť postoj žalobcu ako dediča, žalovanej v 4.rade a postup banky t.j. žalovaného v 1.rade po úmrtí dlžníka z úverovej zmluvy. Predmetný úver za obdobie rokov 2012 - 2018, ako to vyplýva z výpisu z účtov nebol splácaný pravidelne. Žalobca, ako aj žalovaná v 4.rade boli v omeškaní so splácaním splatných splátok, o čom svedčí predložený výpis z účtu (číslo listu 210 súdneho spisu). Napriek tejto platobnej nedisciplinovanosti dedičov, tak žalobcu, ako aj žalovanej v 4.rade, mal žalovaný v 1.rade stále snahu o zmierlivé vyriešenie veci a nepristúpil k zosplatneniu úveru okamžite, ale poskytol dostatočný časový priestor dedičom na vyriešenie tejto záležitosti. Napriek tejto niekoľko ročnej snahe žalovaného v 1.rade ( po dobu šiestich rokov) o zmierlivé vyriešenie veci nebolo možné dospieť k dohode, z tohto dôvodu žalovaný pristúpil k zosplatneniu úveru podľa článku 9 ods. 2 písm. d) bod 3 Obchodných podmienok ako ultima ratio, ktorý je dojednaný práve pre tieto prípady.

Žalovaný v 1.rade vychádzal v ústrety práve tým, že nezosplatnil úver hneď po úmrtí pôvodného dlžníka, ale umožnil dedičom úver naďalej splácať v splátkach. Aj v samotnom oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru bola ponechaná dodatočná lehota 14 dní na plnenie, a to na odvrátenie predčasnej splatnosti. Tvrdenia žalobcu, že so žalovaným v 1.rade nebola možná iná dohoda tak podľa názoru súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a v hodnotení dôkazov, ktoré súd hodnotí jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej logickej súvislosti. Samotný priebeh rokovaní, snahu banky, ústretovosť banky a postup banky v prípade úmrtia dlžníka pre súd vyplynula z výpovede vypočutých svedkov A.. A. L., W. W. A.. D. Z.. Článok 9 ods. 2 písm. d) bod 3 Obchodných podmienok tak podľa názoru súdu nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže žiadnym spôsobom nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Predmetná zmluvná podmienka nie je formulovaná všeobecne a neurčito a nevyplýva z nej, že žalovaný v 1.rade pristúpi k predčasnej splatnosti celého úveru pre nedodržanie akejkoľvek povinnosti. Naopak, z neho vyplýva, že pre negatívny alebo nepriaznivý stav, či už právnych alebo majetkových pomerov na strane dlžníka, ktorým je smrť dlžníka, je žalovaný v 1.rade limitovaný jeho povinnosťou pokúsiť sa dohodnúť s dedičmi na riešení a teda, hoci smrť dlžníka tento nepriaznivý stav majetkových pomerov zakladá, žalovaný v 1.rade si v prospech dedičov po pôvodnom dlžníkovi dojednal, že nepristúpi hneď k automatickému zosplatneniu úveru, ale že vyvinie snahu dohodnúť sa s dedičmi, akým spôsobom majú záujem riešiť svoje záväzky vo vzťahu k banke, ktoré prevzali po poručiteľovi. Účelom uzatvorenia Dohody s dedičmi bolo primárne podľa názoru súdu zachovať existenciu Zmluvy o úvere a prípadne, ak by o to prejavili záujem dedičia, dohodnúť sa na iných podmienkach splácania úveru, znížení splátok, zmenu termínu splátok a podobne, dedičia mali možnosť predať danú nehnuteľnosť a vyplatiť záväzok vo vzťahu k banke, mohli si prefinancovať daný úver a ďalšie možnosti, ktoré súdu opísal vo svojej svedeckej výpovede vypočutý svedok A. L.. Postup žalovaného v 1.rade tak bol dostatočne zmierlivý, nápomocný týmto dedičom a poskytoval im dostatočný časový priestor na to, aby sa dohodli ako splnia svoj záväzok vo vzťahu k žalovanému v 1.rade. No pre ich vzájomné nezhody k tomu nedošlo a z tohto dôvodu takmer po šiestich rokoch pristúpil žalovaný v 1.rade k zosplatneniu úveru. V žiadnom prípade uvedené ustanovenie článku 9 ods. 2 písm. d) bod 3 obchodných podmienok nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach, nakoľko podľa názoru súdu aj podpisom dodatkov k Úverovej zmluve by stále dedičia mali zachované právo splácať predmetný úver v mesačných splátkach. Správny je aj argument žalovaného v 1.rade, kde naliehavosť plnenia oznamovacích a reportovacích povinností do jednotlivých registrov spočíva v tom, že dedičia na seba prevezmú v rámci dedičského konania vysoký záväzok vo forme hypotéky, avšak v jednotlivých registroch sa tento ich záväzok neodzrkadlí, a preto sa pre iné banky budú javiť ako úverovo nezaťažené osoby, a teda mohla byť im poskytnutá ďalšia hypotéka, hoci ich príjmy by takýto ďalší úver neumožňovali. Iným bankám takto by bol fakticky znemožnený prístup k relevantným informáciám, ktoré by im umožnili posúdiť bonitu a platobnú schopnosť dedičov tak, ako im to ukladá zákon. Súd tak hodnotí úkon veriteľa - žalovaného v 1.rade vo vzťahu k zosplatneniu úveru zo dňa 10.10.2018 ako platný právny úkon.

34. Vo vzťahu k ďalšiemu dôvodu neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorú uviedol žalobca, že mu nebol doručený znalecký posudok, s uvedeným sa súd v žiadnom prípade nestotožňuje. List žalobcu zo dňa 07. novembra 2019 jednoznačne preukazuje nepravdivosť tvrdenia žalobcu o nedoručení znaleckého posudku, pretože ak by znalecký posudok mu nebol doručený, tak je absolútne nelogické, aby samotný žalobca vo svojom Liste zo dňa 07. novembra 2019 uviedol „Znalecký posudok nie je úplný a nezohľadňuje ohodnotenie príslušnej nehnuteľnosti s príslušenstvom.“ Uvedený list bol žalovanému v 1.rade doručený dňom 08. novembra 2019 (číslo listu 222 súdneho spisu). Tento argument je preto v celom rozsahu nedôvodný. Navyše, žalovaný v 2.rade ako dražobník súdu predložil poštovú doručenku zo dňa 29.07.2019, z obsahu ktorej vyplýva, že Znalecký posudok Č. XXX/XXXX Y. B. XX.XX.XXXX Y. U.. Z. O., znalca z odboru stavebníctvo odvedie pozemné stavby bol žalobcovi doručený dňa 29.07.2019, čo potvrdzuje poštová doručenka z uvedeného dňa (číslo listu 146 súdneho spisu).

35. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, že žalobcovi nebolo doručené oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách, opätovne s týmto argumentom nie je možné súhlasiť.

36. Podľa , Ak bolo oznámenie o dražbe uverejnené v registri dražieb, uverejní dražobník oznámenie o konaní opakovanej dražby s náležitosťami podľa až f) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ > v registri dražieb najmenej desať dní pred začatím dražby. Ak sa oznámenie

o dražbe zverejnilo v Obchodnom vestníku podľa § 17 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2002/527/20170201>, dražobník v ňom bez zbytočného odkladu zverejní aj oznámenie o konaní opakovanej dražby; na náležitosti oznámenia o konaní opakovanej dražby sa vzťahuje § 17 ods. 1 písm. a) až f) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/20170201>. V lehote najmenej desať dní pred začatím opakovanej dražby zašle dražobník oznámenie o opakovanej dražbe aj osobám podľa § 17 ods. 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/20170201>. Ostatné ustanovenia § 17 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/20170201> sa použijú primerane.

37. Oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe zo dňa 21. novembra 2019 bolo žalobcovi zaslané dňa 27. novembra 2019 a doručené dňa 11. decembra 2019 na adrese E. X. Č. XXXX/XX, XXX XX Z., pričom prvýkrát sa poštový doručovateľ pokúsil doručiť oznámenie o opakovanej dražbe žalobcovi dňa 29. novembra 2019 ako to vyplýva z príslušnej poštovej doručenky. Navyše, zaslal žalovaný v 2.rade žalobcovi predmetné oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe na W. W. XXX/XX, XXX XX D. B. G., z ktorej sa zásielka vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote, čo je adresa trvalého pobytu žalobcu podľa príslušného výpisu z registra obyvateľov Slovenskej republiky. Žalovanému v 2.rade neboli doručené žiadne námietky proti ohodnotenie predmetu dražby podľa § 12 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách. Súd je toho názoru, že nakoľko žalovaný v 2.rade zaslal oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe žalobcovi 21 dní pred dňom predmetnej opakovanej dražby, dodržal formálny postup, ktorý je upravený v § 22 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, ktorý ustanovuje pre zasielanie oznámenia o opakovanej dražbe lehotu desiatich dní. Ako dôkaz súdu predložil žalovaný v 2.rade doručenky nachádzajúce sa na čísle listu 147 až 148 súdneho spisu o tvrdených skutkových okolnostiach.

38. Ako poslednou sa súd zaoberal argumentáciou žalobcu, že Zmluva o úvere je pre absenciu zákonných náležitostí bezúročná a bezpoplatková, nakoľko neobsahuje náležitosti, ktoré popísal žalobca vo svojej žalobe v bode číslo 7. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch číslo , spotrebiteľským úverom nie je po b) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti. Ako vyplýva zo samotnej Zmluvy o úvere a zo Záložnej zmluvy, úver bol nielenže zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ale jeho splatnosť bola stanovená na 360 mesiacov, t.j. 30 rokov a účelom úveru bolo nadobudnutie nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom . Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch písm. c), spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako 10 rokov. V ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch sa uvádza, že na iných veriteľov a na Zmluvy o úvere alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi, spotrebiteľom sa vzťahuje ustanovenie a , , , až 8, , , , , , , a . V súlade s ustanovením zákona o spotrebiteľských úveroch, iným veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom v rámci svojej podnikateľskej činnosti s výnimkou banky a pobočky zahraničnej banky a finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu. Zo zákona o spotrebiteľských úveroch teda absolútne jednoznačne vyplýva, že ustanovenie sa vzťahuje len na úvery zabezpečené nehnuteľnosťou, ktoré sú poskytované takzvanými inými veriteľmi a teda nie bankami a pobočkami zahraničnej banky. Z uvedeného vyplýva, že podľa musia byť splnené obe podmienky súčasne, úver nie je spotrebiteľským úverom a je poskytovaný iným veriteľom. Iným veriteľom pre účely zákona však nie je banka a pobočka zahraničnej banky. K uvedenému záveru je možné dospieť nielen gramatickým, ale logickým a teologickým výkladom jednotlivých zákonných ustanovení. Súd je teda toho názoru, že na Zmluvu o úvere sa nevzťahuje zákona o spotrebiteľských úveroch. O úmysle zákonodarcu vylúčiť z úpravy zákona o spotrebiteľských úveroch úvery zabezpečené nehnuteľnosťou svedčí nielen doslovný výklad zákona o spotrebiteľských úveroch, ale aj tá skutočnosť, že novelou od 01.01.2012 bolo do zákona číslo zákon o bankách prijaté ustanovenie , podľa ktorého ak banka alebo pobočka zahraničnej banky poskytuje fyzickej osobe úver, ktorý je zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti, bytu alebo nebytovému priestoru, a to aj rozostavaným a táto fyzická osoba pri uzatváraní a plnení zmluvy o takomto úvere nekoná v rámci predmetu svojho podnikania, použije sa na tento úver , a . Rovnako to neplatí, ak ide o úvery poskytované stavebnou sporiteľňou a spotrebiteľské úvery podľa osobitných predpisov. Z uvedeného vyplýva, že tieto úvery sa majú riadiť ustanoveniami zákona o bankách o hypotekárnom bankovníctve a že nikdy nebolo úmyslom zákonodarcu subsumovať úver zabezpečený nehnuteľnosťou akýmkoľvek spôsobom pod ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.

39. Z vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval žalobu žalobcu za nedôvodnú, a preto ju v celom rozsahu zamietol.

40. O trovách konania súd rozhodol v súlade so zákonným ustanovením . Žalobca bol neúspešný, je tak povinný nahradiť úspešným žalovaným v 1. až 4. rade trovy konania v rozsahu 100%. Súd ešte uvádza, že v spore nevzhliadol dôvod pre aplikáciu ustanovenia o nepriznaní náhrady trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku postupom podľa .

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.