Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1S-5-2021.pdf
PDF · 112.38 KB
Case nature
Subarea
1S/5/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: CMK, s.r.o., Sandrická 30, 966 81 Žarnovica, IČO: 31 622 780, zastúpený: JUDr. Peter Hríb, advokát, Bajzova 4, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, za účasti: GEOtest Bratislava, s.r.o., Stavbárska 27, P.O. Box 4, 820 08 Bratislava, IČO: 31 343 252, zastúpený: Dentons Europe CS LLP konajúca prostredníctvom Dentons Europe CS LLP, organizačná zložka, Štefánikova 15, 811 05 Bratislava, IČO: 36 861 391, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10607/2020-9.2 (25/2020 - rozkl.) zo dňa 28.10.2020, o opätovnom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10607/2020-9.2 (25/2020 - rozkl.) zo dňa 28.10.2020 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 11.01.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 13.01.2021, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10607/2020-9.2 (25/2020 - rozkl.) zo dňa 28.10.2020 (ďalej len ,,napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej geologickej správy č. 35209/2020, 7754/2020-5.3 zo dňa 18.07.2020 (ďalej len ,,prvostupňové rozhodnutie“) tak, že:
I.
I. Spoločnosť GEOtest Bratislava, s.r.o., Stavbárska 27, P. O. Box 4, 820 08 Bratislava, IČO: 31 343 252 (ďalej len „zhotoviteľ geologických prác“) je oprávnená za účelom vykonávania geologických prác (geologického prieskumu) v súlade s projektom geologickej úlohy „Geologický prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže ZC (013) Žarnovica - ZSNP (SK/EZ/ZC/1083)“ k vstupu a užívaniu nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Žarnovica, Obec Žarnovica, katastrálne územie Žarnovica, zapísaných na LV č. XXXX, parcely registra „C“ č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX S. XXXX/XX, vo výlučnom vlastníctve účastníka konania CMK s.r.o., Sandrická 30, 966 81 Žarnovica, IČO: 31 622 780.
II. Zhotoviteľ geologických prác je povinný riešiť geologickú úlohu podľa projektu geologickej úlohy „Geologický prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže ZC (013) Žarnovica - ZSNP (SK/EZ/ ZC/1083)“ na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v okrese Žarnovica, Obec Žarnovica, katastrálne územie Ž., zapísaných na LV č. XXXX, parcely registra „C“ č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/
XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX S. XXXX/XX v súlade s § 29 ods. 2 geologického zákona za týchto podmienok: (i) geologické práce a s týmito prácami bezprostredne súvisiace činnosti budú vykonávané v súlade s projektom geologickej úlohy „Geologický prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže ZC (013) Žarnovica - ZSNP (SK/EZ/ZC/1083)“ v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie cieľa geologickej úlohy tak, aby sa čo najmenej zasahovalo do práv a právom chránených záujmov vlastníkov dotknutých nehnuteľností a aby nevznikli škody, ktorým možno zabrániť; (ii) uvedené práce zahŕňajú: technické vrtné práce v rozsahu 28 prieskumných vrtov, z toho 20 dočasne zabudovaných a v rozsahu 12 hydrogeologických (vystrojených) monitorovacích vrtov, tri hydrodynamické skúšky v trvaní 24 hodín na vybraných hydrogeologických vrtoch, atmogeochemické sondy a atmogeochemické merania, režimové merania a organoleptické skúšky, súvisiace geofyzikálne práce, geodetické práce, terénne merania a odber vzoriek zemín, dnových sedimentov a podzemných vôd; (iii) geologické práce budú na dotknutých nehnuteľnostiach uskutočnené v nevyhnutne potrebnej dobe v trvaní najviac 28 po sebe nasledujúcich dní so začiatkom plynutia počnúc 16-tym dňom odo dňa vykonateľnosti tohto rozhodnutia; (iv) za účelom odberu vzoriek vody a zeminy je zhotoviteľ geologických prác oprávnený vstupovať na dotknutú nehnuteľnosť v rozsahu dvakrát za kalendárny mesiac do 31.01.2021; (v) na dotknuté nehnuteľnosti sú oprávnení vstupovať len písomne poverení zamestnanci a dodávatelia zhotoviteľa geologických prác, ktorí budú vykonávať len činnosti súvisiace s geologickými prácami v súlade s projektom geologickej úlohy „Geologický prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže ZC (013) Žarnovica-ZSNP (SK/EZ/ZC/1083)“ a v medziach tohto rozhodnutia; (vi) pri likvidácii geologických diel je zhotoviteľ geologických prác povinný postupovať v súlade so schváleným projektom geologickej úlohy „Geologický prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže ZC (013) Žarnovica-ZSNP (SK/EZ/ZC/1083)“ a v súlade s § 31 geologického zákona.
III. Vlastník dotknutých nehnuteľností - CMK s.r.o. je podľa § 30 geologického zákona povinný na svojich nehnuteľnostiach strpieť uchovávanie geologických diel - 12 vystrojených hydrogeologických vrtov v súvislosti s projektom geologickej úlohy „Geologický prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže ZC (013) Žarnovica - ZSNP (SK/EZ/ZC/1083)“ určených pre odber vzoriek vody a zdržať sa všetkého, čo by mohlo tieto geologické diela poškodiť, zničiť alebo urobiť nepoužiteľnými, do 28.02.2026.
IV. Vlastník dotknutých nehnuteľností - CMK s.r.o. je počas doby trvania oprávnení zhotoviteľa geologických prác podľa tohto rozhodnutia povinný strpieť výkon týchto oprávnení a zdržať sa akejkoľvek činnosti smerujúcej k sťaženiu alebo k zmareniu realizácie oprávnení zhotoviteľa geologických prác podľa tohto rozhodnutia.
II.
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, odbor štátnej geologickej správy ako správny orgán príslušný pre geologický výskum a geologický prieskum podľa § 55 ods. 2 a podľa § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov rozhodlo o vylúčení odkladného účinku rozhodnutia o rozsahu, spôsobe vykonávania a dobe trvania geologických prác a o užívaní cudzej nehnuteľnosti na vykonávanie geologických prác, pri ktorých vznikne geologické dielo vo veci vstupu a užívania cudzích nehnuteľností pre účel riešenia geologickej úlohy „Geologický prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže ZC (013) Žarnovica - ZSNP (SK/EZ/ZC/1083)“, druh geologických prác: geologický prieskum životného prostredia“, vedenej pod č. spisu: 7754/2020-5.3.“ Žalobca žiada napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.
2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok v zmysle § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) z dôvodu, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia Ministerstva životného prostredia SR č. 10607/2020-9.2 (25/2020 - rozkl.) zo dňa 28.10.2020, hrozí žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska škoda a finančná škoda. Ďalej argumentoval tým, že v dôsledku súčasnej situácie vyvolanej pandémiou COVID 19 pracuje výrobný podnik žalobcu v špeciálnom režime, aby mohol naďalej dôsledne plniť svoje prevažne zahranično-obchodné záväzky a riadne fungovať, je zavedená prísna kontrola pracovníkov, ich pravidelné testovanie, striktný zákaz zgrupovania sa a svojvoľného pohybu po pracovisku. Akékoľvek
tretie osoby - dodávatelia alebo odberatelia, môžu do areálu vstúpiť len s negatívnym testom na COVID 19 a len do vyhradených priestorov. Realizácia geologických prác, podľa napadnutého rozhodnutia v rozsahu a spôsobom v ňom uvedeným, by znamenala pre žalobcu značný pohyb cudzích ľudí po takmer celom areáli výrobného podniku, pričom na prípadnú kontrolu pohybu týchto osôb po areáli nie je podnik žalobcu vybavený ani ľudsky ani materiálne. Žalobca má za to, že pohyb pracovníkov zhotoviteľa by teda spôsobil veľké riziko prinesenia nákazy, ktorá ak by sa rozšírila medzi zamestnancami a spôsobila by výpadky vo výrobe, priamo by tým ohrozila chod podniku a spôsobila nepredstaviteľné finančné a hospodárske straty. Okrem situácie spôsobenej pandémiou COVID 19 poukázal na vážnu a reálnu obavu, že by realizácia geologických prác podľa napadnutého rozhodnutia v rozsahu a spôsobom v ňom uvedeným, mohla v prípadoch vrtných prác uskutočňovaných tesne pri stenách budov, v ktorých prebieha výrobný proces na citlivých počítačom riadených strojoch, spôsobiť otrasy a následné poškodenie strojov, prípadne poškodenie, či zničenie produkovaných výrobkov priamo v strojoch. Uvedené by podľa žalobcu predstavovalo hrozbu vzniku závažnej ujmy a značnej finančnej škody. Žalobca má za to, že práve priznanie odkladného účinku tejto správnej žaloby je spôsob ako účelne zabrániť tomu, aby následky žalobou napadaného rozhodnutia nespôsobili v prípade jeho vykonania ujmu, ktorú by aj napriek kladnému výsledku súdneho konania, už vôbec nebolo možné napraviť.
3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 20.05.2021, osobne doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 20.05.2021. Predložil správnemu súdu administratívny spis, vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a vo vzťahu k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že ten tvorí len abstraktný opis geologickej úlohy, tvrdenia súvisiace s prenosom choroby COVID-19 a tvrdenia o narušení procesu výroby, avšak bez označenia akýchkoľvek dôkazov na podporu týchto tvrdení. Žalovaný má preto za to, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal skutočnosti, ktoré by akýmkoľvek spôsobom odôvodňovali priznanie odkladného účinku žalobe žalobcu, preto súdu navrhol, aby návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
4. K žalobe vo veci samej sa podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 25.03.2021 vyjadril ďalší účastník konania. Vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a vo vzťahu k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že okamžitým výkonom geologických prác mu hrozí vznik akejkoľvek ujmy alebo škody. Argumentácia žalobcu v súvislosti s realizáciou geologických prác, ktoré by spôsobili u žalobcu veľké riziko prinesenia nákazy COVID-19 pokladá za nenormálne, hrubo zavádzajúce a účelové, preto súdu navrhol, aby žalobe žalobcu nepriznal odkladný účinok a zároveň ju ako nedôvodnú zamietol.
5. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 02.06.2021 č.k. 1S/5/2021-148 právoplatným dňa 20.06.2021, súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 13.01.2021 o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 10607/2020-9.2 (25/2020 - rozkl.) zo dňa 28.10.2020 zamietol s odôvodnením, že dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon (SSP) súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou žalobou - ako jej súčasť, bližšie nijakým spôsobom neodôvodnil. Uviedol len toľko, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia Ministerstva životného prostredia SR č. 10607/2020-9.2 (25/2020 - rozkl.) zo dňa 28.10.2020, hrozí žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska škoda a finančná škoda. Ďalej argumentoval opisom geologickej úlohy, tvrdeniami súvisiacimi s prenosom choroby COVID-19 a tvrdeniami o narušení procesu výroby, avšak bez označenia akýchkoľvek dôkazov na podporu týchto tvrdení. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Naviac je potrebné i preukázanie tej skutočnosti, že priznanie odkladného účinku žaloby nie
je v rozpore s verejným záujmom. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí pritom vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Strohá žiadosť o odloženie vykonateľnosti a účinkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia zo strany žalobcu nepostačuje. Podľa tunajšieho súdu žalobca nedostatočne odôvodnil svoju žiadosť o priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Samotný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe totiž bez ďalšieho neosvedčuje jeho priznanie zo strany správneho súdu.
6. Žalobca doručil súdu dňa 26.07.2021 opätovný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zo dňa 11.01.2021 doručenej súdu dňa 13.01.2021. Opätovný návrh odôvodnil tým, že Krajský súd odôvodnil svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku pre žalobcu nepochopiteľnou vetou: "Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou žalobou - ako jej súčasť, bližšie nijakým spôsobom neodôvodnil." Žalobca uvádza, že argumentoval situáciou vyvolanou pandémiou COVID 19. V tom čase bol totiž na Slovensku od 01.10.2020 vyhlásený v súvislosti s druhou a následne aj s treťou vlnou pandémie koronavírusu "núdzový stav na postihnutom území Slovenskej republiky". V tejto situácii dôvodil prísnymi protiepidemiologickými opatreniami zavedenými vo výrobnom areáli žalobcu napr. kontroly pracovníkov, ich pravidelné testovanie, striktný zákaz svojvoľného pohybu po pracovisku, obmedzenia pre dodávateľov a odberateľov, ktorí mohli do areálu vstúpiť len s negatívnym testom na COVID 19 a len do vyhradených priestorov. Argumentoval taktiež hrozbou vzniku závažnej ujmy a značnej finančnej škody, a to z dôvodu realizácie geologických prác - vrtov ťažkými strojmi a strojnými zariadeniami tesne pri stenách budov, v ktorých prebieha výrobný proces s tým, že činnosť predmetných strojov môže spôsobiť otrasy a následné poškodenie výroby polovodičov alebo brúsnych a leštiacich strojov. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutie súdu v tejto otázke a po tom ako boli predložené vyjadrenia účastníkov tohto konania, a tiež ďalšie dôkazy zo dňa 18.06.2021, podáva opätovný návrh na priznanie odkladného účinku našej správnej žalobe zo dňa 11.01.2021. Z pohľadu prebiehajúceho výrobného procesu, preto naďalej existuje vážna a reálna obava, že by realizácia geologických prác podľa napadnutého rozhodnutia, v rozsahu a spôsobom v ňom uvedeným, mohla spôsobiť takú mieru prašnosti a otrasov, čo by následné mohlo spôsobiť poškodenie, napr. leštiacich strojov a taktiež zapríčiniť poškodenie, či zničenie produkovaných výrobkov priamo v strojoch. Geologické práce - vrtné práce
- by sa totiž mali vykonávať tesne pri stenách budov, v ktorých prebieha výrobný proces na citlivých strojoch a strojných zariadeniach. Vo výrobných priestoroch žalobcu totiž prebieha výroba - t.j. kultivácia gáliumarzenidu - polovodičového materiálu pre výrobu čipov pre elektronický priemysel. Výroba prebieha v špeciálnych technických vysokotlakových zariadeniach, ktoré si vyžadujú čisté priestory a bezotrasovú zónu. Škoda, ktorá by svojvoľným a vynúteným postupom zhotoviteľa geologických prác mohla vzniknúť, by v priebehu 28 dní by mohla dosiahnuť cca 560.000,-eur. Opätovne zdôraznil, že žalobca má skúsenosť z nedávnej minulosti, keď prenesené otrasy z niekoľko km vzdialeného kameňolomu spôsobovali problémy v jeho výrobnom procese a strany boli nútené koordinovať svoju činnosť za účelom predísť značným škodám. V blízkosti budovy, kde sú umiestnené tieto reaktorové pece je vylúčená akákoľvek doprava nad 3.5 tony. Žalobca z verejne dostupných zdrojov získal fotodokumentáciu strojov a zariadení, ktoré sú používané pri realizácii geologických prác. Z fotodokumentácie je zrejmé, že obavy žalobcu v tejto súvislosti sú oprávnené. Z priloženej fotodokumentácie je podľa žalobcu nepochybné, že navŕtanie "28 prieskumných vrtov, z toho 20 dočasne zabudovaných a v rozsahu 12 hydrogeologických (vystrojených) monitorovacích vrtov" a realizácia troch hydrodynamických skúšok v trvaní 24 hodín na vybraných hydrogeolo-gických vrtoch" v tých bodoch na pozemku žalobcu tak ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí, by s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou negatívne zasiahlo do výrobného procesu prebiehajúceho u žalobcu. K hroziacej bezprostrednej škode, ktorú by spôsobilo žalobcovi napr. zastavenie výrobného procesu na takmer jeden mesiac, je nutné vziať do úvahy aj možné ďalšie škody, ktoré by mohli vzniknúť žalobcovi vzniknúť ako sankcie za nedodržanie vopred zazmluvnených termínov dodávok. Žalobca si je vedomý nespochybni-teľného verejného záujmu na zdravom životnom prostredí a aj v jeho záujme je zistiť, či reálne existuje nejaká environmentálna záťaž a zabezpečiť zdravé a bezpečné životné prostredie pre svojich zamestnancov. Rozhodne však namieta formálne zneužitie tohto pojmu a stotožňovanie verejného záujmu len so záujmom vyčerpať čo najviac verejných finančných prostriedkov z rozpočtu SR a z fondov EU na realizáciu geologických prác. V tomto prípade jednoznačne "cieľ nie je v súlade s použitými prostriedkami", pričom sme presvedčení, že cieľ (preskúmanie pravdepodobnej environmentálnej záťaže) môže byť dosiahnutý aj realizáciou iných, rovnako účinných geologických prác - vrtov, ale s oveľa menej zaťažujúcimi dôsledkami pre žalobcu. Vzhľadom na túto skutočnosť, je žalobca presvedčený, že priznanie odkladného účinku tejto správnej žaloby nie je a nemôže byť v rozpore s verejným záujmom.
7. Žalovaný doručil súdu dňa 28.09.2021 vyjadrenie k opätovnému návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, v ktorom poukázal na to, že má za to, že o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby nie je možné rozhodovať opätovne, nakoľko by takéto konanie bolo porušením zásady ne bis in idem. Žalovaný má za to, že rozhodovať o odkladnom účinku správnej žaloby je možné iba raz a doplňovanie návrhu na priznanie odkladného účinku je prípustné iba do času, kedy o tomto návrhu rozhodne súd svojim uznesením. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že z rozhodnutia ministerstva nijakým spôsobom nevyplýva, že by sa vrty mali realizovať pri stenách prevádzky žalobcu. Žalobcom napadnuté rozhodnutie, predstavuje iba zákonný limit z hľadiska intenzity realizovaných prác (s dôrazom na územné, vecné a časové vymedzenie), avšak neslúži k precizovaniu polohy jednotlivých geologických diel (vrtov). Presné stanovenie pozície vrtov bude vychádzať z dohody medzi ministerstvom a zhotoviteľom geologických prác, rovnako vecou dohody ministerstva a zhotoviteľa je aj určenie, kedy bude proces realizácie geologických prác vykonávaný, pričom sa pri takomto stanovení bude prihliadať na zabezpečenie vykonania geologickej úlohy, ako aj na oprávnené záujmy žalobcu. Žalovaný ďalej poukazuje na skutočnosť, že samotná realizácia vrtov nie je spôsobilá vyvolať vibrácie, nakoľko vrty budú realizované metódou rotačného vŕtania a nie metódou zarážania do zeme. Počet vrtov je taktiež v napadnutom meritórnom rozhodnutí koncipovaný ako maximálny limit, tzn. že ich celkový počet s ohľadom na cieľ geologickej úlohy môže byť menší. Žalovaný rovnako nepredpokladá zvýšenú prašnosť v mieste vykonávania geologickej úlohy. Žalovaný uvádza, že žalobca mal a stále má možnosť spolupracovať aj so žalovaným a zhotoviteľom geologickej úlohy a koordinovať svoje vzájomné aktivity takým spôsobom, aby nedošlo k žiadnemu narušeniu výrobnej činnosti žalobcu. Žalobca však možnosť spolupráce v doterajšom procese odmietal, a preto bol žalovaný nútený obmedziť žalobcu na jeho právach do tej miery, aby mohla byť zistená skutočnosť, či sa na mieste prevádzky žalobcu nachádza environmentálna záťaž a v prípade potvrdenia jej existencie mohol túto záťaž monitorovať a sanovať. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný zastáva názor, že návrh žalobcu je neprípustný a nedostatočne odôvodnený a zároveň žalobca nepredložil na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú iba na úrovni úvah, domnienok a predpokladov, žiadne relevantné dôkazy a žalovaný navrhuje, aby súd návrh žalobcu zamietol.
8. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
9. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).
10. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
11. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
12. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku
správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.
13. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie podľa ust. § 185 písm. a) SSP a ani podľa ust. § 185 písm. b) SSP.
14. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej, či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon (SSP) súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom.
15. Správny súd zastáva názor, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP. Zároveň má žalobca dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku, či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný.
16. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nakoľko žalobca neosvedčil zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 185 písm. a) SSP žiadnymi novými relevantnými skutočnosťami skutkového a právneho charakteru oproti prvému návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, o ktorom správny súd už právoplatne rozhodol. K vyhodnoteniu skutkových a právnych argumentov žalobcu v opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd uvádza, že tieto žalobca súdu predkladá v nadväznosti na nesúhlas s právoplatným uznesením tunajšieho súdu o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 02.06.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.06.2021. Z obsahu opätovného návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu vyplýva, že jeho základom je nesúhlas žalobcu s vyhodnotením právneho a skutkového stavu, ktoré súd už právoplatne vykonal, a teda svojim obsahom opätovný návrh má skôr charakter inštitútu opravného prostriedku vo vzťahu k uzneseniu súdu zo dňa 02.06.2021, voči ktorému však opravný prostriedok prípustný nie je. Pokiaľ žalobca poukazuje okrem nesúhlasu so spomínaným zamietavým uznesením súdu, aj na ďalšie dôkazy zo dňa 18.06.2021, správny súd konštatuje, že žalobca ani vo svojom podaní zo dňa 18.06.2021 nepredložil také dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd upozorňuje na to, že žalobca v opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neuvádza žiaden relevantný argument, prečo by bolo dôvodné sa domnievať, že v prípade potreby komunikácie so žalovaným a koordinácie postupov a prác, by takýto postup so žalovaným nebol možný, resp. žalovaný by ho odmietol, a to najmä s ohľadom na vyjadrenie žalovaného o jeho pripravenosti na takúto koordináciu, pričom podľa vyjadrenia žalovaného je to žalobca, ktorý možnosť spolupráce v doterajšom procese odmietal. Z tvrdenia žalobcu, že “naďalej existuje vážna a reálna obava, že by realizácia geologických prác podľa napadnutého rozhodnutia, v rozsahu a spôsobom v ňom uvedeným, mohla
spôsobiť takú mieru prašnosti a otrasov, čo by následné mohlo spôsobiť poškodenie napr. leštiacich strojov a taktiež zapríčiniť poškodenie, či zničenie produkovaných výrobkov priamo v strojoch” vyplýva, že existencia žalobcom tvrdenej vážnej a reálnej obavy nenastala po vydaní uznesenia o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku zo dňa 02.06.2021, avšak nastala pred uvedeným časom, z čoho vyplýva, že nenastali žiadne nové okolnosti skutkového a právneho charakteru, ktoré by po vydaní prvého uznesenia odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe na základe opätovného návrhu.
17. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 53/2018-15 zo dňa 07.02.2018, v ktorom je uvedené, že odkladný účinok správnej žaloby upravený v ustanoveniach § 184 až § 189 SSP predstavuje jeden z nových právnych inštitútov správneho súdneho konania, ktoré majú zabezpečiť efektívnu ochranu zo strany správneho súdu, tak aby jeho rozhodnutie mohlo byť nielen formálnym, ale i materiálnym prostriedkom ochrany práv a právom chránených záujmov úspešného žalobcu. Podstatou odkladného účinku je zabezpečenie takého stavu, pri ktorom by správnym súdom preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nevyvolávali žiadne právne účinky vrátane takých, ktoré by ich zrealizovaním boli považované za skonzumované. Z povahy veci je však nesporné, že odkladný účinok má zabezpečiť materiálnu ochranu právam a oprávneným záujmom úspešného žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy žiadnymi ich účinkami alebo následkami. Odkladný účinok správnej žaloby má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter a predstavuje určitý ekvivalent neodkladných a zabezpečovacích opatrení v civilnom sporovom konaní a neodkladných a iných opatrení v civilnom mimosporovom konaní. Oproti týmto opatreniam podstatou odkladného účinku je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, resp. platného a právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Aj v zmysle novej právnej úpravy bude naďalej dôvodom už len hrozba, teda nevyžaduje sa aj naplnenie príslušného následku, ktorým môže byť závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba uvedených následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým (nestačí v budúcnosti možným) výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Podanie návrhu na priznanie odkladného účinku nie je viazané na žiadnu lehotu. V zmysle § 187 ods. 3 SSP žalobca môže podať takýto návrh najskôr so správnou žalobou, či už ako jej súčasť alebo samostatne a najneskôr do konečného rozhodnutia správneho súdu. Keďže proti uzneseniu krajského súdu, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na priznanie odkladného účinku, či už kladne, alebo záporne, nie je podľa § 439 ods. 2 písm. e) SSP prípustná kasačná sťažnosť, najmä z dôvodu, aby sa pre rozhodovanie o nej zbytočne nepredlžovalo konanie vo veci samej, možno podať nový návrh na priznanie odkladného účinku, ak došlo k zmene pôvodného skutkového alebo právneho stavu. Žalobca v podanom opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepreukázal, že došlo k zmene pôvodného skutkového alebo právneho stavu oproti stavu, o ktorom súd rozhodol prv vydaným právoplatným uznesením o zamietnutí priznania odkladného účinku správnej žalobe.
18. Správny súd konštatuje, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa ust. § 185 písm. b/ SSP, pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti.
19. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 SSP, správny súd v súlade s ust. § 188 SSP opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e/ SSP.