Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoCsp/26/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Gabriela Brišková, v spore žalobcu: A. H., nar.: X.X.XXXX, trvale bytom H. XXX/X, G., proti žalovanému: Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom Michalská 18, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. -109 zo dňa 29. septembra 2020, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Rozsudok súd po citovaní (ďalej len ), , , a , o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ), , ods, a (ďalej len ), vecne odôvodnil tým, že mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že dňa 18.10.2012 došlo medzi stranami sporu k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na takto založený zmluvný vzťah je preto potrebné aplikovať právne normy spotrebiteľského práva, a to najmä ustanovenia a nasl. o spotrebiteľských zmluvách, ako i osobitné predpisy, a to najmä zákon o spotrebiteľských úveroch. Z tohto dôvodu súd pristúpil ku skúmaniu predmetnej zmluvy z pohľadu dodržania podstatných náležitostí zmluvy uvedených v zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy. Preskúmaním obsahu zmluvy súd zistil, že táto obsahuje všetky náležitosti v zmysle účinného v čase podpisu zmluvy. Súd nezistil žalobcom namietanú absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy v zmysle , t.j. absenciu RPMN, resp. jej nesprávnu výšku v neprospech spotrebiteľa, absenciu výšky, počtu a termínov splátok. RPMN je v zmluve uvedená správne, čo žalovaný preukázal podrobným výpočtom a zdôvodnením obsiahnutým v jeho vyjadrení. Rovnako priamo z obsahu zmluvy vyplýva, že je v nej uvedená výška, počet a termíny splátok (Čl. V. Splácanie). Pokiaľ sa jedná o námietku žalobcu ohľadom neuvedenia odplaty, súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v čase podpisu zmluvy odplatu ako obligatórnu náležitosť zmluvy nevyžadoval. Z uvedeného dôvodu úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle

2. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vznikla žalovanému povinnosť poskytnúť žalobcovi peňažné prostriedky a žalobcovi povinnosť ich za dohodnutých podmienok vrátiť. Žalovaný žalobcovi peňažné prostriedky poskytol, žalobca však svoju povinnosť vrátiť ich za dohodnutých podmienok splnil len čiastočne. Z predloženého dôkazu, výkaz o úhrade za poskytnuté prostriedky vypracovaný a predložený žalobcom, vyplýva, že žalobca v období od novembra 2011 do októbra 2019 na poskytnutý

úver zaplatil 18.535,42 eur. Z predloženej úverovej zmluvy vypláva, že žalobca mal uhradiť celkovú čiastku 23.816,85 eur. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca na poskytnutý úver uhradil nižšiu sumu ako sa v zmluve zaviazal. Žalovaný sa teda nemohol na úhor žalobcu obohatiť a strane žalovaného tak nemohol vzniknúť majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu vo výške 5.551,72 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

3. Pokiaľ sa jedná o žalobcom namietanú dohodu o zrážkach zo mzdy, z dôvodu jej včlenenia do nečitateľných zmluvných podmienok súd uvádza, že dohoda o zrážkach zo mzdy obsiahnutá v zmluve v Čl. VIII., v čase uzavretia zmluvy predstavovala štandardnú a právnym poriadkom dovolenú formu zabezpečenia záväzku, ktorej zahrnutie do textu zmluvy bolo prípustné a teda nie je možné hovoriť o jej spornosti, resp. že by sa jednalo o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

4. Súd taktiež nezistil dôvody, pre ktoré by mala byť zmluva neplatná a rovnako nezistil ani neprijateľné zmluvné podmienky.

5. Podľa konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila.

6. Podľa vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania, keďže bol v konaní úspešný. Vzhľadom na to, že žalovanému žiadne preukázateľné trovy v konaní nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal, s tým, že o výške trov už nie je potrebné samostatne rozhodovať.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil tým, že má za to, že pri vynesení Rozsudku neboli splnené procesné podmienky na jeho vydanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Prostriedky procesnej obrany pred súdom prvej inštancie nemohol uplatniť ústne z obavy o svoje zdravie, z dôvodu prípadného nakazenia sa COVID 19, avšak všetky podstatné skutočnosti a dôkazy predložil vo svojich písomných vyjadreniach ako aj v jeho písomnom vyjadrení k pojednávaniu.

9. Jedná sa o spotrebiteľský úver podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čase platného znenia tohto zákona pri podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere (od 1.12.2011 do 31.12.2012) a o spotrebiteľskú zmluvu podľa platného v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (od 1.3.2012 do 30.9.2013), nakoľko zmluvu o spotrebiteľskom úvere nepodpisoval za účelom podnikania ani inej podnikateľskej činnosti a ani zmluvu nepodpisoval za účelom podnikania ani inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je podnikateľom, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je uzatvárať so spotrebiteľmi spotrebiteľské úvery.

10. Na tieto úverovou zmluvou založené právne vzťahy sa vzťahuje výlučne právna úprava zákona o spotrebiteľských úveroch bez ohľadu na to, či zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod podľa . S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna úprava, ktorou v danom prípade je zákon o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie a násl. (ďalej len „") má prednosť, pred všeobecnou, ktorou je a, je nevyhnutné právne vzťahy založené zmluvami o spotrebiteľskom úvere vždy posudzovať podľa ustanovení a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

11. Ohľadom tvrdenia, že výška RPMN bola uvedená správne - posudzovaná zmluva neobsahuje povinnú náležitosť - uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN a tiež neobsahuje náležitosť - výšku, počet a termíny splátok, keďže neobsahuje výšku poslednej splátky, ktorá mala byt' žalovaným určená až dodatočne, poskytnutý úver je z dôvodu nedostatku náležitosti úverovej zmluvy bez úrokov a poplatkov. To zároveň znamená, že žalobca má povinnosť vrátiť' iba poskytnutú istinu.

12. V bode 12. Rozsudku je uvedená nesprávna informácia o jeho nesplácaní finančných prostriedkov

- riadne a včas uhrádzal v pravidelných mesačných splátkach úver, i keď sa niekedy stalo, že neuhradil v dohodnutej výške splátku, avšak v ďalšej mesačnej splátke túto čiastku doplatil. Žiadnym spôsobom neporušil svoju povinnosť, žalovaný pravdepodobne predložil výpis z účtu, v ktorom sú uvedené údaje len o platbách na istinu a nie celkovú mesačnú splátku, preto nie je na mieste ani zosplatnenie úveru ako aj z dôvodu, že bol to žalovaný, ktorý mal ešte pred podpísaním úverovej zmluvy skúmať jeho bonitu s odbornou starostlivosťou, túto mal preukázať a aj z tohto dôvodu nepreukázanie skúmania bonity žalobcu je predčasné zosplatnenie úveru neplatné.

13. Nie je pravdou ani tvrdenie, že v čase podpísania zmluvy o spotrebiteľskom úvere nebola stanovená výška odplaty, táto bola priamo uvedená v časovej verzii predpisu od 1.12.2011 do 31.12.2012 v O spotrebiteľských úveroch v čl. 11 ods. 2) v znie : „(6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti."

14. V čl. 5 za § 53a sa vkladajú § 53b a 53c,ktoré znejú : „ §53b ods.1) Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.“; „ §53 c) Ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byt' uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná."

15. Neobstojí ani Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá bola vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka, nakoľko v zmysle v znení neskorších predpisov v neprospech spotrebiteľa odchyľuje od ustanovenia . Predformulovaný súhlas spotrebiteľa, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou, nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne požaduje. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa, rovnako prihliadnuc na skutočnosť, že podstatným znakom Dohody o zrážkach zo mzdy je písomný súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok z jeho mzdy, ako aj rozsah vykonávaných zrážok. Účinnosť nadobúda Dohoda až potom, čo Veriteľova pohľadávka bude zročná. Na základe vykonanej kontroly SOI žalovaného vyplynulo, že spotrebiteľ už pri uzavieraní zmluvy v štádiu nižšej bdelosti splnomocňuje dodávateľa na vážne úkony súvisiace s inštitútom zrážok zo mzdy a jeho aplikáciou. Existuje nezanedbateľné množstvo, že spotrebiteľ si ani nevšimne, že ním uzavretá úverová zmluva má slúžiť aj ako dohoda o zrážkach zo mzdy. Včlenená do textu celého radu zmluvných podmienok má a priori povahu neprijateľnej podmienky. Je teda v rozpore s a pre značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

16. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je tak isto Úrok z omeškania v bode Vl. v zmluve - Dlžník podpisom tejto zmluvy splnomocňuje Banku na predloženie a podpis platobného príkazu na inkaso finančných prostriedkov vo výške pohľadávky Banky z titulu Úveru k Účtu a na odpísanie finančných prostriedkov vo výške aktuálne splatnej dlžnej sumy splatného úroku z omeškania z účtu Dlžníka -Zmluvná podmienka je neprimeraná, nevyvážená, poškodzujúca spotrebiteľa, ide o dojednanie zakladajúce hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

17. Neprijateľnými zmluvnými podmienkami sú v čl. IX. Obchodné podmienky „ Dlžník/Spoludlžník podpisom tejto Zmluvy potvrdzuje, že predmetné dokumenty (Obchodné podmienky, všeobecné obchodné podmienky, predzmluvný formulár) vrátane Zmluvy prevzal. Ich akékoľvek porušenie sa pokladá za porušenie Zmluvy podstatným spôsobom."

18. V ČI . X . Vyhlásenia a záväzky Dlžníka „ Dlžník/Spoludlžník vyhlasuje, že spĺňa všetky podmienky uvedené v Zmluve, Obchodných podmienok, VOP, VPP-ŽP a B-S,I, IÚ,PN,N a je si vedomý všetkých záväzkov, ktoré z nich pre neho vyplývajú. Ak sa toto vyhlásenie ukáže ako nepravdivé, Banka je oprávnená postupovať podľa bodu 10.Obchodných podmienok".

19. Uvedené zmluvné podmienky sú neprijateľné z dôvodu, že v rozpore s požiadavkou dobrej viery zakladajú hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Uvedenou podmienkou sa zároveň na spotrebiteľa prenáša dôkazné bremeno v otázke skutočného oboznámenia sa so zmluvou o úvere, obchodnými podmienkami a všeobecnými obchodnými podmienkami vrátane ich porozumenia a prevzatia.

20. „Písomnosti doručované poštou zasiela Banka na adresu Dlžníka/Spoludlžníka uvedenú v tejto zmluve. Ak je písomnosť zasielaná Bankou ako obyčajná zásielka, považuje sa za doručenú na 5.pracovný deň po odoslaní. Pokiaľ Dlžník/Spoludlžník svojim konaním alebo opomenutím zmaril doručenie písomnosti a písomnosť sa vráti ako nedoručená, účinky nastávajú v deň, ked' bude písomnosť/zásielka vrátená Banke: Účinky doručenia nastávajú vtedy, ak Dlžník odmietne prevziať písomnosť".

21. Táto podmienka je neprijateľná z dôvodu, že v rozpore s požiadavkami dobrej viery zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že mu upiera právo na riadne doručenie písomnosti. Veriteľ si nemôže štandardnou zmluvnou podmienkou určovať takto neprimerane konštruovanú fikciu doručenia.

22. Má za to, že mu bolo odopreté právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve podľa § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa.

23. Žalovaný poskytuje úvery na základe písomne uzatvorenej Zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere, ktorej súčasťou sú i Obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery, pričom táto zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy, obsahujúcej zmluvné ustanovenia, ktorých obsah ako spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, tieto zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané, musel ich podpísať v celku bez akejkoľvek možnosti ovplyvniť ich obsah a je to žalovaný, kto ho mal s patričnou odbornou starostlivosťou oboznámiť už pred podpísaním zmluvy o všetkých zmluvných dojednaniach, následkoch a dôsledkoch. Tieto zakladajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čím mu bolo upreté spotrebiteľské právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve. Žalovaný pri svojej činnosti neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve mu upieral legitímne práva a v jeho neprospech - spotrebiteľa mu spôsobil značnú nerovnováhu zmluvného vzťahu. Žalovaný svoju podnikateľskú činnosť vykonáva na celom území Slovenskej republiky, preto je o to závažnejšie, lebo v jeho dôsledku dochádza k porušeniu ekonomického záujmu spotrebiteľa vo veľkom rozsahu. Je to žalovaný, kto disponuje ako profesionálnymi skúsenosťami, materiálnym zázemím, tak aj odborným personálom, čo ho robí spôsobilým vyvarovať sa protiprávnemu konaniu v rámci kontraktácie úverového vzťahu spadajúce pod ochranu noriem spotrebiteľského práva a ako spotrebiteľ okrem iného má právo na informácie, na ochranu svojho zdravia a bezpečnosti a na ochranu ekonomických záujmov podľa účelu sledovaného zákonom vyjadrený v ustanovení § 3 ods. 1 zákona na ochranu spotrebiteľa, vzhľadom na zistené nedostatky v zákonom požadovanej miere a úrovni dosiahnutý nebol.

24. Vzhľadom na všetky hore vyššie uvedené skutočnosti, žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalovaného zaviazal vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 5 551,72 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 15.10.2019 do zaplatenia a zároveň, aby mu súd priznal právo na náhradu trov konania.

25. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že považuje uplatnený nárok žalobcu za neopodstatnený, účelový, nepreukázaný a v celom rozsahu ho neuznáva. Trvá na svojich písomných vyjadreniach nachádzajúcich sa v súdnom spise.

26. Žalovaný potvrdzuje, že dňa 18.10.2012 bola medzi ČSOB a žalobcom uzavretá Zmluva o ČSOB spotrebiteľskom úvere reg. č. 00531104R (ďalej len "Zmluva z roku 2012), pričom táto Zmluva z roku 2012 bola pripravená ČSOB v súlade so o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom ku dňu podpisu Zmluvy z roku 2012, t. j. k 18.10.2012 (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch platný ku dňu podpisu Zmluvy z roku 2012"). Predpokladá, že napriek tomu, že žalobca popiera všetko, tak nepopiera existenciu Zmluvy z roku 2012 a teda skutočnosť, že Zmluva z roku 2012 bola

riadne podpísaná. Žalovaný potvrdzuje, že na zmluvný vzťah boli aplikované ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a .

27. Žiada v súlade s ustanovením , aby prostriedky procesného útoku, ktoré Žalobca neuplatnil v konaní pred Okresným súdom Galanta ako súdom prvej inštancie, nemohli byť použité v odvolacom konaní.

28. Má za to, že žalobca v žalobe, vo svojich vyjadreniach ako aj v odvolaní úmyselne nesprávne prezentuje skutkový stav, keď v rozpore so skutočnosťou tvrdí, že Zmluva z roku 2012 neobsahuje určité obligatórne náležitosti respektíve nebola uzavretá podľa ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Následne žalobca nesprávne prezentovaný skutkový stav aj nesprávne právne posudzuje.

29. ČSOB preukázala, že Zmluva z roku 2012 obsahuje zákonom vyžadované náležitosti a tieto sú aj uvedené fakticky správne a preto nemôže byť táto Zmluva z roku 2012 bez poplatkov a bez úrokov, nakol'ko nie sú splnené zákonné predpoklady bezúročnosti úveru stanovené v § 11 zákona o spotrebitel'ských úveroch platného v čase podpísania Zmluvy z roku 2012. Z uvedeného vyplýva, že na strane ČSOB nevzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré by sa malo vydať žalobcovi. ČSOB sa snaží dodržiavať vysoký štandard zmluvnej dokumentácie v súlade s platnou legislatívou, lebo zámerom je mať spokojných klientov.

30. Žalobca neuviedol a nepreukázal žiadne relevantné dôvody a dôkazy, ktoré by zakladali opodstatnenosť jeho návrhu, neuniesol dôkazné bremeno a preto ČSOB navrhuje, aby konajúci súd potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Galanta.

31. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

32. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil. S poukazom na odvolací súd odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku a nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu žalobcovi. K veci sa považuje za potrebné dodať nasledovné:

33. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia 5.551,72 eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel 18.10.2012 Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 005311040R, na základe ktorej mal žalovaný poskytnúť žalobcovi úver vo výške 14.000 eur, pričom celkovo zaplatil podľa výpisu z banky 18.535,42 eur a podľa vykonaných zrážok a výpisu z banky 19.551,72 eur. Zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, neboli vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, najmä RPMN a odplata. Poistenie úveru nebolo individuálne dojednané. Zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré neboli individuálne dojednané a je voľným okom nečitateľná. Podľa názoru žalobcu je potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.

34. V čase rozhodovania súdom prvej inštancie súd v konaní rozhodoval na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov ( ). Podľa prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Podľa prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť

najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Aby strana konania mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia; predpokladom dôkaznej povinnosti je totiž povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ strana konania nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, tak spravidla nemôže ani splniť dôkaznú povinnosť. Pokiaľ ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti, bude mať pre stranu väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. V prípade, ak strana konania aj tvrdí určitú skutočnosť, je jej povinnosťou tvrdenú skutočnosť preukázať. V prejednávanej veci je potrebné zdôrazniť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a do skončenia dokazovania súdom prvej inštancie nepreukázal, že by mal byť poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov, preto žalobcovi nevznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré si žalobou uplatnil.

35. Žalobca v odvolaní poukazoval na to, že na úverový vzťah v danom prípade sa výlučne vzťahuje právna úprava o spotrebiteľských úveroch bez ohľadu na to, či je zmluva absolútnym obchodom podľa a právne vzťahy založené zmluvami o spotrebiteľskom úvere je treba vždy posudzovať podľa ustanovení a príslušnými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch. Je nutné uviesť, že súd prvej inštancie posudzoval predmetnú zmluvu v zmysle ustanovení a zákona o spotrebiteľských úveroch, keď uvedené výslovne i uviedol a povedal, že na takto založený zmluvný vzťah je preto potrebné aplikovať právne normy spotrebiteľského práva, a to najmä ustanovenia a nasl. o spotrebiteľských zmluvách, ako i osobitné predpisy, a to najmä zákon o spotrebiteľských úveroch.

36. Nebol opodstatnený ani argument žalobcu, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu neobsahovala podstatnú náležitosť podľa o spotrebiteľských úveroch, rozčlenenie splátky na istinu, na úroky a iné poplatky a preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu a jeho právne závery vyjadrené po vydaní rozsudku Európskeho súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre Bíróovej. NS SR v uznesení z 22.02.2018 sp. zn. , kde konštatoval, že predmetné ustanovenie sa má interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba konkrétnej anuitnej splátky, neustanovuje sa týmto povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne a postačovalo uvedenie frekvencie splátok.

37. Hoci žalobca tiež tvrdí, že zmluva neobsahovala poslednú splátku, v zmysle zmluvy bolo dohodnuté, že prvá až predposledná anuitná splátka je vo výške 196,47 eur; posledná anuitná splátka bude vypočítaná na základe priebehu splácania úveru. Je zrejmé, že pri pravidelnom splácaní nemohla byť vyššia než predchádzajúce anuitné splátky, preto ani tento dôvod neobstojí na to, aby súd vyhodnotil absenciu náležitosti podľa zák. .č

38. V ďalšom žalobca namietal, že v zmluve o úvere neboli uvedené všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. Odvolací súd je názoru, že zo znenia v znení v rozhodnom období nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v zmluve konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Takúto požiadavku pritom nie je možné vyvodiť ani výkladom daného zákonného ustanovenia.

39. Tento názor je vyslovený v rozhodnutí NS SR , kde dovolací súd udáva, že na rozdiel od súdov nižších inštancií, zastáva názor, že zo znenia nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v zmluve konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom zákon nepožaduje ani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN. Takúto požiadavku pritom nie je možné vyvodiť gramatickým (jazykovým) ani teleologickým (účelovým) výkladom daného zákonného ustanovenia. V posudzovanom prípade zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne neuvádza uviesť v zmluve i matematický výpočet výšky ročnej percentuálnej miery nákladov, ako to vyplýva z dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu. Pokiaľ by takúto požiadavku mal zákonodarca v úmysle, nič mu nebránilo uviesť ju v danej právnej norme. Zákonodarca pritom formulačne jednoznačne požaduje, aby boli v zmluve uvedené len predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

pričom pod predpokladmi nie je možné rozumieť uvedenie vzorca výpočtu, ktorý (vzorec) je len jeden, navyše spotrebiteľovi prístupný priamo v zákone, v jeho prílohe č. 2.

40. Ďalej žalobca namietal odplatu. Poukazoval pritom na ust. a ) . Podľa ust. , Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Podľa ust. ) (1) Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis. K spôsobu výpočtu odplaty, ktorý uviedol, žalobca vo svojom vyjadrení z 24.02.2020 sa vyjadril žalovaný i k spôsobu výpočtu RPMN a ďalšie, ktoré žalobca nevyvrátil. 41. Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou sporových strán. Sporová strana má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha tú sporovú stranu, v ktorej záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a sporovou stranou tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť sporovej strany za to, že v konaní budú preukázané jej tvrdenia. Dôsledkom jeho neunesenia je procesný neúspech sporovej strany. Účelom tohto procesného nástroja je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú prijať záver, ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala.

42. Pokiaľ teda neboli vyvrátené tvrdenia žalovaného o nesprávnosti výpočtu RPMN a celkovej odplaty, svedčí to o neunesení dôkazného bremena žalobcu.

43. Žalobca namietal Dohodu o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd prvej inštancie uviedol, že v čase uzavretia zmluvy predstavovala Dohoda o zrážkach zo mzdy štandardnú a právnym poriadkom očakávanú zmluvnú podmienku. Zmluvný text (a ani textáciu dotknutých zmluvných ustanovení k dohode o zrážkach zo mzdy, ktoré sa formátom/veľkosťou vôbec neodlišujú od ostatných zmluvných ustanovení) rozhodne nie je možné označiť za nečitateľný. O spornosti veci je vôbec možné (čo i len) uvažovať až od podania žaloby, keďže do tohto okamihu zmluvné strany mali preukázateľne konsenzuálny názor na platnosť a prijateľnosť všetkých zmluvných ustanovení. Žalobcom tvrdená spornosť veci nemá žiaden dopad na platnosť a prijateľnosť dohody o zrážkach zo mzdy. V prípade, že by žalobca postupoval plne v zmysle jeho zákonných a zmluvných povinností, tak by k uplatneniu práv z predmetnej dohody zo strany žalovaného nikdy nedošlo. Z dôvodu riadneho nesplácania úveru zo strany žalobcu bol žalovaný donútený dňa 18.2.2014 si uplatniť práva z dohody o zrážkach zo mzdy. Pri tomto postupe žalovaný konal plne v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi. V kontexte žalobného nároku však treba uviesť, že žalobca sa svojím žalobným nárokom domáha vydania bezdôvodného obohatenia, preto i v prípade ak by súd predmetnú dohodu posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, vplyv na rozhodnutie vo veci samej o vydanie bezdôvodného obohatenia, by to nemalo.

44. Na ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky a taktiež na skúmanie bonity a predčasné zosplatnenie žalobca poukazoval až v odvolacom konaní. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Až v odvolaní žalobca namietal i ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky. Odvolací súd na tieto v odvolacom konaní nemohol prihliadať, nakoľko neboli vznesené v konaní pred súdom prvej inštancie v zmysle zásad .

45. Podľa ustanovenia prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

46. Podľa hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.

47. Podľa prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

48. Je nepochybné, že ďalšie tvrdenie neprijateľných zmluvných podmienok je hmotnoprávnou námietkou v zmysle ust. , pričom podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

49. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že za účinnosti nemožno v odvolacom konaní prihliadnuť na vyššie uvedené skutočnosti, pokiaľ táto neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Považoval vznesené námietky o ďalších neprijateľných zmluvných podmienkach za tzv. novotu, ktorú nemožno v odvolacom konaní použiť ako prostriedok procesného útoku, resp. procesnej obrany. Pretože žalobca v odvolacom konaní neuviedol žiaden argument a zároveň nepreukázal, že nový prostriedok procesného útoku nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie bez svojej viny, odvolací súd konštatuje, že tieto námietky uplatnené žalobcom až v odvolacom konaní nespĺňa procesné podmienky uvedené v ustanovení ods. d/ na to, aby mohli byť relevantným odvolacím dôvodom (novotou v odvolacom konaní). Ak tieto prostriedky procesného útoku nevzniesol žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie, nemožno na tieto námietky prihliadnuť v odvolacom konaní. Pokiaľ aj žalobca pred súdom prvej inštancie tvrdil, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky bez ich konkrétnej špecifikácie, nejde o prostriedok procesného útoku ako má na mysli . Treba však záverom uviesť, že i v prípade, ak aby ich súd vyhodnotil ako neprijateľné zmluvné podmienky, na veci by uvedené nič nemohlo zmeniť.

50. Pokiaľ žalobca argumentuje tým, že je spotrebiteľ a súd je povinný ex offo skúmať zmluvný vzťah (uzatvorený medzi žalobcom a žalovaným) a posudzovať ďalšie pred súdom prvej inštancie nenamietané neprijateľné zmluvné podmienky a či mu súd ako spotrebiteľovi poskytol v konaní dostatočnú ochranu, odvolací súd dodáva, že akékoľvek spochybňovanie povinnosti súdu poskytnúť žalobcovi ochranu nie je v prejednávanej veci opodstatnené. Je potrebné si uvedomiť, že v danej veci je spotrebiteľ žalobcom, ktorého povinnosťou bolo poskytnúť v žalobe tvrdenia, na ktorých zakladá svoj nárok a tieto tvrdenia preukázať. Súdna ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany v spore nie je absolútna, nemôže nahrádzať povinnosti žalobcu vyplývajúce mu z procesných noriem a zároveň musí vec rozhodnúť aj v súlade so základnými princípmi sporového procesu, medzi ktoré patrí napríklad rovnosť strán v konaní ( ), súdne konanie zásadne začína na návrh strany sporu, pričom predmet konania určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom ( ). Podľa názoru odvolacieho súdu si žalobca neuvedomil rozdielnosť posudzovania nárokov spotrebiteľov podľa jednotlivých zmlúv a ich obsahových náležitostí, nezobral do úvahy, že uzavrel zmluvu s bankovým subjektom a už vôbec nepostrehol zmenu rozhodovacej praxe súdov. 51. K záverom žalobcu v tom, že zmluva uzatvorená medzi ním a žalovaným má charakter spotrebiteľskej zmluvy, obsahujúcej zmluvné dojednania, ktorých obsah ako spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, tieto neboli individuálne dojednané a musel ich podpísať v celku bez možnosti ovplyvniť ich obsah a ďalšie skutočnosti, ktoré zakladajú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa nemôže byť absolútna, zbavujúca ho akýchkoľvek povinností plniť si svoje záväzky, a to len z titulu, že ide o spotrebiteľa, navyše za situácie, keď z úverovej zmluvy vyplýva, že táto spĺňa všetky požiadavky kladené na ňu zákonom, je celkom jasná a zrozumiteľná, spotrebiteľovi boli poskytnuté finančné prostriedky, o ktoré žiadal, bola mu známa celková suma k zaplateniu, výška úrokov a splátok. 52. Pri ustanovovaní zákonných podmienok ochrany spotrebiteľa, dlžníka, je nutné dbať na vyváženosť právnej úpravy z hľadiska jednotlivých ústavných štandardov vrátane princípu právneho štátu. Aj keď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou súčasného súkromného práva a postavenie spotrebiteľov je potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľov je nutné interpretovať triezvo, neutrálne ako akékoľvek iné právne inštitúty. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 7. februára 2018).

53. Súdny dvor už totiž uznal, že ochrana spotrebiteľa nie je absolútna a že stanovenie primeraných lehôt na podanie žalôb pod hrozbou preklúzie v záujme právnej istoty je zlučiteľné s právom Únie (rozsudky z 9. júla 2020, Raiffeisen Bank a BRD Groupe Société Générale, C-698/18 a C-699/18, EU:C:2020:537, bod 56, ako aj zo 16. júla 2020, Caixabank a Banco Bilbao Vizcaya Argentaria, C-224/19 a C-259/19, EU:C:2020:578, bod 82, ako aj citovanú judikatúru).

54. Je zrejmé, že žalobca dobrovoľne pristúpil k podpísaniu Zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 005311040R. Opak tvrdený a ani preukázaný nebol. Mal možnosť porovnať si výhody a nevýhody rôznych bankových i nebankových inštitúcií a podľa toho sa rozhodnúť. Ochrana spotrebiteľa je síce dôležitým faktorom v spoločnosti, avšak nemožno mu poskytovať takú ochranu, ktorá by viedla k jeho jednostrannému zvýhodňovaniu, spotrebiteľ by bol v takýchto prípadoch zbavený akejkoľvek zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne konať. Neexistuje ani vecne odôvodniteľný dôvod oslobodiť spotrebiteľa od povinností, ktoré mu ukladá zmluva s rovnocenným partnerom, ak sa k splneniu tejto povinnosti zaviazal dobrovoľne a s vedomím ich rozsahu.

55. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadať. Podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

56. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania, v súlade s , ako vecne správny potvrdil a konštatuje, že žiaden odvolací dôvod, na ktorý poukazoval žalobca v odvolaní nebol naplnený. Odvolací súd nevidí dôvod, pre ktorý by žalobca ako neúspešná strana v konaní nemala znášať náhradu trov konania. Súdu umožňuje nepriznať úspešnej strane náhradu trov konania len v prípade preukázania dôvodov hodných osobitného zreteľa protistranou. Žalobca počas konania nepoukazoval na žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by ho súd nemal zaviazať na zaplatenie trov konania úspešnej strane.

57. Žalovaný má voči žalobcovi podľa a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať ( ). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

58. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).