Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4S-44-2023.pdf
PDF · 121.06 KB
Case nature
Area
Subarea
4S/44/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Kútikovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Ing. Lindy Kovandovej, LL.M. v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX/XX, XXX XX E., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Dukelská štvrť 941/10, priečinok 21, 018 41 Dubnica nad Váhom, proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Šagátova 1, 813 04 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-06317/12-2023 zo dňa 08.08.2023, takto
rozhodol:
I. Správnu žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Dňa 30. 6. 2023 bola povinnej osobe : Ústavu na výkon trestu odňatia slobody – Dubnica nad Váhom postúpená z Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Trenčín žiadosť žalobcu, v ktorej požiadal okrem iného o sprístupnenie informácií cit .: 5 . Žiadam o fotokópiu tzv.
- „ordinačných hodín (ambulancie)" v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, ktoré sa týkajú organizácie návštev lekára jednotlivými sektormi (B, C, D, E, F). 2. Povinná osoba dňa 13. 7. 2023 listom č. UVTOS-01383/13-DU-2023 sprístupnila žalobcovi fotokópie určených dní k návšteve ambulancie všeobecného lekára pre ubytovne B, C, D, E, F, H. 3. Žalobca podal proti listu č. UVTOS-01383/13-DU-2023 zo dňa 13. 7. 2023 včas odvolanie (§ 19 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám). 4. Žalovaný - Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže ako odvolací orgán podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol.
Správna žaloba a žalobné body 5. Žalobca sa včas doručenou správnou žalobou domáhal, aby správny súd vydal rozsudok, ktorým rozhodne tak, že zruší rozhodnutie žalovaného zo dňa 08.08.2023 v rozsahu odmietnutia sprístupnenia informácie o mene a priezvisku osoby, ktorá vydala (schválila) ordinačné hodiny ambulancie v ÚVTOS Dubnica nad Váhom: „Určené dni k návšteve ambulancie všeobecného lekára pre jednotlivé ubytovne“ a zároveň, aby správny súd zrušil uvedené rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, eventuálne aby súd uložil žalovanému povinnosť sprístupniť predmetnú informáciu podľa § 193 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“). 6. Rozhodnutie žalovaného považuje žalobca za svojvoľné a nezákonné z nasledovných dôvodov:
- K nesprístupneniu mena a priezviska osoby, ktorá vydala (schválila) „Určené dni k návšteve ambulancie všeobecného lekára pre jednotlivé ubytovne“, žalobca uviedol, že: po podaní odvolania mu ÚVTOS Dubnica nad Váhom síce opätovne sprístupnil určené dni, kde už je viditeľná pečiatka a podpis autora, avšak tu ide o podpis nečitateľný, t. j. taký, z ktorého nie je možné identifikovať konkrétnu osobu.
- V danej veci predstavuje údaj o mene a priezvisku autora určených dní tzv. sprievodnú informáciu, ktorá úzko súvisí s požadovanou informáciou (§ 4 ods. 5 zákon o slobodnom prístup k informáciám), na ktorú sprievodnú informáciu má tiež právo.
- Správne konanie tvorí jeden celok, a preto aj žalovaný (ako odvolací orgán) zodpovedá za to, že konanie a rozhodnutie o odvolaní je v súlade so zákonom, a že vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.
- Ak teda v rámci odvolania žalobca požadoval sprístupnenie informácie o mene a priezvisku autora určených dní, mal žalovaný povinnosť sa vysporiadať s touto námietkou. Keďže tak žalovaný neurobil, je jeho rozhodnutie nezákonné a formalistické a zároveň aj nepreskúmateľné.
- V prvom rade treba uviesť, že určené ordinačné dni nie sú ordinačné hodiny poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (nemocnice), ktoré má tento povinnosť umiestniť na viditeľnom mieste ambulancie (zdravotníckeho zariadenia) a dodržiavať ich, a ktoré musia byť schválené a potvrdené samosprávnym krajom (§ 79 ods. 1 písm. za) zákona č. 578/2004).
- Niet pochýb o tom, že určené dni sú akési modifikované ordinačné hodiny, ktoré vydal ÚVTOS Dubnica nad Váhom, ktorý však nie je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a ani prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia. Teda pokiaľ ide o určené dni, tieto predstavujú záznam, ktorý pochádza z činnosti ÚVTOS Dubnica nad Váhom a tento musí byť zaevidovaný služobným úradom v príslušnej evidencii ako registratúrny záznam.
- Interným predpisom, ktorým sa Zbor väzenskej a justičnej stráže riadi, je rozkaz ministra spravodlivosti č. 2/2016, ktorým sa vydáva registratúrny poriadok Zboru väzenskej a justičnej stráže (tento platil do 31.12.2021) a rozkaz ministra spravodlivosti č. 2/2021, ktorým sa vydáva registratúrny poriadok Zboru väzenskej a justičnej stráže (platí od 01.01.2022).
- Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že ani jeho interné predpisy, či všeobecne záväzné predpisy nestanovujú povinnosť uvádzať na listinách podpis a pečiatku, tak to ide o zavádzanie.
- Podľa rozkazu ministra spravodlivosti č. 2/2021 (§ 14 ods. 1 až 14) a rozkazom ministra spravodlivosti č. 2/2016 (§14) sú upravené pravidlá používania úradných pečiatok.
- Tak isto je upravená povinnosť podpisovať registratúrne záznamy (§15 rozkaz ministra spravodlivosti č. 2/2016, resp. § 15 rozkaz ministra spravodlivosti č. 2/2021).
- Niet teda pochýb, že žalovaný použil svojvoľne a nepreskúmateľne argumentáciu a vo svojom dôsledku zmaril právo žalobcu na prístup k požadovanej sprievodnej informácie o mene a priezvisku osoby, ktorá vydala a schválila určené dni. 7. Žalobca v správnej žalobe navrhoval vykonať dôkazy: predložiť interné predpisy a oboznámiť ich obsah, výsluch vedúceho organizačno-právneho oddelenia mjr. JUDr. Piačeka a to ku skutočnosti, či požadovaná informácia je súčasťou registratúry, teda či je možné dohľadať informácie o mene a priezvisku autora určených dní, výsluch vedúcej lekárky, vedúceho lekára v zdravotníckom zariadení, ambulancia všeobecného lekára a vyžiadať od ÚVTOS Dubnica nad Váhom originál informácie Určené dni k návšteve ambulancie všeobecného lekára pre jednotlivé ubytovne, t. j. registratúrny záznam z príslušnej evidencie, a to na overenie skutočnosti, či tento dokument vôbec formálne existuje a či obsahuje údaje o mene a priezvisku nadriadeného, ktorý ho vydal (schválil) a podpísal.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe žalobcu 8. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že žalovaný sa v plnom rozsahu pridržiava svojho doteraz formulovaného právneho názoru uvedeného v rozhodnutí, podľa ktorého povinná osoba sprístupnila žalobcovi kompletné informácie, ktoré mala k dispozícii, t. j. určené dni k návšteve ambulancie všeobecného lekára pre jednotlivé ubytovne a oznamy týchto určených dní pre jednotlivé sektory. Uvedené informácie majú charakter organizačných pokynov umiestnených na nástenkách v jednotlivých sektoroch, prípadne ambulancii. Tieto pokyny slúžia na organizovanie návštev väznených osôb v ambulancii. Ďalšou formou sprostredkovanie týchto informácií je aj ich ústne vyhlásenie v rámci komunity väznených osôb. Teda všeobecne záväzné právne predpisy a ani interné predpisy zboru nestanovujú formu ich sprostredkovania. V rámci efektívneho zaobchádzania s väznenými osobami je vhodnou formou sprostredkovania pokynu aj umiestnenie na nástenke prístupnej väzneným osobám. 9. K tvrdeniu žalobcu, cit.: „9.7. Niet pochýb o tom, že „Určené dni“ sú akési „modifikované“ ordinačné hodiny, ktoré vydal ústav DCA, ktorý však nie je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a ani prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia. Teda pokiaľ ide o „Určené dni“, tak tieto predstavujú
záznam, ktorý pochádza z činnosti ústavu DCA a tento musí byť zaevidovaný služobným úradom v príslušnej evidencii ako registratúrny záznam.“, žalovaný uvádza, že všeobecne záväzné právne predpisy a ani interné predpisy zboru nestanovujú formu pokynov, ktorými sa väzneným osobám sprostredkúvajú rôzne druhy informácií. Ak teda forma pokynu nie je stanovená, je na zvážení príslušníka zboru, akú formu zvolí, a to tak, aby bolo zabezpečené riadne a plynulé vykonávanie činností väznených osôb. Ak je pokyn ústne sprostredkovaný väzneným osobám v rámci komunity a následne je po zvážení príslušníkom zboru sprostredkovaný na nástenke, takýto dokument nie je registratúrny záznam, pretože forma pokynu nie je stanovená. Vychádzajúc zo žalobcovho vnímania tvorby registratúrnych záznamov, by tak každý ústny pokyn príslušníka zboru adresovaný väznenej osobe musel byť registratúrnym záznamom so všetkými náležitosťami, teda aj s menom príslušníka zboru. 10. K tvrdeniu žalobcu, cit.: „9.13. „Určené dni“ sú vo svojom dôsledku iným zásahom orgánu verejnej moci, keďže ústav DCA nemá žiadnu právomoc zasahovať do schválených ordinačných hodín ambulancie všeobecného lekára, ktorú prevádzkuje nemocnica a ktoré ordinačné hodiny musí bezpodmienečne dodržiavať.“, žalovaný uvádza, že podľa § 4 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 475/2005 Z. z.“) je odsúdený počas výkonu trestu obmedzený najmä aj v slobode pohybu. Odsúdený je podľa § 39 písm. b) zákona č. 475/2005 Z. z. povinný plniť pokyny a príkazy príslušníka zboru. 11. Žalobcom žiadané informácie predstavujú organizačný pokyn príslušníka zboru, ktorý je väznená osoba povinná plniť bez ohľadu na formu ich sprostredkovania, a ktoré neobmedzujú väznenú osobu v jej práve na ochranu zdravia, pretože v určené dni sa predpisujú dlhodobo užívané lieky, rôzne úľavy, ktoré súvisia so zdravotným stavom chronicky chorého a nezasahujú do práva na zdravotnú starostlivosť v prípade akútneho a bolestivého stavu, ktorý ak sa u väznenej osoby vyskytne, je väznená osoba predvedené k lekárovi podľa ordinačných hodín schválených samosprávnym krajom.
Replika žalobcu
12. V replike sa žalobca rozsiahlo vyjadril k nasledovným bodom:
- K tvrdeniu, že určené dni sú neformálne pokyny/príkazy príslušníka ZVJS.
- Určené dní sú organizačným opatrením zdravotníckeho zariadenia.
- K predvádzaniu väzňov do ambulancie.
- K predpisovaniu dlhodobo užívaných liekov.
- K určeným dňom a predpisovaniu úľav.
- K určeným dňom a akútnym bolestivým stavom. 13. Žalobca v replike navrhol dôkazy: výsluch A. F. G., výsluch riaditeľa odboru zdravotnej starostlivosti žalovaného, výsluch riaditeľa ÚVTOS – Dubnica nad Váhom, predložiť Organizačný poriadok ÚVTOS – Dubnica nad Váhom, predložiť RGR č. 30/2022, predložiť Ústavné poriadky č.ÚVTOS-121/23-2020 a č. ÚVTOS-00056/23-2024, predložiť Organizačný poriadok č. ÚVTOS-44/13-2021 a RGR č. 6/2008 14. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku.
Podstatné posúdenie skutkových a právnych argumentov 15. Správny súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10 a § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení zmien a doplnkov (ďalej len „SSP“) a podľa § 3 ods. 1, 2, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného a postup, ktorý im predchádzal v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe podľa § 134 ods. 1 SSP na nariadenom pojednávaní dňa 19.09.2024 bez prítomnosti žalobcu žalovaného. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že predmetom súdneho prieskumu je vec týkajúca sa slobodného prístupu k informáciám podľa osobitného predpisu. Právo na prístup k informáciám je právom garantovaným v č. l. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca v konaní pred správnym súdom nemusí byť zastúpený advokátom, ex obligo sa nevyžaduje povinné právne zastúpenie v zmysle § 49 ods. písm. d) SSP. Napriek tomu sa, ale jedná o všeobecný typ správnej žaloby, pri ktorej je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§134 ods. 1 SSP). Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto podľa § 190 SSP žalobu zamietol. 16. K nariadeniu pojednávania správny súd uvádza, že v správnej žalobe žalobca žiadal o nariadenie pojednávania vo veci samej. Vzhľadom na časový odstup od podania žaloby a na skutočnosť, že nebolo zo strany správneho súdu potrebné osobne žalobcu vyslúchnuť a žalobcova účasť na pojednávaní nebola nevyhnutná, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že žalobca ako osoba vo výkone trestu odňatia slobody by si v takomto prípade musel sám požiadať o vykonanie eskorty na pojednávanie a znášať
s tým spojené náklady, t. j. zvýšené trovy výkonu trestu v súlade s § 92 ods. 1 písm. b) zákona o výkone trestu, správny súd žalobcu výzvou zo dňa 12.08.2024 vyzval, aby sa v lehote 5 dní odo dňa doručenia výzvy vyjadril, či na nariadení pojednávania vo veci samej trvá. V odpovedi na predmetnú výzvu žalobca uviedol, že na nariadenom pojednávaní trvá a to aj v súvislosti s navrhovanými dôkazmi ako výsluch svedkov. Správny súd teda vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 19.09.2024. a to v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) SSP. Termín pojednávania bol vytýčený s dostatočným časovým predstihom ešte dňa 12.08.2024 a podľa doručeniek založených v súdnom spise žalobca prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 15.08.2024. Správny súd súčasne dal do pozornosti žalobcu, že jeho osobná prítomnosť na pojednávaní nie je nevyhnutná a súd v súlade s ust. § 114 SSP môže vec prejednať a rozhodnúť aj v neprítomnosti účastníkov konania v prípade, ak sa riadne predvolaní účastníci konania alebo ich zástupcovia na pojednávanie nedostavia. Pojednávania dňa 19.09.2024 sa však žalobca nezúčastnil, žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil. Doručenkami založenými v súdnom spise je preukázané, že žalobcovi bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené dňa 15.08.2024, teda mal zachovanú 10-dňovú zákonnú lehotu na prípravu na pojednávanie určenú ustanovením § 108 ods. 3 SSP, a tiež zachovanú lehotu, aby si zabezpečil vykonanie eskorty na pojednávanie, v prípade, že trval na svojej osobnej účasti na ňom. Keďže žalobca sa z pojednávania žiadnym spôsobom neospravedlnil, s prihliadnutím na vyššie uvedené predsedníčka senátu na pojednávaní skonštatoval, že sú splnené podmienky pre konanie v neprítomnosti žalobcu, po tichej porade senátu bolo vyhlásené uznesenie, že súd nariaďuje pojednávať v neprítomnosti žalobcu a pojednávanie bolo uskutočnené v súlade so zákonom.
17. Podľa čl. 13 ods. 2 Ústavy SR, medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. 18. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 19. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. 20. Podľa § 1 zákona č. 211/2000 Z. z., tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. 21. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. 22. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona. 23. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 24. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 25. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. V zmysle § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí na základe žalôb (§ 6 ods. 1 SSP), teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 32/2014). 26. Primárne správny súd uvádza, že zákon č. 211/2000 Z. z. predstavuje predpis verejného práva, upravujúci povinnosti povinných osôb pri aplikácii tohto zákona, ako aj rozsah práv jednotlivých oprávnených subjektov (žiadateľov). Vzťah medzi povinnou osobou a žiadateľom je vzťahom vertikálnym a konanie v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. je osobitným druhom administratívnoprávneho konania. Je založený na princípe generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, čo znamená, že povinné osoby sprístupňujú všetky informácie, okrem tých, u ktorých to zákon zakazuje. Zákaz však nemusí byť
explicitne stanovený priamo zákonom č. 211/2000 Z. z., ale môže vyplývať aj z iných právnych predpisov verejného práva. 27. Ďalej správny súd poukazuje na to, že zo znenia ust. § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. vyplýva, že povinná osoba je povinná poskytovať len informácie, ktoré má k dispozícii. Je pravdou, že zákon č. 211/2000 Z. z. neukladá povinnej osobe povinnosť vytvárať na základe žiadosti žiadateľov informácie, ktoré v momente podania žiadosti neexistujú. Takisto jej zákon neukladá povinnosť spracovávať už existujúce informácie takým spôsobom, že sa z nich po spracovaní stanú kvalitatívne odlišné, resp. nové informácie. Okrem uvedeného správny súd dáva do pozornosti, že právo na informácie musí byť v rovnováhe s princípom dobrej verejnej správy. Je potrebné zdôrazniť, že verejná správa nemá byť samoúčelná, ale jej cieľom je služba občanom, vrátane poskytovania informácií, s ktorými verejná správa pri výkone svojej pôsobnosti pracuje (disponuje). Cieľom verejnej správy je právna regulácia v oblasti verejnoprávnych vzťahov, ktorých občania sú súčasťou, pretože žijú, pracujú a zdržiavajú sa v oblasti právneho celku (štátu). Taktiež ani právo na informácie nie je samoúčelné, ale má umožniť žiadateľom čo najväčšiu právnu pohodu a komfort orientovať sa a uplatňovať práva v jednotlivých úsekoch verejnej správy (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/5/2013 zo dňa 12.03.2014). Princíp dobrej verejnej správy vyžaduje, aby orgány verejnej správy riadne a včas plnili zákonom uloženú informačnú povinnosť, pričom platí, že ak má informácia pôvod v oblasti verejnej správy, v ktorej povinná osoba vykonáva rozhodovaciu činnosť, implicitne, charakterom informácie je daný aj právny záujem na jej poskytnutí. Súd si je vedomý toho, že pri posúdení sprístupnenia informácií povinnou osobou nie je možné zákon č. 211/2000 Z. z. aplikovať ako izolovaný právny predpis, ale je potrebné zároveň vyhodnotiť, či sprístupnením informácie nedôjde k ohrozeniu iného záujmu štátu. Extenzívnym výkladom uvedeného zákona by bolo možné rozšíriť informačnú povinnosť povinných osôb na akýkoľvek údaj, ktorý majú k dispozícii. V tom prípade však dochádza k výraznému narušeniu princípu dobrej verejnej správy. 28. V nadväznosti na vyššie uvedené správny súd poznamenáva, že zo zákona č. 211/2000 Z. z. nevyplýva povinnosť povinného subjektu získavať, vyžadovať, zhromažďovať, vyhodnocovať, vyhľadávať alebo dokonca spracovávať materiály, požadované žiadateľom o informáciu, ak sa v ich originálnej podobe v jeho dokumentácii nenachádzajú. Rovnako z tohto zákona nevyplýva, že by povinné osoby museli vykonávať na žiadosť oprávnených osôb také úkony, ktoré nesmerujú k výkonu ich právomoci, alebo realizovať šetrenia, či kontrolnú alebo vyhodnocovaciu činnosť na požiadanie oprávnených osôb. Oprávnené osoby môžu požadovať len informácie o takých im neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii, a ktoré je povinná na žiadosť poskytnúť. Rozširujúci výklad, podľa ktorého by povinná osoba musela spracovávať údaje do inej formy, ako je tá, v ktorej sa nachádzajú, alebo poskytovať oprávnenej osobe kompletné podklady, ktoré má k dispozícii, by žiadosť o poskytnutie informácie v skutočnosti zmenil na pokyn nadriadeného, čo nebolo a nie je účelom zákona č. 211/2000 Z. z.. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn.8Sžik/3/2020 zo dňa 26.5.2021, bod 25 informácia má v zásade nehmotný charakter a ide o určitú objektívnu skutočnosť, ktorá je v evidencii a dispozičnej sfére povinnej osoby. 29. Správny súd v súvislosti s obsahom zákonného ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. považuje za potrebné poukázať na samotný pojem ,,k dispozícii“ a jeho legálny výklad, pričom ohľadom uvedeného je nutné rozlišovať medzi ,,má k dispozícii“ ale aj je ,,povinná mať k dispozícii“ (rozsudok NSS ČR sp. zn. 6As 136/2014 zo 7.4.2015). Ak má len „zapožičané informácie“ (napr. na účely kontroly) – postúpi príslušnej povinnej osobe, v ktorej pôsobnosti sú dané informácie (nález ÚS SR II ÚS 482/2013 z 3.10.2014). 30. Povinná osoba nemá povinnosť vytvárať kvalitatívne nové informácie na žiadosť. Uvedené treba odlišovať od spracovania existujúcich informácií na účely sprístupnenia (napr. vytvorenie prehľadu mechanickým zhromaždením). Je pravdou, že v prípade sprístupňovania informácií musí takmer vždy prebehnúť istý proces vyhľadávania či zhromažďovania, čo možno jednoznačne vyvodiť aj z ustanovenia § 17 ods. 1 písm. a) a b) ZOSPI. Súčasne však tento proces musí byť v súlade s určitou mierou časovej, personálnej či odbornej náročnosti a jeho výsledkom nemá byť vytvorenie novej informácie. (rozsudok NSS SR sp. zn. 5Sžik/2/2020 z 28.09.2022). 31. Správny súd v prejednávanej veci posudzoval, či žalovaný ako aj povinná osoba splnili povinnosti stanovené zákonom č. 211/2000 Z. z., a to v rozsahu namietaných tvrdení žalobcom, v rámci uplatnených žalobných bodov v zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby, pričom dospel k záveru, že rozhodnutia povinnej osoby ako aj žalovaného sú súladné so zákonom, keď konali v intenciách zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám ako povinná osoba (§ 2 ods. 1 ZOSPI) a v rozsahu definovaného prístupu práva na informácie (§ 3 ods. 1 ZOSPI).
32. Z administratívneho konania nepochybne vyplýva, že dňa 30. 6. 2023 bola povinnej osobe : Ústavu na výkon trestu odňatia slobody – Dubnica nad Váhom postúpená z Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Trenčín žiadosť žalobcu, v ktorej požiadal okrem iného o sprístupnenie informácií cit .: 5 . Žiadam o fotokópiu tzv. - „ordinačných hodín (ambulancie)" v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, ktoré sa týkajú organizácie návštev lekára jednotlivými sektormi (B, C, D, E, F).Povinná osoba dňa 13. 7. 2023 listom č. UVTOS-01383/13-DU-2023 sprístupnila žalobcovi fotokópie určených dní k návšteve ambulancie všeobecného lekára pre ubytovne B, C, D, E, F, H. Žalobca podal proti listu č. UVTOS-01383/13-DU-2023 zo dňa 13. 7. 2023 včas odvolanie (§ 19 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám). 33. Žalobca v odvolaní uviedol, že cit.: 2. Celkom mi bolo doručených 6 listín, pričom ani na jednej nie je pečiatka organizácie (poskytovateľa zdravotnej starostlivosti či inej právnickej osoby), ktorá tieto „ordinačné hodiny" určila (rozhodla o nich). 2.1. Na jednej listine (súhrnné „ordinačné hodiny) sú síce akési črty pečiatky, tieto však vôbec nie sú čitateľné. 3. Takisto nie sú identifikovateľné žiadne podpisy a ani osoby (osoba), ktorá dané listiny (ordinačné hodiny) vydali (schválili atď.). 4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je možno dôjsť k záveru, že ústavami odmietol sprístupniť informácie o mene a priezvisku a podpise fyzickej osoby, ktorá dané „ordinačné hodiny" vydala (schválila) či rozhodla o ich určení a zároveň mi odmietol sprístupniť pečiatku právnickej osoby (poskytovateľ zdravotnej starostlivosti či iná organizácia). 5. Keďže mi ústav dané informácie nesprístupnil a ani o tom nevydal rozhodnutie (negatívne), nastala fikcia vydania odmietajúceho rozhodnutia, a to vo vyššie uvedenom rozsahu (viď vyššie). 6. Proti fiktívnemu rozhodnutiu podávam toto odvolanie, a to v rozsahu nesprístupnených informácií (podpisy,-identifikácia osôb, pečiatky). 7. Navrhujem preto, aby ústav v rámci autoremedúry odstránil uvedený nedostatok, resp. aby odvolací orgán zrušil fiktívne rozhodnutie ústavu a vec vrátil na ďalšie konanie." 34. Žalovaný - Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže ako odvolací orgán podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol. Pričom v odôvodnení uviedol, že Generálne riaditeľstvo zboru ako odvolací orgán preskúmalo napadnutý list v celom rozsahu z hľadiska správnosti aj zákonnosti. Žalovaný uviedol, že povinná osoba opätovne poskytla na základe odvolania listinu Určené dni k návšteve ambulancie všeobecného lekára pre jednotlivé ubytovne s čitateľnou pečiatkou a podpisom. K ostatným sprístupneným listinám, na ktorých je uvedený rozpis návštev lekára podľa jednotlivých sektorov, žalovaný uviedol, že všeobecne záväzné právne predpisy a ani interné predpisy zboru nestanovujú povinnosť uvádzať na predmetných listinách podpis a pečiatku. Pre úplnosť žalovaný uviedol, že povinnosť uviesť pečiatku a podpis poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nestanovuje ani zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pre ordinačné hodiny schválené samosprávnym krajom, ktoré sú umiestnené na viditeľnom mieste. Žalovaný skonštatoval, že žalobcovi boli poskytnuté informácie, ktoré žiadal sprístupniť, tak ako nimi povinná osoba podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov zboru disponovala, a teda vo vzťahu k predmetnej žiadosti nebolo vydané fiktívne rozhodnutie. 35. V rámci už podaného odvolania v administratívnom konaní žalobca vyjadril nesúhlas s poskytnutou informáciu a uplatnil odvolaciu námietku vo vzťahu k neposkytnutiu informácie ohľadom špecifikácie pečiatky, špecifikácie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a špecifikácie osoby, ktorá ordinačné hodiny určila. K tejto námietke žalobcu, ktorá kopíruje v zásade aj podanú správnu žalobu (petit), správny súd uvádza, že obsahom žiadosti o poskytnutie informácie bolo: cit .: 5 . Žiadam o fotokópiu tzv. - „ordinačných hodín (ambulancie)" v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, ktoré sa týkajú organizácie návštev lekára jednotlivými sektormi (B, C, D, E, F). Pričom sám žalobca v podanej správnej žalobe uviedol, že: ,,po podaní odvolania mu ÚVTOS Dubnica nad Váhom síce opätovne sprístupnil určené dni, kde už je viditeľná pečiatka a podpis autora, avšak tu ide o podpis nečitateľný, t. j. taký, z ktorého nie je možné identifikovať konkrétnu osobu“. 36. V nadväznosti na uvedené nemožno túto informáciu kvalifikovať ako sprievodnú informáciu (§ 4 ods. 5 zákona o slobodnom prístupe k informáciám). V prípade, že žalobcu žiada sprístupniť aj túto ,,inú“ informáciu je potrebné sa s touto požiadavkou obrátiť v prvom rade na povinnú osobu, nakoľko je evidentné, že argumentáciou žalovaného, ktorá bola síce v zmysle odvolacej námietky žalobcu, ale nad rozsah samotnej žiadosti o sprístupnenie informácie žalobcu, pretože obsahom žiadosti o sprístupnenie informácie nebola takto formulovaná žiadosť o sprístupnenie požadovanej informácie, nebol žalobca uspokojený. K argumentu žalobcu, že správne konanie tvorí v zásade jeden celok, správny súd uvádza, že tento je síce pravdivý, ale len pri zachovaní inštančného postupu správnych orgánov, a teda o žiadosti
o sprístupnenie informácie rozhoduje v prvom stupni povinná osoba (Ústav na výkon trestu odňatia slobody - Dubnica nad Váhom). 37. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, v ktorej viackrát zaujali stanovisko, že obsahom základného práva na prijímanie informácií nie je právo dostávať informácie podľa predstáv a očakávaní žiadateľa (napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. II. ÚS 10/99, II. ÚS 184/03, II. ÚS 514/2010). Ústava SR v čl. 26 zaručuje právo na informácie a zároveň upravuje obmedzenia, ktoré je potrebné dodržiavať pri uplatňovaní práva na informácie tak, aby sa vytvorila primeraná rovnováha. Súd zdôrazňuje, že právo na informácie je právom ústavným, nie však právom absolútnym a možno ho obmedziť, ak tak ustanoví zákon. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn.8Sžik/3/2020 zo dňa 26.5.2021, bod 26 princíp prístupu k informácii znamená možnosť pozrieť sa na údaje, ktoré u povinnej osoby ,,ležia“ a s ktorými povinná osoba pracuje. Informáciou sa myslí to, čo sa u povinnej osoby v okamžiku opýtania nachádza alebo čo má k dispozícii. 38. Správny súd tiež poukazuje na skutočnosť, že žalobcovi boli poskytnuté informácie, ktoré žiadal sprístupniť, tak ako nimi povinná osoba disponovala, a teda vo vzťahu k predmetnej žiadosti nebolo vydané fiktívne rozhodnutie. 39. Pokiaľ ide o návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania správny súd podotýka, že nie je jeho úlohou vykonávať dokazovanie v tomto smere, či povinná osoba mala, alebo nemala požadované informácie k dispozícii, pretože nie je súdom skutkovým, ale súdom vykonávajúcim prieskum rozhodnutí z hľadiska hmotného a procesného práva a teda jeho úlohou je vykonávať súdny prieskum rozhodnutí orgánov verejnej moci podľa zákonom stanoveného postupu a nie vyhľadávanie dôkazov, ktoré mal účastník alebo orgán verejnej správy vykonať (uplatniť) v administratívnom konaní. Návrhy žalobcu teda správny súd zamietol.
40. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd rozhodol tak, že správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
41. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému.
42. Tento rozsudok bol prijatý senátom správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).