Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Ssk-24-2021.pdf
PDF · 80.18 KB
Case nature
Area
Subarea
6Ssk/24/2021
Uznesenie
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: F. P., narodený XX. M. XXXX, bytom v L., E. N.. Š.A. XXXX/X, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ulica 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 11. augusta 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 22. júna 2021, č.k. 29Sa/31/2020-28, t a k t o
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a.
Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 22. júna 2021, č.k. 29Sa/31/2020-28 postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.z. (ďalej len „SSP“) odmietol ako neprípustnú žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 11. augusta 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 65 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietol žiadosť o priznanie starobného dôchodku.
2. Krajský súd mal preukázané, že žalobca v žalobe uviedol, že proti rozhodnutiu, ktoré žiadal správnou žalobou preskúmať krajským súdom, podal odvolanie. Z obsahu súdneho spisu bolo preukázateľne zistené, že o odvolaní žalobcu rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie, rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X dňa 28. októbra 2020 tak, že odvolanie žalobcu zamietol. Predpokladom postupu správneho súdu bolo, aby predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie (opatrenie), ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa k nim pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Pri odstraňovaní uvedenej vady správny súd prihliadol v zmysle § 199 ods. 2 SSP na to, že žalobcom je fyzická osoba v konaní o sociálnych veciach, a preto mu poskytol viacnásobné a vyčerpávajúce poučenie o jeho procesných právach vrátane toho, ktoré rozhodnutie má byť predmetom súdneho prieskumu. Urobil tak v osobitnom uznesení č.k. 29Sa/31/2020-15 zo dňa 18. decembra 2020, ako aj na informatívnom výsluchu na správnom súde dňa 8. júna 2021. Správny súd mal v danom prípade preukázanú ustálenú skutočnú vôľu žalobcu domáhať sa preskúmania prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu. Túto vôľu žalobca jednoznačne prejavil na informatívnom výsluchu pred správnym orgánom a tiež v jeho písomných podaniach, ktoré súdu doručil v žalobe, v podaní zo dňa 6. januára 2021, či vyjadrení zo dňa 2. júna 2021). Táto jeho vôľa zostala nezmenená aj napriek výzve (uzneseniu) správneho súdu zo dňa 18. decembra 2020, v ktorej bol poučený, že je potrebné, aby správne označil rozhodnutie žalovaného, vydané v konaní o odvolaní žalobcu.
3. Na základe zisteného, potom krajský súd žalobu postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP odmietol ako neprípustnú.
4. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.
II.
5. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.
6. Konkrétne v kasačnej sťažnosti namietal nespravodlivosť, neústavnosť a nezákonnosť uznesenia krajského súdu, správna žaloba, ktorou si uplatnil právo na súdnu ochranu priamo dotknutého práva - práva na starobný dôchodok garantovaného Dohovorom č. 128, Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných ľudských práv a slobôd, Európskym dohovorom na ochranu základných ľudských práv a slobôd, zákonom č. 365/2004 Z.z., ako aj zákonom č. 100/1988 Zb., bola bez verejného konania, bez účasti žalobcu odmietnutá uznesením. Tým, že súd rozhodol bez nariadenia verejného konania, došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie, takýto postup súdu je v rozpore s článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru na ochranu základných ľudských práv a slobôd, s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj článkom 38 ods. 2 ústavného zákona č. 23/1991 (ktorým bola do právneho systému aplikovaná listina Základných ľudských práv a slobôd). Tým, že sa nekonalo verejné pojednávanie, žalobca ako účastník konania nebol súdom riadne vypočutý a nemohol sa vyjadriť k vykonaným dôkazom, čo je v rozpore s § 109 ods. 1 SSP. Dodal, že v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad III. ÚS 43/03, I. ÚS 3/01, I. ÚS 37/95) požiadavka zakotvená v článku 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nemôže byť závislá ani od toho, v akom type (druhu) správneho konania (riadneho alebo mimoriadneho) sa rieši spor o právo, ktorý vzhľadom na svoju povahu nemôže byť vylúčený z právomoci súdu.
7. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnou sťažnosťou napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil.
III.
8. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.
IV.
9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.
10. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
11. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
12. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
13. Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
14. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, zistil, že
- žalovaný tu napadnutým rozhodnutím z 11. augusta 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X podľa § 65 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. a podľa § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších zákonov zamietol žiadosť žalobcu o starobný dôchodok, [predmetné rozhodnutie obsahovalo poučenie v znení cit.: „Proti rozhodnutiu môžete podať odvolanie v lehote 30 dní od jeho doručenia odvolanie, a to písomne alebo ústne do zápisnice, Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, alebo pobočke Sociálnej poisťovne. Podané odvolanie nemá odkladný účinok. K odvolaniu odporúčame priložiť aj kópiu tohto rozhodnutia],
- žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote odvolanie dňa 27. augusta 2020, (Sociálnej poisťovni, ústredie bolo doručené dňa 31. augusta 2020),
- generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. vo veci odvolania rozhodol dňa 28. októbra 2020, rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X,
- žalobca doručil Krajskému súdu v Žiline dňa 4. novembra 2020 správnu žalobcu o preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie z 11. augusta 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X,
- následne správny súd uznesením zo dňa 18. decembra 2020, č.k. 29Sa/31/2020-15 vyzval žalobcu na odstránenie vád žaloby, ktoré bránili jej vecnému vybaveniu tak, aby správne uviedol konanie, v ktorom sa domáhal nápravy - označil rozhodnutie a deň jeho vydania,
- žalobca dňa 13. januára 2021 doručil krajskému súdu vyjadrenie, v ktorom oznámil, že trvá na preskúmaní rozhodnutia Sociálnej poisťovne, Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 11. augusta 2020,
- krajský súd následne predvolal žalobcu na deň 8. júna 2021, na informatívny výsluch,
- žalobca listom doručeným krajskému súdu dňa 4. júna 2021 oznámil, že trvá na správnosti označeného rozhodnutia správneho orgánu,
- zo zápisnice z informatívneho výsluchu spísaného krajským súdom 8. júna 2021 bola zrejmá vôľa žalobcu preskúmať rozhodnutie Číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 11. augusta 2020.
15. Najvyšší správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že krajský súd postupoval správne, keď žalobu postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP ako neprípustnú odmietol.
16. Najvyšší správny súd pre potvrdenie správnosti postupu krajského súdu v tomto smere uvádza, že správne súdnictvo je založené na zásade subsidiarity súdneho prieskumu, čo znamená, že súdna ochrana nastupuje až v okamihu, keď sa účastník správneho konania nemôže domôcť svojich práv v rámci správneho konania uplatnením prípustných riadnych opravných prostriedkov. Za vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov v rámci správneho konania treba považovať až rozhodnutie o nich v rámci druhostupňového konania na príslušnom správnom orgáne, pričom až proti takémuto rozhodnutiu je možné podať správnu žalobu podľa príslušných ustanovení SSP, t.j. v tomto prípade možnosť podania správnej žaloby proti rozhodnutiu vydanému odvolacím správnym orgánom o žalobcom podanom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu z 02. mája 2019, Číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2019, ak vydané rozhodnutie žalobca nepovažoval za zákonné. Na tomto mieste najvyšší súd ďalej uvádza, že v závislosti od toho, či osobitný právny predpis umožňuje podať účastníkovi správneho konania (fyzickej, alebo právnickej osobe) riadny opravný prostriedok, SSP rozlišuje dve situácie. Prvá sa týka prípadu, kedy účastník konania je v zmysle osobitných právnych predpisov oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu - v takom prípade žalovaným správnym orgánom je orgán, ktorý rozhodol o tomto riadnom opravnom prostriedku; žalobca je povinný v takom prípade v podanej správnej žalobe označiť rozhodnutie tohto žalovaného správneho orgánu (prípadne aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, avšak v spojení s druhostupňovým správnym rozhodnutím; pozri § 191 ods. 3 písm. a/ SSP). Druhá situácia sa týka prípadu, v ktorom ide o jednostupňové správne konanie (t.j. voči rozhodnutiu osobitný právny predpis nepripúšťa podanie riadneho opravného prostriedku) s tým, že potom žalovaným orgánom je orgán, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie.
17. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca žiadal preskúmať zákonnosť prvostupňového správneho rozhodnutia. V tejto súvislosti krajský súd správne postupoval, keď žalobcu predvolal na informatívny výsluch a poučil ho o tej skutočnosti, že správnou žalobou možno napadnúť len konečné rozhodnutie, v tomto prípade rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu. Rovnako ako správny možno hodnotiť postup súdu, ktorým súd následne dvomi uzneseniami žalobcu vyzval na odstránenie vady podania (žaloby) spočívajúcej v tom, že žalobca žalujúc Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky zotrval na preskúmaní zákonnosti prvostupňového správneho rozhodnutia, nakoľko rozhodnutie musí korešpondovať s označením žalovaného, t.j. ako predmet súdneho prieskumu môže byť označené len
také rozhodnutie, ktoré bolo vydané označeným žalovaným. Pokiaľ potom žalobca i napriek opakovaným pokusom zo strany krajského súdu na odstránenie vady podania neakceptoval návod, ako má tieto vady odstrániť a zotrval na svojich argumentoch, nemožno krajskému súdu vyčítať nesprávny postup, keď podanie žalobcu odmietol.
18. Na tomto mieste dáva najvyšší správny súd do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“, t.j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a podobne. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení, vrátane využitia možnosti podania opravných prostriedkov.
19. Krajský súd tiež nepochybil, keď vo veci nenariadil pojednávanie, nakoľko vydal rozhodnutie výlučne charakteru procesného. Taktiež žalobcom namietané ustanovenie § 109 ods. 1 SSP nemožno na prejednávanú vec aplikovať, nakoľko nebolo rozhodnuté vo veci samej, t.j. nebolo rozhodnuté o starobnom dôchodku podľa § 65 a nasl. zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. V predmetnej veci žalovaný správny orgán správne poučil žalobcu o možnosti podať proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu opravný prostriedok. Žalobca poučeniu porozumel. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote opravný prostriedok.
20. Z vyššie uvedených dôvodov, najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť postupom podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
21. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP <. v spojení s § 167 ods. 1 SSP <.) a žalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP).
22. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.