Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ssk/24/2021

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: F. P., narodený XX. M. XXXX, bytom v L., E. N.. Š.A. XXXX/X, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ulica 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 11. augusta 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 22. júna 2021, č.k. -28, t a k t o

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a.

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 22. júna 2021, č.k. -28 postupom podľa (ďalej len „“) odmietol ako neprípustnú žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 11. augusta 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa a o sociálnom poistení v znení a a o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietol žiadosť o priznanie starobného dôchodku.

2. Krajský súd mal preukázané, že žalobca v žalobe uviedol, že proti rozhodnutiu, ktoré žiadal správnou žalobou preskúmať krajským súdom, podal odvolanie. Z obsahu súdneho spisu bolo preukázateľne zistené, že o odvolaní žalobcu rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie, rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X dňa 28. októbra 2020 tak, že odvolanie žalobcu zamietol. Predpokladom postupu správneho súdu bolo, aby predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie (opatrenie), ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa k nim pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Pri odstraňovaní uvedenej vady správny súd prihliadol v zmysle na to, že žalobcom je fyzická osoba v konaní o sociálnych veciach, a preto mu poskytol viacnásobné a vyčerpávajúce poučenie o jeho procesných právach vrátane toho, ktoré rozhodnutie má byť predmetom súdneho prieskumu. Urobil tak v osobitnom uznesení č.k. -15 zo dňa 18. decembra 2020, ako aj na informatívnom výsluchu na správnom súde dňa 8. júna 2021. Správny súd mal v danom prípade preukázanú ustálenú skutočnú vôľu žalobcu domáhať sa preskúmania prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu. Túto vôľu žalobca jednoznačne prejavil na informatívnom výsluchu pred správnym orgánom a tiež v jeho písomných podaniach, ktoré súdu doručil v žalobe, v podaní zo dňa 6. januára 2021, či vyjadrení zo dňa 2. júna 2021). Táto jeho vôľa zostala nezmenená aj napriek výzve (uzneseniu) správneho súdu zo dňa 18. decembra 2020, v ktorej bol poučený, že je potrebné, aby správne označil rozhodnutie žalovaného, vydané v konaní o odvolaní žalobcu.

3. Na základe zisteného, potom krajský súd žalobu postupom podľa odmietol ako neprípustnú.

4. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.

II.

5. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

6. Konkrétne v kasačnej sťažnosti namietal nespravodlivosť, neústavnosť a nezákonnosť uznesenia krajského súdu, správna žaloba, ktorou si uplatnil právo na súdnu ochranu priamo dotknutého práva - práva na starobný dôchodok garantovaného Dohovorom č. 128, , Listinou základných ľudských práv a slobôd, Európskym dohovorom na ochranu základných ľudských práv a slobôd, , ako aj , bola bez verejného konania, bez účasti žalobcu odmietnutá uznesením. Tým, že súd rozhodol bez nariadenia verejného konania, došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie, takýto postup súdu je v rozpore s článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru na ochranu základných ľudských práv a slobôd, s , ako aj článkom 38 ods. 2 ústavného (ktorým bola do právneho systému aplikovaná listina Základných ľudských práv a slobôd). Tým, že sa nekonalo verejné pojednávanie, žalobca ako účastník konania nebol súdom riadne vypočutý a nemohol sa vyjadriť k vykonaným dôkazom, čo je v rozpore s . Dodal, že v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad , , ) požiadavka zakotvená v článku 46 ods. 2 nemôže byť závislá ani od toho, v akom type (druhu) správneho konania (riadneho alebo mimoriadneho) sa rieši spor o právo, ktorý vzhľadom na svoju povahu nemôže byť vylúčený z právomoci súdu.

7. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnou sťažnosťou napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil.

III.

8. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

IV.

9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný ( ), po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania, bez nariadenia pojednávania ( ) preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.

10. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

12. Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

13. Podľa , žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

14. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, zistil, že

- žalovaný tu napadnutým rozhodnutím z 11. augusta 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X podľa a o sociálnom poistení v znení a podľa a o sociálnom zabezpečení v znení neskorších zákonov zamietol žiadosť žalobcu o starobný dôchodok, [predmetné rozhodnutie obsahovalo poučenie v znení cit.: „Proti rozhodnutiu môžete podať odvolanie v lehote 30 dní od jeho doručenia odvolanie, a to písomne alebo ústne do zápisnice, Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, alebo pobočke Sociálnej poisťovne. Podané odvolanie nemá odkladný účinok. K odvolaniu odporúčame priložiť aj kópiu tohto rozhodnutia],

- žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote odvolanie dňa 27. augusta 2020, (Sociálnej poisťovni, ústredie bolo doručené dňa 31. augusta 2020),

- generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako príslušný na rozhodovanie podľa vo veci odvolania rozhodol dňa 28. októbra 2020, rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X,

- žalobca doručil Krajskému súdu v Žiline dňa 4. novembra 2020 správnu žalobcu o preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie z 11. augusta 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X,

- následne správny súd uznesením zo dňa 18. decembra 2020, č.k. -15 vyzval žalobcu na odstránenie vád žaloby, ktoré bránili jej vecnému vybaveniu tak, aby správne uviedol konanie, v ktorom sa domáhal nápravy - označil rozhodnutie a deň jeho vydania,

- žalobca dňa 13. januára 2021 doručil krajskému súdu vyjadrenie, v ktorom oznámil, že trvá na preskúmaní rozhodnutia Sociálnej poisťovne, Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 11. augusta 2020,

- krajský súd následne predvolal žalobcu na deň 8. júna 2021, na informatívny výsluch,

- žalobca listom doručeným krajskému súdu dňa 4. júna 2021 oznámil, že trvá na správnosti označeného rozhodnutia správneho orgánu,

- zo zápisnice z informatívneho výsluchu spísaného krajským súdom 8. júna 2021 bola zrejmá vôľa žalobcu preskúmať rozhodnutie Číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 11. augusta 2020.

15. Najvyšší správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že krajský súd postupoval správne, keď žalobu postupom podľa ako neprípustnú odmietol.

16. Najvyšší správny súd pre potvrdenie správnosti postupu krajského súdu v tomto smere uvádza, že správne súdnictvo je založené na zásade subsidiarity súdneho prieskumu, čo znamená, že súdna ochrana nastupuje až v okamihu, keď sa účastník správneho konania nemôže domôcť svojich práv v rámci správneho konania uplatnením prípustných riadnych opravných prostriedkov. Za vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov v rámci správneho konania treba považovať až rozhodnutie o nich v rámci druhostupňového konania na príslušnom správnom orgáne, pričom až proti takémuto rozhodnutiu je možné podať správnu žalobu podľa príslušných ustanovení , t.j. v tomto prípade možnosť podania správnej žaloby proti rozhodnutiu vydanému odvolacím správnym orgánom o žalobcom podanom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu z 02. mája 2019, Číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2019, ak vydané rozhodnutie žalobca nepovažoval za zákonné. Na tomto mieste najvyšší súd ďalej uvádza, že v závislosti od toho, či osobitný právny predpis umožňuje podať účastníkovi správneho konania (fyzickej, alebo právnickej osobe) riadny opravný prostriedok, rozlišuje dve situácie. Prvá sa týka prípadu, kedy účastník konania je v zmysle osobitných právnych predpisov oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu - v takom prípade žalovaným správnym orgánom je orgán, ktorý rozhodol o tomto riadnom opravnom prostriedku; žalobca je povinný v takom prípade v podanej správnej žalobe označiť rozhodnutie tohto žalovaného správneho orgánu (prípadne aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, avšak v spojení s druhostupňovým správnym rozhodnutím; pozri ). Druhá situácia sa týka prípadu, v ktorom ide o jednostupňové správne konanie (t.j. voči rozhodnutiu osobitný právny predpis nepripúšťa podanie riadneho opravného prostriedku) s tým, že potom žalovaným orgánom je orgán, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie.

17. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca žiadal preskúmať zákonnosť prvostupňového správneho rozhodnutia. V tejto súvislosti krajský súd správne postupoval, keď žalobcu predvolal na informatívny výsluch a poučil ho o tej skutočnosti, že správnou žalobou možno napadnúť len konečné rozhodnutie, v tomto prípade rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu. Rovnako ako správny možno hodnotiť postup súdu, ktorým súd následne dvomi uzneseniami žalobcu vyzval na odstránenie vady podania (žaloby) spočívajúcej v tom, že žalobca žalujúc Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky zotrval na preskúmaní zákonnosti prvostupňového správneho rozhodnutia, nakoľko rozhodnutie musí korešpondovať s označením žalovaného, t.j. ako predmet súdneho prieskumu môže byť označené len

také rozhodnutie, ktoré bolo vydané označeným žalovaným. Pokiaľ potom žalobca i napriek opakovaným pokusom zo strany krajského súdu na odstránenie vady podania neakceptoval návod, ako má tieto vady odstrániť a zotrval na svojich argumentoch, nemožno krajskému súdu vyčítať nesprávny postup, keď podanie žalobcu odmietol.

18. Na tomto mieste dáva najvyšší správny súd do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“, t.j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a podobne. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení, vrátane využitia možnosti podania opravných prostriedkov.

19. Krajský súd tiež nepochybil, keď vo veci nenariadil pojednávanie, nakoľko vydal rozhodnutie výlučne charakteru procesného. Taktiež žalobcom namietané ustanovenie nemožno na prejednávanú vec aplikovať, nakoľko nebolo rozhodnuté vo veci samej, t.j. nebolo rozhodnuté o starobnom dôchodku podľa a nasl. o sociálnom poistení. V predmetnej veci žalovaný správny orgán správne poučil žalobcu o možnosti podať proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu opravný prostriedok. Žalobca poučeniu porozumel. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote opravný prostriedok.

20. Z vyššie uvedených dôvodov, najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť postupom podľa ako nedôvodnú zamietol.

21. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal ( <. v spojení s <.) a žalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane ( v spojení s veta druhá ).

22. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.