Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžfk/84/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M v právnej veci žalobcu: Elentec Europe, s.r.o., so sídlom Kpt. Nálepku 2384/45, 924 01 Galanta, IČO: 47 202 530, zastúpený: Deloitte Legal s.r.o., so sídlom Digital Park II., Einsteinova 23, 851 01 Bratislava, IČO: 36 868 019, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o všeobecnej správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 102586291/2017 z 14.12.2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 27.3.2019, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i et a.

Účastníkom náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Konanie pred orgánmi finančnej správy

1. Na základe výsledkov daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“ alebo „daň“) vykonanej u žalobcu vydal Daňový úrad Trnava, pobočka Galanta (ďalej len „správca dane“) rozhodnutie č. 101296117/2017 z 12.6.2017 (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane“), ktorým podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalobcovi znížil nadmerný odpočet zo sumy 125 713,19 eur na sumu 62 439,59 eur a súčasne mu vyrubil rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 63 273,60 eur za zdaňovacie obdobie apríl 2015.

2. Správca dane rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal existenciu a pôvod drveného plastu RESIN, ktorý bol predmetom deklarovaných transakcií s obchodnou spoločnosťou FILTROX Technologies s.r.o., so sídlom Námestie oslobodenia 9/21, 905 01 Senica, IČO: 36 703 711 (ďalej len „FILTROX“) v celkovej sume 63 273,60 eur a nebolo preukázané intrakumunitárne dodanie predmetnej komodity do Českej republiky, spoločnosti Dargeona s.r.o., Sokolovská 1605/66, 120 00 Praha 2 - Nové Město (ďalej len „Dargeona“) v celkovej sume 247 680 eur.

3. Z výsledkov preverovania obchodnej spoločnosti FILTROX správcom dane vyplýva, že zástupca spoločnosti FILTROX nevedel, kto a na základe čoho tovar objednal, ani či boli faktúry uhradené.

4. Správca dane na základe zistení preveril obchodný reťazec: BELVILE s.r.o., so sídlom Trnavská cesta 67, 821 04 Bratislava, IČO: 47 818 697 (ďalej len „BELVILE“) - FOTISTEC s.r.o., sídlom J. Simora 5, 940 01 Nové Zámky, IČO: 46 542 043 - FILTROX - žalobca - Dargeona.

5. Na účel preverenia pôvodu tovaru správca dane preveroval dodávateľov spoločnosti BELVILE, pričom zistil, že v predmetnom zdaňovacom období spoločnosť BELVILE deklarovala dodanie tovaru od spoločností AVROPA spol. s r.o., PTK-ECHO s.r.o., TRIO PACK PLASTIC s.r.o., MEHstav s.r.o., EKOPLASTIKA SLOVAKIA spol. s r.o., SVENTEX, s.r.o., Lakotrade Slovakia, s.r.o. a PERSONÁLNY SERVIS, s.r.o.

6. Z preverovania vyplynuli nasledovné závery:

- spoločnosť AVROPA spol. s r.o. neposkytla finančným orgánom súčinnosť, za zdaňovacie obdobie marec 2015 nevykázala žiadny vzťah k štátnemu rozpočtu a za zdaňovacie obdobie apríl 2015 nepodala daňové priznanie DPH,

- spoločnosti PTK-ECHO s.r.o., TRIO PACK PLASTIC s.r.o., SVENTEX, s.r.o. s deklarovaným tovarom nikdy neobchodovali, spoločnosť BELVILE nepoznajú a nikdy s ňou neobchodovali,

- v účtovníctve spoločnosti EKOPLASTIKA SLOVAKIA spol. s r.o. sa faktúry vystavené pre spoločnosť BELVILE nenachádzali a zo súpisu hnuteľných vecí vyplýva, že spoločnosť nemala skladové zásoby, ktoré by mohli byť predmetom predaja,

- spoločnosť PERSONÁLNY SERVIS, s.r.o. za zdaňovacie obdobia podala nulové daňové priznania a poprela vystavenie faktúr pre spoločnosť BELVILE

7. Vo vzťahu k deklarovanému intrakomunitárnemu dodaniu tovaru žalobcom českej spoločnosti Dargeona, finančné orgány Českej republiky na medzinárodnú výmenu informácii reagovali písomne s tým, že:

- spoločnosť Dargeona so správcom dane nespolupracuje,

- z daňového priznanie nie je možné zistiť v ňom zahrnuté transakcie,

- zástupkyňa spoločnosti nepozná ekonomickú činnosť spoločnosti, konateľ spoločnosti (občan Grécka) jej posiela doklady poštou, komunikácia s konateľom je realizovaná v angličtine cez tretiu osobu, nemá žiadnu vedomosť o aktivitách konateľa, ani to, kedy bude na území Českej republiky,

- z CMR dokladov vyplýva, že doprava bola realizovaná rôznymi prepravcami,

- spoločnosť Ladvenica Transport, s.r.o. (prepravca) uviedla, že bližšie nešpecifikovaný tovar bol skladovaný v skladoch v Trnave, kde bol naložený a prepravený do Galanty, kde ho zástupcovia žalobcu skontrolovali a odovzdali vodičom CMR doklady; odkiaľ bol tovar dopravený do spoločnosti Dargeona,

- spoločnosť Dargeona v čase dodania tovaru nemala predmetné skladové priestory v nájme, keďže nájomná zmluva bola uzatvorená až od mája 2015 a bola podpísaná osobou, ktorá nebola oprávnená za žalobcu konať. 8. Správca dane dospel na základe skutkových okolností zistených daňovou kontrolou k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nevedel dôveryhodne preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených daňových dokladov.

9. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 103592616/2016 z 25.7.2016 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“) podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie správcu dane potvrdil.

II.

Konanie pred krajským súdom

10. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) a navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie.

11. Nezákonnosť rozhodnutí finančných orgánov žalobca videl v nesprávnom posúdení veci v nadväznosti na nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu vo vzťahu k otázke oprávnenosti nároku na odpočet dane.

12. Krajský súd dňa 27.3.2019 vyhlásil rozsudok sp.zn. (ďalej len „rozsudok“), ktorým správnu žalobu zamietol postupom podľa (ďalej len „“).

13. Rozsudok oprel o nasledovné skutočnosti:

- žalobca nebol neprimeraným spôsobom zaťažený dôkazným bremenom vo vzťahu k preukázaniu nároku na odpočet dane,

- žalobca nevedel kredibilným spôsobom preukázať existenciu tovaru,

- námietka ohľadne účasti žalobcu na daňovom podvode je irelevantná, pretože finančné orgány svoje závery založili na tom základe, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,

- kredibilným spôsobom neboli v daňovom konaní vyvrátené ani dôvodné pochybnosti finančných orgánov ohľadne existencie tovaru vo vzťahu k deklarovanému intrakomunitárnemu dodaniu tovaru, keďže tovar mal byť prepravený do skladu v čase, kedy odberateľ nemal skladové priestory v nájme; zmluvu uzatvorila osoba, ktorá nebola oprávnená konať za spoločnosť. III. Konanie na kasačnom súde

A)

14. Proti rozsudku krajského súdu žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) brojil včas podanou kasačnou sťažnosťou z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa a žiadal, aby kasačný súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, že zruší preskúmavané rozhodnutia finančných orgánov a vec vráti správcovi dane na ďalšie konanie.

15. Sťažovateľ v rámci sťažnostných dôvodov akcentoval, že krajský súd vec nesprávne posúdil po právnej stránke pretože:

- uzatvoreniu kúpnej zmluvy predchádzalo osobné stretnutie s obchodným manažérom spoločnosti FILTROX,

- predložil všetky jemu dostupné daňové doklady,

- zástupcovia prepravcu potvrdili, že realizovali prepravu tovaru do Českej republiky,

- potvrdili aj tú skutočnosť, že sťažovateľ pred odoslaním tovaru do Českej republiky tovar skontroloval,

- obchod prebiehal štandardným spôsobom,

- finančné orgány neuviedli, aké dôkazy má sťažovateľ predložiť,

- dôkazné bremeno bolo podľa názoru sťažovateľa z jeho strany vyčerpané a dôkazy nim ponúkané (vyjadrenie dodávateľa a prepravnej spoločnosti) nemôžu viesť k záveru, ktorý finančné orgány prijali.

B)

16. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že závery krajského súdu považuje za vecne správne.

IV.

Právny názor kasačného súdu

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1.8.2021 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 1.8.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (g ods. 4 a 6 v spojení s o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp. zn. . Od 1.8.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

18. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (, , ], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (, ) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná ( ), vo veci v zmysle nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju podľa zamietol.

19. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov kasačnému súdu pripadlo posúdiť, či krajský súd vec posúdil správne po právnej stránke, keď žalobu zamietol s tým, že sťažovateľ nevedel kredibilne odstrániť dôvodné pochybnosti finančných orgánov vo vzťahu k deklarovaným obchodom so spoločnosťou FILTROX a ani pochybnosti ohľadne deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru českej spoločnosti Dargeona.

20. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 24 ods. 2 daňového správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

21. Vo všeobecnosti kasačný súd považoval za potrebné predostrieť, že z konštantnej judikatúry k problematike daní vyplýva, že správa daní vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu je príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená tak, že daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, pričom v rámci daňového konania nesie dôkazné bremeno. Správca dane je oprávnený a zároveň aj povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov, samozrejme za zachovania procesných práv daňových subjektov, zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na odpočítanie DPH. 22. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnych, ako aj formálnych podmienok, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia.

23. Faktúra, doklad o jej zaplatení a iné doklady vystavené deklarovanými dodávateľmi, sú nepochybne dôkaznými prostriedkami, ktoré podporujú tvrdenie daňového subjektu obsiahnuté v daňovom priznaní, že práve tento dodávateľ mu naozaj tovar alebo službu dodal. Obvykle ide o písomnosti, ktoré je možné pomerne ľahko vyhotoviť na počítači s tlačiarňou. Ich vierohodnosť je potom podporená osobou ich vystaviteľa, ktorý ich spravidla podpisuje, ale aj podnikateľským zázemím a minulosťou dodávateľa, okrem iného aj jeho daňovou disciplínou. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú uskutočnené zdaniteľné plnenie, je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný či rozhodujúci dôkaz. Ak však správca dane pri preverovaní týchto tvrdení narazí na skutočnosti a dôkazy spochybňujúce či priamo popierajúce tvrdenia z predložených dokladov, je namieste a v súlade so zákonom, keď považuje tieto tvrdenia za nepreukázané a vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. Takým dôkazom môže byť všetko, čo môže prispieť k zisteniu

a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 24 ods. 4 prvá veta daňového poriadku). Nie je presne predpísané, aké dôkazy je potrebné predložiť, vždy to závisí od konkrétnej dôkaznej situácie a charakteru dokazovaných skutočností.

24. Pokiaľ si daňový subjekt mieni uplatniť právo na odpočítanie dane, musí si zabezpečiť dostatok dôkazných prostriedkov preukazujúcich uskutočnenie plnenia deklarovaného predloženou faktúrou, ako aj to, že plnenie poskytol dodávateľ uvedený na faktúre. V prípade, že takéto dôkazy v daňovom konaní nepredloží, vystavuje sa riziku, že neunesie dôkazné bremeno, čo môže mať za následok neuznanie práva na odpočítanie DPH. Použiteľné dôkazné prostriedky závisia od charakteru tovaru. (pozri napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , , ).

25. Dôvodné pochybnosti finančných orgánov vo vzťahu k existencii tovaru, ktorý mal byť predmetom deklarovaných obchodov so spoločnosťou FILTROX, vyplynuli z výpovede jej zástupcu, ktorý nevedel, kto a na základe akého právneho titulu sporný tovar objednal a či boli faktúry zaplatené. Dôvodné pochybnosti na strane finančných orgánov ohľadne existencie sporného tovaru zotrvali aj po tom, čo boli preverené subjekty na subdodávateľskej úrovni obchodného reťazca (bod 6 tohto rozsudku). Na strane sporne deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru českej spoločnosti Dargeona dôvodné pochybnosti správcu dane vystali na základe skutočnosti, že konateľ spoločnosti s finančnými orgánmi nekomunikuje; komunikácia prebieha prostredníctvom zástupkyne spoločnosti, ktorá nemá žiadnu vedomosť o činnosti spoločnosti. Nájom skladových priestorov, do ktorých mal byť údajne tovar prepravený, spoločnosti vznikol až v máji 2015, napriek skutočnosti, že žalobca deklaroval dodanie tovaru spoločnosti Dargeona už v apríli 2015. Navyše nájomná zmluva bola podpísaná osobou, ktorá v danom čase nemala oprávnenie konať za spoločnosť.

26. Sťažovateľ vo vzťahu k prezentovaným dôvodným pochybnostiam finančných orgánov opakovane tvrdil, že bolo na neho neprimerane prenesené dôkazné bremeno, ktoré bolo z jeho strany vyčerpané tým, že predložil daňové doklady. Záver o dôveryhodne preukázanej existencii sporného tovaru oprel aj o skutočnosť, že dodávateľ (spoločnosť FILTROX) potvrdil dodanie sporného tovaru a kontrolu tovaru potvrdili aj zástupcovia prepravnej spoločnosti.

27. V kontexte uvedených skutočností sa senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky stotožnil so záverom ustáleným krajským súdom, že sťažovateľ neuniesol v daňovom konaní dôkazné bremeno.

28. Vo vzťahu k sťažnostnej námietke, ktorou sťažovateľ napádal neprimeraný prenos dôkazného bremena, kasačný súd akcentuje, že uvedené závery je možné aplikovať len za predpokladu, že sa v konaní preukázalo, že sa dodávka tovaru uskutočnila bez akýchkoľvek pochybností. V prerokúvanej veci podľa názoru kasačného súdu nebolo možné aplikovať závery o presune dôkazného bremena z dôvodu nepreukázania existencie zdaniteľného plnenia.

29. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa, že dodávateľ (spoločnosť FILTROX) potvrdil dodanie sporného tovaru, kasačný súd uvádza, že v tomto smere existovali dôvodné pochybnosti správcu dane na základe zistených skutkových okolností (bod 3 tohto rozsudku), ktoré sťažovateľ nebol schopný kredibilne eliminovať. Sťažovateľ v tejto súvislosti na jednej strane akcentoval, že obchod prebiehal štandardným spôsobom, avšak v celom konaní nebol schopný produkovať dôkaz, ktorým by podporil svoje tvrdenie. Finančným orgánom nevedel objasniť ani pôvod deklarovaného tovaru. V tomto smere bol preto kasačný súd v zhode s posúdením krajského súdu, že bolo povinnosťou sťažovateľa zabezpečiť si dostatočne hodnoverné podklady týkajúce sa údajných obchodov so spoločnosťou FILTROX tak, aby eliminoval svoju dôkaznú núdzu.

30. Ani s kasačnou námietkou týkajúcou sa preukázania prepravy sporného tovaru sa kasačný súd nemohol stotožniť. Okrem predložených formálnych dokladov sťažovateľ v rámci daňového konania finančným orgánom neponúkol žiadny dôkaz, ktorým by podporil tvrdenie, že to bol práve sporný tovar, ktorý bol intrakomunitárne prepravený do Českej republiky. Krajský súd poukazoval na dôvodné

pochybnosti finančných orgánov týkajúce sa skladových priestorov, do ktorých mal byť tovar údajne prepravený (bod 44 rozsudku krajského súdu). V tomto smere sťažovateľ v kasačných bodoch bližšie ani nekonkretizoval, v čom vidí nedostatok posúdenia krajského súdu. Zo skutkových okolností vyplýva, že konateľ spoločnosti Dargeona s finančnými orgánmi nekomunikuje, pričom zástupkyňa spoločnosti len predkladá konateľom zasielané formálne doklady a nemá o aktivitách spoločnosti žiadnu vedomosť.

31. Vo vzťahu k sťažovateľom zdôrazňovanej kľúčovej skutočnosti sa kasačný súd nemohol stotožniť s ponúkanou interpretáciou výsluchu zástupcu prepravnej spoločnosti, že existencia tovaru bola potvrdená výpoveďou zástupcu prepravnej spoločnosti, ktorý uviedol, že sporný tovar bol fyzicky skontrolovaný. Z predmetnej výpovede vyplýva, že zástupca prepravnej spoločnosti nemal žiadnu vedomosť, o aký druh tovaru ide a fyzicky ho ani nevidel; reprodukoval len tú skutočnosť, že sa nachádzal vo vakoch, ktoré boli naložené a prepravené do Českej republiky. Kasačný súd poukazuje na to, že na predmetnú opakovanú námietku sťažovateľ dostal odpoveď už v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného (str. 15 odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia). Navyše finančné orgány nespochybňovali samotnú prepravu do Českej republiky, ale existenciu fakturovaného tovaru, ktorý mal byť prepravovaný. 32. V kontexte ostatnej sťažnostnej námietky, ktorou sťažovateľ tvrdil, že na neho nemožno prenášať dôkazné bremeno vo vzťahu k právnym vzťahom týkajúcim sa jeho dodávateľa, kasačný súd uvádza, že finančné orgány od sťažovateľa nežiadali, aby preukazoval splnenie hmotnoprávnych podmienok na inom stupni obchodného reťazca, ale správne žiadali, aby na základe dôvodne demonštrovaných pochybností ozrejmil a preukázal existenciu fakturovaného tovaru.

33. Aj keď sťažovateľ explicitne prieskum napadnutého rozhodnutia krajského súdu nevymedzil aj podľa sťažnostného dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces, na viacerých miestach v sťažnostných bodoch uviedol, že rozsudok krajského súdu je nepreskúmateľný (najmä strana 4 a 5 kasačnej sťažnosti).

34. Z ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že sťažovateľom namietaná nepreskúmateľnosť rozsudku krajského súdu by musela vyplývať z absencie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Zákonným limitom doktríny nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho súdu sú také vady odôvodnenia rozhodnutia, na základe ktorých rozhodnutie neobsahuje žiadne odôvodnenie, alebo existencia takých zásadných procesných vád, pre ktoré je preskúmanie napadnutého rozhodnutia nevyhnutné (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Abdullayev proti Rusku). Správny súd však v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) nemusí dať detailné odpovede na všetky účastníkom konania predostreté otázky, ale len na tie, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu (rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija v. Španielsko).

35. V tomto kontexte preto podľa názoru kasačného súdu neobstojí tvrdenie sťažovateľa o nepreskúmateľnosti rozsudku krajského súdu, keďže je z jeho obsahu zjavné, že ním bolo reflektované na všetky podstatné skutočnosti. Odôvodnenie rozsudku krajského súdu obsahuje stručné zhrnutie podstatných argumentov sťažovateľa (body 3 a 4 rozsudku), prehľad dotknutých právnych noriem (body 11 až 32 rozsudku), ako aj posúdenie skutkových a právnych záverov správnym súdom vo vzťahu k prenosu dôkazného bremena (body 37 až 41 rozsudku), ako aj k posúdeniu existencie sporného tovaru (body 42 až 44 rozsudku) po právnej stránke. 36. Na základe vyššie uvedených zistení a úvah kasačný súd nepovažuje sťažnostné body kasačnej sťažnosti za opodstatnené a preto rozhodol podľa o zamietnutí kasačnej sťažnosti.

37. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa v spojení s (a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní mu nepriznal právo na náhradu trov vynaložených v tomto konaní; zároveň kasačný súd nevidel dôvod na postup podľa .

38. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 ( prvá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.