Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/42/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Mariana Hoffmanna PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa PhD., v právnej veci žalobcu A. B. C., so sídlom Popradská 17, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 34 308 865, právne zastúpeného JUDr. Gáborom Szárazom, advokátom, so sídlom Kardiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 25. júna 2018 Číslo: 101221512/2018 na základe podanej správnej žaloby jednohlasne takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

Náhradu trov kasačného konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Závery správnych orgánov

1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 25.06.2018 Č: 101221512/2018 žalovaný ako odvolací orgán podľa o správe daní (ďalej „“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Stará Ľubovňa zo dňa 20.12.2017 Č: 102628160/2017, ktorým určil správca dane tak rozdiel v sume nadmerného odpočtu 2 224 Eur za zdaňovacie obdobie september 2013 daňovému subjektu - žalobcovi, potvrdil. Poukázal na odvolanie daňového subjektu, ktoré obsahuje identické dôvody ako sú uvedené v žalobe. Prvostupňový správny orgán nevyhovel odvolaniu a preto predložil odvolanie spolu so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu na rozhodnutie.

2. Žalovaný ako odvolací orgán podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a zistil tento skutkový stav. Správca dane vykonal daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie september 2013 so začiatkom 20.09.2016. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol č. 101963814/2017 zo dňa 14.09.2017 doručený daňovému subjektu 18.09.2017. 02.10.2017 podal daňový subjekt vyjadrenie k zisteniam a žiadal o vykonanie dokazovania, konkrétne o výsluch svedkov, ktorý správca dane nevykonal v priebehu daňovej kontroly. Správca dane uskutočnil dňa 13.11.2017 výsluch svedkov D. E. a F. G. a dňa 13.12.2017 v rámci vyrubovacieho konania sa uskutočnilo ústne pojednávanie, ktorého hlavným predmetom bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom k protokolu.

Správca dane sa vyporiadal so všetkými pripomienkami a uvedená zápisnica z ústneho pojednávania bola poslednou zápisnicou spísanou vo vyrubovacom konaní.

3. Žalovaný poukázal na to, že kontrolou predložených daňových dokladov v nadväznosti na podané daňové priznanie k DPH správca dane zistil, že daňový subjekt si v kontrolovanom zdaňovacom období septembra 2013 uplatnil odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 201309064 zo dňa 06.09.2013 na sumu 6 000 Eur s DPH, z dodávateľskej faktúry č. 2013090903 zo dňa 09.09.2013 na sumu 7 344 Eur vystavenej spoločnosťou KASSIA s.r.o. za dodanie motorovej nafty. Dňa 14.11.2016 bola spísaná zápisnica skontrolovaným daňovým subjektom v rámci ústneho pojednávania, kde na otázku správcu dane s kým konal pri kontrahovaní obchodov, kto konal za spoločnosť KASSIA s.r.o. a kto za spoločnosť KASIA s.r.o. sa kontrolovaný daňový subjekt vyjadril, že stále konal iba s pánom E.. Na otázku správcu dane, či daňový subjekt poznal spoločnosť KASSIA s.r.o. sa daňový subjekt vyjadril, že spoločnosti nepoznal do momentu keď prišiel s ponukou na odpredaj nafty pán E., pričom po dodávke tovaru na faktúre videl názov spoločnosti. Iných ľudí nepoznal a s nikým iným okrem pána E. nekomunikoval. Na otázku správcu dane, či pozná D. E. odpovedal, že menovaného nepozná.

4. Dňa 05.04.2017 sa uskutočnilo vypočutie svedka D. E., o čom bola spísaná ZÚP č. 100569990/2017 zo dňa 05.04.2017. Kontrolovaný daňový subjekt sa v uvedený deň na výsluch svedka nedostavil. Po vykonanom poučení a vyjadrení svedka (svedok odmietol vypovedať) bolo ústne pojednávanie ukončené. Svedok sa konkrétne vyjadril, že poučeniu porozumel, odmietol vypovedať z dôvodu, že by si spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe. V danom čase prebiehalo súdne konanie, ktoré nebolo právoplatne ukončené. V predmetnej veci bol uznaný vinným na špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici, kde bolo podané odvolanie na NS SR a do ukončenia súdneho procesu v predmetnej veci aj v ostatných súvisiacich veciach s predajom motorovej nafty nebude vypovedať ako svedok. Správca dane vykonal ústne pojednávanie s F. H. E. dňa 15.02.2017 po opakovaných predvolaniach, kde svedok H. E. uviedol, že k spoločnosti KASSIA s.r.o. odmieta vypovedať.

5. Dňa 01.08.2017 zamestnanci správcu dane v zmysle ustanovenia § 24 ods. 4 Daňového poriadku nazreli do spisu daňového subjektu KASSIA s.r.o., o čom spísali úradný záznam. Z uvedeného obsahu písomností je zrejmé, že pán Rastislav Wolf, konateľ spoločnosti KASSIA s.r.o. osobne nevystavoval faktúry, ani nevykonával žiadnu činnosť za spoločnosť KASSIA s.r.o. Nemal ani pečiatku spoločnosti. O spoločnosti KASSIA s.r.o. nevedel nič, nikdy za ňu nepodával daňové priznania, je konateľom na papieri. Ďalej uviedol, že dostal od pána E. nejaké peniaze za to, že sa stal konateľom spoločnosti KASSIA s.r.o., avšak nevykonával za túto spoločnosť žiadne aktivity, rovnako nevidel žiadne doklady. Nevedel aké podpisy boli na dokladoch a ani kde mala spoločnosť otvorený bankový účet. E. E., u ktorého boli doklady spoločnosti po prevode obchodného podielu spoločnosti KASSIA s.r.o. na jeho osobu podpísal nejaký dokument, ktorého obsah nevie, pretože ho nestihol ani prečítať. Pán E. mu poskytol občas nejaké finančné prostriedky väčšinou na úhradu nájmu a nevedel ani to, čo robil za spoločnosť KASSIA s.r.o. V rokoch 2012 a 2016 nepodnikal a ani v súčasnosti nepodniká.

6. Na základe uvedených skutočností správca dane v rozhodnutí vyslovil, že pán E. konal v mene spoločnosti KASSIA s.r.o. neoprávnene, nepredložil splnomocnenie, ktoré by ho oprávňovalo konať za uvedenú spoločnosť a tiež nebol ani zamestnancom spoločnosti, za ktorú by smel konať. Faktúry za dodanú motorovú naftu neboli vystavené a ani podpísané konateľom spoločnosti KASSIA s.r.o. pánom I. J.. Zamestnanci správcu dane ďalej konštatovali, že zo strany spoločnosti KASSIA s.r.o. za týchto okolnosti nemohlo dôjsť k dodaniu motorovej nafty, pretože spoločnosť nebola vlastníkom uvedeného tovaru a neobchodovala s uvedeným tovarom. Správca dane nespochybnil, že daňovému subjektu bol dodaný tovar, ale pri výkone daňovej kontroly bolo spochybnené, že tovar bol dodaný spoločnosťou KASSIA s.r.o.

7. Zamestnancom správcu dane bolo umožnené Kriminálnym úradom finančnej správy, pobočka Východ

- Prešov, pracovisko Košice nazrieť do vyšetrovacieho spisu čvs: KUFS-46-7027-V, pričom bol spísaný záznam z uvedeného nazretia z 24.09.2014. Zároveň správca dane uviedol, že dňa 15.06.2016 mu bola zaslaná vyšetrovateľom KUFS Košice obžaloba podľa , medzi ktorými je obžalovaný pán D. E. vo veci predaja pohonných hmôt, resp. ľahkého vykurovacieho oleja, ktorého predaj zabezpečoval cez spoločnosť KASSIA s.r.o.

8. Ďalej z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane vyplýva, že 20.10.2015 sa zúčastnil pán D. E. svedeckej výpovede, z ktorej bola spísaná zápisnica, resp. úradný záznam zo dňa 01.12.2016, ako aj z nazretia do spisu F. G. za zdaňovacie obdobie marec 2014. Z uvedeného úradného záznamu vyplýva, že svedok D. E. v rámci výsluchu svedka sa vyjadril, že pozná spoločnosť KASSIA s.r.o. a jej konateľa I. J.. Spoločnosť KASSIA s.r.o. v období rokoch 2013, 2014 vykonávala obchodnú činnosť, t. j. predaj pohonných hmôt a vedel to preto, lebo spoločnosť KASSIA s.r.o. zastupoval. Pracoval ako obchodný zástupca na základe mandátnej zmluvy. Keď sa správca dane pýtal, či to vie podložiť aj dôkazom, svedok odpovedal, že dňa 01.06.2014 boli zadržané všetky dokumenty spoločnosti KASSIA s.r.o. a tiež dokumenty fyzickej osoby D. E. KÚFS-om a tam sa nachádza mandátna zmluva, preto ju nemohol predložiť. Na otázku, kde, kým a kedy bola podpísaná a uzatvorená vyššie uvedená mandátna zmluva svedok uviedol, že mandátna zmluva bola podpísaná v roku 2013, ale dátum spísania zmluvy si nepamätal. Podpísal ju p. I. J., konateľ spoločnosti, ale nevedel, či ju p odpísal aj on. Podpísaná bola na Mestskom úrade v Poprade. Kým bola spísaná nevedel, pretože ju p. J. na matriku doniesol osobne (oslovil ho na spoluprácu). Správca dane oznámil svedkovi, že p. I. J. sa vyjadril správcovi dane v ZÚP zo dňa 22.09.2014, že ho p. D. E. oslovil s tým, že sa stane konateľom spoločnosti KASSIA s.r.o., ak podpíše dokumenty, ktoré mu pripravili a predložili na podpis. Svedok odpovedal, že to nie je pravda, nikoho vraj nenútil a ani neoslovoval, aby podpísal vyššie uvedené dokumenty. Správca dane sa ho spýtal, za akých okolností a prečo sa stal splnomocneným zástupcom spoločnosti KASSIA s.r.o. a či ho splnomocnil konateľ spoločnosti p. I. J., aby konal v jeho mene - nech predloží originál plnej moci. E. D. E. sa vyjadril, že je to vlastne mandátna zmluva, ktorú už skôr spomenul a má názov plná moc a je zadržaná KÚFS - om. E. E. podľa jeho slov prenajímal spoločnosti KASSIA s.r.o. nebytový priestor vo svojom penzióne. Na otázku, či vie predložiť zmluvu o prenájme, povedal, že ju nemôže predložiť, lebo bola iba ústna dohoda.

9. Ďalšie otázky sa týkali toho, kto vystavoval a aj podpisoval faktúry za spoločnosti KASSIA s.r.o. (predaj motorovej nafty), ktoré boli opatrené pečiatkou spoločnosti a či je presvedčený, že na faktúrach bol podpis p. I. J.. Svedok v tejto súvislosti odpovedal, že faktúry dostával do ruky od p. I. J. a ani ich nepodpisoval, len ich odovzdal osobne odberateľom. Na otázku správcu dane, odkiaľ nakupovala spoločnosť motorovú naftu, sa svedok vyjadril, že motorová nafta bola nakúpená od spoločnosti európa hill, kft. a objednávaj ju telefonicky. Vždy dal požiadavku na spoločnosť európa hill, kft. a uviedol, kde má byť tovar prevezený. Pri prevzatí tovaru bol niekedy osobne a niekedy nie. Keď bol pri vykládke, tak aj hneď odovzdal faktúru a keď nebol, tak ju doniesol neskôr, po dodaní tovaru. Spoločnosť KASSIA s.r.o. obchodovala aj s inými spoločnosťami v lete roku 2013, ale spôsob obchodovania bol ten istý ako so spoločnosťou európa hill, kft. So spoločnosťou európa hill, kft. rokoval o dodávkach nafty s K. L.. Objednávky sa uskutočnili telefonicky a tovar bol zaplatený bankovým prevodom, avšak faktúry od spoločnosti európa hill, kft. spoločnosť KASSIA s.r.o. nikdy neobdržala s odôvodnením, že ich dostane neskôr. Za dodanú motorovú naftu však platil. Na otázku, ako vedel, koľko má zaplatiť spoločnosti európa hill, kft. za dodaný tovar, svedok odpovedal, že telefonicky mu bolo nahlásené, koľko peňazí má zaslať na bankový účet spoločnosti p. D. E. vyjadril, že účtovníctvo neviedol on, on iba evidoval do počítača. Daňové priznania neboli podávané z dôvodu, že chýbali dodávateľské faktúry. Na otázku správcu dane, či ho konateľ spoločnosti - p. I. J. ho splnomocnil, aby mohol disponovať s bankovým účtom spoločnosti KASSIA s.r.o. a či ho môže správcovi dane predložiť k nahliadnutiu, svedok odpovedal, že ho splnomocnil p. J. a je to uvedené v tej plnej moci (mandátna zmluva), ktorá sa nachádza na KÚFS-e. Na otázku správcu dane, kde sa nachádzali účtovné doklady spoločnosti KASSIA s.r.o., svedok odpovedal, že sa nachádzali u neho doma a boli zadržané KÚFS-om, sú to všetky doklady, p. J. doklady v roku 2013 a 2014 nemal.

10. K vyjadreniu p. I. J., že mu mal p. D. E. vyplácať províziu za to, že podpísal zmluvu o prevode obchodného podielu od predchádzajúceho konateľa spoločnosti KASSIA s.r.o. svedok vypovedal, že tvrdenia p. J. sú nepravdivé, on jemu mal vyplácať províziu v hotovosti, ale doklady k nahliadnutiu nemá. Provízia bola nízka cca 300 až 400 Eur. Zvyšok odmeny nebol zaplatený z dôvodov nezaplatenia za motorovú naftu odberateľmi spoločnosti KASSIA s.r.o. Provízia bola dohodnutá s p. J. ústne cca 30% zo zisku. Úhrady medzi dodávateľmi spoločnosti KASSIA s.r.o. a odberateľmi prebiehali tak, že niektorí odberatelia uhrádzali za tovar ešte pred dodaním tovaru, niektorí v deň dodania tovaru a ostatní po dodaní tovaru a následne bolo zaplatené spoločnosti európa hill, kft. toho času odberatelia dlhovali spoločnosti KASSIA s.r.o. 100 000 Eur.

11. Správa dane vykonal opätovne miestne zisťovanie, z ktorého bola vyhotovená zápisnica zo dňa 11.11.2015 vo veci preverenia tvrdenia pána D. E., že splnomocnenie za spoločnosť KASSIA s.r.o. sa nachádza medzi dokladmi, ktoré boli zaistené pri domovej prehliadke. Miestnym zisťovaním sa tvrdenia pána D. E. nepotvrdili. Žiadne splnomocnenie za spoločnosť KASSIA s.r.o. sa pri domovej prehliadke zo dňa 01.06.2014 nenašlo, ani neprevzalo o čom svedčí predmetná zápisnica z vykonanej domovej prehliadky. Pri miestnom zisťovaní boli predložené aj znalecké posudky, z ktorých vyplýva, že faktúry spoločnosti KASSIA s.r.o. sa nachádzali v počítači pána D. E.. Správca dane v preskúmavanom rozhodnutí poukázal na to, že podľa nepožiadala spoločnosť KASSIA s.r.o. colný úrad o vydanie povolenia na distribúciu minerálneho oleja. Spoločnosť KASSIA s.r.o. takéto povolenie nemala a ani sa nenachádzala v dokladov KÚFS.

12. Daňový subjekt vo svojom vyjadrení z 22.08.2017 navrhol vypočuť ako svedkov D. E. a F. G., ktorí sa vyjadrili, že u daňového subjektu pracujú od roku 2011 ako živnostníci. D. E. tvrdil, že s ním má uzatvorenú zmluvu ale nevie akú a svedok F. G. uviedol, že s ním nemá uzatvorenú zmluvu a má písomnú pracovnú náplň. Obidvaja potvrdili, že daňový subjekt vlastní nádrž na pohonné hmoty - benkalorku, ktorá sa nachádza vo firme na adrese E. XX, G. M., ktorú im vozia cisterny a prečerpanie nafty sa uskutočňuje podľa typu cisterny buď tlačením čerpadla cez vrch alebo v strednej časti. Uvedení svedkovia nevedeli kto daňový subjekt v roku 2013 zásoboval pohonnými hmotami, nevedeli názov spoločnosti, pričom uviedli že chodia rôzne spoločnosti, ich zamestnancov nepoznali, nezaujíma ich odkiaľ nafta prišla a čo sa týka dokumentov, všetko robí majiteľ, oni len po príchode cisterny ukážu kde bude potrebné prečerpávať naftu. Presný názov spoločnosti, ktoré dodávali motorovú naftu si nepamätali, ani druh áut, ani ich evidenčné číslo, rovnako nepoznali ani mená a priezviská vodičov. Potvrdili, že daňový subjekt v roku 2013 nakupoval pohonné hmoty od viacerých spoločností a chodili cisterny od jedného dodávateľa, bolo to tak 5-6krát v priebehu mesiaca. Na výzvu aby popísali ako prebiehalo dodanie svedkovia odpovedali, že keď konkrétne videli prichádzať cisternu do dvora pristavili ju k benkalorke, potom prišiel vodič a záleží či malo čerpadlo na vytískanie - tlakom alebo na prečerpanie

- vlastne z vrchu do benkalorky. Prečerpávanie trvalo približne 20 minút, vedľa neho stál majiteľ alebo jeho syn a po prečerpaní šofér odpojil čerpadlo, opísal stavy počítadla a išli do kancelárie.

13. Správca dane na základe vykonaného preverovania a vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že spoločnosť KASSIA s.r.o.nevykonávala ekonomickú činnosť, pričom dodávateľské faktúry vystavené v mene tejto spoločnosti vyhodnotil ako formálne doklady, neodrážajúce reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Zároveň vyslovil názor, že spoločnosť KASSIA s.r.o.bola vytvorená a členená do obchodného reťazca z dôvodu vystavovania faktúr s daňou pre nasledujúceho tuzemského odberateľa v reťazci - daňový subjekt, ktorý si na základe takto vystavených faktúr uplatňuje odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných dodávok. Tým, že deklarovanému dodávateľovi - spoločnosti KASSIA s.r.o.nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH, nebola následne splnená podmienka pre odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 citovaného zákona zo strany daňového subjektu. Šetrením správcu dane dožiadania, pojednávania s konateľom spoločnosti KASSIA s.r.o., ako aj po nazretí vyšetrovacieho spisu čvs: KUFS-46/027/V-2013 z vypočutia svedka D. E. a tvrdenia daňového subjektu sa nepotvrdilo, lebo nebolo preukázané, že tovar bol skutočne dodaný spoločnosťou KASSIA s.r.o. - nebola potvrdená pravdivosť údajov uvedených na faktúrach.

14. Žalovaný citoval príslušné ustanovenia Zákona o DPH, konkrétne § 2 ods. 1, § 19 ods. 1, § 22 ods. 1, § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) a citoval príslušné ustanovenia Daňového poriadku, konkrétne § 3 ods. 1,2,3 a 6, § 24 ods. 1 a 2, § 46 ods. 5 a § 68 ods. 3 a poukázal v odôvodnení rozhodnutia na podmienky v súvislosti s uplatnenými nárokmi daňového subjektu na odpočet DPH s dôrazom na ustanovenie § 49 a nasledujúcich zákona o DPH, ako aj s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 Daňového poriadku.

15. Pokiaľ daňový subjekt dôvodil tým v odvolaní, že svedok H. E. nebol vypočutý v tomto správnom konaní, pričom na túto skutočnosť opakovane poukazoval vo svojom vyjadrení v protokole, tak aj k pripomienkam z 30.12.2017, žalovaný uviedol, že daňový subjekt uvádza zjavne nepravdivé tvrdenia. Zo zápisnice z ústneho pojednávania z 15.02.2017 vyplýva, že obsahom tejto je vypočutie svedka F. H. E.. Prítomný vypočutia bol aj samotný daňový subjekt.

16. Žalovaný citoval príslušné ustanovenia Zákona o DPH, konkrétne § 2 ods. 1, § 19 ods. 1, § 22 ods. 1, § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) a citoval príslušné ustanovenia Daňového poriadku, konkrétne § 3 ods. 1,2,3 a 6, § 24 ods. 1 a 2, § 46 ods. 5 a § 68 ods. 3.

17. Žalovaný ďalej poukázal v odôvodnení rozhodnutia na podmienky v súvislosti s uplatnenými nárokmi daňového subjektu na odpočet DPH s dôrazom na ustanovenie § 49 a nasledujúcich zákona o DPH, ako aj s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 Daňového poriadku. V súvislosti s uplatnenými nárokmi daňového subjektu na odpočet DPH žalovaný uviedol, že bolo potrebné podmienky uvedené v § 49 a nasl. Zákona o DPH, ktoré sú hmotnoprávnej povahy na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet splniť. V danom odvolaní daňový subjekt poukázal na skutočnosť, že svedkovia I. J. a D. E. neboli vypočutí v tomto správnom konaní a zastáva názor, že správa dane porušil zákon, pričom na uvedený nedostatok postupu správcu dane v predmetnom správnom konaní viackrát poukázal. Odvolací orgán k tomuto uviedol, že správca dane využil pri uvedených zisteniach svoje oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia Daňového poriadku a ako vyplýva z citovaného ustanovenia samotný predpokladá, že správca dane použije písomnosti, ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Nie je ani zrejmé, že by postup správcu dane pri nahliadnutí do spisu spoločnosti KASSIA s.r.o. bol kompetentným orgánom vyhodnotený ako nesprávny. Pokiaľ daňový subjekt spomenul nález Ústavného súdu SR ako aj rozhodnutie NS SR sp. zn. žalovaný uviedol, že predmetné rozhodnutia nie je možné aplikovať na predmetnú vec, lebo majú iný skutkový stav.

18. Žalovaný ďalej konštatoval, že v podanom odvolaním žalobca dôvodil okrem iného aj tým, že bola spoločnosť KASSIA s.r.o. dňa 10.06.2014 zrušená ku dňu 30.06., teda jej registrácia pre DPH, pričom jeho účtovník pred zaúčtovaním každej faktúry zisťoval na stránke J., či dodávateľ je vedený v zozname platiteľov DPH, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH však menovaná spoločnosť nebola v uvedenom zozname. Odvolací orgán zdôraznil, že spomenutá informácia o zrušení registrácie pre DPH mala iba všeobecný charakter a rozhodnutie o zrušení registrácie nasledovalo až po deklarovanej realizácii sporného zdaniteľného obchodu v septembri 2013.

19. Ďalej žalovaný poukázal na to, že nazretie do spisu daňového subjektu F. G. bolo správcom dane vykonané takisto v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku, o čom bol vyhotovený úradný záznam. Odvolaciemu orgánu nie je preto zrejmé, z akého dôvodu by mal správca dane v danej veci pripájať protokoly z daňových kontrol spoločnosti KASSIA s.r.o.

20. Námietka daňového subjektu, že správa dane sa v napadnutom rozhodnutí opiera o neprávoplatné rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici, z ktorého vyvodzuje záver, že štatutárny orgán spoločnosti KASSIA s.r.o. sa dopustil trestného činu, poukazuje pritom žalovaný na ustanovenie a dôvodí ďalej tým, že z ktorého vyplýva zásadný zákaz použitia obrazového, zvukového záznamu získaného v rámci konkrétneho trestného konania v inom trestnom konaní, pričom to považuje uvedený nález Ústavného súdu SR za nemožný akceptovať na danú vec. Pokiaľ ide o preukázanie sporného zdaniteľného obchodu deklarovaných dodávok motorovej nafty len písomnými dokladmi t. j. faktúrou, dodacím listom žalovaný p poukázal na odôvodnenie rozsudku NS SR .

21. Ďalej vykonaním svedeckých výpovedí D. E. a F. G. bolo preukázané, že menovaní pracovali u daňového subjektu. Dosvedčili, že do prevádzky prichádzali cisterny, vedeli, akým spôsobom bol náklad prečerpávaný. Potvrdili že existovali autá - cisterny, ktoré museli napájať na čerpadlo v roku 2013, to boli autá od iných dodávateľov ako v roku 2012 a 2015. Potvrdili aj to, že poznali že určitá cisterna u nich už bola, avšak nepoznali spoločnosti, ktorým autá patrili a o názvy spoločností sa nezaujímali. Žalovaný konštatoval, že výpoveďami svedkov s takýmto obsahom nemôžu byť potvrdené údaje uvedené na spornej faktúre, pričom nie je možné ani prijať záver, že tieto doklady reálne odrážajú skutočnosť - dodanie tovaru uvedenou spoločnosťou. Správca dane teda nespochybňoval existenciu určitého tovaru, avšak mal za to, že dodanie motorovej nafty nebolo v danom konaní deklarovaným dodávateľom preukázané.

22. V závere rozhodnutia žalovaný argumentoval tým, že správca dane vyhodnotil všetky dôkazy v súlade so zákonom a preto rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

II.

Žalobné dôvody

23. Včas podanou žalobou sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu Prešov, pobočka Stará Ľubovňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania nároku na náhradu trov konania. V žalobe najskôr poukázal na skutkový stav, na rozhodnutie správcu dane, ako aj dôvody odvolania a rozhodnutie žalovaného a citoval príslušné ustanovenie , ako aj ustanovenia a Daňového poriadku.

24. Žalobca argumentoval ďalej tým, že predložil správcovi dane faktúru, vrátane dodacieho listu k faktúre, ktorý je podpísaný dodávateľom a zároveň preukázal správcovi dane úhradu danej faktúry s variabilným symbolom faktúry. Z uvedených predložených dokladov nesporne vyplýva, že žalobcovi vznikol zákonný nárok na uplatnenie nadmerného odpočtu. Vyslovil právny názor, že žalobca prejednávanej veci splnil všetky podmienky na odpočet DPH po formálnej stránke a preto z uvedených dôvodov skutočnosť že spoločnosť KASSIA s.r.o. nemala skladové priestory, nevlastnila žiadne autá

- cisterny na prepravu takéhoto druhu tovaru a v roku 2013 nemala vlastných zamestnancov ešte neznamená, že žalobca mohol vedieť, že sa zúčastňuje na podvodnom konaní. Taktiež poukázal na to, že na dodacích listoch nie je podpis konateľa, avšak táto skutočnosť nespochybňovala jeho dobrú vieru, že ide o poctivý obchod. Podotkol, že faktúra je len účtovným dokladom a nezakladá právny vzťah, preto podľa jeho názoru faktúru nemusí podpísať konateľ spoločnosti. Z dodacích listov je zrejmé, že objednaný tovar priviezlo auto, na dodacích listoch je uvedený dodávateľ KASSIA s.r.o. skutočnosť, že pri dodaní tovaru sa nezúčastňoval nikto zo spoločnosti dodávateľa nespochybňuje dobrú vieru žalobcu, že tovar skutočne dodala spoločnosť u ktorej bol tovar objednaný, t.j. spoločnosť KASSIA s.r.o. Zákon podľa žalobcu nevyžaduje, aby tovar dodal konateľ spoločnosti, tovar môže dodať jeho zamestnanec, ba dokonca si dodávateľ môže objednať dopravu prostredníctvom tretej obchodnej spoločnosti. Žalobca si tovar objednával u dodávateľa, ktorý je platcom DPH a DPH bola riadne uvedená na vystavených faktúrach a žalobcom zaplatená. Všetky skutočnosti ohľadom nákupu si žalobca preveroval pred zaúčtovaním každej faktúry a nového dodávateľa osobne prostredníctvom svojho účtovníka na stránke J..

25. Žalobca ďalej trval na tom, že žiadne zo skutočností, ktoré zistil správca dane pri kontrole nepreukázali vedomosť žalobcu o podvodnom konaní spoločnosti KASSIA s.r.o. Tieto tvrdenia správcu dane hodnoverným spôsobom nepotvrdili podozrenie žalobcu o jeho zapojení do akéhokoľvek podvodu, pričom treba rešpektovať závery Európskeho súdneho dvora vo veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03. Zároveň poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z 21.06.2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11, pričom citoval príslušné state z uvedených rozsudkov. Žalobca zároveň poukázal na rozhodnutia NS SR z 01.12.2016 ako aj rozhodnutie . Zdôraznil, že v predmetnom konaní správny orgán vypočul iba svedka F. H. E. a ním navrhovaných dvoch svedkov E. a G., pričom nevypočul N. F. a D. E., ktorý podľa svedeckej výpovede F. H. E. zabezpečoval obchod s motorovou naftou. Správny orgán následne nahliadol do vyšetrovacieho spisu dňa 07.09.2014 a vyhotovil si kópie z výsluchu svedka I. J., zo zápisnice obvineného F. E. a zápisnice o vydaní veci. Žalobca poukázal na to, že takto získaný dôkaz trestného spisu, ktorý nie je právoplatne skončený je v hlbokom rozpore s nálezom Ústavného súdu SR, sp. zn. -77 a rozsudkom NS SR, sp. zn. .

26. Podľa názoru žalobcu ak si ako daňový subjekt v danom prípade neporušil svoje povinnosti, nie je preukázané, že tovar neprevzal, práve naopak, samotný správca dane uznáva, že tovar bol dodaný žalobcovi za ktorý aj žalobca zaplatil. To, či tovar - motorová nafta patrila spoločnosti KASSIA s.r.o. nie je povinnosťou žalobcu skúmať, pretože žalobca je obyčajný živnostník prevádzkujúci betonáreň, nemá a nemôže mať prístup k účtovníctvu spoločnosti KASSIA s.r.o. nemá právo požadovať od spoločnosti KASSIA s.r.o., aby preukázala od akej spoločnosti nadobudla uvedený tovar a za akú cenu, nie je orgánom činným v trestnom konaní aby mal informácie, či daný tovar- motorová nafta nepochádza z trestnej činnosti. Zo strany žalobcu išlo o obyčajný obchod a daný obchod nejavil žiadne známky podozrenia nezákonnosti. Zároveň žalobca žiadal o priznanie odkladného účinku žalobe.

III.

Vyjadrenie žalovaného a vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu

27. Ako vyplýva z obsahu súdneho spisu k podanej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným stanoviskom zo dňa 08.11.2018 a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom zotrval na skutkových a právnych okolnostiach uvedených v rozhodnutiach daňových orgánov.

28. K vyjadreniu žalovaného poskytol písomné stanovisko právny zástupca žalobcu vo vyjadrení zo dňa 05.12.2018 pričom zotrval na žalobných námietkach a žiadal rozhodnutia, ktoré boli napadnuté správnou žalobou zrušiť, vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať trovy konania.

IV.

Závery správneho súdu

29. Správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 19.09.2019, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu. Ospravedlnil sa poverený zástupca žalovaného, ktorý zároveň súhlasil s tým, aby sa vykonalo pojednávanie bez jeho prítomnosti. Na základe uvedeného správny súd vo veci rozhodol rozsudkom tak, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 25. júna 2018 č. 101221512/2018 a prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Stará Ľubovňa zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a priznal žalobcovi náhradu trov konania.

30. Voči rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn.: -130 zo dňa 19. septembra 2019 podal kasačnú sťažnosť žalovaný. Najvyšší správny súd rozsudkom sp. zn.: dňa 27. apríla 2022 zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

31. V zrušujúcom rozsudku sp. zn.: zo dňa 27.04.2022 vyslovil Najvyšší správny súd SR právny názor, ktorým je krajský súd v zmysle ustanovenia § 462 ods.1 S.s.p. viazaný a k veci uviedol Senát Najvyššieho správneho súdu SR dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná a preto napadnutý rozsudok zrušil.

32. Sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom, pričom okrem rekapitulácie niektorých dôkazov a skutkových zistení, ktoré viedli k nepriznaniu práva na odpočítanie dane, zdôrazňoval, že k tomuto výroku neviedli úvahy o účasti žalobcu na daňovom podvode (u dodávateľa alebo na inom stupni reťazca), ale nepreukázanie reálneho dodania tovaru deklarovaným dodávateľom.

33. Je treba poznamenať, že kasačná sťažnosť musí smerovať predovšetkým proti rozhodnutiu správneho súdu a presvedčiť kasačný súd, že sa správny súd dopustil dostatočne závažnej chyby v konaní alebo v rozhodnutí, akú predpokladá . Opätovné konštatovanie skutkových zistení a akoby opakované vyhodnocovanie dôkazov by v takomto stave správneho súdneho konania nemalo tvoriť podstatnú časť kasačnej sťažnosti žalovaného. V súdenej veci pritom správny súd v zásade nespochybnil väčšinu vykonaných dôkazov a zistených skutočností, okrem poukazov na nedostatočnosť zisťovania skutkového stavu vo vzťahu k podvodu, a potrebu zamerania sa na svedecké výpovede. Iba v tejto časti boli relevantné návraty sťažovateľa k procesu dokazovania.

34. Správnym súdom odporúčané prípadné nové vypočutie svedka E. podľa kasačného súdu nemá potenciál zvrátiť dôkaznú situáciu v prospech žalobcu, pričom sťažovateľ dôvodne poukázal na nesprávnosť konštatovania súdu o jeho nevypočutí, s odkazom na zápisnicu o ústnom pojednávaní so svedkom E. z 05.04.2017, nachádzajúcu sa v administratívnom spise. Sťažovateľ takisto dôvodne upozornil na rozpory vo výpovediach svedkov a ich nízku dôkaznú hodnotu, keď sa napríklad svedok E. odmietol vyjadriť k dodávateľovi KASSIA.

35. Kasačný súd tiež súhlasí s názorom sťažovateľa, že preskúmavané rozhodnutie (i prvostupňové rozhodnutie) vôbec nevychádza z úvah o účasti žalobcu na daňovom podvode, ale stojí na konštatovaní, že zo zákonne získaných dôkazov vyplynuli dôvodné pochybnosti o dodaní fakturovaného tovaru

(motorovej nafty) sťažovateľovi práve dodávateľom KASSIA, ktoré viedli k záveru, že sa žalobcovi takýto zdaniteľný obchod nepodarilo preukázať.

36. Kasačný súd zdôrazňuje, že pri obchodoch (tuzemskom nadobudnutí tovaru), aké deklaroval žalobca, je v zmysle § 49 ods. 1, ods. 2 zákona o DPH platiteľ dane povinný preukázať skutočné dodanie tovaru iným (tuzemským) platiteľom dane. Krajským súdom hojne spomínaný prístup, teda ním citovanou judikatúrou Súdneho dvora EÚ rozpracovaná možnosť nepriznania práva na odpočítanie dane práve z dôvodu preukázanej účasti platiteľa na daňovom podvode (alebo vedomosti o ňom či kvalifikovanej neobozretnosti platiteľa), sa týka len situácií, keď je už preukázaný tento základný predpoklad pre odpočítanie dane, teda dodanie tovaru iným platiteľom dane spojené s uplatnením dane voči platiteľovi, ktorý si uplatňuje odpočítanie dane. A ako vyplýva aj z bohatej národnej judikatúry (napríklad rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 25.08.2020, O.:G.:P.:XXXX:XXXXXXXXXX.X; sp. zn. z 30.05.2019, O.:G.:P.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 27.10.2021, O.:G.:P.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, a tam citovaná judikatúra), dôkazné bremeno o skutočnostiach, ktoré majú vplyv na správne určenie dane (§ 24 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku), a o skutočnostiach, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (§ 24 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku), leží na daňovom subjekte, v okolnostiach veci teda na žalobcovi.

37. Krajský súd vec nesprávne právne posúdil, ak bez toho, aby boli vyvrátené závery žalovaného o nepreukázaní týchto rozhodujúcich skutočností (teda že tovar žalobcovi dodal a daň voči nemu uplatnil iný platiteľ), dospel súd k záveru o nezákonnosti rozhodnutia sťažovateľa kvôli tomu, že on ani správca dane nezisťovali účasť žalobcu na daňovom podvode zo strany dodávateľa KASSIA alebo jeho vedomosť o podvode.

38. Kasačný súd poznamenáva, že v napadnutom rozsudku aj krajský súd na niektorých miestach konštatuje, že dodávateľ KASSIA dopravu tovaru nevykonával, hoci to žalobca tvrdí, a že sporným zostalo dodanie tovaru dodávateľom KASSIA (i keď existencia tovaru spochybnená nebola).

39. Krajský súd sa teda bude musieť vecou nanovo zaoberať a závery sťažovateľa pomeriavať zákonnou úpravou i existujúcou ustálenou judikatúrou. Bude sa musieť vyvarovať aj vyššie uvedených nesprávnych právnych posúdení veci.

40. Kasačný súd nemôže predvídať, k akým záverom pri novom prejednaní veci krajský súd dospeje, avšak dovolí si poznamenať, že nateraz sa mu zistenia správcu dane a žalovaného javia ako dostatočné pre spochybnenie obchodu (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku), teda pre konštatovanie o neunesení dôkazného bremena žalobcom, resp. o nepreukázaní splnenia zákonných predpokladov pre odpočítanie dane. Iba v prípade opačného záveru by bolo možné od finančného orgánu požadovať preukazovania účasti (vedomosti) na daňovom podvode, a tým podmieňovať prípadné nové rozhodnutie o nepriznaní práva na odpočítanie dane.

41. Na základe uvedeného správny súd opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutia daňových orgánov a vo veci samej vyhlásil dňa 22.11.2022 bez prítomnosti účastníkov konania, ktorí súhlasili vzhľadom na právny názor vyslovený v zrušujúcom rozsudku NSS SR sp. zn.: z 27.04.2022, aby súd verejne vyhlásil rozhodnutie bez ich prítomnosti.

42. Ako vyplýva z podanej správnej žaloby, žalobca sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, ktorý potvrdil rozhodnutie správcu dane, Daňového úradu Prešov pobočka Stará Ľubovňa, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určil daňovému subjektu - žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 2 224 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie september 2013.

43. Z ustanovenia § 2 ods. 1 S.s.p. vyplýva, že správny súd poskytuje ochranu právam alebo právam chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

44. Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona, každý kto tvrdí že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej

správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na Správnom súde.

45. Podľa § 190 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

46. Správny súd ako vecne a miestne príslušný opätovne preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia a postup žalovaného, ako aj správcu dane v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, pričom vychádzal zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a bol viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi uvedenými v správnej žalobe. Z administratívneho spisu mal preukázané všetky skutočnosti, ktoré boli uvádzané v rozhodnutiach tak správcu dane, ako aj v rozhodnutí žalovaného.

47. Podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

48. Dodaním tovaru je v zmysle § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.

49. Podľa § 19 ods. zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

50. Podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.

51. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

52. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

53. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, právo na odpočítanie DPH podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní DPH podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

54. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

55. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak sa ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

56. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

57. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

58. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

59. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

60. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

61. Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie.

62. Podľa § 74 ods. 2 citovaného zákona, odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri odvolaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Podľa § 74 ods. 4 citovaného zákona, odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí.

63. S poukazom na vyššie citované príslušné ustanovenia daňových zákonov správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovaného ako aj správcu dane a dôvodov uvedených žalobcom v správnej žalobe mal bezpochyby preukázané, že daňové orgány postupovali v zmysle príslušných ustanovení vyššie citovaných zákonných noriem a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 S.s.p. zrušil.

64. Žalobca poukázal na to, že v daňovom konaní predložil správcovi dane faktúru aj dodací list k faktúre, preukázal tiež úhradu faktúry. Zdaniteľné plnenie materiálne existuje a pochybnosti sú iba o osobe dodávateľa. Samotná skutočnosť, že dodávateľ KASSIA s.r.o. nemala skladové priestory, nevlastnila autá ani nemala v roku 2013 žiadnych zamestnancov neznamená, že žalobca mohol vedieť, že sa zúčastňuje na podvodnom konaní. Tvrdenie žalovaného o tom, že išlo o podvodné konanie no zároveň konštatovanie materiálnej existencie tovaru spôsobuje nekonzistentnosť rozhodnutia žalovaného.

65. Žalobca ďalej namietal, že dodávateľa KASSIA s.r.o. preveroval na stránke J., pričom zistil, že v čase dodania tovaru nebol vedený v zozname platiteľov DPH u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie. Žalobca teda preukázal, že bol dostatočne obozretný tak pri výbere obchodného partnera, ako aj pri plnení ďalších povinností. Tu tiež poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling SPRL, ale tiež C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), C-80/11 a C-142/11.

66. Predmetné rozsudky podľa žalobcu priznali vedomosti žalobcu o tom, že sa stáva súčasťou daňového podvodu atribút nutnej a nevyhnutnej podmienky, bez splnenia ktorej nesmie byť zo strany správcu dane odopretý žalobcovi ako daňovému subjektu nárok na priznanie odpočtu DPH.

67. Správny súd v tejto súvislosti v prvom rade zdôrazňuje, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí správne uplatnil tzv. Axel Kittel test spočívajúci v skúmaní naplnenia kritérií pre posúdenie účasti daňového subjektu na daňovom podvode v podobe nedovoleného daňového úniku. Axel Kittel test je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04). Odborná literatúra (napr. Rakovský, P. Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní. Právne následky. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 102) tieto kritériá konštruuje do štyroch otázok, ktoré musia byť kumulatívne zodpovedané kladne: Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt? (obdobne aj Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 17.10.2017 sp. zn. alebo Najvyšší správny súd SR v rozsudkoch sp. zn. zo dňa 22.07.2022 a sp. zn. zo dňa 26.05.2022).

68. K naplneniu jednotlivých kritérií testu správca dane preukázal, že z posudzovaného zdaniteľného obchodu vznikol daňový únik spočívajúci v nepodaní daňového priznania k DPH spoločnosťou KASSIA s.r.o. ako bezprostredným dodávateľom žalobcu za 3. štvrťrok 2013 a v neodvedení dane. Posledné daňové priznanie na DPH bolo spoločnosťou KASSIA s.r.o. podané za 2. štvrťrok 2013.

69. Daňový únik bol preukázateľne dôsledkom konania, pri ktorom za dodávateľskú spoločnosť nekonal a neriadil ju jej konateľ, ale iná osoba - D. E., ktorý žiadnym spôsobom nepreukázal oprávnenie za túto spoločnosť konať, a ktorý bol medzičasom za obchody s minerálnym olejom predávaným ako motorová nafta vykonávané aj prostredníctvom spoločnosti KASSIA s.r.o. právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody.

70. Taktiež dodávateľská spoločnosť KASSIA s.r.o. nepreukázala dodanie tovaru od maďarskej spoločnosti EUROPE HILL Kft., keďže dodávateľské faktúry údajne nikdy nedostala. Z obsahu trestného spisu vedeného v súvisiacej veci žalovaný zistil, že uvedená spoločnosť EUROPE HILL kft. odberala od poľskej spoločnosti Bioeco Trading Sp. z. o. o. minerálny olej a nie motorovú naftu, pričom na adrese dodania sa nachádzalo trhovisko a priemyselná zóna bez označenia tejto spoločnosti, v sídle spoločnosti z roku 2013 sa nachádzal iba neobývaný dom, ktorého vlastníčka spoločnosť nepoznala a rovnako na neskoršej adrese sa nachádzal rodinný dom, ktorého vlastník poprel, že by poznal predmetnú maďarskú spoločnosť alebo že by dom komukoľvek prenajímal. Z uvedených záverov správcu dane aj podľa názoru správneho súdu dostatočne presvedčivo vyplýva, že dodaný tovar - minerálny olej nikdy neopustil územie SR a bol na území SR predávaný ako motorová nafta.

71. Na základe uvedeného ani správny súd nemá pochybnosti o tom, že v danom prípade došlo k daňovému podvodu v podobe daňového úniku, pričom zistenie skutkového stavu správcom dane považuje za postačujúce pre vyslovenie tohto záveru.

72. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí podrobne vyjadril aj k zásadnej otázke Axel Kittel testu, a teda či mohol žalobca vedieť o tom, že zdaniteľné obchody, ktorých sa zúčastňuje, sú spojené s daňovým podvodom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca neprijal žiadne opatrenia na účely preverenia toho, či osoba, s ktorou realizuje zdaniteľný obchod, je oprávnená konať v mene dodávateľa. Nepreveril si dodávateľskú spoločnosť a teda nemal informáciu o tom, s akými spoločnosťami vlastne obchoduje. Na ústnom pojednávaní dňa 14.11.2016 žalobca výslovne uviedol, že nevedel, že spolupracuje „s takými spoločnosťami“ (DESDEL, s.r.o. a KASSIA s.r.o., pozn.) a zistil to až keď mu „prišli faktúry“. Žalobca si nepreveril, či dodávateľská spoločnosť KASSIA s.r.o. disponuje povolením colného úradu na predaj motorovej nafty v zmysle

73. Zdaniteľný obchod žalobca uzavrel iba na základe telefonátu s osobou, ktorú nebol schopný jednoznačne identifikovať. Uvedené vyplýva aj z výpovedí žalobcu p. B. a svedkov na ústnych pojednávaniach. Konateľ žalobcu tvrdil, že obchod aj vo vzťahu k spoločnosti KASSIA s.r.o. uzavrel s p. H. E., ktorého videl asi trikrát a nikdy nebol pri dodávke motorovej nafty (ústne pojednávanie dňa 14.11.2016) Následne na ústnom pojednávaní dňa 15.02.2017, pri ktorom bol žalobca p. B. osobne prítomný svedka E. neopoznal a uviedol, že tohto pána nepozná a jednal s iným pánom, zároveň svedok p. E. uviedol, že p. B. pozná „z počutia“. Na ústnom pojednávaní dňa 04.08.2021 p. E. uviedol, že k tomu, či sa stretol s p. G. a či ho oslovil s ponukou na predaj nafty uviedol, sa nevie vyjadriť, k stretnutiu s

p. B. na otázku právneho zástupcu žalobcu uviedol, že pripúšťa, že sa mohli stretnúť, následne dopĺňa, že to mohlo byť „Hocikde, v Poprade, v Starej Ľubovni.“ Z výpovede svedka p. E. zo dňa 04.08.2021 vyplýva, že obchody dohadoval s p. B. telefonicky, na základe objednávky od p. B.. Uviedol tiež, že bol pri dodaní nafty väčšinou osobne prítomný. Z uvedeného vyplýva, že žalobca si zrejme nebol vedomý s kým konkrétne obchod uzatvoril. Ako sám uviedol, názov spoločnosti sa dozvedel až z faktúry, pričom si zároveň zjavne zamieňal osoby p. E. s p. E.. Tu je treba zdôrazniť, že pokiaľ ide o spoločnosť KASSIA s.r.o., ani jedna z uvedených osôb nebola konateľom tejto spoločnosti a ani jedna z uvedených osôb nevedela správcovi dane preukázať splnomocnenie konať v mene spoločnosti KASSIA s.r.o. a celkom zjavne sa ním nepreukázala ani žalobcovi.

74. Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu žalovaného a totožne aj v správnej žalobe argumentoval tým, že nebol dôvod spochybňovať spoločnosť KASSIA s.r.o. ako dodávateľa len na základe najvýhodnejšej ceny, keďže táto spoločnosť mu bola odporučená ako seriózny partner. Uvedené tvrdenie neobstojí najmä s ohľadom na obsah administratívneho spisu, z ktorého nevyplýva, že by žalobca kedykoľvek v priebehu daňovej kontroly alebo vyrubovacieho konania uvádzal kým a v akej súvislosti mu bola spoločnosť KASSIA s.r.o. odporúčaná. Navyše, toto tvrdenie nekorešponduje so skoršími vyjadreniami žalobcu, ktorý uviedol, že až do doručenia faktúr ani nevedel, ktoré spoločnosti mu motorovú naftu dodávajú a z akého dôvodu došlo k zmene dodávateľa zo spoločnosti DESDEL, s.r.o. na spoločnosť KASSIA s.r.o. Rovnako nedôvodné je poukázanie na to, že dodaný tovar preberali určení pracovníci resp. daňový subjekt a títo pri preberaní tovaru neriešia s vodičom otázku celého obchodného reťazca, ktorý sa týka tovaru. Podľa svedeckej výpovede žalobcom navrhnutých svedkov p. E. a p. G. bol totiž pri dodaní motorovej nafty vždy prítomný p. B. alebo jeho syn, zároveň bol údajne opakovane prítomný aj p. E. za dodávateľskú spoločnosť, preto nebol daný žiaden dôvod, pre ktorý by žalobca nemohol u tejto osoby preveriť skutočnosti týkajúce sa pôvodu tovaru, najmä s ohľadom na jeho dodanie osobou, ktorú sám nepoznal (resp. považoval za p. Pitoňáka), neoznačenými cisternovými vozidlami a za cenu nižšiu, než obvyklú.

75. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na stabilizovanú judikatúru Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu SR.

76. Súdny dvor vo svojej judikatúre konštatuje, že vyžadovanie primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu je s ňou súladné. Daňový subjekt je povinný prijať všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne (spravodlivo) požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 52; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 54, 55; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 54). Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od daňového subjektu požadovať, je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 59). Ani pri tejto požiadavke však nemožno zájsť až tak ďaleko, že daňovému subjektu bude de facto uložená povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jej [správne jeho] dodávateľa a tým fakticky preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré patria správcovi dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 51; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 56; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 57). Na druhej strane je potrebné dodať, že vyžadovanie a zohľadňovanie primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu vo vzťahu k požiadavke prijímať rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode je typické práve pre dokazovanie daňového podvodu, resp. skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na daňovom podvode (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 53, 54, 56 a 58).

77. Právo na odpočet možno odmietnuť priznať vtedy, ak sa nepreukáže splnenie jeho materiálnych podmienok, ale aj vtedy ak sa preukáže (je nesporné) splnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane, a súčasne sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba sa priamo podieľa, resp. vedela alebo mala vedieť, že sa dotknutým plnením podieľa na daňovom podvode deklarovaného dodávateľa alebo iného subjektu v reťazci dodaní (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 45 - 49). Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet či oslobodenia od DPH

ťaží primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo (vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 34), v prípade preukazovania daňového podvodu je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak než len na základe domnienok (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 37, 43).

78. V danom prípade správca dane dostatočne preukázal, že žalobca sa deklarovaným plnením podieľal na daňovom podvode dodávateľa. Bolo teda vecou a dôkazným bremenom žalobcu preukázať, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, aby sa stal súčasťou podvodného konania. Aj podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok zo dňa 01.06.2021, sp. zn. ) nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, keďže výkon práva, v rámci obchodných vzťahov, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ako už bolo vyššie uvedené, nepožíva právnu ochranu.

79. Správny súd konštatuje, že žalobca pri vykonávaní podnikateľskej činnosti, pri zachovávaní dostatočnej opatrnosti pri uzatváraní obchodno-záväzkových vzťahov, bol oprávnený a zároveň schopný si svojho zmluvného partnera preveriť, a to osobitne s ohľadom na to, že k podvodnému konaniu nedošlo niekde vo vzdialených článkoch reťazca dodávateľsko-odberateľských vzťahov, ale v podstate u bezprostredného dodávateľa žalobcu. Žalobca teda ako daňový subjekt, ktorý si uplatňoval nárok na odpočet DPH nepreukázal, že urobil akékoľvek reálne opatrenia na zabránenie jeho účasti v podvodnom plnení. Pokiaľ žalobca v daňovom konaní v tomto smere neprodukoval žiadne dôkazy (tak ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu) a nepreukázal ani skutkovým vymedzením, že vyvíjal reálne a účinné aktivity v uvedenom smere, sám spôsobil, v konečnom dôsledku, že odpočet DPH z posudzovanej faktúry č. 201310253 z 25.10.2013, ktorú uhradil, mu nebude poskytnutý (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. z 20.01.2021).

80. Správny súd konštatuje, že ani v postupe správcu dane resp. žalovaného v odvolacom konaní nezistil také pochybenia, ktoré by mali mať za následok porušenie subjektívnych práv žalobcu a dali tak dôvod na zrušenie žalobou napadnutých rozhodnutí.

81. Pokiaľ ide o žalobcom zdôrazňované časti výpovede svedka D. E. správny súd konštatuje, že žalovaný sa obsahom tejto výpovede riadne zaoberal a tvrdenia svedka hodnotil v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov jednotlivo aj v súvislosti s inými dôkazmi. Žalovaný, ako aj správca dane poukázali na rozpory v tvrdeniach svedka D. E., ktoré vyplynuli z ich porovnania so zisteniami správcu dane a vyjadreniami žalobcu, pričom svoj záver o existencii daňového podvodu riadne odôvodnili. S ohľadom na preukázaný daňový podvod považuje správny súd za kľúčové tie časti výpovede svedka D. E., ktoré mohli potvrdiť alebo vyvrátiť závery správcu dane o tom, že žalobca o daňovom podvode, ktorého bol účastný vedel, alebo vedieť mohol a mal. V tejto súvislosti je významným, že z výpovede svedka E. nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by možnosť žalobcu získať pri náležitej opatrnosti informácie svedčiace o jeho účasti na daňovom podvode vylúčili.

82. Ide najmä o skutočnosť, že svedok D. E. nijak nepreukázal, že disponoval splnomocnením na zastupovanie spoločnosti KASSIA s.r.o., nešpecifikoval rozsah tvrdenej plnej moci, nevedel či spoločnosť KASSIA s.r.o., ktorú zastupoval pri obchodoch s minerálnym olejom disponovala povolením colného úradu, nevedel uviesť z akého dôvodu bol konateľom spoločnosti KASSIA s.r.o. p. J. poverený na zastupovanie spoločnosti a neuviedol ani, že by svoje oprávnenie konať za spoločnosť KASSIA s.r.o. akokoľvek preukazoval vo vzťahu k žalobcovi. Svedkom D. E. tvrdenú jeho osobnú prítomnosť pri dodávkach tovaru do priestorov spoločnosti žalobcu nepotvrdili ani žalobcom navrhnutí p. E. a p. G., ktorí zhodne uviedli iba prítomnosť žalobcu p. B. resp. jeho syna, prítomnosť šoféra neoznačenej cisterny a svoju vlastnú prítomnosť.

83. Správca dane podľa názoru správneho súdu v postačujúcej miere preukázal, a teda uniesol dôkazné bremeno o tom, že u dodávateľa žalobcu došlo k daňovému podvodu, o ktorom žalobca mohol a mal vedieť, pričom v priebehu daňového konania neboli produkované (ani zo strany žalobcu) také dôkazy,

ktoré by tento záver spochybnili. To platí aj o výpovediach svedkov D. H. E. a D. E., na ktorých obsah žalobca poukazoval.

84. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe argumentoval aj poukázaním na rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veciach C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), podľa ktorých nárok na odpočítanie DPH na vstupe nemôže byť ovplyvnený skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená prípadným daňovým podvodom, o ktorom platiteľ nevie, alebo nemôže vedieť správny súd konštatuje, že s ohľadom na dostatočne zdokumentovanú dôkaznú situáciu v žalobcovom prípade nešlo o situáciu, kedy by nemohol o daňovom podvode vedieť, pokiaľ by bol pri uzatváraní a realizácii obchodu dostatočne obozretný, preto nie sú závery súdneho dvora vyplývajúce z označených rozhodnutí aplikovateľné v prospech žalobcu v posudzovanej veci.

85. Pri svojej úvahe vychádzal správny súd z obsahu vykonaného dokazovania správcom dane, teda z jeho postupu, ako aj z rozhodnutia správcu dane a rozhodnutia žalovaného. V tejto súvislosti musí správny súd konštatovať, že jeho úlohou v rámci preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a predchádzajúceho postupu správneho orgánu podľa S.s.p. bolo posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav dostatočne a riadne, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Pri uvedenom závere správny súd vychádzal z obsahu administratívneho spisu, ale predovšetkým z právneho názoru vysloveného NSS SR v zrušujúcom rozsudku sp. zn.: z 27.04.2020.

86. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 S.s.p. v spojení s ustanovením § 168 S.s.p. pričom žalobca nebol v konaní úspešný a preto súd rozhodol tak, že mu nepriznal úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. Žalovanému správny súd nepriznal voči žalobcovi trovy kasačného konania, aj keď bol v kasačnom konaní úspešný, pretože nevzhliadol dôvod na ich priznanie v zmysle § 168 S.s.p.

87. Predmetné rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v pomere 3:0 hlasov (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.), a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.