Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10Co-86-2020.pdf
PDF · 85.63 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/86/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcov: X/ T. G., B.. XX. XX. XXXX, X. D.. W.. Y. B. Č.. XXX/XX, U., X/ T. W. G., B.. XX. XX. XXXX, X. D.. W.. Y. B. Č.. XXX/XX, U., X/ T. H. G., B.. XX. XX. XXXX, D.. W.. Y. B. Č.. XXX/XX, U., žalobcovia 2/ a 3/ zastúpení zákonnou zástupkyňou žalobkyňou 1/, žalobcovia 1/, 2/ a 3/ zastúpení: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 44 250 029, Námestie sv. Egídia č. 40/93, Poprad, proti žalovanému: Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235, Trnavská cesta č. 82, Bratislava, zastúpený: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO 00 151 700, Dostojevského rad č. 4, Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy, a o späťvzatí odvolania žalobcov 1/, 2/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 23. januára 2020, č. k. 19C/35/2019 - 124, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolacie konanie z a s t a v u j e .
Žiadna strana sporu n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.
Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 6. 000 eur (výrok I.), žalobkyni 2/ sumu 3. 000 eur (výrok II.) a žalobcovi 3/ sumu 3. 000 eur (výrok III.), žalobcom 2/ a 3/ na účet zriadený žalobkyňou 1/ (matka žalobcov 2/ a 3/), ktorej uložil povinnosť do 5 dní odo dňa doručenia rozsudku založiť osobitný účet na meno maloletej žalobkyne X/ W. G. s tým, že matka je povinná pri zriadení osobitného účtu vinkulovať finančné prostriedky tak, že na nakladanie s prostriedkami na tomto účte do plnoletosti dieťaťa je potrebný súhlas súdu. Názov peňažného ústavu a číslo účtu, na ktoré žalovaný poukáže priznanú nemajetkovú ujmu v sume 3. 000 eur je matka - žalobkyňa 1/ povinná oznámiť súdu a žalovanému v lehote 10 dní odo dňa doručenia rozsudku (výrok IV.). Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zároveň uložil žalobkyni 1/ povinnosť do 5 dní odo dňa doručenia rozsudku založiť osobitný účet na meno maloletého žalobcu X/ H. G. a povinnosť pri zriadení osobitného účtu vinkulovať finančné prostriedky tak, že na nakladanie s prostriedkami na tomto účte do plnoletosti dieťaťa je potrebný súhlas súdu. Názov peňažného ústavu a číslo účtu, na ktoré žalovaný poukáže priznanú nemajetkovú ujmu v sume 3. 000 eur je matka - žalobkyňa 1/ povinná oznámiť súdu a žalovanému v lehote 10 dní odo dňa doručenia rozsudku (výrok V.), a žalobu v časti uplatnených úrokov z omeškania zamietol (výrok VI.). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok z priznanej nemajetkovej ujmy žalobcom 1/ až 3/ spolu v sume 360 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcom 1/ až 3/ priznal náhradu trov konania a to trovy právneho zastúpenia vo výške 30 %, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 11, § 13 ods. 2, § 100, § 101 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. f), g), § 2 ods. 2, § 15 ods. 1, § 24 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a vecne tým, že mal z vykonaného dokazovania
preukázané, že žalobcovia si uplatnili nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. K námietke premlčania vznesenou žalovaným, uviedol, že sa stotožnil s názorom žalobcov, že s prihliadnutím na Článok 3 ods. 1 prvej smernice, článok 1 ods. 1 a 2 druhej smernice a článok 1 prvý odsek tretej smernice, ktoré sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Uviedol, že predmetom tohto konania nie je nárok na náhradu škody, ale nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom žalobcovia si nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch voči žalovanému uplatnili s poukazom na európsku právnu úpravu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a judikatúru Európskeho súdneho dvora - rozsudok Súdneho dvora zo dňa 24. 10. 2013 vo veci C-22//12, rozsudok vo veci C227/12, v ktorých sa uvádza, že „ak vnútroštátne právo umožňuje rodinným príslušníkom obete dopravnej nehody požadovať náhradu utrpenej nemajetkovej ujmy, musí byť krytá povinným zmluvným poistením“ s tým, že premlčanie nároku na náhradu uplatnenej nemajetkovej ujmy s prihliadnutím na článok 5 ods. 5 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd je potrebné posudzovať podať § 101 Občianskeho zákonníka a nakoľko sa nároky na náhradu nemajetkovej ujmy premlčujú v lehote vyplývajúcej z ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, premlčacia lehota začala plynúť dňa 26. 04. 2016, teda dňom nasledujúcim po dni, v ktorom došlo k nehode s následkom úmrtia T. T. G. a uplynula 26. 04. 2019 a keďže žaloba bola podaná dňa 25. 04. 2019, k premlčaniu uplatnených nárokov nedošlo. K námietke žalovaného o nedostatku jeho pasívnej legitimácie tvrdiac, že nemajetková ujma nie je krytá zákonom č. 381/2001 Z. z. uviedol, že v danom prípade je daná pasívna legitimácie žalobcu (zrejme žalovaného, pozn. odvolacieho súdu) s tým, že pri skúmaní namietanej pasívnej legitimácie prihliadol aj na judikatúru slovenských súdov, ktoré v obdobných veciach vyslovili svoj právny názor, napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach spisová značka 6Co/148/2018 zo dňa 04. 12. 2018, rozsudok Krajského súdu v Bratislave spisová značka 3Co/299/2016 zo dňa 31. 05. 2018 a rozsudok Krajského súdu v Prešove, spisová značka 2Co/123/2016 zo dňa 21. 06. 2017, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spisová značka 6 MCdo 1/2016, zo dňa 31. 07. 2017, ktoré je uverejnené v zbierke č. 8/2018 pod. č. 61 (R 61/2018), ktorého právna veta znie: „Škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v platnom znení, je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody, spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a v spore o náhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná“. Zamietnutie žaloby v časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne odôvodnil právne ust. § 217 C. s. p. a vecne tým, že žalobcovia neodôvodnili, prečo práve týmto dňom sa mal žalovaný dostať do omeškania a s prihliadnutím na skutočnosť, že povinnosť žalovaného plniť vznikne až na základe súdneho rozhodnutia, sa žalovaný dostať do omeškania s plnením nemohol. K výške uplatnenej peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy súd prvej inštancie uviedol, že sa určuje voľnou úvahou, pri jej rozhodovaní sa musí prihliadať na primeranosť zadosťučinenia za vzniknutú ujmu, pričom určujúcimi parametrami spravodlivého zadosťučinenia je jednak primeranosť, ktorá je rozhodujúcim kritériom priznávania odškodnenia k tomu, aby bol dosiahnutý účel kompenzácie a proporcionalita, t. j. výška peňažnej satisfakcie nesmie byť prostriedkom bezdôvodného obohatenia a pôsobiť na škodcu likvidačne. Poukázal na skutočnosť, že v danom prípade žalobcovia vyčíslili výšku nemajetkovej ujmy s poukazom na úpravu úrazového poistenia, t. j. poistenia pri pracovných úrazoch, pri ktorých dôjde pri dopravnej nehode k úmrtiu zamestnanca podľa § 94 Zákona o sociálnom poistení pri nárokoch pozostalých na odškodnenie, avšak s poukazom na zistenie, že v danom prípade maloletá Melánia Redajová neutrpela pracovný úraz a pre priznanie jednorazového odškodnenia v zmysle § 94 ods. 1 zákona o sociálnom poistení žalobcovia 1/, 2/ a 3/ nie sú osobami odkázanými výživou na maloletú poručiteľku, aj keď s ňou žili v spoločnej domácnosti, ustálil výšku náhrady nemajetkovej ujmy žalobkyni 1/ ako matke maloletej v sume 6. 000 eur a žalobcom 2/ a 3/ - súrodencom poručiteľky vo výške 3. 000 eur, ktorú považoval za primeranú náhradu za narušenie rodinných vzťahov. Výrok, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu odôvodnil právne ust. § 4 ods. 2 písm. j), § 8 ods. 4 zákona č. 71/1991 Zb. a vecne tým, že žalobcovia sú vzhľadom na predmet konania oslobodení od súdnych poplatkov. Výrok, ktorým rozhodol o povinnosti žalobkyne 1/ zriadiť na meno detí samostatné účty odôvodnil právne ust. § 28 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že matke maloletých žalobcov, ako ich zákonnej zástupkyni uložil zriadiť na meno detí samostatne účty v peňažnom ústave, na ktorý žalovaný po právoplatnosti rozsudku poukáže priznanú nemajetkovú ujmu s tým, že majetok maloletých žalobcov do ich plnoletosti bude spravovať ich matka ako ich zákonná zástupkyňa, pričom na nakladanie s týmito finančnými prostriedkami je potrebné schválenie súdu. Výrok, ktorým rozhodol o nároku na
náhradu trov konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 C. s. p. a vecne čiastočným úspechom žalobcov v konaní vo výške 30 % oproti požadovanej výške nemajetkovej ujmy v žalobe s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti rozsudku.
2.
Proti tomuto rozsudku v časti výrokov priznávajúcich výšku nemajetkovej ujmy podali žalobcovia 1/, 2/ a 3/ v zákonnej lehote odvolanie, ktoré podaním zo dňa 24. 04. 2020 zobrali v celom rozsahu späť.
3.
Podľa § 369 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
4.
Podľa § 369 ods. 3 C. s. p., ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
5.
Vzhľadom na procesný úkon žalobcov 1/, 2/ a 3/ (späťvzatie odvolania) postupoval odvolací súd podľa citovaného zákonného ustanovenia a keďže k späťvzatiu došlo skôr, ako bolo o odvolaní rozhodnuté, odvolacie konanie zastavil.
6.
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods. 2 C. s. p.).
7.
O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s ust. § 396 ods. 1 C. s. p. tak, že žiadnej strane sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalobcovia síce späťvzatím odvolania zastavenie konania zavinili, avšak žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil.
8.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).