Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Co-169-2019.pdf
PDF · 95.25 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/169/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a sudcov JUDr. Martina Murgaša Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: L. M., C..R.., A.: XX XXX XXX, R. R. Y. XXX/A, L., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, Bratislava proti žalovanej: G. F., X.. XX.X.XXXX, V. L. C. H. X, L., zastúpená: JUDr. Peter Vachan, advokát, IČO: 42 350 026, so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, o zaplatenie 3 207,84 eur s prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 10Csp/100/2017-176 zo dňa 14. marca 2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .
II. Žalovanej sa priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie nepripustil zmenu žaloby zo dňa 15.12.2017 a 20.8.2018 v časti príslušenstva pohľadávky, konanie v časti o zaplatenie sumy 1.235,64 eur zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanej nepriznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania.
2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že dňa 13.6.2017 bola medzi právnym predchodcom žalobkyne (J. L., C..R..) ako postupcom a žalobkyňou ako postupníkom uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške 3207,84 eur s prísl., vyplývajúcej zo zmluvy č. XXXXXXXXXX, t.j. pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania. Dňa 9.11.2009 bola medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu uzavretá Zmluva o úvere - dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 6500 eur, s počtom splátok 70, úrokovou sadzbou 19% ročne, výškou mesačnej splátky 161,27 eur, s dátumom prvej splátky dňa 9.12.2009, RPMN 20,74%, s priemernou hodnotou RPMN 17,48%, celkovou výškou nákladov 4259,25 eur, dátumom každej ďalšej platby - k 9. dňu v mesiaci, dátumom konečnej splatnosti úveru 9.9.2015. Z obsahu výpisu „Aktuálny stav úveru ku dňu 7.6.2017“ vyplýva, že žalovaná čerpala úver v sume 6500 eur. Žalovaná splácala riadne úver až do 12.7.2013, následne dlžnú sumu splácala postupne, nepravidelne, v rôznych výškach. Listom zo dňa 9.7.2014 právny predchodca žalobkyne upozornil žalovanú, že k 9.7.2014 je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako tri mesiace po lehote splatnosti vo výške 1010,94 eur a upozornil žalovanú na možnosť predčasnej splatnosti úveru. K 28.7.2014 právny predchodca žalobkyne vyhlásil predčasnú splatnosť úverovej pohľadávky z dôvodu
porušenia zmluvy S. Ú. Č.. XXXXXXXXXX. Žalovaná namietala, že úver je pre nedostatok obligatórnych náležitostí bezúročný a bez poplatkov a poukázala na premlčanie nároku.
3. Právne odkazujúc na § 52 ods. 1, § 53 ods. 8, § 100, ods. 1, § 101, § 103, § 565 Občianskeho zákonníka, § 497 Obch. Zák., § 2 písm. b), c), § 4 ods. 2,3, 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, dospel súd prvej inštancie k záveru o nedôvodnosti žaloby. Poukázal na to, že účelom ustanovenia § 103 Obč. Zák. je brániť tomu, aby veriteľ mohol otáľať s využitím práva podľa § 565 Obč. Zák. pri omeškaní dlžníka, resp. motivovať veriteľa k čo najskoršiemu vymáhaniu svojej pohľadávky. Preto premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih zosplatnenia dlhu, ale je viazané na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej veriteľ toto svoje právo využíva. V spotrebiteľských vzťahoch navyše podľa § 53 ods. 9 Obč. Zák. umožňuje uplatniť toto právo až po trojmesačnom omeškaní. Ide o lex specialis vo vzťahu k druhej vete § 565 Obč. Zák., podľa ktorej možno toto právo použiť len do splatnosti nasledujúcej splátky. Ak totiž pri pôžičke, či úvere splácanej mesačnými splátkami musí uplynúť trojmesačné omeškanie s niektorou splátkou, za ten čas sa stanú splatnými najmenej dve splátky. V takom prípade by veriteľ pri spotrebiteľskej zmluve nemohol nikdy svoje právo uplatniť. V prípade spotrebiteľskej zmluvy mu to však zákon nielenže umožňuje, ale ho k tomu priam núti. Ide o ochranu spotrebiteľa vo vzťahu k tomu, aby mal potrebný čas na získanie finančných prostriedkov na splatenie celého dlhu, ale zároveň aj o to, aby otáľaním veriteľa so zosplatnením úveru sa spotrebiteľ nedostal do nevýhodnej pozície v podobe neúmerného navyšovania dlhu uplatňovaním rôznych sankcií a poplatkov. Skonštatoval, že v prejednávanej veci bola splatnosť splátok v zmysle zmluvy stanovená k 9. dňu v mesiaci. Pred zosplatnením dlhu ku dňu 28.7.2014 bola žalovaná posledný krát v omeškaní so splátkou splatnou 9.1.2014, od ktorej nezaplatenia uplynuli viac ako 3 mesiace, teda minimálne od tejto splátky odvinul právny predchodca žalobcu svoje právo na zosplatnenie dlhu. Od nezaplatenia tejto splátky začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie nároku veriteľa na zaplatenie celého dlhu. Táto premlčacia lehota je 3 roky a uplynula dňa 9.1.2017. Žalobkyňa podala žalobu až dňa 28.7.2017, teda až po jej uplynutí. Okamih zosplatnenia dlhu, resp. okamih doručenia oznámenia o zosplatnení dlhu, či lehota na zaplatenie dlhu určená veriteľom nie je v tomto smere rozhodujúca. Keďže prišlo k premlčaniu istiny, zároveň sa premlčali aj ďalšie akcesorické nároky žalobcu. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedeného skonštatoval, že žalovaná vzniesla účinnú námietku premlčania, preto uplatnený nárok žalobkyne zamietol bez toho, aby skúmal opodstatnenosť žaloby vo veci samej.
4. O nepripustení zmien žalôb v časti príslušenstva pohľadávky rozhodol v súlade s § 294 C.s.p., podľa ktorého zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ.
5. O čiastočnom zastavení konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 145 ods. 2 C.s.p.
6. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého vznikol plne procesne úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania. Nakoľko žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd prvej inštancie jej nárok na ich náhradu nepriznal.
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa a napadla ním jeho zamietajúci výrok. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne aby ho v tejto časti zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie. Namietala, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a/ C.s.p), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/). Zdôraznila, že zosplatnenie úveru vo svojej podstate znamená zmenu termínu splatnosti všetkých nesplatených splátok úveru, na ktoré má veriteľ nárok. V uvedenom prípade teda nejde o odstúpenie od zmluvy, nakoľko zmluva ostáva v platnosti, avšak v dôsledku využitia veriteľovho práva dôjde k zmene termínu splatnosti splátok úveru a to všetkých tých, ktoré ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti neboli uhradené, či už minulých alebo budúcich. Poukázala na to, že z dikcie ust. § 565 Obč. Zák. je zrejmé, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru predstavuje pre dlžníka vo svojej podstate stratu výhody splátok úveru, nie však zánik, resp. zrušenie samotnej zmluvy. Vyhlásením predčasnej splatnosti úveru sa podľa žalobcu premlčuje „celý úverový vzťah naraz“, a to odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Žalobkyňa v odvolaní ďalej uviedla, že tak ako vyplýva z judikatúry, napr. z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23 Cdo 1201/2009, ochrana spotrebiteľa má svoje limity, pričom ju nemožno vnímať ako ochranu proti ľahkovážnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa.
8. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku popiera dikciu a samotnú existenciu ustanovenia § 103 Obč. Zák., ktorý výslovne a jednoznačne uvádza, že premlčacia doba zosplatneného dlhu začína plynúť od zročnosti omeškanej splátky, pre ktorú žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Keďže v zmysle § 54 ods. 2 Obč. Zák. v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, správne konajúci súd počítal premlčaciu dobu od splátky zročnej dňa 9.1.2014. Poukázal tiež na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín, ktorý vo svojom rozhodnutí sp. zn. 17Co/447/2016 zo dňa 24.8.2017 uviedol, že v prípade ak z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu nie je zrejmé pre omeškanie s ktorou splátkou veriteľ pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, je potrebné premlčaciu dobu počítať od zročnosti splátky, ktorej zročnosť nastala bezprostredne pred zosplatnením. V danom prípade Výzva na úhradu dlžnej sumy bola vyhotovená dňa 28.7.2014 a teda premlčaciu dobu možno s poukazom na ustanovenie § 103 Obč. Zák. počítať od 9.7.2014, pričom trojročná premlčacia doba uplynula dňa 09.07.2017. Aj z uvedeného dôvodu je uplatnená pohľadávka premlčaná. Záverom uviedla, že žalobkyňou uplatnený nárok je nedôvodný aj z toho dôvodu, že zmluva o úvere zo dňa 9.11.2009 je pre absenciu obligatórnych náležitostí v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľ kých úveroch bezúročná a bez poplatkov a zo strany žalovaného bola uhradená istina poskytnutého úveru v plnom rozsahu. Pokiaľ ide o absenciu obligatórnych náležitostí žalovaný poukázala na svoje skoršie vyjadrenia, kde uviedla ktoré konkrétne náležitosti zmluva o úvere neobsahuje.
9. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.) preskúmal rozsudok v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech. Súd prvej inštancie správne zistili skutkový stav veci a tento aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s nosnými dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich vecnú správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
10. Predmetnom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiská odvolacích námietok žalobkyne, ktorá v odvolaní namietala, že na vydanie odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a) CSP), ďalej, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1písm. h) CSP) a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP).
11. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobkyňa (okrem ďalších dvoch odvolacích dôvodov) namietala, že na vydanie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie neboli splnené procesné podmienky. Nešpecifikovala však, ktoré konkrétne procesné podmienky konania neboli v danom prípade splnené, z ktorého dôvodu je táto odvolacia námietka neopodstatnená.
12. Rovnako nedôvodný je aj všeobecný odvolací argument, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1písm. f/ C.s.p.), keďže ani vo vzťahu k tejto odvolacej námietke žalobkyňa v odvolaní neuviedla v čom konkrétne majú namietané nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie spočívať.
13. Pokiaľ ide o žalobkyňou namietané nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), nie je zrejmé, v čom konkrétne má spočívať. Pokiaľ mala žalobkyňa na mysli jej argumentáciu, že „vyhlásením predčasnej splatnosti úveru sa premlčuje „celý úverový vzťah naraz“, a to odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru“, odvolací súd uvádza, že v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa za nesprávne právne posúdenie veci považuje subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu, teda omyl súdu pri aplikácii práva, ktorý spočíva v tom, že súd na zistený skutkový stav neaplikoval správny právny predpis, alebo v tom, že súd síce na zistený skutkový stav použil správnu právnu normu, nesprávne ju ale interpretoval (viď napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 2MCdo/4/2009 a sp. zn. 7Cdo/7/2010). Po preskúmaní správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska uvedenej odvolacej námietky, odvolací súd uvádza, že právne posúdenie premlčania žalobou uplatneného nároku súdom prvej inštancie je vecne správne. V uvedenej súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že Občiansky zákonník v ustanovení § 103, veta prvá uvádza, že ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach (čo je aj tento prípad), premlčacia doba jednotlivých splátok začína
plynúť odo dňa ich zročnosti. Pre prípad, že si veriteľ dojednal so spotrebiteľom možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v súlade so zákonom (§ 565 v spojení s § 53 ods. 9 Obč. Zák.), premlčacia doba vo vzťahu k celému dlhu, zodpovedajúcemu nesplatenému úveru začína plynúť odo dňa zročnosti tej nesplnenej splátky úveru, ktorá zosplatnenie celého úveru vyvolala (§ 103, veta druhá Obč. Zák.).V uvedenej súvislosti odvolací súd ďalej uvádza, že ust. § 103 Obč. Zák. je potrebné vykladať v spojení s ust. § 565 a § 53 ods. 9, podľa ktorého „ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva“. Keďže ustanovenie § 53 ods. 9 Obč. Zák. umožňuje veriteľovi uplatniť predčasné zosplatnenie úveru až po trojmesačnom omeškaní s úhradou niektorej splátky úveru, je práve splátka úveru, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní tri mesiace, tou splátkou úveru, pre nesplnenie ktorej sa stane zročným celý dlh. V zmysle § 103, veta druhá Obč. Zák. je teda počiatok plynutia premlčacej doby pri zosplatnení úveru viazaný na zročnosť tej splátky úveru, ktorá zosplatnenie celého úveru vyvolala. V danom prípade to podľa obsahu spisu bola splátka úveru splatná 9.1.2014, čo znamená, že v čase podania žaloby (28.7.2017) už bola žalobou uplatnená pohľadávka žalobkyne v celom rozsahu premlčaná. Možno teda spoľahlivo uzavrieť, že právne posúdenie premlčania súdom prvej inštancie je vecne správne a argumentácia žalobkyne uvedená v odvolaní ohľadom plynutia premlčacej doby je nesprávna, pretože nemá oporu v ust. § 103 veta druhá Obč. Zák.
14. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).
15. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým nebola pripustená zmena žaloby v časti príslušenstva pohľadávky, ako aj výrok, ktorým bolo konania v časti o zaplatenie sumy 1.235,64 eur zastavené neboli napadnuté odvolaním a preto nadobudli právoplatnosť.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).