Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Sžk-15-2019.pdf
PDF · 171.87 KB
Case nature
Area
Subarea
10Sžk/15/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej /sudca spravodajca/ a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: Mining Gold s. r. o., so sídlom Mariánska 32/A, Stupava, IČO: 50 638 106, právne zastúpený: JUDr. Ladislav Masník - advokátska kancelária, s.r.o., Špitálska 61, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 747 517, proti žalovanému: Hlavný banský úrad, so sídlom Kammerhofská 25, Banská Štiavnica, IČO: 31 780 270, za účasti ďalších účastníkov: 1/ TOMS - SK, s.r.o., so sídlom Jesenského 6, Detva, IČO: 36 621 323, 2/ Mesto Detva, so sídlom J. G. Tajovského 7, Detva, 3/ Obec Dúbravy, so sídlom Dúbravy 196, Dúbravy, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Rosina, s. r. o., Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 246 731, 4/ Obec Vígľaš, so sídlom Zvolenská 1, Vígľaš, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Rosina, s. r. o., Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 246 731, 5/ C m c, spol. s r. o., so sídlom Bottova 1522, Detva, IČO: 36 010 642, 6/ Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Nám. SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, 7/ LIGNUM MS s. r. o., so sídlom Areál PPS 1743, Detva, IČO: 44 180 942, 8/ Podpoľanie nad zlato, občianske združenie, so sídlom Dolinky 1337/11 962 12 Detva
- sídlisko /adresa na doručovanie A. Hlinku 903/9, 962 12 Detva/, IČO: 42 195 110, 9/ PPS Group a. s., so sídlom Tajovského 7, Detva, IČO: 36 011 509, právne zast.: Futej & Partners, s. r. o., so sídlom Radlinského 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 955 341, 10/ SITNO HOLDING, a. s., so sídlom Zechenterova 328/5, Kremnica, IČO: 36 040 932, 11/ SITNO HOLDING Real Estate, a. s., so sídlom Rybné námestie 1, Bratislava, IČO: 35 952 954, 12/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 13/ SLOVGALCO, a. s., v likvidácii, so sídlom Tajovského 7, Detva, IČO: 36 624 802, 14/ Združenie Slatinka, so sídlom J. Kozáčeka 2182/11, Zvolen, P.O.BOX 67, IČO: 31 936 105, 15/ Pozemkové spoločenstvo Detva - Husová, so sídlom Areál PD, Bottova 1/4, č. 1470, Detva, IČO: 42 396 858, právne zast.: Miroslav Červenka, advokát, KOMERCIA - Združenie advokátov, M. R. Štefánika 72, 962 12 Detva, v konaní o preskúmanie zákonnosti Oznámenia Hlavného banského úradu zo dňa 28.06.2017, č. 577-971/2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 23S/117/2017-246 zo dňa 24. októbra 2018, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/117/2017-246 zo dňa 24. októbra 2018 z m e ň u j e tak, že Oznámenie žalovaného zo dňa 28.6.2017, č. 577-971/2017 vo veci odvolania proti rozhodnutiu Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici č. 1-996/2017 z 3.4.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a právo na náhradu trov konania pred krajským súdom a právo na náhradu trov kasačného konania v celom rozsahu.
Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania pred krajským súdom a právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Konanie pred krajským súdom
1.Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom, č. k. 23S/117/2017-246 zo dňa 24. októbra 2018, podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia - Oznámenia žalovaného zo dňa 28.6.2017, č. 577-971/2017, ktorým odvolanie žalobcu vyhodnotil ako podnet na začatie odvolacieho konania proti rozhodnutiu Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici č. 1-996/2017 zo dňa 3.4.2017 a tento neformálne odmietol, kvôli nedostatku spôsobilosti žalobcu byť účastníkom konania. Obvodný banský úrad Banská Bystrica ako prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č. 1-996/2017 zo dňa 3.4.2017 konanie začaté dňa 24.1.2011 na základe návrhu organizácie Eastern Mediterranean Resources - Slovakia s.r.o. na určenie dobývacieho priestoru Detva poukazom na ust. § 30 ods. 1 písm. a) a ust. § 30 ods. 1 písm. d) zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) a ust. § 28 ods. 6 zák. č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) zastavil. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd poukazom na ust. § 167 ods. 1 S.s.p. a contrario tak, že žalobcovi, ktorý nemal v konaní úspech, náhradu trov konania nepriznal. Ďalším účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im žiadne trovy nevznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by im správny súd uložil podľa ust. § 169 S.s.p.
2.Krajský súd z predloženého administratívneho spisu zistil, že na Obvodný banský úrad Banská Bystrica (ďalej len „OBÚ BB“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) bol dňa 24.01.2011 doručený návrh spoločnosti Eastern Mediterranean Resources - Slovakia, s.r.o. ako právneho predchodcu žalobcu na určenie dobývacieho priestoru Detva (ďalej len „DP“), na základe čoho OBÚ BB vydal dňa 19.11.2012 rozhodnutie sp. zn. 23-3160/2012, ktorým určil právnemu predchodcovi žalobcu DP Detva podľa vyššie uvedeného návrhu. Dňa 27.05.2013 vydal Hlavný banský úrad (ďalej aj „HBÚ“ alebo „žalovaný“) rozhodnutie č. 456-1213/2013, ktorým prvostupňové rozhodnutie OBÚ BB zrušil a vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie, pričom označil OBÚ BB, ktoré nedostatky pôvodného konania má odstrániť. OBÚ BB vydal dňa 16.12.2013 rozhodnutie o prerušení konania č. j. 13-3360-I/2013, ktorým prerušil konanie vo veci návrhu na určenie dobývacieho priestoru Detva začatého na základe návrhu právneho predchodcu žalobcu. OBÚ BB zároveň dňa 16.12.2013 vyzval právneho predchodcu žalobcu výzvou č. 13-3360/2013, aby predložený návrh na určenie dobývacieho priestoru Detva doplnil. Krajský súd Banská Bystrica v konaní proti nečinnosti OBÚ BB ako orgánu verejnej správy uznesením č. k. 24S/45/2015-57 zo dňa 29.04.2016 rozhodol, že HBÚ bol v konaní o určenie DP Detva nečinný a uložil mu v tomto konaní pokračovať a rozhodnúť. OBÚ BB svojim rozhodnutím č. 2-3014/2016 zo dňa 12.10.2016 rozhodol, že návrh žalobcu na určenie DP Detva zamieta. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 31.10.2016 odvolanie, a to z dôvodu formálno-právnych nedostatkov, ako aj z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. HBÚ svojim rozhodnutím č. 46-218/2017 zo dňa 25.01.2017 napádané rozhodnutie zrušil a vrátil vec OBÚ BB na nové konanie a rozhodnutie, pričom mu vytkol a uložil odstrániť zistené nedostatky, medzi ktorými bolo predovšetkým nerešpektovanie právne záväzného názoru HBÚ pri posudzovaní návrhu na určenie DP Detva vo veci samej.
3.OBÚ následne vydal rozhodnutie č. 1-996/2017 zo dňa 03.04.2017, ktorým konanie o určenie DP Detva zastavil podľa ust. § 30 ods. 1 písm. a) a d) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zak.71/1992Zb.“) s poukázaním na ust. § 28 ods. 6 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (Banský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 44/1988 Zb.“ alebo „Banský zákon“) z procesných dôvodov. OBÚ svoje rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že zánikom banského oprávnenia sa stal návrh na určenie dobývacieho priestoru Detva neúplný, a zároveň navrhovateľ stratil aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na určenie dobývacieho priestoru. Aj keď existuje právny nástupca právneho nástupcu navrhovateľa, tento nebol organizáciou disponujúcou príslušným banským oprávnením, teda nemohol byť a nebol účastníkom konania o určenie dobývacieho priestoru Detva. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný vyhodnotil ako podnet na začatie odvolacieho konania proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa, avšak ako odvolanie podané inou osobou ako účastníkom konania, nakoľko v tomto prípade odvolanie podala spoločnosť Mining Gold, s. r. o., a teda
odvolanie odmietol kvôli nedostatku spôsobilosti Mining Gold, s. r. o. byť účastníkom konania. Svoje oznámenie žalovaný odôvodnil tým, že žalobca nemohol byť ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, pretože nebol účastníkom konania o určenie dobývacieho priestoru Detva. OBÚ BB začal konanie o určenie DP Detva na základe návrhu organizácie Estern Mediterranean Resources - Slovakia, s.r.o. so sídlom Železničiarska 12, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 35 943 513 (ďalej len EMED Slovakia“). Následne však došlo k viacerým zmenám v organizácii žiadateľa, a to: Organizácia EMED Slovakia bola oprávnená podať návrh na určenie DP Detva, pretože OBU jej vydal banské oprávnenie pod č. 1579-3518/2010 z 22.11.2010. OBU na základe zmeny sídla EMED Slovakia: na Námestie SNP 466/1, Detva rozhodol o zmene banského oprávnenia pod č. 539-760/2014 z 03.03.2014. EMED Slovakia zamenila obchodné meno na Mining Group Slovakia, s.r.o. (od 01.08.2015 do 13.09.2016) bez oznámenia zmeny na OBU. EMED Slovakia, resp. Mining Group Slovakia, s.r.o. zmenila sídlo: Kammerhofská 8, 969 01 Banská Štiavnica (od 13.02.2014 do 13.09.2016) bez oznámenia zmeny na OBÚ; Mining Group Slovakia, s.r.o. zmenila obchodné meno na MNG Slovakia, s.r.o. a zmenila sídlo: Mariánska 32/A, 900 31 Stupava (od 14.09.2016 do 09.12.2016) bez oznámenia zmeny na OBÚ, resp. po zmene sídla bez oznámenia na OBÚ v Bratislave; MNG Slovakia, s.r.o., so sídlom: Mariánska 32/A, 900 31 Stupava zanikla v dôsledku zlúčenia s BPP House, s.r.o. so sídlom Mariánska 32/A, 900 31 Stupava, IČO: 47 456 451; MNG Slovakia, s.r.o., bola zrušená 06.12.2016, z dôvodu zlúčenia so spoločnosťou BPP House s.r.o., deň výmazu z Obchodného registra 10.12.2016. Zrušenie a zánik spoločnosti MNG Slovakia, s.r.o. so sídlom: Mariánska 32/A, 900 31 Stupava nebol oznámený na OBÚ v Bratislave; Spoločnosť BPP House s.r.o. so sídlom Mariánska 32/A, 900 31 Stupava, IČO: 47 456 451 zanikla dňa 22.12.2016 v dôsledku zlúčenia s A1RE s.r.o so sídlom so sídlom Mariánska 32/A, 900 31 Stupava, IČO: 56 638 106; A1RE s.r.o so sídlom Mariánska 32/A, 900 31 Stupava, IČO: 56 638 106 zanikla dňa 30.03.2017 v dôsledku zlúčenia s Mining Gold s.r.o. so sídlom Mariánska 32/A, 900 31 Stupava, IČO: 50 638 106. Z týchto dôvodov pôvodnému žiadateľovi o DP zaniklo banské oprávnenie dňom 10.12.2016, kedy došlo k zápisu výmazu MNG Slovakia, s. r. o. v obchodnom registri.
4.Krajský súd sa pri prieskume žalobou napadnutého rozhodnutia zameral na posúdenie zákonnosti opatrenia žalovaného zo dňa 28.06.2017 č. 577-971/2017, ktorým žalovaný odmietol podnet žalobcu na začatie odvolacieho konania proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy nižšieho stupňa Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici č. 1-996/2017 z 03. 04 2017.
5.Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia - oznámenia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe, citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 3a, § 4a ods. 1, § 4b ods. 1, ako i v intenciách zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon), citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 24 ods. 1, § 7a, § 27 ods. 1, § 28 ods.1,6a, 7, § 30 ods.4 a ust. § 30 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), a ust. § 68 ods. 3 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ako i § 3 ods. 2 písm. c) zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v prvej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
6.Krajský súd mal tiež preukázané, že spoločnosť Mining Gold, s.r.o. so sídlom Mariánska 32/A, 900 31 Stupava, IČO: 50 638 106 mala vydané banské oprávnenie pod č. 234-533/2017 z 15.02.2017, vydané Obvodným banským úradom v Bratislave. Hlavný banský úrad v konaní o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania rozhodnutím č. 598-999/2016 zo dňa 07.06.2017 zrušil banské oprávnenie č. 234-533/2017 z 15.02.2017. Voči predmetnému rozhodnutiu podala Mining Gold, s.r.o odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací orgán Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré rozhodnutím č. 22129/2017-4110-33536 z 01.08.2017 odvolanie zamietlo a potvrdilo napadnuté rozhodnutie Hlavného banského úradu (ktorým bolo vyhovené podnetu advokáta Miroslava Červenku z 15.05.2017 na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania č. 234-533/2017 z 15.02.2017, ktorým Obvodný banský úrad v Bratislave vydal oprávnenie právnickej osobe Mining Gold, s.r.o. so sídlom Mariánska 32/A, 900 31 Stupava, IČO: 50 638 106 a rozhodnutie Obvodného banského úradu v Bratislave č. 234-533/2017 z 15.02.2017 zrušilo). Predmetné rozhodnutie bolo rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn 24S/133/2017 zo dňa 26.4.2018 zrušené.
7.Krajský súd konštatoval, že banské oprávnenie v zmysle § 4b ods. 1 písm. b/ zákona č. 51/1988 Zb. zaniká zrušením právnickej osoby, ktorej bolo vydané. Vzhľadom k tejto skutočnosti mal za to, že banské oprávnenie vydané pôvodne pre spoločnosť Estern Mediteranean Resources - Slovakia, s.r.o. (ďalej len „EMED“) zaniklo najneskôr okamihom, kedy spoločnosť MNG Slovakia s.r.o. (pôvodne EMED - Slovakia, s. r. o., po zmene obchodného mena MNG Slovakia, s. r. o.) bola zrušená z dôvodu zlúčenia so spoločnosťou BPP House s.r.o., t. j. dňom 10.12.2016, nakoľko týmto okamihom nastali právne účinky zlúčenia, s ktorým Obchodný zákonník v ust. § 68 ods. 3 spája, že spoločnosť sa zrušuje podľa písm. b/ odo dňa uvedeného v rozhodnutí spoločníkov alebo orgánu spoločnosti o zrušení spoločnosti, inak odo dňa, keď bolo toto rozhodnutie prijaté, ak ide o zrušenie spoločnosti s likvidáciou, alebo o zrušenie spoločnosti bez likvidácie právnych nástupcov. Podľa názoru krajského súdu banské oprávnenie z dôvodu zrušenia MNG Slovakia, s. r. o., pri akceptovaní § 4b ods. 1 písm. b) zákona č. 51/1988 Zb., neprešlo na jeho právneho nástupcu - BPP House, s. r. o. Ďalej krajský súd konštatoval, že v predmetnom prípade došlo k následnému zrušeniu spoločnosti na základe zlúčenia, tzv. univerzálnou sukcesiou a to spoločnosti BPP House, s. r. o. s A1RE, s. r. o. a k následnému ďalšiemu zlúčeniu A1RE,s. r. o. s Mining Gold, s. r. o. a teda, právny nástupca spoločnosti A1RE, s. r. o. je Mining Gold, s. r. o. V čase podania odvolania dňa 19.04.2017 tak pôvodný subjekt, ktorý bol žiadateľom o určenie dobývacieho priestoru spoločnosť EMED - Slovakia, s. r. o. stratila banské oprávnenie, nakoľko univerzálnou sukcesiou v zmysle § 69 ods. 3 Obchodného zákonníka nedošlo k prechodu banského oprávnenia na jej právnych nástupcov. Z týchto dôvodov mal krajský súd za to, že banské oprávnenie dobývacieho priestoru zaniklo zápisom zrušenia spoločnosti MNG Slovakia, s. r. o. do obchodného registra, t. j. 10.12.2016, a teda samotné banské oprávnenie nikdy neprešlo univerzálnou sukcesiou na spoločnosť BPP House, s. r. o., a teda ani na spoločnosť A1RE, s. r. o. a z nej na spoločnosť Mining Gold, s. r. o.. V danej súvislosti krajský súd zdôraznil, že existencia banského oprávnenia jezákladný predpoklad pre určenie dobývacieho priestoru v zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb., podľa ktorého právo na dobývanie výhradného ložiska na nakladanie s vydobytým nerastom má organizácia, ktorá má banské oprávnenie (odkaz 12a) a ktorej sa určí dobývací priestor. ( Odkaz 12a odkazuje na § 4a zákona č. 51/1988 Zb.) V zmysle §4a ods. 10 zákona č. 51/1988 Zb. sa v banskom oprávnení vydanom právnickej osobe uvedie a/ obchodné meno, b/ sídlo, c/ činnosť, pre ktorú sa vydáva banské oprávnenie a ďalšie náležitosti. Z uvedeného dôvodu krajský súd dospel k záveru, že v zmysle § 4a ods. 10 v spojení s § 4b ods. 1 písm. b/ zákona č. 51/1988 Zb. zánikom právnickej osoby, a to bez ohľadu na dôvod zániku, či už s právnym alebo bez právneho nástupcu, zaniká pôvodné banské oprávnenie.
8.Krajský súd nesúhlasil s názorom žalobcu, že na určenie dobývacieho priestoru stačí splnenie podmienok v zmysle § 28 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb. na začiatku konania o určení dobývacieho priestoru, pričom počas konania môže dôjsť k strate banského oprávnenia a jeho následnému získaniu, čím dôjde k reparácii pôvodného stavu, nakoľko v zmysle zákona č. 44/1988 Zb. resp. 51/1988 Zb. by tak mohla vzniknúť situácia, že spoločnosť, ktorá je žiadateľom o určenie dobývacieho priestoru, by počas správneho konania z dôvodov zlúčenia, splynutia, resp. rozdelenia stratila banské oprávnenie a napriek tomu by bol správny orgán viazaný názorom, že je povinný vo veci rozhodnúť a teda by mohlo dôjsť k situácii, kedy by bol banský priestor určený osobe, ktorá nemá banské oprávnenie.
9.Ďalej krajský súd poukázal na to, že v zmysle § 28 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb. konanie o určenie, zmenu a zrušenie dobývacieho priestoru začína na návrh organizácie, pričom k návrhu sa doloží podľa písm. c) príslušné banské oprávnenie. Účastníkmi konania o určenie dobývacieho priestoru v zmysle § 28 ods. 7 zákona č. 44/1988 Zb. sú navrhovateľ, fyzické a právnické osoby, ktorých vlastnícke a iné práva k pozemkom alebo k stavbám môžu byť určením dobývacieho priestoru priamo dotknuté.
10.Krajský súd v tejto súvislosti uzavrel, že v prípade zrušenia banského oprávnenia pre žiadateľa, resp. ak je preukázané, že zrušením spoločnosti došlo k zániku banského oprávnenia, spoločnosť, ktorá o sebe tvrdí, že je účastníkom konania, avšak bez banského oprávnenia, ktoré bolo vydané pre ňu, nemôže naplniť znaky účastníctva v správnom konaní, z ktorých dôvodov správny súd dospel k záveru, že opatrenie žalovaného orgánu verejnej správy bolo správne. Súčasne krajský súd konštatoval, že v prípade, ak došlo k strate postavenia účastníka konania (v administratívnom konaní) právneho predchodcu žalobcu, ani znovu získanie banského oprávnenia pre žalobcu nemôže obnoviť status účastníka konania. Takéto oprávnenie by žalobcu len oprávňovalo na podanie novej žiadosti o určenie dobývacieho priestoru. Krajský súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 S.s.p. zamietol.
II.
Kasačná sťažnosť žalobcu proti rozsudku krajského súdu
11. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. V dôvodoch kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 440 ods. 1 písm. g) S.s.p/. Navrhol, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie resp. podľa ust. § 462 ods. 2 S.s.p. zmenil tak, že rozhodnutie označené ako „Odvolanie proti rozhodnutiu Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici č. 1-996/2017 zo dňa 3.4.2017- oznámenie“ pod č. 577-971/2017 zo dňa 28.6.2017 zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Taktiež navrhol, aby kasačný súd zaviazal žalovaného zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia vo výške 100% na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
12.Žalobca po zhrnutí skutkového stavu namietal, že krajský súd sa v rozsudku vôbec nezaoberal a nevysporiadal s jeho námietkou týkajúcou sa formálno - právnych nedostatkov rozhodnutia žalovaného, čím zaťažil svoje rozhodnutie nezákonnosťou, považujúc napádaný rozsudok v uvedenom rozsahu za svojvoľný a arbitrárny. Žalobca opätovne poukázal na nedostatky rozhodnutia žalovaného. Podľa jeho právneho názoru zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva oprávnenie rozhodnúť iba neformálnym oznámením o riadne a včas podanom odvolaní žalobcu v administratívnom konaní voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu. Žalobca vyslovil názor, že žalovaný mal zákonnú povinnosť o podaní jeho odvolania rozhodnúť riadnym meritórnym rozhodnutím. Tvrdil, že správny poriadok pripúšťa voči prvostupňovému rozhodnutiu opravný prostriedok, žalovaný ako odvolací orgán bol preto povinný rozhodnúť riadnym meritórnym rozhodnutím, v ktorom by sa vysporiadal so všetkými odvolacími dôvodmi sťažovateľa a nie iba neformálnym oznámením, v ktorom konštatoval, že odvolanie podal subjekt, ktorý nebol aktívne legitimovaný na jeho podanie. Prijatie opačného názoru by totiž viedlo k záverom, ktoré by boli v rozpore s úmyslom zákonodarcu, aby sa účastník správneho konania mohol aktívne brániť v prípade, že správny orgán zastaví administratívne konanie podľa ust. § 30 ods. 1 písm. a) správneho poriadku. Žalobca považoval za logické, ak správny poriadok pripúšťa voči rozhodnutiu správneho orgánu vydaného podľa ust. § 30 ods. 1 písm. a) správneho poriadku odvolanie, tak nastupuje tomu korešpondujúca povinnosť odvolacieho orgánu o tomto odvolaní meritórne rozhodnúť a nie ho iba neformálne odmietnuť z dôvodu, že účastník, ktorý ho podal, na to vlastne nebol aktívne legitimovaný. Žalovaný svojím konaním hrubo porušil svoju povinnosť štátneho orgánu konať iba v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Žalovaný nebol zo zákona oprávnený podané odvolanie žalobcu odmietnuť, ale mal vo veci vydať riadne meritórne rozhodnutie, ktoré bude spĺňať náležitosti podľa správneho poriadku a vysporiadať sa v ňom s odvolacími dôvodmi. Žalobca vyjadril presvedčenie, že už len neexistencia zákonom predvídanej možnosti rozhodnúť o podanom odvolaní zakladá dôvod na jeho zrušenie zo strany kasačného súdu a to v celom napádanom rozsahu, ako aj na zrušenie napádaného rozsudku.
13.Žalobca citujúc čl. 2 ods. 2, 3 Ústavy SR rozporoval právne posúdenie a právne závery krajského súdu, ktoré formuloval v bode 53, 56, 57 a 59 napádaného rozsudku. Podľa názoru žalobcu právne závery vychádzajú z nepochopenia žalobných dôvodov, pričom žalobca nerozporoval, že by nemohlo v dôsledku zlúčení dôjsť k zániku banského oprávnenia, ale tvrdil, že v dôsledku zrealizovaných zlúčení a s tým súvisiacim inštitútom univerzálnej sukcesie prešlo na žalobcu právne postavenie účastníka konania o určenie DP Detva, pričom neexistencia banského oprávnenia nie je v priebehu správneho konania neodstrániteľnou podmienkou aktívnej legitimácie byť účastníkom konania o určenie dobývacieho priestoru. Žalobca mal za to, že zlúčením spoločností nedošlo k zániku postavenia žalobcu (ako právneho nástupcu spoločnosti EMED) v konaní o určenie DP Detva, ale v dôsledku univerzálnej sukcesie vstúpil do všetkých práv a povinností účastníka konania o určenie DP Detva, namiesto pôvodného navrhovateľa - spoločnosti EMED a to bez ohľadu na skutočnosť, či došlo alebo nedošlo v priebehu správneho konania k zániku banského oprávnenia jeho právnych predchodcov. Banský zákon ako „lex specialis“ na žiadnom mieste explicitne nevylučuje existenciu právneho nástupníctva v konaní o určenie dobývacieho priestoru. Aplikujúc na uvedený prípad ustanovenie čl. 2 ods. 3 Ústavy SR žalobca mal tiež za to, že ak právny predpis právne nástupníctvo navrhovateľa v konaní o určení DP Detva nevylučuje, tak bolo potom potrebné so sťažovateľom riadne pokračovať v konaní a nie konanie zastaviť. Žalobca taktiež poukazom na ust. § 28 ods. 1 písm. c) banského zákona ako i na § 4a ods. 1 zákona o banskej činnosti konštatoval, že banský zákon výslovne neustanovuje povinnosť,
podľa ktorej by navrhovateľom v konaní o určenie dobývacieho priestoru mohol byť iba subjekt, ktorý disponuje banským oprávnením po celú dobu, nakoľko ust. § 28 ods. 1 písm. c) banského zákona ukladá organizácii, takéto banské oprávnenie k návrhu (na začiatku konania) o určenie dobývacieho priestoru iba doložiť a teda zánikom banského oprávnenia nedochádza automaticky k zániku postavenia aktívne legitimovaného účastníka konania v konaní o návrhu na určenie dobývacieho priestoru. Záver krajského súdu, ktorý spája nepredloženie banského oprávnenia so zánikom aktívnej legitimácie, nemá oporu v zákone a je v rozpore s ním. Predloženie banského oprávnenia je podľa názoru žalobcu odstrániteľný nedostatok administratívneho konania, ktorý možno bežne a efektívne napraviť postupom podľa ust. § 19 ods. 3 správneho poriadku a následne ďalej pokračovať v konaní, preto sú neopodstatnené a právne neudržateľné závery KS v BB, že by mohlo dôjsť k situácii, kedy by bol banský priestor určený osobe, ktorá nemá banské oprávnenie. Žalobca namietal, že tým, že správny orgán nevyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov /§28 ods. 1 písm. c) banského zákona/ zaťažil konanie procesnými vadami, pre ktoré je potrebné napádané rozhodnutie žalovaného zrušiť a to spolu s rozsudkom krajského súdu, ktorý trpí rovnakou nezákonnosťou ako rozhodnutie žalovaného.
14.Záverom žalobca nesúhlasil s názorom krajského súdu prezentovanom v bode 59 rozsudku a zotrval na svojej argumentácii, že v dôsledku zlúčenia nedošlo k zániku právneho postavenia žalobcu v pozícii navrhovateľa - účastníka konania o určenie dobývacieho priestoru Detva. Zdôraznil skutočnosť, že banské oprávnenie je iba licenciou - povolením, ktoré v zmysle zákona o banskej činnosti oprávňuje organizáciu vykonávať banskú činnosť, avšak ani banský zákon ani zákon o banskej činnosti s banským oprávnením výslovne nespája aktívnu legitimáciu byť účastníkom konania o určenie dobývacieho priestoru. Navyše uviedol, že spoločnosť A1RE, s. r. o., ktorá sa dňa 30.3.2017 zlúčila so spoločnosťou Mining Gold, s. r. o. disponovala platným banským oprávnením v zmysle § 28 ods. 1 písm. c) banského zákona a teda v čase vydania prvostupňového rozhodnutia žalobca ako právny nástupca disponoval perfektným a platným banským oprávnením v zmysle banského zákona. Prvostupňové rozhodnutie sa preto v čase jeho vydania zakladalo na nesprávnom zistení skutkového stavu, ktorý si nesprávne osvojil žalovaný aj krajský súd, a preto konanie o určenie dobývacieho priestoru Detva nemalo byť zastavené. Keďže žalobca v čase podania odvolania disponoval platným banským oprávnením a zároveň na neho v dôsledku právneho nástupníctva zlúčením prešlo postavenie navrhovateľa, tak žalobca považoval za preukázané, že bol zákonne legitimovaným subjektom v postavení navrhovateľa v konaní o určenie dobývacieho priestoru Detva. Podľa názoru žalobcu ak by aj v dôsledku zlúčenia došlo k zániku banského oprávnenia, tak ide o odstrániteľný nedostatok konania, a preto nie je dôvodom na automatické zastavenie konania, ale ktorý možno napraviť postupom podľa § 19 ods. 3 správneho poriadku a následne ďalej pokračovať v konaní, nakoľko banské oprávnenie je iba licencia, ktorá sa v iných prípadoch takto dopĺňa. V nadväznosti na uvedené žalobca poukázal na rozhodnutie žalovaného č. 46-218/2017 zo dňa 25.1.2017 v tomto istom administratívnom konaní, ktorým rozhodol o odvolaní právneho predchodcu žalobcu A1 RE s.r.o. proti prvostupňovému rozhodnutiu č. 2-3014/2016 zo dňa 12.10.2016, ktorým tento orgán zamietol návrh právneho predchodcu žalobcu na určenie dobývacieho priestoru Detva. V čase medzi podaním predmetného odvolania a rozhodnutia o tomto odvolaní právny predchodca žalobcu zanikol zlúčením so spoločnosťou A1RE s.r.o., pričom táto tiež odvodzovala postavenie účastníka konania - navrhovateľa len od právneho predchodcu žalobcu. Napriek tomu žalovaný adresoval rozhodnutie, ktorým riadne meritórne rozhodol, priamo spoločnosti A1RE, s.r.o. na rozdiel od napádaného rozhodnutia žalovaného, v ktorom len oznámil sťažovateľovi, že podané odvolanie odmieta z dôvodu nedostatku spôsobilosti žalobcu byť účastníkom konania. Žalobca považoval rozdielne rozhodovanie v dvoch totožných veciach v rámci jedného konania za porušenie ústavného princípu právnej istoty, v zmysle ktorého by mal účastník konania vedieť predvídať rozhodnutie príslušného orgánu (povinnosť rozhodovať v skutkovo obdobných prípadoch rovnako). S ohľadom na skutočnosti uvedené v kasačnej sťažnosti mal žalobca za to, že krajský súd pri posudzovaní predmetnej veci rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.
III.
Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobcu
15.Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním z 13.2.2019, v ktorom sa s právnym názorom krajského súdu stotožnil. Naďalej zotrval na názore, že žalobca nemohol byť ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, pretože nebol účastníkom konania o určenie dobývacieho priestoru Detva. Podľa názoru žalovaného nie ježalobca oprávnený na podanie kasačnej sťažnosti proti rozsudku krajského súdu. Spôsob vybavenia odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu
bolo v súlade s verejne prezentovanými právnymi názormi odborníkov na správne právo, s ktorými sa žalovaný stotožnil.
16.Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu, prezentovaným v kasačnej sťažnosti. Poukazom na znenie ust. § 28 ods. 1 ako § 28 ods. 6 banského zákona, z ktorých jednoznačne vyplýva povinnosť priložiť k návrhu na určenie dobývacieho priestoru banské oprávnenie, žalovaný uviedol, že bez priloženého banského oprávnenia nemá navrhovateľ dobývacieho priestoru dostatočnú aktívnu legitimáciu a obvodný banský úrad nemôže začať konanie o určenie dobývacieho priestoru, preto považoval prvostupňové rozhodnutie za správne. Navyše mal za to, že obvodný banský úrad nemal dôvod vyzývať žalobcu na doplnenie návrhu na určenie dobývacieho priestoru Detva o banské oprávnenie a neumožňuje mu to ani zákon. Prezentoval názor podľa ktorého, pokiaľ chýba k návrhu na určenie dobývacieho priestoru banské oprávnenie navrhovateľa, nemôže o návrhu začať konať a návrh zamietne. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť žalobcu odmietol podľa ust. § 459 písm. b) S.s.p., alebo ju zamietol podľa ust. § 461 S.s.p. a nárok na náhradu trov konania žalobcovi nepriznal.
IV.
Vyjadrenie ďalších účastníkov ku kasačnej sťažnosti žalobcu
17.A) Obec Dúbravy ako i Obec Vígľaš vo svojom písomnom vyjadrení k podanej kasačnej sťažnosti žalobcu zo dňa 12.2.2019 totožne uviedli, že v plnom rozsahu zotrvávajú na argumentácii obsiahnutej v jednotlivých písomných a ústnych prejavoch v priebehu súdneho konania. Rozsudok krajského súdu považovali za správny a zákonný, s poukazom na to, že z tohto dôvodu nemajú dôvod nič meniť na svojich skutkových tvrdeniach a právnej argumentácii obsiahnutej v jednotlivých písomných podaniach a tiež ktoré uviedli na súdnom pojednávaní. Mali za to, že banské oprávnenie z dôvodu zrušenia spoločnosti MNG Slovakia, s.r.o. /vychádzajúc z dikcie ust. § 4b ods. 1 písm. b) zák. č. 51/1988 Zb. / neprešlo na jeho právneho nástupcu - spoločnosť BPP House, s.r.o., ktorá bola zrušená na základe zlúčenia so spoločnosťou A1 RE, s.r.o. a k následnému ďalšiemu zlúčeniu A1 RE, s.r.o. s Mining Gold, s.r.o., a teda právny nástupca spoločnosti A1 RE, s.r.o. je Mining Gold, s.r.o. V čase podania odvolania dňa 19.4.2017 tak pôvodný subjekt, ktorý bol žiadateľom o určenie dobývacieho priestoru spoločnosť EMED - Slovakia, s.r.o. stratila banské oprávnenie, nakoľko univerzálnou sukcesiou v zmysle ust. § 69 ods. 3 Obchodného zákonníka nedošlo k prechodu banského oprávnenia na jej právnych nástupcov. Obaja ďalší účastníci mali za to, že pokiaľ zrušením spoločnosti došlo k zániku banského oprávnenia, tak subjekt, ktorý sa dáva do pozície účastníka správneho konania /t.j. ale bez banského oprávnenia vydaného pre tento subjekt/, nemôže nadobudnúť postavenie účastníka v správnom konaní. Uvedené platí aj v prípade ak by takýto subjekt získal banské oprávnenie dodatočne a to v priebehu správneho konania /ktoré bolo vyvolané iným subjektom a to spoločnosťou Estern Mediteranean Resources - Slovakia, s.r.o./ Ak by žalobca získal sám banské oprávnenie, tak by mohol podľa názoru Obce Dúbravy a Obce Vígľaš maximálne podať novú žiadosť o určenie dobývacieho priestoru. Banské oprávnenie musí podľa ich názoru nepretržite existovať počas celej doby trvania správneho konania. Obec Dúbravy ako i Obec Vígľaš vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhli kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť podľa ust. § 461 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol a zároveň zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
18.B) Mesto Detva ako ďalší účastník konania vo svojom písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu zo dňa 13.2.2019 bol toho názoru, že súd sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal všetkými námietkami, vznesenými žalobcom, svoje rozhodnutie logicky vysvetlil s citáciou jednotlivých zákonných ustanovení, a preto ho považuje za vecne aj formálne správne a v celom rozsahu sa s ním stotožnil. Uviedol, že žalobca vo svojej sťažnosti neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd vo svojom odôvodnení rozhodnutia nezaoberal, preto námietku arbitrárnosti rozhodnutia považuje v celom rozsahu za irelevantnú. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR, II.ÚS 78/95 zo dňa 16.3.2005 z ktorého vyplýva, že „odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie a zostali sporné“. Taktiež nesúhlasil s tvrdením žalobcu o nesprávnom právnom posúdení zo strany krajského súdu. Vychádzajúc z ust.§ 4b ods. 1 písm. b) zák. č. 51/1988 Z. z. uviedol, že keďže banské oprávnenie, vydané spoločnosti Estern Mediteranean Resources - Slovakia, s.r.o. zaniklo zrušením tejto spoločnosti z dôvodu zlúčenia so spoločnosťou BPP House s.r.o. dňa 10.12.2016, správne krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
S prihliadnutím na uvedené dôvody navrhol, aby kasačný súd sťažnosť ako nedôvodnú postupom podľa ust. § 461 S.s.p. zamietol.
19.C) Ďalší účastník konania spoločnosť PPS Group a.s. vo svojom písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu zo dňa 18.2.2019 tiež navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. Vo vzťahu k posúdeniu právneho nástupníctva a univerzálnej sukcesie spoločnosť PPS Group a.s. odhliadnuc od podivného sledu zlúčení, ktorých účinky vo svojom vyjadrení ďalší účastník spochybnil, pri ktorých nenastali dôsledky zlúčenia, ako tieto predpokladá Obchodný zákonník vrátane prechodu banského oprávnenia, podľa jeho názoru správny súd posúdil správne, banské oprávnenie zaniklo ex lege zrušením právnickej osoby, ktorej bolo vydané. Taktiež vo vzťahu k významu banského oprávnenia ako základnej podmienky pre začatie a vedenie konania sa stotožnil s názorom správneho súdu, ktorý uviedol v bode 54 rozsudku, že existencia banského oprávnenia je základným predpokladom pre určenie dobývacieho územia ako i s názorom správneho súdu vo vzťahu k odstrániteľnosti vady konania spočívajúcej v strate banského oprávnenia, ktorého neexistenciu nemožno napraviť (reparovať).
20.D) Podpoľanie nad zlato, občianske združenie ako ďalší účastník konania vo svojom vyjadrení k podanej kasačnej sťažnosti žalobcu zo dňa 25.2.2019 sa v plnej miere stotožnil s rozsudkom krajského súdu a navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť postupom podľa ust. § 461 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol. Nad rámec toho vo vzťahu k sťažnostnej námietke žalobcu týkajúcej sa formálnych nedostatkov napadnutého oznámenia uviedol, že preskúmavané oznámenie obsahovalo jasné a zrozumiteľne uvedené dôvody. Tieto postačovali krajskému súdu na to, aby toto oznámenie preskúmal i čo do merita veci; v opačnom prípade by došlo podľa jeho názoru k zrušeniu uvedeného oznámenia z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti.
V.
Konanie pred kasačným súdom
21.Najvyšší správny súd Slovenskej republiky bol formálne zriadený ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dňa 1. januára 2021 a na základe zák. č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva.
22.Podľa ust. § 101e ods. 1, 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. Výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.
23.Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ v spojení s § 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu námietok uvedených v kasačnej sťažnosti žalobcu (§ 453 ods. 2 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 S.s.p.) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná.
24.Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 23S/117/2017-246 zo dňa 24. októbra 2018, ktorým rozhodnutím krajský súd podľa § 190 S.s.p. žalobu zamietol.
25.V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správneho súdu, z ktorých dôvodov ich kasačný súd neopakuje a súčasne na ne poukazuje.
26.Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie - Oznámenie žalovaného zo dňa 28.6.2017, č. 577-971/2017, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu vyhodnotil ako podnet na začatie odvolacieho konania proti rozhodnutiu Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici
č. 1-996/2017 zo dňa 3.4.2017 a tento neformálne odmietol kvôli nedostatku spôsobilosti žalobcu byť účastníkom konania.
27.Obvodný banský úrad Banská Bystrica ako prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č. 1-996/2017 zo dňa 3.4.2017 konanie začaté dňa 24.1.2011 na základe návrhu organizácie Eastern Mediterranean Resources - Slovakia s.r.o. na určenie dobývacieho priestoru Detva poukazom na ust. § 30 ods. 1 písm. a) a ust. § 30 ods. 1 písm. d) zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) a ust. § 28 ods. 6 zák.č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) zastavil.
28.Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 S.s.p.). Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 S.s.p.). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 S.s.p). Správnou žalobu sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1 S.s.p.). Správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 177 a nasl. S.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
29.Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite nepostupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, keď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, napadnutého žalobou nevykonal v súlade s právnou úpravou zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) a zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), dospejúc k záveru, že rozhodnutie - opatrenie žalovanej bolo správne.
VI.
Právne posúdenie kasačným súdom
30.Podľa čl.1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. 31.Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
32.V zmysle čl. 1 ods. 1 prvá veta ústavy je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základnou premisou materiálneho právneho štátu prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo
vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS 17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; zhodne I.ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382, I.ÚS 10/98)“. (I.ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750). Z uvedeného vyplýva, že pre zabezpečenie materiálneho právneho štátu je povinnosťou mocenských orgánov štátu konať a rozhodovať v súlade so zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy.
33.Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
34.Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.
35.Podľa ust. § 1 zák. č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) účelom tohto zákona je ustanoviť zásady ochrany a racionálneho využívania nerastného bohatstva, najmä pri geologickom prieskume, otvárke, príprave a dobývaní ložísk nerastov, úprave a zušľachťovaní nerastov vykonávanom v súvislosti s ich dobývaním, ako aj bezpečnosti prevádzky a ochrany životného prostredia pri týchto činnostiach.
36.Podľa ust. § 7a citovaného zákona, geologický prieskum alebo dobývanie výhradných ložísk alebo inú banskú činnosť1) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/44/20150101.html> môže vykonávať v rámci podnikateľskej činnosti2b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1988/44/20150101.html> právnická alebo fyzická osoba (ďalej len „organizácia“) v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi.2c) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1988/44/20150101.html>
37.Podľa ust. § 28 ods. 1 práva veta citovaného zákona, konanie o určenie, zmenách a zrušenie dobývacieho priestoru (ďalej len „konanie o určenie dobývacieho priestoru“) sa začína na návrh organizácie, obce, v ktorej katastrálnom území sa dobývací priestor nachádza, alebo na podnet obvodného banského úradu.
38.Podľa ust. § 28 ods. 7 citovaného zákona, účastníkmi konania o určenie dobývacieho priestoru sú navrhovateľ, fyzické a právnické osoby, ktorých vlastnícke a iné práva k pozemkom alebo stavbám môžu byť určením dobývacieho priestoru priamo dotknuté, a obec, v územnom obvode ktorej sa dobývací priestor nachádza a fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.13c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/44/20150101.html>
39.Zo skutkových okolností daného prípadu, vyplývajúcich zo spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis, kasačný súd mal preukázané, že Obvodný banský úrad Banská Bystrica začal konanie o určenie dobývacieho priestoru Detva na základe návrhu organizácie Estern Mediterranean Resources - Slovakia, s.r.o. so sídlom Železničiarska 12, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 35 943 513, ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia s obchodnou spoločnosťou BPP House, s.r.o. so sídlom Mariánska 32/A, 900 31 Stupava, IČO: 47 456 451; spoločnosť BPP House s.r.o. so sídlom Mariánska 32/A, 900 31 Stupava, IČO: 47 456 451 zanikla dňa 22.12.2016 v dôsledku zlúčenia s obchodnou spoločnosťou A1RE s.r.o., so sídlom Mariánska 32/A, 900 31 Stupava, IČO: 56 638 106; A1RE s.r.o so sídlom Mariánska 32/A, 900 31 Stupava, IČO: 56 638 106 zanikla dňa 30.03.2017 v dôsledku zlúčenia s Mining Gold
s.r.o. so sídlom Mariánska 32/A, 900 31 Stupava, IČO: 50 638 106. Z uvedeného vyplynulo, že právnym nástupcom pôvodného navrhovateľa je spoločnosť Minig Gold s.r.o..
40.Skutkové zistenia ďalej preukazovali, že prvostupňový správny orgán Obvodný banský úrad Banská Bystrica vydal rozhodnutie č. 1-996/2017 zo dňa 03.04.2017, ktorým konanie o určenie DP Detva zastavil podľa ust. § 30 ods. 1 písm. a) a d) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov s poukázaním na ust. § 28 ods. 6 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (Banský zákon) v znení neskorších predpisov z procesných dôvodov. Svoje rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že zánikom banského oprávnenia sa stal návrh na určenie dobývacieho priestoru Detva neúplný, a zároveň navrhovateľ stratil aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na určenie dobývacieho priestoru. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný vyhodnotil ako podnet na začatie odvolacieho konania proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa, avšak ako odvolanie podané inou osobou ako účastníkom konania, nakoľko v tomto prípade odvolanie podala spoločnosť Mining Gold, s. r. o., a teda odvolanie odmietol kvôli nedostatku spôsobilosti Mining Gold, s. r. o. byť účastníkom konania.
41.Kasačný súd v danej súvislosti upriamuje pozornosť na to, že konanie o určenie dobývacieho priestoru ustanovuje zákon č. 44/1988 Zb., ktorý v právnej norme ust. § 41 upravuje vzťah k správnemu poriadku tak, že všeobecné predpisy o správnom konaní22) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/44/20150101.html> sa nevzťahujú na konanie podľa § 3 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/44/20150101.html>, § 5 ods. 2 až 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/44/20150101.html>, § 6 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/44/20150101.html>, 13, 14, 14a <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/44/20150101.html>, § 27 ods. 12 až 16 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/44/20150101.html>, § 27a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1988/44/20150101.html> a § 33 ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1988/44/20150101.html>. V danom prípade sa na konanie o určenie dobývacieho priestoru správny poriadok ako procesný predpis vzťahuje. Zákon o správnom konaní je všeobecným právnym predpisom verejného práva, ktorý v právnej norme ust. § 14 upravuje status účastníka správneho konania. Správny poriadok ako všeobecný predpis verejného práva o účastníctve v konaní, je možné aplikovať v administratívnom konaní iba v prípade, ak v osobitných právnych predpisoch nie je status účastníctva pre určitý druh správneho konania špeciálne zákonodarcom upravený. V preskúmavanej veci je okruh účastníkov konania o určenie dobývacieho priestoru vymedzený zákonom č. 44/1988 Zb., ktorý v ust. § 28 ods. 1 stanoví, kto je oprávnený na podanie návrhu o určenie dobývacieho priestoru /aktívne legitimovaný/ t.j. organizácia a obec, v ktorej katastrálnom území sa dobývací priestor nachádza. Za organizáciu považuje zákonodarca právnickú alebo fyzickú osobu, ktorá v rámci podnikateľskej činnosti môže vykonávať geologický prieskum alebo dobývanie výhradných ložísk alebo inú banskú činnosť v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi. Taktiež tento osobitný zákon určuje okruh účastníkov konania o určenie dobývacieho priestoru, ktorými sú v zmysle ust. § 28 ods. 7 navrhovateľ, fyzické a právnické osoby, ktorých vlastnícke a iné práva k pozemkom alebo stavbám môžu byť určením dobývacieho priestoru priamo dotknuté, obec, v územnom obvode ktorej sa dobývací priestor nachádza a fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. /týmto osobitným predpisom je zák. č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov/
42. Skutkové zistenia tiež potvrdzujú, že pôvodný navrhovateľ - organizácia Eastern Mediterranean Resources - Slovakia. s.r.o. v čase podania návrhu o určenie dobývacieho priestoru disponovala platným banským oprávnením, ktoré na základe zlúčenia so spoločnosťou BPP House s.r.o. IČO: 47 456 451 dňa 10.12.2016 zaniklo. Obvodný banský úrad Banská Bystrica s právnym nástupcom spoločnosťou Mining Gold, s.r.o. pôvodného navrhovateľa Eastern Mediterranean Resources - Slovakia. s.r.o. konal a dňa 3.4.2017 vydal rozhodnutie č. 1-996/2017, ktorým konanie začaté 24.1.2011 na základe návrhu organizácie Eastern Mediterranean Resources - Slovakia. s.r.o na určenie dobývacieho priestoru Detva zastavil. Predmetné rozhodnutie bolo podľa rozdeľovníka doručované pod č. 1 LEGAL GROUP, s.r.o., spoločnosti, ktorá vystupovala ako právny zástupca žalobcu Mining Gold,s.r.o - právneho nástupcu spoločnosti Eastern Mediterranean Resources - Slovakia. s.r.o. V poučení správny orgán prvého stupňa poučil účastníkov konania o možnosti podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie v lehote 15 dní od doručenie rozhodnutia. Z obsahu spisu je zrejmé, že proti uvedenému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie právny nástupca pôvodného navrhovateľa spoločnosť Mining Gold, s.r.o. v právnom
zastúpení LEGAL GROUP, s.r.o.. Odvolanie však žalovaný ako druhostupňový správny orgán vyhodnotil ako podnet na začatie odvolacieho konania a pre nedostatok spôsobilosti Mining Gold, s.r.o. byť účastníkom konania toto odmietol bez vydania meritórneho rozhodnutia, len neformálnym oznámením listom, ktorý je predmetom súdneho prieskumu v danej veci. Krajský súd žalobu zamietol a v odôvodnení svojho rozhodnutia o.i. vyjadril názor, že v prípade zrušenia banského oprávnenia pre žiadateľa, resp. ak bolo preukázané, že zrušením spoločnosti došlo k zániku banského oprávnenia, spoločnosť, ktorá o sebe tvrdí, že je účastníkom konania, avšak bez banského oprávnenia, ktoré bolo vydané pre ňu, nemôže naplniť znaky účastníctva v správnom konaní a teda správny súd dospel k záveru, že opatrenie orgánu verejnej správy bolo správne, súčasne majúc za to, že v prípade, ak došlo k strate postavenia účastníka konania (v administratívnom konaní) právneho predchodcu žalobcu, ani znovu získanie banského oprávnenia pre žalobcu nemôže obnoviť status účastníka konania.
43.Kasačný súd sa s vyššie prezentovaným názorom krajského súdu, ako aj s názormi správnych orgánoch oboch stupňov uvedených v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí, nestotožňuje. K veci samej konštatuje. Prvoradou povinnosťou správnych orgánov oboch stupňov, ako aj správneho súdu v procese súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného, bolo zaoberať sa a vysporiadať sa s otázkou procesného postavenia žalobcu ako účastníka už začatého administratívneho konania. Pri zlúčení spoločností podľa relevantných ustanovení Obchodného zákonníka dochádza k právnemu nástupníctvu na základe tzv. univerzálnej sukcesie, keď do práv a povinností právneho predchodcu vstúpi právny nástupca bez toho, aby došlo k strate procesného postavenia. Univerzálnou sukcesiou do práv a povinností právneho predchodcu právny nástupca získava /procesné/ postavenie svojho právneho predchodcu a táto je rešpektovaná celým právnym poriadkom. Poukazom na uvedené vyššie osobitný právny predpis zák. č. 44/1988 Zb. určuje okruh účastníkov konania, ktorý je vymedzený užšie ako ho vymedzuje všeobecný predpis o správnom konaní. Pôvodný navrhovateľ obchodná spoločnosť Eastern Mediterranean Resources - Slovakia. s.r.o. napĺňal pojmové znaky účastníctva v konaní o určenie dobývacieho priestoru, tak hmotnoprávne ako aj procesnoprávne, a preto bol v konaní správnym orgánom považovaný za účastníka konania, s ktorým správny orgán konal a o ktorého právach a právom chránených záujmoch rozhodoval. Žalobca ako právny nástupca pôvodného navrhovateľa univerzálnou sukcesiou vstúpil do procesných práv a povinností pôvodného navrhovateľa, čím prevzal aj procesné postavenie tohto subjektu v správnom konaní, i keď mu nesvedčilo hmotnoprávne oprávnenie, keďže nebol držiteľom banského oprávnenia. Pokiaľ prvostupňový správny orgán v danej veci rozhodnutím konanie zastavil, svojim rozhodovaním zasiahol do subjektívnych práv žalobcu ako právneho nástupcu pôvodného žiadateľa - navrhovateľa v administratívnom konaní. Potom treba považovať v rozpore so všeobecnými zásadami správneho konania /najmä zásadou dvojinštančnosti, zásadou legality/, postup žalovaného, keď ako druhostupňový správny orgán sa nezaoberal opravným prostriedkom takto dotknutého účastníka správneho konania a tento vyhodnotil len ako podnet na odvolacie konanie. Hoci aj došlo k zastaveniu správneho konania z procesných dôvodov, bolo povinnosťou žalovaného ako druhostupňového - odvolacieho, správneho orgánu o zákonne podanom odvolaní žalobcu meritórne konať a rozhodnúť. Postupom a rozhodnutím žalovaného v danej veci došlo k popretiu základných procesných práv žalobcu ako účastníka administratívneho konania a zásahu do jeho ústavne garantovaných práv na spravodlivý proces.
44.Vychádzajúc z uvedeného kasačný súd zdôrazňuje, že v danej veci za uvedeného skutkového stavu pri právnom nástupníctve v prípade žalobcu nedošlo k strate postavenia účastníka konania z titulu zániku banského oprávnenia a to z toho dôvodu, že žalobca ako právny nástupca vstúpil do procesného postavenia právneho predchodcu ( pôvodného navrhovateľa v konaní o jeho návrhu na určenie dobývacieho priestoru Detva ), hoci aj banské oprávnenie zaniklo zrušením právnickej osoby, ktorej bolo vydané. /§ 4b ods. 1 písm. g) zák. č. 51/1988 Zb./
45.Z dôvodov uvedených vyššie kasačný súd nesúhlasil s argumentáciou žalovaného uvedenou v preskúmavanom rozhodnutí v bode 9, že zánikom banského oprávnenia MNG Slovakia s.r.o. podľa prevažujúcich právnych názorov dochádza k zániku jej právnej spôsobilosti s konštitutívnym účinkom a teda postavenia aktívne legitimovaného účastníka konania (navrhovateľa) v konaní o jeho návrhu na určenie dobývacieho priestoru Detva, majúc za to, že existencia navrhovateľa je v zásade procesnou podmienkou konania. Postup žalovaného, keď odmietol odvolanie žalobcu, ktoré vyhodnotil ako podnet na začatie odvolacieho konania z dôvodu nedostatku spôsobilosti žalobcu byť účastníkom konania, bol preto nesprávny a ako taký rozporný so zákonom. Kasačný súd v danej súvislosti opäť zdôrazňuje, že je v rozpore so správnym poriadkom stratu banského oprávnenia spájať so stratou spôsobilosti
byť účastníkom konania. Spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva fyzickým a právnickým osobám byť účastníkom konania. Ide teda o procesnú subjektivitu. Pri právnickej osobe okamihom výmazu obchodnej spoločnosti z obchodného registra dochádza k zániku právnej subjektivity právnickej osoby, teda aj procesnej subjektivity a procesnej spôsobilosti. Uvedené však neplatí pri zlúčení spoločností, keď zlúčením je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku jednej spoločnosti alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú už jestvujúcu spoločnosť, ktorá sa tým stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností. Opätovne je potrebné zdôrazniť, že právny nástupca t.j. právnická osoba, ktorá disponuje procesnou subjektivitou, vstupuje do procesného postavenia právneho predchodcu. Tu si je potrebné uvedomiť a odlišovať rozdiel medzi stratou procesnej spôsobilosti byť účastníkom konania a stratou aktívnej vecnej legitimácie v administratívnom konaní, čo sa odrazí najmä vo výsledku rozhodovacej činnosti správneho orgánu. Aktívna vecná legitimácia je otázkou hmotného práva a dôsledok zistenia jej nedostatku sa prejaví vo výsledku konania zamietnutím návrhu.
46.V danej súvislosti kasačný súd upriamuje pozornosť na to, že vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Ten účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia má aktívnu legitimáciu, a ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku) má pasívnu legitimáciu. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
47. Kým aktívna / pasívna vecná legitimácia je stav plynúci z hmotného práva, existencia procesných podmienok je predpokladom vzniku procesného právneho pomeru. Existencia nedostatku procesnej podmienky nebráni správnemu orgánu (v súdnom konaní súdu), aby pokračoval už v začatom administratívnom ( súdnom ) konaní, nemôže však vo veci meritórne rozhodnúť. Ak správny orgán (súd) zistí, že ide o neodstrániteľnú vadu konania, je povinný rozhodnutím konanie zastaviť. Ak ide o odstrániteľnú vadu konania, povinnosťou správneho orgánu ( súdu ) je najskôr subsidiárne vyčerpať všetky procesné možnosti nápravy absencie tejto procesnej podmienky a až v prípade, ak by tieto možnosti nápravy nedostatku procesnej podmienky zlyhali, pristúpi k zastaveniu konania.
48.Vzhľadom na uvedené kasačný súd dospel k záveru, že žalovaný správny orgán v odvolacom administratívnom konaní nepostupoval správne, keď odvolanie žalobcu vyhodnotil len ako podnet na začatie odvolacieho konania a toto neformálne odmietol, čím zaťažil správne konanie vadou, ktorá mala za následok vydanie nezákonného rozhodnutia - neformálneho listu. Pokiaľ krajský súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnuté opatrenie žalovaného považoval za vecne a právne správne, vec nesprávne právne posúdil.
49.Vychádzajúc z právnych záverov uvedených vyššie najvyšší správny súd po vyhodnotení dôvodov, vznesených v kasačnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu, vyhodnotil námietky žalobcu, ktorými v kasačnej sťažnosti namietal nezákonnosť rozhodnutia krajského súdu z dôvodov podľa § 440 ods.1, písm. g/ S.s.p., za dôvodné, ktoré spochybnili vecnú a právnu správnosť preskúmavaného opatrenia žalovaného a pokiaľ krajský súd považujúc opatrenie za zákonné žalobu ako nedôvodnú zamietol, spochybnili tiež vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd ako súd kasačný rozsudok krajského súdu podľa ust. § 462 ods. 2 S.s.p. zmenil tak, že opatrenie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
50.Kasačný súd sa ďalšími kasačnými námietkami nezaoberal, nakoľko ich považuje vo vzťahu k štádiu prejednávanej veci za predčasné a obdobne tak, aj ďalšie právne názory krajského súdu formulované v odôvodnení rozhodnutia vzťahujúce sa k prvostupňovému rozhodnutiu obvodného banského úradu o zastavení konania.
51.O nároku na náhradu trov konania rozhodol najvyšší správny súd podľa ust. § 467 ods. 1, 2 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý v konaní dosiahol úspech,
priznal nárok na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 S.s.p.).
52.O nároku na náhradu trov konania ďalších účastníkov rozhodol najvyšší správny súd podľa ust. § 467 ods. 1, 2 S.s.p. v spojení s ust. § 169 S.s.p. tak, že im ich náhradu v konaní pred krajským súdom ako aj kasačným súdom nepriznal, nakoľko im žiadne trovy v súvislosti s plnením povinnosti uloženej súdom nevznikli.
53.Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.