Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-112-2021.pdf
PDF · 88.34 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/112/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v spore žalobcu: J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX X. Q. J., zastúpený obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s. r. o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, proti žalovanému: ProfiCarsTeam, s. r. o., so sídlom Litovelská 608/1, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 46 685 138, zastúpený JUDr. Martinom Olosom, advokátom, so sídlom Karola Kašjaka 1, 013 13 Rajecké Teplice, IČO: 42 055 148, o vydanie veci, v konaní o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 41C/91/2020-170 zo dňa 22.07.2021 v spojení s dopĺňacím uznesením č. k. 41C/91/2020-189 zo dňa 27.08.2021, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Žilina 41C/91/2020-170 zo dňa 22.07.2021 vo výroku II. v spojení s dopĺňacím uznesením č. k. 41C/91/2020-189 zo dňa 27.08.2021 potvrdzuje.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
III. Uznesenie Okresného súdu Žilina 41C/91/2020-170 zo dňa 22.07.2021 vo výrokoch I. a III. v spojení s dopĺňacím uznesením č. k. 41C/91/2020-189 zo dňa 27.08.2021 ostáva nedotknuté.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým uznesením zastavil konanie (výrok I.). Žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Zároveň týmto uznesením vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 42,80 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s. po právoplatnosti tohto uznesenia (výrok III.). Dopĺňacím uznesením okresný súd s účinnosťou od právoplatnosti výroku I. zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením okresného súdu č. k. 41C/91/2020-68 zo dňa 07.12.2020.
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že žalobca podaním zo dňa 21.07.2021 vzal žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. V zmysle uvedeného postupoval súd prvej inštancie podľa ust. § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). O trovách konania rozhodol postupom podľa ust. § 256 CSP a poukázal na skutočnosť, že v danom prípade síce došlo k zastaveniu konania z dôvodu procesného postupu žalobcu, avšak žalobca tak urobil až po splnení povinnosti zo strany žalovaného. Pri rozhodnutí o vrátení súdneho poplatku postupoval okresný súd podľa ust. § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Pokiaľ ide o výrok, ktorým bolo zrušené neodkladné opatrenie, okresný súd odkázal na ust. § 355 ods. 1 CSP.
3. Proti uzneseniu okresného súdu, čo do jeho výroku II., podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zrušenia vo výroku II., eventuálne zmeny a priznania mu nároku na náhradu trov konania voči žalobcovi. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie súčasne dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a opomenul viaceré skutočnosti. Podľa jeho názoru žalobca sám svojím celkovým postupom v konaní procesne zavinil zastavenie konania. Žalobca sa neodkladným opatrením domáhal totožného súdneho výroku, t. j. vydania totožného vozidla, ako uplatnil v petite žaloby. Žalobca podal žalobu o plnenie a súčasne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o to isté vecné plnenie, t. j. vykonal dva duplicitné petity. Žalobca tak svojimi návrhmi spôsobil, že nariadenie neodkladného opatrenia nenávratne skonzumovalo vec samu. Neodkladné opatrenie nastavilo určitý stav nie dočasne, ale natrvalo a s dosahom na konečné definitívne rozhodnutie vo veci samej. Podaná žaloba vo veci samej znejúca na totožný petit (jednorazové plnenie) tak nemohla mať úspech, keďže išlo o duplicitné (totožné, jednorazové) plnenie. Žalobcovi pritom už bol právoplatne priznaný nárok na náhradu trov neodkladného opatrenia v odvolacom konaní. Pokiaľ ide o vec samu, žalobcovi už nemôže byť ďalej duplicitne priznaný nárok na náhradu trov konania. Žalobca sám svojím procesným postupom aktívne navodil procesnú situáciu, že neodkladným opatrením sa fakticky skonzumoval predmet sporu (čo mu muselo byť už pri podaní žaloby jasné), čo zmarilo ďalšie rozhodovanie súdu vo veci samej, ako aj celé dokazovanie vo veci samej. Podanie žaloby tak bolo úplne bezpredmetné a bolo od počiatku odsúdené na neúspech, keďže žalobca sa trvalého usporiadania pomerov medzi stranami domáhal už neodkladným opatrením, ktoré nemalo provizórny, ale trvalý charakter. Ide o prípad nezvratného skonzumovania predmetu súdneho konania vo veci samej nariadením neodkladného opatrenia počas konania vo veci samej s využitím účinkov vykonateľnosti neodkladného opatrenia, majúc za následok absolútne zmarenie ďalšieho vedenia konania vo veci samej na úkor postavenia a práv žalovaného. Uvedeným postupom došlo k odňatiu možnosti žalovaného brániť sa v súdnom konaní, ako aj práva meritórneho rozhodnutia. V danej veci nešlo o dobrovoľné uspokojenie nároku, ale o výkon neodkladného opatrenia v exekúcii. Rešpektovaním a výkonom neodkladného opatrenia tak žalovaný rozhodne nezapríčinil zastavenie konania vo veci samej, ale naopak sám žalobca svojimi duplicitnými návrhmi na totožné plnenie. Z uvedeného vyplýva, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania, pričom pri zastavení konania platí zásada zavinenia, t. j. že žalobca objektívne procesne zodpovedá za zastavenie konania a za ním zvolený spôsob vedenia sporu. Žalobca v späťvzatí žaloby všeobecne uvádzal, že v danej veci sú u jeho osoby dané dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie trov. Takéto dôvody podľa názoru žalovaného neexistujú. Žalobca pritom účelovo odmieta uhradiť cenu za vykonané servisné práce a až dňa 09.07.2021 v písomnom protokole potvrdil, že vozidlo prevzal po vykonaní servisných služieb č. faktúry 00072020, pričom pri prevzatí vozidla nevzniesol žiadne námietky a vyjadrenia k vykonaným servisným službám. Napriek tomu spomínanú faktúru doposiaľ neuhradil, čo bolo od počiatku skutočným motívom celého konania žalobcu. Hlavnou argumentáciou žalobcu pritom bolo to, že nemá žalovanému povinnosť nič uhradiť, následne však 09.07.2021 v písomnom protokole už potvrdil, že vozidlo prevzal po vykonaní servisných služieb, ktoré boli fakturované. Napokon odvolateľ namietal, že v napadnutom uznesení chýba výrok o zrušení neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 335 ods. 1 CSP.
4. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Nestotožnil sa s tvrdeniami žalovaného, že by svojím konaním procesne zavinil zastavenie konania, pretože žaloba v čase konania bola nesporne dôvodná. Žalovaný ako povinný odmietal splniť svoju povinnosť a vydať motorové vozidlo, pričom žalovaný si túto povinnosť odmietal splniť aj napriek vykonateľnému rozhodnutiu, následkom čoho bol žalobca nútený uplatniť svoj nárok aj v exekučnom konaní, pričom aj v tomto konaní sa žalovaný bránil splniť svoju povinnosť. Napokon až pod ťarchou exekučného konania žalovaný dňa 09.07.2021 žalobcovi motorové vozidlo vydal. Nie je pravdou, že by návrhom na vydanie neodkladného opatrenia došlo zo strany žalobcu k zmareniu ďalšieho rozhodovania súdu vo veci samej, ako aj vykonania dokazovania vo veci samej, pretože by malo dôjsť k dobrovoľnému uspokojeniu nároku. Pravdou je, že žalovaný na základe vydaného neodkladného opatrenia dobrovoľne nesplnil, čo mu ukladalo vykonateľné uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia. Žalobca nezavinil zastavenie konania. Rovnako nie je pravdou, že by predmetom konania bolo zaplatenie faktúry žalovaného č. 00072020 za ním vykonané servisné služby. Žalovaný si je dobre vedomý, že predmetom fakturácie bola záručná oprava, ktorú žalovaný vykonal bezplatne. Žalovaný do dnešného dňa uvedenú faktúru žiadnym spôsobom neuplatnil a nevymáha. Súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené a v podanom odvolaní, z ktorého dôvodu nemožno považovať odvolanie za dôvodné.
5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP), včas (§ 362 ods. 1 CSP) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré
možno napadnúť týmto opravným prostriedkom [§ 355 ods. 2, § 357 písm. m) CSP], preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil vo výroku II. ako vecne správne. V nenapadnutých výrokoch ostalo rozhodnutie okresného súdu nedotknuté.
6. V rámci reakcie na odvolaciu argumentáciu žalovaného formulovanú v opravnom prostriedku sa odvolací súd v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu. Zároveň odvolací súd poukazuje na zodpovednosť žalovaného za obsahové vymedzenie odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať princíp viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní zároveň nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na taký, ktorý má rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostal sporný, alebo je to nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.
7. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
8. Pri použití ust. § 256 ods. 1 CSP treba otázku, či strana sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené, posudzovať podľa procesného výsledku. Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia návrhu, možno žalovanému uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania v prípade, ak pre jeho správanie bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne (nález Ústavného súdu SR z 20. marca 2018, sp. zn. II. ÚS 569/2017).
9. Treba uviesť, že v čase podania žaloby žalobca nemal inú právnu možnosť domôcť sa ochrany svojich práv ako podať žalobu, prípadne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutočnosť, že tak učinil súbežne, t. j. vykonal oba procesné úkony je výrazom jeho procesných oprávnení, ktoré majú svoj základ v Ústave SR (článok 46 ods. 1). Ak sa teda strana sporu rozhodla uplatniť svoje nároky dvoma právnymi inštitútmi, ktoré sú aprobované zákonom, potom jej uvedené nemožno nijako vyčítať. Priamo úprava Civilného sporového poriadku oprávňuje žalobcu požadovať nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2 CSP). Uvedené neznamená, že žalobca môže podať len návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a až následne osobitne (v prípade neúspechu) uplatňovať svoje práva v konaní vo veci samej, ako to naznačil odvolateľ. Pokiaľ súd vyhovie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, čím sa skonzumuje vec sama, potom je zjavné, že tu nie je dôvod na pokračovanie v konaní, čo legitimizuje postup žalobcu pri späťvzatí žaloby a tiež pri požiadavke na náhradu trov konania.
10. Z procesného hľadiska preto v danom prípade nesie zavinenie na tom, že sa konanie muselo zastaviť, žalovaný, voči ktorému smerovala žaloba, ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ tento splnil nárok žalobcu (hoci až na základe neodkladného opatrenia), zavinil, že odpadol predmet sporu a je tak povinný nahradiť trovy konania žalobcovi. Pokiaľ odvolateľ argumentoval, že o trovách odvolacieho konania v súvislosti s podaním opravného prostriedku proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia už bolo rozhodnuté, k uvedenému odvolací súd uvádza, že výrok o trovách konania v napadnutom uznesení nie je duplicitným výrokom, pretože ním bol deklarovaný len pomer, v ktorom žalovaný nesie zodpovednosť na vzniku trov aktuálneho konania. O ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré logicky nemôže duplicitne priznávať náhradu za tie isté úkony.
11. Krajský súd dáva do pozornosti zásadu majúcu pôvod v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú
včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. Ak žalobca dospel k presvedčeniu o potrebe pristúpiť k ochrane jeho práv súdnou cestou, bolo na ňom, ktoré procesné prostriedky k danému cieľu využije Pokiaľ sa tak stalo v rámci zákonnej úpravy, odvolací súd nemohol procesný nárok na náhradu trov konania posúdiť inak, ako to učinil okresný súd.
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).