Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sžsk/2/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: V. S., V., nar. XX. N. XXXX, bytom C. R. XX, M. C., zastúpený: LENGVARSKÝ, s.r.o., so sídlom Duklianskych hrdinov 1004/9, Vranov nad Topľou, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Ján Lengvarský, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 30. apríla 2019, číslo: 39489-2/2019- BA, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 29. júla 2020, č.k. -79, t a k t o

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

1. Krajský súd v Prešove rozsudkom z 29. júla 2020, č.k. -79 postupom podľa (ďalej len „“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej z 30. apríla 2019, číslo: 39489-2/2019-BA, ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra z 18. februára 2019, číslo: 200-004481-CA04/2019. Predmetným rozhodnutím žalovaná vo veci odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zmenila výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že slová: „...podľa od 1. februára 2019 do dňa opätovného splnenia podmienky prevzatia dieťaťa do starostlivosti sa výplata materského odníma...“ nahradila slovami: „...Podľa zákona mu nárok na materské od 1. februára 2019 zaniká.“. V ostatnom odvolanie zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra prvostupňovým rozhodnutím konštatovala, že žalobca má nárok na materské od 01. januára 2019 do 31. januára 2019 vo výške 47,04660000 € za deň. V období od 01. februára 2019 mu nárok na materské zanikol. Nárok na materské opätovne vznikne odo dňa, kedy opätovne začne dieťaťu poskytovať starostlivosť prevzatú od matky dieťaťa. Žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí vyslovila, že otec dieťaťa po tom, čo prevzal dieťa do svojej starostlivosti, avšak opätovne začal vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá mu znemožňuje poskytovať dieťaťu starostlivosť prevzatú od matky dieťaťa, nie je považovaný za iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, a z tohto dôvodu žalobca nesplnil podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách , , , , , , a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa Prvej hlavy Tretej časti a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.

3. Krajský súd vo svojom rozsudku dospel k záveru, že v danom prípade Sociálna poisťovňa postupovala v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami , zároveň neporušila žiadny z namietaných princípov právneho štátu, použitú právnu normu interpretovala v súlade so zmyslom a účelom zákona s prihliadnutím aj na také hodnotové aspekty, ktoré pri aplikácii práva nemožno opomínať, ako sú dobré mravy a spravodlivosť.

4. Konštatoval, že ustanovenie bolo novelizované , ktorým sa mení a dopĺňa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 01. januára 2011. Novelou došlo k predĺženiu obdobia poskytovania materského a k zmene vo vzťahu k maximálnej hranici veku dieťaťa pre poskytovanie materského inému poistencovi z 8 mesiacov na najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa. Zdôraznil, že rodičovský príspevok, na ktorý odvolateľ v odvolaní poukázal, nie je nemocenskou dávkou, ale štátnou sociálnou dávkou. Štát ním prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Poskytuje sa všetkým rodičom v rovnakej sume spravidla do troch rokov veku dieťaťa a rodičia nemajú žiadne obmedzenia pri jeho uplatňovaní - môžu vykonávať zárobkovú činnosť akoukoľvek formou, pričom výška príjmu nemá vplyv na nárok, na rodičovský príspevok, ani na jeho výšku. Materské je nemocenskou dávkou poskytovanou z nemocenského poistenia, ktorého účelom je kompenzácia straty príjmu, ktorá vznikla priamo poistencovi uplatňujúcemu si nárok na materské v dôsledku tehotenstva, materstva, resp. tým, že prevzal dieťa do svojej starostlivosti a o toto dieťa sa následne skutočne stará.

5. Krajský súd uviedol, že podľa je potrebné uzatvorenie dohody rodičov dieťaťa o jeho prevzatí otcom dieťaťa, avšak nemožno akceptovať len formálne prevzatie dieťaťa do starostlivosti. Účelom materského poskytovaného z nemocenského poistenia je kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej dochádza v dôsledku rôznych životných situácií, napríklad materstva, ale aj prevzatie dieťaťa do starostlivosti v prípade iného poistenca. sa plne vymyká poskytovanie nemocenskej dávky, ktorá má nahrádzať mzdu alebo plat počas materskej dovolenky (resp. rodičovskej dovolenky), ak by sa takáto dávka vyplácala otcovi dieťaťa, ktorý deklaruje prevzatie dieťaťa do starostlivosti, ale naďalej pracuje u zamestnávateľa v rovnakom pracovnom čase za rovnako dohodnutú odmenu. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že v danom prípade nedošlo k zmene životnej situácie, čo predpokladá pre kompenzovanie zníženého príjmu. Žalobca nemá stratu príjmu zo zárobkovej činnosti, preto nedochádza k naplneniu kompenzačného účelu nemocenského poistenia.

6. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa v spojení s a tak, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a pre priznanie náhrady trov konania úspešnej žalovanej nevzhliadol správny súd výnimočné okolnosti.

II.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 8. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ) a tiež, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

9. Žalobca zastával názor, že krajský súd nesprávne právne posúdil obsah pojmu „starostlivosť“ v zmysle , ktorú vadu rovnako tak videl aj v posúdení účelu nemocenského poistenia podľa Tvrdil, že obsahom pojmu „starostlivosť“ nie je nevyhnutne osobná celodenná starostlivosť poskytovaná zo strany osoby poberajúcej materské, naopak

je na jej rozhodnutí, akou formou starostlivosť v súlade s právnym poriadkom bude zabezpečovať, či už osobnou starostlivosťou, alebo iným vhodným spôsobom (napr. prostredníctvom detských jaslí), nakoľko žiadnu formu starostlivosti počas poberania materskej dávky vyslovene neustanovuje. Namietal preto, že osoba poberajúca materské, môže aj počas poberania dávky vykonávať pracovnú činnosť, avšak okrem jej vykonávania v tom pracovnom pomere, z ktorého bol nárok na výplatu materského uplatnený, čo je vylúčené v

10. Stotožnil sa s tvrdením, že materské (nemocenská dávka) a rodičovský príspevok sú dávkami rozdielnymi, pre priznanie ktorých právny poriadok vyžaduje splnenie rozdielnych podmienok, zdôraznil však skutočnosť, že ako , tak aj o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) súčasne upravujú podmienky poskytnutia určitých dávok, pričom v oboch prípadoch je jednou z podmienok poskytnutia určitá forma starostlivosti o maloleté dieťa, ktorej obsah je legálne definovaný jedine v Dodal, že uvedená rozdielnosť jednotlivých inštitútov nevylučuje možnosť použitia pojmu „riadna starostlivosť“ pre účely , a to buď pomocou analógie alebo ako pomôcky pre jazykový výklad pojmu „starostlivosť“ v zmysle

11. Ohľadom vytýkanej vady nesprávneho právneho posúdenia účelu nemocenského poistenia uviedol, že Z.z vyjadrený účel nemocenského poistenia nereflektuje všetky prípady, v ktorých sa dávky nemocenského poistenia vyplácajú. Poukázal napríklad na dobrovoľných platcov nemocenského poistenia, pri ktorých nemôže byť podmienkou pre priznanie materského ako nemocenskej dávky strata alebo zníženie príjmu, ak samotná existencia príjmu nie je podmienkou vzniku nemocenského poistenia. Na základe uvedeného doplnil, že ak teda dobrovoľne nemocensky poistená osoba prevezme dieťa do osobnej starostlivosti, no žiadnym spôsobom sa jej nezmení životná situácia, v zmysle žalovanou prezentovaného názoru by takáto osoba nemala mať nárok na výplatu materského z dôvodu rozporu s účelom nemocenského poistenia, a to bez ohľadu na to, či dieťaťu poskytuje osobnú starostlivosť alebo nie.

12. Ďalej uviedol, že sústava dávok nemocenského poistenia zahŕňa poistenie počas krátkodobých sociálnych udalostí vo forme peňažných dávok, odvodených z výšky príjmu, ktorý nahrádzajú. Ak by sa zníženie či strata príjmu považovali za záväzné podmienky pre priznanie nároku na materské, je zrejmé, že podmienka straty, či zníženia príjmu sa vzťahuje jedine na príjem z toho pracovného pomeru, z ktorého nemocenského poistenia sa nárok na materské uplatňuje. Mal za to, že uvedený názor súčasne podporuje ustanovenie , podľa ktorého sa nárok na nemocenskú dávku posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia, a to v spojení s , podľa ktorého sa práva a povinnosti z viacerých pracovných pomerov posudzujú samostatne. Tvrdil, že z označených zákonných ustanovení možno vyvodiť, že nakoľko sa nárok na nemocenskú dávku posudzuje z každého pracovného pomeru samostatne, je rovnako potrebné z každého pracovného pomeru samostatne posudzovať stratu príjmu pre účely priznania materského zo strany Sociálnej poisťovne, t.j. u otcov, poberajúcich materské má byť posudzovaná strata, resp. zníženie príjmu jedine v rámci toho pracovného pomeru, z ktorého zamestnávateľ pre zamestnanca odvádzal odvody nemocenského poistenia, nie jeho príjmu ako takého.

13. Rovnako tak správnemu súdu vyčítal, že v zmysle nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktoré pochybenie malo spočívať v nedostatočnom odôvodnení rozsudku. Uviedol, že hoci správny súd nemusí dať v odôvodnení odpoveď na všetky otázky a argumenty uplatnené žalobcom, je však povinný náležite sa vysporiadať s tými argumentmi, ktoré majú pre vec podstatný význam, za ktoré je v tomto konkrétnom prípade podľa žalobcu potrebné považovať argumenty, spočívajúce vo výklade pojmu starostlivosť a účelu nemocenského poistenia. Zdôraznil, že žalobcovi nebola daná odpoveď na otázku, prečo ním prezentovaný výklad dotknutých pojmov nebol správnym súdom pri rozhodovaní vo veci vzatý do úvahy.

14. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.

15. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila podaním z 01. decembra 2020.

16. Stotožnila sa so závermi vyslovenými v napadnutom rozsudku krajského súdu. Podľa žalovanej z ustanovenia vyplýva, že nárok na materské má iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, a ktorý sa o to dieťa stará. Konštatovala, že zákonodarca mal na mysli osobnú starostlivosť o dieťa. Za správny označila aj názor krajského súdu, na základe ktorého uzavretie dohody rodičov a prevzatie dieťaťa do starostlivosti iného poistenca musí byť vyhodnotené individuálne. Ďalej uviedla, že účel nemocenského poistenia je vyjadrený v , podľa ktorého zákonodarca predpokladá stratu príjmu v súvislosti s prevzatím dieťaťa do starostlivosti. Keďže zabezpečené dôkazy preukazujú, že žalobca od 01. februára 2019 prestal spĺňať podmienku poskytovania starostlivosti dieťaťu, nakoľko z okolností prípadu je zrejmé, že skutočné správanie sa rodičov dohode uzatvorenej medzi žalobcom a matkou dieťaťa nezodpovedalo, došlo k aplikácii Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaná navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol. IV.

17. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobcovi dňa 25. decembra 2020 na vedomie.

V.

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný ( ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (, ) postupom bez nariadenia pojednávania podľa a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

19. Podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých , najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021.

20. Podľa , o súdoch a o zmene a doplnení niektorých , výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

21. Z vyššie citovaného odseku 2 vyplýva, že zákonodarca upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu všetky „živé“ veci v agende správneho súdnictva, ktoré následne aj dokončí.

22. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

24. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

26. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

27. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd ako nedôvodnú zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 30. apríla 2019, číslo: 39489-2/2019-BA, ktorým táto podľa zmenila výrok prvostupňového správneho rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra z 18. februára 2019, č. 200-004481-CA04/2019 tak, že slová: „...podľa od 1. februára 2019 do dňa opätovného splnenia podmienky prevzatia dieťaťa do starostlivosti sa výplata materského odníma...“ nahradila slovami: „...Podľa zákona mu nárok na materské od 1. februára 2019 zaniká.“ a v ostatnom odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Predmetným rozhodnutím prvostupňový správny orgán rozhodol, že žalobca má nárok na materské od 01. januára 2019 do 31. januára 2019 vo výške 47,04660000 € za deň. V období od 01. februára 2019 mu nárok na materské zanikol. Nárok na materské opätovne vznikne odo dňa, kedy opätovne začne dieťaťu poskytovať starostlivosť prevzatú od matky dieťaťa.

28. Podľa v znení platnom v rozhodnom čase sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.

29. Podľa nemocenského poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to materské.

30. Podľa povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak a/ splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia a b/ zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5 eur.

31. Podľa iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.

32. Podľa iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok.

33. Podľa , ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské.

34. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca si uplatnil nárok na materské a jeho výplatu predložením žiadosti o materské dňa 01. januára 2019, s rovnakým dátumom prevzatia dieťaťa do starostlivosti, z poistného vzťahu zamestnanca u zamestnávateľa CDÚ - centrum daní a účtovníctva, s.r.o. K žiadosti pripojil rodný list mal. V. T. S., nar. XX. Q. XXXX, taktiež aj čestné vyhlásenie k žiadosti o materské, v ktorej sa V.. Q. S., matka dieťaťa dohodla so žalobcom, že od 01. januára 2019 prevezme do

starostlivosti dieťa V. T. S. otec dieťaťa, rovnako tiež rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad zo dňa 11. októbra 2018, ktorým sa pani V.. Q. S. odňal rodičovský príspevok od 01. októbra 2018, ako aj pracovnú zmluvu zo dňa 28. januára 2019 uzatvorenú medzi zamestnávateľom Mesto Vysoké Tatry a žalobcom, pričom v tejto je uvedená funkcia hlavný kontrolór s miestom výkonu práce v meste Vysoké Tatry, uzatvorenú na dobu určitú od 01. februára 2019 do 31. januára 2025, s pracovným týždenným časom zamestnanca 37,5 hodín týždenne a mesačnou mzdou zamestnanca dohodnutou vo výške 1.603,- €. Ďalej z prílohy mesačného výkazu poistného na sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie zaslaných zamestnávateľom Mesto Vysoké Tatry za mesiac február 2019, t.j. za mesiac, v ktorom žalobca súčasne čerpal rodičovskú dovolenku u iného zamestnávateľa CDÚ - centrum daní a účtovníctva s.r.o., bolo zistené, že vymeriavací základ, z ktorého platil žalobca poistné, bol 1.603,- €. Z predložených dokladov bolo preukázané, že žalobca odo dňa 01. februára 2021 vykonáva prácu v rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného času, ako pred nástupom na rodičovskú dovolenku v pôvodnom zamestnaní.

35. Základnou úlohou súdu v predmetnej veci bolo posúdiť zásadnú otázku, či žalobca na účely vzniku nároku na materské splnil zákonnú podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti, tak ako to predpokladá

36. Na úvod najvyšší správny súd poukazuje na to, že jednou zo zákonom upravených foriem nemocenských dávok je aj materské (§ 48 až § 53 v spojení s § 2 písm. a/ a § 30 upravujúceho všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca, prípadne § 31 upravujúceho všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby). Materské je teda nemocenskou dávkou, ktoré sa za splnenia zákonom ustanovených podmienok poskytuje z nemocenského poistenia, pričom sa jedná o opakujúcu sa peňažnú dávku, poskytovanú za dni a nahrádzajúcu mzdu alebo plat počas materskej dovolenky, respektíve rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa. Táto nemocenská dávka všeobecne plní účel hmotného zabezpečenia v dôsledku materstva, respektíve u iného poistenca v dôsledku prevzatia dieťaťa do starostlivosti, a to v prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti z tohto dôvodu ( ). Účelom materského je teda preklenúť časové obdobie, kedy v dôsledku vzniku konkrétnej sociálnej udalosti (pôrod a následná starostlivosť o dieťa) poistenci nemôžu pracovať vôbec alebo len obmedzene, čo viedlo k strate alebo zníženiu príjmu zo zárobkovej činnosti.

37. Osobitné podmienky na vznik nároku na materské iného poistenca (predovšetkým otca) sú konkrétne upravené v , v zmysle ktorého iný poistenec má nárok na materské, ak tento prevzal dieťa do osobnej starostlivosti a o toto dieťa sa stará (v predmetnej veci žalobca mal prevziať dieťa do starostlivosti na základe dohody s matkou), vek dieťaťa (materské sa vypláca najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa), pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti musel byť nemocensky poistený najmenej 270 dní, uplynutie 6 týždňov odo dňa pôrodu. Vzhľadom na to, že k prevzatiu dieťaťa do starostlivosti došlo na základe dohody s matkou, musí byť splnená i ďalšia podmienka, a to, že matka nesmie poberať materské alebo rodičovský príspevok.

38. V predmetnej veci splnenie všeobecnej podmienky spočívajúcej v zaplatení poistného na nemocenské poistenie sporné nebolo; sporným však zostalo splnenie osobitnej podmienky plynúcej z , a to, či žalobca na základe dohody s matkou podľa menovaného zákona aj reálne prevzal starostlivosť o maloletého syna. V tomto smere najvyšší správny súd zastáva názor, že starostlivosť o dieťa musí byť založená na reálnom základe, t.j. iný poistenec sa musí o dieťa osobne starať, pričom táto skutočnosť vyplýva jednak zo samotnej dikcie veta prvá , podľa ktorého iný poistenec na základe dohody s matkou „prevezme“ dieťa do starostlivosti, a ktorý sa o toto dieťa stará, čo treba vykladať tak, že iný poistenec čo do starostlivosti o dieťa zaujme miesto po matke (nahradí ju) a jednak z , ktoré rieši prerušenie starostlivosti o dieťa a s ním spojený zánik nároku na materské v prípade, ak sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, prípadne z iných dôvodov. Ak by postačovala iba formálna starostlivosť o dieťa na základe dohody rodičov dieťaťa, respektíve starostlivosť zabezpečovaná inou osobou, ustanovenie by stratilo svoje opodstatnenie. Pokiaľ v tomto smere žalobca odkazoval na definíciu starostlivosti o dieťa plynúcu z a v znení účinnom od 01. januára 2011, v zmysle ktorého sa podmienka riadnej starostlivosti o dieťa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba „zabezpečuje“

riadnu starostlivosť o dieťa osobne, alebo inou plnoletou fyzickou, alebo právnickou osobou, najvyšší správny súd uvádza, že v príslušnom ustanovení používa pojem „prevziať“ starostlivosť s dodatkom „a ktorý sa o toto dieťa stará“ a nie pojem „zabezpečiť“ starostlivosť, čo je nutné rozlišovať, keďže pojem „zabezpečiť“ je pojmom obsahovo širším, a teda môže zahŕňať aj starostlivosť o dieťa aj prostredníctvom iných osôb než sú samotní rodičia dieťaťa (porovnaj znenie , a účinné do 31. decembra 2010). Rovnako najvyšší správny súd považuje za potrebné uviesť, že materské ako nemocenská dávka vyplácaná na základe nemocenského poistenia sa spravuje inými pravidlami než rodičovský príspevok majúci charakter štátnej sociálnej dávky. Systém sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike je totiž založený na troch pilieroch, ktorými sú poisťovací systém, systém štátnej sociálnej podpory a systém sociálnej pomoci. Poisťovací systém je príspevkovým systémom viažucim sa na výkon ekonomickej činnosti umožňujúcej fyzickej osobe byť poistencom, a teda aj plniť si povinnosti súvisiace s odvodovými povinnosťami pre prípad vzniku sociálnej udalosti, v dôsledku ktorej dochádza k strate výkonu zárobkovej činnosti. Účastník poistného vzťahu teda nárok na dávku za predpokladu, že si platí poistné, prípadne za neho platí poistné štát (napríklad poistné na starobné poistenie, nemocenské poistenie). V tomto systéme sa uplatňuje predovšetkým princíp zásluhovosti. Systém štátnej sociálnej podpory (pod ktorý možno zaradiť aj rodičovský príspevok) je systém, v rámci ktorého, ak nastane určitá a štátom uznaná sociálna situácia sa poskytnú štátne dávky. Na rozdiel od poisťovacieho systému sa nevyžaduje plnenie odvodovej povinnosti, nárok na tento typ dávky nie je podmienený účasťou na sociálno-poisťovacích právnych vzťahoch a ani príjmovými pomermi oprávnených osôb; platí zásada rovnakého zabezpečenia pre všetkých. Len pre úplnosť, najvyšší správny súd uvádza, že tretí pilier tvorí systém sociálnej pomoci vychádzajúci predovšetkým z príjmových pomerov, ide o tzv. testované dávky poskytované tým osobám, ktoré to vzhľadom na svoju sociálnu a ekonomickú situáciu reálne potrebujú. Účel tohto systému spočíva v sociálnej pomoci, a to tak, aby príjemcu tejto pomoci a jeho spoločenské prostredie čo možno najviac podnecovali k aktívnemu riešeniu nepriaznivej tak sociálnej, ako aj materiálnej situácie. V tomto type systému sa uplatňuje princíp subsidiarity, čo znamená, že sociálna pomoc sa poskytne iba tomu, kto si nevie pomôcť sám alebo nedostáva potrebnú pomoc z inej strany. Zároveň dotvára systém náhradných zdrojov a je založená na preukázaní nielen jej opodstatnenosti (potrebnosti), ale zároveň aj na preukázaní chýbajúcej schopnosti zabezpečiť sa vlastným pričinením. Sociálna pomoc je financovaná zo štátneho rozpočtu pre osoby so zdravotným postihnutím a osoby v hmotnej núdzi na základe životného minima, ktoré je upravené v o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

39. Možno teda uzavrieť, že iný poistenec, ktorý dieťa prevzal do starostlivosti, sa o toto dieťa musí starať osobne, v opačnom prípade sa uzavretá dohoda medzi iným poistencom a matkou podľa bude považovať za dohodu výslovne formálnu. V prejednávanej veci bolo riadne preukázané, že žalobca k 01. januáru 2019, teda odo dňa, od ktorého si uplatnil nárok na materské, spĺňal všetky zákonom ustanovené podmienky tohto nároku. Preto mu bol nárok na materské od 01. januára 2019 rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa priznaný a materské za obdobie od 01. januára 2019 do 31. januára 2019 vyplatené. Z informačného systému prvostupňového správneho orgánu však bola zistená skutočnosť, že žalobca od 01. februára 2019 začal vykonávať zárobkovú činnosť u iného zamestnávateľa Mesto Vysoké Tatry, a to v rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného času, ako tomu bolo pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti. Nakoľko žalobca od 01. februára 2019 prestal spĺňať podmienku starostlivosti o dieťa, keďže pracuje na celý pracovný úväzok, nárok na materské mu v zmysle zákona zanikol. Taktiež je potrebné uviesť, že z informačných systémov Sociálnej poisťovne bolo zistené, že matka dieťaťa V.. Q. S. čerpá materskú dovolenku s druhým dieťaťom od 14. septembra 2018 u zamestnávateľa Centrum sociálnych služieb Domov pod Tatrami, teda po nástupe otca na rodičovskú dovolenku sa do pracovného procesu nezaradila. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu žalovaná, ako aj prvostupňový správny orgán postupovali v súlade so zákonom, pre rozhodnutie si zadovážili všetky potrebné podklady, na základe ktorých zistili skutkový stav náležite a zistené skutočnosti správne právne posúdili tak, že žalobcovi, ktorému v období od 01. januára 2019 do 31. januára 2019 vznikol nárok na materské, odo dňa 01. februára 2019 nárok na uplatnenú nemocenskú dávku - materské zanikol. Aj podľa názoru najvyššieho správneho súdu si tak žalobca odo dňa 01. februára 2019 nevytvoril z pohľadu pracovných podmienok taký časový priestor, aby mohol oprávnene tvrdiť, že poskytuje riadnu, faktickú a osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, a teda že by riadne prevzal starostlivosť o maloleté dieťa, ktorú tomuto mal možnosť riadne poskytovať v období od 01. januára 2019 do 31. januára 2019.

40. V nadväznosti na uvedené najvyšší správny súd dodáva, že nemohol prihliadnuť na kasačnú námietku žalobcu, spočívajúcu v tvrdení, že v zmysle ustanovenia , podľa ktorého sa nárok na nemocenskú dávku posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia, a to v spojení s , podľa ktorého sa práva a povinnosti z viacerých pracovných pomerov posudzujú samostatne, s ohľadom na ktoré okolnosti je preto potrebné z každého pracovného pomeru samostatne posudzovať stratu príjmu pre účely priznania materského zo strany Sociálnej poisťovne. Vo vzťahu k uvedenému je potrebné zdôrazniť, že nevylučuje vykonávanie práce z iného pracovnoprávneho vzťahu, ako z toho, z ktorého bol uplatnený nárok na materské, avšak aj v takomto prípade jednoznačne musí byť v zmysle vyššie uvedeného zachovaná podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu.

41. Najvyšší správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil tiež námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia rozsudku krajského súdu. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre (napríklad v náleze sp. zn. , , , , , ) tiež zdôraznil, že orgán štátnej moci by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé, odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné a je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) - napríklad v rozhodnutí Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30 konštatoval, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. Rovnako ESĽP pripomína, že rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP a ani Ústavného súdu Slovenskej republiky pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. V tomto smere najvyšší správny súd podrobil prieskumu rozsudok krajského súdu a dospel k záveru, že tento atribúty preskúmateľnosti spĺňa. Z napadnutého rozsudku je zrejmý stručný priebeh administratívneho konania, zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie pre danú vec zásadných faktov, zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovanej a tiež posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov. Krajský súd v predmetnej veci postačujúcim spôsobom reflektoval na žalobcom vznesené tvrdenia, na prerokúvaný prípad aplikoval relevantné hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov a svoje rozhodnutie, ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol, presvedčivo a náležite odôvodnil.

42. Vzhľadom na to, že kasačný súd vyhodnotil sťažnostné body ako nedôvodné a sám nezistil dôvod, pre ktorý by bolo potrebné zrušiť rozsudok správneho súdu, kasačnú sťažnosť podľa ako nedôvodnú zamietol.

43. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal ( v spojení s ) a žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať ( v spojení s veta prvá ).

44. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.