Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_5CoCsp-9-2021.pdf
PDF · 107.94 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoCsp/9/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. JUDr. Pavol Pospecha, advokát, Lichnerova 23, 903 01 Senec, IČO: 51 474 786, proti žalovanej K. Č., nar. X. X. XXXX, bytom Z. A. XXX, XXX XX Z. A., v konaní o zaplatenie 457,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 18Csp/19/2020-51 zo dňa 14.12.2020, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti t.j. vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku III. o trovách konania. II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 17,01 eur s 0,4 % p. a. úrokom z omeškania od 23. 11. 2017 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t o l . III. Vyslovil, že žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov konania
2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podľa ust. § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, a 4, § 53 ods. 1, 2, 3, § 54 ods. 1, § 544 ods. 1, 2 a § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a podľa ust. § 9 ods. 1, § 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že posúdil žalobu ako čiastočne dôvodnú a opodstatnenú nakoľko sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu, že bol poskytnutý úver a neboli vrátené poskytnuté peňažné prostriedky, pričom žalovaná čiastočne uhradila 757,68 eur a 25,31 eur. Zmluva medzi žalobcom a žalovanou je zmluvou spotrebiteľskou uzavretou podľa zákona č. 129/2010Z.z a musí obsahovať náležitosti v zmysle § 9 tohto zákona a nesmie byť dojednaná v rozpore s dobrými mravmi. V danom prípade bola dohodnutá výška úrokovej sadzby 22,24 % p. a., pričom výška úrokových sadzieb pri spotrebiteľských úveroch, ako je uvedené Národnou bankou Slovenska, bola 7,44 %, takže pokiaľ medzi stranami bola stanovená výška úrokovej sadzby 22,24 % p. a., jednoznačne to odporuje dobrým mravom a taktiež RPMN, keď bola stanovená vo výške 24,64 %, avšak mala byť stanovená vo výške 24,07 %, a preto je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka takéto zmluvné dojednanie neplatné, a keďže táto zmluva neobsahuje zákonom požadovaný údaj ohľadom výšky úrokovej sadzby a RPMN, je podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona č. 129/2010 Z. z. považovaný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatku. Z tohto dôvodu žalobcovi vznikol nárok len na vrátenie istiny a úrokov z omeškania a v prevyšujúcej časti ohľadne uplatnených nárokov žalobcu nad výrok rozsudku považoval súd nárok žalobcu za nedôvodný a neopodstatnený.
Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou sankcie k riadnemu plneniu záväzku a pokuta by mala plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody. Uvedenú zmluvnú pokutu možno posudzovať v prípade jej vymáhania ako sankcie ako neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka a neprimerane zaťažuje spotrebiteľa. Uvedené dojednanie nebolo dohodnuté v súlade s § 544 Občianskeho zákonníka a nejde o individuálne dojednanú zmluvu, ale ide o formulovanú zmluvu, do ktorej sa len dopisujú údaje, ktorých obsah žalovaná ako spotrebiteľka nemohla ovplyvniť, a preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi len uplatnenú istinu vo výške 17,01 eur (800 - 757,68 - 25,31 = 17,01 eur) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súd prvej inštancie priznal úroky z omeškania vo výške 0,4 % p. a. od uplatnenej doby 23.11. 2017 z priznanej sumy 17,01 eur, nakoľko žalovaná nevrátila včas a riadne istinu a nenamietala výšku a uplatnenú dobu úrokov z omeškania, a preto súd v časti úrokov z omeškania priznal nárok žalobcu v takom rozsahu, ako je uvedené vo výroku rozsudku, a v prevyšujúcej časti nárok zamietol. Súd prvej inštancie poukázal na platnú judikatúru súdov Slovenskej republiky, v ktorých boli vyriešené právne otázky týkajúce sa bezúročnosti a bezodplatkovosti úveru s tým, že ide o rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, v Prešove a v Trenčíne.
4. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), a to tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
5. Proti tomuto rozsudku, a to proti výrokom II. a III. podal včas odvolanie žalobca. Namietal, že zo žiadnej právnej normy, ktorá sa týka spotrebiteľských úverových zmlúv a ktorá by bola platná a účinná v čase uzavretia zmluvy nevyplýva, že sa má výška úrokovej sadzby riadiť priemernou úrokovou sadzbou bánk. Poukázal na znenie ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere. Najvyššie prípustná výška odplaty bola v čase uzavretia zmluvy regulovaná Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a ktorý v § 1 ods. 1 stanovuje „ak ods. 2 a 3 neustanovujú inak odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.“ V 4. štvrťroku 2016 boli úrokové miery úverov
- nové obchody pre spotrebiteľské úvery od 1-5 rokov 17,31%, a teda dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov pri obdobnom úvere v čase uzavretia zmluvy predstavoval 34,62%. V zmluve je uvedené úroková sadzba 22,24%. Keďže ani výška úrokovej sadzby podľa zmluvy, ani RPMN, ktorá zahŕňa všetky náklady spotrebiteľa spojené s úverom, teda úrok poplatky aj rôzne iné náklady nepresahuje uvedený dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, teda je v súlade s právnou úpravou, nemôže byť úrok v zmluve ani v rozpore s dobrými mravmi. Ako prílohu predložil žalobca súhrnné informácie o údajoch o novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2016. Žalobca poprel tvrdenia súdu o uvedení nesprávnej výšky RPMN. Namietal aj rozhodnutie súdu v časti namietajúcej uplatnený nárok na zmluvnú pokutu. Skutočnosť, že ustanovenie o zmluvnej pokute nie je individuálne dohodnuté, nespôsobuje jeho neplatnosť. Jasne a nesporne to vyplýva z § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci III.ÚS 3725/13 zo dňa 10.04.2014, na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-34/13, a na výklad Súdneho dvora EÚ článok 1 ods. 2 Smernice 93/13, ktorá sa má vykladať vtom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného, zákonného, alebo regulačného opatrenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu. Zmluvná pokuta dohodnutá v zmluve zodpovedá ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a jeho vykonávacieho predpisu a to § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Podľa ust. § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie splnením záväzku spotrebiteľa, nesmú byť vyššie ako to ustanoví vykonávací predpis, teda Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., na ktoré okrem iného žalobca návrhu na začatie konania aj poukázal. Zároveň žalobca citoval znenie ust. § 3a ods. 2 a 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Uvedené ustanovenie o obmedzení zmluvnej pokuty podľa
názoru žalobcu boli dodržané. Súd prvej inštancie rozhodnutie o zamietnutí nároku na zmluvnú pokutu odôvodnil skutočnosťami, ktoré sú všeobecné, neurčité a nepreskúmateľné a súčasne sú v rozpore s ust. § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré samo o sebe je normou na ochranu spotrebiteľa, čiže postup podľa tohto ustanovenia nie je v rozpore s ochranou spotrebiteľa, ani porušením zákona, čo sú základné pojmové znaky akejkoľvek neprijateľnej podmienky. Odvolanie čo do výroku o náhrade trov konania podal žalobca z dôvodu, že ide o závislý výrok od rozhodnutia vo veci samej. Právne odôvodnil svoje odvolanie žalobca podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie v napadnutej časti tak, že žalobe žalobcu vyhovie v celom rozsahu pôvodného petitu, a žalovaného zaviaže na povinnosť nahradiť trovy konania žalobcu v celom rozsahu.
6. Odvolanie žalobcu bolo zaslané na vyjadrenie žalovanej. Vyjadrenie do spisu predložené nebolo.
7. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a nasledujúcich CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 CSP a contrario v napadnutej časti, t.j. vo výroku II., o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku III. o trovách konania s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 22.10.2021 a zistil, že odvolanie žalobcu v napadnutej časti nie je dôvodné.
8. Z výsledkom vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá dňa 16. 1. 2017 zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej boli poskytnuté žalovanej peňažné prostriedky vo výške 800 eur, pričom žalovaná mala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v 48 mesačných splátkach á 25,31 eur mesačne. Žalovaná nevrátila poskytnuté peňažné prostriedky včas a riadne, a preto žalobca zosplatnil úver a uplatnil si zaplatenie istiny vo výške 457,20 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania. Žalovaná po podaní žaloby uhradila dňa 19. 10. 2020 sumu 25,31 eur.
9. Podľa čl. 11. 1 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXX v prípade omeškania Dlžníka s úhradou mesačnej splátky úveru, alebo úrokov, alebo jej časti je Dlžník povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04% dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 14,6% p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka s úhradou mesačnej splátky úveru, alebo úrokov, alebo ich časti o viac ako tri mesiace stali podľa článku 10 ods. 10.1 písm. a/ tejto Zmluvy okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka podľa tejto Zmluvy je Dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p. a.) zo zosplatnených záväzkov podľa ods. 10.1 tejto zmluvy.
10. Súd prvej inštancie zistil, že dohodnutá výška úrokovej sadzby bola 22,24% p.a. Výška úrokových sadzieb pri spotrebiteľských úveroch v mesiaci január 2017, keď bola uvedená zmluva uzatvorená pre spotrebiteľské a ostatné úvery od 1 do 5 rokov bola 7,44% ročne (čl. 56 spisu), pričom podľa poznámky úrokové mieru poskytnuté domácimi úverovými inštitúciami sú vypočítané podľa harmonizovanej metodiky, ktorá je v súlade s Nariadením SCB (EÚ) No 1072/2013 ECB, sektorová kvalifikácia je v súlade s ESA 2010. Žalovaný predložil súhrnnú informáciu o údajoch o novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2016. Z tejto tabuľky vyplýva, že pri ostatných spotrebiteľských úveroch neuvedených v riadku 1-5 vo výške do 1.500,- eur vrátane bola RPMN (nie výška úroku) 17,31%.
11. Odvolací súd po prejednaní podaného odvolania žalobcu vo vzťahu k neprimeranosti dojednanej výške úrokov dospel k záveru, že odvolanie v tejto časti nie je dôvodné. S ohľadom na obsah podaného odvolania žalobca v podanom odvolaní napáda nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie a nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie vo vzťahu k nepriznaniu dojednaných zmluvných úrokov vo výške 22,24%, ktoré zmluvné dojednanie súd prvej inštancie vyhodnotil ako rozporné s dobrými mravmi, a tak za neplatné, keď výška úrokov podľa názoru súdu prvej inštancie podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám aplikovaným bankami pri poskytovaní úverov.
12. Úroky dohodnuté pri poskytovaní peňažnej pôžičky predstavujú odmenu za užívanie požičanej istiny. Je nepochybné, že neprimerane vysoké úroky, dojednané pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomných vzťahov medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných
pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť, vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem.
13. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, t. j. právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolností. Pri posudzovaní, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade, či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne neurčuje, z akých hľadísk má súd vychádzať, preto závisí v každom prípade na úvahe súdu. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo § 39 Občianskeho zákonníka, je vždy potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti.
14. Vo vzťahu k dohode o výške úrokov odvolací súd uvádza, že pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí, bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných prostriedkov a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným zásadám poctivosti, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu, sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však úroky neprimerané.
15. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Rovnako je potrebné poukázať už na spomínané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 26/2011, podľa ktorého pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky.
16. Čo do uplatnených úrokov súd prvej inštancie v žalobe vyčíslil celkové náklady spojené s úverom pozostávajúce zo sumy úrokov tak, ako to bolo uvedené v zmluve vo výške 414,88 eur. Túto sumu pripočítal k celkovej výške úveru poskytnutého žalovanej, teda 800,- eur. Spolu táto suma činí 1.214,88 eur (bod I. zmluvy). Z tejto sumy, teda zo sumy pozostávajúcej z istiny 800,- eur a úrokov vo výške 414,88 eur odpočítal žalovanou zaplatených 757,68 eur, a ako istinu požadoval sumu 457,20 eur. Súd prvej inštancie považoval dohodnuté úroky za odplatu za užívanie požičanej sumy s tým, že nemajú zabezpečovaciu funkciu, a to že ich výška je v rozpore s dobrými mravmi, nemá vplyv, že táto bola dohodnutá. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že v súlade s dobrými mravmi je taká výška úrokov, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty za užívanie požičanej sumy. Súd teda správne priznal žalobcovi len rozdiel istiny vo výške 800,- eur a zaplatenej sumy žalovanou vo výške 757,68 eur a 25,31 eur, ktorý predstavuje 17,01 eur. Pretože dojednaný úrok vo výške 22,24% ročne presahuje limity úrokových sadzieb uplatňovaných bankami v mesiaci január 2017 a to viac ako trojnásobne. Teda nie je v súlade s dobrými mravmi. Správne teda súdom prvej inštancie tento úrok priznaný nebol.
17. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj otázkou výške RPMN uvedenej v Zmluve č. 8500179330 zo dňa 16.01.2017. Súd prvej inštancie vypočítal výšku RPMN na 24,07%. Žalobca v odvolaní namieta, že táto výška je správna 24,64%. Uvedenou otázkou sa odvolací súd nezaoberal z dôvodu, že úroky ako také neboli priznané z dôvodu, ako bolo uvedené vyššie, pričom žalobca požadoval konkrétnu sumu 457,20 eur, a úrok z omeškania vo výške 0,4% ročne zo sumy 457,20 eur od 23.11.2017 do zaplatenia. Úrok z omeškania bol priznaný zo sumy 17,01% vo výške 0,4% p.a. od 23.11.2017 do zaplatenia tak, ako žiadal žalobca. Úrok z omeškania zo sumy nepriznaných úrokov súd prvej inštancie zamietol. Preto nebolo účelné sa otázkou výšky RPMN, ktorá bola medzi stranami sporná odvolacím súdom sa zaoberať.
18. Súd prvej inštancie zamietol žalobu i čo do zmluvnej pokuty vo výške 0,04% denne zo sumy 457,20 eur od 23.11.2017 do zaplatenia, tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 800,- eur, a to odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 800,- eur, len 5% ročný úrok z omeškania zo sumy4 57,20 eur do zaplatenia.
19. Súd prvej inštancie vyhodnotil dojednanie o zmluvnej pokute (nesprávne uvedené ako článok 8.1 zmluvy o úvere), tak že nebolo dohodnuté v súlade s § 544 Občianskeho zákonníka a nejde o individuálne dojednanú zmluvu, ale ide o formulovanú zmluvu do ktorej sa len dopisujú údaje, ktorých obsah žalovaná ako spotrebiteľka nemohla ovplyvniť.
20. Odvolací súd má za to, že aj keď súd prvej inštancie nesprávne uviedol číselné označenie článku kde sa nachádzajú sankcie, konkrétne miesto článku 11.1 uviedol článok 8.1, výška zmluvnej pokuty v oboch prípadoch predstavuje 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 14,6% p.a.). Zároveň text súhlasí ďalej s textom uvedeným súdom prvej inštancie, že ak sa z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou mesačnej splátky úveru, alebo úrokov alebo ich časti viac ako 3 mesiace stali podľa článku v prípade bodu 8.1, 13.1 písm. a/ a bodu 11.1 článku 10 ods. 10.,1 písm. a/ tejto zmluvy okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka podľa tejto zmluvy je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04% dlžnej sumy za každý deň omeškania, t.j. 14,6% p.a. zo zosplatnených záväzkov podľa ods. 10.1 tejto zmluvy.
21. V danom prípade by do úvahy prichádzalo priznanie zmluvnej pokuty iba z priznanej istiny nezaplatenej včas, pretože úroky tak, ako bolo uvedené vyššie sú v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že keďže účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou sankcie k riadnemu plneniu záväzku a pokuta by mala plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody, možno ju v danom prípade posudzovať pokiaľ je vymáhaná ako sankciu neprimeranú a tiež v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka s tým, že neprimerane zaťažuje spotrebiteľa. Aj keď názory na primeranosť alebo neprimeranosť zmluvnej pokuty sú rôzne, v danom prípade výška úroku z omeškania požadovaná žalobcom predstavuje iba 0,4% ročne. Pričom deň po nasledujúcom dni po ktorom celková suma úroku z omeškania a zmluvnej pokuty dosiahne sumu 800,- eur, žiadal žalobca priznať riadny 5% ročný úrok z omeškania zo sumy 457,20 eur do zaplatenia. Výška zmluvnej pokuty bola však dohodnutá skoro ako trojnásobok tejto výšky, teda až 14,6% p.a. Odvolací súd zároveň poznamenáva, že skutočne v prípade, že v čase podania žaloby už žalovaná zaplatila 757,68 eur a mala doplatiť len sumu menšiu ako 50,- eur. Žalobca si uplatňoval sumu až 457,20 eur. V danom prípade sa skutočne jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je formulárová, pričom ustanovenie článku 11.1 tak, ako bolo citované odvolacím súdom vyššie sa javí ako neurčité. Preto aj z uvedeného dôvodu nebolo na mieste zmluvnú pokutu priznať, čo i len z prisúdenej sumy.
22. Vo veci súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, teda vo výroku II. a III. podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, ako vecne správny potvrdil.
23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu nebola priznaná ich náhrada, a to aj s poukazom na čl. 17 základných princípov CSP. V odvolacom konaní totiž úspešnej žalovanej žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnila a ani z obsahu spisu nevyplývajú a neúspešný žalobca nemôže mať na nich nárok.
24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.