Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoCsp-10-2021.pdf
PDF · 105.81 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoCsp/10/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu R. O. Y., Y., so sídlom R. XX, XXX XX U., Z.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátom JUDr. Pavol Pospecha, so sídlom Lichnerova 23, 903 01 Senec, IČO: 51 474 786, proti žalovanému D. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXXX/XX, XXX XX F., o zaplatenie 372,65 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 9Csp/17/2020-49 zo dňa 16. septembra 2020, takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok v časti zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 322,45 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 322,45 eur od 02.03.2018 do zaplatenia v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.
Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 73,06 % proti žalovanému.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 5, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, § 517 ods. 1, 2, § 544 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
3. Vychádzal zo zistenia, že dňa 13.07.2017 uzavreli strany sporu zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 500,- Eur, ktorý bol uzatvorený na dobu určitú do termínu konečnej splatnosti úveru.
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva, ktorá je svojim obsahom zmluvou spotrebiteľskou, a to vzhľadom na povahu účastníkov, kde žalovaný je spotrebiteľom, ktorý zmluvu uzavrel na vopred pripravenom formulári spolu s predtlačenými zmluvnými podmienkami bez možnosti ovplyvnenia ich obsahu za účelom uspokojenia svojich osobných potrieb a žalobca je podnikateľom v oblasti
poskytovania pôžičiek. V zmluve absentuje podstatná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona v súvislosti s tam uvedenou RPMN, a to uvedenie všetkých predpokladov na výpočet tejto RPMN. V zmluve taktiež absentuje vzorec na výpočet RPMN a presné údaje jednotlivých veličín, ktoré žalobca dosadil do vzorca na výpočet RPMN, z toho dôvodu súd prvej inštancie nevie verifikovať výpočet RPMN žalobcom. Predpoklady na výpočet RPMN v zmluve sú neurčito vyjadrené, nie je z nich zrejmé aké konkrétne hodnoty žalobca použil na výpočet RPMN. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 8Co/73/2019 zo dňa 28.05.2020, ako aj na obdobné právne názory vyslovené v iných rozhodnutiach Krajského súdu v Prešove. V zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba podstatná náležitosť, preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve zároveň bola uvedená úroková sadzba dohodnutá vo výške 18,04% ročne. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska boli priemerné úrokové sadzby pri úveroch (spotrebiteľské a iné úvery) so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby do 1 roka v júli 2017, kedy bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 4,44%. Úroková sadzba predmetného úveru je tak viac ako 4-násobkom priemernej sadzby úverov poskytovaných v rovnakom období. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100% je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Vzhľadom k tomu, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 322,45 Eur ako rozdielu medzi poskytnutou a už vrátenou čiastkou. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že na účet žalobcu od 11.02.2020 poslal 15,- Eur a pripojil poštové poukazy o zaplatení spoločnosti F. O. Y. G. Žalovaný nepreukázal, aby 15,- Eur zaplatil žalobcovi. Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku, preto má žalobca aj nárok na úrok z omeškania.
5. Žalobca si uplatnil tiež zmluvnú pokutu, ktorej nárok na zaplatenie odvodzoval zo zmluvy, konkrétne z bodu 11. Žalobca zmluvnú pokutu so žalovaným osobitne nevyjednával, pretože je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách. Dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľné, pretože spotrebiteľ je pri omeškaní so splnením záväzku neprimerane postihnutý viacerými sankciami - veriteľ požaduje zmluvnú pokutu a zároveň aj úrok z omeškania. Ide o kumuláciu sankcií veriteľom voči spotrebiteľovi, čo je neprijateľné podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. Navyše si spotrebiteľ podpísaním takéhoto zmluvného dojednania zhoršil svoje postavenie, čo je taktiež neprípustné, pretože v prípade jeho omeškania so splnením peňažného dlhu, patrí podľa zákona veriteľovi úrok z omeškania ale iba vo výške, ktorú ustanovuje vykonávací predpis. Sankcia vo výške 14,6% ročne je síce v zmluve nazvaná ako zmluvná pokuta, avšak pokiaľ ide o spôsob ako si ju veriteľ upravil v zmluve a akým spôsobom má byť uplatnená, má za to, že v skutočnosti ide o inštitút úrokov z omeškania. Zmluvné dojednania týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje za neprijateľné, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa z dôvodu kumulácie sankcií a z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti jej výšky. Zmluvná pokuta ako neprijateľná zmluvná podmienka je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou, preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo a znižovať tak neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty zamietol.
6. Žalobu zamietol aj v časti uplatnenej náhrady nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 44,91 Eur. Žalobca si túto sumu uplatnil vo výške odmeny za jeden úkon právnej služby, ktorý bol vynaložený pred začatím konania vo veci samej, preto ho nie je možné považovať za trovy konania. Žalovanému boli priamo zo strany žalobcu zasielané viaceré výzvy a upomienky, preto ďalšiu výzvu žalovanému na zaplatenie vyhotovenú advokátskou kanceláriou nepovažoval za účelnú, išlo by len o navyšovanie nákladov (trov právneho zastúpenia) na úkor spotrebiteľa. Pokus o zmier mohol zaslať priamo aj žalobca, nemusel sa dať pri tomto úkone zastúpiť advokátom, čím iba došlo k navýšeniu trov spotrebiteľa.
7. O trovách konania rozhodol tak, že v časti o zaplatenie 322,45 Eur súd žalobe vyhovel (86,53 % žalovanej sumy), čo predstavuje úspech žalobcu na jednej strane a neúspech žalovaného na druhej strane. V časti o zaplatenie 50,20 Eur (13,47% žalovanej sumy) však žalobu zamietol, čo predstavuje úspech žalovaného a neúspech žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku bol v konaní úspešnejší žalobca, ktorému patrí náhrada trov konania po odpočítaní neúspechu v konaní, od jeho v úspechu v konaní, a to v rozsahu 73,06% z celkových trov konania, na ktoré by mal nárok pri plnom úspechu.
8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým súd zamietol žalobu v prevyšujúcej časti a proti výroku o trovách konania. Odvolanie právne odôvodnil § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Uviedol, že namieta tvrdenia súdu prvej inštancie týkajúce sa absencie náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 písm. k) zákona, pretože boli uvedené všetky predpoklady pre výpočet RPMN, a to že sa pri jej výpočte vychádza z predpokladu, že úver bol poskytnutý okamžite a v dohodnutej sume, že táto zmluva zostane platná po dohodnutý čas, veriteľ a dlžník si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách stanovených v zmluve, ak nedôjde k zmene splátkového kalendára. Z uvedeného vyplýva, že zmluva obsahuje správne uvedenie náležitostí, preto zmluvu nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Vo vzťahu k úrokovej sadzbe uviedol, že zo žiadnej právnej normy nevyplýva, že sa má výška úrokovej sadzby riadiť priemernou úrokovou sadzbou bánk. Poukázal na to, že v druhom štvrťroku 2017 boli úrokové miery úverov - nové obchody pre spotrebiteľské úvery od 1 do 5 rokov 14,55%, a teda dvojnásobok priemernej RPMN pri obdobnom úvere v čase uzatvorenia zmluvy predstavoval 29,10%, pričom v zmluve je uvedená úroková sadzba 18,04%. Keďže ani výška úrokovej sadzby podľa zmluvy, ani RPMN nepresahuje uvedený dvojnásobok priemernej RPMN, teda je v súlade s právnou úpravou, nemôže byť úrok v zmluve ani v rozpore s dobrými mravmi. Vo vzťahu k zmluvnej pokute uviedol, že skutočnosť, že toto ustanovenie nie je individuálne dohodnuté nespôsobuje jeho neplatnosť, čo jasne a nesporne vyplýva z § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. To neplatí ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Poukázal tiež na to, že ustanovenia o obmedzení zmluvnej pokuty boli dodržané a súd prvej inštancie rozhodnutie o zamietnutí nároku na zmluvnú pokutu odôvodnil skutočnosťami, ktoré sú všeobecné, neurčité a nepreskúmateľné. Odvolanie proti výroku o náhrade trov konania podal z dôvodu, že ide o závislý výrok od rozhodnutia vo veci samej. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu pôvodného petitu a žalovaného zaviaže na náhradu trov konania v celom rozsahu.
9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný tak, že sa stotožňuje s rozsudkom, ktorý je vydaný v súlade s platným právnym poriadkom SR. Je jednoznačné, že zmluva musela byť uzatvorená v súlade s Občianskym zákonníkom, Zákonom o ochrane spotrebiteľa a špeciálne so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľskom úvere v platnom znení. Keďže zmluva neobsahovala správne všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, súd prvej inštancie rozhodol správne, že v zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona treba spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Stotožnil sa s rozsudkom súdu prvej inštancie aj vo veci nepriznania zmluvnej pokuty. Záverom konštatoval, že odvolaním napadnutý rozsudok je správny vo všetkých troch výrokoch. Navrhol odvolaciemu súdu, aby ho svojim rozhodnutím potvrdil.
10. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.
11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietanou inou vadou konania, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
14. Žalobca namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tu odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takáto iná vada však v posudzovanom spore odvolacím súdom zistená nebola.
15. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Odvolací súd nezistil, aby došlo k naplneniu tejto odvolacej námietky.
16. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto odvolacia námietka naplnená nebola.
17. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená zmluva je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.
18. Vo vzťahu k dohode o výške úrokov odvolací súd uvádza, že pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí, bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných prostriedkov a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu, sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však úroky neprimerané.
19. Súd prvej inštancie správne v bode 27. odôvodnenia poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, z ktorého vyplýva, že dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Odvolací súd rovnako poukazuje na tento rozsudok, vzhľadom na ktorý možno konštatovať správnosť postupu súdu prvej inštancie.
20. V predmetnom prípade bola medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá úroková sadzba vo výške 18,04%, pričom ako správne poukázal súd prvej inštancie, podľa údajov Národnej banky Slovenska, pri nových obchodoch za mesiac 07/2017 predstavovala pre spotrebiteľské úvery od 1 do 5 rokov úroková sadzba výšku 4,44% ročne, teda v predmetnom prípade dojednaný úrok medzi stranami bol viac ako 4-násobne vyšší ako priemerná výška úrokovej sadzby za ktorú poskytovali banky úvery v rovnakom čase, ako bola uzatvorená zmluva. Dohodnutá úroková miera teda podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto záver o neplatnosti dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi má oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd taktiež považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver s úrokom viac ako 4-násobne prevyšujúcim priemerné úroky porovnateľných úverov poskytovaných bankami. Žalobcom požadovaný úrok z úveru spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tejto úverovej zmluvy, pretože bolo súdom prvej inštancie v rámci skutkového stavu preukázané a zistené, že priemerné úrokové sadzby v tomto období boli vo výške 4,44% ročne.
21. Žalobca v podanom odvolaní v prípade úrokových sadzieb poukazoval na priemernú RPMN pri obdobnom úvere v čase uzatvorenia zmluvy, ktorá bola vo výške 14,55% k čomu odvolací súd uvádza, že ide o údaj vyjadrujúci priemernú hodnotu RPMN v spotrebiteľských úveroch uzatváraných medzi veriteľmi a dlžníkmi v čase uzatvorenia predmetnej spotrebiteľskej zmluvy, pričom údaj o priemernej RPMN predstavuje informatívny údaj, ktorého úlohou je poskytnúť spotrebiteľovi pri uzatváraní zmluvy okamžitú informáciu o tom, či úver ohľadom ktorého sa chystá uzatvoriť zmluvu je s ohľadom na jeho RPMN (ktorá musí byť súčasťou zmluvy) v porovnaní s obdobnými úvermi poskytovanými na trhu s úvermi výhodný alebo nie, čo môže mať rozhodujúcu váhu pri rozhodovaní spotrebiteľa o akceptácií podmienok navrhovaných dodávateľom. Dodávateľ musí v zmluve uvádzať priemernú hodnotu RPMN na príslušný spotrebiteľský úver, ktorá má byť platná ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a teda nejde o údaj vyjadrujúci úrokovú sadzbu, t.j. sadzbu, ktorá určuje výšku úroku splácanú žalovaným ako dlžníkom za odmenu žalobcovi ako veriteľovi za dočasné poskytnutie finančných prostriedkov. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné výšku úrokovej sadzby porovnávať nie s priemernými hodnotami RPMN zverejnenými Ministerstvom financií SR, ale s priemernými úrokovými sadzbami zverejnenými Národnou bankou Slovenska. Z uvedeného dôvodu odvolací súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú.
22. Odvolací súd ešte poukazuje na to, že za neplatnú z dôvodu rozporu dojednaných úrokov s dobrými mravmi nemôže byť považovaná iba časť dojednania podstatne prevyšujúca obvyklú úrokovú mieru, pretože ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Tam, kde sa dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon, je právny úkon neplatný v celom rozsahu. Otázku možnosti a nemožnosti oddelenia právneho úkonu treba posudzovať z hľadiska povahy a obsahu celého právneho úkonu a nielen z hľadiska oddeľovanej časti. Dojednanie o úrokoch treba chápať ako nedeliteľný celok. Pri neprimeranom dojednaní úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru je možné hovoriť o občianskoprávnej úžere, ktorá žiadnu právnu ochranu nepožíva. Neprimeraná odplata za úver ohrozuje najmä sociálne slabšie obyvateľstvo, a preto takéto neprimerané protiplnenie je ťažko možné podrobiť moderácii. Takéto úverové praktiky sú z celospoločenského hľadiska nebezpečné v súvislosti s neprimeraným úverovým zaťažením obyvateľstva. Občianskoprávna úžera spôsobuje neplatnosť dojednania o úrokoch v celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi, pretože sa poskytuje úver pri nadvláde veriteľa za úžernú cenu úveru.
23. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie správne rozhodol, pokiaľ nepriznal žalobcovi uplatnený nárok na úrok vo výške 18,04% ročne, pretože ho považoval za rozporný s dobrými mravmi. Rovnako odvolací súd zdôrazňuje, že v predmetnom prípade bol spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom, ktorý vystupoval na trhu ako nebankový subjekt. Nebankové subjekty síce pri poskytovaní
úverov podstupujú vyššiu mieru rizika, čo sa odráža aj na výške úroku, avšak napriek tomu dohodnutá výška úrokov musí byť stále v súlade s požiadavkou dobrých mravov a nesmie vykazovať znaky nepoctivého úžerného úroku.
24. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k tomu, že postup a záver súdu prvej inštancie boli správne a žalobca má už len nárok na zaplatenie nesplatenej časti istiny.
25. Súd prvej inštancie zamietol žalobu aj v časti žalobcom požadovaného úroku z omeškania a náhrady nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku v celom rozsahu, avšak neuviedol v podanom odvolaní, v čom vidí nesprávnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k týmto dvom ním uplatneným nárokom. Z uvedeného dôvodu odvolací súd na tomto mieste len konštatuje, že sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie aj v tejto časti, osvojil si náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v tomto rozsahu odkazuje.
26. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.
27. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.
28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnil. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp.zn. 6Cdo/544/2015.
29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).