Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/39/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobkyne: Z., nar. XX.XX.XXXX., trvale bytom Z., S., zast. JUDr. Michaelou Lapuníkovou, advokátkou so sídlom Stred 60/55, Považská Bystrica, proti žalovaným: 1/ T., nar. X.X.XXXX., trvale bytom C. XXXX/XXX, C., 2/ T., nar. X.X.XXXX,. trvale bytom Z., a 3/ Z., nar. XX.X.XXXX., trvale bytom Z., všetci žalovaní zast. Advokátska kancelária JUDr. Jaroslav Čibenka, s.r.o., so sídlom F. Urbánka 797/14, Púchov, IČO: 47 254 181, o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 1. júna 2021, č.k. -51, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania m e n í tak, že žalovaným 1/, 2/ a 3/ náhradu trov prvoinštančného konania n e p r i z n á v a .

II. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovaným 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. žalovaným 1/ až 3/ priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú uložil žalobkyni zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaných do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti uznesenia vydá súdny úradník.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti výpovede z nájmu bytu zo dňa 8.6.2020 a 2.7.2020, ktorú jej dali žalovaní.

3. V priebehu konania žalobkyňa zobrala žalobu späť a žiadala konanie zastaviť. Uviedla, že k tomuto kroku pristúpila pre dodatočné odpadnutie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti výpovede z nájmu bytu, lebo sa z tohto bytu odsťahovala.

4. Súd prvej inštancie preto podľa a konanie zastavil.

5. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s . Súd prvej inštancie mal za to, že žalobkyňa zavinila zastavenie konania späťvzatím žaloby. Pritom konštatoval, zo spisu ani z vyjadrenia žalobkyne nevyplývalo, že by sa žalovaní po podaní žaloby zachovali tak, že ich správanie alebo konanie spôsobilo odpadnutie dôvodu na vedenie sporu o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy (napr. že by umožnili, že výpoveď z nájmu je neplatná, resp. by žalobkyni umožnili v byte bývať a pod.). Preto súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania žalovaným 1/ až 3/.

6. V zákonnej lehote sa proti výroku II. tohto uznesenia odvolala žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne.

7. Uviedla, že z bytu sa vo februári 2021 dobrovoľne vysťahovala, a teda odpadol dôvod na zotrvanie v konaní voči žalovaným. Žaloba o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu ju chránila pred tým, aby sa neplatná výpoveď po 3 mesiacoch od jej doručenia bez podania žaloby na súd konvalidovala a žalovaní ju mohli dať z bytu súdnou žalobou vysťahovať. Nakoľko ide o určovaciu žalobu, v ktorej dominuje potreba neustálej existencie „naliehavého právneho záujmu“, po dobrovoľnom odídení z bytu zanikla existencia jej naliehavého právneho záujmu a v súlade so zásadou hospodárnosti a efektívnosti konania zobrala svoju žalobu späť a žiadala súd, aby konanie zastavil.

8. Žalovaní nepredložili žiaden dôkaz k tomu, že ich výpoveď z nájmu bytu bola platná, a teda nemala dôvod podať žalobu o neplatnosť výpovede z nájmu bytu. Bez existencie takéhoto dôkazu v prospech žalovaných treba mať za to, že mala oprávnený dôvod podať žalobu a ochrániť svoje právo užívať byt až do stanoveného ukončenia nájmu do 30.12.2020, a teda ak aj neskôr zobrala svoju žalobu späť z dôvodu, že odpadol dôvod na vedenie konania, prestal existovať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti výpovede z dôvodu jej odsťahovania sa a následnej neefektívnosti a nehospodárnosti vedenia súdneho konania a meritórneho rozhodnutia. Nemožno jej uložiť povinnosť nahradiť žalovaným trovy konania, nakoľko tento stav nezavinila ona, ale práve naopak žalovaní, ktorí aj napriek koncentračnej zásade nepredložili jeden dôkaz svedčiaci o platnosti a oprávnenosti ich výpovede z nájmu bytu.

9. Nájom bol uzatváraný na dobu určitú do 30.12.2020. Byt bol pri uzatváraní nájomného vzťahu v stave nespôsobilom na jeho užívanie. Byt bol užívaniaschopný až 8.2.2020, kedy sa mohla do neho nasťahovať. Byt bol však aj naďalej problémový. Žalovaní neskôr začali na ňu tlačiť, aby sa aj napriek uzatvorenej nájomnej zmluve z bytu odsťahovala pred uplynutím dohodnutej lehoty na jeho užívanie. Žalobkyňa mala za to, že to bolo z toho dôvodu, že žiadala od nich, aby odstránili vady a nedostatky v byte a žalovaní toto odmietali uskutočniť na svoje náklady. Žalobkyňa žalovaných tiež viackrát upozorňovala na absenciu revíznej správy k plynu, problémy s napojením sporáku na plynovú bombu, napojením na elektrickú energiu a pod. Preto sa žalovaní nakoniec rozhodli vykonať nezákonné a protiprávne vysťahovanie z bytu, a to aj prostredníctvom výpovede z nájmu bytu, a zastrašovali ju, že jej vysťahujú veci, keď bude preč a pod.

10. Žalobkyňa podala žalobu o neplatnosť výpovede z nájmu bytu, nakoľko sa obávala, že keď uplynie výpovedná lehota na základe neplatnej a nezákonnej výpovede z nájmu bytu, žalovaní 2/ a 3/ ju z bytu vysťahujú a budú sa opierať práve o túto výpoveď, kedy by určite žalovaní 2/ a 3/ tvrdili, že je platná a jej nájomný vzťah k bytu zanikol. Jedinou možnosťou v tejto situácii preto bola možnosť žalobkyne napadnúť výpoveď z nájmu bytu žalobou o jej neplatnosť a zabrániť tak jej protiprávnemu vysťahovaniu z bytu. Nemala na výber a musela sa práve kvôli takémuto správaniu žalovaných obrátiť na súd, aby chránila svoje práva a oprávnené záujmy.

11. Preto žalobkyňa zdôraznila, že nemožno priznať náhradu trov konania žalovaným.

12. Žalobkyňa žiadala odvolací súd, aby napadnutý výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie zmenil tak, že jej prizná voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, resp. aby žiadna zo strán nemala nárok na náhradu trov konania.

13. K odvolaniu žalobkyne sa žalovaní písomne nevyjadrili.

14. Odvolací súd v priebehu odvolacieho konania vyzval sporové strany k možnému použitiu , a to pre pomery žalobkyne a okolnosti sporu.

15. Žalobkyňa reagovala, že okolnosti prípadu, ako aj jej osobné a majetkové pomery pripúšťajú použitie . Má veľmi nízky príjem. Od roku 2008 je na invalidnom dôchodku, pričom jej mesačný príjem v roku 2020 bol 308,60 eur a v roku 2021 je 316,70 eur. Nemá vôbec žiadne úspory, nevlastní žiaden hodnotný majetok a jej príjem jej veľakrát ani nestačí na uspokojovanie všetkých životných potrieb. Bez pomoci iných ľudí by jej situácia bola neriešiteľná. Žalobkyňa pri podpisovaní nájomnej zmluvy dôverovala žalovanému 1/, že je vlastníkom bytu a že byt bude pokojne užívať do konca roka 2020. Správanie sa žalovaných voči žalobkyni však bolo veľmi hrubé a nebolo možné sa s nimi dohodnúť. Žalobkyňa sa dôvodne obávala toho, že ak by nepodala žalobu na súd, ocitla by sa krátko po výpovedi z

nájmu bytu zo strany žalovaných na ulici a verí tomu, že žalovaný by to mohli urobiť. Majetkové pomery žalovaných podľa žalobkyne umožňujú rozhodnúť v zmysle , nakoľko žalovaný 2/ a 3/ vlastnia byt a tento im neslúži na bývanie, ale ho prenajímajú tretím osobám a majú z neho ďalšie príjmy.

16. Žalovaní 1/ až 3/ reagovali spoločným vyjadrením. S použitím nesúhlasili. Uviedli, že žalobkyni na základe odovzdania bytu k 25.2.2021 vznikol nedoplatok za jeho užívanie. Zvýhodnenie žalobkyne nepriznaním náhrady trov konania by podľa žalovaných bolo v rozpore s dobrými mravmi. Aplikácia nemôže zmierňovať majetkové rozdiely medzi sporovými stranami.

17. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa a (ďalej ako „“) bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o trovách konania je potrebné v zmysle zmeniť.

18. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. odvolaním napadnuté nebolo, preto je v tomto rozsahu právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

19. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

20. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu, teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby, a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom vo veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Ďalej je nutné uviesť, že platí, že ak pre správanie žalovaného žalobca vzal žalobu, ktorá bola podaná dôvodne, späť, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania.

21. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

22. Ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok ( ) a od zásady zodpovednosti za zavinenie ( ). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. V zmysle ustálenej judikatúry (napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ) nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Nakoniec treba zdôrazniť, že moderovať možno aj trovy zastaveného konania (nález Ústavného súdu SR zo dňa 18.7.2018, sp. zn. ).

23. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie. Tento dôvod je teda daný napríklad charakterom konania (konanie o určenie otcovstva, ak maloletý žalobca nemal úspech) alebo charakterom procesnej situácie (napr. zmena zákonnej úpravy, ak žalovaný ako laik, v konaní o určenie právneho vzťahu, nemohol posúdiť zdravotný stav scudziteľa so zreteľom na jeho spôsobilosť na právne úkony). Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní. Z

uvedeného výkladu vyplýva, že pri aplikácii tohto zákonného ustanovenia možno prihliadať i na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde. Nie každú okolnosť, ktorá by aj bola príčinou vzniku sporu, však možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by inak úspešnému účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.2.2009, sp. zn. ).

24. V tomto prípade bolo potrebné podľa odvolacieho súdu pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzať z okolností súdenej veci a prihliadať aj na pomery žalobkyne a uvedené zohľadniť ako dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle .

25. V prvom rade je dôležitý zásadný význam podanej žaloby. Žalobkyňa sa ňou snažila o zachovanie možnosti bývania, ako základnej ľudskej potreby. Ďalej je významné, že žalobkyňa okrem iného v žalobe konštatovala, že nájomná zmluva, ktorú uzatvorila so žalovanými, je absolútne neplatná. Žalovaní v priebehu konania - vo vyjadrení k žalobe - túto argumentáciu žalobkyne uznali. Potom však platí, že neplatne uzavretý nájom nemožno platne skončiť a stanovisko žalovaných o súhlase s neplatnosťou nájomnej zmluvy je preto v konečnom dôsledku akceptovaním opodstatnenosti žaloby o určenie neplatnosti výpovede z nájmu zo strany žalovaných. Okrem tejto okolnosti sporu, je významné aj zjavne nekorektné konanie žalovaných pri uzatváraní nájomnej zmluvy, keď v pozícii prenajímateľa vystupoval žalovaný 1/ bez prezentovania oprávnenia k uzavretiu zmluvy, keďže majiteľmi bytu boli jeho rodičia žalovaní 2/ a 3/. Výpoveď z nájmu však dali žalobkyni už všetci traja. Vznik a priebeh zmluvného vzťahu bol preto konaním žalovaných zaťažený nejednoznačnosťou. Stotožnenie sa s absolútnou neplatnosťou nájomnej zmluvy sa snažia žalovaní vo vyjadrení k žalobe využiť ešte aj na obhajobu toho, že žalovaným 2/ a 3/ nemohla vzniknúť registračná povinnosť prenajímateľov. To navodzuje dojem obchádzania daňových povinností.

26. Pre uvedené okolnosti sporu je namieste aplikovať a náhradu trov konania žalovaným 1/ až 3/ nepriznať. Pri svojom rozhodovaní vzal navyše odvolací súd na zreteľ aj nepriaznivú sociálnu a majetkovú situáciu žalobkyne. Žalobkyňa v konaní preukázala svoj nízky príjem a nepriaznivú sociálnu a majetkovú situáciu. Príjem žalobkyne pozostáva iba z invalidného dôchodku vo výške 316,70 eur, nevlastní žiaden majetok, nemá zabezpečené vlastné bývanie, pričom podľa vlastného tvrdenia je odkázaná na pomoc iných ľudí. O nepriaznivých pomeroch žalobkyne svedčí aj priznanie nároku na bezplatnú právnu pomoc. Popri okolnostiach sporu tak spočívajú dôvody hodné osobitného zreteľa aj v osobných pomeroch žalobkyne Žalovaní pritom neprezentovali, že by na ich strane existovali také majetkové a sociálne pomery, že nepriznanie náhrady trov konania by predstavovalo významný zásah do ich majetkovej sféry. Čo sa týka okolnosti, že žalobkyňa sa z bytu odsťahovala, ako aj žalovanými tvrdený dlh z jej strany, tieto nemajú vplyv na aplikáciu ust. . Pokiaľ majú žalobcovia zato, že žalobkyňa má voči nim dlh vyplývajúci z užívania bytu, sú oprávnení sa ho domáhať.

27. Okolnosti súdenej veci a situácia žalobkyne preto podľa odvolacieho súdu predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle , ktoré spôsobujú nepriznanie náhrady trov konania žalovaným 1/ až 3/. Na tomto základe odvolací súd zmenil napadnutý výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti žalovaným 1/ až 3/, nakoľko bola v odvolacom konaní plne úspešná. O výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie ( ).

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).