Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/33/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobkýň: 1. D. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. XXX/X, XXX XX P., 2. D. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. XXX, XXX XX X., žalobkyne v 1. a 2. rade právne zastúpené JUDr. Dušanom Kmecom, advokátom so sídlom M.R. Štefánika 2465, 093 01 Vranov nad Topľou 3. J. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. XXXX/XXA, XXX XX L. nad B., proti žalovaným: 1. P. T., nar. X.X.XXXX, trvale bytom O. XX, XXX XX O., právne zastúpená ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - JUDr. STANISLAV KAŠČÁK, s.r.o. so sídlom Ulica 1. mája 1246, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 47 245 034, 2. R. L., na neznámom mieste, 3. J. K., na neznámom mieste, pod 4. D. L., na neznámom mieste, pod 5. R. K., na neznámom mieste, pod 6. J. K., na neznámom mieste, pod 7. L. K., na neznámom mieste, pod 8. B. K., na neznámom mieste, žalovaní v 2. až 8. rade zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, Búdková 36, 817 15 Bratislava, 9. E. E., nar. X.X.XXXX, trvale bytom K. XXXX/XXB, XXX XX L. nad B., o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne v 3. rade proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 2. marca 2021 sp. zn. -536, takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalovanou v 1. rade a žalobkyňou v 3. rade.

Stranám sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol takto,

„I. Konanie zastavuje.

II. Žalovaná v 1. rade má proti žalobkyniam v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

III. Žalovaným v 2. až 9. rade proti žalobkyniam v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva.“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pôvodní žalobcovia sa žalobou podanou na tunajšom súde domáhali, aby súd určil, že do dedičstva po nebohom R. E. nar. XX.X.XXXX, zomrelom X.X.XXXX, naposledy bývajúcom v O. č. XX a do vlastníctva žalobkyne D. E., u každého v podiele 1/2 patria nehnuteľnosti parc. č. XX/X orná pôda vo výmere 1756 m2 a parc. č. XX/X orná pôda vo výmere 878 m2, ktoré boli vytvorené geometrickým plánom znalca L. Y. č. X/XXXX zo dňa 25.6.2001 úradne overeného

25.6.2001 pod č. XXX/XX z pôvodnej parcely č. XXX orná pôda o výmere XXXXmX zapísanej na LV č. XXX a pozkn. záp. č. XX k.ú. O., s tým, že žalovaná v 1. rade je povinná nahradiť žalobcom trovy konania.

3. V danej právnej veci žalobkyne v 1. až 3. rade vzali žalobu v celom rozsahu späť po prvom pojednávaní vo veci, pričom žalovaní so späťvzatím súhlasili. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie konanie podľa citovaného ustanovenia zastavil.

4. Vzhľadom k tomu, že žalobkyne v 1. až 3. rade vzali svoju žalobu späť, pričom nebolo preukázané, že by späťvzatie žaloby bolo zavinené neskorším správaním žalovaných, z procesného hľadiska žalobkyne zavinili, že konanie bolo zastavené. Z formálneho hľadiska je totiž procesné zavinenie na zastavení konania pri späťvzatí žaloby vždy na strane žalobcu. Vo vzťahu medzi žalobkyňami v 1. až 3. rade a žalovanými v 1. až 9. rade, tak boli úspešnou stranou v spore žalovaní. Žalovaným tak patrí aj nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania medzi žalobkyňami v 1. až 3. rade a žalovanými v 2. až 9. rade rozhodol tak, že žalovaným v 2. až 9. rade proti žalobkyniam nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalovaní v 2. až 8. rade prostredníctvom svojho zástupcu na pojednávaní dňa 7.12.2020 uviedli, že si trovy konania proti žalobkyniam uplatňovať nebudú. Žalovaná v 9. rade na uvedenom pojednávaní rovnako uviedla, že si nebude vo vzťahu k žalobkyniam uplatňovať žiadnu náhradu trov konania.

5. Pokiaľ ide o rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania medzi žalobkyňami a žalovanou v 1. rade, žalovaná v 1. rade žiadala priznať tento nárok v celom rozsahu, pričom žalobkyne poukazovali na dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle (ďalej len „“) na ich strane.

6. Súd prvej inštancie skúmal, či sú splnené podmienky na aplikáciu ust. a dospel k názoru, že neexistujú, respektíve nie sú dostatočne relevantné, dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobkýň, ktoré by odôvodňovali nepriznanie nároku na náhradu trov procesne úspešne žalovanej v 1. rade a ktoré by predstavovali neprimeranú tvrdosť vo vzťahu k žalobkyniam. Naopak, ako neprimeraná tvrdosť v konaní sa skôr javí nepriznanie náhrady trov procesne úspešnej žalovanej v 1. rade, ktorá by tak sama musela znášať všetky náklady konania za celú dobu trvania konania, pričom v konaní vystupovala ako strana sporu, ktorá na rozdiel od žalobkýň nemohla žalobou disponovať a bola v pozícii brániaceho sa subjektu vo vzťahu k žalobkyniam a ich právnym predchodcom. Podľa názoru súdu prvej inštancie už samotná skutočnosť, že na strane žalobkýň vystupujú tri subjekty, medzi ktoré sa rozdelí povinnosť uhradiť trovy konania procesne úspešnej žalovanej v 1. rade, ako aj skutočnosť, že zo strany žalovaných v 2. až 9. rade nedošlo k uplatneniu nároku na náhradu trov konania proti žalobkyniam, je dostatočným osobitným zvýhodnením procesne neúspešných žalobkýň v 1. až 3. rade, ktoré vzali žalobu späť bez udania dôvodu, každá zo žalobkýň tak bude znášať iba na ňu pripadajúci podiel na hradení trov konania protistrany.

7. Proti výroku II, ktorým súd zaviazal žalobkyne v 1. až 3. rade na náhradu trov konania žalovanej v 1. rade podala odvolanie včas žalobkyňa v 3. rade. Navrhla, aby odvolací súd rozhodol tak, že žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobkyni v 3. rade nepriznal.

8. V podanom odvolaní uviedla, že vznik súdneho sporu nezapríčinila. Do súdneho sporu vstúpila ako právny nástupca po smrti svojej starej matky D. E. rod. I. O predmete sporu nemala žiadnu vedomosť. Súdny spor je vedený od roku 2008 a žalobkyňa v 3. rade vstúpila do konania v roku 2016 ("predvolanie na pojednávanie z 30.6.2016 na čl. 219"). Ako dedička po starom otcovi a starej matke sa vzdala dedičstva v prospech ostatných dedičov, preto predpokladala, že sa jej tento súdny spor už netýka a všetky nároky sa týkajú ostatných dedičov. Po dôkladnom oboznámení sa s predmetom súdneho sporu a s predchádzajúcimi rozhodnutiami súdov v tejto veci dospela k záveru, že pokračovať v súdnom spore nemá zmysel, preto svoju žalobu vzala späť.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ust. ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania (ustanovenie a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

11. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa odseku 2, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

12. „Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Inými slovami, použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať - čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre - v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania (teda aj jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu.“ (Ústavný súd SR, )

13. K odvolacím námietkam žalobkyne v 3. rade odvolací súd uvádza:

14. V priebehu konania od právneho nástupníctva po poručiteľke D. E., žalobkyňa v 3. rade nevzniesla žiadne námietky vo vzťahu k svojmu postaveniu žalobkyne tak na pojednávaní dňa 29.9.2016, kde bola osobne prítomná, a ani z obsahu jej podaní (ospravedlnenie z pojednávania č. l. 318, č.l. 324 spisu) sa nedá vyvodiť, že by v prebiehajúcom konaní o určenie vlastníckeho práva mala záujem v spore nepokračovať.

15. Z uvedených dôvodov sa javí ako správny záver súdu prvej inštancie uvedený v odôvodnení napadnutého uznesenia, že žalobkyňa v 3. rade nepostupovala ako žalobkyňa v 4. rade - neskôr ako žalovaná v 9. rade.

16. V celom rozsahu sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie uvedenom v bode 25 napadnutého uznesenia, že cit.: „Za situácie, keď žalobcovia vzali žalobu späť, a to nie preto, že by dosiahli to, čo v žalobe požadovali, z procesného hľadiska platí, že zavinili, že konanie muselo byť zastavené.“

17. Ak súd prvej inštancie v súvislosti s odvolateľkou dospel k záveru, že u nej nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ust. , s odôvodnením tohto záveru uvedeného v bode 47, 48 sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

18. Odvolateľka v podanom odvolaní vo vzťahu k dôvodom hodným osobitného zreteľa neuviedla žiadne právne relevantné tvrdenia, a jej tvrdenia uvedené v odvolaní, že do konania vstúpila „ako dedička po mojom starom otcovi a mojej starej matke som sa vzdala dedičstva v prospech ostatných dedičov, preto som predpokladala, že mňa sa tento súdny spor už netýka a všetky nároky sa týkajú ostatných dedičov. Môj otec ako priamy dedič po svojich rodičoch R. E. a D. E. zomrel, keď som mala dvanásť rokov. So vstupom do konania som súhlasila iba z úcty k môjmu zosnulému otcovi. Ja osobne som si žiadne nároky na dedičstvo nerobila.“, nemožno na tieto argumenty pre uplatnenie ust. prihliadať.

19. Podľa ustanovenia , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

20. Účelom ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. )

22. S týmto konštatovaním a s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. sa stotožnil aj odvolací súd „...dovolací súd poznamenáva, že v ustanovení je ustanovené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky uplatnenia právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania; dáva súdu možnosť, aby za splnenia predpokladov v tomto ustanovení uvedených nepriznal náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania, u ktorého sú inak splnené predpoklady pre priznanie náhrady celkom alebo sčasti. Predmetné ustanovenie umožňuje tak presadiť aplikáciu ustanovenia (zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchovu na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb) a docieliť tak pokiaľ možno spravodlivú ochranu práv, čo aplikácia zásady zodpovednosti za výsledok vždy neumožňuje. Musí ale ísť o výnimočný prípad (o výnimočnosť v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov, a to obidvoch) jeho aplikácie. Ustanovenie neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a pod.“

„Ustanovenie vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo veci vyjadrenej v . Toto ustanovenie vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon má za následok zastavenie konania. Z previazanosti s vyplýva, že ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku správania odporcu (žalovaného) k požiadavkám navrhovateľa (žalobcu). Ide teda o to, či sa navrhovateľ domohol k uplatnenému nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol navrhovateľ v meritórnom konaní úspešný, alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ).“ (Najvyšší súd SR, sp. zn. )

23. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobkyne v 3. rade za dôvodné, a preto uznesenie v napadnutom rozsahu ako vecne správne potvrdil v súlade s ustanovením a .

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a v spojení s Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách odvolacieho konania bola skutočnosť, že žalovaným v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).