Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

71S/9/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu Mgr. Ivany Datlovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, zast. Advokátskou kanceláriou Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691 proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 5943/1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti: Continental Automotive Systems Slovakia s.r.o., so sídlom Cesta ku Continentalu 8950/1, 960 01 Zvolen o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- BB-OVBP2-2020/017043-002 zo dňa 12. júna 2020 takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Navrhovateľ Continental Automotive Systems Slovakia s.r.o. (ďalší účastník konania) prostredníctvom splnomocneného zástupcu ARDIS, a.s. Žiar nad Hronom dňa 15.04.2019 doručil Mestu Zvolen (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“ alebo „stavebný úrad“) žiadosť o vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavebný objekt: Výrobný areál Continental Zvolen - Rozšírenie priestorov v závode

- Objekt: SO 01 Výrobno - administratívny objekt - rozšírenie haly montáže (ďalej aj „stavba“) na pozemkoch evidencie katastra nehnuteľností register “C“ parc. č. XXXX/X v kat. úz. W.. Uvedeným dňom bolo začaté kolaudačné konanie. Stavebné povolenie na kolaudovanú stavbu bolo vydané 29.10.2018 pod č.j.: SÚ 3060/2018-Šm-A. Pre kolaudovanú stavbu bolo v zisťovacom konaní v zmysle o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vydané Rozhodnutie č. 4292/2018-1.7/mv. z 21.05.2018. Navrhovateľ k návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia priložil Písomné vyhodnotenie spôsobu zapracovania podmienok rozhodnutia č. SÚ 3060/2018-ŠM s dátumom vypracovania 4/2019. Stavebný úrad podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v súlade s oznámil začatie kolaudačného konania dotknutým orgánom a organizáciám a všetkým známym účastníkom konania Oznámením č. SÚ 2257/2019-Če-ozn. zo dňa 06.05.2019 a súčasne nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 30.05.2019. Zároveň poučil účastníkov konania a dotknuté orgány o možnosti uplatniť svoje námietky a pripomienky k návrhu najneskôr pri ústnom pojednávaní s tým, že inak k nim nebude prihliadať. Ďalej v Oznámení uviedol, že účastníci konania môžu nahliadnuť do podkladov rozhodnutia v budove Mestského úradu v označených úradných hodinách a zároveň

účastníkov konania poučil, že sa pred vydaním rozhodnutia môžu vyjadriť k jeho podkladom, prípadne navrhnúť ich doplnenie.

2. Dňa 08.05.2019 doručil žalobca stavebnému úradu Vyjadrenie účastníka kolaudačného konania, v ktorom uplatnil svoje pripomienky. Vo vyjadrení uviedol, že s kolaudáciou predmetnej stavby súhlasí za predpokladu splnenia vo vyjadrení uvedených pripomienok. Zároveň s poukazom na o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) žalobca požiadal o doručenie elektronickej kópie spisu (skenu), resp. jeho časti v rozsahu týkajúcich sa ním uplatnených pripomienok, konkrétne: Koordinačná situácia a Sprievodná správa týkajúca sa dodržania zákonom chránených záujmov v zmysle vyjadrenia žalobcu. Zároveň požiadal v zmysle Správneho poriadku a Zákona o e-governmente doručovať rozhodnutia a ostatné písomnosti výhradne do elektronickej schránky žalobcu, listiny v papierovej forme žiadal poštou nedoručovať.

3. Dňa 24.05.2019 doručilo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky stavebnému úradu Záväzné stanovisko podľa zo dňa 22.05.2019 ku kolaudačnému konaniu predmetnej stavby, v ktorom uviedol, že na základe predložených podkladov zistil, že kolaudovaná stavba je z koncepčného hľadiska v súlade so Zákonom o posudzovaní vplyvov, s rozhodnutiami vydanými MŽP SR podľa tohto zákona a ich relevantnými podmienkami. Podaním zo dňa 21.05.2019 Okresný úrad Zvolen, odbor starostlivosti o životné prostredie doručil stavebnému úradu Vyjadrenie k dokumentácii v kolaudačnom konaní na predmetnú stavbu, v ktorom vyjadril súhlas s vydaním kolaudačného rozhodnutia na predmetnú stavbu. Stavebný úrad následne dňa 30.05.2019 vykonal ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním vo veci návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia dňa 30.05.2019, z ktorého bol vykonaný Záznam. Zo Záznamu vyplýva, že dotknutý orgán Inšpektorát práce Banská Bystrica s vydaním kolaudačného rozhodnutia nesúhlasil z dôvodov následne špecifikovaných v Stanovisku zo dňa 06.06.2019. Stavebný úrad Rozhodnutím č. SÚ 2257/2019-Če- výzva zo dňa 19.06.2019 vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu o súhlasné Stanovisko dotknutého orgánu Inšpektorátu práce Banská Bystrica ku kolaudácii stavby a kolaudačné konanie s poukazom na prerušil. Dňa 10.02.2020 bolo stavebnému úradu predložené Záväzné stanovisko Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 05.02.2020, z ktorého vyplýva, že tento dotknutý orgán súhlasí s vydaním kolaudačného rozhodnutia na predmetnú stavbu s podmienkou odstránenia v záväznom stanovisku uvedených nedostatkov v stanovenej lehote.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

4. Mesto Zvolen ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad podľa v kolaudačnom konaní preskúmal podľa návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia podaný stavebníkom (ďalší účastník konania) a na základe tohto preskúmania podľa a Vyhlášky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len „“) vydal Rozhodnutie č.: SÚ 2257/2019-Če- rozh. zo dňa 16.03.2020 (ďalej len „rozhodnutie stavebného úradu“ alebo „rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy“ alebo „kolaudačné rozhodnutie“), ktorým povolil užívanie stavby povolenej pod názvom: Výrobný areál Continental Zvolen - Rozšírenie priestorov v závode - Objekt: SO 01 - Výrobno - administratívny objekt - rozšírenie haly montáže, ktorá je podľa Geometrického plánu č. 47418397-050/2019 vypracovaného GEOMAD, s.r.o. Vlkanová dňa 03.05.2019, autorizačne overeného Ing. Petrom Koštialom dňa 03.05.2019 a úradne overeného Okresným úradom Zvolen, katastrálnym odborom dňa 10.05.2019 pod č. G1-236/2019, umiestnená na pozemku evidencie katastra nehnuteľností register “C“ parc. č. XXXX/X v kat. úz. W.. Vo výroku uviedol, že stavba obsahuje: Rozšírenie priestorov výrobného areálu Continental Zvolen týkajúce sa rozšírenia existujúceho Objektu SO 01 - Výrobno - administratívny objekt, ku ktorému bola zrealizovaná prístavba s východnej strany podľa projektovej dokumentácie, ktorú vypracovala GFI a.s. Bratislava, autorizačne overenou Ing. Arch. H. M. reg. č. 0531AA, Objekt SO 01 - Výrobno - administratívny objekt - rozšírenie haly montáže - prístavba haly z východnej strany s jedným nadzemným podlažím. Pre užívanie stavby zároveň stavebný úrad určil podmienky špecifikované vo výroku prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy (body 1 až 4 a písm. a), b), c)). Vo výroku rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy zároveň rozhodol o námietkach účastníkov konania tak, že námietky doručené stavebnému úradu od Združenia domových samospráv, Bratislava dňa 13.05.2019 zamietol ako nedôvodné a nesprávne z pohľadu ustanovení , , Vodného zákona a verejných záujmov chránených týmito zákonmi a osobitnými predpismi. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení prvostupňového

rozhodnutia poukázal na priebeh administratívneho konania a konštatoval, že v uskutočnenom kolaudačnom konaní preskúmal predložený návrh na kolaudáciu, prejednal ho s účastníkmi konania a s dotknutými orgánmi a organizáciami a zistil, že stavba je uskutočnená v súlade s , jej užívaním nie sú ohrozené záujmy chránené , predpismi vydanými na jeho realizáciu a osobitnými predpismi. Poukázal na vydané stanoviská dotknutých orgánov a organizácií, konkrétne: Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru vo Zvolene, Inšpektorátu práce Banská Bystrica, Ministerstva životného prostredia SR, sekcia environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie, Okresného úradu Zvolen, odbor starostlivosti o životné prostredie. Stavebný úrad v odôvodnení rozhodnutia s poukazom na konštatoval, že stavebník preukázal splnenie uvedených podmienok predložením geometrického plánu na porealizačné zameranie stavby, projektovej dokumentácie skutočného vyhotovenia, príslušných dokladov o vykonaní predpísaných skúšok a meraní, o overení požadovaných vlastností výrobkov, o naložení s odpadmi. Overenie zabezpečenia verejného záujmu vykonali podľa osobitných predpisov jednotlivé dotknuté orgány vydaním záväzných stanovísk, pričom stavebnému úradu boli predložené súhlasné záväzné stanoviská vydané Krajským riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici pod č. KRHZ-BB-2019/000064-002 z 05.06.2019, Okresným úradom Zvolen, odbor starostlivosti o životné prostredie pod č. OU- ZV-OSZP-2019/006675/LEC-vyj. z 21.05.2019, Ministerstvom životného prostredia SR, sekciou environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva, odborom posudzovania vplyvov na životné prostredie pod č.j.: 1198/2019-1.7./fr26935/2018 z 22.05.2019, Inšpektorátom práce Banská Bystrica pod č.j.: IPBB/IPBB_OBOZP I./KON/2020/2986/14 z 05.02.2020. Stavebný úrad ďalej uviedol, že ako nedôvodné zamietol pripomienky týkajúce sa vodných stavieb z dôvodu, že takéto stavby neboli predmetom kolaudačného konania. Ďalej konštatoval, že zaistil vzájomný súlad predložených stanovísk dotknutých orgánov požadovaných osobitnými predpismi a tieto stanoviská a požiadavky zahrnul do podmienok rozhodnutia. Pri realizácii stavby došlo ku zmenám oproti projektovej dokumentácii overenej v stavebnom konaní. Tieto zmeny boli zakreslené do projektovej dokumentácie predloženej pri kolaudačnom konaní. Zistené drobné nedostatky na stavbe nebránia jej riadnemu a nerušenému užívania, a preto bolo užívanie stavby povolené ešte pred ich odstránením. Stavebný úrad uzavrel, že v priebehu konania nezistil dôvody, ktoré by bránili povoleniu užívania stavby, na základe čoho rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

5. Proti rozhodnutiu stavebného úradu o povolení užívania predmetnej stavby podal odvolanie žalobca podaním zo dňa 04.04.2020 označeným ako: „Odvolanie voči stavebnému povoleniu Mesta Zvolen č. SÚ 2257/2019-Če-rozh.“, v ktorom konštatoval, že „...voči stavebnému povoleniu Mesta Zvolen č. SÚ 2257/2019-Če-rozh. zo dňa 16.03.2020 podáva odvolanie z dôvodov uvedených v bodoch a) až g).“ V odvolaní poukázal na ustanovenia (konkrétne , ), na Vyhlášky č. , na ustanovenia a Vodného zákona a na ust. a Správneho poriadku a žiadal, aby vzhľadom na konštatované pochybenia v „stavebnom konaní“ odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zrušil a „vec vrátil na nové stavebné konanie.“ O podanom odvolaní rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. OU-BB- OVBP2-2020/017043-002 zo dňa 12.06.2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 16.03.2020, ktorým stavebný úrad povolil užívanie predmetnej stavby, potvrdil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na obsah podaného odvolania a uviedol, že ako odvolací orgán preskúmal podané odvolanie, prvostupňové rozhodnutie a administratívny spis, pričom porovnával súlad postupu konania a vydania rozhodnutia s hmotnoprávnymi predpismi a súvisiacimi predpismi a procesnoprávnymi ustanoveniami Zákona o správnom konaní a s poukazom na relevantnú právnu úpravu (, , , ,, , , a Správneho poriadku, na ust. , , ods., , a ) konštatoval, že podkladom pre vydanie rozhodnutia bol Návrh o vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu: Výrobný areál Continental Zvolen

- Rozšírenie priestorov v závode: Objekt SO 01 - Výrobno administratívny objekt - rozšírenie haly montáže, umiestnenej na pozemku parc. č. KN-C XXXX/X v k.ú. W. pre navrhovateľa Continental Automotive Systems Slovakia s.r.o., Zvolen, v zastúpení ARDIS a.s., Žiar nad Hronom. Poukázal na to, že pre uvedenú stavbu bolo v zisťovacom konaní v zmysle vydané Rozhodnutie zo dňa 21.05.2018, pričom stavebník k návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia priložil Písomné vyhotovenie spôsobu zapracovania podmienok rozhodnutia zo zisťovacieho konania

s dátumom vypracovania 4/2019. Žalovaný ďalej poukázal na priebeh prvostupňového konania tak, ako je uvedené v bodoch 1-3 tohto rozsudku a na obsah prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu. Osobitne poukázal na to, že v rámci konania si v konaní uplatnilo námietky Združenie domových samospráv Bratislava (žalobca), ktoré stavebný úrad zamietol ako nedôvodné a nesprávne z pohľadu ustanovení , a Vodného zákona. Žalovaný poukázal na to, že stavebný úrad pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia postupoval v súlade s platnou právnou úpravou, a to s ustanoveniami ako aj Správneho poriadku, viedol konanie v súlade s §-82 , zosúladil stanoviská uplatnené dotknutými orgánmi a vydal rozhodnutie v súlade s Správneho poriadku. Žalovaný ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, ako sa vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu. K námietke tkajúcej sa povinnosti stavebného úradu zaslať podľa projektovú dokumentáciu, ak je súčasťou návrhu na začatie konania spolu s Oznámením o začatí konania orgánu, ktorý vydal Záverečné stanovisko podľa osobitného predpisu na vyjadrenie, žalovaný uviedol, že súčasťou spisového materiálu je Záväzné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR, odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie, vydané podľa zo dňa 22.05.2019, v ktorom sa uvádza, že uvedená stavba je z koncepčného hľadiska v súlade so Zákonom o posudzovaní vplyvov a s rozhodnutiami vydanými MŽP SR podľa tohto zákona a ich relevantnými podmienkami. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že navrhovateľ ešte pred podaním návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia požiadal o stanovisko dotknutý orgán. K námietkam vytýkaným stavebnému úradu, ktorý podľa nepožiadal orgán štátnej vodnej správy o stanovisko k pripomienkam podaným odvolateľom v rámci konania žalovaný uviedol, že v danom prípade ide o rozšírenie priestorov výrobného areálu existujúceho objektu, ku ktorému bola zrealizovaná prístavba haly s jedným nadzemným podlažím. Na základe uvedeného k predmetnej stavbe vyjadrenie orgánu štátnej vodnej správy bolo bezpredmetné, pretože v kolaudačnom konaní nemá postavenie dotknutého orgánu. K námietkam týkajúcim sa žiadosti odvolateľa (žalobcu) o oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia spolu so žiadosťou o zaslanie fotokópie spisu s odvolaním sa na Správneho poriadku žalovaný uviedol, že stavebný úrad nie je povinný účastníkom konania zasielať fotokópie spisu na vyjadrenie. Ustanovenie Správneho poriadku pojednáva o nazeraní do spisov, podľa ktorého medzi základné pravidlá konania patrí povinnosť orgánov postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im vždy príležitosť, aby mohli vždy účinne obhajovať svoje práva, najmä vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie. Nazeranie do spisov a robenie si z nich výpisy možno zásadne iba v prítomnosti zamestnanca správneho orgánu, o čom by mal orgán verejnej správy urobiť záznam obsahujúci údaj o tom, kto do spisu nazrel, ktorý zamestnanec bol prítomný a čas, kedy došlo k nazeraniu do spisu. Žalovaný poukázal na to, že stavebný podľa listom zo 06.05.2019 oznámil začatie kolaudačného konania dotknutým orgánom a účastníkom konania a súčasne nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 30.05.2019, v ktorom zároveň upozornil účastníkov konania a dotknuté orgány, že si svoje námietky a pripomienky k predmetnému návrhu môžu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne. Odvolateľ (žalobca) mal plné právo sa takéhoto konania zúčastniť a nahliadnuť do spisového materiálu, avšak tak neurobil, a to ani počas konania, ani na ústnom pojednávaní, ktorého sa nezúčastnil. K požiadavkám zabezpečiť zjednocujúce stanoviská k odvolaniu podľa od orgánu štátnej vodnej správy, ochrany prírody a krajiny, od cestného správneho orgánu k dopravnému napojeniu a dopravno- kapacitnému posúdeniu na cestnú infraštruktúru žalovaný uviedol, že v rámci konania o povolení užívania predmetnej stavby sa vyjadrili dotknuté orgány, ktoré spolupôsobili v kolaudačnom konaní a ktorých pripomienky stavebný úrad zahrnul do podmienok rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že predmetom konania je rozhodnutie o povolení užívania stavby. Konštatoval, že odvolateľ zväčša svoje námietky v konaní, ako aj v odvolaní, smeroval k stavebnému konaniu a vydaniu stavebného povolenia a nie k povoleniu užívania predmetnej stavby, ktorá je zrealizovaná na základe stavebného povolenia č. SÚ 3060/2018/Šm-A zo dňa 29.10.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.11.2018, pričom sa jednalo o námietky odvolávajúce sa na ust. Vyhlášky č. týkajúce sa pripojenia overenej projektovej dokumentácie alebo jej zmeny k stavebnému povoleniu, o námietku týkajúcu sa ust. Vodného zákona, ktorý predstavuje zákonný zákaz vydať stavebné povolenie bez zabezpečenia rozhodnutia o primárnom posúdení vplyvov na vody, sadových úprav, efektívneho využívania slnečného žiarenia a klimatických pomerov. Žalovaný uviedol, že uvedené námietky nie sú predmetom kolaudačného konania, ale smerujú k vydaniu stavebného povolenia. Žalovaný konštatoval, že v odvolacom konaní podľa Správneho poriadku hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom bol povinný v súlade s Správneho poriadku dospieť k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu a za tým

účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Uviedol, že preskúmal podané odvolanie, ním napadnuté rozhodnutie a celý spisový materiál predložený v predmetnej veci, ako aj to, či bolo napadnuté rozhodnutie vydané v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami a či pri jeho vydaní bolo dodržané ust. Správneho poriadku. Žalovaný uzavrel, že stavebný úrad postupoval v súlade so zákonmi tak v konaní, ako aj pri vydávaní rozhodnutia a žalovaný nezistil také porušenie zákona, pre ktoré by musel vydané rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. Vzhľadom na uvedené rozhodol žalovaný tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

Žaloba

6. Žalobca sa v zákonom stanovenej lehote podanou správnou žalobou domáhal zrušenia Rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2020/017043-002 zo dňa 12.06.2020 a Rozhodnutia Mesta Zvolen č. SÚ 2257/2019-Če-rozh. zo dňa 16.03.2020 a vrátenia veci Mestu Zvolen ako orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe tvrdil, že napadnutým rozhodnutím bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť, pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, ďalej z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a aj z dôvodu, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalobca v žalobe odcitoval čl. 44 ods. 1, 2, čl. 45, čl. 51 ods. 1, čl. 48 ods. 2, čl. 7 od. 2, SR, čl. 37, 41 ods. 1 a 2 Charty základných práv EÚ. Tvrdil, že sa v administratívnom konaní domáhal práv priznaných vyššie uvedenými ustanoveniami s cieľom ovplyvnenia výsledku povoľovania, najmä určením zásad, ktoré by bol stavebník povinný dodržať, ako aj určením konkrétnych opatrení. Ďalej uviedol, že očakával a aj navrhol procesné vybavenie zodpovedajúce vyššie uvedenému aplikačnému postupu, ale orgány verejnej správy jeho návrhy neakceptovali, nerealizovali ani iný procesný postup, ktorý by viedol k porovnateľným výsledkom vo vzťahu k efektivite konania a naplneniu hmotných práv žalobcu. Naopak, podľa žalobcu bol použitý procesný postup, ktorý neviedol k naplneniu vyššie uvedených práv verejnosti, čím mali orgány verejnej správy konať v rozpore s a Správneho poriadku, s následkom porušenia hmotných práv žalobcu.

7. Žalobca v časti žaloby označenej ako „Argumentácia z hľadiska porušenia procesného práva“ odcitoval ust. , , a zák. č. 71/167 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a mal za to, že dôvody prvostupňového rozhodnutia sú všeobecné a nespĺňajúce podmienky vyjadrené o.i. v Rozsudku NS SR sp. zn. . Ďalej v žalobe tvrdil, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zadefinoval svoje environmentálne záujmy a naznačil, akým spôsobom ich navrhuje riešiť. Zadefinoval jednotlivé zložky životného prostredia, ako aj zákonné normy, ktoré sa na ich ochranu využívajú a rozsah ním požadovanej aplikácie v zisťovacom konaní, aj v nadväzujúcich povoľovacích konaniach. Zároveň naznačil konkrétne opatrenia, ktoré podľa neho mali prispieť k naplneniu týchto environmentálnych záujmov. S poukazom na a Vodného zákona uviedol, že územné rozhodnutie je rozhodnutím, na ktoré sa cit. ust. Vodného zákona vzťahuje a toto ustanovenie predstavuje zákonný zákaz vydať územné rozhodnutie bez zabezpečenia rozhodnutia o primárnom posúdení vplyvov na vody, ktorým sa do slovenského právneho poriadku transponovala Rámcová smernica o vode č. 2000/60/ES (ďalej len „Rámcová smernica o vode“). Žalobca s poukazom na Zákona o životnom prostredí tvrdil, že ako environmentálny spolok má kompetenciu kontroly naplnenia verejných záujmov ochranu životného prostredia a dospel k záveru, že postup stavebného úradu v časti overujúcej splnenie verejných záujmov ochrany vôd je nedostatočné a zrejme aj v rozpore so zákonom. Pripustil, že znenie Vodného zákona je komplikované, nejasné, terminologicky nezhodné napr. so 6 Z. z. a , čo spôsobuje aplikačné problémy. Mal za to, že situáciu spôsobila len legislatívna nejasnosť a do omylu uviedol stavebný úrad aj orgán štátnej vodnej správy svojím vyjadrením. Ďalej uviedol, že pre správnu aplikáciu je potrebné vychádzať z účelu a cieľa Rámcovej smernice o vode. Poukázal aj na právne záväzný výklad procesného postupu orgánov členských štátov uvedený v Rozhodnutí Súdneho dvora EÚ č. C-461/13, ktorý podľa žalobcu stanovuje povinnosť členských štátov nepovoliť projekt, ktorý môže spôsobiť zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody; t.j. kým sa nepreukáže opak v súlade s Rámcovou smernicou o vode. Z uvedeného rozsudku Súdneho dvora EÚ vyplýva, že povoliť možno len ten projekt, ktorý preukáže nezhoršovanie ochrany vôd, pričom Vodného zákona požaduje formu rozhodnutia okresného úradu v sídle kraja so splnením všetkých procesných i formálnych náležitostí rozhodnutia podľa cit. ustanovenia Vodného

zákona. Žalobca ďalej poukázal na , z ktorého podľa žalobcu v kombinácii s Vodného zákona vyplýva, že stavebný úrad si mal zabezpečiť toto rozhodnutie a od tejto zákonnej povinnosti ho v dôsledku SR nemohol oslobodiť ani názor dotknutého orgánu. Mal za to, že pre účely splnenia Vodného zákona je dotknutým orgánom okresný úrad v sídle kraja, avšak pre účely ostatných záujmov štátnej vodnej správy je to „obyčajný“ okresný úrad. Stavebný úrad tak podľa žalobcu potrebuje od štátnej vodnej správy dve záverečné stanoviská podľa . Žalobca ďalej tvrdil, že vzhľadom na fakt, že stavebné povolenie je posledným rozhodnutím v rámci povoľovacieho konania, bolo nevyhnutné, aby žalobca ako zainteresovaná verejnosť v tejto fáze konania definoval svoj záujem na ochrane životného prostredia a navrhol konkrétne opatrenia na ochranu týchto záujmov. Je povinnosťou štátneho orgánu identifikovať a vyhodnotiť environmentálnu kvalitu stavby a zadefinovať prípadné nedostatky za účelom ich nápravy, pričom je nevyhnutné individuálne zohľadniť návrhy a pripomienky účastníkov konania.

8. Žalobca s poukazom na § 47 ods. 3 Správneho poriadku uviedol, že podľa jeho názoru je riadne a kvalifikované odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu podmienkou sine qua non pre jeho zákonnosť. Následne odcitoval z Rozsudku NS SR sp. zn. časť týkajúcu sa náležitostí odôvodnenia administratívneho rozhodnutia. Tvrdil, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia. Poukázal na odôvodnenie Rozsudku NS SR sp. zn. , podľa ktorého odvolací orgán musí odôvodniť svoj názor. Žalobca ďalej uviedol, že povinnosťou prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného je v každom konaní riadne a spoľahlivo posúdiť stav veci a všetky skutočnosti relevantné pre zákonné rozhodnutie. Uviedol, že napadnuté rozhodnutia považuje za nesprávne. Tvrdil, že v napadnutých rozhodnutiach absentuje akákoľvek vlastná úvaha správneho orgánu a ide iba o sumarizáciu zákonných ustanovení. Nestotožnil sa s tým, že žalovaný prihliadol a vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania, nakoľko sa v odôvodnení s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti náležitým spôsobom nevysporiadal. Podľa žalobcu v odôvodnení oboch rozhodnutí chýbajú úvahy, ktorými bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. , , , a . Podľa žalobcu postup prvostupňového správneho orgánu je v priamom rozpore s Aarhuského dohovoru, podľa ktorého majú úradníci a správne orgány podporovať a usmerňovať verejnosť pri požadovaní prístupu k informáciám a uľahčovať jej účasť na rozhodovacom procese. Správny orgán si nemôže diktovať, akým spôsobom umožní účastníkom konania realizovať ich procesné práva, obzvlášť ak tým obmedzí, sťaží alebo zmarí vecné naplnenie práv účastníkov konania. Žalobcovi bolo podľa jeho tvrdenia na základe vyššie uvedeného upreté právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia a na navrhnutie ďalších dôkazov podľa Správneho poriadku a tiež mu bolo odopreté procesné právo ako účastníkovi konania a s ním úzko súvisiace právo na priaznivé životné prostredie. Žalobca následne odcitoval z rozhodnutí NS SR, ktoré sa zaoberajú nedostatočne odôvodnenými rozhodnutiami správnych orgánov a uzavrel, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, nakoľko neobsahujú žiadnu relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi. Žalobca najmä odcitoval časť odôvodnenia Rozsudku NS SR sp. zn. a tvrdil, že toto rozhodnutie hovorí o tom, že povinnosť podľa Správneho poriadku nemožno nahradiť odkazom na , Správneho poriadku a z tejto formulácie je podľa neho zrejmé, že ide o dve rôzne ustanovenia, z ktorých vyplývajú dve obsahovo rôzne práva účastníkov konania. Preto nie je možné ani povinnosť/právo podľa Správneho poriadku nahradiť odkazom na Správneho poriadku tak, ako to urobil správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Tvrdil, že žalovaný ani prvostupňový orgán sa s argumentami žalobcu nijakým spôsobom nevysporiadali a ani s vadami prvostupňového rozhodnutia, najmä s jeho nedostatočným odôvodnením.

9. Žalobca v žalobe navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa (ďalej len „“). Správny súd o tomto návrhu žalobcu rozhodol Uznesením sp. zn. -60 zo dňa 28.04.2021 tak, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.05.2021.

Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že v preskúmavanej veci bol postup, ako aj rozhodnutie stavebného úradu i žalovaného v súlade so zákonom, žalobu považoval za nedôvodnú a navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť. K námietke nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že pri vydávaní rozhodnutia postupoval v súlade so Správnym poriadkom, a to ako aj vo výroku rozhodnutia, tak aj v jeho odôvodnení. Z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, o čom bolo konané, ako bolo vo veci rozhodnuté a na relevantné odvolacie dôvody žalovaný adekvátne reagoval. V rozhodnutí je podrobne uvedený celý priebeh konania stavebného úradu, ako aj citované námietky účastníkov, vymenované dôkazy, ktoré stavebný úrad i žalovaný vyhodnotili a podklady, z ktorých pri vydávaní rozhodnutia vychádzali. Žalovaný sa vyjadril ku každému bodu odvolania, t.j. aj k námietke týkajúcej sa skutočného účelu umiestňovanej stavby, ako aj k vyhodnoteniu dôkazného bremena a uviedol, prečo rozhodol tak, ako rozhodol. K námietkam, v ktorých žalobca poukázal na ustanovenie Vodného , ktoré predstavuje zákonný zákaz vydať územné rozhodnutie bez zabezpečenia rozhodnutia o primárnom posúdení vplyvov na vody uviedol, že s námietkou nesúhlasí, pretože predmetom konania bolo rozhodnutie o povolení užívania stavby a nie jej umiestnenie a následne stavebné povolenie. K poukazu žalobcu na žalovaný uviedol, že pre užívanie stavby sa aplikujú ustanovenia §-85 . Žaloba v časti odvolávajúcej sa na územné rozhodnutie a stavebné povolenie je zmätočná, žalobca svoje žalobné dôvody zväčša smeroval k územnému konaniu a vydaniu stavebného povolenia a nie k predmetnému konaniu, ktorým je povolenie užívania stavby, ktorá je už zrealizovaná na základe právoplatného stavebného povolenia. K námietkam týkajúcim sa nedostatočného odôvodnenia, ako aj k námietkam, že v rozhodnutiach správnych orgánov absentuje uvedenie úvahy správnych orgánov, žalovaný s poukazom na Správneho poriadku uviedol, že tak stavebný úrad, ako aj žalovaný vydali rozhodnutia, ktoré sú súladné s , Správneho poriadku. Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že mu bolo postupom stavebného úradu upreté právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a na navrhnutie ďalších dôkazov podľa Správneho poriadku, argumentujúc, že povinnosť/právo podľa cit. zákona nemožno nahradiť odkazom na , cit. zákona a ani nie je možné povinnosť/právo podľa cit. zákona nahradiť odkazom na cit. zákona, žalovaný uviedol, že s týmto tvrdením žalobcu nesúhlasí, pretože cit. zákona je konštruovaný v súvislosti s nahliadaním do spisov a ods. 1 tohto ustanovenia jednoznačne predpokladá, aby účastník konania využil aktívne svoje právo nahliadať do spisu. Pri využití tohto svojho práva nahliadať do spisu má účastník právo robiť si zo spisu výpisy, odpisy a dostať kópie spisu s výnimkou zápisníc o hlasovaní. Žalovaný poukázal na ustálenú judikatúru najvyšších súdnych autorít, ako aj na zaužívanú prax správnych orgánov, z ktorej vyplýva, že správny orgán nie je povinný zaslať účastníkovi konania podklady pre rozhodnutie na základe jeho žiadosti, ktorou si uplatňuje svoje procesné právo na oboznámenie sa s podkladmi, ktoré tvoria podklad pre rozhodnutie podľa a Správneho poriadku. O možnosti uplatniť svoje právo nahliadnuť do spisu a vyjadriť sa tak k všetkým skutočnostiam, ktoré súvisia so získavaním podkladov pre rozhodnutie, musí byť účastník správneho konania v zmysle cit. zákona riadne a včas upovedomený. V preskúmavanom prípade stavebný úrad listom zo dňa 06.05. 2019 podľa oznámil začatie územného konania dotknutým orgánom a účastníkom konania a súčasne nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 30.05.2019. Zároveň upozornil účastníkov konania a dotknuté orgány, že si svoje námietky a pripomienky k predmetnému návrhu môžu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne. Žalobca mal právo takéhoto konania sa zúčastniť a nahliadnuť do spisového materiálu. Keďže tak neurobil, nie je možné tvrdiť, že mu bolo odopreté právo na vyjadrenie. Stavebný úrad postupoval v súlade s Správneho poriadku, v zmysle ktorého je správny orgán povinný dať účastníkom konania možnosť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladom, k ich zisteniu a navrhnúť ich doplnenie. Rovnako stavebný úrad postupoval v súlade s Správneho poriadku, v zmysle ktorého je právo nazerania do spisov procesným prejavom práva dotknutej osoby na prístup k informáciám v správnom konaní. Žalovaný pritom poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. . Žalovaný uviedol, že z ustálenej súdnej praxe možno vyvodiť záver, že postupom správneho orgánu, ktorý nezaslal na základe žiadosti účastníkovi konania ním požadované podklady pre rozhodnutie, nedošlo k popretiu základných zásad správneho konania. Správny orgán nie je povinný zasielať podľa Správneho poriadku spolu s výzvou na vyjadrenie sa k podkladom aj samotné podklady. Je na účastníkoch konania, aby využili svoje právo nahliadnuť do spisu a oboznámiť sa s podkladmi, príp. požiadali pri nahliadnutí do spisu o kópiu spisu. O možnosti nahliadnutia do podkladov rozhodnutia bol žalobca poučený a toto svoje právo v konaní nevyužil. Žiadne ustanovenie Správneho poriadku neobsahuje podľa žalovaného povinnosť správneho orgánu zaslať fotokópie celého spisového materiálu účastníkovi konania, a to ani na jeho žiadosť. Právo nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy, odpisy a kópie spisov, je možné iba za

prítomnosti zamestnanca správneho orgánu, ako to vyplýva aj z Rozsudku NS SR sp. zn. . Žalovaný uzavrel, že postupoval v súlade s § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku, v zmysle ktorého je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a vydal rozhodnutie v súlade s ust. § 47 Správneho poriadku, dostatočne, v plnom rozsahu a s náležitým odôvodnením sa vysporiadal s podanými námietkami účastníkov konania. Žalovaný poukázal na to, že zo žaloby nie je možné identifikovať konkrétne porušenie zákona v konkrétnom posudzovanom administratívnom konaní, ku ktorým by sa mohol žalovaný konkrétne vyjadriť.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka

11. Ďalší účastník konania vo vyjadrení k žalobe uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe. Rozhodnutia stavebného úradu i žalovaného obsahujú všetky náležitosti a v odôvodneniach sa vysporiadávajú s námietkami žalobcu. Námietky žalobcu sa opakujú v každom stupni konania a nereflektujú na tento stupeň a ani na skutkový stav. Ďalší účastník nesúhlasil ani s priznaním odkladného účinku správnej žalobe. Navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.

Replika

12. Žalobca vo vyjadrení doručenom správnemu súdu dňa 07.09.2021 uviedol, že sa pridržiava všetkých skutočností uvedených v správnej žalobe i vo všetkých písomných podaniach, ako aj všetkých prednesov vykonaných na pojednávaniach dňa 16.06.2021 a 17.06.2021 označených v bode 2/ vyjadrenia vo veciach , , a , ktoré prebehli na správnom súde v mesiaci jún 2021. Zároveň správnemu súdu oznámil, že sa na pojednávanie nedostaví, nakoľko z vyššie uvedených pojednávaní vyplynulo, že tieto nemajú žiadny vplyv na výsledok konaní a správny súd neposkytol právam žalobcu náležitú ochranu.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po prejednaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

14. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

16. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

17. Podľa v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len "žalobné body").

18. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

19. Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

20. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

21. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

22. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

23. Podľa , , (1) Navrhovateľ je povinný zabezpečiť súlad ním predkladaného návrhu na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene s týmto zákonom, s rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona a ich podmienkami. (3) Povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez vydaného záverečného stanoviska alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu podľa tohto zákona. (4) Príslušný orgán má v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene postavenie dotknutého orgánu, ak k nej vydal záverečné stanovisko alebo rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní. V záväznom stanovisku príslušný orgán uvedie, či návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti je v súlade s týmto zákonom, s rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona a ich podmienkami. Ak ide o povoľovacie konanie podľa osobitného predpisu,27) vydá príslušný orgán záväzné stanovisko osobitne vo vzťahu a) k územnému konaniu o umiestnenie stavby, b) k územnému konaniu o využití územia, c) k stavebnému konaniu, d) ku kolaudačnému konaniu. .

24. Podľa dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.

25. Podľa kolaudačné konanie vykonáva stavebný úrad, ktorý vydal stavebné povolenie alebo povolil terénne úpravy, ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce.

26. Podľa , (1) Účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. (2) Ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať.

27. Podľa , (1) Kolaudačné konanie sa začína na návrh stavebníka. (2) Návrh na kolaudáciu stavby sa podáva písomne. V návrhu sa uvedie označenie a miesto stavby, terénnych úprav alebo miesto ťažobných prác, predpokladaný termín dokončenia stavby alebo terénnych úprav, alebo ťažobných prác vrátane vypratania staveniska a dokončenia úprav okolia stavby a údaj o tom, či sa bude vykonávať skúšobná prevádzka a čas jej trvania.

28. Podľa ,, (1) Stavebný úrad oznámi účastníkom konania podľa , obci, ak nie je stavebným úradom príslušným na kolaudačné konanie a dotknutým orgánom začatie kolaudačného konania najmenej 10 dní pred ústnym pojednávaním spojeným s miestnym

zisťovaním. Pri líniových stavbách alebo v odôvodnených prípadoch pri zvlášť rozsiahlych stavbách, stavbách s veľkým počtom účastníkov konania, stavebný úrad oznámi účastníkom konania začatie kolaudačného konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred ústnym pojednávaním spojeným s miestnym zisťovaním. (2) V oznámení o začatí kolaudačného konania upozorní stavebný úrad účastníkov a dotknuté orgány, že námietky a stanoviská môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. (3) Stavebný úrad prizve na kolaudačné konanie projektanta a ak ide o stavbu uskutočnenú svojpomocou aj osobu, ktorá vykonáva stavebný dozor. Ak je to účelné, prizve aj zhotoviteľa stavby alebo inú osobu.

29. Podľa ,,, (1) V kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. (2) Ak v priebehu uskutočňovania stavby dôjde k zmene technických predpisov, podľa ktorých bola spracovaná projektová dokumentácia, prihliada na ne stavebný úrad len vtedy, pokiaľ sa ich ustanovenia vzťahujú aj na stavby projektované a uskutočňované pred ich účinnosťou. (3) Ak stavebný úrad pri kolaudačnom konaní zistí na stavbe závady brániace jej užívaniu, určí lehotu na ich odstránenie a preruší konanie. (4) S kolaudačným konaním sa môže spojiť konanie o zmene stavby ( ), pokiaľ sa skutočné realizovanie podstatne neodchyľuje od dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní.

30. Podľa , (1) Stavebný úrad spíše o ústnom pojednávaní protokol, ktorý obsahuje a) označenie stavby, b) zistenie, či sa dodržali podmienky územného rozhodnutia a stavebného povolenia a či sa vyhovelo všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu, c) porovnávanie skutočného realizovania dokončenej stavby s projektovou dokumentáciou overenou stavebným úradom, d) súpis zistených odchýlok od skutočného realizovania stavby, prípadne odkaz na podklady kolaudačného rozhodnutia, e) námietky účastníkov konania, f) stanoviská dotknutých orgánov. (2) Protokol podľa odseku 1 môže stavebný úrad nahradiť jednoduchým záznamom, najmä ak sa stavba dokončila v súlade s overenou dokumentáciou, ak nie sú zistené odchýlky od skutočného realizovania stavby a neboli podané námietky účastníkov konania.

31. Podľa ,,,, (1) Kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby. (2) V kolaudačnom rozhodnutí môže stavebný úrad určiť podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, odstránenie drobných nedostatkov skutočného realizovania stavby zistených pri kolaudačnom konaní a určiť primeranú lehotu na ich odstránenie. Môže tak urobiť iba v prípade, že ide o nedostatky, ktoré neohrozujú zdravie a bezpečnosť osôb a nebránia vo svojom súhrne riadnemu a nerušenému užívaniu stavby na určený účel; inak kolaudačné rozhodnutie nevydá. (3) Ak ide o nebytovú budovu, stavebný úrad v podmienkach podľa odseku 2 určí lehotu, do ktorej je stavebník povinný predložiť energetický certifikát kolaudovanej budovy; táto lehota nesmie byť dlhšia ako šesť mesiacov. (4) V podmienkach užívania stavby stavebný úrad podľa druhu a účelu stavby uloží najmä vyznačenie drobných odchýlok do overenej dokumentácie stavby, ktoré stavebný úrad vzal na vedomie, a ďalšie povinnosti na zabezpečenie verejných záujmov, na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov, na zabezpečenie záujmov starostlivosti o životné prostredie, bezpečnosť a ochranu zdravia ľudí, požiarnu bezpečnosť a zabezpečenie prístupu osobám s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. (5) Ak sa má stavba užívať ako prevádzkáreň, je kolaudačné rozhodnutie zároveň osvedčením, že prevádzkáreň je spôsobilá na prevádzku.

32. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom osôb v oblasti verejnej správy ( ). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto

tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených . v ustanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné („žalobné body“). Je teda na každom žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu alebo rozhodnutia orgánov verejnej správy využije. Správny súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, t.j. konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je v zmysle ustanovení viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby ( ), pričom na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy ( ). Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať z obsahu administratívneho spisu a nemá ani oprávnenie v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje ust. , avšak v preskúmavanej veci sa o takýto prípad nejedná.

33. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že ďalší účastník doručil stavebnému úradu žiadosť - návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu: Výrobný areál Continental Zvolen - Rozšírenie priestorov v závode - Objekt SO 01 Výrobno-administratívny objekt - rozšírenie haly montáže. V návrhu uviedol, že predmetnú stavbu realizoval v zmysle stavebného povolenia stavebného úradu č. 3060/2018-Šm, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13.11.2013, pričom stavebný objekt bol realizovaný v súlade s realizačnou dokumentáciou overenou v stavebnom konaní. V prílohe k návrhu pripojil Stavebné povolenie vydané stavebným úradom ( Mesto Zvolen ) č. k. SÚ 3060/2018-Šm-A zo dňa 29.10.2018, ktoré bolo opatrené pečiatkou právoplatnosti dňom 13.11.2013, súčasťou ktorého bola overená projektová dokumentácia a predložil aj porealizačné geozameranie. Ďalej žalobca predložil „Písomné vyhodnotenie spôsobu zapracovania podmienok rozhodnutia č. SÚ 3060/2018-Šm“ z apríla 2019, z ktorého vyplýva, ako boli pri príprave dokumentácie k povoľovaciemu konaniu podľa osobitných predpisov zohľadnené konkrétne požiadavky vo vzťahu k navrhovanej činnosti, ktoré vyplynuli z požiadaviek žalobcu. Stavebný úrad v súlade s listom č. j. SÚ 2257/2019-Če - ozn. zo dňa 06. mája 2019 oznámil začatie kolaudačného konania dotknutým orgánom a organizáciám a všetkým známym účastníkom konania a súčasne nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 30. mája 2019 o 8:30 hod. Stavebný úrad v Oznámení o začatí kolaudačného konania špecifikoval, o akú stavbu a konkrétne stavebné objekty sa jedná. Ďalej tiež v Oznámení poučil účastníkov konania a dotknuté orgány a organizácie, že môžu svoje námietky uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak na ne úrad nebude prihliadať a účastníkov konania poučil aj o možnosti nahliadnuť do podkladov rozhodnutia v budove Mestského úradu v úradných hodinách ( pondelok 8:00 - 11:00, 12:00 až 15:30, streda 8:00 až 11:00, 12:00 až 16:30, a piatok 7:30 až 11:00, 12:00 až 14:30 ). Prílohu pre Ministerstvo životného prostredia SR tvorilo „Písomné vyhodnotenie spôsobu zapracovania podmienok rozhodnutia č. 4293/2018-1.7/mv.“ zo dňa 21. mája 2018 a kópia Návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že predmetné Oznámenie bolo žalobcovi doručené 07. mája 2019. Žalobca doručil stavebnému úradu Vyjadrenie účastníka kolaudačného konania, ktorým uplatnil konkrétne pripomienky tak, ako je uvedené v bode 2 tohto rozsudku. Ministerstvo životného prostredia SR dňa 24. mája 2019 doručilo stavebnému úradu Záväzné stanovisko podľa ku kolaudačnému konaniu predmetnej stavby, z ktorého vyplýva, že predmetná stavba na základe predložených podkladov (Oznámenie o začatí kolaudačného konania, Žiadosť o vydanie kolaudačného povolenia a Vyhodnotenie spôsobu zapracovania podmienok z rozhodnutia vypracované v apríli 2019) je z koncepčného hľadiska v súlade so Zákonom o posudzovaní vplyvov, s rozhodnutiami vydanými Ministerstva životného prostredia SR podľa tohto zákona a ich relevantnými podmienkami. V Záväznom stanovisku Ministerstvo životného prostredia SR poukázalo na to, že v roku 2018 bolo pre predmetnú stavbu vykonané zisťovacie konanie podľa , výsledkom ktorého bolo Rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní č. 4293/2018-1.7/mv. zo dňa 21. mája 2018 a konštatovalo, že v predmetných stavebných objektoch nenastali také zmeny, ktoré by boli v rozpore so , posúdenou činnosťou alebo boli dôvodom na posúdenie podľa citovaného zákona. Okresný úrad Zvolen, odbor starostlivosti o životné prostredie vo Vyjadrení z 21. mája 2019 súhlasil s vydaním kolaudačného rozhodnutia na predmetnú stavbu. Následne stavebný úrad 30. mája 2019 vykonal ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním, z ktorého vyhotovil Záznam. Zo Záznamu vyplýva, že boli posúdené všetky

podklady predložené stavebníkom (ďalším účastníkom konania), ako aj stanoviská dotknutých orgánov a organizácií a obhliadkou stavby bolo zistené, že zhotovenie stavby je s nepodstatnými zmenami v súlade s projektovou dokumentáciou overenou stavebným úradom v stavebnom konaní. Keďže KR HaZZ Banská Bystrica nedoručilo vyjadrenie a IP Banská Bystrica nesúhlasil s vydaním kolaudačného rozhodnutia, stavebný úrad v Zázname uviedol, že kolaudačné rozhodnutie bude vydané až po doručení súhlasných záväzných stanovísk dotknutých orgánov. Z administratívneho spisu následne vyplýva, že KR HaZZ Banská Bystrica listom z 05.06.2019 súhlasilo bez pripomienok s vydaním kolaudačného rozhodnutia. Inšpektorát práce Banská Bystrica Záväzným stanoviskom zo 06.06.2019 vyjadril nesúhlas s vydaním kolaudačného rozhodnutia pre predmetnú stavbu, v dôsledku čoho stavebný úrad s poukazom na vydal Rozhodnutie o prerušení konania č. SÚ 2257/2019-Če-výzva z 19.06.2019 a ďalšieho účastníka vyzval na odstránenie závad v stanovenej lehote (predloženie súhlasného stanoviska dotknutého orgánu- Inšpektorátu práce Banská Bystrica ku kolaudácii stavby ). Dňa 10.02.2020 bolo stavebnému úradu doručené Súhlasné záväzné stanovisko Inšpektorátu práce Banská Bystrica s vydaním kolaudačného rozhodnutia na predmetnú stavbu.

34. Stavebný úrad v kolaudačnom konaní preskúmal podľa Návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia a na základe tohto preskúmania podľa dňa 16.03.2020 vydal kolaudačné rozhodnutie, ktorým povolil užívanie stavby povolenej pod názvom: Výrobný areál Continental Zvolen - Rozšírenie priestorov v závode, Objekt: SO 01 - Výrobno- administratívny objekt - rozšírenie haly montáže. Vo výroku špecifikoval jednotlivé stavebné objekty tejto stavby a stanovil podmienky pre užívanie stavby ( body 1 až 4 ), pričom v bode 4 uložil ďalšiemu účastníkovi jednomesačnú lehotu na odstránenie nedostatkov uvedených v Stanovisku Inšpektorátu práce Banská Bystrica z 05.02.2020 a konkretizovaných v predmetnom kolaudačnom rozhodnutí pod bodom 4 písm. a) až c). Vo výroku kolaudačného rozhodnutia stavebný úrad súčasne uviedol svoje rozhodnutie o námietkach účastníkov konania, konkrétne o námietkach vznesených žalobcom s tým, že námietky uplatnené žalobcom zamietol ako nedôvodné a nesprávne z pohľadu ustanovení , Z .z., Vodného zákona a verejných záujmov chránených týmito zákonmi a osobitnými predpismi. Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, v ktorom stavebný úrad popísal priebeh kolaudačného konania a uviedol, čo v konaní o nároku na vydanie kolaudačného rozhodnutia skúmal. Uviedol tiež, že v uskutočnenom kolaudačnom konaní preskúmal predložený návrh na kolaudáciu, prejednal ho s účastníkmi konania a s dotknutými orgánmi a organizáciami a zistil, že stavba je uskutočnená v súlade s , jej užívaním nie sú ohrozené záujmy chránené , predpismi vydanými na jeho realizáciu a osobitnými predpismi. Ďalej uviedol, že ku kolaudačnému konaniu svoje stanoviská oznámili Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru vo Zvolene, Inšpektorát práce Banská Bystrica, Ministerstvo životného prostredia SR, sekcia environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva, odbor posudzovania vplyvom na životné prostredie, Okresný úrad Zvolen, odbor starostlivosti o životné prostredie. Rozhodnutie o námietkach účastníkov konania odôvodnil s poukazom na , podľa ktorého v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či stavba bola uskutočnená podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné zrealizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. Následne stavebný úrad konštatoval, že stavebník preukázal splnenie uvedených podmienok predložením geometrického plánu na porealizačné zameranie stavby, projektovej dokumentácie skutočného vyhotovenia, príslušných dokladov o vykonaní predpísaných skúšok a meraní, o overení požadovaných vlastností výrobkov, o naložení s odpadmi. Overenie zabezpečenia verejného záujmu vykonali podľa osobitných predpisov jednotlivé dotknuté orgány vydaním záväzných stanovísk. Poukázal na to, že stavebnému úradu boli predložené súhlasné záväzné stanoviská vydané Krajským riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici z 05.06.2019, Okresným úradom Zvolen, odborom starostlivosti o životné prostredie z 21.05.2019, Ministerstvom životného prostredia SR, sekciou environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva, odborom posudzovania vplyvom na životné prostredie z 22.05.2019 a Inšpektorátom práce Banská Bystrica z 05.02.2020. Stavebný úrad ďalej uviedol, že ako nedôvodné zamietol aj pripomienky týkajúce sa vodných stavieb z dôvodu, že takéto stavby neboli predmetom kolaudačného konania. Z odôvodnenia kolaudačného rozhodnutia vyplýva, že stavebný úrad zaistil vzájomný súlad predložených stanovísk dotknutých orgánov požadovaných osobitnými predpismi a tieto stanoviská a požiadavky zahrnul do podmienok rozhodnutia. Stavebný úrad zistil v kolaudačnom konaní, že pri realizácii stavby došlo

k zmenám oproti projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní, pričom tieto zmeny boli zakreslené do projektovej dokumentácie predloženej pri kolaudačnom konaní. Následne stavebný úrad konštatoval, že zistené drobné nedostatky na stavbe nebránia jej riadnemu a nerušenému užívaniu, a preto bolo užívanie stavby povolené ešte pred ich odstránením. Stavebný úrad v odôvodnení konštatoval, že v priebehu konania nezistil dôvody, ktoré by bránili povoleniu užívania stavby, na základe čoho rozhodol tak, ako to je to uvedené vo výroku rozhodnutia. Správny súd z takéhoto odôvodnenia zistil, že toto odôvodnenie obsahuje všetky rozhodné skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia, ďalej že bola posudzovaná žiadosť navrhovateľa o vydanie kolaudačného rozhodnutia spolu s predloženou dokumentáciou, resp. s dokumentáciou doplnenou ďalším účastníkom na výzvu stavebného úradu a tieto doklady tvorili podklad pre rozhodnutie, v ktorom bolo tak, ako je vyššie uvedené špecifikované, ktoré dotknuté orgány a ako sa k uvedenému návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia vyjadrili. Rovnako správny súd zistil, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného tak, ako je uvedené v bode 5 tohto rozsudku, obsahuje všetky náležitosti vyžadované v Správneho poriadku. V preskúmavanej veci je zrejmé, že návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia bol posúdený v súlade s a nasl. a bolo zistené, že stavba je uskutočnená v súlade s a jej užívaním nie sú ohrozené záujmy chránené , predpismi vydanými na jeho realizáciu a osobitnými predpismi. Žalovaný konštatoval, že stavebný úrad pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia postupoval v súlade s platnou právnou úpravou, a to ustanoveniami a ustanoveniami Správneho poriadku, viedol konanie v súlade s ustanoveniami § až 82 , zosúladil stanoviská uplatnené dotknutými orgánmi a vydal rozhodnutie v súlade s Správneho poriadku. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného obsahuje odpovede na námietky vznesené, resp. uplatnené v konaní a žalovaný sa na strane 6 a 7 napadnutého rozhodnutia vysporiadal aj s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu uplatnenými v odvolaní proti rozhodnutiu stavebného úradu.

35. Žalobné body uvedené v bodoch 8-10 tohto rozsudku sú podľa názoru správneho súdu len všeobecnými námietkami, ktoré neobsahujú žiadnu skutkovú a právnu argumentáciu viažucu sa vecne k napadnutému rozhodnutiu žalovaného, či k rozhodnutiu stavebného úradu a k dôvodom týchto rozhodnutí. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, správny súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, nenahrádza teda svojou prieskumnou činnosťou činnosť orgánu verejnej správy, a preto mu ani nebola zverená kompetencia preskúmať napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, v celom rozsahu. Rozsah a obsah prieskumu je striktne vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe. Správny súd teda skúma zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy len z tých dôvodov, ktoré ako porušenie zákona žalobca uplatnil vo včas podanej správnej žalobe. Všeobecná námietka nezákonnosti, obsahujúca tvrdenie žalobcu, že „rozhodnutie je v rozpore so zákonom“ alebo že „orgán verejnej správy porušil, resp. nedodržal procesné ustanovenia“, bez skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa k preskúmavanému konkrétnemu prípadu, žiadny obsah takémuto prieskumu nedáva, a preto musí byť vyhodnotená ako nedôvodná. V preskúmavanom prípade žalobným námietkam uvedeným v bodoch 1-17 3.časti žaloby chýba akákoľvek skutková a právna argumentácia. Je možné konštatovať, že žalobca vo väčšej časti správnej žaloby produkoval citácie právnych predpisov a citácie z rôznych rozsudkov súdov, bez vysvetlenia ich dopadu na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, jeho názory na právnu a úpravu a spôsob jej aplikácie (bez toho aby sa táto právna úprava týkala preskúmavanej veci, keď zmätočne poukazoval na územné rozhodnutie a stavebné povolenie, hoci predmetom konania bolo vydanie kolaudačného rozhodnutia), ďalej žaloba obsahovala konštatovania o nezákonnosti a iné nekonkrétne žalobné námietky, z formulácie ktorých nebolo zrejmé, o aké konkrétne pochybenie by malo ísť a s akým následkom pre zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ bolo obsahom jednotlivých žalobných bodov a námietok prezentovanie vlastných skutkových a právnych záverov žalobcu, ku ktorým dospel výlučne na základe svojich tvrdení, resp. vyjadrenie všeobecného nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi žalovaného, tieto samé o sebe nemôžu spôsobovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Inak povedané, všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu možno považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s hodnotením veci stavebným úradom a žalovaným, bránia tomu, aby správny súd, viazaný žalobnými bodmi ( ), mohol na ich základe dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca s hodnotením veci žalovaným nesúhlasil bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, resp. so zásadami logického uvažovania. Samotný fakt, že závery, na ktorých je napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje ich nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so

zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t. j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil pri hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, vo svojej podstate sú takéto námietky len vyjadrením všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Tvrdenia bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu v konaní o preskúmaní jeho zákonnosti nepostačujú k tomu, aby správny súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.

36. Žalobca v žalobe namietal, že postup stavebného úradu v časti overujúcej splnenie verejných záujmov ochrany vôd je nedostatočné a „zrejme“ aj v rozpore so zákonom. Správny súd uvádza, že táto námietka je len všeobecná a neobsahuje žiadnu skutkovú argumentáciu vzťahujúcu sa k preskúmavanému rozhodnutiu o povolení užívania stavby: Výrobný areál Continental Zvolen- Rozšírenie priestorov v závode, Objekt SO 01- Výrobno-administratívny objekt - rozšírenie haly montáže a správny súd túto argumentáciu za žalobcu nie je oprávnený dopĺňať, ani vyhľadávať z obsahu administratívneho spisu. Žalobca len všeobecne (t.j. bez konkretizácie na preskúmavané rozhodnutie a preskúmavaný prípad) poukazuje na ust. § 16a ods. 23 Vodného zákona (bod 18 žaloby), v zmysle ktorého „povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa povoľuje navrhovaná činnosť bez vydania rozhodnutia v konaní podľa ods. 13 alebo 21“. Žalobca neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti a argumenty, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že stavba, ktorá je predmetom kolaudačného konania, je navrhovanou činnosťou podľa Vodného zákona. Nestačí pre vyvodenie záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia o povolení užívania stavby, aby žalobca len všeobecne tvrdil, že „územné rozhodnutie je rozhodnutie, na ktoré sa vzťahuje § 16 ods. 23 Vodného zákona“. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie o povolení užívania predmetnej stavby, a preto všeobecný odkaz žalobcu, na „územné rozhodnutie“ je zmätočný a nemôže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo povolené užívanie predmetnej stavby. Námietka žalobcu tak, ako bola formulovaná v žalobe, má len všeobecný charakter, nevzťahujúci sa k predmetu preskúmavacieho konania (rozhodnutiu o povolení užívania stavby), a preto ju správny súd vyhodnotil ako nemajúcu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

37. Tvrdenie žalobcu, že postup prvostupňového orgánu verejnej správy v časti overujúcej splnenie verejných záujmov ochrany vôd je nedostatočné a zrejme aj v rozpore so zákonom, správny súd tak, ako je už uvedené v bode 36 tohto rozsudku, považuje len za všeobecné, bez skutkovej argumentácie vzťahujúcej sa k preskúmavanému rozhodnutiu o povolení užívania stavby, keď následne samotný žalobca zmätočne a bez zjavnej súvislosti k napadnutému rozhodnutiu uvádza (v bode 20 žaloby), že „znenie ust. Vodného zákona je komplikované, nejasné, terminologicky nezhodné so a , čo spôsobuje aplikačné problémy stavebníkom aj stavebným úradom.“ Nie je zrejmé ani to, aký má žalobcove tvrdenie, že „situáciu spôsobila len legislatívna nejasnosť a do omylu uviedol stavebný úrad aj orgán štátnej vodnej správy svojím vyjadrením“, vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia o povolení užívania stavby, ani to, o aký omyl na strane stavebného úradu sa jedná a ani to, aké vyjadrenie a ktorého orgánu štátnej vodnej správy má žalobca na mysli. Žalobca zároveň neuviedol, resp. nekonkretizoval žiadne ustanovenie právneho predpisu, z ktorého by pre prvostupňový orgán verejnej správy (stavebný úrad) vyplývala povinnosť zabezpečiť pred vydaním rozhodnutia o povolení užívania predmetnej stavby rozhodnutie podľa Vodného zákona. Z ust. vyplýva pre prvostupňový orgán verejnej správy povinnosť skúmať, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúmať, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. Prvostupňový orgán verejnej správy (stavebný úrad) v preskúmavanom prípade postupoval v súlade s cit. ustanovením . Z ust. a vyplýva, že kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby. V podmienkach užívania stavby stavebný úrad podľa druhu a účelu stavby uloží najmä vyznačenie drobných odchýlok do overenej dokumentácie stavby, ktoré stavebný úrad vzal na vedomie, a ďalšie povinnosti na zabezpečenie verejných záujmov, na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov, na zabezpečenie záujmov starostlivosti o životné prostredie, bezpečnosť a ochranu zdravia ľudí, požiarnu bezpečnosť a zabezpečenie prístupu osobám s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Uvedené povinnosti vyplývajúce z cit. ustanovení stavebný úrad dodržal. Pokiaľ žalobca v bode 22 žaloby poukázal na ust. v spojení s Vodného zákona, tento

poukaz je nenáležitý, pretože predmetom preskúmania nie je územné konanie, ani územné rozhodnutie, ale kolaudačné konanie a rozhodnutie o povolení užívania stavby (kolaudačné rozhodnutie), na ktoré sa neaplikuje ust. . Žalobca zároveň k tvrdeniam uvedeným v bode 23 žaloby neuviedol žiadnu argumentáciu, resp. neuviedol, aký vplyv majú ním uvedené skutočnosti na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, navyše keď v bode 24 žaloby žalobca opäť zmätočne poukazuje na „stavebné povolenie“, ako na posledné rozhodnutie v rámci povoľovacieho konania, hoci predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie o povolení užívania stavby.

38. Žalobca v žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Správny súd vyhodnotil uvedenú námietku ako nedôvodnú. Pokiaľ žalobca namietal, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy je neprimerane všeobecné a nespĺňajúce podmienky judikatúry NS SR na riadne odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, túto námietku považuje správny súd za všeobecnú, pretože neobsahuje žiadnu skutkovú, ani právnu argumentáciu vzťahujúcu sa konkrétne na prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy v preskúmavanej veci. Pokiaľ žalobca namietal, že v prvostupňovom rozhodnutí i v napadnutom rozhodnutí žalovaného absentuje akákoľvek správna úvaha a že rozhodnutie žalovaného nespĺňa náležitosti pre riadne odôvodnenie rozhodnutia, správny súd aj túto námietku považuje za nedôvodnú, všeobecnú a nemajúcu oporu v odôvodnení tak prvostupňového rozhodnutia i napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako to vyplýva aj zo zhrnutia argumentov použitých v týchto rozhodnutiach uvedeného v bodoch 4 a 5 tohto rozsudku. Pokiaľ žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za nesprávne a uviedol, že sa nestotožnil s tým, že žalovaný prihliadol a vyhodnotil všetky stanoviská doručené v priebehu „zisťovacieho konania“, pretože sa s pripomienkami žalobcu náležitým spôsobom nevysporiadal, správny súd považuje aj túto dielčiu námietku za nedôvodnú, všeobecnú, nekonkrétnu a nemajúcu oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s tým, ako sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, t.j. že s vysporiadaním sa s odvolacími námietkami žalovaným žalobca nesúhlasí, nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd poukazuje na to, že tak vo výroku prvostupňového rozhodnutia je uvedené, ako prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol o námietkach a pripomienkach žalobcu (t.j. že námietky žalobcu zamietol ako nedôvodné) a rovnako v odôvodnení rozhodnutia stavebného úradu je uvedené odôvodnenie rozhodnutia o námietkach, t.j. akým spôsobom sa stavebný úrad vysporiadal s jednotlivými námietkami a pripomienkami účastníka konania (žalobcu), pričom súčasne konštatoval, že ako nedôvodné zamietol aj pripomienky žalobcu týkajúce sa vodných stavieb z dôvodu, že takéto stavby neboli predmetom kolaudačného konania. Rovnako rozhodnutie žalovaného obsahuje rozhodné skutočnosti, aj to, z akých dokladov boli tieto zistené, aj k akým záverom po vyhodnotení predloženej dokumentácie a stanovísk príslušných orgánov verejnej správy žalovaný dospel, obsahuje teda náležitosti podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Tak, ako bolo vyššie uvedené, aj prvostupňový orgán verejnej správy, aj druhostupňový orgán verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodnili a vysporiadali sa s pripomienkami a námietkami žalobcu, resp. dali odpoveď na námietky uplatnené v konaní, resp. žalovaný dal odpoveď na odvolacie námietky žalobcu (na str. 6 a 7). Z uvedeného vyplýva záver, že žalobcom uplatnené námietky nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného i prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy okrem toho, že majú absolútne všeobecný charakter, nemajú ani oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia stavebného úradu i rozhodnutia žalovaného, a preto ich správny súd vyhodnotil ako nedôvodné.

39. Pokiaľ žalobca namietal, že postup prvostupňového orgánu verejnej správy je v rozpore s čl. 3 ods. 2 Aarhuského dohovoru „na základe vyššie v žalobe uvedeného postupu“, správny súd uvádza, že „vyššie v žalobe“ nijaký postup prvostupňového orgánu verejnej správy žalobca nekonkretizoval a ani všeobecne naň neodkazoval. Zároveň neuviedol žiadne konkrétne porušenie práva vyplývajúce z konkrétneho právneho predpisu tak, aby bolo zrejmé, ako malo byť „zmarené úsilie zabezpečiť podporu a usmernenie verejnosti pri požadovaní k prístupu k informáciám, na rozhodovacom procese a v prístupe k spravodlivosti.“ K tejto nekonkrétnej námietke správny súd len vo všeobecnosti poukazuje na to, že účastníctvo žalobcu v kolaudačnom konaní sporné nebolo, stavebný úrad akceptoval ním podané odvolanie, ktoré predložil na rozhodnutie žalovanému a o ktorom žalovaný ako odvolací orgán rozhodol napadnutým rozhodnutím. Z toho vyplýva, že právo žalobcu na prístup k spravodlivosti v zmysle článku 3 ods. 2 Aarhuského dohovoru, ktoré bolo zavŕšené podaním správnej žaloby, ktorá umožňuje preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (v spojení s rozhodnutím stavebného úradu) vydaného v kolaudačnom konaní správnym súdom, bolo postupom stavebného

úradu i žalovaného zachované. Preto námietka porušenia práv žalobcu v zmysle článku 3 ods. 2 Aarhuského dohovoru nebola dôvodná. V žalobe žalobca teda neuviedol, o aké konanie, postup, či opomenutie povinného postupu orgánu verejnej správy v konaní sa malo jednať.

40. Žalobca v bode 43 žaloby namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, pretože neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi. Takáto námietka je rovnako nekonkrétna a nie je zrejmé, čo konkrétne žalobcovi nebolo doručené a ani s ktorou konkrétnou odvolacou námietkou sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca vo svojom Vyjadrení (námietkach) účastníka kolaudačného konania uviedol aj nasledovnú požiadavku: „Zároveň vás v súlade s § 23 ods. 1 Správneho poriadku žiadame o doručenie elektronickej kópie spisu (skenu) resp. jeho častí v rozsahu týkajúcich sa nami uplatnených pripomienok, t.j.: Koordinačná situácia, Sprievodná správa týkajúca sa dodržania zákonom chránených záujmov v zmysle tohto vyjadrenia“. Rozhodnutie, ako aj ostatné písomnosti, Združenie domových samospráv (žalobca) v zmysle § 25a Správneho poriadku a § 17 ods. 1 Zákona o e-governmente požadovalo doručovať výhradne len do elektronickej schránky Združenia na ústrednom portáli verejnej správy slovensko.sk; listiny v papierovej forme žiadalo poštou nedoručovať. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na str. 6 uviedol, ako sa vysporiadal s odvolacou námietkou týkajúcou sa žiadosti žalobcu o oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia spolu so žiadosťou žalobcu o zaslanie fotokópie spisu s odvolaním sa na § 23 Správneho poriadku. Uvedenú námietku žalobcu preto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú nielen pre jej všeobecnosť, ale aj preto, že obsahovo nezodpovedá obsahu administratívneho spisu a nemá ani právny základ. Poukaz žalobcu na odôvodnenie rozhodnutia NS SR sp. zn. k tam rozhodovanej veci, v ktorom NS SR uviedol, že „... povinnosť správneho orgánu uvedenú v § 33 Správneho poriadku nemožno v nijakom prípade nahrádzať poukazovaním na práva účastníka podľa § 23 ods. 1-4 Správneho poriadku“, nebol v preskúmavanej veci namieste. Možno súhlasiť so žalobcom, že ust. § 33 Správneho poriadku si nemožno zamieňať s ust. § 23 Správneho poriadku. Uvedený záver ani žiadne ustanovenie právneho predpisu však prvostupňovému orgánu verejnej správy nijako nebráni dať žalobcovi možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia v administratívnom konaní tak, že sa s ich obsahom oboznámi nahliadnutím do administratívneho spisu tak, ako to urobil prvostupňový orgán verejnej správy v tomto prípade. V preskúmavanej veci si orgán verejnej správy splnil svoju povinnosť a oznámil účastníkom konania, že sú zhromaždené podklady pre rozhodnutie a že môžu podať svoje námietky v stanovenej lehote s tým, že v Oznámení o začatí kolaudačného konania boli účastníci poučení, že môžu nahliadať do podkladov rozhodnutia v budove Mestského úradu v úradných hodinách (uvedených v predmetnom Oznámení). Zároveň poučil účastníkov konania, že sa môžu pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladom, príp. navrhnúť ich doplnenie. Orgán verejnej správy teda nezanedbal svoju povinnosť umožniť účastníkom konania, aby sa vyjadrili k podkladom rozhodnutia tým, že by sa obhajoval, že účastníci môžu do správneho spisu nahliadnuť, ako tomu bolo vo veci sp. zn. . V preskúmavanom prípade tomu tak nebolo. Účastníci konania, a teda aj žalobca, boli riadne oboznámení s tým, že podklady sú zhromaždené a účastníci konania boli upovedomení o tom, kde a kedy možno do administratívneho spisu nahliadnuť a oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca do tohto spisu neprišiel nahliadnuť, a teda, že žalobca svoje právo sám dobrovoľne nevyužil, a preto mu nemohli byť odopreté práva, ktoré mu podľa ust. § 23 ako aj podľa ust. § 33 Správneho poriadku patria. Z cit. ust. § 23 Správneho poriadku nemožno žiadnym výkladom dospieť k tomu, že orgán verejnej správy má povinnosť na písomnú žiadosť účastníka doručiť mu obsah administratívneho spisu, resp. elektronickú kópiu administratívneho spisu, resp. jeho častí. Keďže v preskúmavanom kolaudačnom konaní stavebný úrad v Oznámení o začatí kolaudačného konania oznámil účastníkom konania, že sú zhromaždené podklady pre vydanie rozhodnutia, resp. označil dôkazy a listiny, ktorých predloženie uložil účastníkovi konania k ústnemu pojednávaniu, o termíne konania ktorého bol žalobca preukázateľne a včas oboznámený, ako aj to, že môžu nahliadať do týchto podkladov, s uvedením miesta a času, kedy tak môže účastník konania urobiť, ako aj tým, že môže podať námietky v stanovenej lehote, takýmto postupom nepochybne umožnil účastníkom konania uplatňovať svoje práva podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku a tieto práva žalobcu ako účastníka konania v preskúmavanom konaní preto porušené neboli. Tak, ako už bolo uvedené, z ust. § 23 ods. 1 Správneho poriadku nevyplýva povinnosť orgánu verejnej správy vyhotoviť kópie administratívneho spisu a poslať ich účastníkom konania; vyhotovenie kópií sa viaže na úkon nahliadnutia do spisu na orgáne verejnej správy. Žalovaný sa s odvolacou námietkou týkajúcou sa nezaslania kópie spisu, resp. častí spisu s poukazom na § 23 ods. 1 Správneho poriadku vysporiadal a dal žalobcovi odpoveď na jeho odvolaciu námietku na str. 6 a 7 napadnutého rozhodnutia. Pre úplnosť správny súd uvádza, že ust. §

17 ods. 1 písm. c/ o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánu verejnej moci (Zákon o e-governmente) výslovne upravuje výnimku z výkonu verejnej moci elektronicky, teda orgán verejnej správy nemá povinnosť elektronickej komunikácie, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, ktoré spočívajú v práve nazerania do spisov.

41. Žalobné námietky žalobcu týkajúce sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného i prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy tak, ako boli uvedené v bodoch 38 a 40 tohto rozsudku s vyhodnotením ako nedôvodné, boli len všeobecným vyjadrením nesúhlasu žalobcu s napadnutým rozhodnutím. Pokiaľ žalobca namietal, že nesúhlasí s tým, že boli vyhodnotené všetky stanoviská doručené v priebehu „zisťovacieho konania“ (správny súd poukazuje na to, že v preskúmavanom konaní však nejde o „zisťovacie konanie“ ale o „konanie vo veci návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia“) z dôvodu, že sa „žalovaný nevysporiadal s námietkami žalobcu náležite“, správny súd uvádza, že podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý upravuje náležitosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, v odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadrením k podkladom rozhodnutia. Všetky tieto náležitosti tak rozhodnutie stavebného úradu, ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného vo svojich odôvodneniach obsahujú. V rozhodnutiach sú uvedené dôkazy, z ktorých boli zisťované rozhodné skutočnosti, je v nich uvedené, ako boli tieto vyhodnotené a ako bol návrh navrhovateľa (ďalšieho účastníka) na vydanie kolaudačného rozhodnutia právne posúdený. Tiež je v nich uvedené, ako sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu a v rozhodnutí stavebného úradu je uvedené, ako sa prvostupňový orgán verejnej správy vysporiadal s námietkami uplatnenými žalobcom v zákonom stanovenej lehote. Skutočnosť, že žalobca takéto vysporiadanie považuje za „nenáležité“, ešte neznamená, že rozhodnutie vysporiadanie sa s uvedenými námietkami neobsahuje. Žalobca napokon v žalobe ani nekonkretizuje, z akého dôvodu by malo ísť o „nenáležité“ vysporiadanie sa s námietkami, resp. v čom konkrétne by žalobcom tvrdená „nenáležitosť“ vysporiadania sa s námietkami žalobcu mala spočívať. Takto formulované námietky žalobcu možno preto vyhodnotiť len ako vyjadrenie nesúhlasu s napadnutým rozhodnutím a s tým, ako sa orgány verejnej správy vysporiadali s jeho námietkami, vyjadreniami, resp. odvolacími námietkami, čo však nepostačuje na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru, že sa jedná o rozhodnutie/rozhodnutia vydané v rozpore so zákonom. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno považovať také rozhodnutie orgánu verejnej správy, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, alebo ak výrok rozhodnutia je vnútorne rozporný, alebo vtedy, ak výrok rozhodnutia je v rozpore s odôvodnením rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov môže znamenať buď absentujúce odôvodnenie, alebo to, ak v odôvodnení rozhodnutia nie sú uvedené skutočnosti, ktoré orgán verejnej správy viedli k rozhodnutiu alebo ak chýbajú právne závery o posúdení rozhodujúcich skutkových okolností. To znamená, že za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov je možné považovať rozhodnutie vtedy, keď chýbajú dôvody skutkové a právne. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia nespôsobujú čiastkové chyby odôvodnenia. Skutkové dôvody chýbajú vtedy, ak je rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované, alebo na dôkazoch, ktoré boli získané v rozporoch so zákonom. Takýmito vadami odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, ani napadnuté rozhodnutie žalovaného netrpia. Naopak, podľa správneho súdu majú všetky náležitosti vyžadované Správnym poriadkom, sú jasné a zrozumiteľné a odôvodňujú jednotlivé výroky rozhodnutia.

42. „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. z 03.07.2003) Túto požiadavku zvýraznil vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti uviedol: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad“. ESĽP

súčasne pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci ( Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 09.12.1994, č. sťažnosti 18390/91 a Rozsudok ESĽP vo veci Hiro Balani proti Španielsku z 09.12.1994, č. sťažnosti 18064/91). Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.“ (rozhodnutie Ústavného súdu SR ). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (rozhodnutie Ústavného súdu SR ). Uvedené závery a východiská súdov sú primerane použiteľné aj na správne konanie vedené orgánom verejnej (moci) správy, teda aj pre posúdenie preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré v odôvodnení v zrozumiteľnom obsahu a dostatočnom rozsahu reagovalo na všetky relevantné otázky, ktoré v konaní vyvstali.

43. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 29.06.2017: „Hoci je nepochybné, že správny orgán nie je povinný vydať rozhodnutie, ktoré by vyplývalo z návrhov ostatných účastníkov konania, je jeho zákonnou povinnosťou vyjadriť sa k návrhom, ktoré by mohli byť podkladom rozhodnutia a v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nimi určité návrhy a podklady nie sú. No aj podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu, z ani z Dohovoru nemožno usudzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať s každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (Mutatis mutandis ). Úlohou orgánu verejnej správy tak nebolo reagovať na každý jeden vyjadrený názor alebo požiadavku uvedenú v stanovisku žalobcu, ale len na tie, ktoré mali alebo mohli mať pre konanie podstatný význam, čo urobil tým, že dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil výrok svojho rozhodnutia.

44. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, v spojení s rozhodnutím stavebného úradu, ako aj konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že z týchto dôvodov je napadnuté rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom, a preto s poukazom na žalobu zamietol.

45. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa a contrario, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalšiemu účastníkovi, pretože mu správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť v súvislosti s plnením ktorej by mu trovy v konaní vznikli. Preto neboli splnené zákonné podmienky uvedené v na priznanie náhrady trov konania ďalšiemu účastníkovi.

46. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Rozhodnutie nepodpísal člen senátu JUDr. Peter Molčan z dôvodu jeho ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.