Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1S-181-2021.pdf
PDF · 88.85 KB
Case nature
Subarea
1S/181/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, XXX XX K., zastúpený: JANÍČEK LEGAL s.r.o., advokátska kancelária, Kominárska 2,4, 831 04 Bratislava, 811 01 Bratislava, IČO: 52 961 249, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Krížna 44, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ- HCP-BA2-2021/028050 zo dňa 27.04.2021, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného PPZ-HCP-BA2-2021/028050 zo dňa 27.04.2021 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 08.07.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 09.07.2021, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného PPZ-HCP-BA2-2021/028050 zo dňa 27.04.2021 (ďalej len ,,napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava č.p.: PPZ-HCP-BA6-465-021/2021-PC zo dňa 03.02.2021 a potvrdil rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava č.p.: PPZ-HCP-BA6-465-021/2021-PC zo dňa 03.02.2021, ktorým Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, ako správny orgán príslušný podľa ustanovenia § 125 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v platnom znení (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“ alebo „ZPC“) ako aj podľa ustanovenia § 46 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní, v konaní vo veci zrušenia trvalého pobytu na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky, podľa ustanovenia § 50 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov s poukazom na ustanovenie § 48 ods. 2 písm. h) zákona o pobyte cudzincov ruší účastníkovi konania trvalý pobyt na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie za nezákonné z dôvodov špecifikovaných v správnej žalobe s tým, že žalobca delí žalobné body na dva hlavné okruhy. Prvý okruh sa týka Stanoviska Slovenskej informačnej služby a druhý okruh sa týka existencie súkromného a rodinného života na území SR, ktorý opodstatňoval a opodstatňuje udelenie trvalého pobytu aj bez ohľadu na existenciu Stanoviska SIS. Žalobca považuje za dôležité uviesť, že iba v prípade, ak by v materiálnom zmysle slova existovali skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie trvalého pobytu (ust. § 50 ods. 1 písm. a) v spojení s ust. 48 ods. 2 ZPC), môže správny orgán - policajný útvar pristúpiť k preskúmaniu podľa ust. § 50 ods. 2 ZPC).
2. Žalobca navrhuje, aby súd priznal podanej správnej žalobe odkladný účinok, a to z nasledovných dôvodov. Nepriznaním odkladného účinku správnej žaloby totiž hrozí závažná ujma, a to závažná ujma na súkromnom a rodinnom živote žalobcu. Následkom vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia bude totiž to, že žalobca bude administratívne vyhostený z územia SR a bude mu zakázaný vstup na územie SR. Dôjde tak k hlbokému a dlhodobému zásahu do súkromného a rodinného života žalobcu a do súkromného a rodinného života členov rodiny, ktorej súčasťou je žalobca (manželka žalobcu a
dcéra žalobcu). Manželka žalobcu a dcéra žalobcu budú musieť vycestovať do Severomacedónskej republiky za účelom udržania osobného kontaktu so žalobcom. Manželka žalobcu a dcéra žalobcu tu však dlhodobo žijú, pracujú a navštevujú školu. Došlo by tak ohrozeniu až narušeniu možností manželky žalobkyne získať prácou základné prostriedky na živobytie a možnosti dcéry žalobcu dodržiavať povinnú školskú dochádzku v prostredí, ktoré pozná a ktorému dôveruje. Ďalšou podstatnou skutočnosťou je, že žalobca žije na území Slovenskej republiky nepretržite viac ako dve dekády, vytvoril si tu svoje sociálne väzby, založil si tu rodinu a orgány verejnej moci voči jeho pobytu na území Slovenskej republiky nijako nezasiahli, teda sami nevideli dôvod na takýto postup (rozsudok ESĽP vo veci Jeunesse v. Holandsko) Okrem toho, ako vyplýva z bodu 23. žaloby, v konaní bolo fakticky preukázané, že žalobca nepredstavuje hrozbu pre bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie, keďže táto skutočnosť nepredstavovala dôvod na zrušenie trvalého pobytu žalobcu. V bode 23. žaloby žalobca uvádza, že keďže Stanovisko SIS neobsahuje žiadne konkrétne dôvody pre zrušenie trvalého pobytu žalobcu, ktorý už žije viac ako dve dekády na území SR, správne orgány - policajné útvary nedostatočne zistili skutkový stav (dôvody pre nesúhlasné stanovisko SIS), pretože nezistili a ani nemajú ako zistiť dôvod vydania nesúhlasného stanoviska SIS. V administratívnom spise sa preto nenachádza žiadny dôkaz, ktorý by reálne odôvodňoval zrušenie trvalého pobytu žalobcu. Táto skutočnosť je potvrdená tým, že pôvodné Stanovisko SIS bolo neurčité, čo viedlo prvostupňový orgán k tomu, že si vyžiadal jeho doplnenie, ktoré nik nepozná, v čom spočívalo. Teda pôvodné Stanovisko SIS obsahovalo jednoduchý nesúhlas, ktoré nebolo podložené konkrétnymi skutočnosťami, čo bolo dôvodom žiadosti prvostupňového orgánu na jeho doplnenie. Správne orgány - policajné útvary navyše ani netvrdili, že v prípade žalobcu je dôvodné podozrenie, že žalobca pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie, čo je ďalší samostatný dôvod podľa ust. § 48 ods. 2 písm. b) ZPC, ale právnym titulom zrušenia trvalého pobytu bolo ust. § 48 ods. 2 písm. h) ZPC. Ak by tomu tak bolo, správne orgány - policajné orgány by túto skutočnosť uviedli vo svojich rozhodnutiach. Preto za takéhoto procesného stavu je žalobca názoru, že nepredstavuje hrozbu pre bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie.
3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 20.10.2021 spolu s ktorým pripojil aj administratívny spis. Žalovaný navrhuje správnu žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako neopodstatnenú. Žalovaný poukázal vo svojom podrobnom vyjadrení na § 125 ods.6 zákona č. 404/2011 Z. z., podľa ktorého znenia si policajný útvar na posúdenie žiadosti o udelenie prechodného pobytu a žiadosti o udelenie trvalého pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny staršieho ako 14 rokov vyžiada stanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, ktorí pri nesúhlase s udelením pobytu zašlú nesúhlasné stanovisko policajnému útvaru do pätnástich dní od doručenia žiadosti o stanovisko. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo v stanovisku podľa predchádzajúcej vety prihliada na záujmy štátu v rozsahu svojej pôsobnosti. Podľa § 48 ods. 2 písm. h) zákona č. 404/2011 Z. z. policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie trvalého pobytu, ak stanovisko podľa § 125 ods. 6 obsahuje nesúhlas s udelením trvalého pobytu. Podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. policajný útvar zruší trvalý pobyt, ak zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie trvalého pobytu. Preskúmaním rozhodnutia správneho orgánu a administratívneho spisu žalovaný konštatuje, že dôvodom vydania rozhodnutia žalobcovi o zrušení trvalého pobytu na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky je nesúhlasné stanovisko SIS s udelením trvalého pobytu na neobmedzený na území Slovenskej republiky žalobcovi. Dňa 23.04.2021 sa žalovaný oboznámil s utajovanou písomnosťou číslo SIS-65/51-V-61- 1/2020-S zo dňa 27.04.2020, z ktorej vyplýva, že SIS nesúhlasí s udelením trvalého pobytu na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky žalobcovi. K zrušeniu trvalého pobytu žalovaný uvádza, že správny orgán správne posúdil dôvody zrušenia trvalého pobytu žalobcovi na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky, nakoľko bola na správny orgán doručená informácia, na základe ktorej správny orgán posúdil, že žalobca nespĺňa podmienky na udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky vzhľadom k tomu, že SIS vydala stanovisko, v ktorom nesúhlasí s udelením trvalého pobytu na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky žalobcovi. Podľa ustanovenia § 1 ods. 4 zákona č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe (ďalej len „zákon o SIS“) základné práva a slobody možno činnosťou informačnej služby obmedziť len v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na zabezpečenie bezpečnosti štátu, ochrany vnútorného poriadku alebo na ochranu práv a slobôd iných. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b) zákona o SIS informačná služba v rozsahu svojej pôsobnosti získava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie o činnosti smerujúcej proti bezpečnosti Slovenskej republiky. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že žalobca poskytol správnemu orgánu zavádzajúce informácie tykajúce sa zabezpečenia jeho ubytovania na území Slovenskej republiky aj
napriek skutočnosti, že dňa 20.01.2021 počas spísania zápisnice o vyjadrení na správnom orgáne svojim podpisom potvrdil, že vypovedal pravdu.
4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).
6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správ
9. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie podľa ust. § 185 písm. a) SSP a ani podľa ust. § 185 písm. b) SSP.
10. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených
dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon (SSP) súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom.
11. Správny súd poukazuje na to, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP. Zároveň má žalobca dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný.
12. Správny súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 53/2018-15 zo dňa 07.02.2018 v ktorom je uvedené, že odkladný účinok správnej žaloby upravený v ustanoveniach § 184 až § 189 SSP predstavuje jeden z nových právnych inštitútov správneho súdneho konania, ktoré majú zabezpečiť efektívnu ochranu zo strany správneho súdu, tak aby jeho rozhodnutie mohlo byť nielen formálnym, ale i materiálnym prostriedkom ochrany práv a právom chránených záujmov úspešného žalobcu. Podstatou odkladného účinku je zabezpečenie takého stavu, pri ktorom by správnym súdom preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nevyvolávali žiadne právne účinky vrátane takých, ktoré by ich zrealizovaním boli považované za skonzumované. Z povahy veci je však nesporné, že odkladný účinok má zabezpečiť materiálnu ochranu právam a oprávneným záujmom úspešného žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy žiadnymi ich účinkami alebo následkami. Odkladný účinok správnej žaloby má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter a predstavuje určitý ekvivalent neodkladných a zabezpečovacích opatrení v civilnom sporovom konaní a neodkladných a iných opatrení v civilnom mimosporovom konaní. Oproti týmto opatreniam podstatou odkladného účinku je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, resp. platného a právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Aj v zmysle novej právnej úpravy bude naďalej dôvodom už len hrozba, teda nevyžaduje sa aj naplnenie príslušného následku, ktorým môže byť závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba uvedených následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým (nestačí v budúcnosti možným) výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami.
13. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 479/2017-44 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.
14. Správny súd konštatuje, že vo veci nie sú dané predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa ust. § 185 písm. a) SSP, pretože na základe žalobou napadnutého rozhodnutia v zmysle žalobcom predložených argumentov v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebola žalobcom dôkazmi preukázaná hrozba následkov uvedených v § 185 písm.a) SSP spojená s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo jeho inými právnymi následkami. Je potrebné zdôrazniť, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie nie je rozhodnutím vydaným v konaní o administratívnom vyhostení, pričom žalobcom citované rozhodnutia ESĽP sa týkajú konania o administratívnom vyhostení. Ďalej je potrebné uviesť, že žalobcom uvádzané dôvody návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe týkajúce sa jeho rodinného a súkromného života sú všeobecného charakteru, pričom niektoré zásadné informácie uvádzané žalobcom nenachádzajú oporu v zisteniach z administratívneho spisu, napr. otázka reálnej adresy bydliska žalobcu a jeho manželky a dcéry, ďalej okolnosti týkajúce sa dcéry a starostlivosti o ňu, vrátane jej vzdelávania. Navyše v danom prípade nebolo preukázané, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Ohľadom verejného záujmu, ktorý háji Slovenská informačná služba, správny súd poukazuje na nesúhlasné stanovisko Slovenskej informačnej služby pod č. SIS-65/51-V-61-1/2020-S zo dňa 27.4.2020.
15. Správny súd konštatuje, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa ust. § 185 písm. b) SSP, pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti.
16. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 SSP, správny súd v súlade s ust. § 188 SSP opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e/ SSP.