Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/74/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: R. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., Y. T. XXXX/XX, o vymoženie 1002,01 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 9. júla 2021, č. k. -25, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej zastavujúcej časti p o t v r d z u j e .

Odvolací súd odvolanie oprávnenej proti výroku o priznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi a proti výroku o nepriznaní náhrady trov exekúcie povinnému o d m i e t a .

Povinnému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil, oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi Q.. T. K. W.. trovy exekúcie vo výške 39,83 eura do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia a povinnému náhradu trov exekúcie nepriznal.

2. Rozhodnutie v zastavujúcej časti odôvodnil ustanoveniami , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej v texte len „Exekučný poriadok“, v skratke „EP“), , a zák. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31. 12. 2014 (ďalej v texte len „ZoRK“). Vychádzal zo zistenia, že oprávnená sa domáhala vykonania exekúcie proti povinnému na podklade vykonateľného exekučného titulu, rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave zo dňa 12. 07. 2011, sp. zn. SR 05378/11, vydaného na základe porušenia zmluvy o úvere uzavretej stranami sporu dňa 30. 03. 2010. Z predložených listín zistil, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Podľa bodu 15 všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa dohodli, že „všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, (...) budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., Karlovské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 (rozhodcovský súd), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných poriadkov rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( ). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo

veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“ Argumentoval, že zmluva o úvere z 30. 03. 2010, ktorá založila záväzkový právny vzťah medzi oprávnenou a povinným, je spotrebiteľskou zmluvou, pretože povinný v čase uzatvorenia zmluvy bol spotrebiteľom a nebolo preukázané, že by pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti. Dodal, že napriek tomu, že zmluva o úvere obsahovala označenie povinného aj ako podnikateľa, súd túto skutočnosť nepovažoval za relevantnú pre určenie, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský úver, nakoľko primárne bol povinný označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ (uvedením dátumu narodenia a rodného čísla, ktoré nie je súčasťou verejných registrov, ako napr. IČO v Živnostenskom registri), s tým, že v zmysle v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zastal názor, že v danom prípade nebolo možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu, keď oprávnená nepreukázala jej individuálne dojednanie s povinným. Takto formulovaná rozhodcovská doložka vo Všeobecných podmienkach spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že mu znemožnila zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponechala ho výlučne na vôli oprávnenej. Mal za to, že vznik platnej rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. O individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku však nejde v prípade, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Z obsahu spisu nezistil, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávnenej najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy nepovažoval za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Rezultoval, že povinný nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o úvere, ani znenie rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola do zmluvy o úvere vložená formou doložky, preto nepovažoval rozhodcovskú doložku za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Rozhodcovskú doložku preto vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle . Uzavrel, že vydaný rozsudok nebol vykonateľný a nemohol byť ani exekučným titulom, pretože nebol spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia, preto exekúciu ako neprípustnú zastavil v súlade s EP.

3. Rozhodnutie o trovách exekúcie súdneho exekútora právne oprel o ust. § 200 ods. 5, § 203 ods. 1 EP a na náhradu trov súdneho exekútora zaviazal oprávnenú z dôvodu, že k zastaveniu exekúcie došlo jej zavinením, keď návrhom zo dňa 03. 05. 2012 žiadala vykonať exekúciu na základe exekučného titulu, ktorý na vykonanie exekúcie nebol spôsobilý. Preskúmal súdnym exekútorom vyčíslené trovy a dospel k záveru, že súdny exekútor trovy exekúcie vyčíslil v súlade s vyhláškou MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31. 03. 2017. V súlade s citovanou vyhláškou preto súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eura, ktorá suma pozostávala z odmeny určenej paušálnou sumou v minimálnej výške 33,19 eura v súlade s citovanej vyhlášky, z náhrady 20 % DPH vo výške 6, eura v súlade s veta druhá EP. Povinnému náhradu trov exekúcie nepriznal z dôvodu, že povinnému nárok na náhradu trov exekúcie v súlade s veta tretia EP ani nevznikol.

4. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Odvolanie podala z dôvodov uvedených v ust. a , pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odmietla postavenie povinného ako spotrebiteľa a poukázala na skutočnosť, že dňa 30. 03. 2010 uzavrela s povinným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel podnikania. Povinný v zmluve o úvere uviedol a aj osobitne podpísal, že poskytované peňažné prostriedky sú na tento účel, a preto treba chrániť jej dobrú vieru veriteľa, pretože v zmysle bodu 2 všeobecných podmienok povinný podpisom zmluvy potvrdil, že informácie, ktoré poskytol oprávnenej sú pravdivé. Zvýraznila, že uvedený vzťah bolo potrebné posúdiť ako vzťah obchodnoprávny a nebolo možné aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch. Uviedla, že povinného riadne oboznámila so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, pričom povinný pri podpise zmluvy o úvere prehlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Dlžník teda podpisom Zmluvy o úvere jednoznačne prejavil vôľu byť viazaný aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Za nepravdivé označil tvrdenie súdu, že rozhodcovská doložka bola

neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka. Zvýraznil, že časová verzia účinná v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere nevylučovala použitie rozhodcovskej doložky. Zvýraznila, že rozhodcovská doložka bola tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňovala každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania, preto rozhodcovská doložka nevyžadovala od povinného, aby spory s oprávnenou riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Povinný sa mohol slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Za logickú označila skutočnosť, že pokiaľ by zo strany dlžníka došlo po uzavretí zmluvy k jej porušeniu, t. j. k jeho protiprávnemu konaniu, bude to práve dodávateľ, ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o právnu ochranu na príslušný orgán, a to buď na základe voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním, alebo priamo na súd (pretože vo vzťahu k nemu nebude uzavretá rozhodcovská doložka) alebo priamo na rozhodcovský orgán (pretože vo vzťahu k nemu bude rozhodcovská doložka výhradná).

5. Povinný a súdny exekútor sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadrili.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( , ďalej len ako „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote ( ), a že spĺňa náležitosti a nasl. , preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne podľa potvrdil.

7. V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že súdny exekútor JL.., W.., so sídlom Exekútorského úradu v A., D. XX, požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd prvej inštancie dňa 08. 06. 2012. Spolu so žiadosťou predložil i návrh oprávnenej, ktorým sa domáha od povinného vymoženia sumy 1 007,01 eura s príslušenstvom, exekučný titul, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Bratislava, Karloveské rameno 8, zo dňa 12. 07. 2011 sp. zn. SR 05378/11, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01. 08. 2011 a vykonateľnosť dňa 04. 08. 2011, zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30. 03. 2010, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“) a kópiu zmenky zo dňa 30. 03. 2010. Dňa 24. 09. 2012 súd prvej inštancie vydal poverenie, ktorým poveril súdneho exekútora Q.. T. K., W.., so sídlom Z. úradu v A., D. XX, A., vykonaním exekúcie pod EX 6965/12. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil.

8. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Odvolací súd v zmysle a viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré oprávnená uvádzala v odvolaní vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.

10. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci.

11. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

12. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

13. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

14. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

15. Podľa § 243f ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia, sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako.

16. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.

17. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

18. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

19. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. 20. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

21. Podľa účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

22. Podľa účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa , veta prvá, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“).

24. V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli i Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Obsah spisu, na podklade ktorého vydal súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, tvoria žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 11. 05. 2012, návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie zo dňa 03. 05. 2012, exekučný titul - Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 05378/11 zo dňa 12. 07. 2011, kópia Zmenky č. XXXXXXXXX zo dňa 30. 03. 2010. Z exekučného titulu vyplýva, že v danom prípade rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc od rozhodcovskej zmluvy a rozhodcovský rozsudok bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky.

25. Odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že Zmluva o úvere uzatvorená účastníkmi konania dňa 30. 03. 2010 je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 ods.

1 , uzatvorenou štandardným formulárovým systémom. Na zvýraznenie správnosti len dodáva, že spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovarov či služieb vystupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávnenou túto charakteristiku spĺňa. Dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej forme definuje zák. č. 2589/2001 Z. z. ako spotrebiteľský úver. Znenie zmluvy povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko bola pripravená už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Vzhľadom na túto skutočnosť je nevyhnutné na uvedený vzťah použiť ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na spotrebiteľské zmluvy. Námietku oprávnenej uvedenú v odvolaní, že povinný v zmluve o úvere označil, že jej je úver poskytnutý na účel zamestnania, čo vylučuje v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch jeho postavenie ako spotrebiteľa, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Vopred dodávateľom naformulované vyhlásenie o poskytnutí finančných prostriedkov na účel „zamestnania“ totiž považoval odvolací súd za formalistický pokus prostredníctvom vopred pripraveného vyhlásenia na predformulovanom tlačive vylúčiť tento záväzkovo-právny vzťah spod pôsobnosti Zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zmluvu o úvere uzatváral povinný ako fyzická osoba, pričom z nej nevyplýva, že pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnená pri jej uzatváraní konala v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že vzťah medzi oprávnenou a povinným je vzťahom spotrebiteľským aj v zmysle ustanovení a rozhodcovský súd na túto skutočnosť pri rozhodovaní o nároku zo zmenky neprihliadol. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný a teda nespotrebiteľský úver majúci sa takto riadiť výlučne úpravou v zmluve a ), teda veriteľa. Bezpečným preukázaním tejto skutočnosti pritom nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy o poskytnutí úveru na vymedzený účel, v danom prípade na výkon zamestnania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s takýmto zamestnaním - predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy malo. V uvedenom zmysle tak oprávnená svoju dôkaznú povinnosť nesplnila, preto odvolací súd konštatuje, že vymedzenie účelu poskytnutia úveru v konkrétnej veci v spojení s nedostatkom akýchkoľvek ďalších dôkazov zo strany oprávnenej malo rovnaký dopad, ako keby v zmluve nebol jej účel vymedzený vôbec, t. j. súd na vec musel aplikovať i ustanovenia o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský charakter zmluvy možno jednoznačne vyvodiť zo skutočností, že predmetná zmluva o úvere má povahu značne jednostranne adhéznej zmluvy obsahujúcej veľké množstvo ustanovení znevýhodňujúcich povinného, ktorej obsah rozhodne nenasvedčuje tomu, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Najmä ak uzavretá zmluva je totožná s tisíckami iných zmlúv známych odvolaciemu súdu z jeho rozhodovacej činnosti. Jej forma na predtlačenom formulári skôr svedčí o skutočnosti, že bola uzatváraná bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán.

26. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnená tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23. 12. 2015 obsiahnutej v ustanoveniach , , a Exekučného poriadku na základe je exekučný súd povinný ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky proti povinnému, či mu bola v konaní pred všeobecným alebo rozhodcovským súdom poskytnutá taká primeraná ochrana, aká spotrebiteľovi podľa predpisov spotrebiteľského práva patrí. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23. 12. 2015 je oprávnený tak povinný urobiť aj v prebiehajúcich exekučných konaniach, ktoré

sa začali pred týmto dňom, v súlade s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v prípade, ak je exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, v lehote 30 dní od účinnosti zákona. S ohľadom na uvedené odvolací súd zastal názor, že súd prvej inštancie správne zastavil predmetnú exekúciu, avšak mal sa prioritne zaoberať dodržaním lehoty na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Podanie oprávnenej nazvané „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti“ zo dňa 21. 01. 2016 bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 21. 01. 2016 a exekučnému súdu bolo doručené dňa 03. 02. 2016. Z uvedeného je zrejmé, že toto podanie oprávnenej nebolo doručené exekučnému súdu v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote od účinnosti zákona, t. j. od 23. 12. 2015, ako doplnené včas. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že , ktorým došlo k novelizovaniu Exekučného poriadku, bol schválený dňa 15. 12. 2015 a vyhlásený dňa 23. 12. 2015. Účinnosť nadobudol dňom vyhlásenia, teda dňa 23. 12. 2015. Z uvedeného je zrejmé, že oprávnená bola povinná doplniť návrh na vykonanie exekúcie do 30 dní od 23. 12. 2015, teda najneskôr do 22. 01. 2016, pričom oprávnená svoje podanie doručila exekučnému súdu až 03. 02. 2016.

27. V tomto smere na podporu svojich tvrdení odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 08. 11. 2016, v ktorom Ústavný súd zaujal stanovisko, že „hoci znenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), je možné vyvodiť ten právny záver, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor [§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku (pozri napr. aj , )]. Aj preto bolo vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotnej oprávnenej, k predmetu činnosti ktorej patrí aj vymáhanie pohľadávok (vo väčšom rozsahu), aby doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v konkrétnej veci uskutočnila a doručila v zákonnej lehote príslušnému exekučnému súdu, nie len poverenému súdnemu exekútorovi. V nadväznosti na uvedené ústavný súd tiež poukázal na to, že právne dôsledky, ktoré vyplývajú z rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie bez preskúmania doplnenia návrhu, ktorý vyhodnotí ako podaný oneskorene, zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie.“ / bod 20. a 21. citovaného uznesenia/.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k právnemu záveru, že v prejednávanej veci bol daný dôvod na zastavenie exekúcie bez preskúmavania danej veci v zmysle § 243f Exekučného poriadku z dôvodu, že oprávnená si nesplnila svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu jej z § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Preto zastavenie exekúcie napadnutým uznesením bolo vecne správne, pričom exekučný súd posudzoval predmetnú vec nad rámec svojich povinností s poukazom na § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

29. Odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého uznesenia, a keď z iných právnych dôvodov, preto uznesenie v napadnutej zamietajúcej časti v zmysle potvrdil ako rozhodnutie vo výroku vecne správne.

30. Odvolanie oprávnenej smerovalo i proti výroku o priznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi, na ktorých úhradu bola zaviazaná oprávnená.

31. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len EP), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

32. Podľa § 243b ods. 3 EP, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

33. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

34. Podľa § 58 ods. 6 EP v znení účinnom od 31. 10. 2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

35. Podľa § 58 ods. 6 EP v znení účinnom od 01. 11. 2013 do 01. 07. 2016, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

36. V danom prípade oprávnená odvolanie proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie podala dňa 21. 07. 2021, pričom ide o rozhodnutie v nadväznosti na rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku, a preto v zmysle ust. § 243b ods. 1, 3 Exekučného poriadku je potrebné v konaní aplikovať právne predpisy účinné od 1. novembra 2013, nepripúšťajúce proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku odvolanie.

37. Vzhľadom na to, že Exekučný poriadok ako osobitný zákon odvolanie proti rozhodnutiu o trovách exekúcie nepripúšťa, pričom oprávnená odvolaním napadla práve takéto rozhodnutie súdu prvej inštancie, odvolací súd aplikujúc v danej veci ust. , odvolanie oprávnenej odmietol ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

38. Procesná úprava účinná od 01. 07. 2016 prípustnosť odvolania zakotvuje len vo vzťahu k rozsudkom a vo vzťahu k uzneseniam je odvolanie prípustné len v prípadoch v zákone taxatívne vypočítaných ( ). Znamená to, že proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní bolo do 30. 06. 2016 odvolanie prípustné len pokiaľ to ustanovoval Exekučný poriadok a od 01. 07. 2016 môže odvolanie voči takémuto rozhodnutiu pripustiť i . Podľa názoru odvolacieho súdu na rozhodnutie o trovách exekúcie sa nevzťahuje ani ust. , v zmysle ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Trovy exekúcie ako osobitný inštitút upravený Exekučným poriadkom je odlišný od trov konania s ohľadom na ich špecifickú úpravu či už vo vzťahu k definícii trov exekúcie, účastníkom konania o trovách exekúcie a ich nárokoch na trovy exekúcie, a preto rozhodnutie o trovách exekúcie nemožno ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ a aplikovať naň ust. . Ide tak o rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

39. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie oprávnenej proti výroku týkajúcemu sa náhrady trov exekúcie súdneho exekútora podľa odmietol ako odvolanie smerujúce voči rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

40. Oprávnená podala odvolanie aj proti výroku, ktorým súd prvej inštancie nepriznal povinnému náhradu trov exekúcie.

41. Podľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

42. Podľa odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

43. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. 44. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým môže strana sporu (v mimosporovom konaní jeho účastník) napadnúť zásadne každé rozhodnutie súdu prvej inštancie. Preto sa tento opravný prostriedok považuje za univerzálny procesný úkon, ktorým sa strana sporu môže brániť proti výsledku postupu a konania prvoinštančného súdu v riadnom opravnom konaní. Na podanie odvolania je oprávnená strana sporu (účastník konania), prípadne ďalšie osoby podľa zákona. Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vyznelo v neprospech odvolateľa. Neprospech sa spravidla prejavuje v neúspechu vo veci samej alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre stranu sporu ujmu, a teda právo podať odvolanie prináleží len tej strane sporu, ktorému bola rozhodnutím súdu spôsobená určitá ujma.

45. V danom prípade oprávnená podala odvolanie aj proti výroku, ktorým súd prvej inštancie nepriznal povinnému náhradu trov exekúcie. Odvolateľke týmto výrokom nebola spôsobená ujma, vzťahuje sa výlučne na osobu povinného, a preto oprávnená nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania proti tomuto výroku. Z uvedeného dôvodu odvolací súd podľa odvolanie oprávnenej proti výroku, ktorým súd prvej inštancie nepriznal povinnému náhradu trov exekúcie.

46. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a a v odvolacom konaní úspešnému povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, i keď s ohľadom na výsledok odvolacieho konania principiálne by bolo namieste priznanie mu náhrady trov odvolacieho konania. V danej veci však možnosť priznania náhrady trov konania žalobcovi vylučovala okolnosť, že mu v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).